Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 28, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1Tos/145/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5917010382
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Gallová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5917010382.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Gallovej a sudcov JUDr.
Pavla Polku a JUDr. Vladimíra Kuráka, na neverejnom zasadnutí konanom 28. novembra 2017 prejednal
sťažnosť odsúdeného C. V. podanú proti uzneseniu Okresného súdu Ružomberok, sp.zn. 8PP/32/2017
z 9.10.2017 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného C. V. z a m i e t a, pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Ružomberok uznesením, sp. zn. 8PP/32/2017 z 9.10.2017 podľa § 415 ods. 1 Tr. por., a
§ 66 ods. 1 písm. b) Tr. zák., zamietol žiadosť odsúdeného C. V. o podmienečné prepustenie z výkonu
trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený právoplatným rozsudkom Krajského súdu v Košiciach,
sp.zn. 8T/3/2005 z 21.6.2006, vo výmere 14 rokov so zaradením do III. nápravnovýchovnej skupiny.

Proti tomuto uzneseniu podal riadne a včas sťažnosť odsúdený C. V. (č.l. 49, 54, 65-66, 68-69, 79-80).

Vpísomnýchdôvodochsťažnosti,ktorúodôvodnilodsúdenýC.V.sám, poukázalnato,žesrozhodnutím
okresného súdu, ktorý zamietol jeho žiadosť o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia
slobodu, nesúhlasí. Je si plne vedomý závažnosti jeho zločinu, ktorým spôsobil mnohým ľuďom bolesť,
no predovšetkým pozostalým. Zobral im človeka, ktorého nadovšetko milovali. Nemôže vrátiť späť, čo sa

stalo.Ajkeďtoveľmichce,niejetovjehomoci.Neprejdejedenjedinýdeň,abysvojekonanieneoľutoval.
Žije s tým 13 rokov medzi stenami väzenia a pýta sa sám seba, kto mu dal právo vziať to najcennejšie -
ľudský život. Nesmierne ľutuje svoje konanie. Počas dlhých rokoch vo väzení mal dosť času rozmýšľať
nad svojim životom, ako aj jeho hodnotami, či životnými prioritami. Verí, že človek sa môže zmeniť, ak to
sám chce a vychádza to z jeho vnútra. Môže prehodnotiť svoj život od základov a byť riadnym občanom
tohto štátu, ktorý bude ctiť a dodržiavať zákony. Chce byť iným človekom, ktorým bol kedysi. Má rodinu,

ktorá pri ňom celý trest stojí. Rodina mu je oporou, aj morálnou a psychickou. Svojej onkologicky chorej
mame chce dokázať, že neporodila a nevychovala kriminálnika. Chce dosiahnuť, aby jeho mama bola
na neho hrdá. Navrhol, aby krajský súd vzal do úvahy pri svojom rozhodovaní, že aj tí odsúdení, ktorí
spáchali tak závažný trestný čin, sa môžu zmeniť. Uviedol, že z výpovede pedagóga R. J. si okresný súd
vyňal veci, ktoré sú v zjavnom rozpore s tým, čo je napísané v jeho hodnoteniach. V hodnoteniach na
jehoosobujejasneuvedené,žepovinnostisiplníaporiadoktaktiežanapojednávaníužsvedokuvádzal,

že neplní. Okresný súd tak nezistil správne skutkový stav veci. Okresný súd mal pri svojom rozhodovaní
prihliadnuť na výpovede jeho matky a strýka U. V. a U. U., ktorí sa zaručili za jeho ďalšie správanie.
Ďalej uviedol, že osemnásť mesiacov bol vo väzbe, počas trvania ktorej nemohol dostať pochvalu. V
maximálnom stupni stráženia bol vo výkone trestu takmer 9,5 roka, počas ktorej doby bol rovnako stále
zavretý na cele, z ktorého dôvodu nemohol získať disciplinárne odmeny za oddielové aktivity. Bude
súhlasiť s akýmikoľvek podmienkami, ktoré mu súd ustanoví. V uvedených súvislostiach poukázal na

vyjadrenie prokurátorky, ktorá súhlasila s jeho prepustením na slobodu s probačným dohľadom a bolaochotná mu dať šancu, aby dokázal, že povedie riadny život. Verí, že krajský súd mu dá za pravdu a
dôjde k inému záveru, ako okresný súd.

