Rozsudok Judgement was issued on Thursday, June 26, 2019

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 49P/139/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1218205143
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Gašparová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2019:1218205143.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Gašparovou, vo veci starostlivosti

súduomaloletédeti:L.F.,Z..XX.XX.XXXXT.V.F.,Z..XX.XX.XXXX,bytomumatky,zastúpenékolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/a, Bratislava, deti rodičov -
matky:D..A.F.,Z..XX.XX.XXXX,B.O.X/K,B.,zastúpenáAdvokátskoukanceláriouKRIONPartnerss.r.
o.,sosídlomPalisády50,Bratislavaaotca:D..V.F.,Z..XX.XX.XXXX,K.B.O.I.XX,Q.,korešpondenčná
adresa V. XX, E., zastúpený Advokátskou kanceláriou Zahradnikova.SK s.r.o., so sídlom Štefanovičova
12, Bratislava, o zmenu rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom
a o určenie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Striedavá osobná starostlivosť, do ktorej boli maloleté deti L. F., Z.. X.X.XXXX T. F.. V. F.,
Z.. XX.X.XXXX zverené rozhodnutím Okresného súdu Bratislava III zo dňa 14.03.2017, č.k.
37P/256/2016-240, sa bude realizovať nasledovne:
- matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti, s výnimkou letných prázdnin,
Veľkonočnýchsviatkov,Vianočnýchsviatkova jarnýchprázdninv každompárnomkalendárnomtýždni
od pondelka od 08:00 hod. do stredy nasledujúceho nepárneho kalendárneho týždňa do 08:00 hod.
- otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti, s výnimkou letných prázdnin,

Veľkonočných sviatkov, Vianočných sviatkov a jarných prázdnin v každom nepárnom kalendárnom
týždni od stredy od 08:00. do pondelka nasledujúceho párneho kalendárneho týždňa do 08:00 hod.

II. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 14.03.2017, č.k. 37P/256/2016-240
v časti výroku o rozsahu striedavej osobnej starostlivosti s výnimkou letných prázdnin, Veľkonočných
sviatkov, Vianočných sviatkov a jarných prázdnin.

III. V ostatných častiach zostáva rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 14.03.2017, č.k.

37P/256/2016 - 240 nezmenený.
IV. Súd návrh matky na zmenu zverenia maloletých detí do výlučnej starostlivosti matky zamieta.

V. Súd návrh matky na určenie vyživovacej povinnosti otca zamieta.
VI. Súd návrh otca na zmenu rozsahu striedavej osobnej starostlivosti zamieta.
VII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom, doručeným Okresnému súdu Bratislava II, sa matka domáhala zmeny rozhodnutia o úprave

výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom tak, že obe maloleté deti navrhovala zveriť
do svojej výlučnej osobnej starostlivosti, otca zaviazať povinnosťou prispievať na výživu každého z detí
sumou 500,- eur mesačne a styk otca s maloletými deťmi upraviť v každom párnom kalendárnom týždni
od stredy od 8:00 hod. do pondelku nasledujúceho nepárneho týždňa do 8:00 hod., s osobitnou úpravoustyku počas sviatkov a školských prázdnin. Daňový bonus aj rodinné prídavky na maloleté deti si bude
uplatňovať matka.

2. Svoj návrh matka odôvodnila tým, že od posledného súdneho rozhodnutia o úprave rodičovských
práv a povinností k deťom sa značne zmenili pomery na strane matky ako aj otca detí. Po vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode sa matka stala majiteľkou rodinného domu v
Bratislave, ktorého kúpu financovala z bankového úveru. Výška mesačnej splátky úveru predstavuje
sumu 918,92 eur. Matka je konateľkou a spoločníčkou v 2 obchodných spoločnostiach, má príjem z

dohody o pracovnej činnosti vykonávanej v jednej z týchto spoločností, pričom jej priemerný mesačný
príjem je cca 124,50 eur brutto. Ostatné finančné prostriedky na úhradu svojich výdavkov ako aj
výdavkov maloletých detí si matka vypožičiava z obchodných spoločností, v ktorých vystupuje ako
spoločníčka a konateľka. Otec detí je zamestnaný a jeho priemerný čistý mesačný príjem je cca
2500,- eur, na deti si uplatňuje daňový bonus. Otec medzičasom uzatvoril manželstvo so svojou novou
partnerkou a kúpil nehnuteľnosť, v ktorej býva. Otec pritom nezabezpečuje starostlivosť o maloleté

deti v takom rozsahu ako matka. Matka zabezpečuje starostlivosť o deti počas 9 dní v rámci 2-
týždňového cyklu, pričom otec má deti v starostlivosti len 5 dní. Matka sa tiež podieľa na bežných
výdavkoch maloletých detí vo väčšej miere ako otec. Počas dní, ktoré maloleté deti trávia u otca, tento
s nimi nepodniká žiadne voľnočasové aktivity, väčšinu času s nimi trávi doma alebo u starých rodičov.
Maloleté deti sú pritom športovo nadané, počas zimného obdobia aktívne lyžujú. Práve kvôli tomu

matka zaobstarala obom maloletým deťom kompletnú lyžiarsku výbavu a absolvovala s nimi niekoľko
lyžovačiek. Otec vzal maloleté deti lyžovať iba jeden krát, inak s deťmi netrávi čas športovaním a
nepodporuje ich v ich športovej záľube. Matka sa snaží maloleté deti podporovať v ich záľubách a
športových aktivitách, voľný čas sa im snaží vypĺňať aktívne, berie ich na výlety, čo však so sebou
prináša aj zvýšené finančné výdavky, na ktorých sa otec skoro žiadnym spôsobom nepodieľa. Otec

