Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 17, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3To/11/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120011269
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8120011269.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr.
Petra Tobiaša a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa 18.08.2022, v trestnej veci
proti obžalovanému A. A., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr.
zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona a § 127 ods. 5 Tr. zákona, o odvolaní okresného
prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 1T/73/2020 zo dňa 16.02.2021 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa oslobodil obžalovaného A. A. podľa § 285 písm. b) Tr.
poriadku, pretože skutok nie je trestným činom, spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov,
pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm.
b) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona a § 127 ods. 5 Tr. zákona, ktorého sa

mali dopustiť tak, že

- dňa 28.01.2020 v čase okolo 20.00 hod. sa prostredníctvom telefónu vyhrážal zabitím svojej bývalej
manželke B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., E. F. G. XXXX/X, s ktorou nežije v spoločnej
domácnosti,kdepočastelefonickéhorozhovorujejdotelefónubezdrôtovejpevnejlinkypovedal„tykurva
vyjebana ty ma chceš pripraviť o môj byt“ a taktiež „pošlem na teba ukrajinskú mafiu a tá ťa zabije“, čím

týmto svojim konaním u poškodenej B. C. vzbudil dôvodnú obavu o jej život a zdravie.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku poškodenú B. C., nar. XX.XX.XXXX v Prešove, trvale bytom D., E. F. G.
XXXX/X, s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal, v neprospech obžalovaného, ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice

o hlavnom pojednávaní odvolanie okresný prokurátor, ktoré následne doplnil o písomné dôvody.
V dôvodoch odvolania, po zhrnutí obsahu a dôvodov napadnutého rozsudku, uviedol, že sa súd prvého
stupňa pri hodnotení dôkazov nepridržiaval zásad Tr. poriadku v zmysle § 2 ods. 12 a nevyhodnotil
všetky okolnosti jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti. V prípravnom konaní svedkyňa C. vypovedala
opakovane a zhodne, presne popísala okolnosti skutku, pričom spáchanie skutku bolo preukázané
aj na hlavnom pojednávaní. Aj keď na hlavnom pojednávaní boli v jej výpovedi určité rozdiely oproti

prípravnému konaniu, tieto boli odstránené a nejednalo sa o také rozpory, ktoré by mali vplyv na
samotný skutok. Navyše, poškodená vypovedala po vyše 8 mesiacoch od skutku, je teda podľa názoru
prokurátora prirodzené, že si nepamätala na všetky detaily. Aj keď absentuje mimo jej výpovede ďalší
priamy dôkaz, obžalovaného usvedčujú ďalšie nepriame dôkazy vo svojom súhrne. Obžalovaný má
sklony k násilnému konaniu, o čom svedčí aj spáchaný priestupok v minulosti proti občianskemu
spolunažívaniu, kde bola poškodenou práve jeho bývalá manželka, rovnako je proti nemu vedené aj

ďalšie trestné stíhanie pre trestnú činnosť namierenú voči poškodenej. Uvedené sklony obžalovaného
preukázali podľa prokurátora aj znalecké posudky znalkyne z odboru psychológia, D. D., ako ajz odvetvia psychiatrie, A. H.. Prokurátor poukázal aj na konanie svedka A. A., ktorý sa mal nasledujúci
deň po skutku vyhrážať svojej mame, aby nepodala na obžalovaného trestné oznámenie, lebo jej ublíži,
čo svedčí o tom, že v telefonickom rozhovore padli vyhrážky, ktoré on musel počuť. Jeho vysvetlenie

prezentované pred súdom, že či by vám bolo príjemné, keby vás niekto nahráva, nemôže jeho konanie
ospravedlniť. Pokiaľ súd uzavrel, že tvrdenia poškodenej nepodporujú ďalšie výpovede, ani samotná
nahrávka ňou vyhotovená, k tomu je potrebné uviesť, že sama poškodená sa vyjadrila, že nestihla
nahrať celý rozhovor. Výpovede svedkov A. A. a jeho priateľky I. I. bolo potrebné vyhodnotiť ako účelové
v prospech obžalovaného, keďže aj z vykonaného dokazovania vyplynulo, že svedok preferuje otca pred

matkou.

