Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 24, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2Tos/5/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5917010490
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5917010490.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Urbanovej a sudkýň JUDr.
Evy Kyselovej a JUDr. Marcely Malatkej, prejednal na neverejnom zasadnutí konanom dňa 24. januára
2018 sťažnosť odsúdeného U. T. proti uzneseniu Okresného súdu Ružomberok, sp.zn. 6PP/45/2017 zo
dňa 20.12.2017, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného U. T. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením samosudkyňa Okresného súdu Ružomberok postupom podľa § 415 ods. 1 Tr.
por. z dôvodu § 66 ods. 1 písm. a) Tr. zák. zamietla návrh odsúdeného U. T. o podmienečné prepustenie
z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Ružomberok,
sp.zn. 1T/25/2016 zo dňa 19.4.2016, právoplatným dňa 12.10.2016, pre prečin zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b), c) Tr. zák., vo výmere 2 roky so zaradením do ústavu na

výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Svoje rozhodnutie odôvodnila v podstate tak, že u odsúdeného U. T. neboli splnené všetky podmienky
pre jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Splnil iba prvú podmienku, a to že
vykonal polovicu uloženého trestu. Druhá podmienka splnená nebola, pretože ako vyplýva z hodnotenia
riaditeľaÚVTOSRužomberok,odsúdenýlenčiastočnepreukazujesplneniepodmienoknapodmienečné

prepustenie a z tohto dôvodu by nebolo vhodné odsúdeného prepustiť z výkonu trestu. U odsúdeného
nebola splnená ani tretia podmienka, ktorej je naplnenie očakávania, že podmienečne prepustený v
budúcnosti povedie riadny život. V prípade odsúdeného U. T. ide o osobu, ktorá sa opakovane dopúšťa
obdobnej trestnej činnosti. Tomuto odsúdeniu predchádza 5 záznamov v odpise registra trestov. Z
uvedeného je zrejmé, že predchádzajúce tresty neviedli k jeho náprave. Navyše odsúdený svojim
správaním vo výkone trestu odňatia slobody nepreukázal taký stupeň polepšenia, že by u neho bolo

dôvodné očakávať, že v prípade prepustenia na slobodu bude viesť riadny život. V závere konajúci
prvostupňový súd poukázal na tú skutočnosť, že podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia
slobody nie je obligatórnym nárokom odsúdeného. K takémuto rozhodnutiu môže súd pristúpiť až po
zistení, že sú splnené všetky tri podmienky, ktoré vyžaduje zákon. Keďže u odsúdeného neboli splnené
všetky zákonom dané podmienky pre pozitívne rozhodnutie o jeho návrhu na podmienečné prepustenie
z výkonu trestu odňatia slobody, jeho návrh konajúci súd zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený sťažnosť, a to bezprostredne po jeho vyhlásení na verejnom
zasadnutí. Sťažnosť do konania verejného zasadnutia krajského súdu neodôvodnil.

Krajský súd ako nadriadený orgán na podklade podanej sťažnosti preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 Tr.
por. správnosť a zákonnosť napadnutého uznesenia, ako i správnosť konania, ktoré mu predchádzalo a

zistil, že sťažnosť odsúdeného U. T. bola podaná v zákonom stanovenej lehote, oprávneným subjektom,
avšak je nedôvodná.V súvislosti s procesným postupom okresného súdu je namieste konštatovať, že konanie, ktoré
predchádzalo napadnutému uzneseniu bolo vykonané v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného

poriadku. Výrok uznesenia o zamietnutí návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu
trestu odňatia slobody tiež zodpovedá stavu veci a zákonu. Rozhodnutiu samosudkyne okresného
súdu o zamietnutí návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody
nemožno vytknúť žiadnu chybu či nedostatok, pričom odôvodnenie rozhodnutia učinila samosudkyňa
zodpovedajúcim spôsobom, dostatočne a presvedčivo, a preto krajský súd v zásade na odôvodnenie

napadnutého uznesenia odkazuje. Nadriadený súd len poznamenáva, že podstatným pre rozhodnutie
súdu pri rozhodovaní o tom, či súd odsúdeného podmienečne prepustí z výkonu trestu odňatia slobody
je posúdenie skutočnosti, či odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojim správaním
preukázal polepšenie a možno od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Dôležitým,
nie však jediným podkladom pre rozhodnutie súdu, je v tomto prípade vyjadrenie riaditeľa príslušného
ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom odsúdený uložený trest odňatia slobody vykonáva.

