Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Sunday, August 21, 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23CoCsp/14/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2320202406
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Benkovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2320202406.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Janka Benkovičová a sudcov:

JUDr. Ľubica Bundzelová a Mgr. Matúš Staríček, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvalebytomC.D.XXX/X,E.,protižalovanej:BENCONTCOLLECTION,a.s.,IČO:47967692,sosídlom
Vajnorská 100/A, Bratislava, zastúpenej splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária JUDr. Veronika
Kubriková, PhD., s.r.o., IČO: 50 361 368, so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, o určenie neplatnosti
dohody o zrážkach zo mzdy, o určenie neplatnosti dohody o uznaní dlhu a o zaplatenie 1.399,25 eur, o
odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 28Csp/90/2020-101 zo dňa 18.11.2021,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výrokoch I. II., III. a v závislom výroku V. o náhrade trov konania
p o t v r d z u j e .

Žalobkyni sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy
zo dňa 09.07.2016 uzavretá medzi právnou predchodkyňou žalovanej PRO CIVITAS s.r.o., IČO: 45
869 464, so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom je neplatná,
výrokom II. určil, že Dohoda o uznaní dlhu zo dňa 09.07.2016 uzavretá medzi právnou predchodkyňou

žalovanej PRO CIVITAS s.r.o., IČO: 45 869 464, so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava ako veriteľom
a žalobkyňou ako dlžníkom je neplatná, výrokom III. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu
1.074,25 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom IV. vo zvyšnej časti žalobu zamietol a
výrokom V. žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne §
37 ods. 1, § 39, § 51, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, 4 písm. r/, 5, § 100 ods. 1, § 107 ods. 1, § 451 ods. 1 a 2,
§ 551 ods. 1 a 2, § 558 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2 a § 2 písm. a/, b/, d/
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov.

Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobou doručenou súdu dňa 25.06.2020 sa žalobkyňa
domáhala určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 09.07.2016, určenia neplatnosti
Dohody o uznaní dlhu zo dňa 09.07.2016 a zaplatenia sumy 1.399,25 eur. Súčasťou žaloby bol aj
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 28Csp/90/2020-32
zo dňa 29.06.2020 vyhovel návrhu žalobkyne a nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanej

povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovanou
dňa 09.07.2016 a zamestnávateľovi žalobkyne TESCO STORES SR, a.s. uložil povinnosť zdržať sa
vykonávania zrážok zo mzdy a iných príjmov žalobkyne podľa dohody o zrážkach zo mzdy (iných
príjmov), obsiahnutej v Dohode o zrážkach zo mzdy uzatvorenej podľa § 551 Občianskeho zákonníkamedzi žalobkyňou a žalovanou, a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 31.07.2020.

Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 28.01.2010 uzatvorila právna predchodkyňa
žalovanej - Poštová banka, a.s., so žalobkyňou zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytla právna
predchodkyňa žalovanej úver vo výške 2.000 eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala splatiť v 70 mesačných
splátkachvovýške59,27eursosplatnosťouk17.dňuvmesiaci,sdátumomprvejsplátkydo17.02.2010,

dátumom konečnej splatnosti dňa 17.11.2015, úrokovou sadzbou vo výške 24% ročne, priemernou
RPMN vo výške 18,45% a RPMN banky 26,82%, s komplexným súborom poistenia. Listom zo dňa
03.08.2010 právna predchodkyňa žalovanej predčasne zosplatnila úver a vyzvala žalovanú na úhradu
dlžnej sumy vo výške 2.159,85 eur. Listom zo dňa 21.09.2010 - posledná výzva, právna predchodkyňa
žalovanej vyzvala žalobkyňu na úhradu záväzku po splatnosti vo výške 2.165 eur. Listom zo dňa
16.11.2010právnapredchodkyňažalovanejprostredníctvomspoločnostiINVEST-TREND,s.r.o.vyzvala

žalobkyňu na úhradu dlhu vo výške 2.325,99 eur v lehote 14 dní a zároveň ju upozornila, že v prípade
neuhradenia dlhu dôjde k podaniu žaloby na súd. Listom zo dňa 17.07.2012 zaslala spoločnosť INVEST-
KAPITAL, a.s. žalobkyni poslednú urgenciu - oznámenie o podaní žaloby, v ktorom oznámila žalobkyni,
že nakoľko neuhradila svoj záväzok bude do 5 dní podaná žaloba. Dňa 08.06.2012 Stály rozhodcovský
súd zriadený pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. vydal rozhodcovský rozsudok sp. zn.

