Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 27, 2022

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11P/70/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5920202121
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2022:5920202121.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci manželov: Y. U., rod. J.

(navrhovateľka - manželka - matka), nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E., W., t.č. bytom J. XXXX/X, N.,
zastúpená: KADUC & PARTNERS s.r.o., IČO: 50 290 762, Trojičné námestie 4, Trnava, a N. U., rod. U.
(manžel - otec), nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom gen. E. XXXX/XX, W., o rozvod manželstva a úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: S. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky,
v konaní zastúpená procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Q. a o čiastočnom
späťvzatí, takto

r o z h o d o l :

I. Manželstvo manželov N. U., rodeného U., narodeného dňa XX.XX.XXXX, a Y. U., rodenej J., narodenej

dňa XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v W., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu W.,
zväzok XX, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XX, sa r o z v á d z a .

II. Maloletá S. sa na čas po rozvode z v e r u j edo osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloleté
dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.

III. Otec je p o v i n n ý platiť výživné na maloletú S. s účinnosťou odo dňa nadobudnutia právoplatnosti

rozsudku v celkovej výške 250,- eur mesačne, a to tak, že sumu 200,- eur ako bežné výživné je otec
povinný platiť vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred k rukám matky a sumu 50,- eur určenú na tvorbu
úspor je otec povinný platiť vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred na osobitný účet maloletej.

IV. Matka je p o v i n n á do 10 dní od vyhlásenia rozsudku zriadiť v prospech maloletej osobitný
účet v banke vinkulovaný do plnoletosti maloletej a oznámiť otcovi číslo účtu a banku, v ktorej zriadila
pre maloletú osobitný účet, s tým, že na nakladanie s finančnými prostriedkami na účte maloletej je
potrebný súhlas súdu.

V. Konanie o návrhu matky na zákaz styku otca s maloletou S. sa z a s t a v u j e .

VI. Styk otca s maloletou S. sa n e u p r a v u j e .

VII. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným Okresnému súdu Ružomberok dňa 30.11.2020, postúpeným

tunajšiemu súdu dňa 17.12.2020, domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd jej manželstvo s
manželom rozviedol a upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po
rozvode tak, že maloletá by bola zverená do osobnej starostlivosti matky, ktorá by ju zastupovala aspravovalajejmajetokvbežnýchveciach,otecbybolpovinnýplatiťvýživnévovýške350,-eurmesačne,
pričom styk otca s maloletou by bol zakázaný.

2. Manžel sa k návrhu vyjadril na pojednávaní dňa 09.03.2021 tak, že s rozvodom súhlasí, rovnako
so zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky a tiež s výškou výživného v rozsahu 20% z jeho
čistého príjmu, s tým, aby každý z rodičov bol oprávnený maloletú zastupovať a spravovať jej majetok
v bežných veciach, pričom styk s maloletou žiadal neupraviť.

3. Procesný opatrovník odporučil súdu vyhovieť návrhu matky a dieťa zveriť do jej starostlivosti,
stretávanie maloletej s otcom nechať neupravené a výživné určiť podľa potrieb dieťaťa a možností
rodičov.

4. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 11P/70/2020-183 zo dňa 13.05.2021, v spojení s uznesením
Krajského súdu v Trnave č.k. 11CoP/41/2021-217 zo dňa 13.10.2021, bolo konanie sp.zn. 11P/70/2020

prerušené do právoplatného skončenia konania vedeného pred tunajším súdom pod sp.zn. 37Pc/6/2021
o zapretie otcovstva k maloletému dieťaťu. Keďže uvedené konanie sp.zn. 37Pc/6/2021 bolo dňa
16.06.2022 právoplatne zastavené, súd pokračoval v konaní sp.zn. 11P/70/2020.

