Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, November 16, 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/219/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5108226670
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5108226670.31

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Žiline v konaní pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou v právnej veci žalobcu:

O., zast. Genovéva Hlásniková, advokátka, so sídlom J. M. Hurbaba 334/32, 010 01 Žilina, proti
žalovanému: B., zast. Advokátska kancelária ADVOCATUS Žilina s.r.o., so sídlom Kálov 653/23-2, 010
01 Žilina, IČO: 47 251 727, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva,

r o z h o d o l :

Súd podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaného k nehnuteľnosti parc. KNC č. XXX/X - zastavané
plochy a nádvoria o výmere XX m2 a parc. KNC č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere
XX m2, obe v k.ú. A.-I., zrušuje a vyporiadava tak, že tieto nehnuteľnosti sa prikazujú do výlučného
vlastníctva žalobcu.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému sumu vo výške 241,72 Eur titulom náhrady za spoluvlastnícky
podiel, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o
výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Štátu Slovenskej republiky sa priznáva nárok na náhradu nákladov vzniknutých pri vykonávaní
dokazovania, a to v rozsahu 100% voči žalovanému s tým, že o výške náhrady nákladov súd rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 31.10.2008, následne zmeneným po
pripustení zmeny uznesením zo dňa 09.01.2018 (l.č. 1125), žalobca sa domáhal zrušenia podielového
spoluvlastníctva žalobcu a žalovaného k nehnuteľnosti parc. KNC č. XXX/X - zastavané plochy a
nádvoria o výmere XX m2 a parc. KNC č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2,
obe v k.ú. A. - I., a vyporiadania tak, že tieto nehnuteľnosti sa prikazujú do výlučného vlastníctva

žalobcu. Následne žaloba bola zmenená uznesením o pripustení zmeny zo dňa 16.11.2018 tak, že
žalobca svoj návrh doplnil o uloženie povinnosti žalobcovi na zaplatenie sumy 241,72 Eur z titulu
náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovanému. Svoj návrh odôvodnil tým, že strany konania sú podieloví
spoluvlastníci k predmetným nehnuteľnostiam, pričom žalobca je väčšinový spoluvlastník a žalovaný
sa o svoj podiel nestará. Predmetné nehnuteľnosti susedia pozemku, na ktorom má žalobca postavený
rodinný dom a žalobca sa o dané nehnuteľnosti stará, kosí trávu,.... a na predmetných nehnuteľnostiach
chce postaviť garáž a preto podal ohlásenie drobnej stavby na Obecný úrad A..

2. Pred začatím pojednávania, ako aj v priebehu konania súd skúmal vecnú legitimáciu a dospel
k záveru, že podmienka vecnej legitimácie je splnená, nakoľko spoluvlastníkmi nehnuteľnosti parc.
CKN č. XXX/X a č. XXX/X je žalobca v podiele 1350/1600 a žalovaný v podiele 25/160. Na listevlastníctva č. XXXX je uvedený v podiele 20/160 O. M. (zomr. XX.XX.XXXX, SPF). Z predložených
listín však vyplýva, že žalovaný vlastnícke právo k danému podielu nadobudol dedením, čo vyplýva
z rozhodnutia zo dňa 05.12.1984, č.k. XD/XXXX/XX-XX, podľa ktorého majetok po poručiteľovi Z. M.,

zomr. XX.XX.XXXX, nadobudol žalovaný. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.11.1984. (l.č.
9) Taktiež sa viedlo konanie o dodatočné prejednanie dedičstva pod č.k. XXD/XXX/XXXX za účelom
dodatočného prejednania dedičstva po zomrelom Z. M. okrem iného aj ohľadom parc.č. XXX/X a XXX/
X, k.ú. A.-I.. V tom konaní nadobúdateľom sa stal žalovaný, rozhodnutie - Osvedčenie o dedičstve zo
dňa 23.01.2014, nadobudlo právoplatnosť 23.01.2014. (l.č. 314)

3. Následne súd nariadil pojednávania, na ktoré predvolal strany v konaní a ich zástupcov. Všetci boli
predvolaní riadne a včas. Súd vykonal dokazovanie, a to vyjadrením sa právneho zástupcu žalobcov,
strán v konaní, ako aj oboznámením a prečítaním listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisu.

