Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 30, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1To/53/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5619011446
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Liptáková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5619011446.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Liptákovej a sudcov JUDr.
Vladimíra Kuráka a JUDr. Adriany Gallovej, na verejnom zasadnutí konanom 30. júna 2020 prejednal
odvolanie obžalovaného B. P., nar. X.X.XXXX, proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k.
3T/101/2019-2018 z 30.3.2020 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného B. P. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 3T/101/2019-2018 z 30.3.2020 bol obžalovaný B.
P. uznaný za vinného, že:

1./ B. P. po vzájomnej dohode spolu s M. I. dňa 20.9.2013 asi o 00.15 hod. na účelovej komunikácii
vedúcej cez Vyšné Malatíny, okres Liptovský Mikuláš oproti Magura Village odzadu pristúpili ku B. C.,

nar. XX.X.XXXX, ktorý vykonával práve obchôdzku Magura Village a Hotela Sojka, kde pracoval ako
strážnik v spoločnosti Sojka s. r. o., so sídlom v Malatínach, B. P. aj M. I. boli oblečení v tmavom oblečení
a na hlavách mali čierne kukly, B. P. ho udrel drevenou palicou, kde po týchto úderoch B. C. spadol na
zem, po tomto ho obidvaja odtiahli vedľa cesty, kde ho zložili na zem, prikázali mu, aby bol ticho, lebo B.
C. volal o pomoc, M. I. mu lepiacou páskou obviazal ústa a spútal mu ruky prekrížené za chrbtom, potom
ho odtiahli na druhú stranu cesty za kríky, kde ho opäť násilím zvalili na zem, tu mu zviazali lepiacou

páskou aj nohy a kázali mu nech je ticho, že sa mu nič nestane, pričom B. P. mal v rukách drevenú
palicu, po čom B. P. spolu s M. I. odišli po hlavnej ceste smerom k Hotelu Sojka, po asi 5 minútach
sa B. P. vrátil k zviazanému vrátnikovi a pýtal si od neho kľúče od recepcie Hotela Sojka, na čo mu
on povedal, že kľúče nemá, že má len čip, po tomto ho P. prehľadal, kde vo vrecku bundy mu našiel
len jeho mobilný telefón, ktorý mu zobral, zahodil ho a z miesta odišiel, a v čase o 00.23 hod. B. P.
spolu s M. I. prišli ku budove recepcie Hotela Sojka, kde B. P. prineseným železným pajserom vypáčil

vchodové dvere v oblasti zámku, ktoré poškodili, obidvaja vošli do vnútra recepcie, kde spoza pultu
zo skrine odcudzili 2 ks železné mini trezory o rozmere 35x25x20 cm, v ktorých sa nachádzala tržba
z pokladne a augustová tržba z Magura Village, taktiež sa vlámali aj do druhej skrine, kde poškodili
kovanie a visiaci zámok, a následne si trezory odniesli, a z recepcie odišli o 00.30 hod. ku blízkemu
potoku, kde spoločne odcudzené trezory otvorili a v týchto sa nachádzalo 8 300,- Eur a dva občianske
preukazy, po tomto si tieto peniaze spoločne rozdelili na polovicu, trezory a občianske preukazy zahodili

do potoka a z miesta utiekli, každý do miesta svojho trvalého bydliska, pričom týmto konaním spôsobili
spoločnosti SOJKA s.r.o., so sídlom Malatíny č. 104, okres Liptovský Mikuláš, IČO: 360 393 14, škodu
odcudzením finančnej hotovosti vo výške najmenej 8 300,- Eur, dvoch trezorov vo výške
300,- Eur a škodu poškodením vo výške najmenej 120,- Eur, pričom pri prepade B. C., nedošlo k jeho
zraneniu, ani mu žiadna iná škoda nevznikla,

2./ B. P. spolu s M. I., po vzájomnej dohode, že olúpia Z. U. v M., dňa 23.12.2014 v skorých ranných
hodinách prišli ku rodinnému domu č. XX v obci M., ktorého vlastníčka je Z. U., nar. XX.X.XXXX, obajasa maskovali tmavým oblečením a na hlavách mali čierne kukly, M. I. ostal strážiť pred domom, či
nepôjdu policajti a B. P. prišiel ku vchodovým dverám domu, tu rozbil okno na vchodových dverách,
otvoril si dvere, vošiel do kuchyne na prízemí, kde spala Z. U., zobudil ju so slovami ,,dávaj peniaze,

kde máš peniaze“, pritom jej svietil baterkou do očí, po tom, ako sa posadila, začal ju drevenou latou
biť po hornej časti tela, hlavne po rukách, stále od nej pýtal peniaze, následne sa postavila a chcela sa
brániť a preto ju viackrát opätovne bil latou po rukách a hornej časti tela, keď Z. U. spadla na posteľ,
chytil ju za nohy a zhodil z postele na zem, kde jej zviazal ruky a nohy lepiacou páskou, stále od nej
požadoval peniaze, následne prehľadával celý dom a hľadal peniaze, v dome našiel najmenej 350,-

Eur v rôznych bankovkách, 1 ks tenkej zlatej retiazky na krk, 1 ks hrubej zlatej retiazky na krk
so srdcovými očkami, 1 ks zlatej retiazky na krk s príveskom znamenia baran, 1 ks zlatého hrubšieho
prsteňa s červeným očkom, 1 ks zlatého tenšieho prsteňa s červeným očkom, ktoré mala Z. U. uložené
v šperkovnici na sekretariáte v obývačke, následne prišiel B. P. za poškodenou Z. U. do kuchyne, kde
bola menovaná stále zviazaná, tu jej kázal si dať dole náušnice, ktoré boli zo zlata s červeným očkom a
z miesta utiekol, kde po tomto skutku prišiel ku T., ktorý strážil pred domom, tu mu P. dal 100,- Eur a dva

zlaté prstene s červeným očkom, ktoré z domu ukradol, po čom sa každý z nich vybral do miesta trvalého
bydliska, po chvíli sa Z. U. podarilo pomocou noža prerezať putá a utiecť zo svojho domu a privolať
pomoc, čím Z. U. spôsobili poranenie sleziny II. až III. stupňa, trieštivú zlomeninu pravej lakťovej kosti,
zlomeninu VIII. až X. rebra vľavo, pomliaždenie pravej hornej končatiny s krvnými výronmi, pomliaždenie
ľavého ramena, predlaktia a ruky s krvným výronom a pomliaždenie dolnej pery s krvným výronom,

čo ju obmedzovalo v obvyklom spôsobe života po dobu najmenej 8 týždňov, a odcudzením finančnej
hotovosti jej spôsobili škodu vo výške 350,- Eur, zlatých predmetov vo výške 437,94 eura a poškodením
zariadenia vo výške 89,- Eur,

3./ po predchádzajúcej spoločnej dohode, prišli B. P. a M. I. dňa 6.12.2014 asi o 05.00 hod. osobným

motorovým vozidlom zn. Peugeot 405 GLD, ev. č. LM 755 CH, ktoré používal B. P., k rodinnému domu č.
XXX v obci L., okres P., kde si dali rukavice a na hlavy si nasadili kukly podomácky vyrobené s otvormi
na očiach, ktoré zabezpečil B. P. a preskočili oplotený pozemok rodinného domu, prišli k plastovému
oknu vedúcemu do kuchyne, ktoré B. P. vypáčil prineseným pajsrom a vošli do kuchyne, pohybovali sa
po dome, kde v jednej izbe našli spiacu V. Z., nar. XX.X.XXXX, ktorú pri svetle baterky zobudili a prinútili,

aby vstala z postele a požadovali od nej peniaze, V. Z. sa pokúsila kričať a začala sa brániť a vtedy jej
niektorý z nich strhol z uší zlaté náušnice, následne ju B. P. strčil do stoličky, pričom spadla na zem, M.
I. ju na zemi pritlačil, držal ju nohou k zemi a pridŕžal jej ústa, aby nekričala a strážil ju, medzitým B. P.
chodil po dome a hľadal peniaze, v perináku, v peňaženke, v izbe, v kredenci v kuchyni našiel finančnú
hotovosť spolu vo výške 1 200,- Eur, po chvíli sa vrátil k M. T. ktorému povedal „mám“ a obaja odišli cez

vchodové dvere, v ktorých bol kľúč, V. Z. po tom, ako obidvaja z domu odišli, v strachu vybehla z domu
von ukryť sa k susedom, uvedeným konaním B. P. a M. I. spôsobili V. Z. krvný výron ľavého ramena,
zlomeninu bázy stredného článku IV. prsta vpravo, pomliaždenie v oblasti ľavého bedra a pomliaždenie
driekovej oblasti vpravo, čo ju obmedzovalo v obvyklom spôsobe života po dobu najmenej 5 týždňov,
škodu odcudzením finančnej hotovosti vo výške 900,- Eur a zlatých náušníc vo výške 199,73 eura a jej

synovi B. Z., spôsobili škodu odcudzením finančnej hotovosti vo výške 300,- Eur,

4./ po predchádzajúcej spoločnej dohode, B. P. a M. I. prišli dňa 3.10.2012 asi o 23.30 hod. osobným
motorovým vozidlom zn. Peugeot 405 GLD, ev. č. LM 755 CH, ktoré používal B. P., k obci E., kde vozidlo
zaparkovali na hlavnej ceste a pokračovali ďalej peši, pričom mali so sebou baterky, boli oblečení v

tmavom oblečení, dali si na ruky pracovné rukavice a na hlavy si nasadili kukly podomácky vyrobené s
otvormi na očiach a ústach, ktoré zabezpečil B. P. a preskočili oplotený pozemok rodinného domu v obci
E. č. XX, v ktorom v tom čase bývala V. V., nar. XX.XX.XXXX, kde M. I. zostal pred rodinným domom,
kde dával pozor, B. P. sa nezisteným spôsobom cez okno špajze o rozmeroch 40x40 cm dostal dnu
do domu, a v dome otvoril okno na obývacej izbe, aby počul, keby ho M. I. varoval, následne B. P. z

priestorov domu odcudzil mobilný telefón zn. Nokia 3110, IMEI XXXXXXXXXXXXXXX a fľašu medoviny,
zo schodišťa odcudzil jelenie parožie s lebkou, z peňaženky, ktorá bola v kabelke v chodbe na vešiaku
odcudzil 20,- Eur, pričom veci vyniesol cez dvojkrídlové okno v obývačke von z domu, čím spôsobili
V. V., škodu odcudzením vo výške 120,- Eur, následne B. P. znova vošiel do domu v obci E. č. XX,
vyšiel na poschodie rodinného domu do spálne, kde v tom čase spala V. V., nar. XX.XX.XXXX, ktorú

chytil za pyžamo, na čo sa zobudila, svietil jej baterkou do očí a sústavne jej opakoval „daj peniaze, daj
peniaze, lebo ťa zabijem“, chytil ju rukou za pyžamo v oblasti hrudníka, postavil ju na nohy a stále po
nej kričal „daj peniaze, lebo ťa zabijem“, V. V. mu povedala, že „zabi ma, ja peniaze nemám“, na čo ju
strčil rukami do radiátora, až spadla na zem, postavila sa, ale znova ju strčil a stále po nej kričal a pýtalod nej peniaze, potom mu V. V. povedala, že dole má peňaženku, kde je kreditná karta, následne zišli
spolu do kuchyne, kde z peňaženky V. V. vybrala kreditnú kartu k účtu č. A XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX, vedeného vo Z., Q., na jej zosnulého manžela V. V., B. P. na ňu kričal, nech dá aj PIN kód,

na čo V. V. vybrala papierik z peňaženky s napísaným PIN kódom, ktorý jej z ruky vytrhol a vyšiel na
chodbu, kde strhol vnútornú žalúziu pred dverami, odomkol si dvere a vybral kľúč, ktorým poškodenú
zamkol zvonka a spolu aj s M. I., ktorý po celý čas stál pred domom a dával pozor, utekali smerom k
odparkovanému vozidlu, sadli do auta, kde sa dohodli, že idú do bankomatu vybrať peniaze, vozidlom išli
smerom do Ružomberka, kde sa po ceste zastavili a do Váhu zahodili kukly aj rukavice, následne prišli

