Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 10, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5To/27/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117011575
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Rešatková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8117011575.4

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr. Evy
Pirkovskej a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa 10.10.2018 v Prešove takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného U. L. proti rozsudku Okresného súdu
Prešov sp. zn. 6T/54/2017 zo dňa 16.05.2018.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 6T/54/2017 zo dňa 16.05.2018 bol obžalovaný U. L. uznaný
vinným v bode 1/ rozsudku zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208
ods. 1 písm. a/ Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 127 ods. 4 Tr. zákona, a v bode 2/ rozsudku zo
spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona s poukazom
na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona a ustanovenie § 127 ods. 4 Tr. zákona na tom skutkovom
základe, že

1/ od presne nezistených dní roku 2013, v rodinnom dome obce W. L. č. XX, okr. L., svojej manželke A.
L., trvale bytom na uvedenej adrese, pravidelne spôsoboval fyzické a psychické utrpenie a to najmä tým,
že po tom, čo požil alkoholické nápoje ju fyzicky napádal a to tak, že ju ťahal za vlasy, rukami ju udieral
do rôznych častí tela, vyhrážal sa jej smrťou, podpálením domu, vyhodením domu do vzduchu, pričom
týmto svojím konaním jej nespôsobil také zranenia, pre ktoré by musela vyhľadať lekárske ošetrenie,

a naposledy dňa 15.4.2017 v čase okolo 13.30 hod. ju pod vplyvom alkoholu, po hádke, ktorú vyvolal,
napadol takým spôsobom, že po tom, čo k nej pristúpil, ju pravou rukou chytil za vlasy, za ktoré ju ťahal,
následne ju pustil a tou istou rukou zovretou v päsť ju dvakrát udrel do temena hlavy a udrel ju aj trikrát
do oblasti ľavého ramena a týmto jej spôsobil hematómy v oblasti ľavého ramena a ľavej paže, pričom
počas tohto útoku sa jej vyhrážal smrťou a smrťou sa jej vyhrážal aj potom, čo sa v čase okolo 18.00
hod. toho istého dňa vrátila do domu s ich synmi L. L. a Y. L., obaja bytom na uvedenej adrese, hoci bol

rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1T 9/02 zo dňa 28.5.2003 uznaný vinným z trestného činu
týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 215 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c), písm. d), ods. 3 písm.
b) Trestného zákona účinného od 1.9.2002, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť)
rokovsozaradenímprejehovýkondoI.NVS,akoajochrannéprotialkoholickéliečenieústavnouformou,

2/ dňa 15.4.2017 v čase okolo 14.00 hod. v obci Nižný Slavkov, okr. Sabinov, v priestoroch rodinného

domu s popisným číslom XX, pod vplyvom alkoholu, po tom, čo sa pohádal s manželkou A. L., trvale
bytom na uvedenej adrese, sa svojej dcére V. L., taktiež trvale bytom na uvedenej adrese, nachádzajúcej
sa v tom čase na bližšie nezistenom mieste vo Švajčiarsku, na jej otázku, ktorú mu cez telefón položila,
prečo nenechá mamu na pokoji, sa jej do telefónu vyhrážal smrťou a to tak, že jej povedal, že čo sa
do toho stará, že sa do toho nemá starať, že ju porúbe, že jej mozog z hlavy vytečie, že kým príde
domov, tak aby bola matka a jej brat Y. ešte nažive, pričom smrťou sa V. L. vyhrážal aj niekedy začiatkom

januára roku 2017, kedy jej povedal, že ju porúbe, že jej mozog vytečie z hlavy, ju, aj jej deti zabije pokiaľ
nevypadne z domu, čím týmto svojím konaním u nej vzbudil dôvodnú obavu o život a zdravie a dňa15.4.2017 v čase okolo 18.00 hod. v obci Nižný Slavkov, okr. Sabinov, v priestoroch rodinného domu s
popisným číslom XX, pod vplyvom alkoholu, po tom, čo sa po jeho predchádzajúcom napadnutí vrátila
do domu jeho manželka A. L. so synmi Y. L. a L. L., všetci trvale bytom na uvedenej adrese, na otázku

synov, prečo zbil mamu, sa im obom vyhrážal smrťou a to tak, že im povedal, že si kúpi pištoľ a všetkých
ich postrieľa, ak to nestihne, vystrieľa ich, keď vyjde z basy, podpáli dom, alebo ho vyhodí do vzduchu,
čím týmto svojím konaním vzbudil u Y. L. a L. L. dôvodnú obavu o ich život a zdravie,

za čo mu bol podľa § 208 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zákona pri neexistencii

poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Tr. zákona a existencii priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h),
písm. m) Tr. zákona, § 41 ods. 1 Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov a 6 (šesť)
mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona ho pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku odkázal poškodenú A. L., nar. XX.X.XXXX v N., okr. L., trvale bytom W.
L. č. XX, okr. L. s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Proti označenému rozsudku po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku priamo do zápisnice

o hlavnom pojednávaní podal obžalovaný čo do výroku o vine a treste odvolanie, ktoré jednak sám, ale
aj prostredníctvom obhajcu písomne odôvodnil.

