Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, November 30, 2006

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 8C/220/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4606208957
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2006
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena XXXBrinčíková

ECLI: ECLI:SK:OSTO:2006:4606208957.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany samosudkyňou JUDr. Boženou Brinčíkovou v právnej veci navrhovateľky E. B.,

nar. X.X.XXXX,. bytom B. XX,. proti odporcovi Š. B., nar. XX.XX.XXXX,. bytom B. XX,. t. č. bytom K.,
V. XX/X,. o určenie manželského výživného, takto

r o z h o d o l :

Odporcajepovinnýplatiťnavrhovateľkevýživnévsume1000,-Skmesačnevždydo25.dňatohoktorého
mesiaca s účinnosťou od 21.9.2006.

Zročné výživné od 21.9.2006 do vyhlásenia rozsudku v sume 2333,- Sk je odporca povinný zaplatiť
navrhovateľke v mesačných splátkach vo výške 200,- Sk spolu s bežným výživným s účinnosťou od

1.12.2006 do zaplatenia pod následkom straty výhody splátok.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .

Odporca je povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok za návrh na začatie konania v sume
720,- Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom proti odporcovi domáhala určenia výživného vo výške 3000,- Sk
mesačne s účinnosťou od 1.9.2006. Návrh odôvodnila tým, že sú s odporcom manželia, ale nežijú spolu,
pretože odporca zo spoločnej domácnosti pred dvomi rokmi odišiel. Už päť rokov pred odchodom jej
odporca nedával peniaze, zaplatil iba polovicu za elektrinu, chodil domov opitý, stále sa hádali a odporca
si našiel frajerku. Dva roky býva sama v rodinnom dome, iba raz za dva týždne prídu na víkend dcéra
J. a syn A.. Poberá starobný dôchodok vo výške 3449,- Sk, iný príjem nemám. Platí za elektrinu 1060,-
Sk mesačne, za drevo mala náklady 2130,- Sk, daň za dom a záhradu za štyri roky vo výške 2548,-

Sk a za rok 2005 to bolo 468,-Sk, pričom všetko ani nemá vyplatené. Za rok 2006 za drevo zaplatila
1800,-Sk. Má výdavky na lieky na tlak, cukrovku, osteoporózu. Platí tiež poplatky za televízor a rádio
78,- Sk. Odporca jej žiadne peniaze na jej výdavky nedáva, iba pred mesiacom jej dal na dane sumu
2000,- Sk. Syn aj dcéra jej dávajú peniaze na elektrinu a syn jej zaplatil 1800,- Sk za drevo. Okrem toho
kupujú stravu. S návrhom odporcu, aby mu raz za týždeň prišla oprať a navariť nesúhlasí, pretože tam
dochádzať nebude, nech odporca býva doma ako predtým. Sám odišiel, ona ho nevyhnala. Dennodenne
sa opíjal, bol agresívny, bola rada, že odišiel. Nie je pravda, že odporca potrebuje auto do roboty, pretože

tam, kde býva, tam aj robí. Ona požiadala o priznanie pomoci v hmotnej núdzi a bola jej preddavkovo
priznaná dávka a príspevok vo výške 2580,-Sk od 1.9.2006. Pri priznaní dávky jej bolo povedané, že ak
bude odporca platiť, tak priznané dávky musí vrátiť.Odporca uviedol, že dňom 1.8.2004 prestúpil robiť do V. na brigádu a do tej doby dával navrhovateľke
na elektrinu 1500,- Sk mesačne. Vo V. býva a je tam prihlásený od 13.1.2006 aj k prechodnému pobytu.
Je pravdou, že sa s navrhovateľkou neznášali a nemá cenu, aby si vzájomne robili na protiveň. Chce

mať slobodný život. Na adresu trvalého bydliska chodí len sem-tam pre poštu. Len tam príde, vybaví
si čo treba a odíde. Navrhovateľka býva v rodinnom dome so synom a na víkendy tam chodí aj dcéra.
Odkedy odišiel z domu si musí elektrinu a všetko ostatné platiť tam, kde býva. Keď odchádzal tak dal
navrhovateľke 1500,- Sk na elektrinu, čo bolo vo februári 2005. Dal jej aj sumu 2000,- Sk, aby oprala
veci, ktoré zostali po ňom špinavé. Okrem toho jej žiadne iné peniaze nedával. Je starobný dôchodca