dňa 4.10.2012 do Ružomberku, kde v čase od 00.16 hod. do 00.20 hod. z bankomatu A. A., Q. č. 003411
v Ružomberku, Podhora 51, obchodné centrum Adria, vykonali tri neoprávnené výbery spolu vo výške
460,- Eur a pokúsili sa dvakrát o neoprávnený výber v celkovej sume 2 870,- Eur, pričom bankomat kartu
o 00.42 hod. zadržal a následne obaja odišli autom domov, čím V. V. spôsobili pomliaždenie hrudníka
vpravo s následným rozvojom hematómov na oboch prsníkoch, čo ju obmedzovalo v obvyklom spôsobe
života po dobu najmenej 10 dní a odcudzením finančných prostriedkov z účtu jej spôsobili škodu vo

výške 460,- Eur,

5./ po predchádzajúcej spoločnej dohode, B. P. a M. I. prišli okolo polnoci zo dňa 28.4.2015 na deň
29.4.2015 osobným motorovým vozidlom zn. Peugeot 405 GLD, ev. č. LM 755CH,
ktoré používal B. P., do obce Liptovský Michal, kde vozidlo odparkovali, následne prešli peši k rodinnému

domu v obci L. E. č. XX, okres Ružomberok, ktorého vlastníkmi sú E. V., nar. XX.X.XXXX a U. V., nar.
XX. X. XXXX, pričom boli oblečení v tmavom oblečení, dali si na ruky pracovné rukavice a na hlavy
si nasadili kukly podomácky vyrobené s otvormi na očiach, ktoré zabezpečil B. P. a preskočili oplotený
pozemok rodinného domu, prišli ku garáži, ktorú otvoril M. I. tak, že potiahol dvere a tie sa otvorili, odkiaľ
vzali drôt, drevené palice a železnú sekerku, potom nezisteným spôsobom vošli aj do drevárne, ktorú

prezreli, ale nič odtiaľ nevzali, následne prišli ku prvým vchodovým dverám, ktoré B. P. rozbil nezisteným
predmetom, otvorili si dvere z vnútra kľúčom, ktorý bol v zámke a rovnakým spôsobom rozbili a otvorili
si aj druhé vchodové dvere a vošli do rodinného domu, so zasvietenými baterkami vyšli na poschodie
domu do spálne, kde v tom čase spali manželia E. V. a U. V., ktorí im povedali, čo tam robia, že majú
ísť preč, E. V. prišiel k jednému z nich, ktorému chcel stiahnuť z hlavy kuklu, ale ten ho strčil až spadol

na zem, následne oboch manželov zviazali prineseným tenkým kovovým drôtom a kravatami, čo našli
v spálni v skrini, pričom N. V. zviazali len ruky a U. V. zviazali ruky aj nohy a obom povedali, že „dajte
peniaze a nič sa vám nestane“, obidvaja prehľadávali dom na poschodí aj na prízemí, pričom v spálni zo
skrine a v kuchyni z peňaženky odcudzili finančnú hotovosť vo výške 5 200,- Eur, zlatý náramok,
2 ks zlatých obrúčok, zlatý prsteň, pár zlatých náušníc a zlatý prívesok, všetko v hodnote 739,70 eura

a odišli z domu preč a E.a V. a U. V. nechali zviazaných v dome, čím im spôsobili škodu odcudzením vo
výške 5 939,70 eura, škodu rozbitím skla na vchodových dverách vo výške 9,37 eura, E.ovi V. spôsobili
podkožný krvný výron v oblasti pravého lakťa, čo ho obmedzovalo v obvyklom spôsobe života po dobu
najmenej 5 dní a U. V. spôsobili pomliaždenie ľavého ramena s podkožným krvným výronom šírky 18
cm, pomliaždenie pravého pleca s podkožným krvným výronom s priemerom 8 cm, hematóm na ľavom

prsníku veľkosti 8x3 cm a odreninu chrbta pravej ruky, čo ju obmedzovalo v obvyklom spôsobe života
po dobu najmenej 10 dní,

6./ po predchádzajúcej spoločnej dohode B. P. a M. I., prišli dňa 18.4.2015 asi o 22.00 hod. osobným
motorovým vozidlom zn. Peugeot 405 GLD, ev. č. LM 755 CH, ktoré používal B. P., k rodinnému domu

v P. - K. O., Z. M. č. XXXX/XXA, kde si dali rukavice a na hlavy si nasadili podomácky vyrobené kukly
s otvormi na očiach, ktoré zabezpečil B. P. a preskočili oplotený pozemok rodinného domu, prišli k
pootvorenému plastovému oknu na vetranie pod schodiskom, ktoré M. I. nezisteným spôsobom otvoril a
obaja vošli do chodby domu, následne v dome vypli elektrické ističe a vošli do miestnosti, kde bol B. M.,
nar. XX.XX.XXXX, ktorého B. P. udrel prinesenou drevenou palicou tak, že poškodený spadol na zem

a obaja kričali po ňom, nech dá peniaze, že sa mu nič nestane, následne poškodenému M. I. zviazal
nohy prinesenými PVC sťahovacími jednorazovými páskami a B. P. začal prehľadávať miestnosť, ako
to B. M. videl, povedal im, že v peňaženke vo vrecku má 20,- Eur, ktoré zobral B. P., nakoľko pokračovali
v prehľadávaní domu, povedal im, že má ešte 500,- Eur odložené na uhlie, ktoré vzal M. I., B. M. ich
žiadal, aby z domu odišli, napriek tomu pokračovali v prehľadávaní domu, pričom zo stola mu zobrali 1 ks

hodiniek nezistenej značky, 1 ks sklápací nôž, rôzne presne neurčené potraviny, 1 ks mobilný telefón zn.
Nokia (s užívateľským číslom XXXXXXXXXX), z police ďalšie 2 ks mobilných telefónov zn. Nokia (bez
SIM kariet), všetko nezistených výrobných čísiel, z vedľajšej miestnosti B. P. zobral maskáčový ruksak,
do ktorého vložil mikrovlnku nezistenej značky a výrobného čísla a následne z domu odišli, pričom B. M.nechali zviazaného na zemi a uzamknutého v miestnosti, čím B. M. spôsobili zlomeninu ľavej strednej
časti ramennej kosti s posunom, ktorá by ho obmedzovala v obvyklom spôsobe života po dobu najmenej
4 mesiacov, škodu odcudzením finančnej hotovosti vo výške 520,- Eur, a odcudzením 1 ks hodiniek

neurčenej značky, 1 ks sklápacieho nožíka, presne neurčeného množstva potravín, 3 ks mobilných
telefónov zn. Nokia, 1 ks maskáčového ruksaku, 1 ks mikrovlnky škodu vo výške 104,34 eura,

čím spáchal v bodoch 1/ až 6/ pokračovací obzvlášť závažný zločin lúpeže podľa § 188
ods. 1, ods. 2 písm. b), c), d), ods. 3 písm. a) Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák.,

v bodoch 2/, 3/, 5/, a 6/ pokračovací prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák.
formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., v bode 4/ prečin porušovania domovej slobody podľa §
194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. a prečin neoprávneného
vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo platobnej karty podľa § 219
ods. 1 Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák.

Za to bol podľa § 188 ods. 3 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 37 písm. h), § 38
ods. 2, ods. 4 Tr. zák. odsúdený na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) rokov. Podľa
§ 48 ods. 3 písm. b) Tr. zák. súd obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do
ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák., § 78 ods.
1 Tr. zák. súd obžalovanému uložil ochranný dohľad na dobu 18 mesiacov. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por.

súd poškodených Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s., Allianz - Slovenskú poisťovňu, a.s., spoločnosť
SOJKAs.r.o.,Z.U.,V.Z.,B.Z.,V.V.,U.V.aT.M.aodkázalsnárokminanáhraduškodynacivilnýproces.

Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní z 30.3.2020 vyplýva, že po vyhlásení rozsudku, po vysvetlení
významu rozhodnutia súdu a poučení o opravnom prostriedku prokurátor uviedol, že sa vzdáva práva

na podanie odvolania. Obžalovaný prehlásil, že podáva odvolanie voči všetkým výrokom vyhláseného
rozsudku a zároveň aj voči konaniu, ktoré vyhlásenému rozsudku predchádzalo.

Dňa 12.5.2020 súdu prvého stupňa boli doručené dôvody odvolania obžalovaného, podané
prostredníctvom obhajcu, v ktorých sú uvedené nasledovné argumenty:

„V súvislosti s odôvodnením môjho odvolania zahláseného na hlavnom pojednávaní dňa 30.03.2020
na súde prvého stupňa chcem uviesť, že sa pridŕžam všetkých skutočností a dôvodov uvádzaných
mojim obhajcom v jeho záverečnej reči, rovnako aj skutočností a dôvodov uvádzaných mnou samým
v mojej záverečnej reči. Naďalej trvám na tom, že som skutky kladené mi za vinu, a za ktoré som bol

Rozsudkom prvého stupňa neprávom odsúdený, nespáchal, ich spáchanie mojou osobou mi nebolo
riadne a preukázateľne dokázané.
Súd prvého stupňa v odôvodnení jeho Rozsudku konštatoval, že hodnotiac všetky dôkazy získané
zákonným spôsobom, podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu, jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach dospel k záveru, že skutky

a ich jednotlivé čiastkové útoky zo dňa 03.10.2012, 20.09.2013, 06.12.2014, 23.12.2014, 18.04.2015 a
29.04.2015, ktoré sú popísané vo výrokovej časti Rozsudku sa stali, a dopustiť
som sa ich mal ja, keď som svojím konaním mal naplniť všetky znaky skutkovej podstaty trestných činov
uvádzaných vyššie, za ktoré som bol odsúdený.
Súd prvého stupňa vychádzal pri svojom rozhodovaní a hodnotení dôkazov predovšetkým z výpovede

spoluobžalového M. T., ktorá ma mala usvedčovať. Spoluobžalovaný M. I. podľa súdu prvého stupňa
mal jasne a presne popísať podiel na konaní, spôsob účasti na stíhaných skutkoch ako aj účasť mojej
osoby na nich. V tejto súvislosti opätovne dávam do pozornosti odvolaciemu súdu motív
konania spoluobžalovaného M. T., ktorý jednoznačne spočíval v úmysle privodiť si takouto výpoveďou
miernejší trest aj vzhľadom k skutočnosti, že už je toho času vo výkone trestu a je súčasne stíhaný aj pre

iné trestné skutky. Pokiaľ sa súd prvého stupňa stotožnil s odôvodnením spoluobžalovaného
M. T. týkajúceho sa vysvetlenia, prečo až s takým časovým odstupom začal vypovedať o
skutkoch spred niekoľkých rokov, ktoré som mal spáchať spolu s ním, tak tu opätovne uvádzam (rovnako
ako aj v mojich výpovediach v prípravnom konaní, súdnom konaní ako aj v mojej záverečnej
reči), že toto jeho odôvodnenie je účelové a hlavne sa nezakladá na pravdivých skutočnostiach.