V písomných dôvodoch svojho podania obžalovaný uviedol, že z listov jeho dcéry Y. L. je zrejmé, že
jeho bývalá manželka - poškodená A. L. klame, všetko si to naňho vymyslela a spravila to zo žiarlivosti

a pomsty. Dôvodom je skutočnosť, že on má mať pomer s inou ženou v meste Tábor v ČR. Súčasne
preto, lebo vypovedal, že sa po požití alkoholu váľa v posteli so svojím synom Y.. No súd na tieto
listy vôbec neprihliadal. Poukázal na to, že obaja, manželka a syn Y. si od Vianoc až do veľkonočných
sviatkov spoločne v jeho izbe každý deň študovali svoje výpovede. Trvá na tom, že bývalá manželka
sa s ním rozviedla pod nátlakom ich dcéry V., ktorá si týmto chce zabezpečiť bývanie v ich rodinnom

dome v obci W. L. č. XX. Vo vzťahu skutku č. 1. - uviedol, že zdravotný stav poškodenej je v skutočnosti
zapríčinený správaním sa ich syna Y. L., ktorý sa už dvakrát pokúsil o samovraždu obesením. V prvom
prípade s bývalou manželkou syna ešte včas zachránili a to dňa 27.12., kde potom skončil na liečení na
psychiatrii, pričom o pol roka neskôr sa opäť pokúsil o samovraždu, kedy ho zachránila už len bývala
manželka. Od toho času obaja s manželkou užívali lieky na psychiku, na ukľudnenie. Z toho dôvodu

žiadal v konaní pred okresným súdom, aby bol vypočutý ich obvodný lekár Y.. H. N., ktorý sa mohol
vyjadriť k zdravotnému stavu manželky ako aj k jeho stavu. Ani v jednom prípade tomuto jeho návrhu
vyhovené nebolo a ustálený zdravotný stav poškodenej A. L. súd dal za vinu jemu. Je vôbec možné, aby
výpoveď jeho syna Y. L., ktorý už 7 rokov požíva alkoholické nápoje bola vôbec dôveryhodná? Práve z
toho dôvodu, že syn Y. požíval alkoholické nápoje, ho vyháňal z rodičovského domu. Na polícii oznámil,

že syn Y. páchal domáce násilie na matke a na bratovi L., čo mu nemôže odpustiť. Aj tohto dôvodu
zorganizoval a vykonštruoval proti jeho osobe všetky tieto klamstvá. Tým, že ho dal zatvoriť do basy, si
zabezpečil, rovnako ako jeho setra V. L., bývanie v dome, ktorý staval on. V. L. sa zdržiava v práci vo
Švajčiarsku aj pol roka bez prestávky, pričom sa nestará o svoje 3 deti a tieto sú po celú dobu vo výchove
jeho exmanželky A. L., čo tiež sama nezvláda po psychickej stránke. Ani s touto skutočnosťou, vplyvom

dlhodobej opatery o tri maloleté deti na psychiku poškodenej, sa prvostupňový súd vôbec nevysporiadal
a dal mu to za vinu. Vo vzťahu k skutku č. 2 uviedol, že pokiaľ niektorý zo svedkov tvrdil, že on má doma
plynovú pištoľ, tak klamal, žiadnu takúto pištoľ nemá. Klamal aj policajt H. V., ktorý ho mal zatknúť a
ktorý ani nevedel vypovedať na súde, akým spôsobom mal napadnúť manželku. Poprel to, čo tvrdili jeho
deti V. a Y., že mal doma rozbiť nejaké dvere sekerou. Nikdy sa sekerou nikomu nevyhrážal smrťou -

zabitím. Pokiaľ aj boli v dome niekedy dvere poškodené, tieto poškodil ich syn Y. L., lebo po tom, čo
zomrela svokra, sa do ich spoločného domu vlámal aj s partiou cigánov, za čo bol aj trestne stíhaný v
roku 2004. Syn Y. znova pácha domáce násilie tak, ako v roku 2015, keď prišla polícia preňho a vykopla
dvere do domu, lebo do zámku v dverách vtlačil zápalky. Aj za toto bol syn Y. trestne stíhaný a preto
mu to všetko takýmto spôsobom vracia, čo mu aj sľúbil, že keď si to odsedí, takže mu to všetko vráti a

tak to aj napokon spravil. Na záver uviedol, že od návratu z výkonu trestu od 31.5.2005 hovorí pravdu a
nepožíva alkoholické nápoje a nikdy od toho času neudrel svoju manželku. Preto požiadal, aby krajský
súd na to prihliadol.Písomné zdôvodnené odvolanie predložil obžalovaný aj prostredníctvo obhajcu R.. R. F., v ktorom
najsamprv uviedol, že podľa § 2 ods. 10, ods. 18, ods. 19 Trestného poriadku orgány činné v trestnom
konaní a súd postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav vecí, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a to

v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie. Súd s rovnakou starostlivosťou objasňuje okolnosti svedčiace
proti obžalovanému ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech a v oboch smeroch sa vykonávajú
dôkazy tak, aby súdu umožnili spravodlivé rozhodnutie. Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány
činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne.

Má za to, že v danom konaní prvostupňový súd nerešpektoval tieto zásady a dokazovanie vyhodnotil
jednostranne v neprospech obžalovaného a dostatočne sa nevysporiadal s tvrdeniami obžalovaného.
Poukázal na to, že poškodená A. L. sama požíva alkoholické nápoje, rovnako ako aj syn Y. L., a títo
sa dohodli na svojich výpovediach proti nemu v snahe privodiť mu trestné stíhanie a zabezpečiť si
nehnuteľnosť, v ktorej bývajú, t. j. rodinný dom v obci W. L. č. XX. Tento rodinný dom pomáhal postaviť
a v súčasnosti mu v ňom zrušili aj trvalý pobyt. Nie je pravda, že by sa dopúšťal skutkov, tak ako sú