Z hodnotenia riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody vyplýva, že odsúdený U. T. si
aktuálne vykonáva trest, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Ružomberok,
sp.zn. 1T/25/2016 zo dňa 19.4.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.10.2016. Týmto trestným
rozkazom bol uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b), c)

Tr. zák. a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 roky so zaradením na jeho výkon do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Odsúdený nastúpil výkon trestu dňa 10.11.2016 do
ÚVV a ÚVTOS Žilina. Dňa 22.11.2016 bol premiestnený na ďalší výkon trestu do ÚVTOS Ružomberok.
Doposiaľ bol 1-krát disciplinárne odmenený, disciplinárne potrestaný nebol. Je zaradený na vonkajšie
pracovisko, kde je jeho pracovná morálka hodnotená pozitívne. Príkazy a nariadenia príslušníkov ústavu

plnil. Z ďalšieho hodnotenia odsúdeného je zistiteľné, že stanovené ciele programu zaobchádzania plnil
len v bode zaraďovania do práce. V ostatných bodoch plnil tieto ciele len čiastočne. Resocializačná
prognóza je u neho menej priaznivá, riziko sociálneho zlyhania je stredné. Rizikové faktory sú u neho
najmä opakované páchanie trestnej činnosti, zlá finančná situácia, menej kritický postoj k aktuálnej
trestnej činnosti a skutočnosť, že odsúdený je osoba bez trvalého bydliska. S ohľadom na všetky tieto

skutočnosti ústav neodporúčal jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, pretože
odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojim správaním len čiastočne preukázal
splnenie podmienok na podmienečné prepustenie.
Podľa § 66 ods. 1 Tr. zák. predpokladom podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody,
okrem plynutia zákonom ustanovenej doby výkonu trestu je, že odsúdený počas výkonu trestu plnením

svojich povinností a svojim správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v
budúcnosti bude viesť riadny život.

Z predloženého obsahu spisu je zistiteľné, že odsúdený U. T. si polovicu uloženého trestu odňatia
slobody vykonal. V jeho správaní počas výkonu trestu odňatia slobody neboli zistené závažnejšie

nedostatky,avšakjehoresocializačnáprognózajemenejpriaznivá,rizikosociálnehozlyhaniajestredné.
Stanovené ciele programu zaobchádzania plnil len v bode zaraďovania do práce. V ostatných bodoch
plnil stanovené ciele len čiastočne. Opakované páchanie trestnej činnosti objektívne vyplýva z odpisu
registra trestov. Zjavne predchádzajúce tresty nemali na odsúdeného výchovný vplyv. Jeho zlá finančná
situácia a tiež menej kritický postoj k aktuálnej trestnej činnosti zvyšujú riziko jeho zlyhania v prípade

prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. I podľa názoru krajského súdu odsúdený vzhľadom na
vyššie uvedené skutočnosti nepreukázal splnenie všetkých podmienok pre pozitívne rozhodnutie súdu o
jeho návrhu na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Nepreukázal vo výkone trestu
odňatia slobody také polepšenie, ktoré by bolo zárukou pre jeho beztrestný a riadny spôsob života v
prípade jeho podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Účel trestu v danom prípade

sivyžaduje,abyvykonaltrestodňatiaslobodyvtakejvýmereakámubolaurčenáodsudzujúcimtrestným
rozkazom.

Odsúdený U. T. síce podal sťažnosť proti uzneseniu samosudkyne Okresného súdu Ružomberok, avšak
túto sťažnosť ústne ani písomne neodôvodnil. Krajský súd považoval sťažnosť podanú odsúdeným

za sťažnosť podanú v súlade so zákonom a to i napriek tomu, že výslovne neuviedol v čom vidí
pochybenie prvostupňového súdu a v čom vidí nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Na podklade
takto podanej sťažnosti preskúmal napadnuté uznesenie a zistil, že výrok okresného súdu o zamietnutí
návrhu odsúdeného U. T. na podmienečne prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody je správny azákonný, a rovnako správne a zákonné je i konanie, ktoré tomuto výroku predchádzalo. S poukazom na
uvedené sťažnosť odsúdeného postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.