z mimoriadnych výdavkov maloletých detí uhrádza len tie potreby, ktoré si sám vyberie podľa svojho
uváženia. Otec si zďaleka neplní svoju vyživovaciu povinnosť k deťom v takom rozsahu ako matka, hoci
jeho životné náklady medzičasom klesli a jeho príjmy sa značne zvýšili. Otcovi totiž zanikol záväzok
zo spoločného úveru, ktorý bol uhradený z kúpnej ceny predaných nehnuteľností patriacich do ich
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Zároveň uzatvoril manželstvo a so svojou manželkou žije

v spoločnej domácnosti. Napriek týmto skutočnostiam sa otec nepodieľa na finančných výdavkoch na
maloleté deti podľa potrieb maloletých, svojich možností, schopností a majetkových pomerov. Naproti
tomu matkine životné náklady sa medzičasom nepomerne zvýšili, nakoľko matka spláca úver na
nehnuteľnosť, v ktorej žije spolu s maloletými deťmi a uhrádza skoro všetky finančné výdavky na
deti. Komunikácia medzi matkou a otcom maloletých detí je veľmi odtiažna a komplikovaná najmä

kvôli správaniu sa otca, ktorý odpovedá len na tie správy, na ktoré on sám považuje za vhodné
odpovedať, reaguje len vtedy, kedy mu to vyhovuje a matke sa na jej správy ozýva až po niekoľkých
hodinách. Otec sa správa nepredvídateľne, mení názory z minúty na minútu a snaží sa matke čo
najviac znepríjemňovať a komplikovať život ako aj starostlivosť o maloleté deti. Rodičia sa kvôli tomu
nevedia dohodnúť na základných veciach týkajúcich sa starostlivosti a finančných výdavkov na maloleté

deti. Takýto prístup otca ako aj komplikovaná komunikácia medzi samotnými rodičmi nie je v žiadnom
prípade v záujme maloletých detí. Otec taktiež zatajuje pred matkou skutočnosti ohľadne zdravotného
stavu a iné skutočnosti týkajúce sa maloletých detí v čase, keď sú zverené otcovi. Napriek svojim
vyjadreniam o záujme plnohodnotne sa starať o maloleté deti otec úmyselne presúva zodpovednosť za
riešenie vecí ohľadne maloletých detí na čas, kedy sú maloleté deti zverené matke (napr. absolvovanie

lekárskych kontrol). Otec mení už dohodnuté termíny a odsúhlasené informácie, pričom následne danú
vec deleguje na matku. V dôsledku toho nie je možné sa s otcom dohodnúť ani na najbanálnejších
veciach týkajúcich sa maloletých detí. Matka musí byť stále v strehu, či otec vopred odsúhlasenú dohodu
nezmení, nezruší a následne sa musí prispôsobovať týmto zmenám. Zverením maloletých detí do
osobnej starostlivosti matky by sa eliminovali rozpory rodičov ohľadne rozhodovania o bežných veciach

týkajúcich sa maloletých detí, čo bude mať pozitívny vplyv aj na maloleté deti.

3. Otec s návrhom matky nesúhlasil. Rozsah doteraz určenej striedavej osobnej starostlivosti navrhoval
zmeniť tak, že s výnimkou sviatkov a školských prázdnin bude matka zabezpečovať osobnú starostlivosť
o maloleté deti v každom párnom kalendárnom týždni od pondelka od 8:00 hod. do pondelka

nasledujúceho nepárneho kalendárneho týždňa do 8:00 hod. a otec bude zabezpečovať osobnú
starostlivosť o maloleté deti v každom nepárnom kalendárnom týždni od pondelka od 8:00 hod. do
pondelka nasledujúceho párneho kalendárneho týždňa do 8:00 hod.. K samotnému návrhu matky sa
otec vyjadril tak, že doterajšia úprava rodičovských práv a povinností k maloletým deťom bola výsledkomrodičovskej dohody, na ktorej uzatvorení sa rodičia dohodli a táto bola schválená súdom ako súladná
so záujmom maloletých detí. Od posledného rozhodnutia nedošlo na strane rodičov ani maloletých
detí k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia tak, ako požaduje matka z

dôvodu, že ona zabezpečuje starostlivosť o deti vo väčšom rozsahu, a preto sa vo väčšej miere podieľa
na hradení bežných výdavkov na maloleté deti. Tieto skutočnosti totiž priamo vyplývajú zo samotnej
súdom schválenej rodičovskej dohody. Naopak otec mal za to, že je priestor na zmenu rozhodnutia,
ktorá by spočívala v úprave rovnomernej striedavej osobnej starostlivosti v pomere 7:7. Otec poprel
tvrdenia matky o tom, že mal uzatvoriť manželstvo so svojou partnerkou. Je stále rozvedený. K zmene

priezviska partnerky otca došlo na základe žiadosti jeho partnerky o zmenu priezviska z osobitných
dôvodov v rámci správneho konania. Od marca 2016 otec býva stále v tej istej prenajatej nehnuteľnosti,
o čom má matka vedomosť. Má však v pláne rovnako ako matka zabezpečiť si svoje vlastné bývanie
a za týmto účelom podnikol kroky a zakúpil pozemok, na ktorom bude postavený rodinný dom. Systém
striedania sa v starostlivosti o deti vyplýva z dohody rodičov schválenej súdom. Avšak počas sviatkov a
prázdninvykonávajúrodičiastarostlivosťrovnomerneavkonečnomdôsledkuotecopakovanevychádza

matke v ústrety a nahrádza ju v starostlivosti o deti, keď má matka pracovné povinnosti alebo iný
nepracovný program. Z uvedeného dôvodu otec vykonáva starostlivosť dokonca vo väčšom rozsahu ako
predpokladá rodičovská dohoda schválená súdom. Matka pritom nemá žiadne právo určovať otcovi, kde
a ako má tráviť čas, keď sú deti v jeho osobnej starostlivosti. Skutočnosť, že otec volí iné voľnočasové
aktivity ako matka nie je dôvodom na zmenu rozhodnutia o zverení detí do starostlivosti a ani na určenie

