Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, October 17, 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3Tos/131/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2122011094
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Réves
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2122011094.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Révesa a sudcov JUDr.
Kataríny Stanislavskej a Mgr. Michala Polláka, v trestnej veci odsúdeného A. B., v konaní o žiadosti
odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného
proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 15.07.2022 pod sp. zn. 5PP/110/2022, na neverejnom
zasadnutí konanom dňa 18.10.2022 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX, z a m
i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 415 ods.1 Tr. por., § 66 ods. 1 písm. a), ods.2, ods.3
Trestného zákona zamietol návrh odsúdeného A. B. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia
slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Komárno sp. zn. 2T/65/2020 zo dňa

1.10.2020arozsudkomOkresnéhosúduDunajskáStredasp.zn.4T/59/2018zodňa18.6.2018vspojení
s uznesením Okresného súdu Dunajská Streda o neosvedčení v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia sp. zn. 4T/59/2018 zo dňa 26.5.2021.

Okresný súd svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že u odsúdeného neboli splnené všetky podmienky
podmienečného prepustenia v zmysle ustanovenia § 66 ods. 1 Trestného zákona. U odsúdeného bola

síce splnená formálna podmienka na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody -
vykonal potrebnú časť z uloženého ( resp. z postupne uložených) trestov odňatia slobody a zároveň prvá
materiálna podmienka, splnenie ktorej súd vyvodzuje zo skôr pozitívneho hodnotenia odsúdeného, no
nebola splnená druhá materiálna podmienka a tou je skutočnosť, že od odsúdeného nemožno očakávať,
že v budúcnosti povedie riadny život.

Okresný súd v súvislosti so skúmaním splnenia tejto podmienky uviedol, že vzhľadom na resocializačnú
prognózu a obsah registra trestov, kde má odsúdený evidovaných doposiaľ 6 záznamov je vysoká
miera pravdepodobnosti ďalšej recidívy. Z lustrácie z registra trestov vyplýva, že odsúdenému boli
ukladané prevažne nepodmienečné tresty odňatia slobody, avšak v dvoch prípadoch došlo k uloženiu
podmienečného trestu, pričom v jednom z nich sa odsúdený v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia neosvedčil. Okresný súd poukázal na skutočnosť, že odsúdenému bol rozsudkom

Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 18.06.2018 sp. zn. 4T/59/2018 uložený trest odňatia slobody
vo výmere 16 mesiacov s podmienečným odkladom so skúšobnou dobou v trvaní 2 roky. Napriek
hrozbe nepodmienečného trestu odňatia slobody, odsúdený neviedol v skúšobnej dobe riadny život
a dopustil sa trestnej činnosti, za ktorú mu bol trestným rozkazom Okresného súdu Komárno zo dňa
01.10.2020 sp. zn. 2T/65/2020 uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky v ústave
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Nakoľko odsúdený v skúšobnej dobe podmienečného

odkladu neviedol riadny život a dopustil sa konania v rozpore so zákonom, Okresný súd Dunajská Streda
uznesenímpodsp.zn.4T/59/2018zodňa26.5.2021odsúdenéhoneosvedčilvskúšobnejdobeanariadilmu výkon trestu odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov. Na základe vyššie uvedených skutočností je
možné usúdiť, že hoci bolo odsúdenému umožnené viesť v skúšobnej dobe podmienečného odkladu
riadny život, odsúdený napriek hrozbe nepodmienečného trestu odňatia slobody takýto život neviedol,

z predchádzajúcich trestov sa nepoučil a dopustil sa ďalšieho porušenia Trestného zákona. V danej
súvislosti poukázal okresný súd i na fakt, že odsúdenému už bola raz podmienečným prepustením z
výkonu trestu odňatia slobody daná šanca viesť riadny život, avšak odsúdený túto šancu nevyužil vo svoj
prospech a zo svojej trestnej činnosti sa nepoučil. Okresný má za to, že náprava páchateľa a celkové
pozitívne pôsobenie na osobu odsúdeného je možné len počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia

slobody, pričom podmienečným prepustením odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody by nebol
naplnený jeden zo základných účelov trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných
činov.