Záverom vzhľadom na uvedené prokurátor navrhol, aby krajský súd ako súd odvolací napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

Na základe takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku

preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým krajský prokurátor
podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby,
ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku
a dospel k nasledovným záverom.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti v prvom rade považuje za potrebné zdôrazniť, že súd
prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostatočné a potrebné dôkazy na objasnenie
skutkového stavu tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie v súlade s § 2 ods. 10 Tr. poriadku.
Obsah vykonaných dôkazov je vyčerpávajúcim spôsobom rozpísaný v odôvodnení napadnutého
rozsudku.

Proti rozsahu vykonaného dokazovania v zásade nič nenamietal ani prokurátor vo svojom odvolaní,
nesúhlasil však s tým, ako prvostupňový súd vykonané dôkazy hodnotil a k akým skutkovým a právnym
záverom na základe vykonaného dokazovania dospel, keď obžalovaného spod obžaloby oslobodil.

Rovnako krajský súd konštatuje, že prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s
ust. § 168 ods. 1 Tr. por. podrobne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje
skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal so zreteľom na výsledky vykonaného
dokazovania za pochybné a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, najmä tých, ktoré
si vzájomne odporovali. Odôvodnenie rozsudku prvostupňového súdu síce považuje krajský súd v

zásade za dostatočne podrobné, keď sa súd prvého stupňa vyjadril ku všetkým podstatným okolnostiam
dôležitým pre rozhodnutie vo veci samej, na strane druhej sa však v plnej miere nestotožnil s hodnotením
dôkazov a skutkovými závermi prvostupňového súdu vo vzťahu ku konkrétnemu priebehu skutku, čo
však nemalo vplyv na výsledné rozhodnutie súdu prvého stupňa vo veci samej.

V prvom rade krajský súd uvádza, že čo sa týka skutkových okolností uvedených v skutkovej vete, bolo
vykonaným dokazovaním nepochybne preukázané, že v inkriminovaný deň 28.01.2020 vo večerných
hodinách došlo k telefonickému rozhovoru medzi obžalovaným a poškodenou. Uvedenú skutočnosť
nepopieral ani obžalovaný, ktorý v tejto súvislosti vo výpovedi uviedol, že telefonoval so synom a
poškodená synovi vytrhla telefón. Nevyhrážal sa jej a nepozná ani žiadnu ukrajinskú mafiu, len sa chcel

dohodnúť s bytom. Ako vytrhla poškodená telefón, hovorila mu, že z bytu mu nedá nič, a že kde sú
peniaze,ktorébralzapolicajnéhoinformátora,onnatouviedol,žežiadnetakétopeniazenebralapriznal,
že jej vulgárne nadával. Poškodená ku skutku uviedla, že v ten večer zazvonil telefón, ktorý podal A.
(mladšísyn)A.(staršísyn),pričomzozačiatkuhovornepočula,aleneskôrhodalA.nahlasitýodposluch.
Následne začali riešiť BSM, ale keďže tam bola I., synova priateľka, riešiť to nechcela, nakoľko je to vec

manželov, a tak jej syn ten telefón podal a obžalovaný postupne začal zvyšovať hlas, povedal jej, že je
kurva a že pošle na ňu ukrajinskú mafiu, počas čoho zatiaľ bola v obývačke, následne išla do spálne a
zavrela dvere, pričom začala hovor nahrávať až keď bola v spálni, čiže A. nemohol predtým vedieť, že to
nahráva. Obžalovaný začal byť agresívny, následne syn A. otvoril dvere a zakričal otcovi, že má byť ticho
lebo je nahrávaný, na čo obžalovaný uviedol „ty ma nahrávaš“ a potom zložil telefón. Priebeh telefonátu

popísal aj svedok A. A., ktorý vypovedal, že okolo 20:00 hod. 28.01.2020 mu volal otec na pevnú linku.
Zdvihol telefón a rozprávali sa, čo budú robiť nasledujúci deň a podobne. Keď mama videla, že telefonuje
s otcom vytrhla mu telefón a s otcom sa začali hádať o BSM a vzájomne si otec a mama nadávali.
Rozhovor bol hlasitý, nadávali si, kričali a hádali sa, potom si všimol, ako mama berie svoj telefón a chceotca nahrávať, tak zakričal otcovi a rozhovor sa skončil. Svedkyňa I. I., priateľka A. A., prítomná v čase
telefonátu v byte, vo výpovedi uviedla, že večer zavolal A. jeho otec a rozprávali sa. Následne prišla
poškodená, ktorá bola predtým v kuchyni vytrhla A. mobil, ktorý mal pri uchu, natiahla ruku a vzala mu

