Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, July 25, 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoCsp/2/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119354350
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:6119354350.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie

Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom
Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: O. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX,
zastúpený splnomocnencom: OZ Centrum správnej pomoci Galanta, so sídlom Staničná 1702/10,
Galanta, IČO: 51 412 802, o zaplatenie 4.482,32 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 16. septembra 2021, č.k. 26Csp/259/2019-253, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi istinu vo
výške 4.482,32 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 4.292,84 eur od 27.07.2019
do zaplatenia, všetko do troch dní. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že súd žalobcovi
priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 52 ods. 1 až 4, § 52a ods. 2, § 53 ods. 1 až 3,
§ 53c, § 54 ods. 2 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ“), ako aj § 9 ods. 1 písm. a),

b), c), d), e), f), g), h), i), j), k), r) a y), a § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (účinného k 14.02.2012), keď z vykonaného
dokazovania mal súd za preukázané, že dňa 12.06.2015 uzatvoril žalobca so žalovaným Úverovú
zmluvu č. 0000000000218789 (ďalej aj ako „Zmluva“), na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému
peňažné prostriedky vo výške 6.000 eur. Poskytnutý úver a úroky sa žalovaný zaviazal splácať v
pravidelnýchmesačnýchanuitnýchsplátkachacelýúverajspríslušenstvombolžalovanýpovinnýsplatiť
do 23.05.2024. V zmysle bodu 1.1. Zmluvy sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy aj obchodné podmienky

banky, a to Obchodné podmienky pre úvery občanom - Prima banka Slovensko, a.s. (OP) a Všeobecné
obchodné podmienky - Prima banka Slovensko, a.s. (VOP), a teda niektoré z náležitostí, ktoré má v
zmysle právnych predpisov zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať, sú v samotnom texte zmluvy o
úvere a ďalšie náležitosti sú v uvedených obchodných podmienkach. Náležitosti zmluvy v zmysle § 9
ods. 2 písm. k), resp. v neskorších zneniach zákona písm. l) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
upravujeZmluvavbode1.2.vspojenísVOPaOP,zktorýchvyplývatiežanuitnésplácanieúveru,pričom

počet a termíny splátok istiny aj úrokov sú rovnaké a sú určené termínom splatnosti anuitnej splátky.
Uvedené platí aj pre údaj o výške, počte a termínoch splátok iných poplatkov. Výška, počet a termíny
splátok poplatkov, u ktorých sú tieto údaje a povinnosť ich úhrady, zrejmá už v čase uzatvorenia zmluvy,
sú teda uvedené v samotnom texte Zmluvy. Ostatné poplatky, ktorých účtovanie nie je zrejmé v časeuzatvorenia zmluvy, sú uvedené v Sadzobníku poplatkov, ktorý je súčasťou Všeobecných obchodných
podmienok, a tým aj súčasťou Zmluvy. Z povahy jednotlivých poplatkov vyplýva, že nie je možné vopred
stanoviť počet, koľkokrát bude klient daný poplatok povinný zaplatiť, pretože uvedené bude závisieť

od toho, koľkokrát danú službu banky využije. Zároveň, termín splatnosti poplatku vyplýva zo zásad
spoplatňovania, ktoré sú súčasťou Sadzobníka poplatkov, a ktoré stanovujú, kedy je ktorý poplatok
splatný. Poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia Zmluva neuvádza, nakoľko na
základe zmluvy o pôžičke nevznikajú nesplatené zostatky s rôznymi úrokovými sadzbami. Najvyšší súd

SR vo všetkých uvedených judikátoch považoval dovolanie žalobcu v otázke nutnosti rozpisu splátky
v zmluve za prípustné a dôvodné, pričom ohľadom predmetnej právnej otázky konštantne uvádza,
že ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. je potrebné interpretovať tak, že nie je
potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna
vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Súd mal za preukázané, že žalobca ako banka si s odbornou
starostlivosťou preveril žalovaného ako žiadateľa o úver pred jeho poskytnutím ohľadom jeho schopnosti

splácaniaúveruvzmysle§7ods.1zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch.Priposudzovaní
bonityžalovanéhopritombankaberiedoúvahyvždy:údajezoSpoločnéhoregistrabankovýchinformácií
a Nebankového registra klientskych informácií (SRBI/NRKI) - preverením záväzkov žiadateľa a ich
splácania a následne buď report zo Sociálnej poisťovne - preverenie príjmov žiadateľa v súlade s
§ 170 ods. 19 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a vykonávacím predpisom (aktuálne

č. 11/2018 Z.z.) a údaje poskytnuté samotným žalovaným v Žiadosti o poskytnutie úveru - údaje o
príjmoch, výdavkoch a záväzkoch žiadateľa alebo kreditné a debetné obraty na bežnom účte klienta
- v prípade klientov, pre ktorých banka dlhodobo vedie bežný účet, na základe čoho je schopná s
odbornou starostlivosťou posúdiť ich bonitu. Po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaný preukázateľne
porušil svoje zmluvné povinnosti (prestal uhrádzať jednotlivé splátky riadne a včas), a preto žalobca na

základe Výzvy na predčasné splatenie úveru rozhodol o predčasnej splatnosti úveru dňa 26.07.2019 v
zmysle § 565 a § 53 ods. 9 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, v súlade s Úverovou zmluvou a
Obchodnými podmienkami pre úvery občanom, a to po zaslaní upozornenia na omeškanie a možnosť
predčasného zosplatnenia Druhou upomienkou/Opakovaným upozornením zo dňa 23.05.2019. Výzva
na predčasné splatenie úveru a druhá upomienka/opakované upozornenie boli žalovanému doručené