výživného, aby mohla matka tráviť s deťmi čas ňou vybranými voľnočasovými aktivitami, ktorým sa ona
rada venuje vo voľnom čase. Otec vedie maloleté deti k voľnočasovým aktivitám, a to nešportového
aj športového charakteru - bicyklovanie, kolobežkovanie, loptové hry, plávanie, púšťanie šarkanov,
sánkovanie, berie ich so sebou na interiérové aj exteriérové ihriská a bol s deťmi aj lyžovať. Namiesto
toho, aby zaplatil deťom inštruktora, otec sa deťom venuje sám, venuje im svoj čas, čo je v konečnom

dôsledku to najviac a čo sa nedá zaplatiť peniazmi. Otec naučil maloleté deti bicyklovať a aktuálne ich
učí plávať. Pritom aj otec má s týmito aktivitami finančné náklady, ale nepožaduje od matky, aby mu
na tieto aktivity prispievala. Tvrdenie, že len matka zaobstarala maloletým deťom kompletnú lyžiarsku
výbavu a bicykle nie je pravdivé. V prvom rade nie len matka, ale aj otec zakúpil maloletým deťom
bicykle a výstroj a každý z nich má svoj vlastný bicykel u oboch rodičov. Otec ďalej matke prispel

polovicu na náklady za kúpu lyžiarskej výbavy v novembri 2017. Otec sa finančne podieľa na spoločných
výdavkoch na maloleté deti, hradí polovicu nákladov na škôlku maloletých detí a polovicu nákladov na
škôlku v prírode. Okrem toho, že hradí bežné náklady na maloleté deti v čase, kedy sú maloleté deti
v jeho starostlivosti, hradí aj polovicu nákladov na oblečenie, obuv a polovicu nákladov na zdravotnú
starostlivosť, ktoré vznikajú v čase, kedy sú maloleté deti v starostlivosti matky. Za týmto účelom si

rodičia vedú tabuľku nákladov a svoje náklady si raz za čas vyrovnajú. Otec komunikoval s matkou, že
sa nebude podieľať na nákladoch matky na voľnočasové aktivity detí, ktoré realizuje matka s deťmi v
čase, kedy sú v jej starostlivosti. Otec žiadal matku, aby zvažovala ceny vecí, ktoré maloletým deťom
nakupuje. Má za to, že matka nakupuje deťom drahšie veci ako je potrebné a nevyhnutné. Otec zároveň
spochybnil matkou tvrdené skutočnosti o jej príjmoch a výdavkoch. Matka je jedinou spoločníčkou a

konateľkou dvoch obchodných spoločností, ktoré vznikli po rozvode manželstva rodičov maloletých detí
a ktoré zjavne nemajú žiadneho zamestnanca okrem matky. Matka je zamestnaná vo svojej spoločnosti
na základe dohody o pracovnej činnosti a z tejto dohody vykazuje priemerný mesačný príjem vo výške
124,50 eur. Je len rozhodnutím matky, aký vysoký príjem si bude vyplácať ako zamestnanec. Otec
pritom poukázal na to, že v konaní o rozvod manželstva mala matka príjem zo závislej činnosti na

základe pracovnej zmluvy vo výške cca 2200,- eur a popritom bola spoločníčka a konateľka obchodnej
spoločnosti. Vzhľadom k tomu sa buď matka dobrovoľne vzdala svojho príjmu alebo je zjavné, že je v jej
možnostiach a schopnostiach dosahovať príjem inými spôsobmi. Zároveň ak matka tvrdí, že si finančné
prostriedky požičiava zo svojich obchodných spoločností, na základe čoho nedosahujú spoločnosti zisk,
je na jej zvážení, či je vhodné vytvárať deťom životnú úroveň, kedy matka mesačne na jedno dieťa

minie na voľnočasové aktivity a dovolenky sumu 336,- eur. Hoci v priebehu rozvodového konania matka
vyčíslila mesačné výdavky na odôvodnené potreby maloletých detí vo výške 725,- eur na každé maloleté
dieťa, z toho náklad na škôlku bol v sume 350,- eur mesačne, v súčasnom konaní matka vyčíslila
náklady na jedno maloleté dieťa vo výške takmer 1200,- eur len na svojej strane. Niektoré náklady na
deti matka vo svojom vyčíslení bez akéhokoľvek odôvodnenia navýšila a zahrnula sem náklady, ktoré

nie sú výdavkom maloletých detí (napr. suma 306,30 eur nie je nákladom na bývanie maloletých detí, ale
predstavuje 1/3 úveru matky čerpaného za účelom nadobudnutia nehnuteľnosti, ktorý je v celej svojej
výške záväzkom matky). Celkové náklady na bývanie sú porovnateľným nákladom na strane otca a
matky vo vzťahu k maloletým deťom. Taktiež výdavky na voľnočasové aktivity, športové aktivity, výlety aletnédovolenky,ktorérealizujematkasmaloletýmideťmi,niejemožnépovažovaťzaodôvodnenýbežný
náklad na maloleté deti. Z celého návrhu matky na zmenu rozhodnutia zjavne vyplýva jeho účelovosť s
cieľom získania finančných prostriedkov. Matka v konečnom dôsledku nemá pripomienky k starostlivosti