uvedené v rozsudku. Taktiež nie je pravda, že by sa dcéra V. L. nasťahovala do ich domu v roku 2011, ale
až v roku 2013 a 2014, a nie je pravdou ani to, aby napadal svojho vnuka. Účelovo voči nemu nehovorila
pravdu aj V. L.. Taktiež nikdy nenapadol Y. L.. Tento sedem rokov neprestajne požíva alkoholické nápoje
a jeho rozpoznávacie schopnosti sú značne oslabené. Takmer neprestajne je pod vplyvom alkoholu a
nepamätá si svoje konanie. Poukázal na výpoveď L. L., ktorý nebol očitým svedkom konfliktov a pokiaľ

sa vyjadroval vo vzťahu k druhému skutku, tak má za to, že nehovoril pravdu a vo vzťahu k prvému
skutku sa vôbec nevedel vyjadriť. Taktiež poukázal na absolútnu nedôveryhodnosť svedkyne H. L.,
ktorá s poškodenou A. L. sústave požíva alkoholické nápoje a býva od nich cca 300 metrov, takže
nemohla byť očitou svedkyňou žiadnych incidentov. Vo vzťahu ku skutku č. 1 neboli v priebehu trestného
konania vykonané také dôkazy, ktoré by bez rozumnej pochybnosti odôvodňovali, že obžalovaný naplnil

skutkovú podstatu žalovaného zločinu, totižto nepostačuje na preukázanie viny, len odkaz na záver
znaleckého posudku T.. T., že je malý predpoklad, že by si poškodená mohla skutok vymyslieť. Ide o
dohad, ktorý vôbec nemusí mať reálny základ. Navrhol preto, aby odvolací súd preskúmal napadnutý
rozsudok Okresného súdu v Prešove zo dňa 16.05.2018, sp. zn. 6T/54/2017 podľa § 317 Trestného
poriadku a následne zrušil napadnutý rozsudok s poukazom na § 321 ods. 1 písm. a), b), c), d), e)

Trestnéhoporiadkuapodľa§322ods.1Trestnéhoporiadkuvecvrátilnanovéprejednaniearozhodnutie
súdu prvého stupňa.

Obžalovaný aj prostredníctvom obhajcu R.. F. V. v písomných dôvodoch poukázal na to, že zo záveru
znaleckého posudku T.. V. T. znalkyne z odboru psychológie č. 15/2017 zo dňa 17.05.2017 bod 5.

okrem iného vyplýva, že u poškodenej A. L. je badať aj psychickú záťaž spôsobenú alkoholizmom a
agresivitou jej syna a zlej situácie dcéry s nutnosťou mať v starostlivosti jej troch synov. Z výsluchu
svedka poškodeného Y. L. vykonaného na hlavnom pojednávaní dňa 08.01.2018 okrem iného vyplýva,
že menovaný poškodený bol v minulosti trestne stíhaný za skutok voči poškodenej A. L. a ďalšej
osobe, kde pri výsluchu uviedol, že k tomu malo dôjsť niekedy pred dvoma rokmi. Obžalovaný U.

L. už v priebehu tak prípravného konania ako aj súdneho konania viackrát poukazoval na značne
napäté vzťahy medzi ním a poškodenými, ako aj medzi poškodenými navzájom. Poukazoval najmä na
alkoholizmus svojho syna Y. L. a jeho agresívne správanie voči obžalovanému a ďalším poškodeným,
ktoré pretrvávalo v rozhodnom období po dlhšiu dobu. Z odvolania napadnutého rozsudku okrem iného
vyplýva, že vo veci konajúci súd nezistil u žiadneho zo svedkov, ktorí obžalovaného usvedčujú zo skutku

1/ rozsudku, takú okolnosť, ktorá by spochybňovala ich vierohodnosť. Vzhľadom na vyššie uvedené,
obzvlášť s poukazom na znalecký posudok č. 15/2017 znalkyne T.. V. T., ako aj so zreteľom na agresívne
správanie sa svedka - poškodeného Y. L. voči poškodenej a ďalším osobám má za to, že súdom
prvého stupňa nebol zistený skutočný stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti. Vo veci konajúci
súd prvého stupňa sa pri výsluchu svedkov poškodených nevysporiadal so skutkovými tvrdeniami

obžalovaného, ktoré v priebehu dokazovania vykonaného tak v prípravnom ako aj súdnom konaní
uvádzal na svoju obhajobu. So zreteľom na zhodné tvrdenia svedkov poškodených, že obžalovaný
pracoval na tzv. turnusy v zahraničí a po návrate z turnusov strávil doma približne týždeň alebo dva bolo
podľa názoru obžalovaného povinnosťou prvoinštančného súdu skúmať mieru, akou sa pod psychickým
stavom poškodenej podpísalo údajné správanie obžalovaného a akou ostatné vonkajšie činitele najmä

alkoholizmus a agresivita syna poškodenej a celkovo zlá a nevyhovujúca situácia v rodine. Podľa
ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činnév trestnom konaní alebo niektorá zo strán. V tomto smere preto obžalovaný poukazuje na to, že v
priebehu dokazovania tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní nebol náležíte zistený
skutočný stav veci, obzvlášť nebol riadne preukázaný vplyv správania obžalovaného na psychický stav

poškodenej, keďže obžalovaný strávil v rozhodnom období značný čas v zahraničí v práci. Pre naplnenie
znakov skutkovej podstaty trestného činu uvedeného v ustanovení § 208 Trestného zákona sa vyžaduje
sústavnosť, resp. hromadnosť konania, ktoré spôsobuje týranej osobe fyzické alebo psychické utrpenie
nie krátkeho charakteru. Vo svetle vyššie uvedeného taktiež obžalovaný považuje súdom prvého stupňa
uložený trest odňatia slobody za neprimerane vysoký. V zmysle ustanovenia § 34 ods. 1 Trestného

zákona má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej
trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných
odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
V zmysle ustanovenia § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd
prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Obžalovaný na

tomto mieste taktiež dáva do pozornosti aj obmedzenie jeho osobnej slobody príslušníkmi PZ, kde
po telefonickom skontaktovaní sa so službukonajúcim prokurátorom bola obžalovanému obmedzená
osobná sloboda podľa ustanovenia § 85 ods. 1 Tr. por. ako osobe podozrivej zo spáchania trestného
činu. Z úradného záznamu príslušníkov Obvodného oddelenia PZ Lipany okrem iného vyplýva, že dňa
15.04.2017 v čase od 07.30 hod do 19.30 hod. vykonávala hliadka v zložení npor. Y.. R. T. a stržm. H. V.