resp. sa preukázateľne dostali do sféry jeho dispozície. Pohľadávka žalobcu voči žalovanému ku
dňu predčasného zosplatnenia (dňa 26.07.2019) predstavovala 4.542,32 eur a pozostávala z istiny
poskytnutého úveru vo výške 4.292,84 eur - žalovanému bol na základe Zmluvy poskytnutý úver vo
výške 6.000,00 eur; do dňa zosplatnenia uhradil žalovaný na istinu sumu 1.707,16 eur, na základe čoho
dlžná istina ku dňu zosplatnenia predstavovala sumu 4.292,84 eur (poskytnutá suma 6.000,00 eur mínus

splátky istiny spolu vo výške 1.707,16 eur = 4.292,84 eur), úrokov 187,14 eur - predstavujú dohodnutý
úrok v zmysle Zmluvy, ktorý bol žalovaný povinný splatiť v rámci anuitných splátok poskytnutého
úveru do predčasného zosplatnenia. Úroková sadzba vo výške 13,90% p.a. vyplýva zo Zmluvy, úrokov
z omeškania 2,34 eur - každá omeškaná dlžná splátka je odo dňa nasledujúceho po jej splatnosti
úročená aj úrokom z omeškania vo výške 5% p.a Úrok z omeškania bol dohodnutý v Zmluve v

zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej aj ako „ObZ“), a to v článku Následky porušenia
zmluvných povinností: „Ak klient neuhradí úver v lehote splatnosti úveru, je povinný uhradiť z nesplatenej
časti úveru popri úroku z poskytnutých peňažných prostriedkov aj úrok z omeškania, a to až do jej
zaplatenia“, poplatkov 60,00 eur - za upomienky (15 eur /za každú) a výzvu na predčasné splatenie
úveru (30 eur) v zmysle Sadzobníka poplatkov, prípadne poplatky za vedenie úverového účtu, ktoré

boli účtované na ťarchu úverového účtu, ich výška vyplývala priamo zo Zmluvy bod 1.2., a ktoré si
žalobca od žalovaného v súdnom konaní neuplatňuje, poplatkov za poistenie schopnosti splácať úver
0,00 eur - uvedené poplatky predstavujú súčet omeškaných poplatkov za poistenie, ktoré sa popri
anuitných splátkach úveru žalovaný zaviazal hradiť mesačne v zmysle bodu 1.2. Zmluvy; vznikom
poistenia vznikla žalovanému v zmysle čl. 8 Obchodných podmienok pre úvery občanom povinnosť

platiť poplatok za poistenie schopnosti splácať úver splatný spolu s príslušnou splátkou úveru; Žalovaný
po zosplatnení úveru do dňa podania žaloby neuskutočnil žiadnu úhradu. V súlade s Obchodnými
podmienkami pre úvery občanom žalovaný musí vrátiť (splatiť) banke všetky peňažné prostriedky,
ktoré mu poskytla v súlade s podmienkami zmluvy o úvere. Pokiaľ nie je dohodnuté inak, spláca sa
istina úveru anuitným spôsobom (formou konštantnej anuity). Splácanie anuitným spôsobom (formou

konštantnej anuity) znamená, že úver je splácaný v pravidelných mesačných splátkach. Výška každej
splátky úveru (anuita) je rovnaká (s výnimkou poslednej splátky) a skladá sa z časti splátky istiny úveru
(amortizácia úveru) a časti pripadajúcej na platbu riadnych úrokov z úveru. Pomer výšky istiny a riadnych
úrokov sa v priebehu splácania úveru mení. Poslednou splátkou úveru sa splatí zostatok úveru aj sozvyšným príslušenstvom. Ak by splatnosť ktorejkoľvek splátky pripadla na deň, ktorý nie je pracovným
dňom, posúva sa splatnosť tejto splátky na najbližší nasledujúci pracovný deň. Úver musí byť splatený
najneskôr v konečný deň splatnosti určený v zmluve o úvere. (prípadný rozdiel v texte žaloby a vo

výpočte úrokov je spôsobený tým, že úroky sú v bankovom informačnom systéme zaokrúhľované zo
štyroch desatinných miest na dve desatinné miesta; správna výška úrokov je uvedená v texte žaloby)
(prípadný rozdiel v texte žaloby a vo výpočte úrokov je spôsobený tým, že úroky sú v bankovom
informačnom systéme zaokrúhľované zo štyroch desatinných miest na dve desatinné miesta; správna
výška úrokov je uvedená v texte žaloby). Žalobca si v konaní uplatnil zaplatenie sumy 4.482,32 eur, ktorá

zahŕňa: istinu 4.292,84 eur, zmluvný úrok z nezaplatenej istiny naakumulovaný do dňa predčasného
zosplatnenia vyčíslený pevnou sumou - 187,14 eur, úroky z omeškania z neuhradených splátok do
dňa zosplatnenia vyčíslené pevnou sumou - 2,34 eur a nasledovne úroky z omeškania z nezaplatenej
istiny po zosplatnení - žalobca uvedený úrok dôvodne požaduje odo dňa nasledujúceho po zosplatnení
do zaplatenia. Použitie časti poskytnutej sumy žalovaným na úhradu poplatku dohodnutého priamo v
úverovej zmluve v ods. 1.2 Základné podmienky nijako nespochybňuje výšku sumy úveru poskytnutej

