Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 13, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1Tos/17/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5917010502
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Polka
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5917010502.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Polku a sudcov JUDr. Adriany
Gallovej a JUDr. Vladimíra Kuráka, na neverejnom zasadnutí konanom 13. marca 2018 prejednal
sťažnosť podanú odsúdeným M. D., nar. X.X.XXXX, proti uzneseniu Okresného súdu Ružomberok, č.k.
8Pp/48/2017-133 zo dňa 10.1.2018 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného M. D. z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Ružomberok uznesením, č.k. 8Pp/48/2017-133 z 10.1.2018, podľa § 415 ods. 1 Tr.
por. a § 66 ods. 1 písm. b) Tr. zák. návrh odsúdeného M. D. na podmienečné prepustenie z výkonu
trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku,
sp.zn. PK 2Tš/29/2006 zo dňa 28.4.2008 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
sp.zn. 3Toš/6/2008 zo dňa 30.3.2010 pre organizátorstvo a pomoc k trestnému činu neodvedenia

dane a poistného podľa § 10 ods. 1 písm. a), c), § 148a ods. 1 alinea 2, ods. 4 Tr. zák. v znení platnom
do 30.6.2002 formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. v znení platnom do 30.6.2002 a iné v
trvaní 9 (deväť) rokov nepodmienečne so zaradením do III. nápravnovýchovnej skupiny, zamietol.

Zo zápisnice o verejnom zasadnutí z 10.1.2018 vyplýva, že po vyhlásení uznesenia, jeho odôvodnení a
po poučení o opravnom prostriedku odsúdený M. D. prehlásil, že podáva sťažnosť a prokurátor uviedol,

že sa vzdáva práva podania sťažnosti.

Dňa 5.2.2018 súdu prvého stupňa bolo doručené odôvodnenie sťažnosti odsúdeným M. D., ktorý uviedol
nasledovné sťažnostné argumenty:

„Dňa 30.1.2018 som obdržal uznesenie OS Ružomberok 8PP/48/2017, proti ktorému podávam sťažnosť

(podal som to už na súde dňa 10.1.2018) a odôvodňujem následovne. Ako sa uvádza v uznesení,
z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS vyplýva, že „resocializačná prognóza odsúdeného je priaznivá, riziko
sociálneho zlyhania možno hodnotiť ako nízke“. Po tomto konštatovaní súd zamietol moje podmienečné
prepustenie z dôvodu, že som si nechcel upraviť zovňajšok, konkrétne ostrihať bradu, pričom práve
citované hodnotenie malo byť pilierom pri posudzovaní podmienečného prepustenia. Veď čo iné môže
mať väčšiu váhu, ak nie fakt, že páchanie ďalšej trestnej činnosti je takmer úplne vylúčené, čo

som vo svojom vyjadrení zdôraznil, že nemienim páchať žiadnu trestnú činnosť. Súd teda opomenul
tieto skutočnosti, ktoré aj v súvislosti s mojim vierovyznaním, boli spôsobilé vyvolať meritórne kladné
rozhodnutie môjho podmienečného prepustenia, vrátane súvislosti že som tzv. prvotrestanec, skutok sa
stal v roku 2000 a do konca trestu mi ostávalo menej ako 1/10 celkového trestu. Tým, že súd nevzal
do úvahy aj moje vierovyznanie, pretože nosím bradu tak, ako mal bradu Abrahám, Mojžiš, Áron, Eliáš,
Ježišamnožstvoďalšíchsvätcov,ajjasomzkresťanskýchpohnútoknechalsibradu.Ztohodôvodusom

žiadal aj ministerstvo kultúry, vnútra a spravodlivosti, kde som bol ubezpečený, že platí ústavné právo
na slobodu vierovyznania a aj na nosenie symbolov vierovyznania a teda takto prejavovať svoju vieru -vierovyznanie. Na Slovensku ani jeden moslim v ÚVTOS nebol disciplinárne riešený pre bradu a teda aj
súd tým diskriminuje kresťanské náboženstvo, v tejto súvislost aj židov a pravoslávnych. Ako vyplýva z
článku 24, ods. 1: „každý má právo verejne prejavovať svoje náboženské zmýšľanie“. Ústava je pritom

základný zákon, nadradený všetkým ostatným, pričom je nutné pripomenúť zákon o výkone trestu,
ktorý neposudzuje dĺžku brady, hovorí výlučne o upravenom a čistom zovňajšku. Dĺžku brady upravuje
len vyhláška, ale ako všetci vieme, výkonný orgán nemôže tiež určovať obmedzenia nad rámec ústavy,
čo je v tomto prípade. Vzhľadom k tomu, že došlo v tomto uznesení k porušeniu môjho základného
ústavného práva, žiadam aby krajský súd uznesenie zrušil a podmienečne ma prepustil, resp. aby

vrátil vec na opätovné prejednanie s ústavou garantovaným právom, prípadne aj s novým hodnotením
riaditeľa ústavu s vylúčením záležitostí týkajúcich sa prejavov vierovyznania teda mojej brady“.

Dňa 7.2.2018 súdu prvého stupňa bolo doručené vyjadrenie prokurátorky k dôvodom sťažnosti
odsúdeného, v ktorom navrhla podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného zamietnuť ako
nie dôvodnú. Napadnuté rozhodnutie považuje za zákonné a vecne správne, pričom sa stotožňuje s

dôvodmi, na základe ktorých súd nevyhovel návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu
trestu odňatia slobody.

