Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, September 22, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/106/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200975
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1018200975.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a

členiek senátu JUDr. Otílie Belavej a JUDr. Valérie Žiliakovej, v právnej veci žalobcu: W.. C.. P. Š.S., nar.
XX.XX.XXXX, bytom O. X, XXX XX D., právne zastúpený: Consilior Iuris s.r.o., advokátska kancelária,
so sídlom Radlinského 51, 811 07 Bratislava, IČO: 47 231 157, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 228675/2018 zo dňa 23.04.2018, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Žalovanému súd právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 28.06.2018 na Krajský súd v Bratislave (ďalej
len správny súd) sa domáhal žalobca preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného
Číslo: 228675/2018 vydaného dňa 23.04.2018 (ďalej len napadnuté rozhodnutie), ako aj jemu
predchádzajúceho rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy - mesta Stupava (ďalej tiež aj
správcapoplatku)č.15/0008/2017/1zodňa14.09.2017(ďalejajlenprvostupňovérozhodnutie),vrátenia
veci prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie a priznania náhrady trov konania. Spolu
so správnou žalobou podal žalobca aj návrh na priznanie odkladného účinku podanej žalobe, o ktorom

rozhodol správny súd uznesením č. k. 6S/106/2018-60 zo dňa 04.09.2018 a tento návrh zamietol.

I. Priebeh administratívneho konania a rozhodnutia správnych orgánov.

2. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že tento mimo iných
písomností obsahuje rozhodnutie - stavebné povolenie Č. j.:SÚ-11114/2016/Mr zo dňa 21.12.2016
(právoplatné 20.01.2017) vydané stavebným úradom Mesto Stupava.

3. Prvostupňovým rozhodnutím vydaným správcom poplatku - Mesto Stupava č. 15/0008/2017/1 zo dňa
14.09.2017 podľa § 12 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 447/2015 Z. z., resp.
zákon o miestnom poplatku za rozvoj) a Všeobecne záväzného nariadenia mesta Stupava č. 7/2016
o stanovení výšky miestneho poplatku za rozvoj na území (ďalej aj len VZN č. 7/2016) bol vyrubený
žalobcovi miestny poplatok za rozvoj, a to za stavbu na bývanie - základ poplatku podľa § 6 zákona č.

447/2015 Z. z. - 259,49 m2, upravený základ poplatku podľa § 8 ods. 1 alebo 2 zákona č. 447/2015 Z.
z. - 199,49 m2, so sadzbou poplatku 35,- €, vo výške 6.982,15 €.4. V dôsledku žalobcom podaného odvolania (zo dňa 28.02.2018), vo veci rozhodol žalovaný
napadnutým rozhodnutím Číslo: 228675/2018 zo dňa 23.04.2018 tak, že v predchádzajúcom bode tohto
rozsudku uvedené prvostupňové rozhodnutie správcu poplatku potvrdil.

5. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný stručne uviedol dôvody odvolania žalobcu, ktorý
žiadal prvostupňové rozhodnutie zrušiť. Žalovaný následne opísal zistený skutkový stav, v zmysle
ktorého žalobcovi mesto Stupava vyrubilo prvostupňovým rozhodnutím miestny poplatok za rozvoj
vo výške 6.982,15 €. Stavebné povolenie bolo žalobcovi (stavebník) vydané dňa 21.12.2016 a

právoplatnosť nadobudlo dňa 20.01.2017.