žalovanému ani neznižuje istinu dlhu žalovaného. Neexistujú zákonné ustanovenia v rozpore s ktorým
by bol takýto postup, naopak zákon s účtovaním poplatku za poskytnutie úveru explicitne počíta, ako to
vyplýva z príslušných zákonných ustanovení uvedených nižšie. Poplatok bol v zmluve uvedený jasne
zrozumiteľne, vyznačený aj tabuľkou spolu s ostatnými kľúčovými podmienkami poskytnutia úveru.
Podmienka úhrady poplatku za poskytnutie úveru sa týka hlavného predmetu plnenia a bola okrem

vyššie uvedenej úpravy priamo v texte úverovej zmluvy v čl. 1 ods. 1.2, upravená aj v Sadzobníku
poplatkov, taktiež vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne. Spotrebiteľ mal navyše možnosť oboznámiť sa
s predmetným poplatkom aj prostredníctvom formulára obsahujúceho Štandardné európske informácie
o spotrebiteľskom úvere, ktorý mu bol poskytnutý pred uzatvorením úverovej zmluvy. Žalovaný bol
s poplatkom za poskytnutie úveru teda riadne a preukázane oboznámený a uzrozumený a vyjadril

s ním podpisom na úverovej zmluve súhlas. Priamo úverová zmluva navyše v ods. 2.5 upravuje
podmienky za ktorých tento poplatok bude klientovi vrátený v celom rozsahu, pričom podmienkou je
len riadne plnenie jeho povinností, t.j. riadne a včasné splácanie dohodnutých splátok úveru. Poplatok
za poskytnutie úveru je uhrádzaný na zákonnom základe a tvorí zložku ceny predmetu plnenia. Právny
základ poplatku za poskytnutie úveru vyplýva z ustanovenia § 499 ObZ. Hlavným predmetom plnenia

podľa úverovej zmluvy z ktorej nároky si žalobca uplatňuje v tomto konaní bolo poskytnutie úveru.
Ustanovenie § 497 ObZ upravuje základné náležitosti zmluvy o úvere, v zmysle ktorých je základom
záväzku z úverovej zmluvy povinnosť veriteľa poskytnúť peňažné prostriedky do určitej sumy a záväzok
dlžníka vrátiť peňažné podmienky. Okrem základného ustanovenia, ktoré determinuje esentialia negotii
úverovej zmluvy, obsahuje Obchodný zákonník v § 499 aj kogentné (§ 263 ods. 1 ObZ) ustanovenie

o poplatku za poskytnutie úveru, ako tzv. záväzkovú províziu. Na túto kogentnú normu nadväzujú aj
ustanovenia ďalších právnych predpisov, ktoré úpravu obsiahnutú v § 499 ObZ dopĺňajú. Konkrétne ide
o tieto ustanovenia: a) § 53 ods. 6 OZ: „Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných
prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri
poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej

stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis“; b) § 9 ods. 1 písm. j)
ZoSÚ,odkazujúcehonaúpravuv§1a1avyhlášky87/1995Z.z.-úpravuúčtovaniapoplatkovspojených
s úverom ďalej upravuje aj § 9 ods. 1 písm. l) a n) ZoSÚ; c) § 9 ods. 9 ZoSÚ: „Od spotrebiteľa nemôže
veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo
uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere“; d) § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb.: „Odplatu

pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné
plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s
poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Vyššie
vymedzené právne normy predstavujú nepochybne zákonný základ poplatku za poskytnutie úveru.
Pritom pre charakter tohto poplatku v zmysle ustáleného výkladu § 499 ObZ platí: „Ak úver poskytuje

subjekt, ktorý má poskytovanie úveru v predmete podnikania, tak z ustanovenia § 499 vyplýva, že má
nárok na odplatu, nemá však povinnosť ju dojednať. Odplatu treba odlišovať od úroku dojednaného v
zmluve, ktorý predstavuje cenu (výnos) za poskytnutie úverovej sumy. Odplata na rozdiel od úrokov má
jednorazový charakter a nie je viazaná na reálne poskytnutie úveru“ (Ovečková O. a kol.: Obchodný
zákonník. Veľký komentár. II. zväzok, Bratislava: Wolters Kluwer, 2017, s.762). Zo znenia § 499 ObZ

vyplýva, že poplatok za poskytnutie úveru možno dojednať ako jeden z dvoch nárokov na protiplnenie
za poskytnutie hlavného predmetu plnenia - úveru. Žiadať tento poplatok je však možné len v prípade,
ak veriteľ poskytuje úvery v rámci predmetu svojho podnikania (žalobca / banka). Poplatok pritom
nemožno zamieňať ani stotožňovať s úrokom. Ustanovenia zmluvy o úvere a ustanovenia osobitnýchpredpisov nárok na účtovanie tohto poplatku priznávajú popri úrokoch, pričom ho možno uplatňovať ako
samostatnú zložku celkovej ceny plnenia, ktorá sa uhrádza jednorazovo. Osobitné predpisy na účely
porovnania cien služieb poskytovateľov, ktorí tento poplatok uplatňujú, prikazujú zahrnúť ho do výpočtu

ceny služby a RPMN, v dôsledku čoho si spotrebiteľ môže porovnať výhodnosť služieb jednotlivých
dodávateľov. Nie je teda pravdou, že tento poplatok len skryto zvyšuje sumu úrokov ako ceny úveru,
keďže úroky a poplatok sú odlišné zákonné nároky za poskytnutie úveru. Z opísaného charakteru
poplatku, dôvodu a spôsobu jeho uplatnenia je zrejmé, že poplatok za poskytnutie úveru je riadnou,
tradičnou a zákonnou súčasťou ceny úveru. Nejde teda o cenu za internú službu vykonávanú bankou

alebo službu, ktorú poskytuje banka ako súčasť hlavného predmetu plnenia bez toho, aby ju mohol
spotrebiteľ ovplyvniť. Žalobca poskytnutím úveru celkom jednoznačne poskytol žalovanému plnenie
(protiplnenie vo forme poskytnutia finančných prostriedkov), za ktoré mu prináleží protiplnenie, a to
jednak v podobe zmluvných (obchodných) úrokov a jednak v podobe výslovne, jasne a zrozumiteľne
v zmluve dohodnutého poplatku, čo vyplýva z vyššie citovaných zákonných ustanovení, v ktorých
majú obe formy odplaty dokonca svoju samostatnú zákonnú úpravu. Táto pritom reflektuje fakt, že s