IT-C/0511/0083, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.07.2012, ktorým žalobkyni (v rozhodcovskom
konaní žalovanej) uložil povinnosť zaplatiť istinu vo výške 1.956,74 eur, úrok vo výške 24% ročne
zo sumy 1.956,74 eur od 02.03.2011 do zaplatenia istiny, úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo
sumy 1.956,74 eur od 02.03.2011 do zaplatenia istiny, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania
vyčíslených ku dňu započítania poslednej čiastočnej úhrady žalobkyne po predčasnej splatnosti celého

úveru vo výške 198,04 eur, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú za obdobie odo
dňa nasledujúceho po dni poslednej čiastočnej úhrady žalobkyne po predčasnej splatnosti celého
úveru do dňa 01.03.2011 vo výške 353,84 eur, sumu dlžných poplatkov vo výške 1,37 eur, náhradu
poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 100,40 eur. Listom zo dňa 10.02.2015 právna zástupkyňa
právnej predchodkyne žalovanej vyzvala žalobkyňu o bezodkladný kontakt z titulu dlhu voči pôvodnému

veriteľovi - Poštovej banke, a.s.. Dňa 09.07.2016 došlo medzi právnou predchodkyňou žalovanej ako
veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom k uzatvoreniu dohody o splátkovom kalendári/dohody o uznaní
dlhu vo výške 6.072,53 eur zo zmluvy o úvere č. 2907705110 zo dňa 28.01.2010. Na základe tejto
dohody sa žalobkyňa zaviazala dlh vo výške 6.072,53 eur spolu so 16% úrokom ročne z istiny dlhu
vo výške 1.956,74 eur odo dňa nasledujúceho po uzatvorení dohody až do zaplatenia zaplatiť v 119

mesačných splátkach - 1. až 118. splátku vo výške po 55 eur a 119. splátku vo výške 50,59 eur. Zároveň
žalobkyňa podpísala aj dohodu o zrážkach zo mzdy. Z predložených platobných príkazov a z výplatných
lístkov vyplýva, že žalobkyňa zaplatila žalovanej, resp. jej právnej predchodkyni sumu 325 eur a že
zrážky zo mzdy jej boli vykonané vo výške 1.074,25 eur titulom porušenia záväzkov vyplývajúcich
z Dohody o splátkovom kalendári/dohody o uznaní dlhu zo dňa 09.07.2016 v spojení s Dohodou o

zrážkach zo mzdy zo dňa 09.07.2016. Žalovaná nadobudla pohľadávku postúpením od svojich právnych
predchodcov.

Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne len

sčasti. Súd sa v prvom rade zaoberal platnosťou dohody o splátkovom kalendári/dohody o uznaní
dlhu. Konštatoval, že v danom spore ide o spotrebiteľský právny vzťah, dohodu uzatvorenú podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka, preto sa na ňu vzťahujú okrem špeciálnych ustanovení § 51 a §
558 Občianskeho zákonníka aj všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch (§ 34 a nasl. Občianskeho
zákonníka). Text samotnej dohody podľa názoru súdu nespĺňa požiadavku určitosti, nakoľko v článku

II. dohody sa v bode 1. uvádza dlh žalobkyne vo výške 6.072,53 eur, avšak v zmysle splátkového
kalendára uvedeného nižšie v tomto bode dohody je uvedený rozpis 119 mesačných splátok, z toho
118 splátok vo výške 55 eur a posledná 119. splátka vo výške 50,59 eur, čo spolu predstavuje sumu
6.540,59 eur. Súd mal za to, že v tomto prípade sa nejedná o chybu v písaní, resp. počítaní, nakoľko
táto nesprávnosť má vplyv na určitosť a zrozumiteľnosť právneho úkonu, čo má za následok sankciu

neplatnosti predmetnej dohody (§ 37 Občianskeho zákonníka). Dohodou o splátkovom kalendári/
dohodou o uznaní dlhu zo dňa 09.07.20216 malo dôjsť k uznaniu dlhu zo zmluvy o úvere č. 2907705110
zo dňa 28.01.2010, ktorý sa stal splatným dňa 03.08.2010 a ktorý si právna predchodkyňa žalovanej
uplatnila na Stálom rozhodcovskom súde zriadenom pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s..Podľa názoru súdu na strane žalobkyne absentovala vôľa smerujúca k uzavretiu dohody o splátkovom
kalendári/dohodyouznanídlhuvzmysle§51a§558Občianskehozákonníka.Súdnezistilžiadnusnahu
žalovanej riešiť svoj záväzok napriek právoplatnému rozhodcovskému rozsudku (právoplatnému dňa

16.07.2012). Práve naopak, z listu právnej zástupkyne žalovanej zo dňa 10.02.2015 vyplýva, že práve
samotná právna predchodkyňa žalovanej žiadala žalobkyňu o kontaktovanie vo veci dlhu vyplývajúceho
z uvedenej zmluvy o úvere. Súd je toho názoru, že právna predchodkyňa žalovanej konala s tým, že
si chcela zlepšiť svoje právne postavenie pri vymáhaní pohľadávky tak, že vytvorí nový právny titul. Z
vykonaného dokazovania tak vyplýva, že iniciátorom uzavretia dohody o splátkovom kalendári/dohody o

