Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica
Judgement was issued by JUDr. Zita Nagypálová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zrušujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/78/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117250709
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6117250709.1
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Zity Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v spore
žalobcuBENCONTCOLLECTION,a.s.,sosídlomVajnorská100/A,83104Bratislava,IČO:47967692,
zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s. r. o., so sídlom Martinčekova
13, 821 01 Bratislava, proti žalovanému A. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. XXXX/XX, XXX XX T. T.,
v konaní o zaplatenie 4 558,36 € s príslušenstvom o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Banská Bystrica č. k. 14Csp/248/2017-86 z 23. 01. 2018, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok súdu prvej inštancie zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Predmetom konania začatého na návrh spoločnosti BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom v
Bratislave ako postupníka bolo zaplatenie pohľadávky vo výške 4 558,36 € s príslušenstvom, ktorú
získal žalobca zmluvou o postúpení pohľadávky z 13. 06. 2017 od veriteľa úverovej zmluvy z 27. 05.
2013 Poštovej banky, a. s., so sídlom v Bratislave. Súd prvej inštancie v prvom rade s odkazom na
ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (ďalej aj „zákon o bankách“) a § 17 ods.
1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon č. 129/2010 Z. z.“) skúmal
aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na podanie žaloby o zaplatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere č.
1339502960 uzavretej medzi Poštovou bankou, a. s. Bratislava a žalovaným 27. mája 2013 a dospel k
názoru, že aktívna vecná legitimácia v tomto spore žalobcovi nesvedčí z dôvodu, že v zmluve o úvere
(jej podpísanom texte) sa dohoda o možnosti predčasného zosplatnenia úveru podľa § 565 zákona
č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „Občiansky zákonník“) nenachádza. Bez písomnej
dohody nebolo možné úver poskytnutý žalovanému, ktorého konečná splatnosť bola dohodnutá až na
10. mája 2019 predčasne zosplatniť. Podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách sa môže postúpiť len splatný
alebo predčasne zosplatnený úver, rovnako tak podľa § 17 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z.
Podporne poukázal aj na proces uzatvárania zmluvy, kde sa časti zmluvy líšia tým, že boli vypísané
rukou do predtlačeného textu alebo strojom s rozdielnym dátumom vyhotovenia niektorých častí zmluvy,
čo vyvoláva otázku, s akým obsahom ktorý účastník zmluvy zmluvu podpisoval a vyslovil záver, že úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalovanému, ktorý v spore uspel náhradu trov konania podľa
§ 255 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“) nepriznal z dôvodu, že si
náhradu trov konania neuplatnil.
2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním žalobca zo všetkých odvolacích dôvodov
uvedených v § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, okrem písm. c). Súdu prvej inštancie žalobca
vytýkal, že nekonal v súlade so zásadami účelnosti a hospodárnosti konania a svojím procesným
postupom donútil žalobcu podať odvolanie proti rozsudku, čím de facto preniesol úlohu súdu prvej
inštancienasúddruhejinštancie,čonieježiadúce.Žalobcasanemalmožnosťprocesnevkonaníbrániť,
keď súd prvej inštancie nevyzval žalobcu podľa § 129 C. s. p. na vyjadrenie sa k otázke uzatváraniazmluvy o úvere a o dohode o možnosti predčasného zosplatnenia úveru a nevytýčil termín predbežného
prejednania sporu podľa § 168 C. s. p., účelom ktorého je zabrániť i inštitútu tzv. prekvapivých
rozsudkov, akým napadnuté rozhodnutie nesporne je. Žalovaný nikdy nespochybnil uzavretie úverovej
zmluvy. Úver čerpal, v čase jeho čerpania bol oboznámený s podmienkami poskytnutia úveru a
akceptoval predmetný úver za dohodnutých podmienok. Žalobca odmieta názor súdu prvej inštancie,
že právny predchodca žalobcu nemohol úver predčasne zosplatniť pre absenciu dohody podľa § 565
Občianskeho zákonníka a postupovať pohľadávku podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. V bode
3.2 zmluvy o úvere bolo uvedené, že právne vzťahy neupravené zmluvou o úvere sa riadia Všeobecnými
obchodnými podmienkami, Obchodnými podmienkami pre úver - dostupnápôžička, dostupná pôžička,
šikovnárezerva, Sadzobník poplatkov, Oboznámením o RPMN, oznámením o úrokových sadzbách a
informáciami o poistení podľa zákona č. 186/2009 Z. z. .... Klient svojim podpisom potvrdzuje, že bol s
príslušnými dokumentami oboznámený a súhlasí s nimi. Dohoda o možnosti predčasnej splatnosti úveru
bola obsiahnutá v článku 6 bod 6.2 Obchodných podmienok pre úver. Súdny dvor EÚ k otázke výkladu
čl. 10 ods. 1 a 2 Smernice 2008/48 uviedol, že zmluva o úvere nemusí byť vyhotovená na jedinom
dokumente. Žalobca je toho názoru, že dohoda o možnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru bola
riadne uzavretá.
