Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 27, 2022

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 15Er/61/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3807200488
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kiššová
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2022:3807200488.3

Uznesenie

Okresný súd Prievidza v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky, IČO: 00 151 866, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, proti povinnému: I. D., nar.
XX.X.XXXX, S. X/X, XXX XX C., pre vymoženie istiny vo výške 16,60 eur s prís., takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť súdneho exekútora JUDr. Ivony Babuškovej proti uzneseniu č.k. 15Er/61/2007-19 zo dňa
27.04.2022 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa 03.01.2007 sa pôvodný oprávnený domáhal
vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie 16,60 eur s prísl. na základe exekučného titulu,
ktorým je blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 481827 zo dňa 06.03.2004. Poverenie na
vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi JUDr. Ivone Babuškovej udelené dňa 19.01.2007.
2. Podľa prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. apríla 2017, § 243h ods. 1 zákona č.

233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak tento
zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia
podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55
ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
3. Vyšší súdny úradník uznesením č.k. 15Er/61/2007-19 zo dňa 27.04.2022 rozhodol tak, že určil, že dňa
1.1.2020 došlo k zastaveniu starej exekúcie. Súdnemu exekútorovi bolo predmetné uznesenie doručené

dňa 28.04.2022.
4. Dňa 03.05.2022 bola okresnému súdu doručená sťažnosť súdneho exekútora, v ktorej uviedol, že
podľa § 58 ods. 1 EP súd zastaví exekúciu aj bez návrhu účastníkov konania, ak je dôvod na zastavenie
exekúcie. Dôvodom na zastavenie exekúcie v tomto prípade je ust. § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Z.z.
Súd exekúciu nezastavil, súdny exekútor preto podal dňa 02.10.2017 podnet na zastavenie exekúcie,
o ktorom mal súd rozhodnúť. Nakoľko súd nerozhodol do 01.01.2020, na konanie sa aplikuje ust. § 4

ods. 2 písm. b) zák. č. 233/2019 Z.z.
5. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalejlen„CSP“),protiuzneseniusúduprvejinštancievydanémusúdnymúradníkom,ktorétrebadoručiť,
je prípustná sťažnosť.
6. Podľa § 242 CSP, sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý
napadnuté uznesenie vydal.

7. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
8. Podľa § 250 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť
dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník
viazaný právnym názorom súdu.
9. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, účastníkmi konania sú
oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva

tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.10.Vzhľadomnavyššieuvedenésúduvádza,žesúdnyexekútorniejeúčastníkomexekučnéhokonania,
s výnimkou, tej časti konania, kedy sa rozhoduje o trovách exekúcie. Je teda zrejmé, že súdny exekútor
nemal právo podať sťažnosť proti uzneseniu, pretože nie je účastníkom exekučného konania.

11. Pre úplnosť súd uvádza, že uznesením č.k. 15Er/61/2007-19 zo dňa 27.04.2022 súd správne určil, že
k zastaveniu exekúcie došlo ku dňu 01.01.2020, a to podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z. z.
z dôvodu, že uplynula rozhodná doba. Súdny exekútor v sťažnosti nepopiera uplynutie rozhodnej dobe,
ani netvrdí, že by v konaní bol dosiahnutý výťažok majúci vplyv na uplynutie tejto doby. Pokiaľ súdny
exekútor poukazuje na ust. § 4 ods. 2 písm. b) zák. č. 233/2019 Z.z. súd uvádza, že relatívna výnimka

podľa § 4 ods. 2 písm. b) Zákona č. 233/2019 Z.z. sa týka len rozhodovania súdu o zastavení exekúcie
na návrh povinného, nie rozhodovania bez návrhu, alebo na návrh/podnet oprávneného, či dokonca
tretej osoby , ktorá nie je účastníkom konania. Výklad zákona, ktorý by viedol k absurdným výsledkom
je potrebné vždy odmietnuť. Nakoľko je povinnosťou súdu počas celého konania ex offo skúmať
existenciu dôvodov na zastavenie exekúcie, vztiahnutie vyššie uvedenej výnimky na toto rozhodovanie
by úplne vylúčilo možnosť zastavenia starej exekúcie z dôvodu uplynutia rozhodnej doby, čo je zjavne

absurdný výsledok. Rovnako absurdne sa javí, aby ak oprávnený má za to, že stará exekúcia sa mu má
zastaviť, skutočnosť, že toto navrhne súdu, naopak zastaveniu exekúcie bránila, či ho oddialila. Rovnako
absurdným je, aby osoba, ktorá ani nie je účastníkom konania, mohla svojím podnetom zasahovať do
priebehu exekúcie a (prípadne aj proti vôli účastníkov) zabrániť jej zastaveniu. Nemožno preto súhlasiť
s tvrdením súdneho exekútora, že by ním podaný podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu preklúzie

vymáhaných nárokov, či samotná ich prípadná preklúzia, bránili uplynutiu rozhodnej doby a tým aj
zastaveniu exekúcie.
12. Súd po vykonanom dokazovaní zistil, že napadnuté uznesenie je vecne správne, pričom sťažnosť
súdneho exekútora proti uzneseniu č.k. 15Er/61/2007-19 zo dňa 27.04.2022 bola podaná osobou, ktorá
nie je oprávnená na jej podanie, a preto súd sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.