uznaní dlhu bola právna predchodkyňa žalovanej. Právna predchodkyňa žalovanej neuzavrela dohodu
s cieľom poskytnutia výhod žalobkyni - povoliť splácať dlh v splátkach, ale naopak, s cieľom zlepšiť
svoje právne postavenie pri vymáhaní pohľadávky. Obsahom zmluvy o úvere zo dňa 28.01.2010 je
aj rozhodcovská doložka. K právnemu posúdeniu rozhodcovskej doložky s takýmto obsahom už bola
zaujatá konštantná judikatúra, podľa ktorej je takáto rozhodcovská doložka neprijateľná a neplatná
zmluvná podmienka, lebo od spotrebiteľa fakticky vyžaduje, aby sa podriadil výlučne rozhodcovskému

konaniu. Neplatná rozhodcovská doložka teda nemohla založiť ani právomoc rozhodcovského súdu a
ním vydaný rozsudok je nulitný právny akt. Z uvedeného dôvodu súdy v takýchto prípadoch žiadosti
súdnych exekútorov o udelenie poverenia zamietli. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že konanie
žalovanej, ktorá po tom, ako bol vydaný rozhodcovský rozsudok, nepodala návrh na začatie exekúcie,
ale kontaktovala žalobkyňu za účelom uzatvorenia dohody o splátkovom kalendári/dohody o uznaní

dlhu, bolo motivované s cieľom zabezpečiť svoju pohľadávku, keďže dôvodne mohla predpokladať, že
v prípade podania návrhu na začatie exekúcie by bola neúspešná. V snahe predísť nevymožiteľnosti
svojho nároku pristúpila žalovaná k uzavretiu dohody o splátkach/dohody o uznaní dlhu. V konaní
nebolo preukázané, že uzatvorenie dohody bolo ústretovým krokom zo strany žalovanej. Práve naopak,
žalobkyňa bola uvedená do omylu, že je to pre ňu výhodné. Nič na tom nemení skutočnosť, že žalobkyňa

mohla odmietnuť podpísať predmetnú dohodu, resp. že ju žalovanej zaslala až po dvoch mesiacoch,
keďže nebola zachovaná odborná starostlivosť dodávateľa, čo je považované za nekalú a klamlivú
obchodnú praktiku. Takéto konanie dodávateľa je nutné posudzovať aj za v rozpore s dobrými mravmi.
Dohodaosplátkovomkalendárimohlabyťuzavretáajakosamostatnádohodabezpotrebyuznaniadlhu.
V spotrebiteľských právnych vzťahoch sa vždy vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako slabšej

zmluvnej strany. Postup právnej predchodkyne žalovanej je nutné vyhodnotiť ako účelový, s cieľom
zabezpečiť si premlčanú pohľadávku, a zároveň ako nekalú obchodnú praktiku spôsobujúcu neplatnosť
dohodyouznanídlhu.Nazákladeuvedenéhosúdprvejinštancievzmysle§37ods.1,§39Občianskeho
zákonníka určil, že dohoda o uznaní dlhu zo dňa 09.07.2016 je neplatná.

Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zabezpečovací
prostriedok peňažnej pohľadávky, ktorú uzatvára veriteľ s dlžníkom. Pre takúto dohodu platia všeobecné
ustanovenia o právnych úkonoch (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka). Dohoda musí obsahovať
označenie pohľadávky, o ktorej uspokojenie ide. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že

dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje označenie pohľadávky. Dohoda o zrážkach zo mzdy obsahuje
naformulované, strohé a všeobecné ustanovenie o uzavretí dohody o zrážkach zo mzdy s odkazom na
dohodu o uznaní dlhu a so súhlasom dlžníka, predložiť zamestnávateľovi spolu s dohodou o zrážkach
zo mzdy aj dohodu o uznaní dlhu. Až z obsahu dohody o uznaní dlhu je možné vyvodiť zabezpečenú
pohľadávku, ktorá je však neurčitá a nezrozumiteľná čo do výšky a teda výšku pohľadávky nie je

možné nepochybne určiť. Dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom
akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných
strán. Slobodná vôľa vyžaduje informáciu o tom, čo uzatvorenie konkrétneho právneho úkonu znamená.
Výslovne to zákonodarca vyjadril v § 5a zákona č. 250/2007 Z.z., keď nepripustil zabezpečenie
uspokojenia pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy s výnimkou prípadu

jej uzavretia vo forme osobitnej listiny, ak spotrebiteľ bol poučený o dôsledku jej uzavretia a mal
možnosť ju odmietnuť. Žalovaná hájila platnosť dohody tvrdením, že dohoda bola zaslaná žalobkyni
po telefonickej komunikácii, je samostatným dokumentom a žalobkyňa mala dostatočný časový priestor
na oboznámenie sa s ňou, resp. ju nepodpísať. Dohoda o zrážkach je síce uzavretá ako samostatný
dokument, avšak žalovaná nijako nepreukázala poučenie žalobkyne o dôsledkoch jej uzavretia a