2.1 Žalobca je toho názoru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo svojom odôvodnení
nepreskúmateľné a nezrozumiteľné, čím bolo porušené právo žalobcu na súdnu ochranu podľa článku
46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, keďže obsahom tu zakotveného základného práva je aj právo
účastníka konania na také rozhodnutie, ktorého dôvody sú zjavné a zreteľné, keďže odôvodnenie
rozhodnutia je zárukou toho, že výkon spravodlivosti nebude arbitrárny.
2.2 Žalobca žiadal, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie
konanie, alternatívne aby odvolací súd sám žalobe vyhovel.
3. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.
4. Krajský súd príslušný na rozhodnutie žalobcu podľa § 34 C. s. p. prejednal vec bez nariadenia
odvolacieho pojednávania z dôvodu, že zákonné podmienky pre jeho nariadenie podľa § 385 ods. 1, 2
C. s. p. splnené neboli, z hľadiska dôvodov vymedzených v odvolaní, ktorým je podľa § 380 ods. 1 C. s.
p. viazaný, keďže vady týkajúce sa procesných podmienok, na ktoré musí odvolací súd prihliadnuť, aj
keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené odvolací súd nezistil. Po posúdení odvolania žalobcu ako
dôvodného z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b) a písm. h) Civilného sporového poriadku
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) a písm. c) Civilného sporového poriadku zrušil
a vec mu podľa § 391 ods. 1 C. s. p. vracia na ďalšie konanie.
5. V žalobe spoločnosť BENCONT COLLECTION, a. s. Bratislava uviedla, že jej právny predchodca
Poštová banka, a. s. Bratislava poskytla žalovanému úver na základe zmluvy uzavretej 13. 06.
2017, súčasťou ktorého boli obchodné podmienky pre úver a všeobecné obchodné podmienky a
keďže žalovaný nedodržal podmienky zmluvy a úver nesplácal v dohodnutých splátkach, po výzve
adresovanej žalovanému podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka na plnenie si povinností zo zmluvy
a upozornení na možnosť zosplatnenia celého úveru vyhlásila Poštová banka, a. s. Bratislava úver
za predčasne splatný. Žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovanému titulom zmluvy o postúpení
pohľadávok z 13. 06. 2017. Ako dôkaz na svoje tvrdenia žalobca ponúkol a predložil listinné dôkazy
Zmluvu o úvere Dostupnápôžička z 27. mája 2013 uzavretú medzi Poštovou bankou, a. s. Bratislava
ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom, vrátane Všeobecných obchodných podmienok Poštovej
banky, a. s. upravujúcich vzťahy vznikajúce medzi bankou a klientom v súvislosti s poskytovaním
bankových obchodov, ako aj vzťahy vznikajúce v súvislosti s postupom, ktorého cieľom je uzavretie
zmluvy, v ktorých je výslovne uvedené, že tieto všeobecné podmienky sú v zmysle § 273 ods. 1
Obchodnéhozákonníkanazákladeodkazuuvedenéhovzmluveuzatvorenémedzibankouaklientomjej
súčasťou bez ohľadu na to, či je bankový produkt vo všeobecných obchodných podmienkach upravený.