Proti tomuto uzneseniu zahlásil ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť odsúdený A. B., v ktorej písomnom

zdôvodnení poukazoval na to, že:

okresný súd vykonal verejné zasadnutie napriek tomu, že žiadal súd o tlmočníka z jazyka maďarského,
nakoľko slovenský jazyk neovláda, čím bolo porušené jeho právo na obhajobu ( v danej súvislosti
poukázal na obsah záznamu z pojednávania),

má splnené všetky zákonné podmienky na podmienečné prepustenie, nakoľko jeho správanie bolo na
požadovanej úrovni, vo vzťahu k jeho osobe neboli zaznamenané žiadne negatívne poznatky, nemá
vykázaný žiadny disciplinárny trest,
počas výkonu väzby a výkonu trestu udržiaval styk s rodinou, upravil styky s rodinou a družkou , pre

ktorú je vo výkone trestu, rodina je pripravená mu pomôcť,
má záujem sa po prepustení okamžite zamestnať.

Na základe uvedených skutočností navrhol, aby krajský súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil
okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie s tým, že mu bude pre účely verejného zasadnutia

ustanovený tlmočník z jazyka maďarského, alebo aby sám rozhodol o jeho podmienečnom prepustení
s určením probačného dohľadu a uložením primeraných povinností a obmedzení.

Krajský súd ako nadriadený súd okresnému súdu podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a tak zistil, že sťažnosť

odsúdeného nie je dôvodná.

Podľa § 66 ods. l Trestného zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak
odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže
sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a

a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia
slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu
odňatia slobody,

b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu
odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného
trestu odňatia slobody,

c) ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone

trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo
rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody;
súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.

Podľa § 66 ods. 2 Trestného zákona Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na

povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.Podľa § 66 ods. 3 Trestného zákona ak odsúdený má vykonať viac trestov odňatia slobody, odsúdený
môže byť podmienečne prepustený najskôr po výkone súčtu pomerných častí uložených trestov podľa
odseku 1 písm. a) až c), § 67 ods. 1 a 2 a celého zvyšku trestu podľa § 68 ods. 2.

Podľa§66ods.4Trestnéhozákonaakideopodmienečnéprepusteniepodľaodseku1písm.c),kontrolu
technickými prostriedkami možno skončiť najskôr po uplynutí doby, ktorá zodpovedá dvom tretinám
uloženéhonepodmienečnéhotrestuodňatiaslobodyaleborozhodnutímprezidentaSlovenskejrepubliky
zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Podľa § 67 ods. 1 Trestného zákona osoba odsúdená za obzvlášť závažný zločin alebo osoba odsúdená
na trest odňatia slobody podľa § 47 ods. 2 okrem osoby odsúdenej na doživotie môže byť podmienečne
prepustená až po výkone troch štvrtín uloženého trestu odňatia slobody.

Z vyššie citovaných ustanovení § 66 a 67 Trestného zákona vyplýva, že súd môže odsúdeného

podmienečne prepustiť z výkonu trestu po splnení jednak formálnej podmienky a to zákonom stanovenej
doby výkonu trestu, a jednak po splnení dvoch materiálnych podmienok, ktorými sú plnenie povinností
a správanie odsúdeného, ktorými preukázal polepšenie a skutočnosť, že sa od odsúdeného môže
očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.
Na základe vykonaného dokazovania dospel okresný súd k správnemu záveru, že u odsúdeného bola

splnená formálna podmienka na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody - vykonal
potrebnú časť z výmery uloženého trestu (resp. postupne uložených trestov), ako i podmienka riadneho
správania sa vo výkone trestu, o čom svedčí skôr pozitívne hodnotenie riaditeľa ÚVTOS, no nebola
splnená jedna z materiálnych podmienok, a to predpoklad, že odsúdený bude viesť na slobode riadny
život.

Materiálnu podmienku možnosti očakávať, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život v zmysle
§ 66 ods. 1 TZ je potrebné i v prípade uvedenom v bode I. skúmať aj pri zohľadnení okolnosti
predchádzajúceho života odsúdeného vrátane jeho skorších odsúdení. (R 5/2017).