poskytnutím úveru pritom žalobcovi reálne vznikajú nevyhnutne súvisiace organizačné, administratívne
a ostatné priame či nepriame náklady, na pokrytie ktorých je určený aj uvedený poplatok za poskytnutie
úveru. Žalobca postupoval pri určení výšky poplatku za poskytnutie úveru v súlade s právnymi predpismi
a od spotrebiteľa nevyžadoval za poskytnutie finančných prostriedkov neprimerané plnenie. V tejto
súvislosti je potrebné uviesť, že žalobca tieto poplatky, v žalobe vyúčtované v celkovej sume 60 eur, v

tomto súdnom konaní neuplatňuje. Preskúmanie neprijateľnosti zmluvnej podmienky podľa § 53 ods.
4 písm. t) OZ vychádza z tzv. teórie materiálneho prospechu plnenia spotrebiteľa, aby spotrebiteľ
na základe zmluvy poskytoval plnenia len za tie služby, ktoré sledujú jeho záujmy. V posudzovanom
prípade je takou službou zabezpečenie a poskytnutie úverových prostriedkov, čo je hlavným predmetom
plnenia. Pri hlavnom predmete plnenia nemožno skúmať, či je služba, ktorá priamo tvorí predmet

plnenia, v záujme spotrebiteľa, pretože posudzovanie ceny hlavného predmetu plnenia je z prieskumu
neprijateľných zmluvných podmienok vyňaté s poukazom na § 53 ods. 1 OZ jedinou požiadavkou,
ktorá sa na ňu vzťahuje, je požiadavka transparentnosti - teda, aby spotrebiteľ vedel, akú cenu od
neho dodávateľ požaduje. Pri zmluvných podmienkach, ktoré sa týkajú primeranosti ceny hlavného
predmetu plnenia, je hlavný predmet plnenia vždy v záujme spotrebiteľa, pretože týmto predmetom

sleduje spotrebiteľ svoje primárne záujmy. Je potrebné zvážiť, či posudzovaná zmluvná podmienka
bola do zmluvy zahrnutá určito, jasne a zrozumiteľne. V zmysle ods. 3.10 OP - Trvanie úveru a zánik
zmluvy: Pôžička sa poskytuje na dobu do dňa jej konečnej splatnosti uvedeného v zmluve o úvere. V
zmysle ods. 1.2 Úverovej zmluvy - Splatnosť úveru je 23.05.2024. Termín konečnej splatnosti a doba
trvania zmluvy boli teda vymedzené celkom jednoznačne totožným dátumom 23.05.2024; námietky

žalovaného v tejto súvislosti teda v žiadnom prípade neobstoja. Celková čiastka, ktorú musí žalovaný
ako klient zaplatiť bola v úverovej zmluve uvedená správne (článok 1.2) a to vo výške 10.729,44
eur a zodpovedá násobku počtu splátok (108) a výšky splátok (97,68 eur) a súčtu s poplatkom za
poskytnutie úveru vo výške 180 eur, t.j. 10.729,44 eur. Žalobca má za to, že výpočet RPMN uvedený
v úverovej zmluve je správny a v súlade so zákonom. Základnou rovnicou podľa § 19 ods. 1 zákona

č. 129/2010 Z.z., ktorá vyjadruje ročnú percentuálnu mieru nákladov, je: Význam symbolov: X je ročná
percentuálna miera nákladov, m je číslo posledného čerpania, k je číslo čerpania, preto 1 ? k ? m,
Ck je výška čerpania k, tk je interval vyjadrený v rokoch a zlomkoch roka medzi dátumom prvého
čerpania a dátumom každého nasledujúceho čerpania, preto t1 = 0, m' je číslo poslednej splátky alebo
platby poplatkov, l je číslo splátky alebo platby poplatkov, Dl je výška splátky alebo platby poplatkov,

Sl je interval vyjadrený v rokoch a zlomkoch roka medzi dátumom prvého čerpania a dátumom každej
splátky alebo platby poplatkov. Podľa poznámky b) začiatočný dátum je dátum prvého čerpania. Výpočet
RPMN uskutočnený bankou vychádza z daného vzorca, pričom zohľadňuje: presný dátum čerpania
prostriedkov z úveru (totožný s dňom podpisu zmluvy, t.j. 12.06.2015, do prílohy dokladám výpis z účtu
č. 5/2016, z ktorého je zrejmé čerpanie finančných prostriedkov dňa 12.06.2015) prípady, kedy dátum

splátky pripadne na deň pracovného pokoja, pri ktorých sa dátum reálnej splátky časovo posúva na
neskorší pracovný deň. Súd konštatuje, že hodnota RPMN bola v zmluve uvedená správne t. j. v súlade
so zákonom. Adresa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, bola uvedená v
bode3.2úverovejzmluvy.Zustanoveniabodu1.1.úverovejzmluvyvyplýva,ženeoddeliteľnousúčasťou
zmluvy o úvere sú aj obchodné podmienky banky (VOP a OP), a teda niektoré z náležitostí, ktoré

má v zmysle právnych predpisov zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať, sú v samotnom texte
zmluvy o úvere a ďalšie náležitosti sú v OP a VOP. Výška, počet a termíny splátok istiny a úrokov sú
uvedené v samotnom texte zmluvy (ods. 1.2.) nasledovne: Výška anuitnej splátky 97,68 eur, Termín
splatnosti 1. anuitnej splátky 23.06.2015, Počet anuitných splátok 108. Periodicita a termín splatnostianuitnej splátky Mesačne, v 23. deň kalendárneho mesiaca Zároveň, článok 2.5. bod 2.5.3 OP popisuje
anuitné splácanie nasledovne: Splácanie anuitným spôsobom (formou konštantnej anuity) znamená, že
úver je splácaný v pravidelných mesačných splátkach. Výška každej splátky úveru (anuita) je rovnaká