5. Navrhovateľka svoj návrh vo veci samej odôvodnila tým, že milé správanie manžela skončilo, keď sa

vo februári presťahovali do spoločnej domácnosti. Plánovali sa vziať ešte pred pôrodom, avšak mala
zdravotné problémy a vyústilo to až do predčasného cisárskeho rezu. Už zo začiatku manželstva nebola
navrhovateľka šťastná, manžel sa k nej začal správať veľmi zle. Konkrétne bol majetnícky, nadával jej,
nezaujímal sa o ňu, nebol jej oporou, odstrkoval ju od seba, prestala z jeho strany cítiť akúkoľvek lásku.
Nepomáhal jej s domácimi prácami, starostlivosť o dieťa prenechal úplne na ňu. Dňa XX.XX.XXXX

manžel nastúpil na materskú dovolenku, no počas väčšiny dní sa o dieťa starala navrhovateľka. Často sa
stávalo, že mali doma tzv. tichú domácnosť, pretože sa pohádali zvyčajne pre úplné maličkosti, no vníma
aj fakt, že medzi ňou a manželom sú výrazné rozdiely v ich názoroch a hodnotách. Cvičenia s dcérou
robila iba navrhovateľka, manžel odmietal aj sprevádzanie do ambulancií. Časom ich komunikácia
pozostávala iba z jeho príkazov a zákazov. Neustále ju psychicky týral a ponižoval, aj pred známymi. Po

tom, čo sa zobrali, navrhovateľka zistila, že jej manžel klamal o jeho finančnej situácii. Napriek tomu, že
jej manžel pravidelne zatajoval jeho finančný status, začal od navrhovateľky požadovať, aby mu platila
nájom 200,- eur, pretože si z výplaty dopriala kúpiť nejaké oblečenie a neinformovala ho vopred o tom,
koľko peňazí zarobila. Toto vníma ako ekonomické týranie zo strany manžela. Keď bola s dcérou u
lekárky a dostali predpis na nejaké lieky, musela navrhovateľka najprv ísť do lekárne, nechať nablokovať

lieky a následne zavolať manželovi, oznámiť mu na cent presnú sumu, ktorú jej až potom poslal na
účet a lekárnička musela blokovať dané lieky nanovo. Počas doby, čo s manželom bývala, jej zakazoval
mať účty na sociálnych sieťach, avšak on sám mal mnoho účtov na sociálnych sieťach a pokiaľ vie,
pravidelne si tam písal s cudzími ženami a s obľubou navrhovateľku ohováral. Keďže sa situácia v rodine
naďalej zhoršovala, z manžela mala strach a vzhľadom na jeho sústavné vyhrážanie, nevyspytateľné

nálady a fyzický útok, mala dôvodné obavy o svoje bezpečie a bezpečie dcéry, a preto bola z domácnosti
nútená odísť, a to dňa 15.10.2020. Do dnešného dňa preto žijú oddelene, navrhovateľa býva spolu s
dcérou u rodičov. Manžel je podľa názoru navrhovateľky manipulatívny, agresívny, neempatický človek.
Navrhovateľka má za to, že súdu dostatočne opísala, že manželstvo s manželom už nie je možné nijako
zachrániť a ani o to nemá záujem. Ich vzťahy sú veľmi vážne narušené a trvalo rozvrátené.

6. Navrhovateľka ako dôkazy predložila sobášny list, rodný list maloletej, zápisnicu o určení otcovstva
súhlasným vyhlásením rodičov, tabuľku výdavkov za február 2021, kópie pokladničných dokladov č.l.
119-124, faktúru č. 5210581178, daňový doklad k faktúre č. 122106467, faktúru č. 5210577238, záznam
o podaní oznámenia zo dňa 19.11.2020, upovedomenie o vykonaných opatreniach zo dňa 10.02.2021,

uznesenie ORPZ v Trnave zo dňa 02.07.2020, uznesenie OS Ružomberok č.k. 9P/59/2020-100 zo
dňa 26.04.2021, uznesenie OS Ružomberok č.k. 9P/59/2020-102 zo dňa 26.04.2021, rozsudok OS
Ružomberok č.k. 9P/59/2020-347 zo dňa 23.08.2022, potvrdenie o návšteve VŠ zo dňa 02.09.2022,
nájomnú zmluvu na byt zo dňa 02.09.2022, pracovnú zmluvu, výplatnú pásku za 8/2022, faktúru
č. 202213470. Navrhovateľka navrhla tiež doplniť dokazovanie výsluchom oboch manželov, ako aj

výsluchom svedka J. U..

7. Manžel, ktorý návrh na rozvod nepodal, sa na pojednávaní dňa 09.03.2021 vyjadril, že spochybňuje
svoje otcovstvo k maloletému dieťaťu, pričom bude podaný návrh na zapretie otcovstva (pozn.súdu: konanie sp.zn. 37Pc/6/2021). Dôvodom rozvratu manželstva je citové ochladnutie, časté hádky,
neplánovanie spoločnej budúcnosti, pričom absolútne popiera akékoľvek fyzické napádanie.