Žalobca predložil aj Obchodné podmienky pre úver Dostupnápôžička, upozornenie - výzvu Poštovej
banky, a. s. Bratislava z 08. 12. 2014 adresovanú žalovanému, obsahom ktorej je oznámenie, že
žalovaný podstatným spôsobom porušil ustanovenia zmluvy o úvere č. 1339502960 z 27. mája 2013 a
obchodných podmienok, keď napriek predchádzajúcej upomienke neuhradil svoje záväzky voči Poštovej
banke, a. s. a preto v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka upozorňuje veriteľ dlžníka, že ku dňu
08.12.2014jepohľadávkabankyvyplývajúcazozmluvyoúvereviacakotrimesiacepolehotesplatnosti
a v prípade, ak v určenej lehote neuhradí dlžník zmeškanú pohľadávku, môže banka využiť oprávnenie
vyplývajúce mu z ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka a vyhlásiť úver predčasne splatným. Zpodacieho hárku č. EPH003601306 z 09. 12. 2014 vyplýva, že zásielka s č. RO045684251SK bola
žalovanému aj odoslaná. Výzva na úhradu dlžnej sumy zo strany Poštovej banky, a. s. Bratislava
datovaná 29. 12. 2014 podľa textu tohto listu odoslaná na adresu A. U. dňa 31. 12. 2014 je rozhodnutím
veriteľa o predčasnej splatnosti dlhu podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Žalobca v žalobe tvrdí, že
spolu s kópiou výzvy na úhradu dlžnej sumy z 29. 12. 2014 predkladá súdu aj doručenku preukazujúcu
doručenie tejto výzvy žalovanému, ale doručenka súčasťou spisu nie je. Podací hárok na č. l. 9 a 28
spisu je totožný a ide len o doručenku preukazujúcu odoslanie upozornenia podľa § 53 ods. 9 na adresu
žalovaného, čo je zrejmé z označenia poštovej zásielky RO045684251SK, ktorej kód je nad menom
adresáta Ladislav U. na č. l. 29 spisu a je to zistiteľné aj z dátumov podacích hárkov, keď upozornenie
podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je datované 09. 12. 2014 rovnako ako podací hárok č.
EPH003601306, avšak výzva na úhradu dlžnej sumy (zosplatnenie) je datovaná až 29. 12. 2014 a hoci
je nad menom žalovaného na rube str. 47 spisu uvedené, že tento list bol podaný na poštu 31. 12.
2014, v tejto časti textu sa nenachádza kód poštovej zásielky ako pri upozornení na č. l. 29 a ani nebola
doložená doručenka preukazujúca odoslanie výzvy na úhradu dlžnej sumy (zosplatnenie) žalovanému.
6. Zmluva o úvere Dostupnápôžička z 27. 05. 2013 je skutočne vyhotovená spôsobom ako popísal súd
prvej inštancie v rozsudku (časť formulára vypísaná rukou, časť strojom s podpisom zrejme dlžníka pri
dátume 23. 05. 2013 a podpisom oprávnenej osoby konať za Poštovú banku, a. s. dňa 27. mája 2013),
ale toto zistenie súdu prvej inštancie nebolo nosným dôvodom pre zamietnutie žaloby žalobcu. V bode
9 odôvodnenia súd prvej inštancie iba dal do pozornosti zistenú skutočnosť aj to nie so záverom, že
by zmluva medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným nevznikla, iba s následkom, že zrejme
zmluva neobsahuje zákonom požadované náležitosti, v dôsledku čoho sa úver považuje za bezúročný
a bez poplatkov. Dôvodom zamietnutia žaloby podľa bodu 8 odôvodnenia rozhodnutia bol právny záver
súdu prvej inštancie, že zmluva o postúpení pohľadávky z 13. 06. 2007 je absolútne neplatná podľa §
525 ods. 2 v spojení s § 37 Občianskeho zákonníka pre rozpor s § 92 ods. 8 zákona o bankách a § 17
ods.1písm.b)zákonač.129/2010Z.z.,ktorépodmieňujúpostúpeniepohľadávkypokonečnomtermíne
splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávky, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru. Súd prvej inštancie v bode 7 odôvodnenia uviedol, že „nebolo možné
postupovať pohľadávku podľa § 53 ods. 9 OZ a úver predčasne zosplatniť“.