V sťažnosti, ktorú odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu, odsúdený uviedol, že s napadnutým
uznesením nesúhlasí. Odsúdený si je plne vedomý, že spáchal najhorší možný čin, keď inému človeku
bezdôvodne vzal to najcennejšie - život. Odsúdený sa nestotožňuje s tým, že nepreukázal taký stupeň
polepšenia, ako má na mysli ustanovenie § 66 Tr. zák. Celý výkon trestu podriadil tomu, aby preukázal,
že si časom zaslúži dôveru, ktorá by mohla vyústiť v jeho prípadné podmienečné prepustenie. Sám

nevedel, čo viac by ešte mohol urobiť preto, aby preukázal polepšenie dostatočné na podmienečné
prepustenie. Z jeho strany totiž nešlo o žiadne vykalkulované chovanie. Z jeho výsluchu je zrejmé, že si
bol vedomý možnosti získania ďalších pochvál, tzv. za nič. Práve to, že takúto možnosť účelovo nevyužil,
svedčí o jeho úprimnej snahe o nápravu. Preto nemôže obstáť argument súdu, že mohol vyvinúť väčšiu
snahu o získanie nielen dvanástich disciplinárnych odmien, ale aj ďalších prípadných disciplinárnych
odmien, ktoré by preukazovali, že si riadne plní svoje povinnosti vo výkone trestu odňatia slobody a

takýmto svojim správaním by sa ho snažil aj aktívne preukazovať. Vzhľadom na jeho postoj je zrejmé,
že práve takejto formálnosti získavania disciplinárnych odmien sa chcel vyhnúť. Venoval sa tomu, čo ho
bavilo a za to bol aj disciplinárne odmenený. To, o čo sa cieľavedome zaujímal, mu pochvaly prinieslo.
Odsúdený je vo výkone trestu 12 rokov a 10 mesiacov. Osemnásť mesiacov bol vo väzbe, počas trvania
ktorej bol iba na cele. V maximálnom stupni stráženia bol vo výkone trestu takmer 9,5 roka, počas

ktorej doby bol rovnako stále zavretý na cele, z ktorého dôvodu nemohol získať disciplinárne odmeny
za oddielové aktivity. Z rovnakého dôvodu nemohol byť zaradený ani na štúdium. Počas výkonu trestu v
strednom stupni stráženia, v ktorom je 2,5 roka, môže získať disciplinárne odmeny raz za pol rok, pričom
tieto aj získal. V osobe odsúdeného je dnes nepochybne iný človek, ako ten, ktorý nastúpil do výkonu
trestu za spáchanú vraždu pred viac ako 12 rokmi. Je toho názoru, že odsúdený si dôveru zaslúži. V jeho

hodnotení totiž nie je takmer nič negatívne, čo by svedčilo v prospech opaku. Jediné, čo reálne svedčí v
neprospech odsúdeného, je konštatované stredné riziko zlyhania, ktoré však vychádza z determinantov
existujúcich pred nástupom do výkonu trestu. Sedem bodov z deviatich, keď zvyšné dva sú za spáchanie
obzvlášť závažného zločinu, nemal a nemá možnosť počas výkonu trestu ovplyvniť. Práve tieto sa
negatívne prejavili na bodovom hodnotení odsúdeného, ktoré je základom na vyhodnotenie rizika jeho