(s výnimkou poslednej splátky) a skladá sa z časti splátky istiny úveru (amortizácia úveru) a časti
pripadajúcej na platbu riadnych úrokov z úveru. Pomer výšky istiny a riadnych úrokov sa v priebehu
splácania úveru mení. Poslednou splátkou úveru sa splatí zostatok úveru aj so zvyšným príslušenstvom.
Ak by splatnosť ktorejkoľvek splátky pripadla na deň, ktorý nie je pracovným dňom, posúva sa splatnosť
tejto splátky na najbližší nasledujúci pracovný deň. Úver musí byť splatený najneskôr v konečný deň

splatnosti určený v zmluve o úvere. Z uvedeného teda vyplýva, že počet a termíny splátok istiny aj
úrokov sú rovnaké a sú určené termínom splatnosti anuitnej splátky. Uvedené platí aj pre údaj o výške
splátky. Žalobca doložil súdu ako dôkaz dokument Prehľad splácania (bol prílohou žaloby), z ktorého
sú zrejmé jednotlivé úhrady žalovaného na anuitnú splátku úveru pred predčasným zosplatnením úveru
(dohodnutá v zmluve vo výške 97,68 eur), a teda dátum splátky, suma splátky ako aj započítanie časti
z predmetnej splátky na istinu a na úrok. Po predčasnom zosplatnení úveru žalovaný nevykonal žiadne

úhrady. Ku dňu predčasného zosplatnenia uhradil žalovaný celkovo sumu 4.510,29 eur (celkové anuitné
splátky), z toho na istinu úveru bola uhradená sumu 1.707,16 eur a na úrok bola uhradená suma
2.803,13 eur. Keďže žalovanému bola poskytnutá istina úveru vo výške 6.000 eur, dlžná suma istiny
úveru ku dňu podania žaloby predstavovala 4.292,84 eur (6.000 eur mínus 1.707,16 eur). Žalovaným
deklarované splátky úveru však v sebe zahŕňajú nielen splátku istiny a splátku úroku ale aj poplatky

za omeškanie s úhradou splátok, ktoré bol žalovaný povinný uhrádzať v prípade omeškania sa so
splácaním v súlade so zmluvou, VOP a OP. Žalobca si v konaní neuplatňuje nárok na tieto poplatky,
keďže boli žalovaným uhradené. Žalovanému bol poskytnutý úver, ktorý mal splácať k 23. dňu v mesiaci
vovýške97,68eurmesačne(anuitnásplátka)asplatiťhonajneskôrdo23.05.2024akotovyplývazbodu
1.2. zmluvy. Žalovaný sa pred zosplatnením úveru k 26.07.2019 dostal do omeškania s úhradou splátok

splatných k 23.04.2019 (splátka uhradená iba čiastočne), 23.05.2019, 24.06.2019 a 23.07.2019 (splátky
neuhradené ani čiastočne). Teda vzhľadom na omeškanie s úhradou splátky splatnei k 23.04.2019
bol ku dňu zosplatnenia 26.07.2019 v omeškaní so zaplatením teito splátky dlhšie než 3 mesiace. Na
uplatnenie práva na zosplatnenie úveru žalobca žalovaného upozornil listom - druhou upomienkou z
23.05.2019 a žalobca úver zosplatnil dňa 26.07.2019, teda v lehote dlhšej než 15 dní. Z uvedeného

jednoznačne vyplýva, že žalovaný bol ku dňu podania žaloby v omeškaní s úhradou viacerých splátok.
V zmysle bodu 2.1. zmluvy sa žalovaný zaviazal riadne a včas plniť si všetky svoje záväzky vyplývajúce
mu zo zmluvy a riadne a včas splácať úver, platiť banke poplatky súvisiace s úverom uvedené v zmluve.
Žalovaný tieto povinnosti porušil. Každá omeškaná dlžná splátka je odo dňa nasledujúceho po jej
splatnosti úročená aj úrokom z omeškania vo výške 5% p.a. Úrok z omeškania bol dohodnutý v Zmluve

v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, a to v bode 1.2 zmluvy v Prehľadnej tabuľke. Dlžné
úroky z omeškania sú vo výške 2,34 eur sú nakumulované neuhradené úroky z omeškania do dna
zosplatnenia, na základe čoho žalobca dôvodne požaduje nielen úroky z omeškania vyčíslené ku dňu
zosplatnenía úveru ale aj úroky z omeškania od tohto dňa do zaplatenia (teda aj po zosplatnení úveru).
Úrok z omeškania je vypočítaný nasledovne: Úročená splátka (t.j. nezaplatená časť splátky za daný

mesiac) x počet dní do jej úhrady x denný úrok v %. Žalovaným predložený vzorec na výpočet úrokov
z omeškania je nejasný a zmätočný a nebol takýto spôsob výpočtu dohodnutý v zmluve. Súd mal za
preukázané, že žalobca ako banka si s odbornou starostlivosťou preveril žalovaného ako žiadateľa o
úver pred jeho poskytnutím ohľadom jeho schopnosti splácania úveru v zmysle § 7 ods. 1 zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v rozhodnom znení. V zmysle citovaného § 7 ods. 1 zák.