Pokiaľ súd prvého stupňa v jeho odôvodnení v Rozsudku uvádza, že výpoveď spoluobžalovaného
M. T. je dôkaz ako každý iný a každý ďalší dôkaz vykonaný v tomto trestnom konaní, tak súčasne
k tomu dodáva, že prihliadal aj na jeho vnútornú súladnosť (zhodnosť výpovedí v každom štádiu
trestného konania). Tu preto súd prvého stupňa podrobil skúmaniu výpoveď spoluobžalovaného M. T. vsúvislosti s mojimi námietkami, keď tvrdil, že viaceré z mojich námietok boli vyvrátené
inýmidôkazmialeborozpormivmojichvlastnýchvýpovediach.Ktomutouvádzam,žesúdprvéhostupňa
nevyhodnotil komplexne všetky svedecké výpovede v nadväznosti na moje tvrdenia. Preto sa mu javili

niektoré tvrdenia ako rozporné a boli súdom prvého stupňa vyhodnotené v môj neprospech. Rovnako
som toho názoru, že súd prvého stupňa ako aj orgány činné v trestnom konaní vo fáze prípravného
konania nedostatočne skúmali a vyšetrovali jednotlivé čiastkové útoky uvádzané v bodoch 1./ až 6./
výrokovej časti Rozsudku, ktorých som sa mal dopustiť spolu so spoluobžalovaným M. I.. Som toho
názoru, že napriek rozsiahlemu zdôvodneniu Rozsudku a len samotnej výpovede spoluobžalovaného

M. I.a nebolo spoľahlivo preukázané, že som sa týchto čiastkových útokov mal dopustiť ja alebo v
spolupáchateľstve s M. I.. Ako exemplárny príklad uvádzam čiastkový útok uvedený v bode 2./ výrokovej
časti Rozsudku v súvislosti s poškodenou Z. U.. Súd prvého stupňa napriek jej výpovedi v prípravnom
konaní ako aj v konaní pred súdom prvého stupňa, ďalej napriek výsledkom samotnej rekognície ako
aj skutkovým okolnostiam spáchaného skutku, dospel vo svojich vyhodnoteniach a záveroch, že skutok
som mal spáchať ja a to spôsobom uvedeným a popísaným spoluobžalovaným M. I.. Preto si dovoľujem

dať do pozornosti odvolaciemu súdu obsahy zápisníc z výsluchov mojej osoby,
spoluobžalovaného M. T. a poškodenej Z. U. vrátane výsledkov rekognície z prípravného konania (ktorú
súd napriek jej výsledku interpretoval tak, že poškodenou bola opoznaná moja osoba).
Rovnako tak v tejto súvislosti spochybňujem výsledky dokazovania orgánmi činnými v trestnom konaní
aj v ostatných čiastkových útokoch a týmto žiadam odvolací súd, aby ich v rámci odvolacieho

konania opätovne preskúmal a vyhodnotil v zmysle toho, či som vinný z ich spáchania a či
som sa ich mal aj skutočne zúčastniť.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto navrhujem, aby odvolací súd napadnutý Rozsudok zrušil
a oslobodil ma v bodoch 1./ až 6./ spod obžaloby podľa ust. § 285 písm. c) Trestného poriadku.“

Dňa 22.5.2020 okresnému súdu bolo doručené vyjadrenie poškodenej Z. U. k odvolaniu obžalovaného,
v ktorom uviedla:

„Trvám na svojej výpovedi - u mňa P. vôbec nebol, len I.. Zoberte toto na vedomie.“

Dňa 25.6.2020 krajskému súdu bolo doručené doplnenie dôvodov odvolania obžalovaného, podané
elektronicky prostredníctvom obhajcu, v ktorom sú uvedené nasledovné argumenty:

„Čo sa týka podanej obžaloby voči mne, mám za to, že práve vykonaným rozsiahlym dokazovaním
nebola preukázaná jednoznačne a bez pochybností moja vina, resp. nebolo preukázané, že všetky

skutky, ktoré sa mi podľa obžaloby kladú za vinu som mal spáchať ja.
Obžaloba uvádza a v záverečnej reči prokurátor na hlavnom pojednávaní dňa 30.03.2020 uviedol, že
podstatnou okolnosťou a dôkazom usvedčujúcimi moju osobu zo spáchania týchto
skutkov, bola výpoveď spoluobvineného M. T., pričom jej pravdivosť odvodzuje nielen prokurátor, ale i
prvostupňový súd v odôvodnení jeho Rozsudku z toho, že bola podstatná, alebo vo svojich častiach a

výpovediach logická, keď mala zapadať aj do kontextu výpovedí poškodených a v konečnom dôsledku
tým, že spoluobvinený M. I. takto vypovedal, privodil sám sebe aj trestné stíhanie. Nestotožňujem sa
s uvedeným hodnotením a závermi vyplývajúcimi z rozsiahleho dokazovania, tak ako ich vyhodnotil i
prvostupňový súd, keď vina spoluobvineného M. T. a jeho účasť na skutkoch kladených mu za
vinu obžalobou Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš vyplýva práve aj z iných svedeckých výpovedí,

a to predovšetkým svedkyne M. U., C. L., T. J., N. J., ktorým sa mal spoluobvinený M. I. zdôveriť o
skutočnostiach, že skutky kladené jemu a mne za vinu aj spoluobvinený M. I. vykonal.
Rovnako tak ďalej poukazujem na skutočnosť, že spoluobvinený M. I. začal vypovedať proti mojej osobe
v podstate viac ako pred rokom a pol s veľmi dlhým, niekoľkoročným odstupom od spáchania skutkov
kladených mi za vinu a na čo chcem zdôrazniť a upriamiť pozornosť odvolacieho súdu, bolo to v situácii,

keď sa spoluobvinený M. I. už nachádzal vo výkone trestu a práve týmto priznaním sa podľa môjho
názoru snažil privodiť si výhodnejší trest v situácii, keď je stíhaný ešte aj za iné skutky a je tu veľký
predpoklad, že mu bude ukladaný ďalší trest.
Čo sa týka tvrdenia obžaloby a následného vyhodnotenia dôkazného stavu prvostupňovým súdom, že
výpoveď spoluobvineného M. T. zapadá do kontextu a výpovedí poškodených, som jednoznačne toho

názoru, že uvedené sa nezakladá tak úplne na pravde, resp. že takéto hodnotenie
nemožno bez výhrad a pochybností jednoznačne prijať. V tejto súvislosti poukazujem predovšetkým
na úkony s poškodenou Z. U. (skutok lúpeže zo dňa 23.12.2014 v Obci M.) vykonané v prípravnom
konaní, ktorá síce v prvej fáze rekognície „in natura“ opoznala moju osobu, avšak neskôr svoj názorzmenila a tvrdila po vykonaní ďalších opoznávacích úkonov, že osoba, ktorá mala byť v inkriminovanú
dobu v jej dome a vykonať lúpež nebola moja osoba, ale osoba spoluobvineného M. T.. Rovnako
takéto tvrdenie zopakovala aj počas hlavného pojednávania a svojej výpovede dňa 10.02.2020, keď

súdu aj zrozumiteľne vysvetlila, že po skutku opustila rodinný dom hlavným vchodom, kde v zmysle
obžaloby práve pred hlavným vchodom rodinného domu mal strážiť spoluobvinený M. I.. Toto podľa
môjho názoru nezapadá celkom do kontextu, pretože podľa tvrdení poškodenej Z. U., skutok mala
vykonať iba jedna osoba a inú osobu poškodená Z. U. nevidela, nemohla potvrdiť, že sa tam nachádzala
aj iná osoba, resp. spolupáchateľ. K tomuto skutku už len poznamenávam, že poškodená Z. U. zaslala

prvostupňovému súdu jej písomné podanie zo dňa 21.05.2020 označené ako Vyjadrenie k odôvodneniu
odvolania zahlásené 30.03.2020, v ktorom poškodená Z. U. výslovne uviedla, že trvá
na svojej výpovedi - u nej P. vôbec nebol, len I.. Súčasne žiadala prvostupňový súd, aby zobral toto
na vedomie.
V prípade výpovede svedkyne a poškodenej U. V. (skutok lúpeže zo dňa 28.04.2015 v Obci L. E.) takisto
vprípravnomkonaní,akoajnahlavnompojednávanídňa10.02.2020poškodenáU.V.sistotoupotvrdila,

že jednou z dvoch osôb podľa hlasu mal byť mladý muž, nevylúčila však, že osobou druhou mohla byť
aj žena. Toto tvrdila poškodená U. V. priamo na hlavnom pojednávaní pred prvostupňovým súdom. Už
len z týchto dvoch výpovedí poškodených osôb vyplýva, že jednak výpovede spoluobvineného M. T.
ako spolupáchateľa, rovnako ako aj formulácie skutkov, ktorých sa mal dopustiť spolu s mojou osobou
v zmysle popisu uvedeného v obžalobe nezapadajú do seba.

Pokiaľ si môžem dovoliť upriamiť pozornosť na výpovede spoluobvineného M. T., ktorých bolo v
prípravnom konaní vykonaných niekoľko, tak ten vždy na začiatku výpovede kvetnato a
veľmi detailne popísal samotnú prípravu na vykonanie skutku, kde vždy označil za spolupáchateľa moju
osobu, avšak následne pri kladení otázok obhajoby spoluobvinený M. I. vždy znervóznel a na otázky
môjho obhajcu reagoval s tým, že ich už nevie zodpovedať z dôvodu časového odstupu, že to už bolo

dávno, že sa obhajoba pýta na prílišné detaily. Dávam v tejto súvislosti taktiež do pozornosti vykonanú
konfrontáciu medzi spoluobvineným M. I. a mnou, ktorá bola vykonaná v Ústave na výkon trestu Žilina,
a ktorá spočívala a bola viac menej vzájomnou hádkou medzi nami a tým, že spoluobvinený M. I. na
moje otázky ako aj otázky obhajoby nechcel alebo nevedel odpovedať.
Pri vyhodnocovaní dôkazov chcem ďalej upriamiť pozornosť odvolacieho súdu aj na

fakt, že samotný spoluobvinený M. I., ja, moja manželka a M. U., ako aj T. J. potvrdili fakt, že zo
strany príslušníkov NAKA, či už pred vznesením obvinenia voči spoluobvinenému M. T. a mne zo
skutkov týkajúcich sa tejto trestnej veci, tak aj počas samotného podania obžaloby za účelom, aby
nejakým spôsobom sme poskytli informácie na jedného alebo druhého spoluobžalovaného, resp. aby
sme vyťažovali iné tretie osoby, čím nás nabádali ku spolupráci výmenou za miernejšie tresty v

prípade odsúdenia. Tieto skutočnosti popísané vo vyššie uvedených odsekoch prvostupňový súd podľa
môjho názoru neposúdil v ich vzájomných súvislostiach a teda ich aj nesprávne vyhodnotil.
Z výpovedí spoluobvineného M. T., ktoré majú usvedčovať mňa zo spáchania trestnej
činnosti spolu s ním, chcem poukázať na ďalšiu skutočnosť. Z výpovedí už vyššie spomínaných osôb,
či už svedkov alebo aj samotných obžalovaných vyplýva, a to nezávisle medzi jednotlivými osobami, že

spoluobvinený M. I. mal páchať trestnú činnosť minimálne s nasledujúcimi osobami označenými ako C.,
R.,V.O.,M.U.,T.J.;nazáversomboluvádzanýakospolupáchateľajja,keďnamojuadresusasamotná
svedkyňa B., ako aj U. vyjadrili, že podľa rečí spoluobvineného M. T. som sa mal dať na všetko nahovoriť.
Uvedené je teda v istom rozpore so závermi vykonaných psychologických vyšetrení mojej
osoby a spoluobvineného M. T., keď som toho názoru, že osoba spoluobvineného M. T. sa nejaví úplne

osobou podriadenou, zatiaľ čo moja osoba by mala byť vodcovským typom. Som toho názoru, že takéto
konštatovanie a vyhodnotenie si osôb nás obidvoch spoluobvinených vzhľadom na už vyššie uvedené
skutočnosti, by bolo veľmi jednoduché a bez hlbšej analýzy a minimálne voči mojej osobe neúplné a
nekomplexné. Som toho názoru, že je ťažko nadobudnúť dojem a presvedčenie, že spoluobvinený M.
I. bol tou osobou submisívnou a podriadenou, keď mal páchať dlhodobo trestnú činnosť minimálne s

ďalšími piatimi osobami. Takisto poukazujem na fakt dôveryhodnosti svedeckej výpovede M. U., ktorá
sama uviedla, že chcela alebo mala robiť alibi pre spoluobvineného M. T. a svedkyňa N. B. uviedla vo
svojej výpovedi, „že sa čuduje, že M. U. nie je tiež stíhaná“.
V zmysle ustanovenia § 2 ods. 10 Trestného poriadku by mali orgány činné v trestnom konaní vykonávať
úkony a dokazovanie jednak v prospech ale i neprospech samotného obvineného. Som toho názoru,

že čo sa týka uvedeného trestného konania, tak v prípravnom konaní neboli realizované všetky úkony
svedčiace v môj prospech, neboli zohľadňované mnou uvádzané skutočnosti, keď naopak úkony
vyšetrovateľa boli vedené jednostranne len v komplexe a rozsahu toho, čo uvádzal spoluobvinený
M. I.. Mám za to, že nebolo jednoznačne preukázané, že zo šiestich skutkov, ktoré sú kladené v obžalobeza vinu mne, páchali vždy tieto skutky dve osoby. Poukazujem na skutok pod bodom 2. obžaloby, a
to opätovne na prípad poškodenej Z. U.. V prípade tých skutkov, kde bolo preukázané, že ich mali
páchať dve osoby, nebolo podľa môjho názoru dostatočným spôsobom, okrem svedeckých výpovedí

poškodených preukazované, či tieto skutky spáchali naozaj dve osoby a ak áno, nebolo zisťované viac
o tom, kde, ako a akým spôsobom tieto skutky mali spáchať obžalovaní M. I. a ja, resp. či ich nespáchal
spoluobvinený M. I. s inou ako mojou osobou. Zároveň poukazujem aj na prípad a výpoveď M. U. z
hlavného pojednávania zo dňa 10.02.2020, kde v súvislosti so skutkom v L. E. zo dňa 28.04.2015 u
manželov Z., táto sama uvádzala, že ešte keď sa jednalo „o toto zlato“, mal som ho dať