sociálneho zlyhania. Naopak, všetky oblasti, ktoré odsúdený mohol ovplyvniť svojim správaním počas
výkonu trestu (postoj k odsúdeného k výkonu trestu, emocionálna stabilita, mentálna úroveň, poruchy
osobnosti) boli vyhodnotené ako bezproblémové. Ak by teda malo byť riziko zlyhania rozhodujúcim
kritériom pre rozhodnutie súdu, vzhľadom na váhu, ktorú jednotlivým kritériám dáva hodnotenie rizika
sociálneho zlyhania, je zrejmé, že odsúdený, akokoľvek by sa počas výkonu trestu správal, nemá šancu

splniť podmienky na to, aby sa dostal do pásma s nízkym rizikom zlyhania a dosiahol z toho vyplývajúcu
priaznivú resocializačnú prognózu. V prospech podmienečného prepustenia odsúdeného sa vyjadrili
pedagóg i prokuratúra. Okresný súd taktiež nezohľadnil, že u odsúdeného je plne zachovaná sociálna
interakcia, najmä osobný, resp. písomný kontakt s matkou a strýkom, ktorá je dôležitým predpokladom
na zaradenie sa do bežného života po návrate z výkonu trestu. Obaja sa vyjadrili, že sú pripravení

odsúdenému pomôcť. To je nezanedbateľné pozitívum, ktoré mu pomôže minimalizovať riziko jeho
sociálneho zlyhania. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti neobstojí záver okresného súdu, že u
odsúdeného nie sú splnené podmienky na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.
Navrhol, aby odvolací súd sťažnosti vyhovel a odsúdeného z výkonu trestu prepustil.

Príslušný prokurátor vo vyjadrení ku sťažnosti odsúdeného uviedol, že napadnuté uznesenie považuje
za správne a zákonné, pričom sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi sformulovanými v
písomnom odôvodnení tohto uznesenia. Navrhol, aby krajský súd sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú
zamietol podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť
a zákonnosť napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že sťažnosť
odsúdeného C. V. nie je dôvodná.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol náležite zistený skutkový

stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán.

Orgány činné v trestnom konaní a súd teda hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia
(voľného uváženia), ktoré však neznamená možnosť ľubovôle z ich strany, ale musí byť založené na
logickom úsudku vyplývajúcom zo starostlivého uváženia všetkých dôkazov získaných a vykonaných
zákonným spôsobom.

Podľa § 66 ods. 1 písm. b) Tr. zák. súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak

odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže
sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a
ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia
slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu
odňatia slobody.

Podľa § 67 ods. 1 Tr. zák. osoba odsúdená za obzvlášť závažný zločin alebo osoba odsúdená na trest
odňatia slobody podľa § 47 ods. 2 Tr. zák. okrem osoby odsúdenej na doživotie môže byť podmienečne
prepustená až po výkone troch štvrtín uloženého trestu odňatia slobody.

Podľa § 437 ods. 1 Tr. zák. ak je potrebné určiť, či trestný čin podľa zákona č. 140/1961 Zb. Trestný
zákon v znení neskorších predpisov vykazuje znaky prečinu, zločinu alebo obzvlášť závažného zločinu
podľa tohto zákona, použijú sa ustanovenia § 10 a § 11 tohto zákona v závislosti od formy zavinenia a
trestnej sadzby uvedenej v zákone č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.

Podľa § 437 ods. 2 Tr. zák. pri posudzovaní splnenia podmienok na rozhodovanie o podmienečnom
prepustení z výkonu trestu odňatia slobody alebo rozhodovaní o podmienečnom upustení od výkonu
zvyšku trestu pri trestoch uložených po nadobudnutí účinnosti tohto zákona za trestný čin podľa zákona
č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, postupuje sa podľa tohto zákona.

Povinnosť vyplývajúca z citovaného zákonného ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. por., t.j. zistiť skutkový stav
veci náležite a v takej kvalite, aby o ňom nevznikli dôvodné pochybnosti, platí nielen pre rozhodovanie
o otázke viny a trestu, či nároku na náhradu škody, ale aj pre rozhodovanie ktorejkoľvek otázky, ktorú
treba v trestnom konaní riešiť. Uplatňuje sa v každom štádiu trestného konania, teda aj vo vykonávacom
konaní. Preto náležite musí byť zistené tiež to, či odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností

a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny
život.