realizačnú službu, kde v čase o 18:03 hod. bola hliadka vyslaná do obce W. L. XX, okr. L.. Z úradného
záznamu taktiež vyplýva, že hliadka OO PZ vstúpila do obydlia rodinného domu, kde obžalovaného našli
sedieť v kuchyni popíjať alkohol a následne po preverení oznámenia a telefonickom skontaktovaní sa s
dozorujúcim prokurátorom obmedzili obžalovaného o 19:05 hod. na osobnej slobode podľa ustanovenia
§85ods.1Tr.por.Zpredmetnéhozáznamunevyplývačasovýúdaj,kedyprišlahliadkaOOPZnaadresu

W. L. XX, ako ani to, na základe akého zákonného postupu vstúpila hliadka do predmetného obydlia,
kde sa v tom čase obžalovaný nachádzal. Podľa rozhodnutia č. 47/2013 (Zbierka stanovísk a súdov SR
4/2013) pri relevantných poznatkoch o podozrení zo spáchania alebo aktuálneho páchania trestného
činu, ktorými polícia disponuje v dostatočnom časovom predstihu, vzniká povinnosť postupu orgánov
činných v trestnom konaní podľa Trestného poriadku. V takom prípade možno dôkaz pre trestné konanie

získať len trestnoprocesným postupom. Ak však poznatky o trestnej činnosti nie sú polícii dostatočne
vopred známe, môže byť výsledok zákonného postupu pri služobnom zákroku (§ 9 ods. 3 zákona o PZ)
dôkazom v trestnom konaní. Z predmetného úradného záznamu hliadky OO PZ Lipany je nepochybné,
že tá vstúpila do obydlia, kde sa obžalovaný v tom čase nachádzal avšak z tohto záznamu nie je zrejmé,
na základe akého zákona príslušníci PZ postupovali a na základe akého zákonného oprávnenia vstúpili

do obydlia, kde obžalovaného následne obmedzili na osobnej slobode. Podľa názoru obžalovaného
neboli splnené zákonné predpoklady pre vstup hliadky PZ do obydlia a obmedzenie osobnej slobody
obžalovaného zadržaním v tomto obydlí. Podľa ustanovenia § 29 zákona č. 171/1993 Z. z. o policajnom
zbore v znení neskorších predpisov ak je dôvodná obava, že je ohrozený život alebo vážne ohrozené
zdravie osoby, alebo ak hrozí závažná škoda (§ 11 ods. 3) na majetku a vec neznesie odklad alebo

ak sa v byte alebo v inom uzavretom priestore (ďalej len „byt“) zdržuje páchateľ úmyselného trestného
činu a nerešpektuje výzvy polície na jeho opustenie, policajt je oprávnený otvoriť byt, vstúpiť doň a
vykonaťopatrenianaodvráteniehroziacehonebezpečenstva.Podľaustanovenia§103ods.1Trestného
poriadku policajt môže vstúpiť do obydlia, iných priestorov alebo na pozemok len vtedy, ak vec neznesie
odklad a vstup je nevyhnutný na ochranu života alebo zdravia osôb alebo na ochranu štátu, udržanie

verejného poriadku, ochranu majetku, alebo ochranu práv a slobôd iných a na vymedzených územiach
aj v záujme ochrany prírody, najmä ak ide o obydlie alebo iné priestory, alebo pozemok osoby pristihnutej
pri trestnom čine. Podľa ustanovenia § 4 písm. n) vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č.
648/2008 Z. z. platnej a účinnej ku dňu obmedzenia osobnej slobody obžalovaného je policajt oprávnený
vstúpiť do obydlia, iných priestorov alebo na pozemok podľa § 103 Trestného poriadku. Podľa čl. 21

ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu
toho, kto v ňom býva. S poukazom na vyššie citované ustanovenia neboli podľa obžalovaného splnené
či už zákonom o policajnom zbore alebo trestným poriadkom vyžadované predpoklady pre zákonné a
ústavne konformné obmedzenie osobnej slobody obžalovaného, ako ani pre vstup príslušníkov hliadky
PZ do predmetného obydlia. Z úradného záznamu nevyplýva to, že by boli splnené zákonné podmienky

pre vstup do obydlia. Okrem toho ako sa uvádza už vyššie, nie je zrejmé na základe akého „zákonného
oprávnenia“ hliadka PZ pri vstupe do obydlia postupovala. Záverom preto obžalovaný navrhuje, aby
odvolací súd po preskúmaní celého na vec sa vzťahujúceho spisu zrušil napadnutý rozsudok v celom
rozsahu a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.Napodkladetaktoriadneavčaspodanéhoodvolaniaobžalovanýmakoosobounatooprávnenoukrajský
súd, nezistiac dôvody zrušenia napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. poriadku, v zmysle § 317

ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým
odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc pritom
i na chyby odvolaním nevytýkané, pokiaľ by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1, a zistil,
že odvolanie nie je dôvodné.