6. Podľa § 4 zákona o miestnom poplatku za rozvoj vzniká poplatková povinnosť dňom právoplatnosti
stavebného povolenia. Potom vznikla žalobcovi poplatková povinnosť dňom 20.01.2017, pričom
poplatníkom je podľa § 5 zákona o miestnom poplatku za rozvoj fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorej bolo ako stavebníkovi vydané stavebné povolenie. Predmetom poplatku za rozvoj podľa § 3

ods. 1 písm. a) zákona o miestnom poplatku za rozvoj je pozemná stavba na území obce, na ktorú je
vydané právoplatné stavebné povolenie, ktorým sa povoľuje stavba. Mesto Stupava prijalo Všeobecne
záväzné nariadenie č. 7/2016 o stanovení výšky miestneho poplatku za rozvoj uznesením Mestského
zastupiteľstva v meste Stupava dňa 15.12.2016 s účinnosťou od 01.01.2017, to znamená, že miestny
poplatok za rozvoj sa vyrubuje za stavby, na ktoré bolo vydané právoplatné stavebné povolenie

po účinnosti tohto zákona, najskôr zavedením poplatku za rozvoj všeobecne záväzným nariadením
obce. Zákon o miestnom poplatku za rozvoj nadobudol účinnosť 01.11.2016, to znamená, že obec
môže vyrubiť poplatok na všetky stavby, na ktoré bolo vydané právoplatné stavebné povolenie po
účinnosti zákona o miestnom poplatku za rozvoj, t. j. po 01.11.2016. Avšak v zmysle § 13 zákona
o miestnom poplatku za rozvoj, obec môže vyrubiť miestny poplatok za rozvoj (vydať rozhodnutie o

vyrubení poplatku) až zavedením všeobecne záväzného nariadenia obce, pričom VZN č. 7/2016 o
stanovení výšky miestneho poplatku za rozvoj bolo účinné od 01.01.2017 a stavebné povolenie Č. j.:
SÚ-11114/2016/Mr zo dňa 21.12.2016 nadobudlo právoplatnosť dňa 20.01.2017, čiže už po účinnosti
VZN č. 7/2016 mesta Stupava. V zmysle uvedeného bol miestny poplatok za rozvoj na rok 2017
prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 14.09.2017 vyrubený v súlade so zákonom o miestnom poplatku

za rozvoj a s platným VZN č. 7/2016.

II. Žaloba.

7. Žalobca mal za to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie mesta

Stupava vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko títo opomenuli pri vyrubení
miestneho poplatku za rozvoj aplikovať ustanovenie § 7 ods. 4 v spojení s § 13 zákona o miestnom
poplatku za rozvoj.

8. V úvode žaloby žalobca stručne opísal skutkový stav predchádzajúci vydaniu preskúmavaných

rozhodnutíatiežopísalodôvodnenienapadnutéhorozhodnutiažalovaného.Malzato,žemestoStupava
ako správca miestneho poplatku za rozvoj nebolo oprávnené vyrubiť mu miestny poplatok za rozvoj,
nakoľko predmetné stavebné povolenie č. SÚ-11114/2016/Mr zo dňa 21.12.2016 bolo vydané v čase,
keď ešte nebolo účinné VZN č. 7/2016, pričom ust. § 13 zákona o miestnom poplatku za rozvoj
poukazuje len na vydanie takéhoto rozhodnutia a nie na jeho právoplatnosť. Z tohto dôvodu pri vydaní

prvostupňového rozhodnutia nebola potom naplnená hypotéza ustanovenia § 13 citovaného zákona,
nakoľko toto ustanovenie vyžaduje kumulatívne naplnenie dvoch podmienok, potrebných k vyrubeniu
miestneho poplatku za rozvoj, a to že stavebné povolenie musí byť vydané: 1/ po účinnosti zákona
o miestnom poplatku za rozvoj a zároveň, 2/ po zavedení poplatku za rozvoj všeobecne záväzným
nariadením obce.