8. Manžel v konaní ako dôkazy predložil detail karty a prehľad výdavkov č.l. 143-158, potvrdenie o
zostatku na účte č.l. 278, screenshot z google.maps č.l. 279.

9. Súd vo veci vykonal dokazovanie vyššie uvedenými listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi,
ako aj listinnými dôkazmi zabezpečenými súdom (uznesenie OS Ružomberok č.k. 9P/59/2020-22

zo dňa 04.12.2020, výsledky elektronickej lustrácie rodičov v Registri obyvateľov a v Sociálnej
poisťovni zo dňa 21.01.2021, 02.03.2021, 28.06.2022, 22.09.2022, potvrdenie o príjme otca zo dňa
27.01.2021, oznámenie ÚPSVaR Trnava zo dňa 27.01.2021, oznámenie Sociálnej poisťovne zo
dňa 01.02.2021, odpoveď ERAGO s.r.o. zo dňa 04.02.2021, správa z prešetrenia pomerov zo dňa
16.02.2021, oznámenie ÚPSVaR Trnava zo dňa 05.03.2021, uznesenie OS Trnava č.k. 37Pc/6/2021-68
zo dňa 25.05.2022, oznámenie ÚPSVaR Trnava zo dňa 30.06.2022, uznesenie KS v Žiline č.k.

9CoP/27/2021-135 zo dňa 06.07.2021, pracovný posudok zo dňa 01.07.2022, potvrdenie o príjme
otca zo dňa 30.06.2022, podanie zo dňa 21.09.2022, úradný záznam č.l. 282), a tiež výsluchom
navrhovateľky a manžela, keď na poslednom pojednávaní pojednával v neprítomnosti manžela, ktorý
svoju neprítomnosť ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti (č.l. 282), pričom súd
z vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

10. Manželia sú slovenskí štátni občania, ktorí dňa XX.XX.XXXX v W. uzavreli manželstvo, pričom
pred uzavretím manželstva sa z ich vzťahu dňa XX.XX.XXXX narodila maloletá dcéra S.. Posledné
spoločné bydlisko účastníkov bolo v W., kde v súčasnosti žije manžel. Uznesením Okresného súdu
Ružomberok č.k. 9P/59/2020-102 zo dňa 26.04.2021 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline č.k.

9CoP/27/2021-135 zo dňa 06.07.2021 bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým bola otcovi uložená
povinnosť platiť výživné v nevyhnutnej miere na maloletú vo výške 80,- eur mesačne. Rozsudkom
Okresného súdu Ružomberok č.k. 9P/59/2020-347 zo dňa 23.08.2022 bola na čas do rozvodu maloletá
zverená do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, otec
bol zaviazaný povinnosťou platiť na maloletú výživné v sume 180,- eur mesačne vždy do 15. dňa

v mesiaci s účinnosťou od 30.11.2020, pričom zameškané výživné bolo povolené otcovi splácať v
splátkach po 50,- eur mesačne a styk otca s maloletou zostal neupravený; uvedený rozsudok doposiaľ
nenadobudol právoplatnosť. Obaja manželia majú vyživovaciu povinnosť iba voči maloletému dieťaťu
pochádzajúcemu z ich vzťahu. Navrhovateľka je od 01.08.2022 zamestnaná v spoločnosti Y., pričom
za mesiac 8/2022 mala čistú mzdu vo výške 817,82 eura (výplatná páska na č.l. 306), avšak z dôvodu

denného bakalárskeho štúdia na J.. od XX.XX.XXXX (potvrdenie na č.l. 292) bude pracovať iba na
skrátený úväzok s nižším príjmom (cca 60% z pôvodného). Navrhovateľka poberá rodičovský príspevok
na maloletú vo výške 280,- eur mesačne (oznámenie ÚPSVaR Trnava na č.l. 242), ktorý by mala poberať
do marca XXXX. Od 9/2022 matka v priebehu týždňa býva v prenajatom byte v M. (nájomná zmluva na
č.l. 293). Mesačné náklady matky sú: nájomné 250,- eur, telefón 10,- eur. Matka nemá žiadne poistky

ani pôžičky alebo úvery, nevlastní žiadne nehnuteľnosti ani motorové vozidlá. Otec je momentálne
nezamestnaný a bez príjmu. Býva v byte, ktorý je v jeho výlučnom vlastníctve. Mesačné náklady otca
okrem všeobecne známych nákladov na potraviny a hygienu (výsluch otca na č.l. 115 a rub č.l. 142)
sú: telefón 10,- eur, internet 15,- eur, splátka úveru 47,03 eura, splátka bezúčelového úveru 63,84
eura, splátka úveru v W., a.s. 526,87 eura, splátka na kreditnú kartu 39,67 eura, poplatok RTVS 4,64

eura, platby Steffe 152,31 eura, ZSE 35,- eur, životná poistka 18,42 eura + 73,70 eura. Okrem bytu
iné nehnuteľnosti otec nevlastní, ani motorové vozidlo. Maloletá je počas toho, ako je matka v škole
alebo v práci, v starostlivosti starej matky zo strany matky. Maloletá ešte používa plienky, pričom sa
stravujenormálne,bezumelýchpríkrmov.Predškolskézariadenieanižiadnekrúžkyzatiaľnenavštevuje.
Zdravotný stav maloletej je dobrý; raz za pol roka navštevuje neurológa z dôvodu kontroly a pozorovania.

11. Podľa § 22 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine (ďalej len „ZR“), k zrušeniu manželstva rozvodom
možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

12. Podľa § 23 ods. 1 až 3 ZR, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak

sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. (1) Súd zisťuje príčiny, ktoré
viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súdpri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. (2) Súd pri posudzovaní miery
rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19. (3)

13. Podľa § 18 ZR, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu,
byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať
zdravé rodinné prostredie.

14. Podľa § 19 ods. 1 ZR, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa

obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb
rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

15. Podľa § 100 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), s konaním
o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas
po rozvode.

16. Podľa § 2 ods. 1 zákona CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

17. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),

pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

18. Podľa § 24 ods. 1 a 4 ZR, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa,
súdupravívýkonichrodičovskýchprávapovinnostíkmaloletémudieťaťunačasporozvode,najmäurčí,
komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.

Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať
na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. (1) Súd pri rozhodovaní o výkone
rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého
dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého
dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku

schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby
bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo
rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného
styku s obidvomi rodičmi. (4)

19. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (1) Obaja rodičia prispievajú na
výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať
sa na životnej úrovni rodičov. (2) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť. (4) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (5)

20. Podľa § 65 ods. 1 ZR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej

povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

21. Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho

zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

22. Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy
na mesiac dopredu.

23. Podľa § 25 ods. 1 až 3 ZR, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. (1) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletýmdieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to
neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. (2) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa,
súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie

je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom. (3)

24. Na základe výsledkov dokazovania súd dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky k
rozvodu manželstva navrhovateľky a manžela, ktorý návrh nepodal. V konaní mal súd za preukázané
a nebolo to medzi manželmi ani sporné, že existuje vážny a trvalý rozvrat vzťahov medzi manželmi

a manželstvo si neplní svoj účel, a to z dôvodu, že manželia takmer dva roky žijú oddelene, nevedú
spoločnú domácnosť, nehospodária spolu, nevedú spoločný intímny život, nestarajú sa spoločne
o maloleté dieťa. Manželstvo navrhovateľky a manžela si tak neplní žiadnu zo svojich základných
funkcií, je neusporiadané a obnovenie manželského spolužitia je vzhľadom na postoj oboch manželov
a absenciu citového vzťahu medzi nimi nereálne. Ďalšie trvanie tohto formálneho zväzku nie je
v spoločenskom záujme, ani v záujme účastníkov konania, a tento neusporiadaný stav nie je v

záujme ani maloletého dieťaťa pochádzajúceho zo vzťahu navrhovateľky a manžela, keďže ich
manželstvo nevytvára harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré by zabezpečovalo riadne
výchovné prostredie. Z uvedených dôvodov súd manželstvo účastníkov vo výroku I. rozsudku rozviedol,
pričom ako dôvod rozvratu súd ustálil odlišné predstavy manželov na spoločný manželský a rodinný
život, ktoré viedli k nezhodám medzi nimi až k ich úplnému citovému odcudzeniu.

25. Súd dodáva, že v konaní nebolo preukázané, že dôvodom rozvratu manželského vzťahu bolo
násilie zo strany manžela, keď nebolo predložené žiadne právoplatné rozhodnutie ani o spáchanom
trestnom čine, ani o spáchanom priestupku. Nebolo potom možné mať za preukázané, že dôvod
rozvratu manželstva bol výlučne na strane manžela. Súd dodáva, že nevykonal dôkaz výsluchom

svedka J. U., keďže vzhľadom na list, ktorý doručil súdu (na č.l. 78) nebolo možné ani predpokladať,
že by vypovedal v neprospech svojho brata (manžela navrhovateľky), keď zároveň navrhovateľka na
poslednom pojednávaní na jeho výsluchu netrvala.

26. S konaním o rozvod manželstva je spojené aj konanie o úpravu pomerov manželov k ich spoločnému

maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Súd vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletému dieťaťu na čas po rozvode dospel k záveru, že v záujme maloletej je, vzhľadom na jej vek,
aby bola na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti matky, v ktorej starostlivosti sa po rozchode
rodičov nachádza, a s ktorou starostlivosťou otec aj súhlasí. Z uvedených dôvodov súd vo výroku II.
rozsudku zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky.

27. Pokiaľ ide o zastupovanie maloletého dieťaťa a spravovanie jeho majetku v bežných veciach, súd
mal za to, že je namieste, aby k tomuto bola oprávnená matka, ktorá má dieťa v osobnej starostlivosti.
Súd pritom vychádzal zo stavu v čase vyhlásenia rozhodnutia, a síce z toho, že otec nebol v kontakte
s maloletým dieťaťom takmer dva roky, styk otca s maloletým dieťaťom nebol na žiadosť rodičov

upravený a zároveň sa otec nachádza v cudzine, a preto ani nemá možnosť byť fyzicky dosiahnuteľný pri
rozhodovaní v bežných veciach maloletého dieťaťa. Rodičom reálne vykonávajúcim rodičovské práva
je v tu prejednávanej veci nesporne matka, ktorej bolo z toho dôvodu maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti.

28. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/41/2022 zo dňa
31.03.2022, v ktorom dovolací súd uzavrel, že „ak súd v rozhodnutí o úprave výkonu rodičovských práv
a povinností na čas po rozvode manželstva určí, že v bežných veciach bude maloleté dieťa zastupovať a
jeho majetok bude spravovať ten z rodičov, ktorému maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti na čas
po rozvode manželstva, nejde o obmedzenie alebo pozbavenie rodičovských práv toho rodiča, ktorému

maloleté dieťa do osobnej starostlivosti na čas po rozvode manželstva zverené nie je.“

29. Pokiaľ ide o výšku výživného, matka v návrhu žiadala určiť výživné vo výške 350,- eur mesačne,
pričom otec súhlasil s výživným v rozsahu 20% z jeho čistého príjmu, ktorý dosahoval u zamestnávateľa
M.

30. Z odpovede bývalého zamestnávateľa otca, spoločnosti M., zo dňa 01.07.2022 (č.l. 255), súd
zistil, že pracovný pomer s otcom trval od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, pričom otec pracoval ako
operátor výroby. Pracovný pomer s otcom bol ukončený dohodou z iniciatívy otca. Podľa bývaléhozamestnávateľa otec nemal problém s disciplínou v práci, nebola mu vykázaná absencia, vzťah k
nadriadenému bol bezproblémový a slušný, požívanie alkoholických nápojov v práci nebolo zistené. Z
priloženého potvrdenia o výške príjmu (č.l. 256) vyplýva, že priemerný čistý mesačný príjem otca za

obdobie od 02/2021 do 01/2022 bol vo výške 1.267,13 eura.

31. Tým, že otec z vlastnej iniciatívy zapríčinil skončenie dlhotrvajúceho pracovného pomeru a následne
zostal bez zamestnania a príjmu, na takéto jeho správanie súd s poukazom na ustanovenie § 75 ods.
1 ZR nahliada ako na vzdanie sa bez dôležitého dôvodu zárobku. Súd preto dospel k záveru, že ak by

otec neukončil pracovný pomer, bolo by v jeho schopnostiach a možnostiach dosahovať čistý mesačný
príjem vo výške 1.267,13 eura, z ktorého je potrebné vychádzať.