4. Z predloženého listu vlastníctva č. XXXX nepochybne vyplýva, že na parc. KNC č. XXX/X - zastavané

plochy a nádvoria o výmere XX m2 a parc. KNC č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX
m2, obe v k.ú. A. - I., sú vlastníkmi žalobca v podiele 1265/1600 a 85/1600 a žalovaný v podiele 5/160
a 20/160.

5. Podľa § 141 ods.1 Občianskeho zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení

spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda
musí byť písomná.

6. Podľa § 142 ods.1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné

využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

7. Súd mal preukázané, že žalobca vyzval na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu, avšak k dohode
nedošlo. (l.č. 7, 8)

8. Žalovaný v priebehu konania namietal vlastníctvo žalobcu, pričom tvrdil, že žalobca nadobudol
podiel 1265/1600 podvodom, keďže Krajský súd v Žiline vydal rozsudok 10S/134/2004, ktorým zrušil

rozhodnutie Správy katastra v K., napriek tomu rýchlo sa spísala darovacia zmluva na prevedenie
podielu z B. M. na matku žalobcu a tá podiel previedla na žalobcu darovacou zmluvou a Správa katastra
v K. povolila vklady.

9. Súd mal zistené, že Rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 19.05.2006, č.k. 10S/134/2004-33,

bolo rozhodnutie Správy katastra Bytča č. C XX/XXXX zo dňa 15.03.2004, ktorým bolo potvrdené, že
B. M. nadobudla vlastníctvo v k.ú. A. parc. CKN č. XXX/X a XXX/X, zrušené, nakoľko bolo potrebné
vyriešiť, či námietky navrhovateľov boli podané v konaní ROEP skutočne po námietkovom konaní tak,
ako tvrdil správny orgán. Keďže Krajskému súdu neboli predložené žiadne listinné dôkazné prostriedky
napreukázanieuvedenéhovpriebehupreskúmavaciehokonania,takrozhodnutiezrušilavrátilnaďalšie

konanie. Následne B. M. previedla svoj podiel na Q. Z. a tá následne na žalobcu.

10. Žalovaný napriek tomu, že v tomto konaní namietal vlastníctvo žalobcu z dôvodu podvodných
prevodov, podal žalobu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva dňa 12.01.2004, v
ktorej označil ako žalovanú aj B. M. a navrhoval zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k parc. KN

č. XXX. Zo zápisnice vo veci 2C/4/2004 vyplýva, že žalovaný tohto konania uviedol, že spoluvlastnícke
podiely mala aj rodina Z. v parc. XXX/X a XXX/XX. V podaní zo dňa 15.07.2011 v konaní 2C/4/2004
J.M. uviedol, že v roku 2004 podal žalobu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k
pkn parc.č. XXX/XX a XXX/X vedené v EN pod číslom EN XXX. Žalovaný bol označený O. Z.. V konaní
2C/18/04 vo veci o určenie vlastníckeho práva vydržaním B. M. ako žalobca označil žalovanú aj B. M..

- Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaný nenamietal spoluvlastníctvo B. M. k danej nehnuteľnosti, keďže
ju v tých konaniach označil ako spoluvlastníka.V podaní zo dňa 02.12.2014 žalovaný už napriek vyššie uvedenému uvádza, že vlastníkom v podiele
1 k parc.č. XXX/X a XXX/XX bol jeho otec Z. M. a darovacou zmluvou RI X/XX nadobudol žalovaný s
manželkou vlastníctvo v celosti.

Pokiaľ žalovaný predložil notársku zápisnicu G (l.č. 397), tak z nej vyplýva, že Z. M. daroval žalovanému
a jeho manželke parc.č. XXX/X a Z. K. a M. O. predávajú žalovanému a jeho manželke svoje podiely
v novovytvorenej parc.č. XXX/X.