Krajský súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa je zákonné a správne. Aj podľa zistení krajského súdu, u odsúdeného nie sú splnené všetky

zákonné podmienky ustanovenia § 66 Tr. zák.

Okresný súd v danom prípade postupoval dôsledne a dokazovaním, ktoré na verejnom zasadnutí
vykonal, si vytvoril dostatočný skutkový základ pre rozhodnutie, že u odsúdeného C. V. neboli splnené
podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Nadriadený súd preskúmaním predloženého spisového materiálu zistil, že súd prvého stupňa v rámci
procesného postupu dodržal základné zásady trestného konania uvedené v ustanovení § 2 Tr. por.
Okresný súd dospel k vyhlásenému uzneseniu po bezchybnom procesnom postupe a v súlade so
všetkými zákonnými ustanoveniami, ktoré tento proces upravujú.

Rozhodnutiu Okresného súdu Ružomberok o zamietnutí žiadosti odsúdeného na podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nemožno vytknúť žiadnu chybu či nedostatok, pričom
odôvodnenie uznesenia učinil prvostupňový súd zodpovedajúcim spôsobom dostatočne a presvedčivo,a preto krajský súd v zásade na odôvodnenie napadnutého uznesenia odkazuje. Okresný súd
v napadnutom uznesení veľmi podrobne rozpísal skutkové i právne dôvody, ktoré odôvodňujú
zamietnutie žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu. Dôvody napadnutého

uznesenia sú zrozumiteľné a dostatočne logické, vychádzajúce zo skutkových okolností prípadu a
relevantných právnych noriem. Nadriadený súd znovu pripomína, že v dvojinštančnom súdnom konaní
rozhodnutia súdov tvoria jednotu a pri existencii vysoko kvalifikovaného rozhodnutia súdu prvého stupňa
nadriadenému súdu nezostáva nič iné, len v podrobnostiach poukázať na veľmi správne a erudované
dôvody, na ktorých okresný súd založil svoje rozhodnutie.

V posudzovanej veci odsúdený splnil formálnu podmienku na podmienečné prepustenie z výkonu trestu
odňatia slobody, a to vykonanie príslušnej časti uloženého trestu.

Nadriadený súd ďalej poznamenáva, že podstatným pre rozhodnutie súdu pri rozhodovaní o tom, či
súd odsúdeného podmienečne prepustí z výkonu trestu odňatia slobody, je okrem uplynutia zákonom

ustanovenej doby výkonu trestu posúdenie skutočnosti, či odsúdený vo výkone trestu plnením svojich
povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti
povedie riadny život (§ 66 ods. 1 Tr. zák.). Zákon súdu neukladá povinnosť, ale dáva mu možnosť za
splnenie stanovených podmienok odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody podmienečne prepustiť,
pričom pre jeho rozhodnutie nie je jediným kritériom správanie odsúdeného vo výkone trestu, ale pri

posudzovaní osoby odsúdeného, ktorý má byť zárukou vedenia riadneho života, súd musí prihliadať aj
na doterajší spôsob života odsúdeného a možnosť jeho resocializácie.

Aj krajský súd skúmal všetky kritériá pre podmienečne prepustenie odsúdeného z výkonu trestu, ktoré
musia byť splnené kumulatívne, podrobne sa zaoberal stavom jeho prevýchovy, či sa podmienkam

výkonutrestuprispôsobillenformálne,čiodstránilnejakézápornévlastnosti,t.j.čiunehodošloktakému
polepšeniu, ako to má na mysli ustanovenie Trestného zákona (§ 66), či možno očakávať zmenu po
jeho prepustení na slobodu.

Dôležitým, nie však jediným, podkladom pre rozhodnutie súdu je v tomto ohľade vyjadrenie riaditeľa

príslušného ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom odsúdený uložený trest odňatia slobody
vykonáva.