32. Z potencionálneho čistého príjmu otca u zamestnávateľa M. vo výške 1.267,13 eura mesačne by
bol otec schopný plniť vyživovaciu povinnosť na maloleté dieťa v rozmedzí od 20% do 25% z čistého
príjmu, čo predstavuje v súdnej praxi ustálený rozsah vyživovacej povinnosti z príjmu povinného rodičia

na všetky jeho vyživovacie povinnosti. Uvedené rozmedzie premenené na eurá predstavuje rozmedzie
od cca 250,- eur do cca 315,- eur mesačne.

33. Pri určení výšky výživného na maloleté dieťa nebolo možné vychádzať zo skutočnosti, že otec je
momentálnenezamestnanýabezpríjmu.Otecmaloletejsitotižsidanýstavzavinilsámtým,žezvlastnej

iniciatívy ukončil pracovný pomer u zamestnávateľa M. kde dosahoval čistý mesačný príjem vo výške
1.267,13 eura. Okrem toho súd poukazuje na skutočnosť, že sa má otec nachádzať podľa vlastného
vyjadreniavzahraničí,kdesihľadáprácu,atedajepráceschopný.Keďžesazaúčelomprácevzahraničí
vzdal práce na Slovensku, možno predpokladať, že jeho príjmové možnosti v cudzine by mali byť ešte
lepšie ako v mieste bydliska. V opačnom prípade by odchod otca do cudziny nedáva zmysel.

34. V súvislosti s vyššie uvedeným súd poukazuje na ustálenú súdnu prax v tejto otázke a napr. na
rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 25CoP/14/2019-59 zo dňa 30.04.2019, v ktorom odvolací súd
vyslovil záver, že „súd prvej inštancie správne uplatnil princíp potencionality príjmov otca povinného
výživným pred princípom fakticity jeho príjmov. To znamená, že súd neprihliada len na skutočné faktické

príjmy povinného rodiča, ktoré dosahuje, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená z
príjmov, ktoré povinný rodič mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň
dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax a dopyt na trhu práce. Je povinnosťou rodičov, aby
venovali všetky sily na dôsledné zaistenie výživy svojich nezaopatrených detí a vyvarovali sa každého
konania, ktoré má negatívny dopad na možnosť zabezpečenia ich výživy.“

35. V súvislosti s otázkou výživného, súd považoval za opodstatnené a primerané priemerné mesačné
náklady na maloletú vo výške cca 300,- eur mesačne (strava 120,- eur (priemerne 4,- eurá na deň x 30
dní),oblečenieaobuv40,-eur,plienky50,-eur,hygiena20,-eur,liekyavýživovédoplnky20,-eur,hračky
10,- eur, bývanie 40,- eur). Pri nákladoch na bývanie súd nevychádzal zo sumy matkinho mesačného

nájomného za prenajatie bytu T., keďže tam maloletá s matkou nebýva. Súd však vychádzal z toho, že za
bývanie maloletej u starých rodičov matka prispieva, pričom za opodstatnenú sumu nákladov na bývanie
maloletej súd považoval sumu 40,- eur, v ktorej sú zahrnuté náklady na vodu a energiu na varenie,
svietenie a vykurovanie, ktoré náklady v súvislosti s bývaním maloletej v domácnosti nepochybne
vznikajú, a na ktorých by sa mala podieľať aj maloletá. Súd teda pri nákladoch na bývanie nevychádzal

zo sumy 125,- eur mesačne (nájomné matky 250,- eur deleno 2 osoby), ale zo sumy 40,- eur, ktorú sumu
považoval súd za primeranú ako mesačné náklady na vodu a energie pri maloletom dieťati. Uvedené
zodpovedá aj tomu, že mesačné náklady na bývanie v byte rodičov sú vo výške 154,- eur mesačne (č.l.
118), z čoho náklady na jednu osobu pri štyroch osobách vychádzajú práve na cca 40,- eur mesačne.
Súdpriurčenínákladovnamaloletúneprihliadalnanákladynaautosedačku,detskúpostieľkuašportové

potreby, pretože tieto náklady matka už vynaložila. Výživné sa v rámci úpravy výkonu rodičovských práv
a povinností na čas po rozvode určuje výlučne do budúcna, t.j. po právoplatnosti rozsudku o rozvode,
a preto je možné prihliadať iba na tie náklady, ktoré na výživu maloletého dieťaťa ešte len vzniknú. Pri
sume celkových nákladov na maloletú v sume 300,- eur súd dodáva, že uvedené náklady zodpovedajú
sume, ktorú matka uhradila svojim rodičom za mesiac starostlivosti o maloletú počas pobytu matky mimo

domov.