a má dôchodok vo výške 7270,- Sk. Je zamestnaný vo V. S., s.r.o. K., čo je len príležitostná práca a
len na dobu asi pol roka. Potom odchádza do starobinca. Býva na ubytovni, kde má dve miestnosti s
kuchyňou, WC, kúpeľňu, za ktoré platí 3000,- Sk. V tejto čiastke je aj elektrina a všetky náklady. Okrem
toho má náklady na cestovné, lebo musí autom chodiť do roboty. Tieto náklady z dôchodku nestačí platiť,
pomáhajú mu pritom kamaráti. Súhlasil by s určením manželského výživného, ale pod podmienkou, že
mu navrhovateľka príde raz týždenne oprať a navariť a ešte ju aj odvezie domov.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s obsahom sobášneho
listu, správ Sociálnej poisťovne B., Obecného úradu B., zamestnávateľa odporcu, rozhodnutia Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny T. a zistil , že účastníci konania uzavreli dňa 28.8.1965 manželstvo,
ktoré stále trvá. Z ich manželstva pochádza päť detí, ktoré sú už plnoleté. Účastníci nežijú v spoločnej

domácnosti, pretože pred dvomi rokmi odporca zo spoločnej domácnosti odišiel. Navrhovateľka je
starobná dôchodkyňa, poberá dôchodok vo výške 3449,- Sk. Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny v T. z 23.10.2006 jej boli priznané preddavkovo dávky v hmotnej núdzi a príspevky k
dávke v sume 2580,-Sk od 1.9.2006. Býva v rodinnom dome, kde má výdavky na elektrinu vo výške
1060,- Sk mesačne, na koncesionárske poplatky vo výške 78,- Sk mesačne, na lieky na tlak, cukrovku,

osteoporózu vo výške cca 700,- Sk mesačne. Má tiež náklady na drevo okolo 2000,- Sk za rok. Platí
dane za dom a záhradu, ktoré boli v roku 2005 vo výške 468,- Sk. Na víkendy k nej chodí dcéra J. a syn
A., ktorí jej aj finančne prispievajú na elektrinu, na drevo, prípadne kúpia stravu. Odporca jej dal 2000,-
Sk, okrem toho jej však peniaze nedáva.

Odporca je starobný dôchodca, poberá dôchodok vo výške 7270,- Sk. Je zamestnaný a má príjem
vo výške 2500,- Sk. Býva v ubytovni svojho zamestnávateľa. Za bývanie a elektrinu platí 3000,- Sk a
má náklady spojené s udržiavaním motorového vozidla. Navrhovateľke prispel v mesiaci októbri 2006
sumou 2000,- Sk.

Podľa § 71 Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto
povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov
bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na
starostlivosť o domácnosť. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť
detí voči rodičom.

Podľa § 75 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,

ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to
neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Súd mal na základe vykonaného dokazovania a zhodnotenia jeho výsledkov za preukázané, že návrh
navrhovateľky na určenie výživného je podaný dôvodne, i keď nie v celom rozsahu. Je nepochybné,

že účastníci konania sú manželia a podľa § 71 Zákona o rodine majú voči sebe vyživovaciu povinnosť
a mali by preto mať v zásade rovnakú životnú úroveň. Obidvaja účastníci sú dôchodcovia. Dôchodok
navrhovateľky je však oproti dôchodku odporcu o 3821,- Sk, t. j. o viac ako polovicu, nižší. Okrem toho
má odporca príjem zo zamestnania vo výške vo výške 2500,- Sk mesačne. Navrhovateľke bola síce
priznaná dávka v hmotnej núdzi vo výške 2580,- Sk s účinnosťou od 1.9.2006, ale samotná dávka

resp. jej výška závisí práve od skutočnosti, či a v akej výške bude určené výživné. Náklady obidvoch
účastníkov na uspokojovanie základných životných potrieb ako je oblečenie, obuv a strava sú v podstate
rovnaké. Pokiaľ ide o náklady spojené s bývaním, navrhovateľka býva v rodinnom dome účastníkov,
kde má náklady najmä na elektrinu vo výške 1060,- Sk mesačne, na drevo vo výške cca 2000,- Skročne, na dane z nehnuteľnosti vo výške 468,- Sk ročne. Na jej nákladoch spojených s bývaním a
užívaním nehnuteľnosti sa však čiastočne podieľajú aj deti účastníkov. Popri týchto nákladoch má
navrhovateľka aj výdavky na lieky a to vo výške cca 700,- Sk mesačne, má výdavky na stravu ,