telefón, dala hlasitý odposluch a rozprávali sa niečo o bezpodielovom vlastníctve manželov, pričom šla
do izby, začala nahrávať obžalovaného a následne A. ten telefón zrušil. Telefonát bol sprvu kľudný, ale
postupne začala A. mama zvyšovať hlas. Aj obžalovaný bol tiež kľudnejší, ale postupne začal hovoriť
iným tónom tak, ako keď niekoho niečo naštve. Svedkyňa si nepamätala, čo obžalovaný do telefónu
uvádzal, pričom poškodená uvádzala niečo, že sa nevedeli dohodnúť na BSM. Napokon, určitá časť

rozhovoru je zachytená aj na nahrávke, ktorú vyhotovila poškodená a ktorej prepis je súčasťou spisu
(spolu s ďalšími nahrávkami vyhotovenými pred skutkom).

Z uvedených dôkazov teda jednoznačne vyplýva, že v predmetný večer sa skutočne odohral telefonický
rozhovor medzi obžalovaným a poškodenou, ktorý prebiehal v napätej atmosfére, obaja sa evidentne
hádali v otázke riešenia BSM a v rozhovore padali aj vulgarizmy, čo nepoprel ani samotný obžalovaný.

Oproti súdu prvého stupňa však bol krajský súd toho názoru, že k vyhrážkam obžalovaného voči
poškodenej v znení uvedenom v skutkovej vete došlo, resp. mohlo dôjsť a žiadnym z vykonaných
dôkazov táto skutočnosť nebola vyvrátená. Obžalovaný vyhrážku smrťou prostredníctvom ukrajinskej
mafie síce popieral, avšak tieto vyhrážky boli poškodenou prezentované stabilne od počiatku počas

celého priebehu konania, vo všetkých jej výpovediach. Čo sa týka úvah súdu prvého stupňa, že ich
znenie nebolo preukázané žiadnym ďalším dôkazom, vrátane zvukového záznamu, ktorý vyhotovila
poškodená, tu je potrebné uviesť, že z výpovede poškodenej, ako aj jej syna A. A. vyplynulo, že
poškodená sa počas rozhovoru presúvala z obývačky do spálne a jej syn tam vošiel až neskôr, keď
upozornil otca, že je nahrávaný, čo sčasti potvrdil aj svedok A. A., keď uvádzal, že mama išla do spálne

a on išiel za ňou, pričom nepočul začiatok, čo mama vravela otcovi, z čoho vyplýva, že pokiaľ vyhrážky
smrťou zazneli skôr, nemusel ich doslovne zachytiť, keď potvrdil to, že sa rodičia hádali a že padali
aj vulgárne slová. Svedkyňa I. I. si presný obsah hovoru nepamätala a za poškodenou nešla, preto
je pochopiteľné, že nemusela zachytiť všetky slová, ktoré počas rozhovoru padli. V tejto súvislosti je
treba poukázať aj na skutočnosť, ktorú uvádza aj prokurátor, že aj sama poškodená vo svojej výpovedi

tvrdila, že s nahrávaním začala až neskôr, počas telefonátu a vyhrážky preto na nahrávke už zachytené
nie sú, ktoré tvrdenie je aj podľa názoru krajského súdu logické a nebolo inými dôkazmi spochybnené
a takáto reakcia obžalovaného v kontexte celkového charakteru telefonického rozhovoru a emóciami
ovplyvnenej debaty s poškodenou je vysoko pravdepodobná aj s poukazom na závery oboch znalkýň
vo vzťahu k jeho osobe.