Túto podmienku súd objasňuje a skúma komplexnejšie. Posudzuje všetky okolnosti súvisiace s osobou
odsúdeného,jehoosobnéacharakterovévlastnosti,celkovýpostojkspoločenskýmnormám,prostredie,
v ktorom žil, celý doterajší život, povahu a charakter trestnej činnosti, pre ktorú je vo výkone trestu
s jediným cieľom, či všetky tieto skutočnosti umožňujú prijať prognózu, že v prípade prepustenia na
slobodu povedie riadny život, t.j. život v súlade s právnymi, morálnymi a etickými normami spoločnosti.

Je dôležité poukázať na to, že odsúdený bol už v minulosti viackrát súdne trestaný a to viackrát na
podmienečné i nepodmienečné tresty odňatia slobody, dokonca bol z výkonu trestu už podmienečne
prepustený a teda mal možnosť preukázať, že i podmienečné odsúdenie resp. podmienečné
prepustenie splní u neho očakávaný účel, avšak dopustil sa opakovane spáchania skutkov

kvalifikovaných ako trestné činy ( a to dokonca i v čase plynutia skúšobnej doby podmienečného
odsúdenia), za ktoré bol právoplatne odsúdený. Vzhľadom už aj na tieto skutočnosti, má sťažnostný súd
za to, že náprava páchateľa a celkové pozitívne pôsobenie na osobu odsúdeného je možné len počas
jehopobytuvovýkonetrestuodňatiaslobody,pričompodmienečnýmprepustenímodsúdenéhozvýkonu
trestu odňatia slobody (tak, ako na to správne poukázal i súdu prvého stupňa) by nebol naplnený jeden

zo základných účelov trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov.

V danom prípade bolo prihliadnuté s poukazom na § 66 ods.2 Tr. zákona tiež na povahu spáchanej
trestnej činnosti a v zmysle odpisu registra trestov aj na sklony odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti
(odsúdený má objektívne vykázaných 6 odsúdení), kedy vo vzťahu k jeho osobe nemožno jednoznačne

vyvodiť záver, že bude viesť na slobode riadny život, nakoľko sa jedná o osobu, ktorá opakovane
pácha (doposiaľ páchala) trestnú činnosť. Podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody
má význam len vtedy, ak vzhľadom na účel trestu a ďalšie okolnosti, ktoré majú v danom smere význam
je odôvodnený predpoklad, že odsúdený bude viesť na slobode riadny život a viac sa do rozporu so
zákonom nedostane, čo však u menovaného odsúdeného, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti,

nie je možné jednoznačne konštatovať.

Odsúdený A. B. dostal zo strany spoločnosti, resp. súdu opakovane možnosť preukázať (a to
opakovaným podmienečným odsúdením, resp. podmienečným prepustením), že „miernejší trest“ najeho nápravu postačuje. Žiaľ, nestalo sa a k páchaniu trestnej činnosti sa odsúdený vrátil i po
podmienečnomodsúdeníatiežpopodmienečnomprepustení,čonasvedčujelentomu,žepodmienečné
odsúdenie (prepustenie) u neho nemalo z hľadiska resocializácie a teda i celkového polepšenia žiadny

význam.

Posúdenie otázky prípadnej recidívy je svojím spôsobom vždy len predpokladom vysloveným s väčšou
či menšou mierou pravdepodobnosti, súd je vždy odkázaný na objektívne okolnosti, medzi ktoré je nutné
považovať aj doterajšie sklony odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti, ktoré však sú vzhľadom na

mnohosť záznamov o jeho odsúdeniach a vzhľadom na opätovné páchanie trestnej činnosti odsúdeným
jasne preukázané.

Taktiež je potrebné uviesť, že k odsúdenému B. A. boli súdy doposiaľ rozhodne štedré, keď jeho
v poradí 4-té odsúdenie bol výlučne výchovného charakteru a teda „podmienečné“ (aj napriek tomu,
že predtým absolvoval výkon nepodmienečného trestu z ktorého bol podmienečne prepustený) , avšak

tento podľa názoru sťažnostného súdu rozhodne už premárnil svoje šance dokázať spoločnosti, že sa
polepšil a že išlo len o náhodilé, príp. ojedinelé ľudské zlyhanie. Z histórie správania sa odsúdeného
možno vyvodiť, že jeho sklony k porušovaniu zákona a k páchaniu trestnej činnosti prevažujú nad ním
prezentovanou ochotou žiť riadny a slušný život. Preto krajský súd konštatuje, že pravidlá normálneho
spolužitia je odsúdený podľa všetkého schopný rešpektovať zrejme len pod dozorom a vo vynútených

podmienkach výkonu trestu.

