Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 10, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1Tos/26/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5917010560
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Gallová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5917010560.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Gallovej a sudcov JUDr.
Pavla Polku a JUDr. Vladimíra Kuráka, na neverejnom zasadnutí konanom 10. apríla 2018 prejednal
sťažnosť odsúdeného P. P. podanú proti uzneseniu Okresného súdu Ružomberok, sp.zn. 8PP/51/2017
z 12.2.2018 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného P. P. z a m i e t a, pretože nie

je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Ružomberok uznesením, sp.zn. 8PP/51/2017 z 12.2.2018 podľa § 415 ods. 1 Tr. por. a §
66 ods. 1 písm. a) Tr. zák., zamietol žiadosť odsúdeného P. P. o podmienečné prepustenie z výkonu
trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš,
sp.zn. 3T/61/2014 zo 6.8.2014, právoplatný 28.8.2014 (správne malo byť uvedené 26.8.2014 - pozn.

nadriadeného súdu) v spojení s uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 3T/61/2014 z
27.4.2016 a v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 1Tos/70/2016 z 9.8.2016 vo výmere
10 mesiacov so zaradením na výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto uzneseniu podal riadne a včas sťažnosť odsúdený P. P. priamo do zápisnice o verejnom
zasadnutí konanom na okresnom súde 12.2.2018. V písomných dôvodoch sťažnosti prostredníctvom

svojho obhajcu uviedol, že s napadnutým uznesením sa nestotožňuje a nesúhlasí s ním. Ako sa uvádza
v hodnotení Ústavu na výkon trestu odňatia slobody, na podmienky výkonu trestu sa bez problémov
adaptoval. Medzi ním a ostatnými odsúdenými doposiaľ nemal žiadne nezhody. Čistotu a poriadok v
osobných veciach si udržuje. Dokonca bol po podaní žiadosti o podmienečné prepustenie disciplinárne
odmenený. Myslí si, že udelenie tejto odmeny je určite skutočnosťou, ktorá hovorí v jeho prospech, a
teda, že sa snaží plniť si svoje povinnosti. Ak sa počas pobytu vo výkone trestu správal nedisciplinovane

a nevhodne, najmä v posledných mesiacoch, bolo to spôsobené tým, že bol pod psychickým nátlakom,
pociťoval smútok za rodinou a bol nervózny z toho, ako bude jeho žiadosť posúdená. Taktiež sa snaží
socializovať, pravidelne sa zúčastňuje prednášok, kurzov, s ostatnými odsúdenými udržiava kamarátske
vzťahy. Plní ciele zaobchádzania v oblasti vzťahov s vonkajším prostredím, voľno-časových aktivít a
zaraďovania do práce. Má tri deti, o ktoré sa chce starať. Hľadal by si zamestnanie, aby svoju rodinu
vedel finančne zabezpečiť. Deti sú v útlom veku, kedy ho ako otca potrebujú. Je toho názoru, že u neho

je daný dôvod na to, aby ho súd podmienečne prepustil. Doterajší výkon trestu bol pre neho dostatočným
ponaučením, aby sa v budúcnosti vystríhal akémukoľvek trestnoprávnemu konaniu. Sľubuje, že ak bude
prepustený na slobodu, povedie riadny život, nedopustí sa viac trestnej činnosti a bude si plniť povinnosti
a obmedzenia, ktoré mu budú v tejto súvislosti uložené. Navrhol, aby krajský súd napadnuté uznesenie
zrušil a podmienečne ho prepustil na slobodu s primeraným určením skúšobnej doby.Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť
a zákonnosť napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že sťažnosť
odsúdeného P. P. nie je dôvodná.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol náležite zistený skutkový
stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,

ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom

konaní alebo niektorá zo strán.

Orgány činné v trestnom konaní a súd teda hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia
(voľného uváženia), ktoré však neznamená možnosť ľubovôle z ich strany, ale musí byť založené na
logickom úsudku vyplývajúcom zo starostlivého uváženia všetkých dôkazov získaných a vykonaných

zákonným spôsobom.

Podľa § 66 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak
odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojim správaním preukázal polepšenie a môže
sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a

ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia
slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu
odňatia slobody.