Napriek uvedenému však podľa názoru krajského súdu nebolo v konaní nepochybne preukázané, že
v danom prípade bola konaním obžalovaného naplnená celá objektívna stránka skutkovej podstaty
prečinu nebezpečného vyhrážania, a to konkrétne v časti možného vzbudenia dôvodnej obavy o život
a zdravie poškodenej. Objektívna stránka trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1

Tr. zákona spočíva vo vyhrážaní sa inému smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou,
a to takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu. Následkom je pôsobenie samotnej vyhrážky
(ktorá však musí byť vážne mienená, avšak nie z hľadiska úmyslu jej naplnenia, ale z hľadiska úmyslu jej
vyslovenia, teda že ju človek chcel vysloviť a mala pôsobiť ako vyhrážka). Zároveň pôsobenie vyhrážky
ako následok musí byť taký, že je spôsobilý vzbudiť dôvodnú obavu z naplnenia tejto vyhrážky, resp.

nejakej jej varianty. V tejto skutkovej podstate je totiž obligatórnou zložkou objektívnej stránky aj spôsob
spáchania trestného činu, ktorý musí byť taký, aby z neho vyplynul obligatórny následok – možnosť
vzbudenia dôvodnej obavy.

V tomto smere krajský súd uvádza, že z hľadiska intenzity vyhrážok malo ísť v zmysle skutku v podstate

o jedno tvrdenie obžalovaného, že na poškodenú pošle ukrajinskú mafiu a tá ju zabije, keďže vulgárne
nadávky „ty kurva vyjebana“ nie sú vyhrážkami smrťou, ani ujmou na zdraví, či onou ťažkou ujmou.
Charakter a intenzitu vyhrážky, ako aj jej spôsobilosť vzbudiť dôvodnú obavu, je potrebné posudzovať
v kontexte celkových okolností prípadu, na základe ktorých je možné vyvodiť záver o tom, či boli
spôsobilé reálne vzbudiť dôvodnú obavu u adresáta takýchto prejavov. V prvom rade krajský súd

poukazuje na to, že medzi obžalovaným a poškodenou, ktorí sú bývalými manželmi, je dlhodobo napätý
vzťah, o čom svedčia aj ich výpovede, ich manželstvo bolo medzičasom rozvedené. Proti obžalovanému
sa viedlo trestné stíhanie pre prečin nebezpečného prenasledovania poškodenej, dopustil sa voči nej
aj priestupku, čo sa však týkalo iných skutkov a v tomto konaní sa prejednáva a posudzuje konkrétnyskutok definovaný v obžalobe. Aj z prepisov iných nahrávok telefonických rozhovorov uskutočnených
medzi obžalovaným a poškodenou (v napadnutom rozsudku rozpísané na str. 12-15) je zrejmý výrazne
konfliktný vzťah medzi obžalovaným a poškodenou, ktorí medzi sebou komunikujú formou vzájomných

provokácií, hrozieb a vyhrážok (predovšetkým zo strany obžalovaného) rôzneho druhu a je nepochybné,
že takýto spôsob komunikácie medzi zúčastnenými stranami prebieha dlhodobo a pravidelne. Konflikty
sa týkali v zmysle rozhovorov rôznych tém, od majetkových, po spôsob ich vtedajšieho spolužitia, často
podmienené žiarlivosťou obžalovaného, pričom konfliktné vedenie komunikácie je zreteľné z oboch
strán. Ďalej je potrebné poukázať na to, že nie vždy je to obžalovaný, ktorý iniciuje telefonickú

komunikáciu s poškodenou, z vykonaného dokazovania, čo neskôr priznala aj poškodená, vyplynulo,
že aj ona ho sama kontaktovala a to niekoľkokrát, nie je to teda vždy tak, že prvý volá obžalovaný
a dožaduje sa kontaktu s ňou. Aj čo sa týka telefonického rozhovoru dňa 28.01.2020, z výpovede
svedka A. A., čo nepriamo pripustila na hlavnom pojednávaní aj poškodená, vyplynulo, že to bola
práve poškodená, ktorá prejavila záujem o komunikáciu s obžalovaným, keď sa dozvedela, že volá
on. Nelogickým a ťažko pochopiteľným sa javí konanie poškodenej, keď za situácie, kedy by mala

z obžalovaného strach, bola by u nej reálne vzbudená dôvodná obava o jej život, by s obžalovaným aj
po tom, čo jej mal adresovať vyhrážku zabitím ukrajinskou mafiou, ďalej pokračovala v rozhovore s ním,
neukončila ho, navyše, ako vyplynulo z nahrávky, nebolo z ďalšieho jej priebehu na poškodenej badať
strach, keď pokračovala v hádke s obžalovaným týkajúcej sa toho, kto čo dal do bytu, čo si vzájomne
vyhadzovali na oči a vzájomne sa provokovali. Naviac, čo sa týka tvrdenia obžalovaného o ukrajinskej

