Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 17, 2021

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 28Csp/90/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2320202406
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Detvaiová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2021:2320202406.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Detvaiovou, v právnej veci žalobkyne: P. D.,

H..: XX.X.XXXX, R. C. Z. L. XXX/X, O. proti žalovanému: BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47 967
692, so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, zast.: Advokátska kancelária Veronika Kubriková, PhD.,
s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, IČO: 50 361 368, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach
zo mzdy, o určenie neplatnosti dohody o uznaní dlhu a o zaplatenie 1.399,25 Eur, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že Dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 9.7.2016 uzavretá medzi právnym predchodcom
žalovaného PRO CIVITAS s.r.o., IČO: 45 869 464, so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava ako veriteľom
a žalobkyňou ako dlžníkom je neplatná.

II. Súd určuje, že Dohoda o uznaní dlhu zo dňa 9.7.2016 uzavretá medzi právnym predchodcom
žalovaného PRO CIVITAS s.r.o., IČO: 45 869 464, so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava ako veriteľom
a žalobkyňou ako dlžníkom je neplatná.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 1.074,25 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

V. Žalobkyni sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.6.2020 sa žalobkyňa domáhal vydania rozhodnutia,
ktorým by súd určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 9.7.2016 je neplatná, o určenie neplatnosti
dohody o uznaní dlhu zo dňa 9.7.2016 a zaplatenia sumy 1.399,25 Eur. Žalobkyňa v žalobe uviedla,
že dňa 28.1.2010 uzatvorila úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX s pôvodným veriteľom Poštovou bankou
a.s.. Podľa zmluvy jej mal byť od pôvodného veriteľa poskytnutý úver vo výške 2.000 Eur s mesačnou

splátkou vo výške 59,27 Eur na 70 mesiacov. Celková výška nákladov v úverovej zmluve je suma
1.701,83 Eur, RPMN banky 28,82% a termín konečnej splatnosti úveru 17.11.2015, spolu 3.701,83 Eur.
Dobatrvaniazmluvyvúverovejzmluveabsentuje.Podľasplátok59,27Eurx70splátokjesuma4.148,90
Eur, ktorú mala zaplatiť. Pôvodný veriteľ ju oklamal namiesto sumy celkových nákladov spotrebiteľa vo
výške 4.148,90 Eur uviedol do úverovej zmluvy sumu 3.701,83 Eur, čo je rozdiel o 447,07 Eur. Pôvodný
veriteľ žalobkyňu vyzval listom zo dňa 3.8.2010 na úhradu predčasne zosplatneného úveru k 3.8.2010.
Dňa 21.9.2010 pôvodný veriteľ posledný krát vyzval žalobkyňu na zaplatenie sumy vo výške 2.165 Eur,

žalobkyňa zaplatila 1.000 Eur. Neskôr jej bol doručený list zo dňa 16.11.2010 od spoločnosti INVEST-
TREND, s.r.o., Hattalova 12/C, Bratislava, IČO: 44 501 102 tak niečo zaplatila, lebo sa jej vyhrážali,
že sa zvýšia trovy. Nevedela čo má robiť a kde platiť a ani jej nikdy pôvodný veriteľ neoznámil, že
koho poveril, alebo komu postúpil pohľadávku. Listy začali posielať s oslovením Vážený neplatič, odhanby nechodila na ulicu. Dňa 10.2.2015 došiel ďalší list od JUDr. Veroniky Kubrikovej za veriteľa PRO
CIVITAS s.r.o., kedy žalobkyňu začali navštevovať a robili na ňu nátlak, aby niečo podpísala, povedala,
že nič nepodpíše lebo si myslím, že je to premlčané a ani nevie kto sú, platila spoločnosti INVEST

TREND. Pred domom ju nútili podpísať nejaké dohody, ktoré nepodpísala a že tam je aj to že to je
premlčané nech sa nebojí a potom má splácať len to čo nie je premlčané. Má splácať aj po 5 Eur, alebo
po koľko bude vedieť, a odpustia jej všetky úroky. Volala, že kedy odpustia úroky a po dlhom čase poslali
žalobkyni list, že jej ponúkajú odpustenie dlhu - 35% dlhu. Bola oklamaná. Listom zo dňa 25.10.2018
vyzvalizamestnávateľažalobkyneTESCOSTORESSRs.r.o.,abyjejvykonávalzrážkyzomzdy.Žiadala

zamestnávateľa, aby zrážky zo mzdy nevykonával, nakoľko od roku 2010 je to premlčané. Písala listy aj
telefonovala, že podáva námietku premlčania a nič nedĺži ale naďalej jej strhávali. Nemá z čoho žiť, býva
s dcérkou v sociálnom byte v Galante, chodí do práce. Na premlčanú pohľadávku uhradila: 21.12.2016
sumu 55 Eur, 25.7.2016 sumu 55 Eur, 23.1.2018 sumu 55 Eur, 22.2.2018 sumu 70 Eur, 15.3.2018
sumu 70 Eur, 16.4.2018 sumu 20 Eur. Zrážky zo mzdy: november 2019 sumu 107,75 Eur, december
sumu 204,69 Eur, január sumu 221,61 Eur, február sumu 105,80 Eur, marec 2020 sumu 242,50 Eur,

máj 2020 sumu 191,90 Eur, spolu 1.399,25 Eur. V marci 2020 sa dozvedela, že úver je bezúročný
a bez poplatkov podľa zákona ě. 129/2010 Z.z. a tiež, že zmluva je neplatná pre veľké množstvo
neprijateľných podmienok podľa rozhodnutí súdneho dvora EÚ a slovenských súdov, a že dohoda o
zrážkach zo mzdy je neprijateľná podmienka s poukazom na § 52, 53, 54 Občianskeho zákonníka
a zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, preto podala žalobu a aj námietku premlčania aj

u pôvodného veriteľa aj u BENCONT COLLECTION, a.s. Dohodu o splátkovom kalendári považuje
za problematickú a z eurokonformného hľadiska za neudržateľnú. Napriek skutočnosti, že neexituje
žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by žalobkyni uložilo povinnosť plniť, vykonávajú sa jej zrážky zo mzdy
bez ohľadu na existenciu sporu. Veriteľ výšku dlhu sám jednostranne diktuje a to bez akéhokoľvek
odsúhlasenia súdom. Ani v prípade upustenia od použitia dohody o zrážkach zo mzdy, nemá bez