Podľa § 192 ods. 1 Tr. por. pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov
napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a konanie predchádzajúce týmto

výrokom napadnutého uznesenia.

Krajský súd, ako nadriadený orgán, v súlade s ustanovením § 192 ods. 1 Tr. por., v ktorom je
vyjadrený obmedzený revízny princíp, po tom, ako nezamietol sťažnosť z dôvodov § 193 ods. 1 písm.
a) alebo b), na základe sťažnosti preskúmal napadnuté výroky uznesenia, a to zo všetkých hľadísk,

bez ohľadu na to, či tieto hľadiská sú alebo nie sú v sťažnosti uvedené, a jednak správnosť postupu
konania, ktoré napadnutým výrokom predchádzalo, a to z hľadiska všetkých chýb, ktoré mohli spôsobiť
nesprávnosť napadnutých výrokov uznesenia. Pri plnení revízneho princípu preveril z právnej stránky,
či v celom konaní, v priebehu ktorého sa vytvárali podklady pre napadnuté uznesenie, nedošlo k
porušeniu Trestného zákona, Trestného poriadku alebo iných mimotrestných právnych predpisov, ktoré

sú súčasťou právneho poriadku, lebo právo nemôže byť založené na nepráve.

Sťažnosť proti uzneseniu súdu prvého stupňa je prípustná v súlade s § 417 ods. 3 Tr. por., § 185 ods.
1, 2 Tr. por., bola podaná oprávnenou osobou v zmysle § 186 ods. 1 Tr. por., v lehote stanovenej § 187
ods. 1 Tr. por.

Výrokuzneseniasúduprvéhostupňa,ktorýmbolazamietnutážiadosťodsúdenéhoM.D.opodmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, považuje krajský súd za správny, ale z iných dôvodov ako
odôvodnil súd prvého stupňa svoje rozhodnutie v písomne vyhotovenom uznesení.

Z administratívnej pomôcky krajského súdu - zberný spis, sp.zn. 2Tos/12/2017 konajúci súd zistil, že
uznesením Okresného súdu Ružomberok, č.k. 8Pp/43/2016-114 z 25.1.2017, v spojení s uznesením
Krajského súdu v Žiline, č.k. 2Tos/12/2017-124 z 1.3.2017, bola zamietnutá žiadosť odsúdeného M.
D. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom
Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, sp.zn. PK 2Tš/29/2006 zo dňa 28.4.2008 v spojení s

rozsudkom Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 3Toš/6/2008 zo dňa 30.3.2010. Súdy konali na poklade návrhu
odsúdeného M. D., ktorý bol doručený Okresnému súdu Ružomberok 21.11.2016. V rozhodnutiach sa
konštatuje, že odsúdený splnil prvú podmienku, uplynutie zákonom stanovenej doby výkonu trestu, ale
nesplnil ďalšie podmienky zákonom vyžadované pre pozitívne rozhodnutie o návrhu odsúdeného na
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Podľa § 415 ods. 1 Tr. por. o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody rozhoduje súd
na návrh prokurátora, riaditeľa ústavu na výkon väzby alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia
slobody, v ktorom sa trest vykonáva, záujmového združenia občanov alebo na návrh odsúdeného
na verejnom zasadnutí. Ak bol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietnutý, môže ho

odsúdený opakovať až po uplynutí jedného roka od zamietnutia okrem prípadu, že návrh bol zamietnutý
len preto, že ho odsúdený podal predčasne.Zo súdneho spisu vyplýva, že aktuálne prejednávaná žiadosť odsúdeného M. D. o podmienečné
prepustenie zo 16.11.2017 bola doručená Okresnému súdu Ružomberok 20.11.2017 (č.l. 1 spisu). Je
nesporné, že odsúdený J. D. opakoval žiadosť o podmienečne prepustenie z výkonu trestu odňatia

slobody pred uplynutím zákonnej lehoty upravenej v § 415 ods. 1, veta druhá Trestného poriadku.

Žiadosť odsúdeného M. D. mal teda okresný súd zamietnuť pre nesplnenie podmienky upravenej v § 415
ods. 1, veta druhá Trestného poriadku a vôbec nemal skúmať existenciu ďalších podmienok, splnenie
ktorých je nevyhnutné pre vyhovenie návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu

odňatia slobody.

Krajský súd teda konštatuje, že výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa je správny, ale dôvodom pre
zamietnutie návrhu odsúdeného M. D. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody
je skutočnosť, že návrh podal pred uplynutím lehoty stanovenej § 415 ods. 1, veta druhá Trestného
poriadku, pretože o jeho predchádzajúcom návrhu na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia

slobody, ktorý bol súdu prvého stupňa doručený 21.11.2016, bolo rozhodnuté konečným rozhodnutím
nadriadenéhosúdudňa1.3.2017,ktorýrozhodovalosťažnostiodsúdenéhoprotiuzneseniusúduprvého
stupňa z 25.1.2017, ktorým bola predchádzajúca žiadosť odsúdeného J. D. zamietnutá z iného dôvodu,
ako je predčasné podanie žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Na podklade uvedených skutočností potom krajský súd dospel k záveru, že neexistujú okolnosti, ktoré
by odôvodňovali zrušenie, zmenu alebo doplnenie napadnutého uznesenia, a preto podľa § 193 ods. 1
písm. c) Tr. por. krajský súd sťažnosť odsúdeného M. D. zamietol, pretože nie je dôvodná.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.