Z hodnotenia riaditeľa Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Ružomberok okrem iného vyplýva,
že odsúdený po výkon väzby nastúpil dňa 04.07.2006 v rámci maximálneho stupňa stráženia trest

do ÚVV a ÚVTOS Ilava, kde adaptácia na výkon trestu vzhľadom na dĺžku trestu prebehla plynulo
a bez maladaptívnych prejavov. Dňa 29.01.2010 bol premiestnený na ďalší výkon trestu do ÚVV
a ÚVTOS Leopoldov. V oboch ústavoch bol prevažne hodnotený kladne, základné povinnosti a
ústavný poriadok mal snahu plniť, konfliktné situácie nevytváral. Nedostatky, na ktoré bol upozornený
sa snažil odstrániť. Vzhľadom na to bol dňa 07.09.2010 preradený do diferenciačnej skupiny B.

Následne bol dňa 10.02.2010 premiestnený do ÚVTOS Ružomberok. Správanie a vystupovanie
odsúdeného k príslušníkom a zamestnancom zboru bolo na požadovanej úrovni, závažných priestupkov
sa nedopúšťal. Vo vzťahu k iným odsúdeným bol zaznamenaný jeden významnejší konflikt. Odsúdený
sa však odvtedy snažil predchádzať vzniku konfliktov a problémy riešil racionálne. K zvereným
ústavným veciam sa správal šetrne, úmyselne ich nepoškodzoval. Na základe splnenia podmienok

bol dňa 21.01.2015 Okresným súdom Ružomberok preradený z maximálneho stupňa stráženia do
stredného stupňa stráženia a bol zaradený do diferenciačnej skupiny B. Odsúdený aj po preradení do
stredného stupňa stráženia sa naďalej snažil základné povinnosti a ústavný poriadok plniť. Správanie a
vystupovanie k personálu bolo na požadovanej úrovni. Sklony k agresívnemu a impulzívnemu správaniu
neboli zaznamenané. Osobnú hygienu, poriadok v osobných veciach, upravenosť zovňajšku a ústavnú

ustrojenosť dlhodobo dodržiava. Od začiatku výkonu trestu má odsúdený udelených 12 disciplinárnych
odmien, prevažne za plnenie pracovných povinností a rozvoj osobnosti. Disciplinárne tresty nemá
vykázané. Spoločných akcií kultúrno-osvetovej a vzdelávacej činnosti sa odsúdený zúčastňoval v
rôznych obdobiach so striedavým záujmom. V maximálnom stupni stráženia sa zúčastňoval hlavne
prednášok, kultúrno-zábavných činností, besied a ojedinele kvízov. Sporadicky sa zapájal do športových

aktivít. Pravidelne navštevoval fitnes a stolnotenisový krúžok. Tiež bol zaradený do osvetovej aktivity
s protidrogovou tematikou. Dvakrát sa zúčastnil kvízu. Do iných aktivít, ktoré boli organizované sa
nezapojil. Odsúdený bol počas výkonu trestu zaradený na viacerých pracoviskách. Prvým pracoviskom
bolo RŠO- ručné šitie obuvi, kde pridelenú prácu nezvládal, preto bol vyradený. Následne bol zaradenýna MKZ - montáž káblových zväzkov, kde prácu vykonával k spokojnosti, o čom svedčia záznamy v
jeho osobnej karte. Po premiestnený do ÚVTOS Ružomberok bol zaradený na pracovisko SCAME-
SK, kde pridelené úlohy plnil včas, kvalitne a hospodárne. Po preradení odsúdeného do stredného

stupňa stráženia vypomáhal v rámci činností pre všeobecný rozvoj odsúdeného v ústavnom sklade
a ústavnej práčovni. Osvedčil sa a bol zaradený na platenú pozíciu ako robotník v práčovni, kde
je doposiaľ. Pracovnú morálku a bezpečnosť pri práci dodržiava. Taktiež sa zapája do čistiacich a
upratovacích prác v rámci oddielu a cely. Kontakt udržuje formou korešpondencie, telefonovania a
návštev s rodičmi a strýkom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odsúdený len čiastočne preukazuje