36. S poukazom na vyššie uvedené (potencionálny príjem otca, príjem matky a odôvodnené potreby
maloletej) súd za primeranú výšku bežného výživného otca na maloletú považoval sumu 200,- eurmesačne. Pri bežnom výživnom otca na maloletú v sume 200,- eur mesačne budú vo zvyšnej miere
náklady na maloletú do sumy 300,- eur mesačne uhrádzané z príjmu matky a z prídavku na dieťa.
Súd pritom vychádzal z toho, že rodič, ktorý nemá maloleté dieťa v osobnej starostlivosti, by sa mal

na nákladoch na dieťa podieľať cca v 2/3 týchto nákladov, ktorá zásada bude v tu prejednávanej veci
zachovaná.

37. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že prípadné vyššie bežné výživné zo strany otca by nebolo maloletou
spotrebované, a preto súd dospel k záveru, že bežné výživné zo strany otca vo výške 200,- eur mesačne

postačuje. Keďže to však dovoľujú potencionálne príjmové pomery otca (s poukazom na výšku jeho
potencionálneho čistého mesačného príjmu 1.267,13 eura), súd mal za to, že je dôvodný postup podľa
§ 63 ods. 3 ZR a určenie časti výživného vo výške 50,- eur mesačne (ktoré výživné by maloletá nebola
schopná za mesačné obdobie spotrebovať) na tvorbu úspor pre maloletú, ktoré bude prípadne slúžiť na
zabezpečenie prípravy na jej budúce povolanie, resp. na iné nepredpokladané výdavky. Takto určené
výživné otca (200,- eur + 50,- eur) spolu s primeraným výživným od matky a prídavkom na dieťa umožní

uspokojiť všetky odôvodnené potreby maloletej a zároveň jej umožní vytvoriť si úspory do budúcna.

38. Výšku celkového výživného uloženého otcovi v sume 250,- eur na maloletú považuje súd s
prihliadnutím na schopnosti a možnosti otca (v zmysle § 75 ods. 1 ZR), ako aj s prihliadnutím na
odôvodnené potreby a vek maloletej, ako aj na skutočnosť, že nenavštevuje predškolské zariadenie, za

primeranú, pričom vo zvyšnej časti budú náklady na maloletú hradené z prídavkov na dieťa a z príjmu
matky, ktorá je zamestnaná a je tiež povinná podieľať sa na starostlivosti o maloletú aj finančne. Súd
dodáva, že určil výživné na maloletú na dolnej hranici rozmedzia uvedeného v odseku 32. rozsudku
(250,-eur-315,-eur),keďvzhľadomnavekmaloletéhodieťaťapovažovalzapotrebnéponechaťpriestor
na zvýšenie výživného v budúcnosti.

39. Súdom určená výška vyživovacej povinnosti otca voči maloletej je podľa názoru súdu zodpovedajúca
schopnostiam a možnostiam otca s prihliadnutím na skutočnosť, že otec nemá okrem maloletej
žiadne iné vyživovacie povinnosti, s maloletou sa nestretáva, a teda nepokrýva žiadne náklady na
maloleté dieťa. Pri uvedenej výške výživného by otcovi pritom z potencionálneho príjmu zostal dostatok

finančných prostriedkov na vlastné náklady uvedené v odseku 10. rozsudku (avšak bez prihliadnutia
na náklady na splátky úveru 47,03 eura, bezúčelového úveru 63,84 eura a na kreditnú kartu 39,67
eura, ktoré neboli preukázané ako nevyhnutné) vrátane nákladov na stravu (150,- eur), hygienu (20,-
eur) a oblečenie (50,- eur). Súd zároveň uvádza, že pokiaľ ide o výšku výživného, cieľom § 62 ods.
5 ZR je zdôrazniť mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až

následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v dostatočnej miere na potreby dieťaťa.
To znamená, že rodič je povinný korigovať svoje potreby tak, aby mohol zabezpečiť svojmu dieťaťu, ku
ktorému má zákonnú vyživovaciu povinnosť, výživné v čo najväčšom rozsahu. Povinnosťou otca ako
rodiča je starať sa o výživu svojho maloletého dieťaťa a vynaložiť všetko úsilie, aby dosahoval príjem,
z ktorého jeho výživu zabezpečí, a to tým viac, že je zrejmé, že je v možnostiach a schopnostiach otca

zabezpečiť riadnu výživu jeho dieťaťa.