V rámci prieskumného konania odvolací súd v prvom rade preskúmaval správnosť postupu konania
predchádzajúceho vyhláseniu napadnutého rozsudku, pričom zistil, že postup konajúceho súdu bol v
súlade s procesným predpisom, keďže obžalovaný mal možnosť vyjadriť sa ku skutkom kladeným mu
za vinu, ako aj k dôkazom vykonaným na hlavnom pojednávaní. Obžalovaný tiež mal možnosť predniesť
záverečnú reč a vyjadriť sa aj v rámci posledného slova, pričom počas celého dokazovania mal možnosť
uplatniť si právo na obhajobu aj prostredníctvom ustanoveného a napokon aj zvoleného obhajcu, preto

právo na obhajobu obžalovaného U. L. bolo zachované.

Konajúci súd vykonal dokazovanie náležitým spôsobom a v potrebnom rozsahu, vykonané dôkazy
potom vyhodnotil v súlade so zákonom, preto správne zistil skutkový stav a to v rozsahu potrebnom pre
jeho rozhodnutie. Vzhľadom k tomu preto urobil zákonu zodpovedajúce rozhodnutie o vine.

Svoje skutkové a právne závery konajúci súd v napadnutom rozsudku v potrebnom rozsahu a
presvedčivo odôvodnil, preto sa odvolací súd s jeho argumentáciou plne stotožnil a v podrobnostiach
na ňu odkazuje.

V prvom rade je potrebné uviesť, že obsah odvolacích námietok obžalovaného nemá oporu vo
vykonanom dokazovaní, resp. niektoré dôkazy účelovo hodnotí a vykladá vo svoj prospech, nie úplne a
bez konfrontácie s dôkazmi inými, produkovanými v rámci dokazovania.

Niet totižto napríklad dôkazov, ktoré by potvrdili skutočnosť, že poškodená pravidelne požíva alkoholické

nápoje (zo znaleckých vyšetrení, či lekárskych správ nevyplýva, aby sa na „alkoholizmus“ liečila), či
už sama alebo so susedou H. L.. Rovnako z výpovedí poškodenej A. L. a priamych svedkov konania
obžalovaného L. a Y. L. nie je možné ustáliť, aby išlo o vedomé konanie smerujúce k úmyslu poškodiť
obžalovaného a zabezpečiť tak spolu so sestrou V. L., aby bol takýmto spôsobom „odstránený“ z domu,
aby si menovaní mohli túto nehnuteľnosť zabezpečiť pre seba a spoločne ju užívať.

Naopak práve dôkazy produkované v rámci dokazovania - výpoveď poškodenej Ž. L., ale aj výpovede
poškodených V., L. a Y. L., ďalších svedkov, výsledky znaleckého dokazovania, či listinné dôkazy tak,
ako ich správne sumarizoval a hodnotil aj konajúci súd, sa dopĺňajú vo vzájomnej súvislosti, logicky
a zrozumiteľne na seba nadväzujú, čím tvoria ucelenú reťaz zistení - skutkových okolností, ktoré sa

premietli do oboch skutkových viet výrokov napadnutého rozsudku.

V reakcii na odvolacie námietky obžalovaného je potom možné zhrnúť, že podstatou obrany
obžalovaného bolo najsamprv tvrdenie, že v rámci hodnotenia dôkazov nebolo vôbec prihliadnuté na
vplyv správania sa syna Y. L. (dlhodobé požívanie alkoholických nápojov spojené s násilným správaním

voči poškodenej) na psychické prežívanie poškodenej Ž. L., včítane každodennej starostlivosti o tri
maloleté deti ich dcéry V. L., čo sú skutočnosti, ktoré zásadne spochybňujú vierohodnosť ich výpovedí.

Tomuto tvrdeniu obžalovaného odporuje obsah výpovedí poškodenej Ž. L. (včítane jej vyjadrení v rámci
znaleckého dokazovania) a poškodených V., L. a Y. L.. Z výpovedí menovaných je možné totižto ustáliť,

že hlavným (dominantným) pôvodcom (spúšťačom) týchto napätých vzťahov v rámci ich spoločného
spolužitia bol práve obžalovaný, aj keď na druhej strane poškodená uvádzala, že aj syn Y. požíva
nadmieru alkoholické nápoje, ale neuvádzala ho ani raz ako osobu - agresora - ktorý by jej spôsoboval
psychické, či dokonca fyzické utrpenie, nespomínala, aby ju ťažilo práve jeho správanie (udávané
pokusy o samovraždu), aby sa ho „bála“. Naopak, zdrojom - jej pocitu ohrozenia - slovných útokov,

vyhrážania sa zabitím, poškodením jej zdravia - obavy z možného uskutočnenia týchto útokov nebol
predsa ani v jednom z prípadov svedok (poškodený) Y. L., ale práve obžalovaný.Rovnako aj v rámci vyšetrení, či výpovedí, sa poškodená nesťažovala na nezvládanie (psychicky)
starostlivosti o maloleté deti svojej dcéry (poškodenej) V. L., ktorých starostlivosť v rámci jej
neprítomnosti mala zabezpečovať ona. Naopak, pokiaľ aj bol obžalovaný doma, snažila sa mu

poškodená vyhýbať i tak, že viac času mala tráviť v spoločnosti vnúčat.

Neobstojí v konfrontácii s vykonaným dokazovaním ani obrana obžalovaného spočívajúca v tom, že aj
napriek tomu, že v čase rozhodnom (napr. v roku 2016) bol podstatnú dobu mimo trvalého bydliska,
nakoľko pracoval v ČR, tak aj napriek tomu bol vyhodnotený a preukázaný negatívny vplyv jeho

správania na psychický stav poškodenej.