presného vyhlásenia veriteľa istotu, že veriteľ v budúcnosti opätovne nevyzve jej zamestnávateľa na
vykonávanie zrážok zo mzdy a že autoritatívne nestanoví výšku pohľadávky vrátane spornej časti
pohľadávky. Dohoda o zrážkach zo mzdy tak, ako je upravená v Občianskom zákonníku, umožňuje
postihnúť jej majetok v podobe mzdy aj na plnenia z nekalých zmluvných podmienok alebo v rozpore
s kogentnými predpismi bez predchádzajúceho posúdenia nezávislým súdom. Na veci má naliehavý

právny záujem, na určení neplatnosti právneho úkonu. Deklarovaním neplatnosti dohody o zrážkach
zo mzdy žalovaný stratí akúkoľvek legitimitu na použitie tohto kontroverzného zabezpečovacieho
úkonu v spotrebiteľských veciach. Vyrieši sa tým (ne)prístupnosť dohody o zrážkach zo mzdy. Taktiež
navrhujem určenie, že Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa
Občianskeho zákonníka. Hrubá nerovnováha je daná z vyššie uvedených dôvodov tým, že veriteľovi

umožňuje svojvoľné určenie výšky dlhu a postihnutie majetku. Klient podpisom tejto zmluvy má dávať
zamestnávateľovi príkaz k pravidelnej úhrade splátok úveru z mesačnej výplaty mzdy a k jeho uhradeniu
na účet spoločnosti a súčasne spoločnosť oprávňuje k ich prijatiu s tým, že zamestnávateľ je povinný
tieto splátky pravidelne hradiť a spoločnosť oprávnená prijímať nie len do úplného vrátenia celého
poskytnutého úveru súčasne s úrokmi, ale i s úrokmi s oneskorenia sa, zmluvných pokút, náhrad škôd,

poplatkov za poskytnuté služby a ostatných záväzkov klienta z tejto úverovej zmluvy. Táto dohoda
sa vzťahuje i na budúcich platcov mzdy klienta, ako i na iné príjmy klienta, s ktorými sa pri výkone
rozhodnutia nakladá ako so mzdou čo je v rozpore so zákonom a je neprijateľnou podmienkou. Z
uvedeného je preukázané i nekalé konanie dodávateľa, i neprijateľné podmienky i absencia náležitosti
v zmluve, pre ktoré sa úver považuje za bez úročný a bez poplatkov. Neplatnosť dohody o zrážkach zo

mzdy, bez právneho dôvodu sa žalovaný obohatil sumou vo výške 1.399,25 Eur.

2. Súčasťou žaloby bol aj návrh na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému
zdržať sa použitia spornej dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 9.7.2016 uzavretej medzi žalobcom a
žalovaným do právoplatného skončenia a rozhodnutia veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo

mzdy a zamestnávateľovi žalobkyne TESCO STORES SR, a.s., Kamenné námestie 1/A, Bratislava,
mzdové oddelenie zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy, ktorá je jej jediným príjmom na vyživovanie
rodiny a maloletej dcérky, z dôvodu hodného osobitného zreteľa a to, že žije pod hranicou chudoby.
Žalobkyňa ďalej uviedla, že žalovaný vyzval zamestnávateľa žalobkyne, aby vykonával zrážky zo mzdy
a tieto aj vykonáva. Obava, že žalovaný naplní zásah do jej majetku bez súdneho prieskumu zmluvných

ustanovení a bez toho, aby bol známy výklad úniového práva, sa tak reálne naplnila. Ak je dohoda
o zrážkach zo mzdy v rozpore s úniovým právom, je principiálne neprístupné, aby sa použil tento
problémový zabezpečovací inštitút. Rozpor s právom EÚ osvedčuje pripomienkami Európskej komisie,
v prípade C-30/12 Marcinová/POHOTOVOSŤ, podľa ktorých je vnútroštátna právna úprava v rozpores princípom efektivity a bráni ex offo prieskumu súdu neprijateľnosti zmluvných podmienok. V záujme
predídenia vzniku ujmy navrhuje, aby sa dočasne zakázal výkon zrážok zo mzdy. CSP pripúšťa, aby sa
neodkladné opatrenie uložilo inej osobe ako účastníkovi konania. V tejto sporovej veci je odôvodnené

dočasné opatrenie voči jej zamestnávateľovi. Nedisponuje žiadnym iným prostriedkom ochrany pred
ústavne nekonformným zásahom do svoj ho majetku. Poukazuje na predbežné opatrenia z rôznych
súdov (uznesenie OS Trebišov z dňa 17.2.2011 sp. zn. XC/XX/XXXX, uznesenie OS Prešov z dňa
14.7.2011 sp.zn. XXC/XXX/XXXX, uznesenie KS v Žiline z dňa 30.12.2010 sp. zn. XCo/XXX/XXXX,
uznesenie Okresného súdu Trebišov sp. zn. XC/XX/XXXX zo dňa 17.2.2011 v spojení s uznesením

Krajského súdu Košice, sp. zn. XCo/XX/XXXX, Okresný súd Svidník, uznesením sp. zn. XC/XXX/XXXX
zo dňa 5.8.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu Prešov, sp. zn. X L. a iné).

3. Žalobkyňa na preukázanie svojich tvrdení k žalobe pripojila nasledovné listinné dôkazy: zmluvu o
úvere dostupná pôžička zo dňa 28.1.2010, výzvu na splatenie úveru s príslušenstvom zo dňa 3.8.2010,
poslednú výzvu zo dňa 21.9.2010, výzvu na úhradu pohľadávky zo dňa 16.11.2020, poslednú urgenciu -

oznámenie o podaní žaloby zo dňa 17.7.2012, žiadosť zo dňa 10.2.2015, výzvu na úhradu omeškaných
splátok zo dňa 12.6.2017, 18.9.2017, 16.10.2017, 4.5.2018, list zo dňa 6.9.2018 - ponuka na odpustenie
35% dlhu, nepodpísanú dohodu o splátkovom kalendári/dohoda o uznaní dlhu zo dňa 9.7.2016, list
zo dňa 25.10.2018 - predloženie dohody o zrážkach zo mzdy, dohodu o zrážkach zo mzdy 9.7.2016,
platobné príkazy, výplatný lístok za obdobie 11/2019, 12/2019, 01/2020, 02/2020, 03/2020, 04/2020,

05/2020.