7. Názor súdu prvej inštancie, že podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách a § 17 ods. 1 písm. b)
zákona č. 129/2010 Z. z. už aj v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky
medzi žalobcom a Poštovou bankou, a. s. Bratislava je možné zo spotrebiteľskej zmluvy postúpiť iba
splatnú pohľadávku a postúpenie pohľadávky banky, ku ktorému došlo v rozpore s týmto ustanovením
je neplatný právny úkon, je správny. Tento názor je podporený už aj judikatúrou Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, rozhodnutiami sp. zn. 1Cdo/147/2017 z 26. apríla 2018 uverejneným v Zbierke
stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod publikačným číslom 60/2018 a tiež sp. zn. 7Cdo/26/2017
z 28. marca 2018. Žalobca bol presvedčený, že podmienky platného postúpenia pohľadávky z veriteľa
na postupníka preukázal, o čom svedčí text jeho žaloby, kde dokladá pôvodnú zmluvu o úvere aj
so Všeobecnými obchodnými podmienkami a Obchodnými podmienkami pre úver Dostupnápôžička
s doručenkami (podľa žaloby) preukazujúcimi zákonný postup pôvodného veriteľa pri zosplatnení
pohľadávky, zmluvu o postúpení pohľadávky a očakával, že jeho žalobe bude vyhovené. Súd prvej
inštancie vyzval žalovaného na vyjadrenie k žalobe. Výzva zostala bez odozvy. Napriek nesprávnej
úprave sudcu o predvolaní strán sporu na termín pojednávania na 12. 11. 2018, kde nariadil okrem
žalovaného predvolať aj právneho zástupcu žalovaného bez pokynu na predvolanie žalobcu na súdne
pojednávanie alebo jeho zástupcu bolo predvolanie na pojednávanie na deň 12. 11. 2018 preukázateľne
zástupcovi žalobcu doručené. Pojednávania dňa 12. 11. 2018 sa žiadna zo strán sporu nezúčastnila, iba
manželka žalovaného ospravedlnila jeho neúčasť zo zdravotných dôvodov (v máji mu amputovali nohu,
je ležiaci pacient). Na ďalší termín pojednávania dňa 23. 01. 2019 žalobca svoju neúčasť ospravedlnil,
žalovanýsanezúčastnilpojednávaniabezospravedlneniaasúdpoprejednanívecivneprítomnostistrán
sporu vo veci rozhodol. V zápisnici o pojednávaní aj v rozsudku v bode 4 je uvedené, že sa súd prvej
inštancie okrem iných listinných dôkazov oboznámil s poštovým podacím hárkom list č. 1/55, poštovým
podacím hárkom list č. 13/55 a tento text sa v časti označovaných listinných dôkazov vyskytuje dvakrát,
z čoho vyplýva, že si súd prvej inštancie nevšimol, že ide o totožné listiny a tieto poštové podacie hárky
nepreukazujú, tak ako tvrdí žalobca, jednak doručenie upozornenia podľa § 53 ods. 9 a rozhodnutia
veriteľa o predčasnom zosplatnení pohľadávky. Súd prvej inštancie vôbec neskúmal, či Poštová banka,
a. s. Bratislava zachovala postup podľa § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka vychádzajúc z(nesprávneho) skutkového zistenia, že dohoda o práve veriteľa žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky medzi účastníkmi zmluvy o úvere uzavretá nebola.
8. V bode 3.2 zmluvy o úvere z 27. mája 2013 je výslovne uvedené, že právne vzťahy neupravené
zmluvou o úvere sa riadia Všeobecnými obchodnými podmienkami a obchodnými podmienkami pre úver
Dostupnápôžička ... klient svojim podpisom potvrdzuje, že bol s príslušnými dokumentmi oboznámený a
súhlasí s nimi a na rube zmluvy o úvere je text Obchodných podmienok pre úver Dostupnápôžička, kde
v článku 6 bod 2 bolo dojednané, že ak je klient v omeškaní s platením čo i len jednej splátky v plnej,
resp. čiastočnej výške alebo poskytol banke nepravdivé údaje alebo na majetok klienta bol vyhlásený
konkurz alebo exekúcia alebo klient zomrel, je banka oprávnená požadovať predčasné splatenie celej
sumy úveru, vrátane príslušenstva. Rovnaké znenie o možnosti predčasného zosplatnenia úveru majú
všeobecné obchodné podmienky, na ktoré zmluva o úvere odkazuje.
