Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, September 27, 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7CoP/45/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5720202933
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5720202933.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku

a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci navrhovateľa: O. P.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C., T. XXXX/XX a matky mal. dieťaťa: G. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.
-G., J. E. E. XXXX/XX, právne zastúpená: JUDr. Danica Onuferová, advokátka, so sídlom C., E. L.
XXXXX/XXB a maloletého dieťaťa: S. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpeného
kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, o určenie otcovstva a úpravu
práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Martin z 21. marca 2022 č.k. 15Pc/11/2020-231 v spojení s opravným uznesením z 28. apríla č.k.

15Pc/11/2020-237, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že navrhovateľ je otcom maloletého S. W., nar.
XX.XX.XXXX z matky G. W., nar. XX.XX.XXXX (výrok I.). V zmysle § 36 ods. 1 zákona o rodine
zveril maloletého S. do osobnej starostlivosti matky, ktorá je povinná zabezpečiť sústavnú a dôslednú
starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj dieťaťa, zastupovať ho a spravovať jeho

majetok (výrok II.). V zmysle § 62, § 75 ods. 2, § 76 ods. 1 a § 77 ods. 1 zákona o rodine stanovil
povinnosť navrhovateľa platiť výživné na maloletého S. za obdobie od XX.XX.XXXX do 31.12.2021 vo
výške 150,- Eur mesačne a od 01.01.2022 vo výške 180,- Eur mesačne k rukám matky (výrok III.).
Zameškané výživné vo výške 4.966,- Eur za obdobie od XX.XX.XXXX do 31.03.2022 povolil otcovi
splácať v mesačných splátkach vo výške 50,- Eur mesačne spolu s bežným výživným (výrok IV.). Upravil
styk navrhovateľa s maloletým S. každý týždeň v nedeľu od 16:00 hod. do 17:30 hod. za prítomnosti
matky (výrok V.). Navrhovateľa zaviazal k povinnosti zaplatiť matke maloletého trovy konania vo výške

510,82 Eur, titulom trov právneho zastúpenia (výrok VI.).

2. Vykonaným dokazovaním zistil, že rodičia maloletého dieťaťa nie sú manželmi, v súčasnosti nežijú
v spoločnej domácnosti. Vzhľadom na tvrdenia navrhovateľa v návrhu, nariadil vo veci znalecké
dokazovanie, či navrhovateľ je otcom maloletého S. z matky G. W.. Zo záverov písomne vypracovaného
znaleckého posudku č. 21/2021 znalkyňou Mgr. Zuzanou Holešovou, PhD. vyplýva, že na základe
metódy založenou na analýze DNA zúčastnených osôb otcovstvo navrhovateľa voči maloletému S.

možno považovať za prakticky dokázané s pravdepodobnosťou 99,999998905 %. Za daného stavu bolo
preto potrebné návrhu navrhovateľa na určenie otcovstva na základe uvedenej domnienky § 94 ods.
1, 2 zákona o rodine vyhovieť. V súlade s ust. § 36 ods. 1 zákona o rodine maloletého S. zveril do
osobnej starostlivosti matky s ďalšími určenými a stanovenými právami a povinnosťami vo výchove omaloleté dieťa. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti v zmysle zákonných podmienok uvedených
v § 62 ods. 2 zákona o rodine v spojení s podmienkami uvedenými v § 75 ods. 1 zákona o rodine
zisťoval možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa a skúmal aj odôvodnené

potreby maloletého dieťaťa vzhľadom na súčasný stav. Na základe vykonaného dokazovania zistil, že
matka v konaní zdokladovala, že od narodenia dieťaťa do 09/21 poberala materskú, neskôr rodičovský
príspevok v sume 394,96 Eur spolu s prídavkami na dieťa a nastúpila od 09/21 do práce, pričom za
obdobie od 09/2021 do 01/2022 dosiahla priemerný mesačný čistý príjem 743,14 Eur. Otec svoj príjem
ani majetkové pomery napriek výzvam zo strany súdu riadne nezdokladoval. Z výpovede navrhovateľa,

matkyaleajzospravedlnenianavrhovateľamalpreukázané,žeotecvrokoch2019,2020,2021pracoval
na turnusoch vo Švajčiarsku, kde vykonával výškové práce na Ženevskom letisku, pričom na jeho
Facebookovej stránke uvádzal, že minimálna mzda vo Švajčiarsku predstavuje 25 Eur/1 hod. Dospel
preto k záveru, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti je potrebné posudzovať potencionalitu
príjmu otca, čo je objektívne možné, aby tento dosahoval príjem vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav,
odbornosť, vedomosti a zručnosti, na základe čoho stanovil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého

vo výške 150,- Eur. Taktiež zo štatistických údajov o priemernej mzde vo Švajčiarsku zverejnených na
internetovej stránke vyplýva, že priemerná mesačná mzda vo Švajčiarsku za roky 2019, 2020, 2021
sa pohybovala okolo 5.500,- Eur. Navrhovateľ od 17.01.2022 sa stal živnostníkom, pričom otec príjmy
zo závislej činnosti nepreukázal. Vychádzal preto z podmienok uvedených v § 63 ods. 1 zákona o
rodine, keď výška priemerného mesačného príjmu otca predstavovala 20-násobok sumy životného