4. Tunajší súd uznesením sp. zn.: 28Csp/90/2020-32 zo dňa 29.6.2020 vyhovel návrhu žalobkyne a
nariadil neodkladné opatrenie, ktorým okrem iného uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia
Dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným, dňa 9.7.2016, a to až do

právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej a zamestnávateľovi žalobkyne TESCO STORES SR, a.s.,
IČO: 31 321 828, Cesta na Senec 2, Bratislava, uložil povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy
a iných príjmov žalobcu podľa dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov), obsiahnutej v Dohode o
zrážkach zo mzdy uzatvorenej podľa § 551 Občianskeho zákonníka medzi žalobcom a žalovaným, a to
až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.7.2020.

5. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 17.8.2020 uviedol, že čo sa týka tvrdenia žalobkyne
ohľadom absencie údajov o dobe trvania zmluvy a termínu konečnej splatnosti úveru, toto tvrdenie
je zjavne nepravdivé. Doba trvania zmluvy je v zmluve o úvere riadne uvedená, a to v čl. 3, bod 1
zmluvy, v kolónke „Počet mes. splátok“, ktorá bola dohodnutá na 70 mesiacov, dátum prvej platby je

označený na dátum 17.2.2010, pričom termín konečnej splatnosti úveru bol uvedený v kolónke „Dátum
koneč. splatnosti“, ktorý bol stanovený na deň 17.11.2015. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobkyne
týkajúcim sa skutočnosti, že v zmluve o úvere je uvedený nesprávny údaj o celkovej výške nákladov
ako aj o výške RPMN. Žalovaný súd zaslal listinu s výpočtom RPMN podľa vzorca uvedeného v
prílohe zákona o spotrebiteľských úveroch. Vzorec výpočtu RPMN žalovanému, resp. jeho právnemu

predchodcovi, do kalkulačky implementoval externý dodávateľ, ktorý garantuje správnosť výpočtu
RPMN. V predmetnom výpočte je vidieť, že 70. splátka úveru bola len vo výške 44,82 Eur. Žalobkyňa si
jednoduchým vynásobením určila celkovú výšku nákladov tak, že vynásobila počet mesačných splátok
uvedených na úverovej zmluve krát výška mesačnej splátky. Uvedený prepočet však nie je správny.
Žalobkyňa neprepočítaval celkovú výšku nákladov na základe skutočností vyplývajúcich zo zmluvy a

zákona, pričom ak by tak spravila, tak by jej vyšla presná suma, nakoľko niekoľko posledných splátok
je v nižšej sume, ako bola mesačná splátka úveru. Žalovaný (banka) pred poslednou celou splátkou
zasiela žalobkyni (dlžníkovi) informáciu o výške poslednej splátky, čiže ak je posledná splátka vo
výške 44,82 Eur, tak žalovaný (banka) zašle pred jej splatnosťou žalobkyni (dlžníkovi) list, ktorým jej
oznámi túto poníženú splátku a zároveň oznámi, že sa jedná o poslednú splátku. Uvedené je práve z

dôvodu, že bankový systém je nastavený na dobu splácania v rokoch, pričom samotná žalobkyňa si
v žiadosti (okrem iného) má možnosť zvoliť výšku úveru ako aj dobu splácania úveru v rokoch (časť
2 zmluvy) a z dôvodu, že výška mesačnej splátky (bez poistenia) je zaokrúhľovaná na celé eurá. V
zmysle § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi
spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a

poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom
úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj poistné a
náklady spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona, ktorých uzavretím
bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok.“ Nazáklade uvedeného je zrejmé, že v danom prípade išlo o dobrovoľné poistenie vo forme doplnkovej
služby, pričom do celkových nákladov úveru sa s poukazom na § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských
úveroch nezapočítavajú poplatky za nepovinné poistenie k úveru, tzn., že ak na získanie úveru nebolo

poistenie povinné, poplatok za poistenie nemá byť započítaný do celkových nákladov spojených s
úverom. Do celkových nákladov sa poplatok za poistenie úveru započíta, len ak je poistenie povinné na
získanie úveru, resp. na získanie za ponúkaných podmienok. V prípade zmluvy o úvere uzavretej medzi
žalobkyňou a žalovaným nebol poplatok za poistenie zarátaný do celkových nákladov, nakoľko žalovaný
uzavrel zmluvu o poskytnutí doplnkovej služby poistenia úveru, pričom táto nebola podmienkou na

získanie úveru alebo získanie za ponúkaných podmienok. Na základe uvedeného je zrejmé, že celkové
náklady na úver boli vo výške 3.701,82 Eur (69 x 53 + 44,82 = 3.701,82 - 2.000 = 1.701,82 Eur). Rozdiel
manuálne vypočítanej sumy oproti sume uvedenej v zmluve o úvere vzniká zaokrúhľovaním jednotlivých
súmBIS-om.Žalobkyňavpredmetnomnávrhunamietaajtúskutočnosť,žeDohodaozrážkachzomzdy,
ktorá je súčasťou Zmluvy o úvere dostupná pôžička, č. 2907705110 zo dňa 28.1.2010. Žalobkyňa tvrdí,
že pri podpisovaní nemala vedomosť o tejto dohode. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáha uloženia

povinnosti zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v Zmluve o úvere, avšak Zmluva
o úvere ako aj v nej obsiahnutá Dohoda o zrážkach zo mzdy bola nahradená novým záväzkom a to
Dohodu o uznaní záväzku ako aj Dohodou o zrážkach zo mzdy, ktorá bola uzavretá na samostatnom
liste. Žalobca namieta Dohodu zrážkach zo mzdy vyplývajúcu zo Zmluvy o úvere, ktorá bola nahradená
novým záväzkom a teda žalobca sa v tomto spore nedomáha žiadnych nárokov vyplývajúcich z Dohody

o zrážkach zo mzdy zo dňa 9.7.2016 ale Dohody, ktorá zanikla. Dohoda o zrážkach zo mzdy je
zabezpečovací inštitút uzatvorený v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka a ide o uplatnenie
si zákonného zabezpečovacieho inštitútu. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonný zabezpečovací
inštitút práve pre prípad neplnenia si povinností zmluvnou stranou. Dohoda o zrážkach zo mzdy a
Dohoda o uznaní záväzku zo dňa 9.7.2016 boli uzatvorené slobodne a vážne a žalobkyňa nebola