40. S poukazom na všetko vyššie uvedené súd vo výroku III. rozsudku zaviazal otca platiť na maloletú
výživné v celkovej výške 250,- eur mesačne, z toho 200,- eur ako bežné výživné a 50,- eur ako výživné
určené na tvorbu úspor, a to s účinnosťou odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, keďže ide o

určenie výživného na čas po rozvode. Súd pritom dodáva, že pri určení výšky výživného nebol viazaný
rozhodnutím Okresného súdu Ružomberok v konaní o úprave rodičovských práv a povinností sp.zn.
9P/59/2020, keďže išlo o úpravu na čas do rozvodu, za inej skutkovej situácie (matka neštudovala na
VŠ) a zároveň uvedený rozsudok ani nenadobudol doposiaľ právoplatnosť.

41. Bežné výživné v sume 200,- eur mesačne súd uložil otcovi platiť vždy do 15. dňa každého mesiaca
vopred k rukám matky a sumu výživného určenú na tvorbu úspor v sume 50,- eur mesačne súd uložil
otcovi platiť vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred na osobitný účet maloletej. Vo výroku IV. rozsudku
potomsúduložilmatkepovinnosťdo10dníodvyhláseniarozsudkuzriadiťvprospechmaloletejosobitný
účet v banke vinkulovaný do plnoletosti maloletej a oznámiť otcovi číslo účtu a banku, v ktorej zriadila

pre maloletú osobitný účet, s tým, že na nakladanie s finančnými prostriedkami na účte maloletej je
potrebný súhlas súdu.42. Na pojednávaní dňa 27.09.2022 zobrala matka návrh na zákaz styku otca s maloletou späť, čo
potvrdila svojim podpisom do zápisnice, pričom žiadala styk otca s maloletou ponechať neupravený.

43. Podľa § 29 ods. 1 až 3 zákona č. 161/2015 Z.z. CMP, navrhovateľ môže počas konania zobrať
návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie
zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. (1) Súd konanie nezastaví, ak
sa mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné v konaní pokračovať. (2) Súd konanie nezastaví, ak niektorý
z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí. (3)

44. Súd v súlade s citovanými ustanoveniami konanie o návrhu matky na zákaz styku otca s
maloletou vo výroku V. uznesenia na základe späťvzatia návrhu zastavil. Hoci išlo o konanie, ktoré
možno začať aj bez návrhu, súd nepovažoval za potrebné v ňom pokračovať, keďže takýto návrh
považoval po predbežnom právnom posúdení za zjavne nedôvodný. Procesný opatrovník prítomný na
pojednávaní voči čiastočnému späťvzatiu návrhu nenamietal. Súčasne mal súd za to, že nie je možné

ani predpokladať existenciu vážneho dôvodu, pre ktorý by mohol otec so späťvzatím návrhu nesúhlasiť,
a preto ho nevyzýval na vyjadrenie sa k späťvzatiu.

45. Vzhľadom na skutočnosť, že obaja rodičia žiadali styk otca s maloletým dieťaťom neupraviť, súd
tento styk v súlade s § 25 ods. 2 ZR neupravil, čo uviedol vo výroku VI. rozsudku. Súd dodáva, že z

dôvodu, že styk otca s maloletým dieťaťom zostal neupravený, je ponechané na dohodu rodičov, či, kedy
a v akom rozsahu sa stretnutie otca maloletou uskutoční.

46. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

47. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

48. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon

neustanovuje inak.

49. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

50. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 CMP, keď vo výroku VII. rozsudku
rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pretože v mimosporových
konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej
z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP. Ako už bolo uvedené vyššie, v konaní nebolo
preukázané, že jediným dôvodom rozvratu manželského vzťahu bolo násilie zo strany manžela, a preto

nebolo možné konštatovať, že dôvod rozvodu bol výlučne na strane manžela.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava, avšak odvolanie podané navrhovateľkou by nebolo právne účinné, pretože táto sa práva
podať odvolanie výslovne vzdala do zápisnice na súde po vyhlásení rozhodnutia.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko,
môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva oznámiť príslušnému
matričnému úradu, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.