Povinnosť vyplývajúca z citovaného zákonného ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. por., t.j. zistiť skutkový stav

veci náležite a v takej kvalite, aby o ňom nevznikli dôvodné pochybnosti, platí nielen pre rozhodovanie
o otázke viny a trestu, či nároku na náhradu škody, ale aj pre rozhodovanie ktorejkoľvek otázky, ktorú
treba v trestnom konaní riešiť. Uplatňuje sa v každom štádiu trestného konania, teda aj vo vykonávacom
konaní. Preto náležite musí byť zistené tiež to, či odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností
a svojim správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny

život.

Krajský súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa je zákonné a správne.

Okresný súd v danom prípade postupoval dôsledne a dokazovaním, ktoré na verejnom zasadnutí
vykonal, si vytvoril dostatočný skutkový základ pre rozhodnutie, že u odsúdeného P. P. neboli splnené
podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Nadriadený súd preskúmaním predloženého spisového materiálu zistil, že súd prvého stupňa v rámci

procesného postupu dodržal základné zásady trestného konania, uvedené v ustanovení § 2 Tr. por.
Okresný súd dospel k vyhlásenému uzneseniu po bezchybnom procesnom postupe a v súlade so
všetkými zákonnými ustanoveniami, ktoré tento proces upravujú.

Rozhodnutiu Okresného súdu Ružomberok o zamietnutí žiadosti odsúdeného na podmienečné

prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nemožno vytknúť žiadnu chybu či nedostatok, pričom
odôvodnenie uznesenia učinil prvostupňový súd zodpovedajúcim spôsobom dostatočne a presvedčivo,
a preto krajský súd v zásade na odôvodnenie napadnutého uznesenia odkazuje. Okresný súd
v napadnutom uznesení veľmi podrobne rozpísal skutkové i právne dôvody, ktoré odôvodňujú
zamietnutie žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu. Dôvody napadnutého

uznesenia sú zrozumiteľné a dostatočne logické, vychádzajúce zo skutkových okolností prípadu a
relevantných právnych noriem. Nadriadený súd znovu pripomína, že v dvojinštančnom súdnom konaní
rozhodnutia súdov tvoria jednotu a pri existencii vysoko kvalifikovaného rozhodnutia súdu prvého stupňanadriadenému súdu nezostáva nič iné, len v podrobnostiach poukázať na veľmi správne a erudované
dôvody, na ktorých okresný súd založil svoje rozhodnutie.

V posudzovanej veci odsúdený splnil formálnu podmienku na podmienečné prepustenie z výkonu trestu
odňatia slobody, a to vykonanie príslušnej časti uloženého trestu.

Nadriadený súd ďalej poznamenáva, že podstatným pre rozhodnutie súdu pri rozhodovaní o tom, či
súd odsúdeného podmienečne prepustí z výkonu trestu odňatia slobody, je okrem uplynutia zákonom

ustanovenej doby výkonu trestu posúdenie skutočnosti, či odsúdený vo výkone trestu plnením svojich
povinností a svojim správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti
povedie riadny život (§ 66 ods. 1 Tr. zák.). Zákon súdu neukladá povinnosť, ale dáva mu možnosť za
splnenia stanovených podmienok odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody podmienečne prepustiť,
pričom pre jeho rozhodnutie nie je jediným kritériom správanie odsúdeného vo výkone trestu, ale pri
posudzovaní osoby odsúdeného, ktorý má byť zárukou vedenia riadneho života, súd musí prihliadať aj

na doterajší spôsob života odsúdeného a možnosť jeho resocializácie.

Aj krajský súd skúmal všetky kritériá pre podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu, ktoré
musia byť splnené kumulatívne, podrobne sa zaoberal stavom jeho prevýchovy, či sa podmienkam
výkonutrestuprispôsobillenformálne,čiodstránilnejakézápornévlastnosti,t.j.čiunehodošloktakému

polepšeniu, ako to má na mysli ustanovenie Trestného zákona (§ 66), či možno očakávať zmenu po
jeho prepustení na slobodu.

Dôležitým, nie však jediným, podkladom pre rozhodnutie súdu je v tomto ohľade vyjadrenie riaditeľa
príslušného ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom odsúdený uložený trest odňatia slobody

vykonáva.