žiadnym spôsobom donútená tieto dohody podpísať. Proces podpisovania a uzatvárania týchto dohôd
neprebieha v žiadnom prípade osobným navštevovaním dlžníkov. Dlžník a Veriteľ si telefonicky dohodnú
obsahdohody,(početmesačnýchsplátok,výškamesačnejsplátky...)anáslednenatozašleveriteľnávrh
dohody dlžníkovi. Dlžník má dostatok času si predmetnú dohodu prečítať, zoznámiť sa s jej obsahom a
následne na to ju podpísať, resp. nepodpísať. Tvrdenia žalobkyne, že bola nútená podpísať dohodu nie

sú v žiadnom prípade pravdivé, zo samotného procesu podpisovania vyplýva, že žalobkyňa mohla túto
dohodu odmietnuť. Postúpenie pohľadávky bolo vždy žalobkyni riadne oznámené a so spoločnosťou
s názvom INVEST TREND nemal žalovaný nikdy nič spoločné, predmetná pohľadávka nebola nikdy
vymáhaná prostredníctvom tejto spoločnosti.

6. Žalovaný vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že platby žalobkyne, ktoré uhradila ešte pôvodnému
veriteľovi (Poštová banka, a.s.) sú uvedené v listine Aktuálny stav úveru. V tejto listine, na prvej strane
v časti „Zaplatené splátky“, sú uvedené všetky platby žalobkyne odo dňa uzavretia zmluvy až po
vyhotovenie aktuálneho stavu úveru, teda do 31.5.2014, teda platby vo výške 174,16 Eur. Od 31.5.2014
do dňa vyhotovenia tohto vyjadrenia žalobkyňa uhradila 1.784,25 Eur a teda spolu 1.958,41 Eur čo

nepredstavuje ani len splatenie istiny 2.000 Eur. Čisto podporne, hypoteticky, aj keby súd rozhodol
že predmetná Zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov, žalobkyňa neuhradila do dnešného
dňa ani len istinu úveru. Žalobkyňa zasielala žalovanému „Predžalobnú výzvu“ s tým, že podáva
námietku premlčania dlh neuznáva. Žalovaný reagoval listom, v ktorom oboznámil žalobkyňu s vyššie
spomenutými dohodami s tým, že žalovaný je ochotný dohodnúť nové úročenie a odpustiť časť úrokov.

V závere vyjadrenia žalovaný poukázal na odlišné stanovisko sudcu a zároveň podpredsedu Ústavného
súdu Slovenskej republiky, JUDr. Milana Ľalíka: „Považujem za nevyhnutné najskôr konštatovať, že
všeobecné súdy vrátane ústavného súdu ochranu spotrebiteľov pustili už tak ďaleko, že títo nemusia
niesť žiadne adekvátne dôsledky za svoje konanie, aj keď uzavrú akúkoľvek zmluvu, dokonca čokoľvek,
čo sa prieči zdravému rozumu (v zmysle „ten chudák ani nevie, čo podpísal“, ale „peniaze mohol

zobrať“), a to sa už dotýka samej podstaty a hlavne primeranosti práva, v dôsledku čoho spotrebiteľa
z úradnej povinnosti zbavujú jeho zodpovednosti. 3. Taký postup orgánov ochrany práva je nielenže
absolútne „nevýchovný“, paternalistický, ale aj absurdný a v rozpore so zásadou rovnosti, vigilantibus
iura, neminem laedere a pod., ktoré by mali v podstate platiť aj pre „privilegovaného“ spotrebiteľa;
opakom je potom neprípustné zvýhodňovanie dlžníka oproti veriteľovi, ktorému inak reálne hrozí riziko

nevymoženia ani len elementárneho nároku bez akéhokoľvek príslušenstva voči dlžníkovi, ktorý sa tak
neoprávnene obohacuje na jeho úkor za asistencie súdov. 4. Preto ak nedôjde k racionálnemu zvratu v
doterajšej judikatúre súdov, opäť vrátane ústavného súdu, existujúce bagateľné spory tak zahltia všetky
súdy Slovenskej republiky (čo je už reálne) a ochromia nielen výkon ich spravodlivosti, ale narušia ajdôveru občanov v právo, právny poriadok, a tým aj v právny štát (čl. 1 ods. 1 ústavy).“ V nadväznosti na
vyššie uvedené žiada, aby súd žalobu ako nedôvodnú a neopodstatnenú zamietol v celom rozsahu.

7. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 9.6.2021 na doplnenie uviedol, že dohoda o uznaní dlhu
a dohoda o zrážkach zo mzdy bola zasielaná žalobkyni domov vo forme samostatných listinných
dokumentov, kedy mala dostatok času a priestoru si obe dohody prečítať, prípadne dať právne posúdiť,
a najmä mala možnosť predmetné dohody nepodpísať, prípadne podpísať len jednu z nich, avšak
žalobkyňa podpísal obe dohody, a teda o neprijateľnosti, či neplatnosti nemožno hovoriť. Žalobkyňa v

podanej žalobe neuviedla žiaden relevantný a zákonný dôvod, na základe ktorého sa domáha určenia
neplatnosti oboch predmetných dohôd, a to s poukazom na § 37 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Žalobkyňa v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno, nakoľko žiadnym spôsobom neuviedla a ani
nepreukázala, ktoré ustanovenie zákona by malo byť porušené a ktoré by malo za následok neplatnosť
právneho úkonu - oboch sporných dohôd. Žalobkyňa sama, slobodne podpísala aj dohodu o zrážkach
zo mzdy, ktorá je platným a zákonným právnym úkonom ako i platným a zákonným zabezpečovacím

prostriedkom, pričom spĺňa a obsahuje zákonné požiadavky, tak v zmysle § 37 a nasl. Občianskeho
zákonníka ako i § 551 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ aj žalobkyňa v žalobe uviedla množstvo právnych
predpisov, tak žiadnym spôsobom tieto neaplikovala na predmetný spor, na základe ktorej skutočnosti je
podaná žaloba neurčitá a nezrozumiteľná, nepreukázaná a nedôvodná. K žalobnému nároku ohľadom
zaplatenia sumy 1.399,25 Eur žalovaný uviedol, že žalobkyňa predmetnú sumu žiadnym spôsobom