9. To znamená, že obe podmienky musia byť splnené kumulatívne. Potom je zrejmé, že bola splnená len
jedna podmienka, a to že stavebné povolenie bolo vydané po účinnosti zákona o miestnom poplatku za
rozvoj. Avšak druhá podmienka, že v čase vydania stavebného povolenia musí byť zavedený miestny
poplatok za rozvoj všeobecne záväzným nariadením obce, nebola splnená, nakoľko toto všeobecne

záväzné nariadenie nadobudlo účinnosť až dňa 01.01.2017 a stavebné povolenie bolo vydané už dňa
21.12.2016. Žalobca opätovne uviedol, že ust. § 13 zákona o miestnom poplatku za rozvoj sa viaže
výlučne na vydanie stavebného povolenia a nie na nadobudnutie právoplatnosti takéhoto stavebného
povolenia. Ak by zákonodarca v ust. § 13 citovaného zákona mal úmysel viazať splnenie podmienkyna právoplatnosť stavebného povolenia, tak by to tam výslovne uviedol, ako to urobil v § 4 zákona o
miestnom poplatku za rozvoj.

10. Podľa ust. § 7 ods. 4 zákona o miestnom poplatku za rozvoj, správca miestneho poplatku za rozvoj
môže ustanoviť záväzným nariadením sadzbu poplatku za rozvoj iba k 01. januáru kalendárneho roka,
pričom takúto možnosť správca miestneho poplatku za rozvoj mal až od 01.01.2017. Žalobca mal potom
za to, že nebolo možné ukladať takýto poplatok v súvislosti so stavebným povolením, ktoré bolo vydané
v čase, keď sadzba poplatku za rozvoj ešte nebola vyčíslená, ale bola vyčíslená až VZN č. 7/2016

účinným od 01.01.2017.

11. Replikou zo dňa 05.09.2018 žalobca zaujal stanovisko k vyjadreniu žalovaného k podanej žalobe a
zotrval na svojich žalobných argumentoch.

III. Vyjadrenie žalovaného.

12. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 17.08.2018 a navrhol ju ako nedôvodnú zamietnuť,
keďže mal za to, že napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie boli vydané v súlade so
zákonom a on ako aj správca poplatku postupovali v súlade so zákonom.

13. Žalovaný citujúc ustanovenia § 2, § 3 ods. 1 písm. a), § 4 a § 5 zákona o miestnom poplatku
za rozvoj mal za to, že poplatková povinnosť vzniká dňom právoplatnosti stavebného povolenia, t. j. v
danom prípade dňom 20.01.2017. Tieto ustanovenia zároveň ukladajú obci možnosť ustanoviť poplatok
všeobecne záväzným nariadením a v ňom upraviť sadzby poplatku za rozvoj podľa jednotlivých stavieb,
častí, katastrálnych území.

14. Mesto Stupava prijalo VZN č. 7/2016 uznesením Mestského zastupiteľstva mesta Stupava dňa
15.12.2016 s účinnosťou od 01.01.2017, to znamená, že miestny poplatok za rozvoj sa vyrubuje za
stavby, na ktoré bolo vydané právoplatné stavebné povolenie po účinnosti tohto zákona, najskôr však
zavedením poplatku za rozvoj všeobecne záväzným nariadením obce.

15. Podľa § 13 zákona o miestnom poplatku za rozvoj môže obec vyrubiť poplatok za rozvoj prvý
krát na stavbu, na ktorú bolo vydané stavebné povolenie po účinnosti tohto zákona, najneskôr však
zavedením poplatku za rozvoj všeobecne záväzným nariadením obce. Zákon o miestnom poplatku
za rozvoj nadobudol účinnosť dňa 01.11.2016, to znamená že obec mohla vyrubiť poplatok na všetky

stavby, na ktoré bolo vydané právoplatné stavebné povolenie po účinnosti zákona o miestnom poplatku
za rozvoj, t. j. po 01.11.2016. Avšak v zmysle § 13 zákona o miestnom poplatku za rozvoj, obec
môže vyrubiť miestny poplatok za rozvoj (vydať rozhodnutie o vyrubení poplatku) až jeho zavedením
všeobecne záväzného nariadenia obce. VZN č. 7/2016 o stanovení výšky miestneho poplatku za rozvoj
bolo účinné od 01.01.2017 a stavebné povolenie Č. j.: SÚ-11114/2016/Mr zo dňa 21.12.2016 nadobudlo

právoplatnosť dňa 20.01.2017, čiže už po účinnosti VZN č. 7/2016 mesta Stupava.