11. Žalovaný predložil prehlásenie, v ktorom dolupodpísaní prehlasujú, že parc. XXX pripadla Š. K.,

Š.M., M. O. a B.ovi Z. titulom dávnej deľby do ich výlučného vlastníctva a Š. K., Š.M., M. O. súhlasia, aby
parc.č. XXX/X bola prenesená na B.a M. a manželku a podiel J.Z. ostáva nedotknutý. Súd poukazuje
na to, že daná listina neobsahuje žiadny podpis. (l.č. 398)

12. Súdu bolo predložené čestné prihlásenie Q. Q., že jej je známe, že matka prenechala svojmu bratovi
Z. M. svoje podiely a ten ich daroval žalovanému. Zároveň bolo predložené jej vyhlásenie, že nemá

výhrady na potvrdenie nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním k parc. CKN č. XXX/X a XXX/X v
prospech B. M.. Také vyhlásenie je dané aj Z. M., B. M., C. M., B. Z., M. R., dokonca aj Obcou A.-I..
(l.č. 518-521, 548, 570-571)

13. Z notárskej zápisnice G vyplýva osvedčenie, že B. Z. a Q. Z. sú oprávnenými držiteľmi nehnuteľnosti

v k.ú. A. - I. parc. KNC č. XXX/X vytvorená z pôvodných pkn. parc.č. XXX/7, XXX/8, XXX/9, XXX/X a
XXX/X a z časti XXX. V prot.č. XXX sú ako spoluvlastníci parc.č. XXX/7, XXX/8, XXX/9, XXX/X vedení
Z. M.,... Na LV č. XXX sú ako spoluvlastníci KN parc.č. XXX vedení B. M. a manž., KN parc.č. XXX/X
užíval od nepamäti B. Z. od B.a Z., ktorý si ju s ostatnými spoluvlastníkmi majetkovo-právne vysporiadal.
Od roku 1965 užívajú parcelu dobromyseľne ako svoju vlastnú a bez akýchkoľvek zásahov iných osôb.

Zároveň z osvedčenia vyplýva, že nebráni pôvodným vlastníkom, aby sa domáhali svojich vlastníckych
práv. (l.č.403)

14. Zo spisu bývalej Správy katastra Bytča R vyplýva žiadosť o vydanie rozhodnutia o potvrdení
nadobudnutia vlastníckeho práva a podpísané osoby prehlasujú, že navrhovateľka B. M. je držiteľom

parc. XXX/X a XXX/X .

15. Žalovaný trval na tom, že jeho otec vlastnil pozemky v celosti. Súd však dospel k záveru, že z listín
bolo nepochybne preukázané, že otec žalovaného nevlastnil dané nehnuteľnosti v celosti, ale iba v
spoluvlastníckom podiele.

16. Súdu bol predložený znalecký posudok vyhotovený Ing. Z. vyhotovený na žiadosť žalovaného a
jeho manželky na posúdenie vlastníckych a užívateľských práv k pozemkom. V danom posudku sú
konštatovania a závery znalca z odboru geodézia a kartografia, pričom ide o právne posúdenie a právne
poradenstvo a hodnotenie notárskej zápisnice,...a odporúčania. Súd poukazuje, že takýto posudok je

irelevantný pre toto konanie, nakoľko znalec sa nemôže vyjadrovať k právnym otázkam, pričom nejde
ani o právnu analýzu advokáta a pod. (l.č. 562)

17. Z predložených listín vyplýva, že žalobca je spoluvlastníkom podielu k predmetným nehnuteľnostiam
tak, ako to vyplýva z listu vlastníctva. Opak nebol preukázaný. Žalovaný trval na tom, že žalobca

nie je aktívne legitimovaný, nakoľko nie je vlastníkom vôbec alebo v uvádzanom podiele, lebo tituly
nadobudnutia - kúpna zmluva a darovacia zmluva sú neplatné a predávajúci a darcovia podľa jeho
názoru neboli vlastníkmi a preto žalovaný navrhuje reálne rozdelenie, aby súd mohol zrušiť a vyporiadať
podielové spoluvlastníctvo bez zdĺhavého dokazovania za účelom zisťovania vlastníctva a teda aby bola
tá časť, ktorá patrí žalovanému, určená žalovanému.