mafii v tomto rozhovore, z vykonaného dokazovania nevyplynula indícia, že by obžalovaný mal poznať
alebo mal mať styky s nejakými ľuďmi z tohto prostredia. Hrozby obžalovaného tak v celkovej súvislosti
s vyššie popísanými okolnosťami boli podľa názoru krajského súdu skôr nahnevanou, aj keď agresívnou
a prehnanou reakciou na obsah a atmosféru rozhovoru, ktorý sa niesol v konfliktnom duchu a týkal sa
nezhôd ohľadom vyporiadania BSM. Vzhľadom na tieto okolnosti vo svojom súhrne nemal krajský súd

jednoznačne preukázané, že obžalovaný svojím konaním popísaným v skutkovej vete skutočne v tomto
konkrétnom prípade mohol vzbudiť reálnu, odôvodnenú obavu u poškodenej o jej život a zdravie, napriek
tomu, že poškodená vzbudenie tejto obavy vo svojej výpovedi deklarovala.

Krajský súd tak na základe vyššie uvedených skutočností a právnych úvah dospel k záveru, že hoci

sa skutok, tak ako je popísaný v skutkovej vete, stal, avšak nenapĺňa obligatórne znaky žalovaného
trestného činu predpokladané Trestným zákonom, preto bolo potrebné pri oslobodení obžalovaného
spod obžaloby aplikovať ust. § 285 písm. b) Tr. poriadku, teda z dôvodu, že skutok nie je trestným činom.

Len záverom krajský súd k odôvodneniu oslobodzujúceho verdiktu súdom prvého stupňa uvádza,

že oslobodenie obžalovaného spod obžaloby podľa písm. b) § 285 Tr. poriadku sa uplatní, ak sa
skutkový dej uvedený v obžalobe síce stal, avšak nenapĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu,
prípadne nie je trestným činom v dôsledku okolností vylučujúcich protiprávnosť činu. Prvostupňový
súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že skutok sa stal, avšak nie tak ako bol uvedený
v obžalobe, keď z vykonaného dokazovania mal preukázané, že obžalovaný telefonicky komunikoval

vo večerných hodinách s poškodenou, pričom boli v rámci ich komunikácie použité vulgarizmy a témou
bolo ich vyporiadanie po rozvode manželstva, avšak nebolo preukázané, že obžalovaný mal v priebehu
telefonického hovoru s manželkou použiť slová, ktorých použitie by predstavovalo vyhrážku smrťou,
ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou. Uvedený záver by však znamenal, že skutok, pre ktorý
je obžalovaný trestne stíhaný, ktorý bol popísaný v skutkovej vete obžaloby a vo vzťahu ku ktorému

súd obžalovaného oslobodil, sa nestal, resp. že nebolo preukázané, aby sa stal. V takomto prípade, pri
akceptácii uvedených záverov prvostupňového súdu, by skôr prichádzal do úvahy dôvod oslobodenia
spod obžaloby podľa § 285 písm. a) Tr. poriadku, teda že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je
obžalovaný stíhaný, keď podstatu skutku kladeného mu za vinu definovali práve vyhrážky obžalovaného
v znení „ty kurva vyjebana ty ma chceš pripraviť o môj byt“ a taktiež „pošlem na teba ukrajinskú mafiu a

tá ťa zabije“, ktoré mali vzbudiť dôvodnú obavu u poškodenej. Keďže ale podľa názoru krajského súdu
boli preukázané poškodenou uvádzané vyhrážky zo strany obžalovaného, uvedené aj v skutkovej vete,
avšak tieto neboli takého charakteru, aby vzbudili dôvodnú obavu o jej život alebo zdravie, v konečnom
dôsledku bol správny dôvod oslobodenia v zmysle § 285 písm. b) Tr. poriadku, pretože skutok nie je
trestným činom.

Na základe vyššie uvedeného tak krajský súd postupom podľa § 319 Tr. poriadku odvolanie okresného
prokurátora, nezistiac dôvody pre zmenu alebo zrušenie napadnutého rozsudku, ako nedôvodné
zamietol.Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie
je prípustný.