č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy bol pri posudzovaní schopnosti
žalovaného splácať úver žalobca povinný zohľadniť najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský
úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru, čo
žalobca dodržal. Podľa VOP samotné rokovanie o uzavretí zmluvy o úvere sa začína na žiadosť
klienta, ku ktorej musí pripojiť všetky bankou požadované doklady a informácie potrebné najmä na

identifikáciu klienta, posúdenie jeho platobnej schopnosti. Žiadosť sa považuje za doručenú banke až
v momente predloženia posledného z požadovaných dokladov, ktoré sú prílohou žiadosti o poskytnutie
úveru (bod 2.1.1 OP). Pri poskytnutí úveru konal v súlade s právnymi predpismi a bonitu žalovaného
overil dostatočne. Žalobca ako banka si s odbornou starostlivosťou preveril žalovaného ako žiadateľa
o úver pred jeho poskytnutím ohľadom jeho schopnosti splácania úveru v zmysle § 7 ods. 1 zákona č.

129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Žalobca bonitu žalovaného preveril Jednak reportom SRBI,
reportom zo sociálnej poisťovne a na základe údajov poskytnutých žalovaným v žiadosti o úver. Žalobca
na posúdenie bonity využil tri rôzne zdroje informácií. Je zrejmé a logické, že existujú aj iné možnosti
preverenia bonity klienta, avšak podstatné je, že zákon nestanovuje povinnosť využiť všetky dostupnémožnosti preverenia bonity a nestanovuje ani konkrétne spôsoby overenia. Dopyt do SRBI (report zo
Spoločného registra bankových informácií - Výsledkom tohto dopytu je výstup z úverového registra vo
forme listiny označenej ako CREDIT REPORT - ANALYTIC) - z reportu vyplýva, že k dátumu podania

žiadosti o úver nebol žalovaný v omeškaní so splácaním žiadneho záväzku evidovaného v SRBI, nemal
teda žiadnu omeškanú splátku, dodržiaval platobnú disciplínu a všetky svoje záväzky plnil riadne a včas.
Z reportu síce vyplýva, že žalovaný mal úvery so zostávajúcimi splátkami, avšak s týmito splátkami nebol
v omeškaní ku dňu podania žiadosti o úver, čo je v uvedenom prípade rozhodujúce. Z predmetnej listiny
jednoznačne vyplýva, že žalobca riadne vykonal dopyt do úverového registra, čím si splnil zákonom

stanovenúpovinnosťuvedenúv§11ods.2zákonač.129/2010Z.z.účinnéhovčaseuzatvoreniazmluvy.
Žiadosť o úver - údaje poskytnuté samotným žalovaným ako žiadateľom o úver, z ktorej vyplývajú údaje
o rodinnom stave, príjmoch a výdavkoch žalovaného. Žalovaný v predmetnej žiadosti vyhlásil, že všetky
údaje uviedol pravdivo a úplne a je si vedomý možných majetkovo - právnych ako i trestno-právnych
následkov z uvedenia nepravdivých údajov, čo potvrdil svojim podpisom. Report zo sociálnej poisťovne
- preverenie zamestnanosti a príjmu žalovaného . Report bol vytvorený v súlade s ust. § 170 ods. 19

zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, podľa ktorého Sociálna poisťovňa overuje (na žiadosť
banky a za úhradu) informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa prostredníctvom súboru otázok. Súbor
otázok stanovuje vyhláška Ministerstva financií (aktuálne č. 11/2018 Z.z.), ktorou sa stanovuje súbor
otázok súvisiacich s príjmom spotrebiteľa. Z doložených prehľadov splácania jednoznačne vyplýva,
že žalovaný dohodnuté anuitné splátky v zmysle bodu 1.2. zmluvy neuhrádzal riadne a včas, a teda

neuhrádzal ich v dohodnutej výške a pravidelne sa s ich úhradou dostával do omeškania. S plátky
boli započítavané na úhradu najstaršie splatných a neuhradených splátok. Posledná splátka za mesiac
apríl 2019 bola v časti započítaná na predchádzajúcu splatnú, neuhradenú splátku a teda splátka za
mesiac apríl 2019 nebola zaplatená v celom rozsahu, ale iba čiastočne a ďalšie splátky za mesiac máj
2019, jún 2019 a júl 2019 neboli uhradené vôbec. Vzhľadom na omeškanie s úhradou splátky splatnej

k 23.4.2019 bol žalovaný ku dňu zosplatnenia 26.7.2019 v omeškaní so zaplatením tejto splátky dlhšie
než 3 mesiace, vzhľadom k čomu žalobca uplatnil svoje právo a predčasne úver zosplatnil. Žalovaný
uhrádzal nielen anuitné splátky úveru, ale aj poplatky za omeškanie, keďže žalovaný sa pravidelne
dostával do omeškania so splácaním jednotlivých anuitných splátok. Niektoré z úhrad, na ktoré poukázal
žalovaný a ktorými mal podľa jeho názoru preplatiť úver, pokrývajú jednak poplatok za omeškanie úveru

a anuitnú splátku úveru, pričom nie vždy boli anuitné splátky predmetnými úhradami zaplatené v celom
rozsahu. V žiadnom prípade sa nemožno stotožniť s obranou žalovaného, že úver preplatil. Tvrdenia
žalovaného sú zavádzajúce, ked' napr. pri splátke za mesiac december 2017 sám žalovaný uvádza
uskutočnenú úhradu na splátku úveru vo výške 10,90 eur a vzápätí poukazuje na skutočnosť, že za
decembrovú splátku zaplatil až 101,60 eur , pričom tieto sumy si logicky svojou výškou odporujú. Aj

z Prehľadu splácania je zrejmé, že za mesiac december 2017 uhradil žalovaný iba sumu vo výške
10,90 eur, čo žalovaný sám potvrdil. Rovnako aj napr. pri splátke za mesiac február 2017 žalovaný
poukazuje na zaplatené sumy vo výške 31,72 eur a 0,02 eur (spolu 31,74 eur) a vzápätí tvrdí, že
za mesiac február zaplatil spolu splátku úveru až 112,84 a teda toto tvrdenie je opäť nepravdivé. V
prehľade splácania sú taktiež za mesiac február uvedené úhrady 31,72 eur a 0,02 eur, čo potvrdil aj