minima (za obdobie od 01.07.2021 do 30.06.2022 vo výške 218,06 Eur mesačne), na základe čoho
dospel k záveru, že priemerný mesačný čistý príjem navrhovateľa predstavuje sumu 4.361,20 Eur, z
ktorej stanovil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého s účinnosťou od 01.01.2022 do budúcna vo
výške 180,- Eur mesačne. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti prihliadal aj na zvýšené výdavky
matky súvisiace so starostlivosťou o maloletého, keďže tento je evidovaný v ambulancii rizikových

novorodencov, chodí na pravidelné kontroly, cvičí Vojtovu metódu, s čím sú spojené zvýšené výdavky.
Vzhľadom k tomu, že otec od narodenia maloletého do súčasnej doby si žiadnou sumou vyživovaciu
povinnosť neplnil, rozhodol o povinnosti zaplatiť zameškané výživné za obdobie od narodenia dieťaťa do
rozhodnutia súdu vo výške 4.966 Eur v mesačných splátkach po 50,- Eur spolu s bežným výživným. Pri
rozhodovaní o úprave styku rozhodoval na základe dohody rodičov uzatvorenej v priebehu konania. O

trovách konania rozhodol podľa § 57 CMP v spojení s § 53 CMP a vzhľadom na okolnosti prejednávanej
veci priznal matke nárok na náhradu trov konania vo výške 510,82 Eur, k povinnosti zaplatenia ktorej
zaviazal otca titulom vzniknutých trov právneho zastúpenia.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec. Uviedol, že

matka mu od narodenia dieťaťa bránila v styku s maloletým a pri pokuse o kontakt volala na neho políciu
a dala trestné oznámenie. Nesúhlasil s rozhodnutím súdu o určení vyživovacej povinnosti v rozsahu
ako stanovil súd prvej inštancie. Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zmeniť a zaviazať ho
povinnosťou platiť výživné vo výške 80,- Eur mesačne. Dosahovanie príjmu vo Švajčiarsku vo výške
25,- Eur/ 1 hod. si matka vymyslela, uvedenú sumu uviedol na instagrame iba ako fakt, nie skutočnosť,

že takúto sumu zarába. Bol dlhodobo zamestnaný, pracoval u kamaráta vo Švajčiarsku hlavne za stravu
a ubytovanie bez pracovného pomeru, v období súdneho konania bol vedený na úrade práce s dlhom
voči zdravotnej poisťovni a iným inštitúciám. Trovy konania by mali znášať s matkou pomerne.

4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako správny

potvrdiť.

5. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že na úprave styku v rozsahu, ako stanovil súd prvej
inštancie, sa s navrhovateľom v priebehu konania dohodli. Nie je pravda, že by otcovi bránila styku s
maloletým, naopak otec doposiaľ o maloletého S. nejavil žiadny záujem. Súd prvej inštancie správne

postupoval pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti otca na maloletého, keďže otec v priebehu konania
bol opakovane vyzývaný na predloženie príjmov a výdavkov za posledné obdobie, uvedenú povinnosť
si otec napriek výzvam súdu nesplnil. Otec dlhodobo pracoval vo Švajčiarsku, v súvislosti s uvádzaním
príjmu 25,- Eur/1 hod. sa otec vystatoval, koľko zarobí, že robí výškové práce, že taktiež pracuje
na letisku v Geneve, že vykonáva rôzne stavebné práce + kšefty a že má dostatok peňazí. Otec

pri preukazovaní svojich možností a schopností bol v konaní pasívny, len tvrdil, že si hľadá aktívne
zamestnanie a že nemá žiaden príjem. Správne potom súd prvej inštancie vychádzal z potenciality jeho
príjmuasprávneaplikovalajust.§63ods.1zákonaorodine.Vkonaníbolasúčinná,predkladaladôkazy,preto sa domnieva, že súd prvej inštancie správne zaviazal otca k náhrade trov konania aj vzhľadom
na nezodpovedné správanie sa otca.

6. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podal včas (§ 362 ods. 1
CSP) účastník konania, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v intenciách § 65 a §
66 CMP, ktorý podľa § 387 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP ako správny potvrdil.

7. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania a v súlade s podmienkami uvedenými v § 94 ods.
1, ods. 2 zákona o rodine (na návrh navrhovateľa) súd prvej inštancie určil, že navrhovateľ je otcom
maloletého S. W., nar. XX.XX.XXXX z matky G. W., nar. XX.XX.XXXX. Vychádzal zo zistenia, že rodičia
maloletého nie sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti a otcovstvo navrhovateľa voči maloletému
S. bolo prakticky dokázané s pravdepodobnosťou 99,999998905 % na základe záverov znaleckého

posudku č. 21/2021 vypracovaného znalkyňou Mgr. Zuzanou Holešovou, PhD., keď pravdepodobnosť
otcovstva bola určená metódou založenou na analýze DNA zúčastnených osôb. V súlade s ust. § 110
CMPvspojeníspodmienkamiuvedenýmiv §36ods.1zákonaorodinesúdprvejinštancieupravilvýkon
rodičovských práv a povinností tak, že maloletého S. zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho
bude zastupovať a spravovať jeho majetok. V tejto časti otec na základe podaného odvolania správnosť

záverov súdu prvej inštancie nenapádal, avšak odvolací súd vychádzajúc z podmienok § 65 a § 66 CMP
správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie preskúmal a potvrdil správnosť vyslovených skutkových a
právnych záverov.

8. Za nedôvodné považoval odvolací súd odvolanie navrhovateľa proti rozsudku súdu prvej inštancie vo

výrokuoúpravestykunavrhovateľasmaloletým.Zvyslovenýchskutkovýchzáverovsúduprvejinštancie
vyplýva, že navrhovateľ a matka sa na spôsobe a rozsahu úpravy styku navrhovateľa s maloletým v
priebehu konania dohodli. Odvolacie námietky otca, že styk s maloletým sa riadne nerealizuje, nemá
vplyv na správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie v spôsobe úpravy styku, tvrdená skutočnosť (ak by
aj bola pravdivá) by mala vplyv na vymáhateľnosť tejto časti rozsudku súdu prvej inštancie v osobitnom

konaní.

9. Pri rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti navrhovateľa na maloletého správne súd prvej
inštancie vychádzal z podmienok uvedených v § 62 ods. 2, 4, 5 zákona o rodine, keď dôsledne
skúmal možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov podieľať sa na výžive maloletého, prihliadajúc

taktiež výlučne na osobnú starostlivosť matky o maloleté dieťa a zvýšené výdavky matky súvisiace
so zhoršeným zdravotným stavom maloletého po jeho narodení, keďže matka chodí častejšie na
kontroly u lekára, cvičí Vojtovu metódu, v dôsledku čoho matke nútene vznikajú zvýšené výdavky so
zabezpečovaním uvedenej zdravotnej starostlivosti. Pokiaľ otec pri preukazovaní svojich možností,
schopností a majetkových pomerov zostal pred súdom prvej inštancie pri preukazovaní týchto

skutočností nečinný, ako je konštatované v bodoch 24., 25. odôvodnenia rozsudku, správne súd prvej
inštancie vychádzal z potenciality jeho príjmu tak, pokiaľ v priebehu rokov 2019, 2020 a 2021 bol
zamestnaný vo Švajčiarsku a neskôr, pokiaľ od 01.01.2022 začal vykonávať podnikateľskú činnosť. Je
treba si uvedomiť, že pokiaľ niekto vykonáva prácu v zahraničí, je obtiažne ďalšiemu účastníkovi (matke)
preukazovať, aký príjem povinný rodič v rozhodnom období dosahoval. Pokiaľ aj súd prvej inštancie

viackrát urgoval navrhovateľa na dokladovanie svojich príjmov, tento zostal nečinný a jeho obranu, že
nemohol dosahovať príjem za vykonávanie prác vo Švajčiarsku v rozsahu 25,- Eur/1 hod., správne súd
prvej inštancie vyhodnotil ako neúčelnú bez relevancie na vyslovené skutkové závery a právne závery
súdu prvej inštancie o potencialite dosahovania príjmu navrhovateľa v zahraničí. Odvolacie námietky
navrhovateľa, že v zahraničí vykonával prácu len pre stravu a ubytovanie, nezodpovedá výsledkom

vykonaného dokazovania tak, ako je konštatované v bode 24. odôvodnenia rozsudku súdu prvej
inštancie a taktiež reálnej možnosti navrhovateľa dosahovať vyšší príjem v danom čase a mieste výkonu
práce. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch
III. a IV. taktiež považoval za správny.

10. Vychádzajúc z vyššie uvedeného správne potom rozhodol súd prvej inštancie aj o povinnosti
navrhovateľa zaplatiť matke vzniknuté trovy konania, keďže táto na rozdiel od navrhovateľa táto sa
správala v konaní aktívne, predkladala doklady a dôkazy, z ktorých potom následne súd pri rozhodovaní
vychádzal. Pokiaľ teda matke v súvislosti s dôkaznou iniciatívou vznikli trovy na základe právnehozastúpenia jej zvoleným právnym zástupcom, správne súd prvej inštancie na tieto okolnosti ako dôvody
hodné osobitného zreteľa prihliadal a zaviazal navrhovateľa k náhrade týchto trov matke.

11. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP
a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov nepriznal, nakoľko matka si už v odvolacom konaní
náhradu trov neuplatňovala, z okolnosti prejednávanej veci v odvolacom konaní nevyplýva, že by bolo
dôvodné náhradu trov odvolacieho konania priznať.

12. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)