M., málokedy som chodieval k mame do O. E.. Preto tak ako som žiadal senát prvostupňového súdu,
žiadam opätovne senát odvolacieho súdu o opätovné prehodnotenie výpovedí svedkov T. J., N. B., M.
U., ako aj C. L., keď je pravdou, že tieto osoby sa mali vyjadrovať ku skutkom, ktorých sa mal dopustiť
spoluobvinený M. I. spolu s mojou osobou, avšak informácia o tom, že tieto skutky sme mali
páchať spolu primárne pochádzajú len od spoluobvineného M. T. alebo M. U.. Čo je však dôležitejšie
a dávam do pozornosti odvolacieho súdu je fakt, že v prípade porovnania výpovedí týchto dvoch osôb,

sa nezhodujú vždy v tom, ktoré skutky mal spáchať spoluobvinený M. I., či už sám, so mnou alebo s
inou treťou osobou.
Rovnako tak poukazujem na ďalšiu skutočnosť, ktorá podľa môjho názoru nebola zohľadnená pri
vyhodnocovaní dokazovania, keď spoluobvinený M. I. sa snažil nafingovať jeden zo svojich trestných
skutkov tak, že sa ho mal dopustiť môj syn B. P. ml.; rovnako tak som nikde v odôvodnení odvolania

prvostupňového súdu nenašiel vysporiadanie sa s tvrdeniami uvádzanými vo výpovediach mojej
manželky a môjho syna ohľadne vyhrážania sa spoluobvineného M. T. voči mojej osobe, ktoré mal tieto
adresovať, resp. povedať v ich prítomnosti.
Čo sa týka mojich údajných nezrovnalostí v súvislosti so zlatom, ktoré som mal ja údajne predávať, tak
k tejto skutočnosti som sa dostatočným a zrozumiteľným spôsobom vyjadril jednak v mojej záverečnej

reči ako aj pri výsluchu v konaní pred prvostupňovým súdom a odstránil som akékoľvek rozpory, či
pochybnosti, ktoré prezentoval prokurátor Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že pokiaľ by aj prvostupňový súd mal za preukázané, že som sa mal
dopustiť niektorého zo šiestich skutkov kladených mi za vinu podľa obžaloby, tak tieto neboli žiadnym
relevantným spôsobom vyšetrené, čo sa týka osôb páchateľov a okolností ich spáchania a moja účasť

na nich bola prisúdená len na základe výpovede spoluobvineného M. T.. Detailnejšie sa prvostupňový
súd zaoberal a vysporiadaval len so skutkami lúpeže u poškodených Z. U. v M. zo dňa 23.12.2014,
ďalej skutku lúpeže u poškodených manželov Z. v L. E. zo dňa 28.04.2015 a okrajovo aj trestným činom
lúpeže zo dňa 20.09.2013 v objekte hotela Sojka v Malatínach, kde rovnako moja účasť na ich spáchaní
a vykonaní nebola jednoznačným a nespochybniteľným spôsobom preukázaná.

V ostatnom sa v plnom rozsahu pridržiavam mojich vyjadrení a skutočností uvedených na hlavnom
pojednávaní pred prvostupňovým súdom ako aj v záverečnej reči prezentovanej dňa 30.03.2020.
Z vyššie uvedených dôvodov preto žiadam, aby ma konajúci súd v zmysle § 285 písm. c/ Trestného
poriadku oslobodil spod obžaloby z dôvodu, že nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.“

Súdny spis neobsahuje vyjadrenie príslušného prokurátora a ostatných poškodených k dôvodom
odvolania obžalovaného B. O.
Na verejnom zasadnutí v konaní pred odvolacím súdom prokurátor navrhol podľa §
319 Tr. por. odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť, pretože rozhodnutie okresného súdu
považuje za zákonné. Obhajca obžalovaného v konečnom návrhu uviedol, že navrhuje, aby odvolací

súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a obžalovaného oslobodil spod obžaloby podľa § 285
písm. c) Tr. por. Obžalovaný v konečnom návrhu uviedol, že sa pridržiava dôvodov podaného odvolania
a v zmysle týchto dôvodov krajskému súdu navrhol aj rozhodnúť. Uviedol, že je nevinný, nie je si vedomý
toho, že by uvedené skutky spáchal spolu s M. I..

Krajský súd ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 Tr.
por. zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané včas, v lehote stanovenej § 309 Tr. por., odvolanie
bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. b) Tr. por., odvolanie spĺňa náležitosti
§ 311 ods. 1, ods. 2 Tr. por. a nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu
podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por., a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Nachyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Odvolací súd zistil, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdených trestných činov
(v bodoch 1/ až 6/ pokračovací obzvlášť závažný zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. b/,
c/, d/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., v bodoch 2/, 3/, 5/, a 6/
pokračovací prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Tr. zák., v bode 4/ prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2

písm. a/ Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. a prečin neoprávneného vyrobenia a
používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo platobnej karty podľa § 219 ods. 1
Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák.) je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v
ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by
mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci. Skutkové zistenia prvostupňového súdu, tak ako
sú vyjadrené v napadnutom rozsudku, sú správne a úplné, lebo zodpovedajú výsledkom dokazovania

vykonávanéhonahlavnompojednávaní.Vzhľadom natoodvolacísúdvotázkeskutkovýchzistení
odkazuje na veľmi podrobne rozvedené dôvody rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorými sa v plnom
rozsahu aj stotožnil. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a
vyvodil z neho správne skutkové zistenia.
Obžalovaný B. P. odvolanie založil na opakovaných dôvodoch svojej obhajoby, použitej v konaní pred

súdomprvéhostupňa.Sjehonámietkami,skutkovýmiaprávnymi,saalesúdprvéhostupňavrozhodnutí
riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na odvolacom
súde.

Vina obžalovanému musí byť dokázaná na základe dôkazov vykonaných v súlade s Trestným

poriadkom. Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd postupoval pri hodnotení dôkazov
dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., teda hodnotil ich na základe vnútorného presvedčenia založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrnne a dospel k logicky
odôvodneným skutkovým zisteniam.

Skutočnosť, že odvolateľ sa nestotožňuje so skutkovými a právnymi názormi súdu prvého stupňa v
napadnutom rozsudku, nemôže sama osebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti
alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa.

Súd prvého stupňa veľmi podrobne rozviedol dôkazy, ktoré usvedčujú obžalovaného zo spáchania

žalovaného skutku, a jeho správne právne závery majú dostatočný skutkový základ v riadne vykonanom
dokazovaní na hlavnom pojednávaní.

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o

odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,
ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v
dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je
nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu
prvého stupňa.

V posudzovanej veci uplatnené odvolacie námietky obžalovaného smerujú primárne do oblasti
skutkových zistení. Z jeho strany ide o výhrady voči skutkovým zisteniam, spôsobu hodnotenia dôkazov
vykonaných súdom nižšej inštancie a zároveň polemizuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého
stupňa. V podstate sa obžalovaný takýmto spôsobom snaží presadiť vlastnú (pre neho priaznivú a od

skutkových zistení súdu prvého stupňa inú) verziu skutkového stavu veci. Až následne z uvedených
skutkových (procesných) výhrad vyvodzuje záver o nesprávnom právnom posúdení skutku, resp. o inom
nesprávnom hmotnoprávnom posúdení.
Podľa názoru odvolacieho súdu odôvodnenie namietaného rozsudku predstavuje dostatočný základ pre
jeho výrok, lebo súd prvého stupňa v potrebnej miere vysvetlil, na základe akých právnych

úvah rozhodol a jasne odôvodnil svoje skutkové zistenia a závery.

Na tomto mieste odvolací súd poukazuje na nasledovnú časť odôvodnenia písomného vyhotovenia
rozsudku súdu prvého stupňa:„Hoci obžalovaný spáchanie skutku, ktorý mu je kladený za vinu od počiatku popieral, z jeho spáchania
je usvedčovaný najmä výpoveďou spoluobžalovaného M. T., ktorý v prípravnom konaní aj na hlavnom

pojednávaní stále v procesnom postavení obžalovaného jasne a presne popísal podiel na konaní a
spôsobsvojejúčastinastíhanomskutku,aleajúčastiobžalovanéhoB.O.Preúplnosťjepotrebnéuviesť,
že obžalovaný M. I. predtým, než bola na hlavnom pojednávaní dňa 13.1.2020 schválená dohoda o vine
atreste,ktorútentoobžalovanýuzavrelsprokurátoromabolvyhlásenývočinemuodsudzujúcirozsudok,
vypovedal v procesnom postavení obžalovaného k celej trestnej činnosti oboch spoluobžalovaných.

Okrem obžalovaného M. T., boli očitými svedkami každého z čiastkových útokov
pokračovacieho skutku poškodení. Vzhľadom na to, že páchatelia, ktorí sa trestnej činnosti dopustili,
boli dôkladne maskovaní - v tmavom oblečení, na hlavách mali kukly s výrezmi na oči a na rukách mali
pracovné,resp.šoférskerukavice,bolipoškodeníschopnívypovedaťlenkpočtupáchateľov,kukonaniu,
ktorého sa voči nim dopustili, a vzhľadom na pre poškodených veľmi stresujúci spôsob uskutočnenia
lúpeže (prepadnutie v noci, vo vlastnom obydlí, náhle prebudenie zo spánku, agresívne

konanie s následkami na zdraví a psychike, minimálny slovný prejav zo strany páchateľov) a
tiež s poukazom na charakteristiky spočívajúce v osobách poškodených (osoby vyššieho veku,
choré osoby) nebolo možné, s výnimkou poškodenej Z. U., od poškodených oprávnene očakávať, že
by dokázali popísať páchateľa alebo oboch páchateľov takým konkrétnym spôsobom, že by s nimi bolo
možné vykonať rekogníciu. Z ich výpovedí je vo všeobecnosti preukázané, že páchateľov na základe

hlasového prejavu popisovali podľa veku skôr ako mladších mužov, priemernej postavy, s výškou okolo
170-175 cm, ani chudých, ani tučných, bez zvláštnych poznávacích znakov v prejave, poškodený B. M.
vyslovil presvedčenie, že mali liptovský prízvuk. Napriek tomu, že na miestach činu boli zaistené viaceré
vecné, trasologické a biologické stopy, taktiež použitý policajný pes, výsledky znaleckých skúmaní,
ktorým boli podrobené odobraté vzorky zo stôp neboli schopné identifikovať konkrétneho páchateľa, a

to ani obžalovaného M. T. ani obžalovaného B. O. Na základe uvedeného je nutné konštatovať, že
žiaden z očitých svedkov (poškodení), okrem poškodenej Z. U., ani výsledky znaleckého skúmania stôp
z miest činu nedokázal za páchateľa skutku výslovne označiť obžalovaného M. T. a B. O. Až na základe
výpovede M. T. v prípravnom konaní bolo možné identifikovať druhého páchateľa trestnej činnosti, ktorá
sa v tomto konaní prejednáva.

Výpoveď spoluobžalovaného M. T. ktorý sa k trestnej činnosti v plnom rozsahu priznal, na hlavnom
pojednávaní uzavrel dohodu o vine a treste s prokurátorom a na základe jeho výpovede
je okrem neho, usvedčený ďalší spolupáchateľ trestnej činnosti, je dôkaz, ako každý iný a každý ďalší
dôkaz vykonaný v tomto trestnom konaní a nemožno ho vyhodnocovať bez toho, aby súd neprihliadal na
jeho vnútornú súladnosť (zhodnosť výpovedí v každom štádiu trestného konania). Táto výpoveď musí

byť zároveň podrobená skúmaniu taktiež v súvislosti s námietkami obžalovaného B. O. a zároveň musel
súd skúmať, či nie je v rozpore s ďalšími dôkazmi vykonanými na hlavnom pojednávaní.
Obžalovaný B. P., namietal viaceré skutkové okolnosti uvádzané obžalovaným I. alebo svedkami.
Viaceré z týchto námietok však boli vyvrátené inými dôkazmi alebo rozpormi v jeho vlastných
výpovediach.