sám žalovaný. Zo žalobcom tvrdených úhrad preukázanými Prehľadmi splácania, ktoré nekorešpondujú
s jednotlivými tvrdenými úhradami žalovaného za určité mesiace nevyplynulo, že by mal žalovaný úver
preplatený. Pokiaľ ide o odklad splátok, ktorý nebol žalovanému umožnený, súd poukazuje na ods. 3.9.
článku 3. OP, avšak z tohto ustanovenia absolútne nevyplýva, že na odklad splátok má klient právny
nárok. Je len na zvážení banky, či takémuto súhlasu klienta vyhovie. Nebolo v konaní preukázané

tvrdenie žalovaného o tom, že v banke mu mali údajne poskytnúť informáciu o tom, že si úver nemusí
poistiť, keďže je možný odklad splátok. Nebolo preukázané rovnako jeho tvrdenie o účtovaní zmluvnej
pokuty vo výške 200 eur a žalobca si predmetnú zmluvnú pokutu neuplatňuje ani v súdnom konaní.
Poukaz žalovaného na tieseň, v ktorej sa ocitol, nijakým spôsobom nezbavuje žalovaného záväzkov voči
žalobcovi, nijako nespochybňuje nárok uplatnený v tomto konaní a ani pasívnu legitimáciu žalovaného.

Žalobca zosplatnil úver v súlade so zákonom. Po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaný porušil svoje
zmluvné povinnosti (prestal uhrádzať jednotlivé splátky riadne a včas), a preto žalobca na základe Výzvy
na predčasné splatenie úveru zo dňa 26.07.2017, ktorá bola zasielaná na dve adresy žalovaného (trvalá
adresa: I. XXXX/ XX, K. - P. a korešpondenčná adresa: C. XXX), rozhodol o predčasnej splatnosti
úverov v zmysle § 565 a § 53 ods. 9 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, v súlade so Zmluvou

a OP, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy a to po zaslaní upozornenia na omeškanie a možnosť
predčasného zosplatnenia Opakovaným upozornením zo dňa 23.05.2019 (taktiež bolo doručované na
trvalú a korešpondenčnú adresu). Možnosť predčasného zosplatnenia zo strany veriteľa bola upravená
aj v prísl. ustanoveniach OP, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, účinných v rozhodnom čase,konkrétne najmä bod. 2.8 písm. a): Každá z nasledovných právnych skutočností sa bude považovať za
zmenu okolností, za ktorých došlo k uzatvoreniu zmluvy o úvere na strane klienta. Skutočnosti, ktoré
zakladajú zmenu okolností sú: (a) (nezaplatenie) klient nezaplatí ktorúkoľvek čiastku dlžnú podľa zmluvy

o úvere ani do 3 mesiacov po lehote jej splatnosti; Ak nastane akákoľvek zmena okolnosti, môže banka
vyzvať klienta na predčasné splatenie úveru. Doručením výzvy na predčasné splatenie úveru sa všetky
čiastky, ktoré sú dlžné podľa zmluvy o úvere (istina aj príslušenstvo) stanú splatné okamžite alebo v
deň určený bankou vo výzve adresovanej klientovi. Žalovanému bol poskytnutý úver, ktorý mal splácať
k 23. dňu v mesiaci, ako to vyplýva z bodu 1.2. zmluvy Žalobca predložil v konaní ako prílohu žaloby

dôkazy - Stav omeškaných splátok na úvere, z ktorých je zrejmé, s ktorými splátkami bol žalovaný v
omeškaní ku dňu zaslania výzvy na predčasné splatenie úveru a ich splatnosť. Zo stavu omeškaných
splátok je zrejmé, že žalovaný sa pred zosplatnením úveru dostal do omeškania s úhradou splátok
splatných k 23.4.2019 (splátka uhradená iba čiastočne), 23.5.2019, 24.6.2019 a 23.7.2019 (splátky
neuhradené ani čiastočne). Teda vzhľadom na omeškanie s úhradou splátky splatnej k 23.4.2019
bol ku dňu zosplatnenia 26.7.2019 v omeškaní so zaplatením tejto splátky dlhšie než 3 mesiace. Na

uplatnenie práva na zosplatnenie úveru žalobca žalovaného upozornil listom - druhou upomienkou z
23.5.2019 a žalobca úver zosplatnil dňa 26.7.2019, teda v lehote dlhšej než 15 dní. Žalobca v konaní
predložil ako dôkaz o doručovaní predmetných listín doručenky, z ktorých síce vyplýva, že predmetné
zásielky neboli adresátom prevzaté, avšak tieto sa dostali do sféry dispozície žalovaného a samotné
nedoručenie ich adresátovi nemôže byť na ťarchu žalobcovi, najmä keď' bolo preukázané, že zásielka

s korešpondenčnou adresou Kajal 163 nebola žalovaným prevzatá v odbernej lehote, pričom žalovaný
mal možnosť oboznámiť sa s jej obsahom. Do sféry dispozície adresáta sa písomnosť dostane vtedy,
ak má daný adresát objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom zásielky, a to bez ohľadu na to, či
tak i skutočne urobil. Preto ak adresát marí doručenie písomnosti, napríklad tým, že nepreberá poštu
alebo tým, že odmietne prevzatie doporučenej zásielky, táto skutočnosť nemá vplyv na skutočnosť, že