- súd poukazuje na to, že také vyjadrenie podal právny zástupca žalovaného s právnickým vzdelaním,
napriek tomu zotrval na takom návrhu, pričom je nepochybné, že pri zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva musí byť preukázané vlastníctvo oboch strán. Nie je možné rozhodovať iba o časti,
musí byť splnená podmienka vecnej legitimácie oboch strán.
- súd posúdil takúto argumentáciu zo strany žalovaného za účelovú, špekulatívnu a nelogickú.

18. Čo sa týka námietky zo strany žalovaného ohľadom vlastníctva žalobcu, súd vykonaným
dokazovaním mal zistené, že žalobca nadobudol vlastnícke právo titulom darovacej zmluvy a titulom
kúpnej zmluvy, čo vyplýva aj z pripojených spisov z Okresného úradu Bytča, odbor katastrálny.19. Vykonaným dokazovaním súd posúdil, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom predmetných
nehnuteľností tak, ako vyplýva z listu vlastníctva. Pokiaľ žalovaný namietal vlastníctvo žalobcu,

svoje námietky relevantným spôsobom nepreukázal. Pokiaľ poukazoval na rozhodnutie Krajského
súdu v Žiline, ktorým bolo zrušené rozhodnutie pozemkového úradu, tak to bolo zrušené z dôvodu
potreby vyriešenia otázky podania včasnosti námietok. Ak však príslušným katastrálnym úradom boli
následne povolené vklady z dôvodov ďalších prevodov, nadobúdatelia a prevodcovia daných prevodov
postupovali dobromyseľne a aj keby bývalá správa katastra nepostupovala v súlade so zákonom, v

takom prípade poškodený subjekt sa mohol domáhať svojich práv aj proti danému orgánu. Súd posúdil,
že žalobca sa stal vlastníkom, bol dobromyseľným nadobúdateľom, pričom jeho právni predchodcovia
nadobudli vlastnícke právo na základe Darovacej zmluvy, či kúpnej zmluvy. Pokiaľ Krajský súd v Žiline
zrušil rozhodnutie, tak to bolo z dôvodu vyššie uvedeného a je nepochybné, že bývalá Správa katastra
Bytča povolila následné vklady, v dôsledku ktorých sa po viacerých prevodoch stal vlastníkom žalobca
daného podielu k predmetným nehnuteľnostiam, ktoré nadobudol v dobrej viere. Súd nemal preukázaný

opak. Dokonca z predložených listín nepochybne vyplýva, že právny predchodca žalobcu užíval dané
nehnuteľnosti a bol ich držiteľom, čo potvrdili aj podpísané osoby na predložených prehláseniach, či na
žiadosti o vydanie rozhodnutia o potvrdení nadobudnutia vlastníckeho práva.
- na základe vykonaného dokazovania súd skonštatoval, že žalobca je spoluvlastníkom predmetných
nehnuteľností.

- vlastníctvo žalobcu svedčí a vyplýva z listinných dôkazov(Daroavcia zmluva, Kúpna zmluva,...) a z
pripojených spisov.

20. Žalobca trval na zrušení podielového spoluvlastníctva uvedených nehnuteľností, nakoľko nie je
možná dohoda. Požadoval prikázať nehnuteľnosti do jeho výlučného vlastníctva, keďže susedia s

nehnuteľnosťou,naktorejmápostavenýdomanapredmetnejnehnuteľnostimázáujemstavaťgaráž,čo
preukázal aj ohlásením drobnej stavby na Obecnom úrade A. a má nakúpený materiál na stavbu garáže,
pričom predmetné nehnuteľnosti tvoria ako keby súčasť jeho dvora. Žalovaný zo svojho domu, ktorý je
na opačnej strane, nemá prístup, prístup má iba od cesty, ale od svojho domu nemá prístup priamo.

21. Žalovaný súhlasil so zrušením podielového spoluvlastníctva, avšak reálnym rozdelením, nakoľko má
za to, že je to možné, pričom jeho predstava spočívala v tom, že by jeden z pozemkov pripadol žalobcovi
a jeden jemu po oddelení časti v prospech žalobcu adekvátne podľa výšky podielu pripadajúceho na
výmeru.