16. Žalobca namietal nesprávnu aplikáciu § 13 zákona o miestnom poplatku za rozvoj z dôvodu, že
stavebné povolenie bolo vydané v čase neúčinnosti všeobecne záväzného nariadenia. S názorom
žalobcu nemohol žalovaný súhlasiť, pričom zdôraznil, že poplatková povinnosť k poplatku za rozvoj

vzniká ku dňu právoplatnosti stavebného povolenia, nie je rozhodujúce, kedy bolo stavebné povolenie
vydané.

17. Na stavbu, ktorej stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.01.2017, t. j. po účinnosti
zákona o miestnom poplatku za rozvoj a nadobudnutí účinnosti VZN č. 7/2016, správca poplatku

vyrubil žalobcovi poplatok za miestny rozvoj správne, pretože predmetom poplatku podľa § 3 zákona o
miestnom poplatku za rozvoj bola pozemná stavba na území obce, na ktorú bolo vydané právoplatné
stavebné povolenie.

IV. Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie.

18. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11
ods.1SSP)preskúmalnapadnutérozhodnutievrozsahuadôvodovuvedenýchvžalobe,akoajkonanie,
ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom v súlade s § 114 SSP v neprítomnostiriadne predvolaného a ospravedlneného žalovaného a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie
žalovaného v medziach žaloby bolo vydané v súlade so zákonom.

19. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

20.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

21. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

22. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 447/2015 Z. z., predmetom poplatku za rozvoj je pozemná stavba
na území obce, na ktorú je vydané právoplatné stavebné povolenie, ktorým sa povoľuje stavba.

23. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z. z., poplatková povinnosť vzniká dňom právoplatnosti

stavebného povolenia, dňom právoplatnosti rozhodnutia o povolení zmeny stavby pred jej dokončením,
dňom právoplatnosti rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby alebo dňom ohlásenia stavby
stavebnému úradu.

24. Podľa § 5 zákona č. 447/2015 Z. z., poplatníkom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej

bolo ako stavebníkovi vydané stavebné povolenie, rozhodnutie o zmene stavby pred jej dokončením,
rozhodnutieododatočnompovolenístavbyaleboktoráakostavebníkohlásilastavbustavebnémuúradu.

25. Podľa § 7 ods. 4 zákona č. 447/2015 Z. z., sadzbu poplatku za rozvoj podľa odsekov 1 až 3 obec
môže ustanoviť alebo zmeniť všeobecne záväzným nariadením iba k 1. januáru kalendárneho roka, ak

§ 14 ods. 1 neustanovuje inak.

26. Podľa § 13 zákona č. 447/2015 Z. z., obec môže vyrubiť poplatok za rozvoj podľa tohto zákona
prvýkrát na stavbu, na ktorú bolo vydané stavebné povolenie po účinnosti tohto zákona, najskôr však
zavedením poplatku za rozvoj všeobecne záväzným nariadením obce.

27. Úlohou správneho súdu v danom prípade je preskúmať zákonnosť postupu konajúcich orgánov
verejnej správy (mesto Stupava, žalovaný) pri vydávaní preskúmavaných rozhodnutí ako aj zákonnosť
týchto rozhodnutí v zmysle žalobných námietok. Správny súd v rámci preskúmania zákonnosti
rozhodnutia a postupu správnych orgánov podľa SSP je povinný posudzovať, či správny orgán vecne

príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či náležite
zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v
súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi ako aj dôkazmi nachádzajúcimi sa v administratívnom
spise a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo
vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia

správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu
napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho
orgánunamietanévžalobezhľadiskatoho,čitakétonamietanéprocesnépochybeniesprávnehoorgánu
je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti

rozumieaktívnačinnosťsprávnehoorgánupodľaprocesnýchahmotnoprávnychnoriem,ktorourealizuje
právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe realizovanom v zákonom stanovenej
lehote je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho
vydaním rozhodnutia, ktoré musí mať zákonom predpísané náležitosti. Každé rozhodnutie správneho
orgánu musí spĺňať všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti, t. j. musí byť vydané v písomnej

forme, vecne príslušným správnym orgánom. Musí vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí
obsahovať všetky zákonom požadované náležitosti.28. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia
(opatrenia), ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné
otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí (opatrení), na základe

ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci
porušenie ústavou garantovaného základného práva, majúci za následok nepreskúmateľnosť takéhoto
rozhodnutia. Vyššie uvedené platí aj v prípade, ak sa posudzuje zákonnosť rozhodnutia, na ktorého
vydanie sa nevzťahoval Správny poriadok ako všeobecný predpis o správnom konaní.

29. V predmetnej veci z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že dňa 21.12.2016 bolo vydané
príslušným stavebným úradom (mesto Stupava) stavebné povolenie na stavbu - rodinný dom pre
stavebníka (žalobcu). Toto stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.01.2017. Mestské
zastupiteľstvo mesta Stupava prijalo dňa 15.12.2016 uznesením VZN č. 7/2016 o stanovení výšky
miestneho poplatku za rozvoj, ktoré nadobudlo účinnosť od 01.01.2017.

30. Vzhľadom na vznesenú námietku nesprávneho právneho posúdenia veci je v danom prípade
podstatnou otázkou posúdenie skutočnosti, či je rozhodujúce pre možnosť vyrubenia miestneho
poplatku za rozvoj správcom miestneho poplatku za rozvoj (mesto Stupava) skutočnosť, či posudzované
stavebné povolenie bolo stavebným úradom vydané, alebo musí takéto stavebné povolenie nadobudnúť
právoplatnosť. Úlohou správneho súdu bolo zodpovedať otázku, či v prejednávanej veci došlo ku

kumulatívnemu naplneniu dvoch zákonom predpokladaných podmienok, potrebných k vyrubeniu
miestneho poplatku za rozvoj, a to vydania právoplatného stavebného povolenia, ktoré musí byť vydané
jednak po účinnosti zákona o miestnom poplatku za rozvoj a zároveň, k vyrubeniu tohto poplatku
môže dôjsť až potom, čo bude príslušným samosprávnym orgánom (obce, mesta) schválené zavedenie
poplatku za rozvoj všeobecne záväzným nariadením.

31. Na základe príslušných ustanovení zákona o miestnom poplatku za rozvoj (§ 4 ods. 1 v spojení
s § 3 ods. 1 písm. a/) je podľa názoru správneho súdu zrejmé, že správca poplatku (mesto Stupava)
mal možnosť vyrubiť tento poplatok žalobcovi v prípade, ak sa jednalo o stavbu, na ktorú bolo vydané
právoplatné stavebné povolenie, po účinnosti zákona o miestnom poplatku za rozvoj (01.11.2016) a

zároveň po zavedení takéhoto poplatku prijatým VZN, čo bolo 01.01.2017. Potom je zrejmé, že v
čase právoplatnosti posudzovaného stavebného povolenia boli splnené všetky zákonné podmienky pre
vyrubenie miestneho poplatku za rozvoj žalobcovi.