otca o maloleté deti, keďže rozsah v akom sa otec stará o maloleté deti doteraz na základe rozsudku
nenavrhuje zmeniť. Matka navrhuje len osobnú starostlivosť otca zmeniť na právo styku otca s deťmi,
pričomrozsahovobudepomerzachovanýanavrhujelenzmenudnívrámci14dňovéhocyklu.Čosatýka
zmeny pomerov na strane otca, matkou uvádzaný záväzok zo spoločného úveru pritom zanikol nielen
otcovi, ale rovnako aj matke. Tak ako matka aj otec si musel vyriešiť svoju bytovú situáciu po rozvode a

predaji spoločnej nehnuteľnosti, kedy mu rovnako ako matke vznikol nový záväzok v spojitosti k kúpou
nehnuteľnosti a splácaním hypotekárneho úveru. Otec má taktiež náklady na úhradu potrieb maloletých
detí, ktoré hradí priemerne vo výške 678,80 eur mesačne na jedno maloleté dieťa. Vzhľadom k tomu
matka neuviedla žiadnu takú zmenu pomerov na strane otca a zlepšenie jeho finančnej situácie, ktorá by
odôvodňovala určenie výživného pri striedavej osobnej starostlivosti. Neuviedla ani žiadne dôvody, ktoré
by odôvodňovali zmenu rozhodnutia a zverenie maloletých detí do jej osobnej starostlivosti. Rodičia

sa vedia a vedeli dohodnúť na podstatných veciach maloletých detí. Napriek tomu, že komunikácia
medzi rodičmi nie je bez nezhôd, nikdy to neviedlo k situácii, ktorá by mala negatívny dopad na deti a
viedla k zanedbaniu ich potrieb. Otec s cieľom dospieť ku kompromisu radšej upustí od svojho návrhu.
Matka však takéto správanie otca považuje za zmenu názoru z minúty na minútu. Podľa otca je priestor
na zmenu rozhodnutia spočívajúceho v úprave rozsahu starostlivosti toho ktorého rodiča a to tak, že

sa rodičia budú striedať v starostlivosti o maloleté deti v týždňových intervaloch. Maloleté deti sú od
posledného súdneho rozhodnutia staršie a v ich veku už nie je možné hovoriť o útlom veku maloletých
detí, ktorý by odôvodňoval väčší rozsah starostlivosti zo strany matky či primárnu väzbu na jej osobu,
čo bolo dôvodom pre nepomer starostlivosti v pôvodnom rozsudku. Rodičia sa dlhodobo striedajú v
starostlivosti o maloleté deti, maloleté deti sú na starostlivosť otca zvyknuté, otec zabezpečuje všetky

ich potreby a úloha otca ako mužského vzoru v živote maloletých synov stále stúpa. Úprava pomeru
starostlivosti o maloleté deti je aj v súlade s právom detí na rovnocenný a rovnoprávny kontakt s oboma
rodičmi. Tento návrh zo strany otca pritom v konečnom dôsledku rieši aj výhradu matky, že sa na
základných potrebách maloletých detí (strava, drogéria...) podieľa vo väčšom rozsahu, keďže je s deťmi
viac ako otec. Otec vždy mal a má záujem zabezpečovať starostlivosť o maloleté deti minimálne v takom

rozsahu ako matka maloletých detí.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, kolízneho opatrovníka maloletých detí,
oboznámil sa s potvrdeniami o príjme a výdavkovými dokladmi oboch rodičov, výpismi z účtu, výpismi
z listov vlastníctva, výpismi z obchodného registra obchodných spoločností matky, účtovnými denníkmi

a hlavnými knihami spoločnosti ONLINE TORO consulting s. r. o. za roky 2017 a 2018, lekárskymi
správami, smskovou a mailovou komunikáciou rodičov, fotodokumentáciou, obsahom pripojeného spisu
Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 37P/256/2016, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi na vec sa
vzťahujúcimi a zistil nasledovný stav veci.

5. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č.k. 37P/256/2016-240 zo dňa 14.03.2017 bolo manželstvo
rodičov maloletých detí rozvedené a zároveň bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej boli obe
maloleté deti na čas po rozvode zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a to tak, že s
výnimkou sviatkov a prázdnin bude matka zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti v každom
párnom kalendárnom týždni od pondelka od 8:00 hod. do stredy do 8:00 hod a od piatku od 8:00 hod do

piatku nasledujúceho nepárneho kalendárneho týždňa do 8:00 hod a otec bude zabezpečovať osobnú
starostlivosť o maloleté deti v každom párnom kalendárnom týždni od stredy od 8:00 hod do piatku do
8:00 hod a v každom nepárnom kalendárnom týždni od piatku od 8:00 hod. do pondelku nasledujúceho
párneho kalendárneho týždňa do 8:00 hod.. V priebehu sviatkov a školských prázdnin bola dohodnutá
osobitná úprava striedavej osobnej starostlivosti o maloleté deti. Právo zastupovať maloleté deti a

spravovať ich majetok bolo priznané obom rodičom, výživné na maloleté deti nebolo určené. Ďalej bolo
dohodnuté, že daňový bonus na maloleté deti si bude uplatňovať otec a rodinné prídavky na deti bude
poberať matka. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 31.03.2017.

6. V čase rozvodu manželstva rodičov obe maloleté deti navštevovali súkromnú materskú školu, kde

poplatok za obe deti činil spolu sumu 700,- eur mesačne. Celkové výdavky na jedno dieťa boli v tej dobe
vyčíslené na sumu 725,- eur mesačne vrátane poplatku za škôlku. Matka bola zamestnaná, dosahovala
priemerný mesačný príjem vo výške 2171,- eur netto. Priemerný mesačný príjem otca bol vo výške
2486,87 eur netto. Obaja rodičia mali vyživovaciu povinnosť len k spoločným maloletým synom. Matkaa otec boli podielovými spoluvlastníkmi rodinného domu v Senci, každý v 1/2, pričom výdavky spojené s
užívaním domu vrátane splátok úverov predstavovali celkovo sumu 1587,- eur mesačne. V tomto dome
sa rodičia striedali pri výkone starostlivosti o spoločné maloleté deti, inak bývali v prenajatých bytoch.