Zo správy spoločnosti L., s.r.o., H. XX, V. - na čl. 284 totižto vyplýva, že v rokoch 2014 - 2017 pracoval
pre uvedenú spoločnosť tzv. turnusovo, kde jednotlivé turnusy trvali cca jeden mesiac (až päť týždňov)
nepretržite v roku 2014, alebo cca dva až tri týždne v rokoch 2015-2016, no v celkovom súhrne počtu
strávených mesiacov v ČR na pracovisku počas celého roka jeho pracovný pobyt nepresiahol cca 5

mesiacov. V rámci odpracovanej doby mal samozrejme, jednak turnusové pauzy, ale hlavne pauzy
spojené s práceneschopnosťou spravidla v jarných, ale aj jesenných mesiacoch, ktoré zase trvali dva
až tri týždne, dokonca v jednom prípade jeho práceneschopnosť práve v inkriminovanom období od
19.12.2016 do 12.03.2017 trvala nepretržite cca tri mesiace.

Opierajúc sa o uvedené zistenie je zrejmé, že obhajoba obžalovaného spočívajúca v tom, že v čase
rozhodnom podľa skutkovej vety výroku rozsudku ani vlastne nemal byť doma, neobstojí, keďže
minimálne cca sedem mesiacov z roka (s prestávkami) strávil doma.

V nadväznosti na to je potrebné uviesť, že poškodená Ž. L. ako aj poškodení synovia a dcéra opakovane

vypovedali, že obžalovaný vždy po návrate z pracovného turnusu začal požívať alkoholické nápoje,
po požití ktorých sa stával agresívnym, hľadal vo všetkom chybu, všetko mu vadilo, a ak nedosiahol
svoje, začal byť útočný, agresívny, pritom pravidelne (čo bolo samozrejmosťou) útočil slovne hlavne
voči poškodenej vulgárnymi nadávkami, ktorými ju ponižoval a urážal. Vyhrážal sa jej zabitím za použitia
sekery a pod. aj pred maloletými deťmi a v prítomnosti menovaných poškodených. Práve ich prítomnosť,

ako zhodne uvádzali, mu bránila v tom, aby tieto slovné útoky prešli aj do útokov fyzických, ktoré im
poškodená Ž. L. aj následne a odstupom času popisovala, keďže ju fyzicky napádal spravidla len v ich
neprítomnosti.

Uvedené len dopĺňa zistenie plynúce zo znaleckého dokazovania z odboru psychológie a odvetvia

psychiatrie u obžalovaného, z ktorého je zrejmé, že obžalovaný je závislým od užívania alkoholu na III.
stupni Jelíneka, čo znamená, že bez odbornej pomoci (z vlastnej vôle opäť absolvovať protialkoholické
liečenie - závislosť sám odmieta) sám s požívaním alkoholických nápojov neprestane a ich požitie je
súčasnezjavnýmspúšťačomagresívnehosprávanianielenvočipoškodenejŽ.L.avočinajbližšejrodine,
ale ako bolo ustálené aj voči jeho vnúčatám.

Aj výsledky znaleckého dokazovania u poškodenej bez pochybností zodpovedajú prežitému správaniu
sa obžalovaného voči nej s vyústením v podobe konečného rozhodnutia, že s obžalovaným už nechce
nikdy žiť.

Následky konania obžalovaného v prežívaní poškodenej, skoro tri mesiace pred podaním trestného
oznámenia, boli predsa diagnostikované už pri “prvom“ dobrovoľnom vyšetrení u Y.. X. V. po cca
šestnástich rokoch (od ostatnej návštevy) dňa 26.01.2017, ktorá u nej diagnostikovala úzkostno-
depresívny stav dlhodobo podmienený ťaživou situáciou doma pri konfliktnom spolužití. Tento stav v
prežívaní poškodenej zodpovedal tomu, že bola rozrušená, nemohla v noci spať, nechutilo jej jesť, čo

je podmienené tým, že sa bojí manžela, keď je doma z turnusov, lebo on aj naďalej užíva alkohol.

Uvedeným zisteniam potom zodpovedajú aj výsledky znaleckého dokazovania znalkyne T.. V. T.,
znalkyne z odboru psychológia, odvetvie klinickej psychológie detí a dospelých, ktorá okrem iného v
prežívanípoškodenejzistila,ževaktuálnompsychickomobrazebolipríznakyúzkostnosti,vystrašenosti,

vlastne s vyhľadaním psychiatrickej pomoci.V súhrne doposiaľ uvedené skutočnosti potom oprávnene vedú odvolací súd k záveru, že konanie
obžalovaného bolo trvalejšieho (sústavnejšieho) charakteru a takej intenzity, že bolo spôsobilé následku
v podobe psychického alebo fyzického utrpenia, ktoré odôvodnene pociťovala poškodená.

Pri trestnom čine týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Tr. zákona v jej základnej skutkovej
podstate totižto musí ísť o trvalejšie (sústavnejšie) konanie, ktoré sa opakovane vyznačuje určitým
hrubším a zjavne necitlivým zaobchádzaním či správaním a tým, že sa pravidelne opakuje a spôsobuje
poškodenej osobe psychické prípadne aj fyzické útrapy.

Kvalifikačným hľadiskom následku trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby vo forme
fyzického alebo psychického utrpenia je preto jeho trvalosť či hromadnosť teda to, že útoky sú
opakované či sústavné a práve táto opakovanosť spôsobuje fyzické či psychické utrpenie poškodenej
osoby, ktoré nie je len celkom krátkeho, prechodného charakteru.

Takto vymedzené kritéria pre posúdenie naplnenia konkrétnych foriem (alternatív) útokov (bitím, údermi,
vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu a iným správaním, ktoré ohrozilo jej fyzické a psychické
zdravie) boli potom konaním obžalovaného nepochybne naplnené, rovnako ako všetky znaky skutkovej
podstaty zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona tak, ako
to správne právne posúdil aj konajúci súd.