nezdôvodnila, na základe čoho sa domáha predmetnej sumy. Žalovanému bola zo strany pôvodného
veriteľa postúpená oprávnená pohľadávka a túto si žalovaný vymáha od žalobkyne. Pôvodný veriteľ
- Poštová banka, a.s. si svoju pohľadávku voči žalobkyni vyplývajúcu zo zmluvy o úvere uplatnila na
rozhodcovskom súde, ktorý vydal rozhodcovský rozsudok sp. zn. IT-C/0511/0083 zo dňa 8.6.2012.
Vzhľadom k uvedenej skutočnosti je zrejmé, že pohľadávka žalovaného voči žalobkyni je oprávnená,

z ktorého dôvodu argumentácia a žalobný nárok žalobkyne ohľadom požadovanej sumy vo výške
1.399,25 Eur je nedôvodná. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný pokladá podanú
žalobu za nedôvodnú, nepreukázanú a neopodstatnenú a preto žiada, aby súd žalobu v celom rozsahu
zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

8. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 17.6.2021, na ktoré sa nedostavil žalovaný a ani jeho právny
zástupca, ktorí svoju neúčasť ospravedlnili a súhlasil s rozhodnutím veci v ich neprítomnosti. Súd v
súlade s § 180 CSP prejedal vec na pojednávaní bez ich prítomnosti. Žalobkyňa sa na pojednávaní
pridržala svojich písomných podaní a opakovane uviedla, že žalovaný vymáha premlčanú pohľadávku.
Nikdy jej Poštová banka a ani nikto iný neoznámil postúpenie pohľadávky. Žiadala podrobiť zmluvu

súdnej kontrole a má za to, že úver od Poštovej banky je bezúročný a bez poplatkov. Spoločnosť
INVEST TREND sa jej neustále vyhrážala, neskôr sa jej vyhrážala spoločnosť Pro Civitas a od roku
2016 BENCONT. Z platu jej strhli sumu vo výške 1.399,25 Eur. Žiadala súd, zaviazať žalovaného na
ich vrátenie. Ide o spotrebiteľský spor a v zmluve absentujú obligatórne náležitosti v zmysle § 9 ods. 2
zákona 129/2010 Z.z. Úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, a to s poukazom na

§ 11 ods. 2 zákona 129/2010 Z.z.

9. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 18.11.2021. Žalobkyňa sa na pojednávaní pridržala svojich
doterajších vyjadrení. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že v celom rozsahu
nesúhlasí s podanou žalobou, nakoľko žaloba nie je dôvodná a opodstatnená. V celom rozsahu

odkázala na argumentáciu uvedenú a proklamovanú v rámci písomných podaní. Dodala, že žalobkyňa
doposiaľ neuviedla a nešpecifikovala na základe akého právneho titulu a na základe akých právnych
skutočností sa domáha určenia neplatnosti dohody o uznaní dlhu a dohody o zrážkach zo mzdy, ktoré
uzatvorila so žalovaným. Žalovaný zastáva názor, že obe dohody sú platnými právnymi úkonmi, nakoľko
obsahujú zákonné náležitosti platného právneho úkonu v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka a

rovnakosúplatnýmizabezpečovacímiinštitútmi,keďžeobsahujúvšetkyzákonomstanovenépodmienky
platnosti týchto zabezpečovacích inštitútov. Žalovaný ako aktuálny veriteľ využil len zákonnú možnosť
na zabezpečenie a domoženie sa svojej pohľadávky, ktorú eviduje voči žalobkyni. Žalobkyňa doposiaľ
nesplatila finančné prostriedky, ktoré jej boli poskytnuté zo strany pôvodného veriteľa. Ako vyplýva z
listinného dôkazu, a to výzvy na splatenie úveru s príslušenstvom zo dňa 3.8.2010, žalovanému bola

postúpená dlžná suma vo výške 2.195,85 Eur, ktorá zo strany žalobkyne doposiaľ zaplatená nebola.
Vzhľadom na skutočnosť, že obe dohody, ktorých platnosť žalobkyňa namieta pokladá žalovaný za
plne platné, žalobný nárok žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 1.399,25 Eur je nedôvodný, nakoľko v
danomprípadeniejeprávnyzákladatitulnazaplateniepredmetnejsumy.Zopatrnostivznieslanámietkupremlčania vo vzťahu k tým platbám, ktoré boli uskutočnené viac ako 2 roky pred podaním žaloby,
vzhľadom k tomu, že v danom prípade by sa mala aplikovať 2 ročná subjektívna premlčacia lehota,
keďže žalobkyňa mala vedomosť kto a v akej výške uskutočňuje zrážky zo mzdy. Vzhľadom na uvedené

žiadala, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania.

10. Žalobkyňa sa v záverečnej reči pridržala všetkých vyjadrení.

11. Právna zástupkyňa žalovaného titulom záverečnej reči uviedla, že žalovaný v celom rozsahu

zotrváva na skutočnostiach a argumentácii, ktorú uviedol, na pojednávaní ako i v rámci svojich
písomných podaní. K vyjadreniu žalobkyne ohľadom premlčania pohľadávky uviedla, že v rámci svojho
písomného podania zo dňa 9.6.2021 žalovaný uviedol, že pohľadávka žalovaného voči žalobcovi
bola rozhodnutá stálym rozhodcovským súdom, kedy bol vydaný rozhodcovský rozsudok sp. zn. IT-
C/0511/0083, ktorým bola žalobkyňa zaviazaná na zaplatenie pohľadávky, ktorá pohľadávka vznikla na
základe zmluvy o úvere, ktorú uzatvorila žalobkyňa s pôvodným veriteľom - Poštovou bankou, a ktorá

pohľadávka bola postúpená na žalovaného. Predmetný rozhodcovský rozsudok nebol v samostatnom
súdnom konaní zrušený a od tohto plynie 10 ročná premlčacia doba. Vzhľadom na uvedené, v čase
uzatvorenia dohody o splátkovom kalendári, dohody o uznaní dlhu a dohody o zrážkach zo mzdy nebola
pohľadávka žalovaného voči žalobkyni v žiadnom prípade premlčaná. Proces uzatvorenia predmetných
dohôd je nasledovný: najskôr prebehne telefonická komunikácia medzi dlžníkom a veriteľom, v danom