7. Maloletý L. a maloletý V. v súčasnosti stále navštevujú materskú školu, kde poplatok za jedno dieťa
činí 380,- eur mesačne. Maloletý Viktor v roku 2018 absolvoval operáciu oka, musí preto absolvovať
pravidelné lekárske vyšetrenia. Maloletý L. potrebuje špeciálnu obuv s ortopedickými vložkami, v
minulosti mal problémy s vyprázdňovaním. Medzi pravidelné mesačné výdavky na potreby každého z

detí matka zahrnula: bývanie 306,30 eur, elektrina, TV a internet 72,46 eur, sporenie 50 eur, strava 100
eur, škôlka 190 eur, škôlka v prírode 37,50 eur, oblečenie a obuv 75 eur, voľnočasové aktivity a oslavy
75 eur, športové aktivity 50 eur, výlety 100 eur, lieky a lekárske ošetrenia 20 eur. Pri maloletom L. k tomu
pripojila ešte výdavok na psychologičku vo výške 10 eur mesačne. Okrem toho vznikajú matke aj ďalšie
mimoriadne výdavky na maloleté deti, napr. na letné dovolenky a zimné lyžovačky.

8. Matka maloletých detí podniká, je jedinou spoločníčkou a konateľkou obchodnej spoločnosti ONLINE
TORO mentoring s. r. o. a spoločnosti ONLINE TORO consulting s. r. o.. Do septembra 2018 mala
uzavretú dohoda o pracovnej činnosti so spoločnosťou ONLINE TORO consulting s. r. o., kde podľa
potvrdenia o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti za rok 2018 matka vykázala
úhrn príjmov plynúcich na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru pre

túto spoločnosť príjem vo výške 125,- eur brutto mesačne. Od septembra 2018 do decembra 2018
mala matka príjem na základe dohody o pracovnej činnosti pre iného zamestnávateľa, vykázaný vo
výške 813,45 eur brutto mesačne. Z predložených účtovných dokladov spoločnosti ONLINE TORO
consulting s. r. o. vyplýva, že matka používa finančné prostriedky spoločnosti aj na súkromné účely.
Svoje majetkové pomery, súvisiace s jej účasťou a podnikaním v spoločnosti ONLINE TORO mentoring

s. r. o. matka súdu nijakým spôsobom nepreukázala. Z verejne dostupných zdrojov zverejnených na
internete bolo zistené, že za rok 2018 vykázala spoločnosť ONLINE TORO consulting s. r. o. zisk vo
výške 11 988,- eur a spoločnosť ONLINE TORO mentoring s. r. o. zisk vo výške 4 503,- eur. Podľa
vyjadrenia matky jej aktuálny príjem z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru je
vo výške 365,15 eur mesačne, na maloleté deti poberá rodinné prídavky vo výške 47,36 eur. Matka je

výlučnou vlastníčkou rodinného domu v Bratislave, v ktorom býva spoločne s maloletými deťmi. Medzi
mesačné výdavky matky patria: splátka hypotekárneho úveru 918,92 eur, servisné, voda a elektrina
103,60 eur, internet a TV 38,80 eur.

9. Otec maloletých detí je zamestnaný, dosahuje priemerný mesačný príjem vo výške 2450,- eur

netto bez odmien, ktoré sú mu vyplácane 2x do roka. S odmenami jeho priemerný mesačný príjem
predstavuje sumu 3188,- eur netto. Otec je výlučným vlastníkom rodinného domu v Senci. Spoločnú
domácnosť zdieľa so svojou partnerkou, ktorá je momentálne na materskej dovolenke, keďže dňa
28.03.2019 sa im narodila dcéra K.. Medzi mesačné výdavky otca patria: splátka hypotekárneho úveru
966,93 eur, elektrina 120,- eur mesačne, vodné a stočné 24,52 eur štvrťročne, internet a TV 28,14 eur,

koncesionárske poplatky 4,64 eur, odpad 9,- eur.

10. V záujme zlepšenia vzájomnej komunikácie sa rodičia v priebehu súdneho konania zúčastnili
odborného poradenstva na Referáte poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR Bratislava, avšak
neskôr spoluprácu ukončili. Cieľ sa teda nepodarilo naplniť.

11. Matka pred súdom zotrvala na svojom písomne podanom návrhu. Podľa nej nie je v záujme
maloletých detí, aby striedavá osobná starostlivosť prebiehala v takom rozsahu, ako to bolo dohodnuté
pri rozvode. Pre deti nie je vhodné také časté striedanie prostredí. Preto navrhla iný rozsah s tým, že
zároveň žiadala o zmenu aj v časti zverenia detí do svojej výlučnej osobnej starostlivosti. Dôvodom pre

tento návrh je to, že sa s otcom maloletých detí nedokážu na ničom dohodnúť. V zásade je komunikácia
s otcom problematická. Otec takmer znemožnil vážnu očnú operáciu mladšieho syna, tiež bola dohoda
medzi rodičmi, že otec naučí deti plávať, ale nestalo sa tak. Matka uviedla, že je schopná lepšie
zabezpečiťpotrebydetí.Včase,keďsúdetisotcom,taktenichdávadoškôlky.Keďsúdetismatkou,tak
ona sa im plnohodnotnejšie venuje. V čase rozvodu sa rodičia dohodli na tom, že výživné sa neurčí, ale