možnosti ju odmietnuť. Vyžaduje sa, aby dodávateľ, ktorý koná v rámci zákonom uloženej povinnosti
dodržiavať riadnu odbornú starostlivosť upozornil spotrebiteľa tak, aby spotrebiteľ vedel urobiť uvážlivé
rozhodnutie. Žalovaná nepreukázala, že by jej právna predchodkyňa vysvetlila žalobkyni, čo uzavretie
oboch dohôd znamená a aké to bude mať pre ňu dôsledky, aby mohla urobiť uvážené a slobodnérozhodnutie. Poučenie o dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach je výslovnou zákonnou podmienkou
jej platnosti. Ak by zákonodarca predpokladal, že stačí dohodu spotrebiteľovi len písomne predložiť k
podpisu, nech si ju ten prečíta a sám pochopí jej význam a dôsledky, potom by normatívne nezakotvil

takúto špeciálnu poučovaciu povinnosť. Zároveň platí vyvrátiteľná právna domnienka ustanovená v § 53
ods. 3 Občianskeho zákonníka, že každá zmluva medzi spotrebiteľom a dodávateľom sa nepovažuje za
dojednanú individuálne, pokiaľ nie je poskytnutý dôkaz o opaku. Túto domnienku nie je povinný vyvracať
spotrebiteľ, ale dodávateľ. Dôkazné bremeno zaťažuje dodávateľa. S výnimkou podpisu, žalobkyňa
nemohla ovplyvniť obsah dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá bola vopred pripravená. Nie je možné urobiť

inýzáverakoten,ženešlooindividuálnedojednanie,aleovopredpredformulovanédojednanie,sktorým
súhlas, či nesúhlas mohla žalobkyňa vyjadriť len tak, že dohodu buď akceptuje alebo nie. Dohoda o
zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím inštitútom a má akcesorický charakter k hlavnému záväzku, a
to k dohode o uznaní dlhu. Keďže súd posúdil samotnú dohodu o uznaní dlhu ako neplatnú, potom je
bez ďalšieho neplatná aj samotná dohoda o zrážkach zo mzdy, nakoľko dohodou nemožno zabezpečiť
neplatný záväzok. Na základe uvedeného súd určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 09.07.2016

je neplatná.

Súd prvej inštancie mal z tvrdenia žalobkyne a z listinných dôkazov predložených žalobkyňou
preukázané, že na základe dohody o splátkovom kalendári/dohody o uznaní dlhu žalobkyňa uhradila

právnej predchodkyni žalovanej za obdobie od 21.12.2016 do 16.04.2018 sumu 325 eur a na základe
dohodyozrážkachzomzdyboližalobkynivykonanévprospechžalovanejzrážkyzomzdyzaobdobieod
novembra 2019 do mája 2020 vo výške 1.074,25 eur. Uvedené skutočnosti žalovaná nepoprela a súd ich
považoval za nesporné. Bezdôvodné obohatenie tak spolu predstavuje sumu 1.399,25 eur. Vzhľadom
na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovanej súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť

zaplatiť žalobkyni časť nepremlčaného nároku vo výške 1.074,25 eur titulom vydania bezdôvodného
obohatenia z dôvodu vyslovenia neplatnosti dohody o splátkovom kalendári/dohody o uznaní dlhu, ako
aj dohody o zrážkach zo mzdy, a vo zvyšnej časti súd prvej inštancie žalobu zamietol.

O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), tak, že v konaní úspešnej žalobkyni
(keď v konaní mala neúspech len v nepatrnej časti) nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože
jej žiadne trovy nevznikli.

Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti výrokov I., II., III. a V. podala odvolanie žalovaná s návrhom,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Nesúhlasila s názorom súdu prvej inštancie ohľadom neurčitosti
a nezrozumiteľnosti dohody o splátkovom kalendári a uznaní dlhu, nakoľko v čl. II. bod 1. dohody

sa uvádza rozpis dlžnej sumy, ku ktorej je uvedený aj 16 % ročný úrok z dlžnej sumy, ktorý úrok sa
bude počítať odo dňa nasledujúceho po dni uzatvorenia predmetnej dohody o splátkovom kalendári
a uznaní dlhu, na základe ktorej skutočnosti je nesprávny záver súdu prvej inštancie, keď opomenul
tento zmluvný úrok. Žalovaná zároveň poukázala aj na bod 3. článku II. dohody o splátkovom kalendári
a uznaní dlhu, v ktorom sa uvádza, že v prípade omeškania dlžníka s mesačnými splátkami tento

stráca výhodu splátok a dlžná suma sa bude úročiť 5 % ročným úrokom, ku ktorej skutočnosti aj
došlo, nakoľko žalobkyňa nesplácala svoj dlh podľa uvedenej dohody. Aj táto skutočnosť ovplyvnila
výšku vymáhanej pohľadávky. Podľa žalovanej je v predmetnej dohode o splátkovom kalendári a
uznaní dlhu jednoznačne, riadne a určito vymedzená suma vymáhanej istiny, ako i jej príslušenstvo
a sú jednoznačne a určito vymedzené právne následky v prípade, ak dlžník poruší svoje povinnosti