9. Podľa § 273 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. časť obsahu zmluvy možno určiť aj s odkazom
na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo
odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu
priložené.
10. Zmluva o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka môže byť uzavretá aj so spotrebiteľom.
Všeobecné obchodné podmienky je možné uplatniť aj v spotrebiteľských zmluvách. Žiadne ustanovenie
Občianskeho zákonníka alebo zákona č. 129/2010 Z. z. nevylučuje, aby časť zmluvy bola obsiahnutá
vo Všeobecných obchodných podmienkach, ktoré majú slúžiť k tomu, aby nebolo potrebné do
každej zmluvy prepisovať štandardné opakujúce sa zmluvné dojednania, či technické a vysvetľujúce
ustanovenia. Takýto záver vyplýva napríklad aj z rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky sp. zn.
I. ÚS 3512/11 z 11. 11. 2013, podľa ktorého všeobecne platí, že si zmluvné strany môžu dohodnúť
obsah práv a povinností, ktorými sa budú navzájom spravovať. Dojednané práva a povinnosti sú obvykle
obsiahnuté priamo v zmluve, nie je tým však vylúčená aplikácia všeobecných či iných obchodných
podmienok, na ktoré môže zmluva odkazovať. Obchodné podmienky môžu byť vyhotovené niektorou zo
zmluvných strán alebo tretím subjektom (odbornou či záujmovou organizáciou). Táto prax je výslovne
upravená vo vzťahoch riadiacich sa režimom Obchodného zákonníka, konkrétne v ustanovení § 273
Obchodného zákonníka. Občiansky zákonník takúto explicitnú úpravu (o všeobecných obchodných
podmienkach) neobsahuje. Túto bežnú prax je ale možno odvodiť z princípu autonómnej vôle strán a z
toho odvodenej zásady zmluvnej slobody, ktorá je jedným zo základných princípov záväzkového práva.
Všeobecné obchodné podmienky sa podľa citovaného rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky
nestávajú súčasťou zmluvy púhym podpisom spotrebiteľa pod inkorporačnou doložkou, podľa ktorej sú
všeobecné obchodné podmienky súčasťou zmluvy, je potrebné, aby bol naplnený aj druhý predpoklad,
že všeobecné obchodné podmienky boli účastníkovi zmluvy známe alebo boli k zmluve doložené.
Žalovaný v bode 3.2 zmluvy výslovne vyhlásil, že sa so všeobecnými obchodnými podmienkami pre úver
oboznámil, súhlasí s nimi, časť všeobecných obchodných podmienok obsahujúca dohodu o možnosti
veriteľa predčasne zosplatniť úver v prípade omeškania dlžníka bola podľa obsahu spisu predtlačená
na zmluve o úvere, žalovaný žiadnym spôsobom skutkové tvrdenie žalobcu o tom, že poznal obsah
všeobecných obchodných podmienok a stali sa súčasťou zmluvy nespochybnil, preto mal tieto skutkové
tvrdenia súd prvej inštancie podľa § 151 ods. 1 C. s. p. považovať za nesporné.