22. Žalovaný po uvedení žalobcu ohľadom účelu využitia predmetných nehnuteľností, taktiež uviedol,
že si tam chce uskladniť svoje stroje, teda odstavisko pre stroje. A tiež už má nakúpený materiál.
Na otázku súdu, ako si predstavuje rozdelenie vzhľadom na výmeru nehnuteľností a výšku jeho podielu,
uviedol, že „tie traktoríky, ktoré má, by sa tam akurát zmestili.“
- Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že podiel žalovaného k parc. KNC č. XXX/X pripadá výmera 5,47

m2 a k parc. KNC č. XXX/X výmera 13,13m2.
Následne na to zástupca žalovaného uviedol, že reálne rozdelenie si predstavujú tak, že keďže sú
vizuálne pod sebou, tak by sa ako keby scelili a zvyšok by ostal žalobcovi.

23. Žalobca s takým rozdelením nesúhlasil, nakoľko akékoľvek reálne rozdelenie nie je účelné vzhľadom

na veľkosť výmery, keďže parc. KNC č. XXX/X je o výmere XX m2 a parc. KNC č. XXX/X o výmere
XX m2, pričom tvoria súčasť dvora žalobcu a má záujem tam postaviť garáž. Podľa jeho názoru na
uskladnenie mechanizmov tvrdené žalovaným je podiel žalovaného nepostačujúci na také využitie.

24. V zmysle § 142 ods.1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná

vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd, pričom prihliadne pritom na veľkosť podielov a
na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu
jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť
a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo
spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

25.Žalobcaaajžalovanýprejavilizáujemovlastníctvokpredmetnýmnehnuteľnostiam,pretonariadenie
predaja neprichádza do úvahy.26. Hoci žalovaný navrhoval rozdelenie nehnuteľností, žalobca s tým nesúhlasil. Súd nepovažoval
rozdelenie za vhodné a ani za účelné a nepovažoval to za dobre možné, nakoľko nemožno opomenúť,
že ide o 2 nehnuteľnosti, a to bez ohľadu na to, že sú zapísané na 1 liste vlastníctva a bez ohľadu na to,

žesúnavzájomsusediace.Ztohodôvodunemožnohovoriťorozdelení,keďžepodľanávrhužalovaného
by nešlo o rozdelenie oboch nehnuteľnosti, ale o vyporiadanie tak, že jeden pozemok by bol prikázaný
do výlučného vlastníctva žalobcu a druhý by bol rozdelený podľa celkového podielu. Ide však o dve
samostatné nehnuteľnosti a žalobca nesúhlasil s takým vyporiadaním, že jedna by mu bola prikázaná
do výlučného vlastníctva a druhá by bola rozdelená podľa celkového podielu k obom nehnuteľnostiam.

27. Je nutné zdôrazniť, že parc. KNC č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria je o výmere XX m2 a
parc. KNC č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria je o výmere XX m2, pričom žalobca je vlastníkom
v podiele 1350/1600 a žalovaný v podiele 25/160, t.j. 250/1600. Z uvedeného vyplýva, že žalobca je
väčšinovým spoluvlastníkom, pričom jeho podiel zodpovedá na parc.č. XXX/X výmeru XX,XX m2 a na
parc.č. XXX/X výmera XX,XX m2. Žalovanému prislúcha výmera k parc.č. XXX/X v rozsahu XX,XX m2

a k parc.č. XXX/X výmera X,XX m2.
- Z uvedeného je zrejmé, že také rozdelenie nehnuteľností nie je účelné a vhodné a žalobca s tým
nesúhlasil.Pritakomvyporiadaní,akonavrhovalžalovaný,bynehnuteľnosťprikázanádojehovýlučného
vlastníctva, bola veľmi malá a pre jej využitie neúčelná veľkosť a takýmto navrhovaným spôsobom by
zbytočne dochádzalo k neprimeranému drobeniu pozemku.