medzi sebou mali ústnu dohodu, že si budú zapisovať jednotlivé položky a potom si rozdiely vyrovnajú.
Matka to zo začiatku aj zapisovala, ale potom jej otec detí začal jednotlivé položky vyškrtávať, takže
to prestala robiť. Výživné v sume 500,- eur mesačne na dieťa navrhla preto, lebo zodpovedá jednak
výdavkom detí, ako aj príjmu otca. Matka nevedela presne špecifikovať výdavky na deti zahrnuté podšportové aktivity a voľnočasové aktivity, ide napríklad o lyžovanie, rôzne výlety, športovú akadémiu.
Do výdavkov na deti matka zahrnula aj náklady na bývanie vrátane hypotéky, keďže musela deťom
zabezpečiť bývanie. Matka nesúhlasila so striedavou osobnou starostlivosťou, ktorú navrhol otec. U otca

sa momentálne udiali vážne zmeny, narodilo sa mu ďalšie dieťa. Samotná psychologička z ÚPSVaR
sa vyjadrila, že by to pre deti nebolo vhodné, aby za týchto okolností boli tak dlho bez matky. Matka
podniká, zatiaľ ešte nepodala daňové priznanie, ale podľa všetkého bude platiť daň vo výške 4.000,-
eur. V poslednom období sa podľa matky radikálne zhoršil psychický stav staršieho syna. Matka sa
preto rozhodla, že s ním opätovne bude navštevovať psychológa. Syn jej každý večer hovorí, že ho bolí

bruško, začal mať úzkostné stavy. Začal rozprávať o tom, že nejaká pani rozhodla, že nie je dobré ako
dlho bude s ktorým rodičom. Keď sa ho matka na to pýtala, od koho má tieto informácie, syn povedal,
že od ocka. Otec v podstate ani nežiadal o striedavú osobnú starostlivosť v rozsahu týždeň - týždeň,
bola to len jeho reakcia na matkin návrh. Aktuálna úprava je pre deti nevyhovujúca, potvrdila to aj
psychologička ÚPSVaR Bratislava. Matka nevylučuje striedavú osobnú starostlivosť v budúcnosti. Za
základnú podmienku však považuje komunikáciu medzi rodičmi, táto však aktuálne nefunguje. Preto

nepripúšťala iný model úpravy. Bola ochotná dohodnúť sa s otcom na zmene starostlivosti, pokiaľ to
bude v rovnakom rozsahu dní 9:5 s tým, že tieto dni nebudú rozdelené tak ako doposiaľ a o výživnom
sa bude rozhodovať samostatne. Matka trvala na určení vyživovacej povinnosti a to aj v prípade, že
ostane zachovaná striedavá osobná starostlivosť. Je potrebné si uvedomiť, že vo výživnom je zahrnutý
aj celý poplatok za škôlku, ktorú by uhrádzala matka. Matka nesúhlasila so znaleckým dokazovaním, v

konaní však žiadala vypočuť psychologičku ÚPSVaR Bratislava, F.. P., ktorá s rodičmi pracovala. Takisto
žiadala predložiť príjmy otcovej partnerky.

12. Otec vo svojich výpovediach pred súdom tiež zotrval na svojom písomne podanom návrhu na
zmenu rozsahu striedavej osobnej starostlivosti. Podľa neho nenastala taká zmena pomerov, ktorá

by odôvodňovala výlučnú osobnú starostlivosť matky. Práve naopak je tu dôvod na zmenu striedavej
osobnej starostlivosti, ktorá by sa vykonávala týždeň u otca a týždeň u matky, a to z dôvodu, že deti sú
už staršie a samé sa pýtajú k otcovi. Pri návrhu matky by otec nebol s deťmi 9 dní. Návrh matky preto
nie je v záujme maloletých detí. Striedavá osobná starostlivosť nie je viazaná na vek maloletých detí.
Ak by to tak bolo, riešil by to zákonodarca v zákone o rodine. Otec poukázal na to, že svoju vyživovaciu

povinnosť k deťom si plní. Rovnako ako matka aj on má výdavky, keď je s maloletými deťmi. Deťom
okrem toho uhrádza časť poplatku za škôlku, za školu v prírode, za športovú akadémiu, rovnako ako
matka im sporí a zabezpečuje im tiež bývanie, stravu a oblečenie. Má s nimi náklady aj na voľnočasové
aktivity. Keďže otec navrhoval striedavú osobnú starostlivosť v rovnakom rozsahu pre obidvoch rodičov,
nevidel dôvod na to, aby bolo určené výživné, a to aj s ohľadom na zmeny pomerov na strane otca.

Otcovi totiž pribudla vyživovacia povinnosť k maloletej dcére K. a tiež k matke jeho maloletej dcéry,
svojej partnerke. Otec primárne požadoval striedavú osobnú starostlivosť v pomere 7:7 dňom u každého
z rodičov. Súhlasil by však aj s modelom starostlivosti o deti 6 dní u otca a 8 dní u matky. Model 9:5
dňom otec nepovažoval za vhodný, nakoľko to pre neho predstavuje, že deti by boli bez otca 9 dní. Otec
pripustil, že sa rozprával s L. o tom, prečo sa stretávajú v takom rozsahu. Bolo to preto, lebo syn sa ho

pýtal, prečo musia od otca tak skoro odísť. Tak mu vysvetľoval, že o tom rozhodla jedna pani a musia to
dodržiavať. Otec nebadal na maloletom synovi také zmeny, na ktoré upozorňovala matka, že by plakal
alebo že by bol úzkostlivý. Je pravda, že je na seba veľmi citlivý. Jediné čo sa stalo bolo to, že otcovi
volali a povedali mu, že L. plače, lebo chce byť s ním. Otec nevidel dôvod na to, aby bolo výživné na
deti určené, nakoľko nebolo určené ani pri striedavej osobnej starostlivosti v rozsahu 9:5 dňom a navyše

otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Otec hradí polovicu nákladov na maloleté deti. Od ďalšieho
školského roku pritom nastúpi starší syn L. do základnej školy, kde budú iné náklady, možno aj nulové.
Doposiaľ otec hradí polovicu nákladov na škôlku, na športovú akadémiu, škôlku v prírode. V prípade,
že súd bude zavažovať zmenu zverenia, navrhoval vypočuť maloleté deti, prípadne aj nariadiť znalecké
dokazovanie. Pri zachovaní striedavej osobnej starostlivosti navrhoval, aby bolo výživné nezmenené,

nakoľko nebola preukázaná zmena pomerov.