splnenie podmienok na podmienečné prepustenie, riziko sociálneho zlyhania je stredné, resocializačná
prognózajemenejpriaznivá.Hlavnýmrizikovýmfaktoromjepožívaniealkoholuatýmspojenéspáchanie
obzvlášť závažného zločinu, nedostatočná kvalifikácia, preto ho riaditeľ ÚVTOS Ružomberok odporučil
prepustiť s dohľadom.

Krajský súd ďalej dodáva, že z chápania trestu ako účelového opatrenia vyplýva, že ak sa doposiaľ

odpykanou časťou trestu už dosiahol účel sledovaný trestom, ďalší výkon trestu nie je potrebný. Zo
správania odsúdeného počas výkonu trestu musí byť zrejmé, že sa do takej miery polepšil, že ďalší
výkon trestu nie je potrebný a páchateľa možno prepustiť na slobodu. V tomto chápaní podmienečné
prepustenie neznamená ukončenie prevýchovného a resocializačného procesu, ale jeho pokračovanie
v iných podmienkach. Hrozba výkonom zvyšku trestu odňatia slobody, pokiaľ odsúdený v určenej

skúšobnejdobenebudeviesťriadnyživot,môžebyťpostačujúcanajmäumenejnarušenýchpáchateľov,
aby sa zdržali páchania ďalšej trestnej činnosti.

Pre pozitívne rozhodnutie súdu o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia
slobody je nevyhnutné skúmať, či odsúdený počas tohto výkonu svojimi nadpriemernými aktivitami

skutočne a reálne preukázal polepšenie a snahu o nápravu.

Nadriadený súd, rovnako ako okresný súd, komplexne posudzoval osobu odsúdeného, prihliadol na
povahu, ako aj charakter spáchanej trestnej činnosti, ako aj správanie sa odsúdeného vo výkone
trestu odňatia slobody a konštatuje, že odsúdený plnením si svojich povinností a svojim správaním

čiastočne preukázal polepšenie, ale nie v takom rozsahu, ako má na mysli ustanovenie § 66 Trestného
zákona. Aj podľa názoru nadriadeného súdu odsúdený počas 12 ročného výkonu trestu odňatia slobody
mohol vyvinúť väčšiu snahu o získanie nielen 12-tich disciplinárnych odmien, ale aj ďalších prípadných
disciplinárnych odmien, ktoré by preukázali, že si riadne plní svoje povinnosti vo výkone trestu odňatia
slobody a takýmto svojim správaním by sa ho snažil aj aktívne preukazovať (nielen formálne). Z

obsahu spisu vyplýva, že odsúdenému bolo udelených 11 disciplinárnych odmien za plnenie pracovných
povinnostía1odmenazarozvojosobnosti,ktorámubolaudelená4.2.2009.SvedokPaeDr.R.J.uviedol,
že takýto počet získaných odmien vzhľadom na dĺžku výkonu trestu je len bežný a iní odsúdení toľko
odmien pravidelne dostanú za pracovnú oblasť, ak si všetko plnia. V okolnostiach danej veci aj podľa
názoru nadriadeného súdu u odsúdeného nie je splnená materiálna podmienka, že odsúdený vo výkone

trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie v takom rozsahu, ako má
na mysli ustanovenie § 66 Trestného zákona.

Zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby bol odsúdený
za dobré správanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu automaticky podmienečne prepustený

po vykonaní stanovenej doby, bez zreteľa na účel trestu, ale podmienečné prepustenie je namieste
len vtedy, keď vzhľadom na účel trestu a ďalšie okolnosti, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je
odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny život a že tu nie je pre spoločnosť
príliš veľké riziko recidívy.