Anivprávnomposúdení,akoužbolovúvodekonštatované,ustálenýchskutkovýchokolnostíuvedených
pod bodom 2/ konajúci súd nepochybil, ak konanie obžalovaného hodnotil ako prečin nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139
ods. 1 písm. c) Trestného zákona a ustanovenie

§ 127 ods. 4 Trestného zákona.

Z popisu objektívnej stránky uvedeného trestného činu je zrejmé, že pre prípad jej naplnenia postačuje
len ojedinelé, osamotené, či jednorazové konanie páchateľa, ktoré je spôsobilé vzbudiť u poškodeného
dôvodnú obavu o svoj život, zdravie, či zo spôsobenia inej ťažkej ujmy, ako následok tohto konania.

V tomto prípade obsah výpovedí vypočutých svedkov - poškodených dáva spoľahlivý podklad pre
hodnotenie konania obžalovaného z hľadiska naplnenia zákonných znakov posudzovaného trestného
činu a to hlavne z pohľadu ich skúseností s násilným správaním sa obžalovaného voči nim z minulosti,
keďže neváhal (či už fyzicky alebo slovne) napadnúť syna Y., či dokonca aj vnuka T..

Pokiaľ obžalovaný, potom, čo fyzicky napadol poškodenú Ž. L. sa následne opakovane vyhrážal
menovaným poškodeným, že ich postrieľa (pri vedomosti, že obžalovaný môže mať doma nejakú strelnú
vzduchovú zbraň - čo sám vo svojej výpovedi na čl. 40 aj potvrdil) vyhodí (aj s nimi) dom do vzduchu,
vypáli ho, včítane konkrétnych vyhrážok, prostredníctvom telefonického hovoru vo vzťahu k V. L., ktorá
práve kvôli ich obsahu bezodkladne zo zahraničia pricestovala domov, tak takéto správanie sa (konanie)

obžalovaného u poškodených na základe prežitých skúseností, nepochybne bolo spôsobilé vo svojej
intenzite vzbudiť dôvodnú obavu o zdravie, či dokonca ich životy, a to najmä potom, čo si mal obžalovaný
uvedomiť (kričal, že už mu je všetko jedno), že poškodení zavolali políciu.

Po vecne správnom vyhodnotení vykonaných dôkazov súdom prvého stupňa došlo zo strany tohto súdu

k doplneniu bodu I. výroku o vine napadnutého rozsudku na podnet prokurátora o časť, že obžalovaný
ešte pred spáchaním posudzovaného činu mal spáchať trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby
podľa § 215 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. c/, d/, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona účinného do 31.12.2005,
za čo bol rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1T 9/02 zo dňa 28.5.2003 (správne v spojení
s uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1To 54/2003 zo dňa 24.9.2003), aj odsúdený. Okolnosť,

že obžalovaný už v minulosti spáchal taký istý zločin nie je takou okolnosťou, ktorá by bola v danom
prípade zákonným znakom základnej skutkovej podstaty (ani kvalifikačným znakom) posudzovaného
zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby, podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zákona s poukazom na
ustanovenie § 127 ods. 4 Tr. zákona a preto je zbytočne uvedená v skutkových zisteniach. Odvolací súd
však aj napriek odvolaniu podaného v prospech obžalovaného skutkové okolnosti neupravoval, pretože

vypustenie uvádzanej okolnosti zo skutkových zistení zásadným spôsobom neovplyvňuje postavenie
obžalovaného v tomto konaní. Existencia tejto okolnosti ale predpokladá použitie pravidla upraveného
v ust. § 38 ods. 5 Tr. zák., podľa ktorého pri ukladaní trestu odňatia slobody, pri opätovnom spáchaní
zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu.Následne odvolací súd posudzoval výrok o treste, pri ukladaní ktorého konajúci súd prihliadal na
základné kritéria rozhodujúce pri určovaní druhu a výmery trestu podľa § 34 ods. 4 Tr. zák.

V rámci tohto postupu súd prvého stupňa ustálil existenciu dvoch priťažujúcich okolností podľa § 37
písm. h/, písm. m/ Tr. zákona, ktorým zodpovedá spáchanie dvoch trestných činov a predchádzajúce
odsúdenie obžalovaného, bez zistenia poľahčujúcich okolností v zmysle § 36 Tr. zákona. Priznanie
priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona je správne a opiera sa o predchádzajúce odsúdenie

obžalovaného za taký istý trestný čin ako sa teraz prerokúva. Priznanie priťažujúcej okolnosti založenej
na zistení o spáchaní viacerých trestných činov závisí od použitia tej ktorej zásady o ukladaní úhrnného
trestu.

Obžalovanémubolukladanýúhrnnýtrestodňatiaslobodyzadvaúmyselnétrestnéčinyspáchanédvoma
samostatnými skutkami, z ktorých je jeden zločinom a jeden prečinom. Konajúci súd teda nesprávne

aplikoval pri ukladaní úhrnného trestu ustan. § 41 ods. 1 Tr. zákona, pretože naň neboli splnené
podmienky. Zákonu zodpovedajúce je použitie ustan. § 41 ods. 2 Tr. zákona, ktoré je sprísňovacím
pravidlom a podľa ktorého sa mala zvýšiť horná hranica trestnej sadzby za trestný čin najprísnejšie
trestný z posudzovaných trestných činov, ktorým je zločin podľa § 208 ods. 1 Tr. zákona, o jednu tretinu,
čo znamená, že horná hranica trestnej sadzby z 8 rokov by sa zvýšila na 10 rokov 8 mesiacov.