Z týchto dôvodov potom aj krajský súd mal za to, že u odsúdeného nie sú splnené podmienky pre jeho
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody v zmysle § 66 ods. 1 Trestného zákona, preto
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Celkom na záver má krajský súd k sťažnostným námietkam odsúdeného ohľadom porušenia jeho práva
na obhajobu pre neprítomnosť tlmočníka z jazyka maďarského na verejnom zasadnutí, o ktorého
požiadal, za potrebné poukázať v prvom rade na uznesenie NS SR pod sp. zn. 2Tdo/29/2019 zo
dňa 30.07.2019, z ktorého vyplýva, že „ Obvinený sa môže kedykoľvek vzdať práva na tlmočníka a

prekladateľa podľa § 2 ods. 20 Trestného poriadku ak aj po vyhlásení, že neovláda jazyk, v ktorom
sa konanie vedie, pri úkone trestného konania, bez toho, aby bol k tomu kýmkoľvek nabádaný alebo
vedený, plynule vypovedá alebo komunikuje s orgánmi činnými v trestnom konaní alebo súdom a tým
dáva najavo dostatočnú znalosť úradného jazyka, v ktorom s týmito orgánmi komunikuje. Nad rámec
uvedeného najvyšší súd uvádza, že obvinený má možnosť kedykoľvek uplatniť si právo na tlmočenie a

preklad, ak nerozumie úradnému jazyku orgánov činných v trestnom konaní a súdu; ak sa však tohto
práva dobrovoľne vzdá takým prejavom, že dobrovoľne vypovedá pred orgánmi činnými v trestnom
konaní, znalcom, súdom, tak, že nevznikne ani najmenšia pochybnosť o jeho spôsobilosti náležite sa
v úradnom jazyku vyjadrovať a obhajovať, bolo by čisto formálne zabezpečovať prítomnosť a činnosť
tlmočníka pri každom takom úkone. Podľa názoru najvyššieho súdu sa obvinený môže kedykoľvek vzdať

práva na tlmočníka a prekladateľa podľa § 2 ods. 20 Trestného poriadku ak aj po vyhlásení, že neovláda
jazyk, v ktorom sa konanie vedie, pri úkone trestného konania, bez toho, aby bol k tomu kýmkoľvek
nabádaný alebo vedený, plynule vypovedá alebo komunikuje s orgánmi činnými v trestnom konaní alebo
súdom a tým dáva najavo dostatočnú znalosť úradného jazyka, v ktorom s týmito orgánmi komunikuje.
Takýto úkon trestného konania je v ďalšom konaní procesne použiteľný aj v prípade, ak po ňom, v

ďalšom konaní, obvinený opäť vyhlási, že neovláda jazyk, v ktorom sa konanie vedie a uplatní si právo
na tlmočníka a prekladateľa.“

Vzhľadom k tomu, že odsúdený na verejnom zasadnutí okresného súdu dňa 15.07.2022 vyhlásil,
že žiada vykonať verejné zasadnutie v neprítomnosti tlmočníka a tohto nežiada ( vyplýva to tak zo

zápisnice o verejnom zasadnutí ako i z obsahu vyhotoveného záznamu) sťažnostný súd je toho
názoru, že dôkazy vykonané na tomto verejnom zasadnutí sú v celom rozsahu procesne použiteľné
pre zobjektivizovanie zisteného skutkového stavu, z obsahu sťažnostných námietok koncipovaných
odsúdeným tiež nevyplýva, že by nerozumel slovenskému jazyku v rozsahu nevyhnutnom pre potreby
daného konania, preto sťažnostný súd konštatuje, že právo na obhajobu odsúdeného nebolo vytýkaným

procesným postupom prvostupňového súdu porušené a jeho námietky v danom smere hodnotí ako
neopodstatnené.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.