11. Možnosť dojednať zmluvu o spotrebiteľskom úvere nielen jedným dokumentom vyplýva aj z
rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie z 9. novembra 2016 vo veci Home Credit Slovakia, a. s. /
XXXX/XX/ESXXX/XX/ES(vec C 42/15), kde sa Okresný súd Dunajská Streda Súdneho dvora EÚ pýtal,
či sa má článok 10 ods. 1, 2 Smernice 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení
Smernice Rady 87/102/EHS v spojení s článkom 3 písm. m) tejto smernice vykladať v tom zmysle, že
všetky náležitosti zmluvy o úvere uvedené v článku 10 ods. 2 uvedenej smernice musia byť obsiahnuté
v jedinom dokumente, že zmluva o úvere vyhotovená písomne musí byť podpísaná zmluvnými stranami
a že táto požiadavka podpisu sa vzťahuje na všetky náležitosti takejto zmluvy. V odpovedi na Okresným
súdom Dunajská Streda položené prejudiciálne otázky Súdny dvor EÚ uviedol, že Smernica 2008/48
žiadnym spôsobom neuvádza, že zmluva o úvere musí byť vyhotovená v jedinom dokumente, iba
musí zmluva o úvere obsahovať jednoznačné a presné odkazy na iné písomnosti alebo trvalé nosiče
obsahujúce tieto náležitosti, ktoré boli skutočne odovzdané spotrebiteľovi pred uzavretím zmluvy, aby
sa mohol oboznámiť so všetkými svojimi právami a povinnosťami. Vo vnútroštátnom práve môže byť
zakotvená požiadavka podpísania všetkých takýchto náležitostí zmlúv zmluvnými stranami.12. Zo žiadneho ustanovenia zákona č. 129/2010 ani Obchodného zákonníka či Občianskeho zákonníka
nevyplýva, že by všeobecné obchodné podmienky, na ktoré odkazuje zmluva o spotrebiteľskom úvere
museli byť, ak sa majú stať súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podpísané spotrebiteľom.
13. Záver súdu prvej inštancie o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na vymáhanie
pohľadávky zo zmluvy o úvere č. 1339502960 uzavretej medzi Poštovou bankou, a. s. Bratislava a
žalovaným je predčasný. V dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci v otázke obsahových
náležitostí zmluvy a (ne)uzavretia dohody účastníkmi úverovej zmluvy podľa § 565 Občianskeho
zákonníka nevykonal súd prvej inštancie dokazovanie žalobcom navrhnutými dôkazmi na preukázanie
jeho tvrdenia, že právny predchodca žalobcu vyhlásil úver za predčasne splatný a podmienky na
postúpenie pohľadávky podľa zákona o bankách a zákona č. 129/2010 Z. z. splnené boli, keď nežiadal
od žalobcu doložiť dôkaz uvádzaný na str. 2 žaloby - doručenku o doručení výzvy na úhradu dlžnej
sumy zo dňa 29. 12. 2014 žalovanému. Odvolací súd zhodne s odvolateľom uvádza, že ignorovanie a
opomenutie procesných oprávnení a povinností súdu prvej inštancie v súvislosti s prejednaním sporu
prenáša ťažisko prejednania sporu na odvolací súd v rozpore so zmyslom novoprijatej právnej úpravy
Civilným sporovým poriadkom, ktorý kladie dôraz na aktivitu strán sporu aj súdu prvej inštancie a úlohu
odvolacieho súdu definuje len ako kontrolného orgánu vo vzťahu k postupu a rozhodovaniu súdu prvej
inštancie a náprav jeho pochybení. Ak by súd prvej inštancie venoval dôslednú pozornosť príprave
pojednávania a využil by inštitút predbežného prejednania sporu podľa § 168 a nasledujúce Civilného
sporového poriadku, mohol všetky sporné otázky pre správne rozhodnutie vo veci vyriešiť už súd prvej
inštancie a nepredĺžilo by sa tým konanie o dĺžku prvého a možno druhého odvolacieho konania.
14. Dôvodná je námietka žalobcu, že súd prvej inštancie nedostatočne zdôvodnil svoje rozhodnutie
tak, aby jeho závery boli presvedčivé a udržateľné a to v častiach, z čoho vyplýva jeho záver, že
ak všeobecné obchodné podmienky alebo iný dokument, na ktorý zmluva v súkromnom záväzkovo-
právnom vzťahu odkazuje nie sú podpísané, nestali sa súčasťou zmluvy, v čom vidí neplatnosť zmluvy
o postúpení pohľadávky podľa § 37 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je právny úkon neplatný, len
ak nebol urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, právny úkon, ktorého predmetom je plnenie
nemožné a prečo posudzoval možnosť pôvodného veriteľa postúpiť pohľadávku na žalobcu podľa § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka, keď toto zákonné ustanovenie upravuje iba možnosť dodávateľa upraviť
právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka a nie postúpenie pohľadávky. Súd prvej inštancie absolútne
nezdôvodnil, na základe akých skutočností vyhodnocoval spôsob uzavretia zmluvy o úvere, keď žiadnu
zo strán sporu k tejto skutočnosti nevypočul, ako dospel k názoru o obsahu zmluvy v čase jej podpisu
účastníkmi zmluvy a ako dospel k názoru, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov, keď v tomto smere
dokazovanie vykonané nebolo a z akého dôvodu posudzoval možnú výšku nároku žalobcu, keď žalobu
zamietol v celom rozsahu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Nevysvetlil, prečo musí
byť podľa jeho názoru dohoda podľa § 565 Občianskeho zákonníka uzavretá písomne, keď Občiansky
zákonník o forme tejto dohody mlčí.
15. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo viacerých svojich rozhodnutiach zaujal stanovisko, že medzi
práva strany civilného procesu na zabezpečenie spravodlivej ochrany jeho práv a právom chránených
záujmov patrí aj právo na spravodlivý proces. Za porušenie tohto práva je potrebné považovať aj
nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosťou súdu je
svoje rozhodnutie náležite odôvodniť a dať odpoveď na špecifické námietky strany sporu. Porušením
práva strany sporu na riadne odôvodnenie rozhodnutia a na druhej strane povinnosti súdu riadne
odôvodniť svoje rozhodnutie, okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným
spôsobom sa podľa názoru najvyššieho súdu odníma možnosť strane sporu náležite skutkovo aj
právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych
opravných prostriedkov. Nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je teda porušením
práva na spravodlivé súdne konanie (porovnaj napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
8Cdo/152/2018 z 29. januára 2019, sp. zn. 6Cdo/98/2017 z 31. januára 2019, sp. zn. 7Cdo/224/2018 zo
17. októbra 2018, sp. zn. 2Cdo/127/18 zo dňa 27. 06. 2019, sp. zn. 7Cdo/226/17 zo dňa 13. 02. 2019,
sp. zn. 7Cdo/199/2017 z 29. 05. 2019 a iné). Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia je súčasťou
základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky aj podľa
judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napríklad IV. ÚS 14/07, III. ÚS 107/07, I. ÚS 243/07).16. Popísané zistenie odvolacieho súdu viedli odvolací súd k rozhodnutiu podľa § 389 ods. 1 písm. b)
a c) Civilného sporového poriadku k zrušeniu odvolaním žalobcu napadnutého rozhodnutia a vráteniu
veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
17. Podľa § 391 ods. 3 C. s. p. odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie by mal vyzvať žalobcu,
aby ním označený dôkaz v žalobe doručenku potvrdzujúcu doručenie alebo aspoň odoslanie výzvy na
úhradu dlžnej sumy z 29. 12. 2014 žalovanému predložil, aby súd mohol prijať jednoznačný záver o tom,
či právny predchodca žalobcu splnil podmienky zákona pre predčasné zosplatnenie dlhu žalovaného z
úverovej zmluvy z 27. mája 2013, či právo na zosplatnenie dlhu podľa § 565 Občianskeho zákonníka
uplatnil pôvodný veriteľ v lehote určenej zákonom (ak by žalobca výzve súdu nevyhovel a žalovaný
skutkové tvrdenie žalobcu o doručení výzvy na úhradu dlžnej sumy výslovne nepoprel, bolo by ho možné
považovať za nesporné podľa § 150 ods. 1 C. s. p.) a rešpektujúc právny názor vyslovený odvolacím
súdom, že dohoda o možnosti zosplatniť dlh aj predčasne podľa § 565 Občianskeho zákonníka uzavretá
bola, opätovne posúdiť, či Poštová banka, a. s. postupovala na žalobcu splatnú pohľadávku voči
žalovanému a v akej výške je tento nárok voči žalovanému dôvodný. K prípadnému posudzovaniu
náležitostí zmluvy podľa zákona č. 129/2010 Z. z. musí predchádzať dokazovanie vykonané v súlade s
Civilným sporovým poriadkom a záver o výške nároku musí byť odôvodnený s poukazom na konkrétne
ustanovenia zákona, ktoré súd aplikoval.
18. Podľa § 396 ods. 3 C. s. p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vráti na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov odvolacieho konania súd prvej inštancie v novom rozhodnutí
o veci.
19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C .s p.)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)
Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.