prípade prebehla telefonická komunikácia medzi žalobkyňou a žalovaným. Po tejto komunikácii zaslal
žalovaný žalobkyni na adresu jej trvalého pobytu spomínané dohody. Žalobkyňa mala dostatok času a
priestorudaťsipredmetnédohodyajprávneposúdiť,riadnepreštudovaťarozhodnúťsa,čitietopodpíše,
alebo nie. Žalobkyňa sa mohla sama rozhodnúť a to slobodne, či dohody podpíše a podpísané vrátiť
žalovanému, alebo nie. Žalobkyňa sa však sama rozhodla, vzhľadom na ústretový krok žalovaného,

využiť jeho ponuku a splatiť pohľadávku žalovaného v splátkach. Návrh predmetných dohôd žalovaný
odoslal žalobkyni na začiatku júla 2016, pričom dohody podpísané zo strany žalobkyne sa vrátili
žalovanému až na konci septembra 2016. Je evidentné, že žalobkyňa mala viac ako 2 mesiace na
zhodnotenie, prečítanie a právne posúdenie spomenutých dohôd. Vzhľadom na uvedené nemožno
hovoriť o žiadnom nátlaku, neprimeranosti, či ďalších v podanej žalobe namietaných skutočnostiach.

Zároveň žalovaný podotkol, že zo strany žalobkyne sa pravdepodobne jedná o zjavné zneužívanie
práva, keď doposiaľ nesplatila ani pôžičku, ktorá jej bola poskytnutá. Nemôže byť na ťarchu a v
neprospech veriteľa, ktorý využíva zákonom prípustné prostriedky ochrany a domoženia sa svojej
pohľadávky voči dlžníkom, ktorí porušujú svoje povinnosti a následne zneužívajú právo na súdnu
ochranu. Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a žalovanému priznať nárok na náhradu

trov konania v rozsahu 100%.

12. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa predloženými listinnými dôkazmi, vyjadreniami strán
sporu, obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav: dňa 28.1.2010 uzatvoril právny predchodca
žalovaného, Poštová banka, a.s., so žalobkyňou zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol právny

predchodca žalobcu žalovanej úver vo výške 2.000 Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť v 70
mesačných splátkach vo výške 59,27 Eur so splatnosťou k 17. dňu v mesiaci, s dátumom prvej splátky
do 17.2.2010, dátumom konečnej splatnosti dňa 17.11.2015, úrokovou sadzbou vo výške 24% ročne,
priemernou RPMN vo výške 18,45% a RPMN banky 26,82%, s komplexným súborom poistenia. Listom
zo dňa 3.8.2010 právny predchodca žalobcu predčasne zosplatnil úver a vyzval žalovanú na úhradu

dlžnej sumy vo výške 2.159,85 Eur. Listom zo dňa 21.9.2010 - posledná výzva, právny predchodca
žalobcuvyzvalžalobkyňunaúhraduzáväzkuposplatnostivovýške2.165Eur.Listomzodňa16.11.2010
právny predchodca žalovaného prostredníctvom spoločnosti INVEST-TREND, s.r.o. vyzval žalobkyňu
na úhradu dlhu vo výške 2.325,99 Eur v lehote 14 dní a zároveň ju upozornil, že v prípade neuhradenia
dlhu dôjde k podaniu žaloby na súd. Listom zo dňa 17.7.2012 zaslala spoločnosť INVEST-KAPITAL,

a.s. žalobkyni poslednú urgenciu - oznámenie o podaní žaloby, v ktorom oznámila žalobkyni, že nakoľko
neuhradila svoj záväzok bude do 5 dní podaná žaloba. Dňa 8.6.2012 Stály rozhodcovský súd zriadený
pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. vydal rozhodcovský rozsudok sp. zn. IT-C/0511/0083,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.7.2012, ktorým žalobkyňu (v rozhodcovskom konaní žalovanú) na
zapaltenie istiny v výške 1.956,74 Eur, úroku vo výške 24% ročne zo sumy 1.956,74 Eur od 2.3.2011 do

zaplatenia istiny, úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1.956,74 Eur od 2.3.2011 do zaplatenia
istiny, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu započítania poslednej čiastočnej
úhrady žalovanej po predčasnej splatnosti celého úveru vo výške 198,04 Eur, sumu dlžných úrokov a
úrokov z omeškania vyčíslenú za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni poslednej čiastočnej úhradyžalovanej po predčasnej splatnosti celého úveru do dňa 1.3.2011 vo výške 353m84 Eur, sumu dlžných
poplatkov vo výške 1,37 Eur, náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 100,40 Eur. Listom zo
dňa 10.2.2015 právna zástupkyňa právneho predchodcu žalovaného vyzvala žalobkyňu o bezodkladný

kontakt z titulu dlhu voči pôvodnému veriteľovi - Poštovej banke, a.s. Dňa 9.7.2016 došlo medzi právnym
predchodcom žalovaného ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom k uzatvoreniu dohody o splátkovom
kalendári/dohody o uznaní dlhu vo výške 6.072,53 Eur zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa
28.1.2010. Na základe tejto dohody sa žalobkyňa zaviazla dlhu vo výške 6.072,53 Eur spolu so 16%
úrokom ročne z istiny dlhu vo výške 1.956,74 Eur odo dňa nasledujúceho po uzatvorení dohody až do

zaplatenia, zaplatiť v 119 mesačných splátkach vo výške 1. až 118. splátka vo výške po 55 Eur a 119.
splátkavovýške50,59Eur.Zároveňžalobkyňapodpísalaajdohoduozrážkachzomzdy.Zpredložených
platobných príkazov a z výplatných lístkov žalobkyni vyplýva, žalobkyňa zaplatila žalobcovi, resp. jeho
právnemu predchodcovi sumu 325 Eur a že zrážky zo mzdy jej boli vykonané vo výške 1.074,25 Eur
titulom porušenia záväzkov vyplývajúcich z Dohody o splátkovom kalendári/dohody o uznaní dlhu zo
dňa 9.7.2016 v spojení s dohodou o zrážkach zo mzdy zo dňa 9.7.2016.Žalovaný nadobudol pohľadávku

postúpením od svojich právnych predchodcov.

13. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných ustanovení:

14. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne

upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

15. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

16. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

17. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú, aby bol spor medzi stranami
riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom,

18. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

19. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do
dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie

tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

20. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

21. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

22. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom v čase podpísania zmluvy,

spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno
poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

23. Podľa § 2 písm. a), b) a d) zákona č. 129/2010 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie a)
spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b)
veriteľomfyzickáosobaaleboprávnickáosoba,ktoráponúkaaleboposkytujespotrebiteľskýúvervrámci
svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzujeposkytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

24. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

25. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia

sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

26. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako

aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

27. Podľa § 551 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť
písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie,
nežbybolizrážkyprivýkonerozhodnutia.Protiplatiteľovimzdynadobúdaveriteľprávonavýplatuzrážok

okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.

28. Žalobkyňa sa v konaní domáha určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 9.7.2016,
určenianeplatnostidohodyouznanídlhuzodňa9.7.2016avydaniabezdôvodnéhoobohateniavovýške
1.399,25 Eur z dôvodu neplatnosti uvedených dohôd.

29. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba bola podaná dôvodne len z
časti. Súd sa v prvom rade zaoberal platnosťou dohody o splátkovom kalendári/dohody o znaní dlhu. V
danom spore sa nepochybne jedná o spotrebiteľský právny vzťah. Jedná sa o dohodu uzatvorenú podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka, preto sa na ňu vzťahujú okrem špeciálnych ustanovení § 51 a §

558 Občianskeho zákonníka aj všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch (§ 34 a nasl. Občianskeho
zákonníka). Text samotnej dohody podľa názoru súdu nespĺňa požiadavku určitosti nakoľko v článku II
dohodysavbode1.uvádzadlhžalobkynevovýške6.072,53Eur,avšakvzmyslesplátkovéhokalendára
uvedeného nižšie v tomto bode dohody je uvedený rozpis 119 mesačných splátok, z toho 118 splátok vo
výške 55 Eur a posledná 119. splátka vo výške 50,59 Eur, čo spolu predstavuje sumu 6.540,59 Eur. Súd

má za to, že v tomto prípade sa nejedná o chybu v písaní, resp. počítaní nakoľko táto nesprávnosť má
vplyv na určitosť a zrozumiteľnosť právneho úkonu, čo má za následok sankciu neplatnosti predmetnej
dohody (§ 37 Občianskeho zákonníka).

30. Dohodou splátkovom kalendári/dohoda o uznaní dlhu zo dňa 9.7.20216 malo dôjsť k uznaniu dlhu

zo zmluvy o úvere č. 2907705110 zo dňa 28.1.2010, ktorý sa stal splatným dňa 3.8.2010, a ktorý si
právny predchodca žalovaného uplatnil na Stálom rozhodcovskom súde zriadenom pri Rozhodcovskej,
arbitrážnej a mediačnej, a.s. Podľa názoru súdu na strane žalobkyne absentovala vôľa smerujúca k
uzavretiu dohody o splátkovom kalendári/dohody o uznaní dlhu nahradení v zmysle § 51 a § 558
Občianskeho zákonníka. Súd nezistil žiadnu snahu žalovanej riešiť svoj záväzok napriek právoplatnému

rozhodcovskému rozsudku (právoplatný dňa 16.7.2012). Práve naopak, z listu právnej zástupkyne
žalobcu zo dňa 10.2.2015 - žiadosť, vyplýva, že práve samotný právny predchodca žalovaného žiadal
žalobkyňu o kontaktovanie vo veci dlhu vyplývajúceho z uvedenej zmluvy o úvere. Súd je toho názoru,
že právny predchodca žalovanej konal s tým, že si chcel zlepšiť svoje právne postavenie pri vymáhaní
pohľadávky tak, že vytvorí nový právny titul. Z vykonaného dokazovania tak vyplýva, že iniciátorom

uzavretia dohody o splátkovom kalendári/dohody o uznaní dlhu bol právny predchodca žalovaného.
Právnypredchodcažalovanéhoneuzavreldohoduscieľomposkytnutiavýhodžalobkyni-povoliťsplácať
dlh v splátkach, ale naopak s cieľom zlepšiť svoje právne postavenie pri vymáhaní pohľadávky.

31. Obsahom zmluvy o úvere zo dňa 28.1.2010 je aj rozhodcovská doložka. K právnemu posúdeniu

rozhodcovskej doložky s takýmto obsahom už bola zaujatá konštantná judikatúra, podľa ktorej je takáto
rozhodcovská doložka neprijateľná a neplatná zmluvná podmienka, ktorá v neprospech spotrebiteľa
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach, lebo od spotrebiteľa fakticky vyžaduje,
aby sa podriadil výlučne rozhodcovskému konaniu. Neplatná rozhodcovská doložka teda nemohlazaložiť ani právomoc rozhodcovského súdu a ním vydaný rozsudok je nulitný právny akt. Z uvedeného
dôvodu súdy v takýchto prípadoch žiadosti súdnych exekútorov o udelenie poverenia v zmysle § 53
ods. 3 Exekučného poriadku zamietli. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že konanie žalovaného,

ktorý po tom ako bol vydaný rozhodcovský rozsudok sp. zn.: P.-L. zo dňa 8.6.2012, právoplatný dňa
16.7.2012, nepodal návrhu na začatie exekúcie ale kontaktoval žalobkyňu za účelom uzatvorenia
dohody o splátkovom kalendári/dohody o uznaní dlhu, s cieľom zabezpečiť svoju pohľadávku, keďže
dôvodne mohol predpokladať, že v prípade podania návrhu na začatie exekúcie by bol neúspešný.

32. V snahe predísť nevymožiteľnosti svojho nároku pristúpil žalovaný k uzavretiu dohody o
splátkach/dohody o uznaní dlhu. Keďže žalovaný nepodal návrh na vykonanie exekúcie na základe
rozhodcovského rozsudku, je zrejmé, že nárok veriteľa bol v čase uzatvorenia dohody o splátkach/
dohody o uznaní dlhu len ťažko vymožiteľný. V konaní nebolo preukázané, že uzatvorenie dohody
bolo ústretovým krokom zo strany žalovaného, ako to uvádza žalovaný. Práve naopak, žalobkyňa bola
uvedená do omylu, že je to pre ňu výhodné. Nič na tom nemení skutočnosť, že žalobkyňa mohla

odmietnuť podpísať predmetnú dohodu, resp. že ju žalovanému zaslala až po dvoch mesiacoch. Nebola
zachovaná odborná starostlivosť dodávateľa, čo je považované za nekalú a klamlivú obchodnú praktiku.
Takéto konanie dodávateľa je nutné posudzovať aj za v rozpore s dobrými mravmi. Dohoda o splátkovom
kalendári mohla byť uzavretá aj ako samostatná dohoda bez potreby uznania dlhu. V spotrebiteľských
právnych vzťahoch sa vždy vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany.