vyplývajúce mu z predmetnej dohody a to úročenie dlžnej sumy. Žalovaná k zmluvnému úroku uviedla,
že ide o dohodnuté zmluvné plnenie akcesorickej povahy. Uvedené znamená, že takéto plnenie je
nevyhnutne spojené s istinou úveru, od ktorej existencie závisí aj samotný zmluvný úrok ako forma
odmeny veriteľa za poskytnutie predmetného úveru. Žalovaná nesúhlasila ani s názorom súdu prvej
inštancie, podľa ktorého právna predchodkyňa žalovanej neuzavrela dohodu s cieľom poskytnutia

výhod žalobkyni, ale s cieľom zlepšiť svoje právne postavenie pri vymáhaní pohľadávky, nakoľko tento
záver nemá oporu v zákone a je arbitrárny. Ako aj samotný súd prvej inštancie konštatoval, žalobkyňa
nemala žiadnu snahu riešiť svoj dlh a napriek tomu, súd jej poskytol právnu ochranu. Je absolútnym
popretím práva žalovanej (ako veriteľa), keď táto nemôže využiť zákonom prístupné prostriedky nadomoženie sa svojej oprávnenej pohľadávky, a na druhej strane priznanie práv a poskytnutie právnej
ochrany dlžníkovi, ktorý porušil svoje základné povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o úvere, ktorú
uzatvoril s pôvodným veriteľom, a aj následné porušenie povinností vyplývajúcich mu z dohody o

splátkovom kalendári a uznaní dlhu. Nemôže byť na ťarchu veriteľa, keď sa domáha uspokojenia svojej
pohľadávky a to pomocou zákonom prípustných prostriedkov. Zákon nechráni a neposkytuje ochranu
len jednej strane sporu, ale musí poskytnúť rovnocennú ochranu obom stranám sporu, nakoľko v
opačnom prípade by došlo k porušeniu zásady rovnosti zbraní a práva na spravodlivý proces. Ak by
sa malo postupovať tak, ako uvádza súd prvej inštancie, tak by dlžníci mohli pokojne porušovať svoje

povinnosti, neuhrádzať a ani sa nesnažiť o úhradu svojich dlhov a veritelia v prípade využitia zákonných
zabezpečovacích prostriedkov by boli sankcionovaní. Takýto postup a prístup nie je spravodlivý a
zákonný. K nepristúpeniu k nútenému výkonu rozhodnutia na podklade právoplatného rozhodcovského
rozsudku žalovaná uviedla, že je určite lepšie sa s dlžníkom dohodnúť a umožniť mu splácať svoj dlh
v splátkach, ako pristúpiť k nútenému výkonu formou exekučného konania. Skutočnosť, že nechcela
žalobkyňu ako dlžníčku podrobiť exekučnému konaniu, nemôže byť na ťarchu žalovanej ako veriteľky.

Nemožno v žiadnom prípade opomenúť skutočnosť, že žalobkyňa mala možnosť dohodu odmietnuť a
túto nepodpísať, nakoľko práve predmetná skutočnosť má veľký vplyv a relevantnosť, nakoľko ak mala
dostatok času a možnosť dohodu nepodpísať, nemožno v žiadnom prípade hovoriť o nátlaku, čo sa týka
podpísania predmetnej dohody, ani o uvedenie do omylu, nakoľko o nátlak či omyl by sa jednalo, ak by
žalobkyňa nemala žiadnu možnosť si dohodu prečítať či dať právne zhodnotiť a už vôbec sa rozhodnúť,

či dohodu podpíše alebo nie. Súd prvej inštancie úplne opomenul a nijakým spôsobom sa nevysporiadal
s tým, že žalobkyňa mala dostatok času na to, aby si dohodu dala právne posúdiť a teda nemožno
hovoriť o uvádzaní do omylu, nevedomosti a podobne. Opätovne je vidieť poskytnutie neprimeranej
a značne nerovnej právnej ochrany, ktorá spôsobuje porušenie práva na právnu istotu v neprospech
žalovanej. Uvedená skutočnosť je značne zasahujúca do základných práv žalovanej, keď tejto súd

zamedzil a zasiahol do výkonu jej práv a právom chránených záujmov tým, že jej oprávnený výkon
práv zhodnotil ako účelový. Žalovaná zastáva názor, že právny záver súdu prvej inštancie ohľadom
neplatnosti dohody o splátkovom kalendári a uznaní dlhu je nesprávny a nekorešponduje so zákonnými
ustanoveniami, pretože predmetná dohoda obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti stanovené
prepredmetnýzabezpečovacíprostriedok,akoináležitostipreplatnýprávnyúkon.Žalovanánesúhlasila

ani s tým, že by z jej strany nebola dodržaná povinnosť ustanovená v § 5a ods. 1 zákona o ochrane
spotrebiteľa, nakoľko v dohode o zrážkach zo mzdy je v samotnom článku I poučenie o právnych
následkoch vyplývajúcich z tejto dohody. Zároveň v sprievodnom liste bola daná žalobkyni možnosť
odmietnuť danú dohodu a zároveň dohoda je vo forme osobitnej listiny. Vzhľadom na uvedené je
zrejmé, že v danom prípade nemožno hovoriť o neprípustnosti zabezpečenia pohľadávky dohodou,