Z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS Ružomberok vyplynulo, že odsúdený P. P. do výkonu trestu nastúpil dňa
12.07.2017, predpokladaný koniec trestu má 12.05.2018. Menovaný bol doposiaľ 9-krát súdom trestaný,
z toho v troch prípadoch nepodmienečne. Odsúdený bol zaradený do „B“ diferenciačnej skupiny v rámci

ústavu so stredným stupňom stráženia. Interpersonálne nezhody medzi ním a ostatnými odsúdenými
neboli zaznamenané, čistotu a poriadok v osobných veciach udržiaval na primeranej úrovni. V jednom
prípade bol napomenutý personálom ústavu na dodržanie ustrojovacej disciplíny a dodržiavanie zásad
slušného správania. Postoj odsúdeného k trestnej činnosti je kritický. Disciplinárne odmenený ani
potrestaný nebol. Odsúdený bol počas výkonu trestu zaradený do práce na vonkajšie pracovisko PD

Ludrová, triedenie zemiakov. V súčasnosti nie je pracovne zaradený z dôvodu nedostatku pre neho
vhodných pracovných príležitostí. Počas výkonu trestu odsúdený udržiava korešpondenčný kontakt so
svojou družkou U. W. a s ich deťmi, mamou, otcom, sestrou a bratom. Telefonický kontakt a kontakt
formou návštev udržiava so svojou družkou a deťmi. V rámci kultúrno-osvetových aktivít je odsúdený
aktívny. Pravidelne sa zúčastňuje prednášok, kvízov, komunitných stretnutí. Jedenkrát sa zúčastnil

športovej súťaže a besedy. Odsúdený P. P. plní ciele programu zaobchádzania v oblasti vzťahov s
vonkajšímprostredím,voľnočasovýchaktivítazaraďovaniadopráce.Voblastiedukáciestanovenéciele
plní len čiastočne. Resocializačná prognóza odsúdeného je menej priaznivá, riziko sociálneho zlyhania
je stredné, a to najmä z dôvodu nedostatočného vzdelania, opakované páchanie trestnej činnosti a
nezamestnanosti. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti riaditeľ ÚVTOS Ružomberok konštatoval,

že odsúdený čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie z výkonu trestu
odňatia slobody a jeho podmienečné prepustenie neodporučil.

Krajský súd ďalej dodáva, že z chápania trestu ako účelového opatrenia vyplýva, že ak sa doposiaľ
odpykanou časťou trestu už dosiahol účel sledovaný trestom, ďalší výkon trestu nie je potrebný. Zo

správania odsúdeného počas výkonu trestu musí byť zrejmé, že sa do takej miery polepšil, že ďalší
výkon trestu nie je potrebný a páchateľa možno prepustiť na slobodu. V tomto chápaní podmienečné
prepustenie neznamená ukončenie prevýchovného a resocializačného procesu, ale jeho pokračovanie
v iných podmienkach. Hrozba výkonom zvyšku trestu odňatia slobody, pokiaľ odsúdený v určenej
skúšobnejdobenebudeviesťriadnyživot,môžebyťpostačujúcanajmäumenejnarušenýchpáchateľov,

aby sa zdržali páchania ďalšej trestnej činnosti.

Pre pozitívne rozhodnutie súdu o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia
slobody je nevyhnutné skúmať, či odsúdený počas tohto výkonu svojimi nadpriemernými aktivitamiskutočne a reálne preukázal polepšenie a snahu o nápravu. Nadriadený súd, rovnako ako okresný
súd, komplexne posudzoval osobu odsúdeného, prihliadol na povahu, ako aj charakter spáchanej
trestnej činnosti, ako aj správanie sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody a konštatuje, že

odsúdený plnením si svojich povinností a svojim správaním nepreukázal polepšenie v takom rozsahu,
ako má na mysli ustanovenie § 66 Trestného zákona. Nie je preto u neho splnená druhá podmienka na
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby bol odsúdený

za dobré správanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu automaticky podmienečne prepustený
po vykonaní stanovenej doby, bez zreteľa na účel trestu, ale podmienečné prepustenie je namieste
len vtedy, keď vzhľadom na účel trestu a ďalšie okolnosti, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je
odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny život a že tu nie je pre spoločnosť
príliš veľké riziko recidívy.