13. Kolízny opatrovník maloletých detí bol za to, aby sa striedavá osobná starostlivosť zmenila tak,
že deti budú 8 dní u matky a 6 dní u otca. Určovanie výživného na maloleté deti navrhoval vylúčiť na
samostatné konanie.

14. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len "Zákon o rodine"), ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a
ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavejosobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby
dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí
skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

15. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na

výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

16. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

17. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a 6 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú
na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti
rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča

alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné
neurčuje.

18. Podľa § 63 ods. 1 a 2 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových

pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. U
rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy
výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu

v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného
príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

19. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

20. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

21. Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

22. V zmysle ustanovenia § 26 Zákona o rodine i v spojení s ustanovením § 121 CMP, dohody i
súdne rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností možno zmeniť, ak sa zmenia pomery,
resp. ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre doterajšiu úpravu, pričom zmena
rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Hmotno-právnou podmienkou pre zmenu

predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností je teda zmena
pomerov, ktorá musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výkon rodičovských
práva povinností za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v
porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byťodôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane rodičov alebo na strane maloletého dieťaťa,
alebo objektívne- vývojom objektívnych okolností. Ide teda o výnimku zo zásady nezmeniteľnosti
súdnych rozhodnutí, teda možnosť prelomenia prekážky res iudicata v prípade splnenia podmienky

zmeny pomerov účastníkov relevantnej intenzity a tomu zodpovedajúcu potrebu porovnania tvrdených
a preukázaných nových pomerov s pôvodnými pomermi zistenými pri ostatnom rozhodnutí.

23. Rozhodnutie o tom, ktorému z rodičov bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti zohľadňuje
množstvo faktorov jednak na strane dieťaťa a jednak na strane rodičov. Vo veciach starostlivosti o

maloletých sú súdy povinné vždy prihliadať v prvom rade na záujem dieťaťa. Zásadnými okolnosťami,
ktoré majú vplyv na rozhodnutie o zverení dieťaťa do starostlivosti jednému z rodičov sú najmä osobnosť
rodiča, vzťah rodiča k dieťaťu, charakter, morálka a štruktúra mravných noriem rodičov, rešpekt k
právu dieťaťa stýkať sa s druhým rodičom, vzťah dieťaťa ku každému z rodičov či kontinuita prostredia.
Úlohou rodiča, ktorý má maloleté dieťa v osobnej starostlivosti, je okrem iného aj to, aby so zreteľom
na záujem dieťaťa vytváral priaznivé podmienky na styk tohto rodiča s maloletým dieťaťom, a to najmä

vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k tomuto rodičovi (R 96/1967). Ak je konanie rodiča, ktorý má
dieťa v osobnej starostlivosti, v rozpore so záujmom dieťaťa (a tak je to aj vtedy, ak je toto konanie len
prejavom svojvôle a prehliadania významu spoluúčasti druhého rodiča na výchove dieťaťa), súd vždy
uváži, či nie sú splnené podmienky na prípadnú zmenu výchovného prostredia maloletého dieťaťa a
rozhodnutia o osobnej starostlivosti. Nie je bezvýznamné, že bezdôvodné bránenie maloletému dieťaťu

v styku s rodičom, ktorému nebolo zverené do osobnej starostlivosti, sa pokladá za výrazný nedostatok
vo výchove maloletého dieťaťa, ktorý môže ohroziť vývoj osobnosti dieťaťa v citovej a charakterovej
oblasti. Všeobecne je možné konštatovať, že záujmom dieťaťa je, aby bolo v starostlivosti obidvoch
rodičov a ak to nie je možné, potom práve toho z rodičov, ktorý mimo iného uznáva rolu a dôležitosť
rodiča druhého v živote dieťaťa a je presvedčený, že i ten druhý je dobrým rodičom. Rodič, ktorý má

dieťa v osobnej starostlivosti teda nemá odmietať výchovné pôsobenie druhého rodiča, nemá byť proti
nemu a priori negatívne zameraný, pretože to sa môže prenášať aj na dieťa. Opačný(t.j. negatívny)
postoj rodiča k druhému rodičovi by sa mohol - nech už priamo či vo svojich dôsledkoch- z veľkej
pravdepodobnosti negatívne dotýkať dieťaťa, ak by bola znižovaná či eliminovaná účinnosť výchovného
pôsobenia druhého rodiča; to by mohlo negatívne pôsobiť na emocionálnu väzbu dieťaťa k druhému

rodičovi. (Nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I.ÚS 266/10 ze dne 18.08.2010).

24. Novela Zákona o rodine č. 217/210 zaviedla do nášho právneho poriadku striedavú starostlivosť
o maloleté deti. Cieľom novelizácie zákona o rodine bolo zaviesť do praxe slovenských súdov
a porozvodovej starostlivosti osvedčený systém striedavej starostlivosti o deti po rozvode rodičov.

Striedavá starostlivosť zabezpečuje dieťaťu primeraný kontakt s obidvoma rodičmi, redukuje
porozvodovú traumatizáciu detí, prispieva k citovej vyrovnanosti a zdravému psychickému vývoju detí.
Striedavá starostlivosť sa na základe skúseností viacerých krajín, ako USA, SRN, Nórsko a Česká
republika ukazuje ako najlepšia a najefektívnejšia forma porozvodovej starostlivosti o deti.