nakoľko sú splnené podmienky stanovené v dovetku ods. 1 písm. a/. Súd prvej inštancie rozhodol
v prospech žalobkyne bez vzatia do úvahy argumentácie žalovanej, čím zasiahol do jej práv, porušil
rovnosť zbraní medzi stranami sporu, porušil právo na spravodlivý proces a porušil aj právo na právnu
istotu. Napadnutý rozsudok predstavuje odklon a arbitrárne rozhodnutie. Žalovaná zotrvala na svojej
argumentácii, že dohoda o zrážkach zo mzdy je platným právnym zabezpečovacím prostriedkom, ako i

platným právnym úkonom, nakoľko obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti. Vzhľadom na to,
že dohoda o splátkovom kalendári a uznaní dlhu ako i dohoda o zrážkach zo mzdy sú platnými právnymi
úkonmi, platby uskutočnené na základe týchto právnych úkonov nepredstavujú bezdôvodné obohatenie,
ale oprávnený nárok žalovanej ako veriteľky žalobkyne. Z uvedených dôvodov žalovaná nesúhlasila s
výrokom III. napadnutého rozsudku, nakoľko podľa jej názoru nebola naplnená žiadna zo skutkových

podstát bezdôvodného obohatenia.

Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovanej nevyjadrila.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávnenou stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka

použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejnéhovyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred
jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd v celom rozsahu preberá skutkový stav zistený súdom prvej inštancie, ktorý dospel k
správnym skutkovým zisteniam, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre meritórne rozhodnutie,

pričom sa vysporiadal s podstatnými argumentmi oboch strán sporu a pretože odvolací súd v celom
rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne zákonné
ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP
odvolací súd odkazuje na písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a predchádzajúci procesný postup súdu prvej inštancie
z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a v rozsahu námietok odvolateľky uvedených v odvolaní
a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je opodstatnené. Odvolací súd ani s prihliadnutím na
odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť,

pretožerozhodnutiesúduprvejinštanciepovažujezavecnesprávne.Nazákladeskutočnostíuvedených
v odvolaní nemožno urobiť záver o nesprávnom vyhodnotení zisteného skutkového stavu a nesprávnom
právnom posúdení veci, keďže súd prvej inštancie daný spor ohľadom žalobou uplatneného nároku
správne právne posúdil, použil pritom relevantné právne normy, ktoré aj správne interpretoval a aplikoval
na zistený skutkový stav a z preukázaných skutkových okolností vyvodil zodpovedajúce právne závery

o právach a povinnostiach sporových strán.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu
aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny

následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, k zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa
ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v
rozpore s jazykovým prejavom.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Sankcia neplatnosti právneho úkonu podľa ostatne citovaného ustanovenia sa viaže k náležitostiam
prejavu vôle. Prejav je neurčitý, ak nie je jasný jeho obsah, teda keď konajúci obsah vôle nestanovil
jednoznačným spôsobom, z dôvodu, že taká vôľa absentovala alebo pretože prejavená vôľa nebola
určite vyjadrená. Záver o neurčitosti právneho úkonu predpokladá, že ani jeho výkladom nemožno

dospieť k nepochybnému poznaniu, čo chcel účastník prejaviť (citovaný § 35 ods. 1 Občianskeho
zákonníka). Právny úkon je teda treba považovať za určitý a zrozumiteľný, ak je z neho zjavné, kto tento
právny úkon urobil a čo je jeho predmetom, pričom predmet musí byť vymedzený tak, aby nemohlo dôjsť
k jeho zámene. Pokiaľ niektorá esenciálna náležitosť právneho úkonu (i z hľadiska jeho určitosti) chýba,nemôže takto urobený úkon vyvolať sledovaný vznik, zmenu, či zánik príslušného vzťahu. K záveru
o neurčitosti právneho úkonu, ale možno dospieť až potom, kedy pochybnosť o jeho určitosti nemožno
odstrániť ani jeho výkladom. Ak je právny úkon urobený v písomnej forme, neurčitosť prejavu vôle, je

daná obsahom listiny, na ktorej je zaznamenaný.

Pokiaľ ide o uzavretú Dohodu o splátkovom kalendári a o uznaní dlhu, tak je potrebné uviesť, že touto
dohodou sa súd prvej inštancie podrobne zaoberal vo svojom rozsudku, keď uviedol prečo túto dohodu

považoval za neplatnú. S týmito závermi súdu prvej inštancie sa stotožňuje aj odvolací súd. V danom
prípade žalobkyňa v pozícii spotrebiteľa podpísala dňa 09.07.2016 s právnou predchodkyňou žalobkyne
Dohodu o splátkovom kalendári a o uznaní dlhu, ktorá má charakter formulárovej dohody, ktorej
obsah žalobkyňa ovplyvniť nemohla. Krajský súd je toho názoru, že zo strany právnej predchodkyne
žalovanej pri uzatváraní uvedenej Dohody došlo k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu k
spotrebiteľovi, ktorá predpokladá osobitnú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno rozumne očakávať

od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi zodpovedajúcu čestnej obchodnej praxi alebo
všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti. Pokiaľ právna predchodkyňa
žalovanej postupovala v rozpore s touto zásadou, treba považovať záver súdu, ktorý za daných okolností
vyhodnotil Dohodu o uznaní dlhu za neplatnú, za správny. I v prípade, ak by sa preukázalo uzavretie
dohody spôsobom uvedeným žalobkyňou v odvolaní, vzhľadom na obsah dohody, jej formulárový

charakter a tiež i s ohľadom na postavenie spotrebiteľa (ako slabšej strany v zmluvnom vzťahu), by
súd nemal preukázané, že konanie žalobkyne zodpovedalo čestnej obchodnej praktike. Vychádzajúc z
popísaného obsahu predmetnej dohody odvolací súd sa tiež stotožnil so záverom súdu prvej inštancie,
že vymedzenie predmetu tejto dohody je neurčité a nezrozumiteľné, že z neho nie je zrejmá základná
a podstatná náležitosť - akú konkrétnu pohľadávku veriteľa zabezpečuje, a to pre rozpor v špecifikácii

dlhu v jednotlivých častiach dohody (v článku II. bode 1. je uvedený dlh žalobkyne vo výške 6.072,53
eur, avšak v zmysle splátkového kalendára uvedeného nižšie v tomto bode dohody je uvedený rozpis
119 mesačných splátok, z toho 118 splátok vo výške 55 eur a posledná 119. splátka vo výške 50,59
eur, čo spolu predstavuje sumu 6.540,59 eur). Odvolací súd navyše poukazuje na to, že požiadavke
určitosti nezodpovedá ani vyčíslenie dlhu v čl. I. bode 3. dohody, kde je uvedené, že pohľadávka veriteľa

predstavuje celkovo sumu 6.072,53 eur a pozostáva z istiny vo výške 1.956,74 eur a príslušenstva
4.115,79 eur, keďže príslušenstvo s prihliadnutím na znenie § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka nie
je dostatočne (t. j. určito) špecifikované. Keďže v prípade danej dohody ide o písomný právny úkon,
určitosť prejavu vôle je možné usudzovať iba z obsahu tejto listiny, pričom pochybnosti o určitosti tohto
právneho úkonu, vzhľadom na popísaný obsah, nemožno odstrániť ani výkladom. Následkom toho je

predmetná dohoda absolútne neplatný právny úkon.

Dohoda o uznaní dlhu ako neplatný právny úkon potom nemôže vyvolať ani sledovaný vznik daného
právneho vzťahu zabezpečenia pohľadávky. V prípade odvolaním napadnutého výroku I. napadnutého

rozsudku súdu prvej inštancie platí, že bez určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy by právne
postavenie žalobkyne ako dlžníka a spotrebiteľa bolo neisté a súčasne by bolo ohrozené jej právo na
disponovanie s časťou jej mzdy. Keďže zákon pre vykonávanie zrážok zo mzdy na základe takejto
dohody nevyžaduje autoritatívne rozhodnutie súdu o povinnosti na peňažné plnenie, nemá žalobkyňa
inú možnosť, ako namietať platnosť takejto dohody o zrážkach zo mzdy v osobitnom civilnom sporovom

konaní, ktoré vyvolá žalobou o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Bez rozhodnutia
súdu o takomto určení, nebráni žalovanej nič, aby naďalej požadovala od zamestnávateľa žalobkyne
vykonávanie zrážok zo mzdy, pričom určovacou žalobou sa odstráni spornosť medzi stranami o ne/
platnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Podaná určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny
vzťah strán sporu a je procesne vhodne zvoleným nástrojom, ktorý tento spor rieši, teda odstraňuje

neistotu vzťahu strán a vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie. Žalobkyňa ako spotrebiteľ v pozícii
slabšej zmluvnej strany má preto naliehavý právny záujem na tom, aby sa odstránil protiprávny stav
spočívajúci v uskutočňovaní zrážok z jej mzdy, majúci základ v neplatnej dohode o zrážkach zo mzdy
uzavretej stranami, na podklade ktorej by sa do dispozičnej sféry žalovanej mohlo dostať aj beznárokové
plnenie. V danom prípade ide o osobitný druh žaloby patriacej spotrebiteľovi s cieľom domáhať sa

proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad v
osobitných predpisoch (§ 53 ods. 1, ods. 4 a 5 a § 53a Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 5 zákona č.
250/2007 Z. z.).V zmysle § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou
dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie než by

boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Podľa ods. 2 proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu
zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila. Podľa ods. 3 ustanovenia ods. 1 a 2 platia aj pre
iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou.

Dohoda o zrážkach zo mzdy podľa vyššie citovaného ustanovenia je občiansko-právnym
zabezpečovacím inštitútom, ktorý uspokojenie peňažnej pohľadávky veriteľa nielen zabezpečuje, ale
súčasne sa táto pohľadávka jeho prostredníctvom aj uspokojuje. Dlžník zabezpečuje pohľadávku
veriteľa tak, že dáva súhlas k tomu, aby sa postupne uspokojovala zrážkami zo mzdy, ktoré s
veriteľom dohodol a ktoré vykonáva platiteľ jeho mzdy. Vzniká teda vzťah nielen medzi veriteľom a
dlžníkom, ale aj treťou osobou, ktorá ale nie je účastníkom dohody. Dohoda o zrážkach zo mzdy

musí mať písomnú formu, pričom jej podstatným znakom je súhlas dlžníka s vykonávaním zrážok,
ako aj rozsah vykonávaných zrážok, ktoré nesmú byť vyššie ako ich ustanovuje procesný predpis
pre výkon rozhodnutia. Dohoda nadobúda účinnosť potom, ako sa pohľadávka stala zročnou a veriteľ
dohodu predloží platiteľovi dlžníkovej mzdy. Platiteľ mzdy je potom povinný zrážať a vyplácať veriteľovi
dohodnuté zrážky z dlžníkovej mzdy a to pravidelne až do uspokojenia veriteľovej pohľadávky. Keby tak

neurobil, zodpovedal by veriteľovi za prípadnú škodu. Dohoda o zrážkach zo mzdy je vedľajší záväzok,
ktorý trvá zároveň popri hlavnom záväzku a je od hlavného záväzku závislý. Osobitné ustanovenie
o ne/prípustnosti zabezpečenia uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku zo spotrebiteľskej
zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy bolo v zákone č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v
§ 5a zakotvené s účinnosťou 01.05.2014. V kontexte uvedeného zákonného ustanovenia odvolací

súd za nedôvodnú považuje odvolaciu námietku žalovanej, ktorá poukazuje na zákonnú možnosť
zabezpečenia záväzku žalobkyne formou dohody o zrážkach zo mzdy, keďže neplatnosť predmetnej
dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva zo spôsobu, akým bola táto dohoda uzavretá, a to ako formulárová
zmluva, obsah ktorej bol vypracovaný a koncipovaný právnou predchodkyňou žalovanej, a žalobkyňa
ako účastník tohto zmluvného vzťahu nemala možnosť obsah týchto zmluvných podmienok ovplyvniť.

Vzhľadom na okolnosti daného prípadu a kontext predmetnej Dohody o zrážkach zo mzdy s predmetnou
Dohodou o uznaní dlhu, keď nebolo zo strany veriteľa preukázané, že žalobkyňa ako spotrebiteľka
mala možnosť ovplyvniť jej obsah, s poukazom na ust. § 53 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka
bolo dôvodné ustáliť, že ani predmetná Dohoda o zrážkach zo mzdy nebola individuálne dojednaná,
podlieha preto prieskumu súdu v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na ktoré ustanovenie

správne poukázal aj súd prvej inštancie. Zároveň platí, že ak súd prvej inštancie správne konštatoval,
že Dohoda o uznaní dlhu je pre rozpor so zákonom neplatná, spôsobuje to aj neplatnosť samotnej
Dohody o zrážkach zo mzdy pre absenciu náležitosti Dohody o zrážkach zo mzdy, pre ktorú platia
všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch. Zabezpečovací záväzkový právny vzťah má vo vzťahu k
hlavnému (zabezpečenému) záväzkovému vzťahu vedľajší (akcesorický) a subsidiárny charakter a ako

taký nemôže existovať samostatne. Jednou z podmienok platnosti dohody o zrážkach zo mzdy podľa
Občianskeho zákonníka je platnosť hlavného záväzku. Pokiaľ je hlavný záväzok neplatný, je neplatná
aj dohoda, ktorá má tento hlavný záväzok zabezpečovať. Prvoinštančný súd sa týmito skutočnosťami
zaoberal a tieto aj správne (s prihliadnutím na vzájomnú súvislosť uzatváraných dohôd) vyhodnotil. Je
možnépretouzavrieť,žepredmetnáDohodaozrážkachzomzdyneobsahovalavýškupohľadávky,ktorá

má byť zabezpečená. Vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky treba vyhodnotiť ako neurčité a teda
neplatné podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v čase uzatvorenia dohody o zrážkach zo mzdy
musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne
prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom tohto zabezpečovacieho hmotnoprávneho
inštitútu).

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi, keď žalovaná v odvolaní výšku
uplatneného nepremlčaného nároku nesporovala, rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti
rozhodnutia vo veci samej (výroky I., II. a III.) a v závislom výroku o náhrade trov konania (výrok V.)

podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.Žalobkyňa bola v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešná (§ 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP) a
vznikol jej nárok na náhradu trov konania. Keďže si ale žalovaná náhradu trov konania neuplatnila a v
súvislosti s odvolacím konaním jej preukázateľne a účelne nevznikli žiadne výdavky ako to predpokladá

§ 251 CSP (v konaní nebola zastúpená advokátom a v súvislosti s odvolacím konaním jej poplatková
povinnosť nevznikla), odvolací súd jej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal s poukazom na čl.
4 ods. 2 CSP.

Senát odvolacieho súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).