Čo sa týka možnosti očakávania, že odsúdený povedie v budúcnosti riadny život, toto nemôže byť
v hypotetickej polohe, ale musí mať svoj reálny - materiálny podklad. Ustanovenie § 66 Tr. zák.
vyjadruje predovšetkým požiadavku pozitívnej prognózy budúceho správania sa odsúdeného, ktorá
je nevyhnutným predpokladom pre podmienečné prepustenie a musí pritom vyplývať zo zhodnotenia
páchateľovho polepšenia, pričom očakávanie, že odsúdený po podmienečnom prepustení povedie

riadny život, musí byť dôvodné a založené na všestrannom zhodnotení páchateľovej osobnosti,
doterajšieho pôsobenia výkonu trestu, možností jeho nápravy a osobných pomerov s prihliadnutím
na účel trestu, pričom bez významu nie je ani zistenie ako bude verejnosť reagovať na predčasné
prepustenie odsúdeného z výkonu trestu, aké sú sociálne podmienky odsúdeného, s motívmi a
spôsobom vykonania činu, pretože len za takéhoto predpokladu možno posúdiť, či odsúdený vo výkone

trestu dosiahol taký stupeň nápravy, že sa už zbavil práve tých charakterových rysov a nesprávnych
návykov, ktoré ho viedli ku spáchaniu trestnej činnosti alebo ktoré okrem ostatných príčin aspoň prispeli
k jeho rozhodnutiu spáchať trestný čin.

Súd prvého stupňa správne dospel k záveru, že odsúdený nespĺňa ani tretiu materiálnu podmienku v

podobe očakávania, že odsúdený bude na slobode viesť riadny život. Krajský súd je tiež toho názoru,
ako súd prvého stupňa, že osoba odsúdeného nedáva súdu dostatočnú záruku, že po jeho prepustení
z výkonu trestu odňatia slobody by viedol riadny život a zaradil sa do spoločnosti. V tejto súvislosti
bolo správne poukazované na skutočnosť, že odsúdený bol doposiaľ 9-krát súdom potrestaný za
úmyselnú trestnú činnosť, z toho 3-krát bolo na jeho prevýchovu pôsobené nepodmienečným trestom

odňatia slobody. V teraz posudzovanom prípade bolo vyslovené, že sa neosvedčil v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia a vykoná uložený trest.

V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že ak páchateľ v minulosti už spáchal trestný čin, môže súd
zo zhodnotenia konkrétnych okolností minulého a súčasného trestného činu vyvodiť príslušné závery,

pokiaľ ide o postoj páchateľa k spoločenským hodnotám chráneným Trestným zákonom, či páchateľ
má sklony k páchaniu trestnej činnosti alebo či spáchanie oboch trestných činov je v inak riadnom
živote páchateľa len náhodné, aký je stupeň a povaha mravného narušenia páchateľa, aká je možnosť
jeho nápravy a pod. Ak však páchateľ už bol za trestný čin i odsúdený, môže súd okrem uvedených
skutočností hodnotiť tiež ďalšie skutočnosti a robiť z nich ďalšie závery, totiž aký účinok malo na

páchateľaodsúdenieauloženietrestu,prípadneivýkonuloženéhotrestu.Ztýchtoskutočnostímôžesúd
robiť už mnohom konkrétnejšie závery o možnosti nápravy páchateľa určitým druhom alebo výmerou
trestu a pod.

S ohľadom na vyššie uvedené možno konštatovať, že odsúdený P. P. je osoba, ktorá má mimoriadne

sklonykpáchaniutrestnejčinnosti.Účeltrestuzhľadiskaindividuálnejprevenciesapripredchádzajúcich
odsúdeniach odsúdeného minul účinkom, t.j. predchádzajúce tresty nesplnili svoj cieľ, pretože odsúdený
opakovane pácha trestnú činnosť. Predchádzajúce odsúdenia ho neovplyvnili natoľko, aby si uvedomil,
že je povinný, podobne ako ostatní občania tejto republiky, viesť riadny život.

Krajský súd sa preto v celom rozsahu stotožnil s rozhodnutím Okresného súdu Ružomberok, ktorý
zamietol návrh odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, pretože
u odsúdeného nie je vzhľadom na vyššie uvedené daná ani existencia predpokladu, že po takomto
rozhodnutí bude viesť riadny život.Podľa výsledkov prieskumu napadnutého uznesenia a konania, ktoré mu predchádzalo, nadriadeným
súdom boli zistené také pochybenia pri aplikácii práva hmotného a procesného súdom prvého stupňa,

ktoré odôvodňovali zrušenie napadnutého uznesenia, a preto podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. krajský
súd sťažnosť odsúdeného P. P. ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.