Postup právneho predchodcu žalovaného je nutné vyhodnotiť ako účelový s cieľom zabezpečiť si
premlčanú pohľadávku a zároveň ako nekalú obchodnú praktiku spôsobujúcu neplatnosť dohody o
uznaní dlhu. Na základe uvedeného súd v zmysle § 37 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka určil, že
dohoda o uznaní dlhu zo dňa 9.7.2016 je neplatná.

33. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, ktorú
uzatvára veriteľ s dlžníkom. Pre takúto dohodu platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch (§
34 a nasl. Obč. zák.). Dohoda musí obsahovať označenie pohľadávky, o ktorej uspokojenie ide. Po
vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje označenie
pohľadávky. Dohoda o zrážkach zo mzdy obsahuje naformulované, strohé a všeobecné ustanovenie

o uzavretí dohody o zrážkach zo mzdy s odkazom na dohodu o uznaní dlhu a so súhlasom dlžníka,
predložiť zamestnávateľovi spolu s dohodou o zrážkach zo mzdy aj dohodu o uznaní dlhu. Až z
obsahu dohody o uznaní dlhu je možné vyvodiť zabezpečenú pohľadávku, ktorá je však neurčitá
a nezrozumiteľná čo do výšky a teda výšku pohľadávky nie možné nepochybne určiť. Dohoda o
zrážkach zo mzdy uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej

autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje
informáciu o tom, čo uzatvorenie konkrétneho právneho úkonu znamená. Výslovne to zákonodarca
vyjadril v § 5a zákona č. 250/2007 Z.z., keď nepripustil zabezpečenie uspokojenia pohľadávky zo
spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy s výnimkou prípadu jej uzavretia vo forme osobitnej
listiny, ak spotrebiteľ bol poučený o dôsledku jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Žalovaný

hájil platnosť dohody tvrdením, že dohoda bola zaslaná žalobkyni po telefonickej komunikácii, je
samostatným dokumentom a žalobkyňa mala dostatočný časový priestor na oboznámenie sa s ňou,
resp. ju nepodpísať. Dohoda o zrážkach je síce uzavretá ako samostatný dokument, avšak žalovaný
nijakonepreukázalpoučeniežalobkyneodôsledkochjejuzavretiaamožnostijuodmietnuť.Vyžadujesa,
aby dodávateľ, ktorý koná v rámci zákonom uloženej povinnosti dodržiavať riadnu odbornú starostlivosť

upozornil spotrebiteľa tak, aby spotrebiteľ vedel urobiť uvážlivé rozhodnutie. Žalovaný nepreukázal, že
by jeho právny predchodca vysvetlil žalobkyni, čo uzavretie oboch dohôd znamená a aké to bude mať
pre ňu dôsledky, aby mohla urobiť uvážené a slobodné rozhodnutie. Poučenie o dôsledkoch uzavretia
dohody o zrážkach je výslovnou zákonnou podmienkou jej platnosti. Ak by zákonodarca predpokladal,
že stačí dohodu spotrebiteľovi len písomne predložiť k podpisu, nech si ju ten prečíta a sám pochopí jej

význam a dôsledky, potom by normatívne nezakotvil takúto špeciálnu poučovaciu povinnosť. Zároveň
platí vyvrátiteľná právna domnienka ustanovená v § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, že každá zmluva
medzi spotrebiteľom a dodávateľom sa nepovažuje za dojednanú individuálne, pokiaľ nie je poskytnutý
dôkaz o opaku. Túto domnienku nie je povinný vyvracať spotrebiteľ, ale dodávateľ. Dôkazné bremeno
zaťažuje dodávateľa. S výnimkou podpisu, žalobkyňa nemohla ovplyvniť obsah dohody o zrážkach zo

mzdy, ktorá bola vopred pripravená. Nie je možné urobiť iný záver ako ten, že nešlo o individuálne
dojednanie, ale vo vopred predformulované dojednanie, s ktorým súhlas, či nesúhlas mohla žalobkyňa
vyjadriť len tak, že dohodu buď akceptuje alebo nie.34. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím inštitútom a má akcesorický charakter k hlavnému
záväzku, a to k dohode o uznaní dlhu. Keďže súd posúdil samotnú dohodu o uznaní dlhu ako neplatnú,
potom je bez ďalšieho neplatná aj samotná dohoda o zrážkach zo mzdy, nakoľko dohodou nemožno

zabezpečiť neplatný záväzok. Na základe uvedeného súd určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa
9.7.2016 je neplatná.

35. Súd mal z tvrdenia žalobkyne a z listinných dôkazov predložených žalobkyňou preukázané,
že na základe dohody o splátkovom kalendári/dohody o uznaní dlhu žalobkyňa uhradila právnemu

predchodcovi žalovaného za obdobie od 21.12.2016 do 16.4.2018 sumu 325 Eur a na základe dohody
o zrážkach zo mzdy boli žalobkyni vykonané v prospech žalovaného zrážky zo mzdy za obdobie od
novembra2019domája2020vovýške1.074,25Eur.Uvedenéskutočnostižalobkynežalovanýnepoprel
a súd ich považoval za nesporné. Bezdôvodné obohatenie tak spolu predstavuje sumu 1.399,25 Eur.
Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobkyni časť nepremlčaného nároku vo výške 1.074,25 Eur titulom vydania bezdôvodného

obohatenia z dôvodu vyslovenia neplatnosti dohody o splátkovom kalendári/dohody o uznaní dlhu ako
aj dohody o zrážkach zo mzdy, a vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol.

36. Podľa konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne

dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu
poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila.

37. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

38. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

39. Žalobkyni ako strane, ktorá mala v konaní úspech, neúspech mala len v nepatrnej časti, súd nárok

na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalobkyni žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to
v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Vodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(označeniesúdu,ktorémujeurčené,ktohorobí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, aka) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.