32. Správny súd uvádza, že zákon o miestnom poplatku za rozvoj v § 4 ods. 1 spája vznik

poplatkovejpovinnostivýlučnesprávoplatnosťouvydanéhoposudzovanéhostavebnéhopovoleniaanie
s momentom vydania takéhoto stavebného povolenia. Zákon o miestnom poplatku za rozvoj viaže vznik
poplatkovej povinnosti ku dňu právoplatnosti stavebného povolenia bez ohľadu na deň jeho vydania.
Takýto výklad je podporený aj ust. § 3 ods. 1 písm. a) zákona o miestnom poplatku za rozvoj, podľa
znenia ktorého je predmetom poplatku vydané stavebné povolenie, ktoré je právoplatné. Ustanovenie §

7 ods. 4 citovaného zákona hovorí o oprávnení obce určiť sadzbu tohto poplatku iba k dátumu 01. január
príslušného kalendárneho roka, t. j. nie je možné, aby obec menila sadzbu (výšku) poplatku v priebehu
kalendárneho roka. Možnosť obce vyrubiť miestny poplatok za rozvoj v zmysle § 13 citovaného zákona
sa viaže na vydané stavebné povolenie, ktoré však musí byť právoplatné. Podmienka právoplatnosti
stavebného povolenia je daná logikou veci. V prípade, ak by stačilo na možnosť vyrubenia tohto poplatku

iba vydanie stavebného povolenia, obec by bola oprávnená vyrubovať tieto poplatky na stavby, ktoré by
sa v konečnom dôsledku ani nemuseli uskutočniť, keďže iba vydané stavebné povolenie neoprávňuje
stavebníka stavbu realizovať. Stavbu je možné začať uskutočňovať až keď je príslušné stavebné
povolenie právoplatné. Takto by tieto poplatky boli povinní platiť aj stavebníci, ktorí by svoje stavby v
konečnom dôsledku nemohli realizovať, nakoľko im vydané stavebné povolenia by z rôznych dôvodov

nenadobudli právoplatnosť. Je treba uviesť, že mesto Stupava malo v zmysle zákona o miestnom
poplatku za rozvoj zákonnú povinnosť takýto poplatok žalobcovi ako stavebníkovi vyrubiť, keďže zistilo
splnenie zákonných náležitosti, čo sa aj stalo. Zákonným predpokladom pre možnosť vyrubenia poplatku
za rozvoj je právoplatné stavebné povolenie a určenie sadzby poplatku vo všeobecnom záväznom
nariadení obce, ktoré podmienky musia byť splnené kumulatívne, čo v danom prípade bolo všetko

splnené.

33. Námietky žalobcu, pre ktoré pokladal nesplnenie zákonom vyžadovaných podmienok pre postup
mesta Stupava v danom prípade správny súd vyhodnotil vzhľadom na vyššie uvedené skutočnostiza nesprávne a nedôvodné. K vydaniu prvostupňového rozhodnutia došlo zákonom predpokladaným
spôsobom za splnenia zákonom predpokladaných skutočností - po účinnosti zákona o miestnom
poplatku za rozvoj (01.11.2016), po stanovení výšky miestneho poplatku za rozvoj všeobecne záväzným

nariadením (01.01.2017), pričom posudzované stavebné povolenie žalobcu vydané dňa 21.12.2016
nadobudlo právoplatnosť dňa 20.01.2017.

34. Správny súd zároveň uvádza, že nezistil žiadne také procesné porušenia, ktoré by mohli spôsobiť
nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Má za to, že vo veci bolo vykonané riadne dokazovanie, v

zodpovedajúcom rozsahu, náležite bol zistený skutkový stav veci a žalovaný v rozhodnutí prihliadol
na všetko čo vyšlo v konaní najavo. Napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonom požadované
náležitosti a je v zodpovedajúcom rozsahu odôvodnené. Žalovaný sa v rozhodnutí vysporiadal so
všetkými skutočnosťami relevantnými pre posúdenie veci, opísal riadne zistený skutkový stav, ktorý
správne právne vyhodnotil. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že napadnuté
rozhodnutie žalovaného, je vecne správne, neprisvedčil žalobným námietkam a preto žalobu ako

nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol.

35. O nároku na právo na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP a vo veci úspešnému
žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne dôvodne vynaložené trovy
konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil a navyše ide o orgán štátnej správy.

36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote
30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od

doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 ods. 2 písm. a/, § 145 ods. 2
SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti

neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa

podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).