Pri aplikácii asperačnej zásady podľa § 41 ods. 2 Tr. zákona, ktorej základom je ukladanie trestu za dva
alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo
viacerými skutkami, sa nemôže priznať priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. h/ Tr. zákona vtedy, pokiaľ
sa ukladá trest odňatia slobody iba za dva trestné činy, z ktorých je jeden zločinom, pretože v tom

prípade by sa táto okolnosť pričítala dvakrát v neprospech obžalovaného (pozri R 1/2011). Raz ako
priťažujúca okolnosť a raz ako okolnosť, ktorá podmieňuje zvýšenie trestnej sadzby. Inak povedané,
použitie priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h/ Tr. zákona je možné vždy pri ukladaní úhrnného
(súhrnného) trestu odňatia slobody podľa pravidla ustanoveného v § 41 ods. 1 Tr. zákona, pri ukladaní
trestu podľa § 41 ods. 2 Tr. zákona priznanie tejto priťažujúcej okolnosti je podmienené samozrejme

nielen splnením podmienok tam uvedených, ale aj minimálnym počtom spáchaných trestný činov, ktorý
je najmenej tri.

Ani použitie sprísňovacieho pravidla podľa § 38 ods. 4 Tr. zákona, ktoré zodpovedá splneniu podmienky
o prevahe priťažujúcich okolností, nepovažoval odvolací súd za zákonné. Predchádzajúce odsúdenie za

trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 215 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. c/, d/, ods. 3
písm. b/ Tr. zákona účinného do 31.12.2005 je totiž nutné považovať za odsúdenie za zločin so zreteľom
na zákonom ustanovenú trestnú sadzbu za tento trestný čin, ktorou je päť rokov až dvanásť rokov, a jej
posúdenie v zmysle prechodného ustanovenia § 437 ods. 1 Tr. zákona účinného od 01.01.2006. Tomuto
zisteniu tak zodpovedá použitie sprísňovacieho pravidla za opätovne spáchaný zločin podľa § 38 ods.

5 Tr. zákona, v dôsledku čoho sa zvyšuje aj dolná hranica zákonom stanovenej trestnej sadzby o jednu
polovicu. V prípade zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zákona
pri trestnej sadzbe tri roky až osem rokov by po úprave predstavovalo zvýšenie dolnej hranice trestnej
sadzby až na 5 1 (päť a pol) roka.

Vzhľadom na vyššie uvedené pri správnom použití zákonných ustanovení mal konajúci súd ukladať trest
odňatia slobody v trestnej sadzbe 5 a 1 roka až 10 rokov 8 mesiacov.

Uvedené pochybenia okresného súdu sú zjavne na prospech obžalovaného, a preto ich náprava
odvolacímsúdombypredstavovalazhoršeniepostaveniaobžalovaného,včommubráni zásadazákazu

zmeny k horšiemu podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku a to len preto, lebo odvolanie bolo podané iba v
prospech obžalovaného.

Z pohľadu doposiaľ rozvedených zistení potom pokiaľ prvostupňový súd trest odňatia slobody
obžalovanému uložil vo výmere 5 a 1 (päť a pol) roka, teda na dolnej hranici zákonnej sadzby, z

hľadiska zabezpečenia účelu trestu, preukázaných okolností prípadu a možností nápravy obžalovaného
je uložený trest odňatia slobody potrebné hodnotiť ako mierny, ale v zákonnej sadzbe.Spôsob výkonu trestu odňatia slobody zaradením obžalovaného do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia zodpovedá § 48 ods. 2 písm. b/ Tr zákona, pretože obžalovaný už bol v posledných
10 rokoch vo výkone trestu odňatia slobody uloženého mu za úmyselný trestný čin.

Na záver nad rámec uvedeného v reakcii na odvolaciu námietku obžalovaného k zákonnosti vstupu
do obydlia obžalovaného a jeho následného obmedzenia na osobnej slobode odvolací súd uvádza, že
zrejme ušlo pozornosti obhajoby, že obsahom úradného záznamu príslušníkov OO PZ Lipany na čl. 289
vyšetrovacieho spisu, z ktorého vychádzala, je i dôvod vyslania hliadky polície v zložení Y.. R. T. a H.

V. operačným dôstojníkom do obce W. L. XX, okr. L., ktorým je telefonické oznámenie (volala dcéra V.
L. zo Švajčiarska), z obsahu ktorého malo vyplynúť, že obžalovaný U. L., sa mal vyhrážať zabitím a
podpálením domu. Počas cesty na miesto udalosti bola hliadka informovaná, že podozrivá osoba má
veľa záznamov v registri trestov a bola v minulosti odsúdená pre nedovolené ozbrojovanie, vrátane
týrania blízkej a zverenej osoby.

Zadanejsituácie,pokiaľpolicajnáhliadkadisponovalauvedenýmiinformáciami,žesamápáchaťtrestný
čin s možným ohrozením života a zdravia, pre jej vstup do obydlia boli splnené podmienky ustanovené
v § 29 zákona č. 171/1993 Z. z. o policajnom zbore v znení neskorších predpisov), keďže vec nezniesla
odklad. Ostatne súhlas na vstup do obydlia bola oprávnená dať aj poškodená Ž. L., ktorá pri vstupe aj
bola. Preto postup príslušníkov polície je možné považovať za súladný so zákonom, napokon trestné

stíhanie bolo začaté neodkladným úkonom a to zadržaním osoby obžalovaného podľa § 85 ods. 1 Tr.
poriadku.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd vyhodnotil odvolanie obžalovaného ako nedôvodné, a
toto postupom podľa § 319 Tr. poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.