Čo sa týka možnosti očakávania, že odsúdený povedie v budúcnosti riadny život, toto nemôže byť
v hypotetickej polohe, ale musí mať svoj reálny - materiálny podklad. Ustanovenie § 66 Tr. zák.
vyjadruje predovšetkým požiadavku pozitívnej prognózy budúceho správania sa odsúdeného, ktorá
je nevyhnutným predpokladom pre podmienečné prepustenie a musí pritom vyplývať zo zhodnotenia
páchateľovho polepšenia, pričom očakávanie, že odsúdený po podmienečnom prepustení povedie

riadny život musí byť dôvodné a založené na všestrannom zhodnotení páchateľovej osobnosti,
doterajšieho pôsobenia výkonu trestu, možností jeho nápravy a osobných pomerov s prihliadnutím
na účel trestu, pričom bez významu nie je ani zistenie ako bude verejnosť reagovať na predčasné
prepustenie odsúdeného z výkonu trestu, aké sú sociálne podmienky odsúdeného, s motívmi aspôsobom vykonania činu, pretože len za takéhoto predpokladu možno posúdiť, či odsúdený vo výkone
trestu dosiahol taký stupeň nápravy, že sa už zbavil práve tých charakterových rysov a nesprávnych
návykov, ktoré ho viedli ku spáchaniu trestnej činnosti alebo ktoré okrem ostatných príčin aspoň prispeli

k jeho rozhodnutiu spáchať trestný čin.

Súd prvého stupňa správne dospel k záveru, že odsúdený nespĺňa ani ďalšiu materiálnu podmienku v
podobe očakávania, že odsúdený bude na slobode viesť riadny život. Krajský súd je tiež toho názoru,
ako súd prvého stupňa, že osoba odsúdeného nedáva súdu dostatočnú záruku, že po jeho prepustení

z výkonu trestu odňatia slobody by viedol riadny život a zaradil sa do spoločnosti. V tejto súvislosti
bolo správne poukazované na spáchanie závažnej trestnej činnosti, za ktorú vykonáva trest (trestný
čin vraždy podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005). Riziko sociálneho zlyhania
u odsúdeného bolo vyhodnotené ako stredné a jeho resocializačná prognóza je menej priaznivá z
dôvodu nedostatočného vzdelania, odsúdený nemá ukončené ani základné vzdelanie, odsúdený nemal
stále zamestnanie a pravidelný finančný príjem. Pred výkonom trestu často požíval alkohol. Svedkovia

vypočutí na verejnom zasadnutí (matka odsúdeného a jeho strýko) nepresvedčili ani nadriadený súd, že
odsúdenému, v prípade jeho podmienečného prepustenia, vytvorili také podmienky, aby minimalizovali
riziko jeho recidívy.

Krajský súd sa v celom rozsahu stotožnil s rozhodnutím Okresného súdu Ružomberok, ktorý zamietol

návrh odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, pretože u odsúdeného
nie je vzhľadom na vyššie uvedené daná existencia predpokladu, že po takomto rozhodnutí bude viesť
riadny život.

K sťažnostným dôvodom nadriadený súd poznamenáva, že sú len iným právnym hodnotením

existujúceho skutkového stavu a neobsahujú žiadne skutočnosti, ktoré by okresnému súdu v čase
jeho rozhodovania známe neboli. Na hodnotení odsúdených sa podieľajú erudovaní vychovávatelia,
ktorých závery majú podklad v sledovaní správania sa odsúdených a jeho následným vyhodnocovaní
podľa kritérií určených psychologickými pracovníkmi a súdy nemajú dôvod takto vypracované závery
spochybňovať.

Podľa výsledkov prieskumu napadnutého uznesenia a konania, ktoré mu predchádzalo, nadriadeným
súdom boli zistené také pochybenia pri aplikácii práva hmotného a procesného súdom prvého stupňa,
ktoré odôvodňovali zrušenie napadnutého uznesenia, a preto podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. krajský
súd sťažnosť odsúdeného C. V. ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.