oblečenie a obuv. Odporca odišiel pred dvomi rokmi zo spoločnej domácnosti a býva v ubytovni svojho
zamestnávateľa, kde platí za bývanie a elektrinu sumu 3000,- Sk mesačne. Jeho výdavky na bývanie sú
teda od výdavkov navrhovateľky vyššie. Súd však pri ich hodnotení musel prihliadnuť na to, že odporca v
ubytovni zamestnávateľa býva aj napriek tomu, že jeho príjem zo zamestnania je nižší ako jeho výdavky
na bývanie. Okrem toho zo spoločnej domácnosti odišiel sám a do rodinného domu sa nevrátil bývať,

ani napriek tomu, že mu podľa jeho tvrdenia jeho príjmy nestačia na pokrytie výdavkov. Bývaním v
spoločnejdomácnostisnavrhovateľkoubysajehovýdavkynabývaniepodstatneznížili,pretožebysana
nich podieľali spoločne. Odporca okrem výdavkov na bývanie poukazoval predovšetkým na náklady na
cestovné do práce motorovým vozidlom. Cestovné do práce súd odporcovi nemohol zohľadniť, pretože
odporca pracuje v mieste svojho bydliska. Manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Odporca,
ktorého príjem je podstatne vyšší ako príjem navrhovateľky, pričom ich náklady na uspokojovanie

životných potrieb sú takmer rovnaké, si vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke neplnila neplní.
Vzhľadom na to súd v zmysle citovaného zákonného ustanovenia zaviazal odporcu platiť navrhovateľke
výživné v sume 1000,- Sk mesačne. Pri rozhodovaní o výške výživného súd vychádzal z výšky príjmov
a výdavkov obidvoch účastníkov, t. j. z ich životnej úrovne. Prihliadal však aj na skutočnosť, že
odporca zo spoločnej domácnosti odišiel sám a po jeho odchode sa o rodinný dom účastníkov stará

výlučne navrhovateľka. Napokon súd prihliadol aj na to, že vyživovacia povinnosť manželov predchádza
vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom, teda, že výživné od odporcu má prednosť pred výživným
detí účastníkov. Súd určenú výšku výživného považuje za odôvodnenú vzhľadom na životnú úroveň
účastníkov a tiež možnosti a schopnosti odporcu a je toho názoru, že odporca je zo svojich príjmov
určené výživné schopný platiť.

Súd vo zvyšku t. j. v časti , v ktorej sa navrhovateľka domáhala určenia výživného sumou vyššou
ako 1000,-Sk, a ktorej sa domáhala určenia výživného za čas od 1.9.2006 do 20.9.2006, návrh ako
nedôvodný zamietol, preto odporcov príjem neumožňuje určenie výživného sumou vyššou ako 1000,-
Sk mesačne, pretože keď súd prihliadol na jeho príjem zo zamestnania, tak musel prihliadnuť aj na to,

že odporca tam zase má náklady v sume 3000,-Sk za bývanie.

Súd určil odporcovi výživné od 21.9.2006, t. j. od podania návrhu, preto vzniklo odporcovi od 21.9.2006
do vyhlásenia rozsudku zameškané výživné vo výške 2333,- Sk ( 1000,-Sk : 30 dní = 33,33 Sk na deň, za
10 dní v mesiaci septembri je to 10 x 33,33 Sk = 333,-Sk, za mesiace október a november po 1000,-Sk,

spolu 2333,-Sk), ktoré mu súd povolil splácať v splátkach vo výške 200,- Sk mesačne spolu s bežným
výživným s účinnosťou od 1.12.2006 do zaplatenia pod následkom straty výhody splátok.

Navrhovateľka je od platenia súdneho poplatku oslobodená, jej návrhu na určenie výživného bolo
vyhovené, preto súd podľa 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov zaviazal na

zaplatenie súdneho poplatku za návrh na začatie konania vo výške 720,- Sk odporcu a to vo výške 2%
z trojnásobku ročného plnenia( čo je 12 000,-Sk ročne x 3 = 36 000,-Sk a z toho 2% = 720,-Sk).
Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd rozhodol o trovách konania tak, že žiadny z
účastníkov nemá právo na ich náhradu, pretože každý z účastníkov mal v konaní úspech len čiastočný,
pretože výživné na navrhovateľku bolo síce odporcovi určené, ale nie v takej výške, akú požadovala

navrhovateľka.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Nitre, písomne v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie musí mať náležitosti § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané
a datované) a § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).
Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým

bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, žea) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci