Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, January 30, 2012

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4CoE/48/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210201343
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Šoltýsová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7210201343.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného S. Z. so sídlom K. Bratislave, Z. D., L. E. X, U.:
XX XXX XXX, proti povinnému X. S..X..F.., so sídlom K. D.U., Š. Č.. XX, U.: XXXXX XXX , o vymoženie 5
525,30 eur s prísl. a trov exekúcie, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Róbertom Tutkom, Exekútorský
úrad so sídlom v Rožňave, Čučmianska dlhá 26, pod sp.zn. EX 25/10, o odvolaní súdneho exekútora
proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 30. septembra 2010, č.k. 48Er/210/10, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie súdu prvého stupňa a vec vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením uložil povinnému povinnosť nahradiť poverenému súdnemu
exekútorovi JUDr. Róbertovi Tutkovi trovy exekúcie vo výške 92,70 eura v lehote do troch dní odo dňa
právoplatnosti rozhodnutia.

V odôvodnení uviedol, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu
exekútorovi dňa 19.1.2010 bol exekúciou poverený súdny exekútor JUDr. Róbert Tutko. Dňa 23.7.2010
súdny exekútor oznámil súdu, že v zmysle ust. § 48 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii
došlo k zastaveniu exekúcie zo zákona z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného a zároveň
si súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie na výšku 93,06 eura.

Súd o zastavení exekúcie nerozhodoval, nakoľko vyhlásením konkurzu na majetok povinnému došlo
ku zastaveniu exekučného konania zo zákona v zmysle ust. §48 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a
reštrukturalizáciu.

O trovách exekúcie súd rozhodol podľa ust. § 197 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok), v zmysle ktorého náklady podľa § 196 uhrádza

povinný a preto povinnosť nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie uložil povinnému.
Trovy pozostávajú z paušálnej odmeny podľa ust. § 14 ods. 1 vyhl. č.288/1995 Z.z. vo výške 33,19 eura
a z 19 % DPH z uvedenej sumy je 6,31 eura, ďalej z náhrady hotových výdavkov za poštovné vo výške
6,80 eura a cestovných náhrad vo výške 46,40 eura v zmysle ust. § 22 vyhl. č. 288/1995 Z.z.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa vo výroku o trovách exekúcie podal v zákonnej lehote odvolanie

súdny exekútor a navrhol, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa a zaviazal k
úhrade trov exekúcie oprávneného. Poukázal na to, že v prípade, ak nedošlo k vymoženiu pohľadávky
alebo jej časti, exekútor si trovy exekúcie do konkurzného konania neprihlasuje. Na trovy exekúcie
má exekútor nárok, ale priznanou pohľadávkou sa stávajú až rozhodnutím súdu. Povinnosť súdu
rozhodnúť o trovách súdneho exekútora v prípade, ak exekúcia je zastavená ex lege je potrebné
použiť rozširujúce výkladové pravidlo pri § 200 ods. 2 Exekučného poriadku. Medzera v právnej úprave

nemôže mať za následok porušenie základného práva garantovaného Ústavou Slovenskej republiky.
V tomto prípade je potrebné použiť taký výklad, ktorý by základné právo nielenže neporušoval, alenaopak garantoval. Zároveň uviedol, Uviedol, že pri posudzovaní toho, kto bude zaviazaný k úhrade
trov exekúcie je potrebné zohľadniť postup priznávania náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi
exekučným súdom, čo v konečnom dôsledku sťažuje možnosť uplatnenia pohľadávky voči povinnému

v konkurznom konaní (uplynutie lehoty na podanie prihlášok). Preto ďalej uviedol, že je toho názoru, že
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pokiaľ povinnosť
nahradiťtrovyexekúciesúdnemuexekútoroviuložilpovinnému.Podľajehonázorusasúdprvéhostupňa
nedostatočným spôsobom zaoberal právnou argumentáciou, dôkazom čoho je pomerne málo právne
zdôvodnené uznesenie súdu. Navrhol preto, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa a

zaviazal k úhrade trov exekúcie oprávneného.

K odvolaniu súdneho exekútora podal vyjadrenie oprávnený. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvého
stupňa považuje za správne, pretože je nesporné, že uznesením Okresného súdu Košice I č.k.
9K/65/2009 zo dňa 14.1.2010 začalo konkurzné konanie na majetok povinného, pričom konkurzné

konanie doposiaľ nie je ukončené. Preto k odôvodneniu súdneho exekútora uviedol, že z tohto dôvodu
nie je možné vyvodiť záver, že povinný je nemajetný. Požiadavka súdneho exekútora je preto nesprávna.

Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. Zákonný sudca o odvolaní

oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka v súlade s ust. § 374 ods. 4 O.s.p. rozhodol
tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Odvolací súd na základe podaného odvolania vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal bez nariadenia

pojednávania, preskúmal napadnutý výrok uznesenia súdu prvého stupňa a konanie, ktoré mu
predchádzalo podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p a dospel k záveru, že odvolanie súdneho exekútora je
dôvodné.

Súdny exekútor nesúhlasil s výrokom súdu prvého stupňa, ktorým povinnému uložil povinnosť nahradiť
poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých

dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje
zapreukázanéaktorénie,zktorýchdôkazovvychádzalaakýmiúvahamisaprihodnotenídôkazovriadil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé. Uvedené primerane platí v zmysle § 167 ods. 2 O.s.p. aj na uznesenie s
výnimkou podľa § 169 O.s.p.

Jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na riadny proces a vylučujúcich ľubovôľu pri
rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náležite
odôvodniť. Je pritom povinnosťou súdu starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo,

vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi
skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane
druhej. Súd by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať na to, aby
závery, ku ktorým na základe predložených dôkazov dospel, boli racionálne a presvedčivé.

Súd prvého stupňa sa týmito zásadami neriadil a rozhodnutie o uložení povinnosti povinnému nahradiť
trovy exekúcie poverenému súdnemu exekútorovi žiadnym spôsobom neodôvodnil, a to ani s poukazom
na príslušné ustanovenia právnych predpisov. Z jeho odôvodnenia preto nemožno zistiť, akými úvahami
sa pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie riadil. V rozpore so zásadou danou ust. § 157 ods. 2 v

spojení s § 167 ods. 2 O.s.p. súd prvého stupňa neodôvodnil svoje rozhodnutie o náhrade trov exekúcie
jasne, presvedčivo a zrozumiteľne, pretože z odôvodnenia jeho rozhodnutia nie je zrejmé, na základe
akých skutočností zaviazal povinného na náhradu trov exekúcie a odvolací súd považuje napadnuté
uznesenie v tejto časti za nepreskúmateľné.Na základe vyššie uvedeného odvolací súd zistil, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v časti

zaviazania povinného na náhradu trov exekúcie trpí nedostatkom dôvodov rozhodnutia, pre ktorý ho
nemožno preskúmať v odvolacom konaní, preto napadnuté uznesenie vo výroku o trovách exekúcie
zrušil ako nepreskúmateľné a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie v zmysle ust. § 221 ods.
1 písm. h/ a ods. 2 O.s.p.

Úlohou súdu prvého stupňa bude znovu rozhodnúť o náhrade trov exekúcie, pričom v novom rozhodnutí
sa vyporiada aj so skutočnosťami uvedenými súdnym exekútorom v podanom odvolaní.

Toto rozhodnutie prijal senát jednohlasne ( § 3 ods. 9 zák. 757/2004 Z. z. s účinnosťou od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.