Obžalovaný P., najprv poprel, že by vôbec mal vedomosť, kto mal byť druhým páchateľom spolu s I.
pri lúpeži v Sojke s tým, že I. sa mu nezdôveroval so všetkými počinmi len o
lúpeži u U.. Neskôr tvrdil, že je presvedčený o tom, že minimálne lúpež v Sojke, Z. M. a L. E. spáchal
I. spolu s U.. Takéto tvrdenia súd považuje za vylúčené, pretože nielen z výpovede
T., U., ale aj E. O., matky obžalovaného bezpečne vyplýva, že I. sa s U. dal dokopy po tom, čo bol

druhýkrát prepustený v výkonu trestu, t.j. 4.12.2014, pričom lúpež v Sojke bola spáchaná 20.9.2013, a
svedkyňa N. B. tiež potvrdila, že počas lúpeže v Sojke mal I. inú priateľku. I. vysvetlil aj dôvod, prečo
chcel od U., aby mu vtedy poskytla alibi a poškodený B. C. vypovedal, že bol prepadnutý dvoma mužmi.
Účelové je aj tvrdenie, že v L. E. mala byť druhým páchateľom žena, ktoré bolo dokazovaním vyvrátené
výpoveďou poškodeného V., taktiež skutočnosť, že obaja páchatelia lúpeže vo Z. M. boli muži, bola

preukázané výpoveďou poškodeného M.a. O tom, že ide len o spôsob obrany obžalovaného svedčí
pri odstraňovaní rozporov v jeho výpovediach, aj vysvetlenie na hlavnom pojednávaní prečo neuviedol
druhého páchateľa skutku, keď tvrdí, že ním mala byť svedkyňa U., že vtedy nevedel, čo kto o ňom ide
rozprávať a čo všetko mu bude naložené.
Jeho výpoveď je značne rozporuplná aj v časti, v ktorej sa vyjadroval k zlatu ulúpenému u poškodených

Z. v L. E.. Podľa jeho výpovede mal zlato kúpiť od M. T., ktorý sa ho predtým pokúsil predať iným osobám
(M. K. a M. V.), následne, keď sa mu to nepodarilo, mal ho P. kúpiť za 300,- Eur (výpoveď svedka O.),
pred agentom tvrdil, že zaň vyplatil 250,- Eur a napokon sa uspokojil so 100,- Eur, ktoré získal od agenta.
Úplne neuveriteľne znie obhajoba obžalovaného, že kradnuté veci, ktoré mal údajne kúpiť za 300,- Eurs cieľom zisku („má kamarátov, ktorí mu na predaj nosia kradnuté veci“) a pod rizikom trestného postihu,
následne predá za tretinu nadobúdacej ceny, čo vedie súd k jedinému logickému záveru a síce, že tieto
„kradnuté“ veci získal bezplatne, teda lúpežou. Zároveň tvrdil, že toto zlato držal 2-3 mesiace doma od

kúpy, no uvedené tvrdenie vyvrátili objektívne údaje, keď lúpež v L. E. sa stala 29.4.2015, dňa 4.6.2015
ich ponúkal svedkovi C. a 16.6.2015 bol v súvislosti s jeho predajom zadržaný.
Samotný obžalovaný potvrdil výpoveď svedkyne B. o tom, že svedkyňa U. sa s ním po výsluchu mala
telefonicky kontaktovať a dohodnúť sa, ako budú vypovedať, pretože policajti o všetkom ešte nevedia,
a to v čase, keď on ešte nebol obvinený. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ by sám nemal záujem na

krytí trestnej činnosti, bol by takúto aktivitu U. odmietol. V tejto súvislosti je zrejmé, že svedkyňa J.vá si
musela zmýliť dobu, kedy telefonovala U. P.ovi, pretože v júni 2019 bol obžalovaný B. P. už vo väzbe, v
Liptovskej Sielnici bola vypovedať ku inej trestnej veci (lúpež v K.) a tieto údaje uvádzala už pri svojom
výsluchu v prípravnom konaní dňa 25.6.2019. Uvedené nič nemení na fakte, že obžalovaný a svedkyňa
U. koordinovali svoje výpovede ohľadne lúpeže v L. E..
V úplnom rozpore s realitou je aj tvrdenie obžalovaného, že poškodená Z. U. vraj opoznala niekoho

cudzieho, nie ich, neskôr tvrdil, že ako páchateľ skutku mal byť opoznaný práve I., pritom je výsledkami
rekognície preukázané, že ako páchateľa opoznala práve B. O..
Ku vzájomnému vzťahu s I. obžalovaný vypovedal najprv, že vzťah medzi nimi bol bežný, nič extra,
potom tvrdil, že spolu vychádzali dobre dovtedy, kým nepovedal na T. o tom zlate, čo bolo v roku 2015.
O tom, aký bol ich vzťah však v skutočnosti svedčia výpovede I.a a závery psychologického posudku u

T., z ktorých je zrejmý vzťah citovej naviazanosti T. na O. ako matkinho brata.
Motív spoluobžalovaného M. T. pravdivo vypovedať o okolnostiach spáchania skutku, vysvetlil tým, že
po tom, čo ho B. P. označil, ako pôvodcu zlata, pre ktoré bol P. stíhaný za prečin podielnictva, zatiaľ čo
M. T. boli vznesené obvinenia pre trestný čin lúpeže aj na základe výpovede B. O., teda sa rozhodol,
že pokiaľ má byť potrestaný za túto trestnú činnosť, ktorú nespáchal sám, rozhodol sa vypovedať a

usvedčiť aj obžalovaného B. O., hoci to zákonite znamenalo priznať sa a usvedčiť z tejto trestnej činnosti
aj seba samého. Na tento motív poukazoval v priebehu celého konania. V tomto kontexte
je potrebné prihliadať aj na výsledok trestného konania u obžalovaného M. T., keďže mu rozsudkom
zo dňa 13.1.2020 bol právoplatne uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 11 rokov, čo u
neho znamená situáciu, keď svoje postavenie svojou úplnou výpoveďou a usvedčením obžalovaného

B. O. radikálne nezlepšil, práve naopak, aj po uzavretí dohody o vine a treste a pred jej schválením
súdom naďalej usvedčoval nielen seba, ale aj obžalovaného B. O. aj napriek tomu, že bol uzrozumený
s uložením prísnejšieho súhrnného trestu oproti predchádzajúcemu zrušovanému rozsudku. Z týchto
dôvodov motivácia, ktorá by svedčila tomu, že bude vypovedať v neprospech spoluobžalovaného B.
O. čím pre seba dosiahne výhodnejšie postavenie v tomto trestnom konaní, teda motiváciu účelovo

vypovedať nepravdivo, súd nezistil.
Skutočnosť, že v niektorých detailoch je výpoveď spoluobžalovaného M. T. nepresná, nie je úplne
detailnáalebosavurčitýchbodochodkláňaodjehoskoršejvýpovede,ešteneznižujejehovierohodnosť.
Pre tieto nepresnosti existuje vysvetlenie aj v záveroch znaleckého dokazovania,
ktorému bol M. I. podrobený s výsledkom, že je schopný správne vnímať, zapamätať si a následne

reprodukovať podstatné časti prežitých udalostí, nepodstatné detaily môže reprodukovať nepresne, čo
je spôsobené podpriemernou úrovňou pamäťových schopností. Určité nepresnosti vo výpovedi pripustil
aj sám obžalovaný M. I., pričom poukázal na odstup času a tiež na počet lúpeží, ktorých sa v
minulosti dopustil (okrem prejednávaných lúpeží bol právoplatne odsúdený v ďalších troch konaniach
na Okresnom súde Ružomberok, Liptovský Mikuláš a Žilina, vždy za trestný čin lúpeže).

Vo vzťahu k dôveryhodnosti výpovedí oboch obžalovaných je potrebné poukázať na hodnotenie
osobnostných čŕt oboch obžalovaných, ktoré vyplynuli z psychologických znaleckých posudkov - u
M. T. znalec poukázal na to, že má sklony k páchaniu trestnej činnosti, jeho osobnosť je abnormne
štruktúrovaná so sklonom k disociálnemu správaniu, s tendenciou reagovať úzkostne a nechať sa
ovplyvniť druhými osobami, nemá dostatočné morálne zábrany, bol závislý na svojom otčimovi (T. C.) a

matkinom bratovi (obžalovaný B. P.). Naproti tomu medzi osobnostné črty obžalovaného B. O., na ktoré
poukázala znalkyňa z odboru psychológie patrí snaha byť dominantný, chce manipulovať s druhými,
sám je pritom veľmi slabo manipulovateľný a málo podrobivý, ťažšie sa podrobuje autorite, vedeniu
iných osôb, najradšej o sebe rozhoduje sám. Práve uvedené charakteristiky povahy obžalovaného B.
O. sa dopĺňali s povahovými črtami obžalovaného M. T., ktorý je skôr podriadivý a podporujú jeho

výpoveď v tej časti, podľa ktorej iniciátorom trestnej činnosti bol práve obžalovaný P., ktorý ho na túto
činnosť prehováral a ktorý už v tom čase veľmi dobre vedel, že M. I. nemá značné zábrany prekročiť
spoločenské normy, má sklony páchať trestnú činnosť, je ľahko ovplyvniteľný druhými ľuďmi a práve on
patril medzi osoby (matkin brat), na ktorých bol M. I. z hľadiska udržiavania sociálnych vzťahov závislý,čo nepochybne využil vo svoj prospech obžalovaný B. P. s poukazom na jeho schopnosť manipulovať
so situáciou a osobami, s ktorými je v kontakte podľa vlastných predpokladov a potrieb.
Ani obrana obžalovaného B. P.a spočívajúca v tom, že v rozhodnom čase bol zamestnaný, teda chýba

zištný motív páchania majetkovej trestnej činnosti neobstojí, pretože do 7.5.2013 bol evidovaný ako
SZČO, teda obaja obžalovaní boli zamestnaní v lese (vyplýva to aj z výpovedí rodinných príslušníkov
oboch obžalovaných), čo len poukazuje na hĺbku a intenzitu ich vzájomných vzťahov, a následne
vykonával najmä sezónnu pracovnú činnosť. Veľmi zaujímavým je v kontexte výkonu pracovnej činnosti
obžalovaného B. O. aj načasovanie lúpeží a výber miesta činu, resp. prepojenie medzi nimi a jeho

osobou,pretožeprikaždomišloomiesto,kdepredtýmbuďpracovnepôsobilalenkrátkopredtýmzneho
odišiel a osoby, ktoré poznal buď popri svojej pracovnej činnosti alebo cez iných známych, konkrétne
20.9.2013 lúpež v hoteli Sojka, Malatíny zisťovanie informácií cez T. a jeho vtedajšiu priateľku E. W.,
ktorá v tom čase už na recepcii nepracovala, 23.12.2014 lúpež u Z. U., M., v obci, kde v minulosti býval
a informácie zisťoval aj od T. 6.12.2014 lúpež u V. Z., L., pričom s B. Z. pracoval na družstve v L., kde
ukončil činnosť 31.10.2014, 3.10.2012 lúpež u V. V., E., kde chodieval k jej susedovi K., 29.4.2015 lúpež

u Z., L. E., odkiaľ pochádzala T. priateľka U., resp. pásol v blízkosti a 18.4.2015 lúpež u B. M., Z. M., kde
podľa T. pásol predtým dobytok, sám obžalovaný vypovedal, že pásol v Ludrovej, Liptovskej Štiavnici,
Vyšnom a Nižnom Matejkove. Z toho je zrejmé, že pomery na miestach činu mu boli oveľa známejšie
než M. T.. Vyššie uvedené okolnosti sú rozhodne v súlade s tvrdeniami spoluobžalovaného
M. T., o tom, že B. P. vedel, kde, ako a prečo pôjdu spáchať trestnú činnosť („tieto nápady na lúpeže

boli stále rovnaké, B. už mal zistené, že budú mať peniaze, že žijú sami“).
Z vyššie uvedených dôvodov a v kontexte so závermi znaleckého posudku z odboru psychológie, podľa
ktorého psychologická špecifická vierohodnosť obžalovaného B. O. je znížená a oslabená v dôsledku
osobnostnej štruktúry obžalovaného, súd obhajobe obžalovaného neuveril a vyhodnotil ju ako účelovú
v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti.

V zásade možno konštatovať, že výpoveď spoluobžalovaného M. T. je najdôležitejším priamym
dôkazom, ktorý usvedčuje obžalovaného B. O. zo spáchanej trestnej činnosti a nie
je dôvod, aby jej súd neveril s poukazom na vyššie uvedené dôvody, na skutočnosť, že táto výpoveď
je jasná, detailná, presvedčivá a logická z hľadiska popísania jednotlivých mechanizmov
páchania trestnej činnosti a z hľadiska časových postupností spáchania všetkých šiestich čiastkových

útokov, ale aj s poukazom na to, že pri ustálení skutkového stavu súd vychádzal nielen z výpovede M.
I.. prihliadajúc pritom aj na ostatné dôkazy, ktorými bola táto výpoveď verifikovaná a
do kontextu, ktorých aj logicky zapadá.
K čiastkovému útoku skutku pod bodom 1. zo dňa 20.9.2013 (rezort Sojka), mal súd okrem výpovede
obžalovaného M. T., preukázanú trestnú činnosť najmä výpoveďou poškodeného B. C., strážnika

rezortu, ktorý detailne vypovedal o tom, ako ho za tmy pri obhliadke chát prepadli dvaja maskovaní
páchatelia, muži v tmavom oblečení, s kuklami na hlavách a rukaviciach, ktorí ho zrazili na zem,
zviazali, žiadali od neho kľúče od recepcie, následne ho ponechali zviazaného v kríkoch a odišli smerom
na recepciu. O okolnostiach prepadnutia a zviazania, o ktorých sa dozvedel od B. C., vypovedal aj
poškodený W. Z., vlastník tohto rezortu. Títo dvaja svedkovia boli očitými svedkami následku, ktorý obaja

páchatelia spôsobili - vlámania sa do priestorov recepcie s úmyslom odcudzenia finančnej
hotovosti, čo sa im aj podarilo a so sebou si vzali dva trezory s finančnou hotovosťou vo výške 8 300,- Eur
a osobnými dokladmi. Následok konania obžalovaných bol zadokumentovaný do zápisnice o obhliadke
miesta činu, ktorá bola uskutočnená bezprostredne po spáchanom skutku a v priebehu prípravného
konania bola výpoveď obvineného M. T. podrobená aj previerke výpovede na mieste činu. Oba úkony

boli zdokumentované aj fotograficky. Na základe uvedených dôkazov bola verifikovaná a preverená aj
výpoveď M. T. o priebehu lúpeže a účasti obžalovaného B. O. na jej spáchaní. Z výpovede svedkyne N.
W. vyplýva, že obžalovaný I. u nej zisťoval informácie ohľadne zvykov strážnika zo Sojky v čase, keď už
pracovala inde. Účasť na lúpeži jej nepotvrdil a krátko na to sa rozišli. Výpovedí svedkov M. U., O. I., T.
J. a N. B. však jednoznačne usvedčujú zo spáchania tohto skutku nielen M. T., ale aj obžalovaného B. O.

Svedkyňa U. potvrdila, že od T. sa dozvedela o tom, že pri tej lúpeži bol s P.om, konkrétnosti sa čítala až
z papierov, ktoré I. doniesol domov. Od nej sa sprostredkovane tejto lúpeži dozvedela C. L., ale k účasti
páchateľov sa vyjadrila nepresne (M. I., nejaký V., B., nejaký V. R.). Svedok O. I. získal vedomosť o tejto
lúpeži priamo od obžalovaného O. ktorý mu niekedy v roku 2013 povedal, že mali kamošku,
ktorá robila v rezorte Sojka v Malatínach, od tejto mali mať informácie, ako sa pohybuje vrátnik a kde je

umiestnený trezor. B. P. mu povedal, že urobil lúpež v Sojke a to tak, že niekde v kriakoch čakali na to,
kedy pôjde na obchôdzku nočný vrátnik. Povedal mu, že vedeli, kde majú ísť. Išli do Sojky, kde vykopli
dvere, kde je trezor a zobrali peniaze, Svedok T. J. vypovedal, že I. mu spomenul, že Sojku spravil s B.
O., nabehli tam, zbili a zviazali toho, čo tam robil, dostali sa dnu, odkiaľ vzali peniaze, najmenej 7 000,-Eur. Taktiež jeho sestra, N. B. potvrdila, že I. s P.om mali urobiť tú Sojku, vzali odtiaľ peniaze, M. často
spomínal O. ohľadne Sojky. Spôsobená škoda odcudzením finančnej hotovosti vo výške 8
300,- Eur, trezorov v hodnote spolu 300,- Eur a poškodením zariadenia 120,- Eur, spolu vo výške 8 720,-

Eur bola preukázaná výpoveďou poškodeného G. Z. a odbornými vyjadreniami k hodnote odcudzených
trezorov a nákladov na opravu poškodených dverí.
Vo vzťahu k čiastkovému útoku skutku pod bodom 2. zo dňa 23.12.2014 (lúpež u
Z. U.), mal súd okrem usvedčujúcej výpovede spoluobžalovaného M. T., trestnú činnosť obžalovaného
preukázanú ďalším priamym dôkazom, a to výpoveďou poškodenej Z. U. a výsledkami rekognície, ktorá

bola s ňou uskutočnená 3 mesiace po lúpeži. Poškodená pri svojej výpovedi detailne popísala správanie
páchateľa. Rekognícia bola vykonaná v súlade s pravidlami, ktoré sa pri vykonaní tohto úkonu majú
dodržať tak, aby podmienky čo najviac zodpovedali podmienkam činu (maskovanie, chôdza, približne
rovnaký vzrast figurantov, účasť nezúčastnenej osoby), pri nej z piatich figurantov poškodená opoznala
práve obžalovaného B. O., pričom istotu, s ktorou ho označila za páchateľa vyhodnotila na 90 % podľa
hlasu a postavy. Vzhľadom na splnenie všetkých podmienok pri rekognícii a jej uskutočnenie v relatívne

krátkom časovom odstupe po skutku, jej výsledky možno považovať za objektívne a hodnoverné.
Znaleckému psychologickému skúmaniu bola podrobená aj osobnosť poškodenej Z. U. so záverom,
že jej výpoveď možno považovať za vierohodnú. Čo sa týka jej výpovede v prípravnom konaní a na
hlavnom pojednávaní, Z. U. rezolútne odmietala vinu obžalovaného B. O. (doslova sa vyjadrila, že je jej
ľúto, že je tam ten P.) a tvrdila, že pri rekognícii opoznala M. T., o ktorom si bola istá, že ju prepadol v jej

rodinnom dome. Tento rozpor v jej výpovediach sa javil byť ako dôsledok plynutia času od skutku a od
rekognície v prípravnom konaní, avšak v kontexte s výpoveďou svedkyne N. Q., sestry obžalovaného na
hlavnom pojednávaní je zrejmé, že úsudok Z. U. pri tomto tvrdení bol ovplyvnený tým, čo sa rozprávalo
po dedine, ale aj pôsobením miestneho farára, od ktorého si rodinní príslušníci obžalovaného pýtali
potvrdenie o správaní sa obžalovaného v mieste bydliska, ktoré im odmietol vydať, ale vyjadril sa,

že s poškodenou Z. U. sa porozpráva. Z tohto dôvodu tieto jej navzájom si odporujúce
tvrdenia poškodenej, že ju olúpil len a výlučne M. I., o ktorom zmätočne uvádzala, že ho opoznala pri
rekognícii a odmietala vinu B. O. nemožno považovať za smerodajné. Práve naopak, tvrdenie, ktorým
sa snažila vyvrátiť výsledky objektívnej rekognície a vylúčiť vinu obžalovaného B. O. možno označiť
za ovplyvnené rodinou obžalovaného prostredníctvom miestneho kňaza a tým, čo sa rozprávalo medzi

ľuďmi v obci. Čo sa týka obžalovaným namietanej skutočnosti, že obžalovaný I. pokiaľ, by dával pozor
pri tejto lúpeži vonku, musel by poškodenú stretnúť alebo vidieť, keď utekala z domu, poškodená na
otázky súdu vysvetlila aj na fotodokumentácii z obhliadky ukázala, akým smerom sa pohybovala po tom,
čo sa jej podarilo oslobodiť nohy z lepiacej pásky a ujsť z domu a z týchto vysvetlení vyplýva, že ku
susedom šla priamo cez dvor, pričom hlavná cesta sa nachádza vpravo od jej domu, kam nešla a kde

podľa výpovede obžalovaného T. mal tento čakať a hliadkovať. Z toho je zrejmé, že preto poškodenú
v tme nezaregistroval a už vôbec sa nemohli stretnúť, keďže nehliadkoval pri vchode do domu, ale v
podstate na ceste, ktorá sa nachádzala iným smerom, než utekala poškodená. Z ďalších vykonaných
dôkazov vedomosť o tejto lúpeži vo svojich výpovediach potvrdili aj M. U., ktorá vedela o lúpeži u U.
od T. že tam bol s O.. Svedkyňa N. B. potvrdila, že I. pred ňou doslovne povedal, že bol

s B. O. pri U. v M., čo tam robili, nevedela. Z výpovede svedka O. I. síce vyplýva, že v decembri 2014
ho M. I. v noci oslovil, že potrebuje odvoz z rázcestia Nižné a Vyšné Malatíny, nie je však preukázané,
či to bolo práve vtedy, keď došlo k lúpeži u Z. U.. C. L. sa dozvedela klebety v
obchode, pýtala sa M., či prepadli U., ktorá jej potvrdila, že M. jej len päsťou vrazil a B. ju doriadil, čo
však nezodpovedá reálne preukázanému faktu, že obžalovaný B. P. bol opoznaný ako páchateľ, ktorý

v dome Z. U. prepadol a spôsobil jej ťažkú ujmu na zdraví. Zranenia, ktoré poškodená Z. U. konaním
obžalovanéhoB.P.autrpela,akoajdobaobmedzeniavobvyklomspôsobeživotavichdôsledkupodobu
najmenej 8 týždňov, boli spoľahlivo preukázané lekárskymi správami a znaleckým posudkom z odboru
zdravotníctva. Spôsobená škoda odcudzením finančnej hotovosti vo výške najmenej 350,- Eur, šperkov
v hodnote spolu 437,94 eura a poškodením dverí 89,- Eur, bola preukázaná výpoveďou poškodenej Z.

U. a znaleckým posudkom k hodnote odcudzených šperkov a nákladov na opravu poškodených dverí.
Vo vzťahu k čiastkovému útoku skutku pod bodom 3. zo dňa 6.12.2014 (lúpež u V. Z.), okrem
usvedčujúcej výpovede spoluobžalovaného M. T., o účasti dvoch páchateľov na lúpežnom prepadnutí
vypovedá aj samotná poškodená V. Z., ktorá detailne popísala konanie obžalovaných, po tom, čo vošli
do domu a zobudili ju, pýtali od nej peniaze, rozhadzovali veci a keď sa bránila, opakovane ju sotili na

zem. Vyjadrila sa, že by ich nevedela spoznať, teda s ňou nebolo možné vykonať rekogníciu, avšak
páchateľov popísala výškou ako ona, približne do 170 cm, strednej postavy, ani chudých, ani tučných. Z
psychologického znaleckého posudku vyplýva, že poškodená bola schopná prežívané udalosti správne
vnímať, uchovávať v pamäti a správne ich reprodukovať, aj napriek výraznému časovému odstupuniekoľkých rokov, sklony ku konfabuláciám ani prejavy sugestivity sa znaleckým vyšetrením nepotvrdili.
V zhode s jej výpoveďou je aj výpoveď syna B. Z., ktorý sa o okolnostiach skutku dozvedel od matky
a na miesto činu sa dostavil bezprostredne po lúpeži. Skutočnosť, že obžalovaný B. P. poznal pomery

rodiny Z. vyplýva aj z výpovede B. Z., s ktorým predtým spolupracoval. Z hľadiska usvedčenia však
túto časť výpovede svedka nemožno považovať za smerodajnú, pretože je zrejmé, že jeho hodnotiace
úsudky, že páchateľom tohto skutku mal byť B. P. plynuli z listín z trestného konania, nie z toho, čo
videl a zažil alebo sa dozvedel od iného svedka. Skutočnosť, že okrem M. T. bol druhým páchateľom
skutku aj obžalovaný B. P. však potvrdil svojou výpoveďou svedok T. J. tak, že I. mu v súvislosti s B. O.

hovoril o L.. Svedkyňa M. U. sa o tejto lúpeži dozvedela až od policajtov. Následky konania obžalovaných
boli zadokumentované do zápisnice o obhliadke miesta činu, ktorá bola uskutočnená bezprostredne
po spáchanom skutku a zdokumentovaná aj fotograficky. Zranenia, ktoré poškodená V. Z. konaním
obžalovaných utrpela, ako aj doba obmedzenia v obvyklom spôsobe života v ich dôsledku po dobu
najmenej 5 týždňov, boli spoľahlivo preukázané lekárskymi správami a znaleckým posudkom z odboru
zdravotníctva. Spôsobená škoda odcudzením finančnej hotovosti V. Z. vo výške 900,- Eur, B. Z. vo výške

300,- Eur, náušníc v hodnote spolu 199,73 eura, bola preukázaná výpoveďou poškodených a znaleckým
posudkom k hodnote odcudzených šperkov.
K pokračovaciemu útoku skutku pod bodom 4. dňa 3.10.2012 (lúpež u V. V.) okrem výpovede
spoluobžalovaného M. T., poškodená síce svojou výpoveďou usvedčuje len jedného páchateľa, ktorý
bol v dome pri nej, avšak z jej výpovede vyplýva, že tento páchateľ sa pred ňou preriekol, že nie je sám,

pričom cez obývačkové okno aj podával jej mobil svojmu spolupáchateľovi, čo jednoznačne napovedá
účasti druhého páchateľa na skutku a rozdeleniu svojich úloh presne tým spôsobom, aký vyplýva z
výpovede obžalovaného I.a, teda, že dával pozor na ulici a mal obžalovaného B. O. ktorý bol vo vnútri
domu, varovať vhodením skaly do okna, zatiaľ čo tento raboval dnu v dome. Na uvedené
výpovede nadväzuje aj výpoveď svedka N. K., ktorý potvrdil, že v čase lúpeže bol bezprostredným

susedom poškodenej V. V., ktorá sa mu zdôverila so skutkovými okolnosťami, za ktorých došlo k lúpeži,
že ju prepadli dvaja muži, ako aj to, že pozná B. O., ktorý za ním nepravidelne domov prišiel, teda mal
dobrú vedomosť o miestnych pomeroch, o tom, že poškodená v dome žije sama, aký je k
domu prístup. M. T. tento svedok nepoznal. Neoprávnené použitie platobnej karty poškodenej, ktorú
obžalovaní získali lúpežou u V. V. a následne použili za účelom výberu hotovosti vo výške 460,- Eur dňa

4.10.2012, ako aj neúspešné pokusy o výber 2 220,- Eur, 500,- Eur a 150,- Eur, spolu 2 870,-
Eur, bolo okrem výpovede obžalovaného T. a poškodenej, preukázané aj prečítanými správami z Z., Q.
a A. A., Q. Výpoveď poškodenej bola podrobená psychologickému znaleckému skúmaniu s výsledkom,
že poškodená bola schopná prežívané udalosti správne vnímať, uchovávať v pamäti a správne ich
reprodukovať, aj napriek výraznému časovému odstupu niekoľkých rokov, sklony ku konfabuláciám ani

prejavy sugestivity sa znaleckým vyšetrením nepotvrdili. Z týchto dôvodov jej výpoveď súd považuje za
hodnovernú. Následok konania obžalovaného bol zadokumentovaný do zápisnice o obhliadke miesta
činu, ktorá bola uskutočnená bezprostredne po spáchanom skutku a zdokumentovaná aj fotograficky.
Zranenia, ktoré poškodená V. V. konaním obžalovaného B. O. utrpela, ako aj doba obmedzenia v
obvyklomspôsobeživotavichdôsledkupodobunajmenej10dní,bolispoľahlivopreukázanélekárskymi

správami a znaleckým posudkom z odboru zdravotníctva. Spôsobená škoda odcudzením finančnej
hotovosti z peňaženky 20,- Eur, odcudzením vecí vo výške 100,- Eur, bola preukázaná výpoveďou
poškodenej a odborným vyjadrením k hodnote predmetov.
K pokračovaciemu útoku skutku pod bodom 5. dňa 29.4.2015 (lúpež u Z.) v obci L. E., okrem výpovede
spoluobžalovaného T. o spôsobe spáchania tejto lúpeže vypovedali poškodení U. V. a E. V.. Skutočnosť,

že by mohla byť v tejto lúpeži zainteresovaná žena a touto mohla byť M. U., ako na to poukazoval
obžalovaný B. P. vylúčila priamo poškodená U. V., podľa ktorej táto domnienka vychádzala len z toho,
že druhý páchateľ nemal uviesť nič, nemal hovoriť a z toho dôvodu mohli poškodení nadobudnúť taký
pocit alebo dojem, že mohlo ísť o ženu. Takáto okolnosť je však vylúčená aj výpoveďou E.a V.,
ktorý vypovedal ihneď po skutku ešte dňa 29.4.2015 (v neskoršom konaní nemohla byť jeho výpoveď

opakovaná pre nepriaznivý zdravotný stav poškodeného) a jednoznačne označil oboch páchateľov ako
osoby mužského pohlavia. Výpoveď poškodeného vzhľadom na jej bezprostredné podanie považoval
súd za hodnovernú. Výpoveď poškodenej bola podrobená psychologickému skúmaniu, ktoré potvrdilo,
že je schopná prežívané udalosti správne vnímať, uchovávať v pamäti a správne ich reprodukovať
a aj napriek výraznému časovému odstupu niekoľkých rokov vypovedala len to, čo prežila. Sklony

ku konfabuláciám ani prejavy sugestivity sa u nej nepotvrdili. K traumatizácii U. V. došlo pritom až
do takej závažnej miery, že sa od prepadu liečila na psychologickej ambulancii z dôvodu výrazného
diskomfortu po prepade a uviazania spolu s manželom v domácom prostredí, bola jej diagnostikovaná
posttraumatická stresová porucha. Svedkyňa M. M., dcéra poškodených vypovedala, že jej rodičia U.V. a E. V. boli týždeň po tom, ako švagor B. M., prepadnutí takým istým spôsobom a konanie páchateľov
popísala zhodne s výpoveďou svojich rodičov, od ktorých sa skutkové okolnosti dozvedela. Zo svedkov
potvrdili vedomosť o účasti obžalovaného B. O. na tomto skutku M. U. a O. I.. U. vypovedala, že z

lúpeže v L. E. mal I. peniaze, o zlate rozprával až neskôr, keď si vypil, chválil sa, že tam s ním bol
P.. I. ju donútil, aby ho išla predať kamarátke M. K., ktorá zlato ponúkla M. V.. Ten ho odmietol, keď
sa dozvedel, že ide o kradnuté šperky. K. ich vrátila U. a tá T. Svedok O. I. mal vedomosť o tomto
lúpežnom prepadnutí od M. U., ona alebo M. mu povedali, že na lúpeži bol I. spolu s B. O.. Dnu
mal ísť najprv M., ktorý mal ujčeka hodiť na zem, poviazať a potom mal ísť dnu do domu aj P., kde

následne spolu prehľadali celý dom a odcudzili finančnú hotovosť. Tip na starých ľudí mala dať T. práve
U.. Svedkyňa N. B. sa o tejto lúpeži dozvedela od M. U., bližšie okolnosti neuviedla. Svedkyňa K. tvrdila,
že zlato malo pochádzať od U. babky, avšak jej tvrdenia vyvrátil svedok V., ktorému K. povedala, že
zlato pochádza z trestnej činnosti T. preto ho odmietol. Z ich výpovedí však nevyplýva nič bližšie k
predmetnej lúpeži. Čo sa týka vzťahov medzi V.mi a rodinou U., tieto vylúčila aj svedkyňa M. U., ale
aj priamo poškodená U. V., ktorá uviedla, že M. U. nepozná, rodinu U. pozná len z videnia, nikdy sa

nenavštevovali, nikdy neboli u nich doma, ani im žiadne peniaze nepožičiavala, tvrdenie, svedkyne U.
potvrdila aj poškodená V. a súd nevidí dôvod, prečo by U. V. mala o týchto okolnostiach klamať alebo
nejaké okolnosti zamlčať. Spôsob vstupu do obydlia, jeho stav po lúpeži, ako aj jeho priľahlého okolia
bol zadokumentovaný do zápisnice o obhliadke miesta činu, ktorá bola uskutočnená
ihneď po spáchanom skutku, zdokumentovaná aj fotograficky a z nej vyplýva, že obžalovaní sa do domu

dostali pomocou kľúča zámku z vnútornej strany dverí, po tom, čo rozbili sklenenú výplň dverí. Zranenia,
ktoré poškodení utrpeli konaním obžalovaného B. O., ako aj doba obmedzenia v obvyklom
spôsobe života v ich dôsledku po dobu najmenej 10 dní u U. V. a po dobu najmenej 5 dní u
N. V., boli spoľahlivo preukázané lekárskymi správami a znaleckým posudkom z odboru zdravotníctva.
Spôsobená škoda odcudzením finančnej hotovosti 5 200,- Eur, poškodením sklenených výplní vo výške

9,37 eura a odcudzením šperkov v hodnote 739,70 eura, bola preukázaná výpoveďou poškodených a
odborným vyjadrením k hodnote predmetov.
K pokračovaciemu útoku skutku pod bodom 6. dňa 18.4.2015 (lúpež u nebohého B. M. v obci Z. M.
okrem výpovede spoluobžalovaného M. T. usvedčuje obžalovaného zo spáchania skutku aj výpoveď
poškodeného B. M. ktorý vypovedal o spôsobe vykonania lúpeže, o počte páchateľov, ako o dvoch

mužoch, ktorí po tom, čo sa vrútili k nemu do domu, jeden z nich ho sekáčom zrazil na zem, pýtali
od neho peniaze a následne ich aj hľadali v izbách domu, čomu zodpovedajú rozhádzané veci. Stav
obydlia po lúpeži bol zadokumentovaný do zápisnice o obhliadke miesta činu, ktorá bola uskutočnená
nasledujúci deň po spáchanom skutku, zdokumentovaná aj fotograficky a z nej nevyplývajú žiadne
viditeľné stopy po násilí, či poškodenia zámkov. Čiastočne sa k tomuto mohla vyjadriť aj svedkyňa M.,

ktorej bezprostredne po skutku poškodený B. M. popísal páchateľov ako mužov priemernej postavy,
jeden vyšší a chudší, druhý nižší, s tým, že určite mali liptovský prízvuk. K okolnostiam skutku vypovedal
aj syn poškodeného T. M., ktorý sa o nich dozvedel od otca. Vzhľadom na to, že výsluch poškodeného
bol uskutočnený dňa 21.4.2015, krátko po skutku, súd ho považuje za hodnoverné opísanie skutkových
okolností. Keďže poškodený dňa 24.9.2015 zomrel, nebolo možné tento výsluch opakovať. Zranenia,

ktoré poškodený B. M. konaním obžalovaného B. P.a utrpel, ako aj doba obmedzenia v obvyklom
spôsobe života v ich dôsledku po dobu najmenej 4 mesiace, boli spoľahlivo preukázané lekárskymi
správami a znaleckým posudkom z odboru zdravotníctva. Spôsobená škoda odcudzením finančnej
hotovosti 520,- Eur a odcudzením vecí vo výške 104,34 eura, bola preukázaná výpoveďou poškodeného
a odborným vyjadrením k hodnote predmetov.

Výpovede svedkov E. O. M. O. N. Q. a N. P.ovej súd zhodnotil ako tendenčné, so snahou napomôcť
obžalovanému zbaviť sa trestnej zodpovednosti, jednak ich výpovede neobsahujú také skutočnosti,
ktoré by mohli založiť reálne podozrenia o prítomnosti obžalovaného na miestach činu a tiež sa vyjadrili
len k povahe vzťahu medzi oboma obžalovanými, ktorý vyplýva z rodinných väzieb a je zrejmé, že ich
rodinné vzťahy sa narušili, keď začala byť odkrývaná trestná činnosť spáchaná oboma obžalovanými.

Z ich výpovedí je zrejmé, že od istého času je M. I. „čiernou ovcou“ rodiny a najmä po tom, ako začal
vypovedať proti svojmu strýkovi s ním prerušili kontakt (čo potvrdil aj M. I. v jednej zo svojich výpovedí, že
vďaka jeho ochote vypovedať a označiť aj svojho spolupáchateľa s ním rodinní príslušníci neudržiavajú
kontakt).
Na základe vykonaného dokazovania mal súd dostatočne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané,

že osobami, ktoré v dňoch 3.10.2012, 20.9.2013, 6.12.2014, 23.12.2014, 18.4.2015 a 29.4.2015, po
predchádzajúcej spoločnej dohode, s motívom získania majetkového prospechu spôsobom opísaným
vo výrokovej časti tohto rozsudku najprv neoprávnene vnikli do obydlia jednotlivých poškodených,
následne za použitia násilia a hrozby ďalšieho násilia, aj hrozby zabitia, tieto osoby vyššieho vekuznehybnili úderom rôznym predmetom a následným zviazaním a žiadali od nich finančnú hotovosť, resp.
iné hodnotné veci (šperky, platobnú kartu), za týmto účelom prehľadali ich obydlia a svojím konaním
spôsobili väčšiu škodu, zranenia a v prípade dvoch poškodených ťažkú ujmu na zdraví, boli práve

obžalovaný B. P. a právoplatne odsúdený M. I..“

Argumentácia okresného súdu je výstižná, presvedčivá a dostatočne odôvodňuje spáchanie skutku
obžalovaným.

Z analýzy odôvodnenia odvolania obžalovaného a jeho obhajcu vyplýva, že v podstate obžalovaný len
opakuje, prípadne čiastočne modifikuje svoju obhajobu použitú v trestnom konaní. Odvolací súd však
rovnako ako súd prvého stupňa po dôkladnom preštudovaní predloženého spisového materiálu dospel
k právnemu záveru, že skutok tak, ako je uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, sa stal,
napĺňa všetky znaky skutkovej podstaty stíhaných trestných činov a dopustil sa ich obžalovaný. Aj podľa
názoruodvolaciehosúduobžalovanéhousvedčujezjehospáchanianajmävýpoveďspoluobžalovaného

M. T. v kontexte s výpoveďami poškodených a s dôkazmi, ktoré súd prvého stupňa popísal vo svojom
odôvodnení. Svoje úvahy súd prvého stupňa teda správne založil predovšetkým na
vyššie uvedených usvedčujúcich dôkazoch, ktoré boli potvrdené a podporené ďalšími vykonanými
dôkazmi. Všetky vykonané dôkazy a okolnosti z nich vyplývajúce vo svojom súhrne (na ktoré
poukázal prvostupňový súd) odôvodňujú záver, že zavinenie obžalovaného na spáchaní skutku je

bez akýchkoľvek dôvodných pochybností preukázané a vyvracajú obranu obžalovaného produkovanú
v priebehu celého trestného konania. Z analýzy odôvodnenia odvolania obžalovaného vyplýva, že v
podstate obžalovaný prostredníctvom obhajcu len opakuje svoju obhajobu použitú v trestnom konaní.

Na preukázanie viny obžalovaného musí súhrn priamych a nepriamych dôkazov tvoriť logickú, ničím

nenarušenú a uzatvorenú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom
celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania
obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru.

V predmetnej mase dôkazov, ktoré usvedčujú obžalovaného z predmetného skutku, neboli zistené

také nedostatky, ktoré by spochybňovali ich hodnovernosť do takej miery, aby umožňovali aplikáciu
procesného pravidla in dubio pro reo (ktoré vychádza z ústavnej zásady prezumpcie neviny) a
oslobodiť obžalovaného spod obžaloby preto, že by nebolo dokázané, že obžalovaný sa dopustil skutku
popísaného vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

Ak súd prvého stupňa postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por.,
t.j. že ich hodnotil na základe vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom
uváženívšetkýchokolnostíprípadujednotlivoajvichsúhrneadospelklogickyodôvodnenýmskutkovým
zisteniam, odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. nemôže napadnutý rozsudok zrušiť len
preto, že sám na základe svojho presvedčenia hodnotí tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim

výsledkom. V takom prípade totiž nie je možné napadnutému rozsudku vytknúť žiadnu vadu v zmysle
uvedeného ustanovenia (R 53/1992). V prejednávanej veci odvolací súd ani sám na základe
svojho presvedčenia nehodnotil tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom, ako tieto
dôkazy hodnotil súd prvého stupňa. Odvolateľ primárne namieta v odvolaní hodnotenie dôkazov súdom
prvého stupňa a predkladá odvolaciemu súdu vlastné hodnotenie dôkazov a vlastné predstavy záverov,

ktoré mali vyplynúť z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní. Hodnotenie dôkazov súdom
prvého stupňa si ale odvolací súd v plnom rozsahu osvojil a v podrobnostiach naň poukazuje.

Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany v konaní, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej
právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo

na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade
s jej požiadavkami, predstavami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si
neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jej výkladom všeobecne
záväzných právnych predpisov.

Podľanázorukrajskéhosúdu vprejednávanejtrestnejveciobžalovanéhoB.P.aniejedôvodnaaplikáciu
zásady „in dubio pro reo“ tak, ako to navrhuje obžalovaný v dôvodoch svojho odvolania vyhotovených
jeho obhajcom.Pri absencii odvolacích námietok obžalovaného proti výroku o druhu a výmere trestu, ktorý bol
obžalovanému uložený súdom prvého stupňa, odvolací súd vykonal všeobecný prieskum uloženého
trestu obžalovanému z hľadiska jeho zákonnosti a primeranosti. Krajský súd zistil, že súd prvého stupňa

správne aplikoval ustanovenia hmotného práva rozhodujúce v okolnostiach prípadu pre uloženie trestu
odňatia slobody obžalovanému B. O. Z odôvodenia rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva, že tento si
zadovážil dostatočný skutkový podklad k rozhodnutiu o druhu a výmere trestu, ktorý obžalovanému v
konečnom dôsledku uložil.

Obžalovaný B. P. svoju vlastne bližšie nešpecifikovanú výhradu k uloženému trestu vyslovil tým, že sa
necíti byť vinný zo skutku, z ktorého ho uznal za vinného súd prvého stupňa.
Jeho argumentáciu, smerujúcu proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o vine, odvolací súd neuznal a
logicky potom nemohol považovať za dôvodné jeho odvolanie proti výroku o treste, ktoré podľa názoru
krajského súdu obsahuje jeho prehlásenie v zápisnici o hlavnom pojednávaní z 30.3.2020 (č.l. 2012
súdneho spisu).

Treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému
trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu) a je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu
Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na
ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje

dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne
súčasne v každom treste.

Všeobecne treba uviesť, že Trestný zákon vychádza zo zásady, že základným účelom a cieľom trestu
je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a ich páchateľmi. Zmysel existencie a prípadnej aplikácie

noriem trestného práva je predovšetkým v tom, aby sa trestné činy buď vôbec nepáchali, alebo páchali v
čonajmenšejmiere.Ochranaspoločnostipredpáchateľmitrestnýchčinovvrátaneochranyprávaslobôd
jednotlivých občanov robí tak z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Trest
má však okrem toho pôsobiť výchovne, a to nielen na páchateľa, ale aj na ostatných členov spoločnosti.
Pritom generálna prevencia sa má uskutočňovať prostredníctvom individuálnej prevencie. Ak sa teda

páchateľovi zabráni v ďalšej trestnej činnosti, dáva sa tým najavo aj ostatným členom spoločnosti,
ktoré správanie je nežiaduce, proti čomu je namierený Trestný zákon a takýmto spôsobom možno
ovplyvňovať pozitívnu hodnotovú orientáciu občanov spoločnosti. Trest súčasne vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Z hľadiska týchto úvah odvolacieho súdu možno potom dospieť k
záveru, že účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. tvorí jednotu, lebo sa musí vzájomne doplňovať.

Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým
trestom poskytuje chráneným záujmom spoločnosti, štátu a občanom pred útokmi páchateľov trestných
činov.

Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol

riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov
od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov
spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie,
za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti
a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a

generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi
jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu tak na
páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.

Treba dodať, že záver o primeranosti trestu je daný vtedy, ak sa opiera o rozumnú väzbu medzi

legitímnym cieľom a zvoleným prostriedkom jeho realizácie. Možno konštatovať, že páchateľa môže
so spravodlivosťou, a teda aj so spoločnosťou zmieriť len spravodlivý trest. Trest sa musí rovnať
spôsobenému bezpráviu, z toho vyplýva, že v prípade ak bude trest, resp. odplata obsiahnutá v
treste prísnejšia ako bezprávie spôsobené trestným činom, nedôjde len k negácii tohto bezprávia,
ale zároveň uloženým trestom vznikne nové bezprávie - bezprávie voči neprimerane potrestanému

páchateľovi trestného činu. Trest, ktorým štát a spoločnosť reaguje na spáchaný trestný čin ako na
nespravodlivé konanie, by mal nespravodlivosť spôsobenú trestným činom napraviť, a nie ešte viac
rozmnožiť. Neprimeraný trest nemožno považovať za spravodlivý. Spravodlivý je vždy len primeranýtrest. Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácie núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho
prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému postupovaniu súdu pri rozhodovaní o treste.

Okresný súd správne aplikoval pri úvahách týkajúcich sa ukladania trestu ustanovenie § 34 ods. 4 Tr.
zák., podľa ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania
činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Súd prvého stupňa správne aplikoval všetky hmotnoprávne ustanovenia rozhodujúce pre uloženie
druhu a výmery trestu, vrátane správneho zistenia absencie poľahčujúcich okolností a zistenia jednej
priťažujúcej okolnosti (§ 37 písm. h/ Tr. zák.), keďže obžalovaný spáchal viac trestných činov a správnej
aplikácie ustanovenia § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. Krajský súd uzatvára, že okresným súdom uložený
úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 rokov považuje odvolací súd za zákonný, primeraný
a spravodlivý. Tento zákonný stav neboli odvolacie argumenty obžalovaného spôsobilé zvrátiť v rámci

odvolacieho konania.

Krajský súd sa starostlivo zaoberal aj výrokom napadnutého rozsudku, ktorým súd obžalovaného podľa
§ 48 ods. 3 písm. b) Tr. zák. na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon
trestu s maximálnym stupňom stráženia, a nezistil žiadne pochybenie okresného súdu. Obžalovaný B.

P. bol odsúdený za obzvlášť závažný zločin.

Odvolací súd preskúmal aj správnosť výroku rozhodnutia súdu prvého stupňa o uložení
ochranného dohľadu a zistil, že aj tento výrok zodpovedá stavu veci a zákonu pri správnej aplikácii
ustanovení § 76 ods. 1 Tr. zák. a § 78 ods. 1 Tr. zák.

Rovnako preskúmal nadriadený súd aj správnosť výroku rozsudku okresného súdu o náhrade
škody a rovnako zistil, že aj tento výrok zodpovedá stavu veci a zákonu a ustanoveniu § 288 ods. 1
Tr. por.

Reálne garantovanie a uplatnenie základného práva na súdnu ochranu aj v súdnom konaní trestnom
neznamená, aby všeobecné súdy preberali skutkové a právne názory strany konania, ktoré v
okolnostiach konkrétneho prípadu súvisia s uloženými druhmi a výmerami trestov.

Odvolací súd preskúmal správnosť konania, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku obžalovaným

a nezistil žiadne pochybenie. Nezistil ani chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané a ktoré by boli takej
povahy, že by odôvodňovali po právoplatnosti rozsudku podanie mimoriadneho opravného prostriedku,
a to dovolania na základe ustanovenia § 371 ods. 1 Tr. por. alebo § 371 ods. 3 Tr. por.

Na základe týchto skutočností potom krajský súd, ako súd odvolací, odvolanie obžalovaného B. O. podľa

§ 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.