28. Žalovaný ani nepreukázal účelné využitie nehnuteľnosti. Iba tvrdil uskladnenie strojov, ktoré jednak
ani nepreukázal, a nepreukázal ani pravdivosť jeho tvrdenia ohľadom využitia. Žalobca preukázal svoj
zámer, že chce stavať garáž, pričom predložil aj ohlásenie drobnej stavby. (l.č. 14)

29. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že reálne rozdelenie je možné, tak žalovaný to jednak nepreukázal, pričom
žalobca s takým rozdelením nesúhlasil a súd sa s názorom žalobcu nestotožnil predovšetkým vzhľadom
na výmeru nehnuteľnosti, pričom nie je možné opomenúť, že ide o 2 samostatné nehnuteľnosti, preto
ich nie je možné „scelovať“ a považovať za jeden len preto, že sú susediace.

30. Súd vzhľadom na to, že predmetné nehnuteľnosti sa nachádzajú vedľa domu žalobcu a tvoria dvor k
jeho domu, pričom žalobca má k daným pozemkom priamy prístup (na rozdiel od žalovaného) a zároveň
súd posúdil aj účelnosť využitia žalobcom ako vhodnú, dospel k záveru, že je vhodnú zrušiť podielové
spoluvlastníctvo a vyporiadať ho prikázaním do výlučného vlastníctva žalobcovi, keďže rozdelenie nie
je dobre možné vzhľadom na výmeru. Dané pozemky sa nachádzajú od domu žalovaného bez prístupu

od domu, netvoria jeho dvor a jeho podiel k nim je v porovnaní, s podielom žalobcu veľmi nízky.

31. Keďže súd posúdil vhodnosť zrušenia podielového spoluvlastníctva a najvhodnejší spôsob
vyporiadaniaprikázanímdovýlučnéhovlastníctvažalobcu,súdnariadilznaleckédokazovaniezaúčelom
určenia výšky vyporiadacieho podielu.

32. Teda je nepochybné, že medzi stranami v konaní ako podielovými spoluvlastníkmi nedošlo k dohode.
S poukazom na ustanovenie § 142 Občianskeho zákonníka súd nezistil žiadne dôvody pre nezrušenie
podielového spoluvlastníctva. Súd nezistil žiadne dôvody brániace zrušiť podielové spoluvlastníctvo.

33. Keďže súd nezistil žiadny dôvod pre nezrušenie podielového spoluvlastníctva, tak ho zrušil a pristúpil
kvyporiadaniuprizachovanízásadvzmysleObčianskehozákonníka,tedaprihliadolnaveľkosťpodielov
a na účelné využitie nehnuteľnosti. Vyššie už súd uviedol veľkosť podielov jednotlivých spoluvlastníkov a
tomu zodpovedajúcu výmeru, z čoho nepochybne vyplýva, že väčší podiel a teda aj výmeru má žalobca,
a to až niekoľkonásobne viac než žalovaný. Žalobca má podiel 1350/1600 a žalovaný iba 250/1600.

34. Vo veci bol vypracovaný znalecký posudok č. XX/XXXX vyhotovený znalcom Ing. C. K.. Podľa záveru
znaleckého posudku všeobecná hodnota je 13,28 Eur/m2 k nehnuteľnostiam v k.ú. A. - I., parc. CKN
č. XXX/X a XXX/X, zastavané plochy. (l.č. 973)

35. Žalovaný namietal výšku určenú znaleckým posudkom, avšak nepredložil žiadnu relevantnú listinu
preukazujúcu vyššiu hodnotu. Dokonca ani nepredložil žiadny znalecký posudok s poukazom na CSP
a ani nenavrhol žiadny dôkaz na preukázanie jeho tvrdenia o nízkej hodnote. Súd nezistil žiadne
skutočnosti, ktoré by spochybňovali daný posudok a jeho záver. Súd si osvojil záver znaleckéhoposudku, v zmysle ktorého hodnota - výška náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovaného je 241,72
Eur. Teda žalobcu zaviazal na zaplatenie žalovanému ako náhrady za spoluvlastnícky podiel, ktorý bol
prikázaný do vlastníctva žalobcu, vo výške 241,72 Eur, t.j. 18,59 Eur x 13 Eur.