25. Po vykonaní dokazovania súd dospel k názoru že nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by
odôvodňovala zmenu striedavej starostlivosti na výlučnú starostlivosť. Za kvalifikovanú zmenu nemožno
považovať nespokojnosť jedného z rodičov s pôvodným rozhodnutím, v tomto prípade dokonca s
vlastným rozhodnutím, keďže v pôvodnom konaní rodičia uzavreli rodičovskú dohodu. Uzavretie
rodičovskej dohody v rozvodovom konaní nebolo jednoduchou záležitosťou, z rozvodového spisu

vyplýva, že nešlo o náhly, nepremyslený krok rodičov. Súdne rozhodnutie predpokladá istú stabilitu a
trvácnosť, nemožno súdnym rozhodnutím reagovať na každú zmenu, ktorá sa udeje či už u deti alebo
u ich rodičov. To, že medzi rodičmi panuje napätie a ich vzájomný vzťah nie je ideálny , bolo zrejme aj
z ich prejavov na pojednávaní. Schopnosť komunikovať však nie nezávislá veličina, je to zručnosť a na
získanítejtozručnostijemožnépracovaťazlepšovaťju,samozrejmezapredpokladu,žezainteresované

strany majú o to záujem. Súd naďalej považuje formu striedavej starostlivosti za najlepší model pre
maloleté deti a považuje za nesprávne, aby boli maloleté deti vystavované dôsledkom neschopnosti
svojich rodičov zvládnuť porozvodové emócie. Argumenty , ktoré matka neustále uvádzala " nevieme sa
dohodnúť, komunikácia s otcom je problematická" nepovažuje súd za relevantné, navyše nezhody takej
intenzity, ktoré by odôvodňovali zmenu rozhodnutia preukázané neboli. Súd poukazuje aj nato, že i v

prípadevýlučnejstarostlivostibybolirodičia "nútení"sadohodnúť,nakoľkovýlučnástarostlivosťnemení
nič na práve druhého rodiča maloleté dieťa zastupovať. Jediné, čo súd zmenil vo svojom rozhodnutí
bol rozsah striedavej starostlivosti a to tak, že "scelil" obdobia striedavej starostlivosti u každého z
rodičov na pomer, ktorý vo svojom návrhu požadovala matka. Tento rozsah kopíruje matkin návrh az hľadiska vnímania maloletých detí je bezpredmetné, či ide o striedavú starostlivosť alebo výlučnú
starostlivosť. Zjednodušené, ak matka nevidela problém v pomere 9:5 ( sama tento pomer navrhla),
tak v zásade by mala byť schopná prijať tento pomer aj v režime striedavej osobnej starostlivosti.

Čo sa týka otca, pre neho rozhodnutie znamená viac menej kozmetickú úpravu, striedavá osobná
starostlivosť ostala zachovaná, ostal zachovaný aj počet dní, menilo sa len ich usporiadanie. Návrh
otca na zmenu striedavej starostlivosti na pomer 7:7 súd zamietol a to z dôvodu veku detí, hlavne
mladšieho syna, ktorý je viac naviazaný na matku a neprítomnosť matky v rozsahu 7 dní, by bola pre
neho mimoriadne náročná. Súd poukazuje aj na to, že otec si podal návrh na zmenu zverenia až po

podaní návrhu zo strany matky, čo teda vyvoláva pochybnosti o tom, že išlo o reakciu otca na potreby
detí. Samotný otec pripúšťal na pojednávaní pomer 8:6, sotva teda obstojí argument, že 9 dní bez
detí je pre otca neprijateľný stav, naviac rodičom nič nebráni v tom, aby aj počas tých 9 dní, kedy
majú byť deti s matkou, prebehlo stretnutie otca s deťmi. Súd nevidel dôvod na zmenu vyživovacej
povinnosti. Otec zabezpečuje bežné výdavky detí počas ich pobytu u seba, podieľa sa na poplatkoch za
škôlku, za školu v prírode, za športovú akadémiu, podieľa sa na výdavkoch na zdravotnú starostlivosť.

Dôvodom na zmenu rozhodnutia nemôže byť matkina nespokojnosť s tým, ako otec trávi s deťmi svoj
voľný čas. Každý z rodičov má právo tráviť čas s dieťaťom podľa svojich predstáv, v zásade nemožno
prijať ako hlavne kritérium vhodnosti aktivity jej finančnú náročnosť. Vzhľadom na vyššie uvedené, ako
aj na tú skutočnosť, že otcovi pribudla vyživovacia povinnosť, súd rozhodol tak, že návrh matky na
určenie vyživovacej povinnosti zamietol. Súd nevykonal dôkazy, ktoré účastníci navrhli a to: výsluch

psychologičky, prešetrovania pomerov v domácnostiach, znalecké dokazovanie a zisťovanie príjmov
otcovej partnerky, nakoľko ich považoval za nadbytočné a nehospodárne a ich vykonanie by nebolo v
súlade so záujmami maloletých detí. Ide o deti útleho veku, hlavne mladšieho Viktora , teda prípady, v
ktorých žiaľ znalecké posudky nie vždy prinášajú uspokojivé odpovede. Súd nevidel dôvod na to, aby
psychicky zaťažil maloleté deti a zároveň zasiahol do finančného rozpočtu ich rodičov, naviac znalecké

dokazovanie žiadal otec len v prípade zmeny zverenia do výlučnej starostlivosti matky. Čo sa týka príjmu
otcovej partnerky, súd poukazuje na to, že nejde o manželku otca a jej príjem nie je súčasťou príjmu
otca, z ktorého súd vychádza pri určení vyživovacej povinnosti.

26. O trovách konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa

ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde
Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do

rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená
starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému,

môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.