36. Podľa čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

37. Podľa § 150 ods.1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce

skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

38. Podľa § 151 CSP
(1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
(2)Akstranapoprieskutkovétvrdenia,ktorésatýkajújejkonaniaalebovnímania,uvedievlastnétvrdenia
o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

39. Podľa § 153 CSP
(1) Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas.
Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla
predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

(2) Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas,
nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie
ďalších úkonov súdu.
(3) Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to
v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

40. Žalovaný navrhoval znalecké dokazovanie, ale za účelom reálneho rozdelenia nehnuteľností. Súd
však daný dôkaz nevykonal vzhľadom na posúdenie o nevhodnosti a neúčelnosti reálneho rozdelenia,
ako aj vzhľadom na nesúhlas žalobcu, pričom podľa návrhu žalovaného by došlo k rozdeleniu iba 1 z
nehnuteľností podľa celkového podielu a teda aj výmery oboch pozemkov a 1 z nehnuteľností by tak

bola v celosti prikázaná do výlučného vlastníctva žalobcu.

41. Súd po vykonaní dokazovania pri postupe v zmysle zásad CSP, rozhodol tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Súd skonštatoval, že žalobca a žalovaný sú podielovými
spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností, pričom súd nezistil prekážku pre zrušenie podielového

spoluvlastníctva, s čím následne výslovne súhlasil aj žalovaný (l.č. 1401), avšak navrhoval reálne
rozdelenie, ktoré však súd posúdil ako nevhodné, neúčelné a nie dobre možné, a to predovšetkým
na výmeru nehnuteľností a polohu pri dome žalobcu. Pokiaľ žalovaný namietal vlastníctvo žalobcu
k jeho podielu, následne to nenamietal, dokonca to vyplýva aj z jeho podania, keď uvádza, že
súhlasí so zrušením podielového spoluvlastníctva. Taktiež v iných konaniach akceptoval aj právneho

predchodcu žalobcu. Z uvedeného vyplýva účelnosť tvrdení žalovaného ohľadom vlastníctva žalobcu,
ktorérozporovalvtomtokonaní,alezároveňsúhlasilsozrušenímpodielovéhospoluvlastníctva,čonemá
logiku, aby súhlasil so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva s niekým, kto podľa neho
nie je spoluvlastník.
Zároveň súd poznamenáva, že navrhovaný spôsob vyporiadania žalovaným je neprijateľný, keďže

ide o dve samostatné nehnuteľnosti, ktoré nemožno rozdeliť ako jeden celok. Súd zrušil podielové
spoluvlastníctvo a vyporiadal tak, ako vyplýva z výrokovej časti, pričom prihliadol na veľkosť podielov
a na účelné využitie, ako aj na umiestnenie daných nehnuteľností, ktoré sú susediace k pozemku, na
ktorom má žalobca rodinný dom a predmetné nehnuteľnosti tvoria dvor.
Dôvody uvádzané žalovaným na reálne rozdelenie, súd považuje len za účelové a špekulatívne.

Žalovaný nepreukázal dôvodnosť reálneho rozdelenia, ako ani účelnosť využitia nehnuteľnosti a taktiež
ani nepreukázal pôvodne uvádzanú námietku ohľadom vlastníctva žalobcu.

42. Podľa § 255 CSP
(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

(2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.43. Podľa § 260 CSP ak súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie, pri rozhodovaní o náhrade výdavkov
spojených s vykonaním tohto dôkazu sa riadi ustanoveniami osobitného predpisu.

44. Podľa § 262 ods.1 a 2 CSP
(1)Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.
(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

45. V zmysle citovaných zákonných ustanovení súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania,
keďže v konaní bol úspešný v celom rozsahu.

46. Zároveň súd priznal aj štátu SR náhradu nákladov spojených s dokazovaním (znalecké
dokazovanie), a to voči žalovanému v rozsahu 100% vzhľadom k tomu, že v konaní bol neúspešný
(najprv nesúhlasil so žalobou, následne už len so spôsobom vyporiadania). O výške náhrady trov

konaniasúdrozhodnesamostatnýmuznesenímpoprávoplatnostitohtorozhodnutiavzmysle§262CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 363 CSP)

Podľa § 365 CSP
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č.

65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).