doručenie danej písomnosti sa považuje za riadne. Platí totiž, že aj keď adresát nepreberá poštu alebo
odmietne prevzatie doporučenej zásielky, mal objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom zásielky
- ak tak následne v dôsledku vlastného konania neurobí, túto skutočnosť nie je možné pripísať na
ťarchu odosielateľa. V zmysle vyššie uvedeného a na základe predložených dôkazov zo strany žalobcu -
doručeniek, je zrejmé, že žalovaný mal objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom zásielky. O trovách

konania rozhodol súd v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého má žalobca ako procesne úspešná
strana sporu právo na náhradu trov konania vo výške 100%.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol
napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Uviedol, že súd prvej inštancie nezohľadnil a neposúdil platnosť, resp. neplatnosť zmluvy s poukazom
na neurčité dojednanie odplaty, pričom dodávateľ mu skutočne poskytol sumu 5.820 eur a odplatu
vo forme úrokov vypočítal zo sumy 6.000 eur, ktorú neposkytol, ide o podstatnú náležitosť zmluvy,
pre ktorú je dôvod, aby súd rozhodol, že predmetná spotrebiteľská zmluva je neplatná, pre absenciu
zrozumiteľnosti a určitosti odplaty s poukazom na ust. § 37 OZ. Podľa jeho názoru dodávateľ pri

stanovení parametru zmluvy konal v rozpore so zákonom, a to nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. a
mal za to, že ide o dojednanie v rozpore s ust. § 39 OZ. Poukázal na to, že v predmetnej zmluve nie
je uvedená doba trvania zmluvy, na základe čoho sa považuje úver za bezúročný a bez poplatkov.
Rovnako v zmluve chýba názor a adresa príslušného orgánu dohľadu podľa § 23. V zmluve nie je
uvedená tiež adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť

a rovnako informácia o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Namietol, že v zmluve je RPMN uvedená v neprospech spotrebiteľa a tiež, že veriteľ neupozornil
spotrebiteľanamožnosťzosplatneniaúveru,atoaspoňpätnásťdnípredsamotnýmzosplatnenímúveru.
Spracovateľský poplatok za vyhotovenie zmluvy vo výške 180 eur je podľa jeho názoru neprijateľná
zmluvná podmienka, a tento nebol riadne dojednaný. Poukázal na to, že žalobca ho uviedol do omylu

a oklamal, pričom celková čiastka, ktorú mal ako spotrebiteľ zaplatiť, mala byť suma 108 mesiacov x
97,68 eur, čo je 10.549,44 eur. Uviedol, že dňa 21.06.2017 mal úraz a dvakrát žiadal banku o odklad
splátok. Pokiaľ by v zmluve bola uvedená adresa, kde si môže uplatniť reklamáciu, možno by mu
poskytli odklad splátok, pretože reklamáciu posielal priamo do banky, a zrejme na zlú adresu, lebo tam
mu nikto nepomohol. Poukázal tiež na to, že žalobca v zmysle § 11 ods. 2 a § 7 ods. 1 zákona o

spotrebiteľských úveroch nekonal s odbornosťou starostlivosťou, a preto nie je oprávnený vyžadovať od
neho jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Podľa jeho názoru je uzatvorená zmluva neplatný
právny úkon, pričom na neplatnosť mal súd prihliadať z úradnej povinnosti. Vzhľadom na skutočnosť, že
predmetná zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. j), k) a y), považuje sa spotrebiteľskýúver za bezúročný a bez poplatkov. Súd prvej inštancie prisvedčil nepravdivým tvrdeniam žalobcu a
ignorovaljehopostavenieakospotrebiteľaajemuprislúchajúcuochranupodľaúnijnéhopráva.Namietol,
že odôvodnenie napadnutého rozsudku nemá náležitosti v zmysle ust. § 220 ods. 2 a 3 CSP. Uviedol,

že podľa § 49a OZ bol uvedený do omylu a dodávateľ o tom musel vedieť. Konanie žalobcu považoval
za v rozpore s dobrými mravmi a so zákonom.

4. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok z dôvodu
jeho vecnej správnosti potvrdiť. Uviedol, že žalovanému bol na základe úverovej zmluvy poskytnutý úver

vo výške 6.000 eur, z ktorého žalobca časť finančných prostriedkov vo výške 180 eur použil na úhradu
poplatku za poskytnutie úveru započítaním na poskytnutý úver v deň jeho poskytnutia v zmysle bodu
3.5 Obchodných podmienok pre úvery občanom, pričom použitie časti poskytnutej sumy žalovaným
na úhradu poplatku dohodnutého priamo v úverovej zmluve v odseku 1.2 Základné podmienky nijako
nespochybňuje výšku sumy úveru poskytnutej žalovanému, ani neznižuje istinu dlhu žalovaného.
Poplatok bol v zmluve uvedený jasne, zrozumiteľne, vyznačený aj tabuľkou spolu s ostatnými kľúčovými

podmienkami poskytnutia úveru. Právny základ poplatku za poskytnutie úveru vyplýva z ust. § 497
a nasl. Obchodného zákonníka, § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, ako aj nariadenia vlády
SR č. 87/1995 Z.z. Žalobca postupoval pri určení výšky poplatku za poskytnutie úveru v súlade s
právnymi predpismi a od spotrebiteľa nevyžadoval za poskytnutie finančných prostriedkov neprimerané

plnenie. Poplatok za poskytnutie úveru je cenou hlavného predmetu plnenia a z tohto dôvodu nie je
v zmysle § 53 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pokiaľ
je uplatňovaný v súlade s právnymi predpismi, teda v súlade s § 499 Obchodného zákonníka, a je
uvedený v zmluve spôsobom a vo výške podľa § 9 ods. 1 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch
v spojení s § 1 a § 1a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Žalobcovi sa javí ako neprimerané, aby

bol postihnutý sankciou vyhlásenia spotrebiteľského úveru za bezúročný a bez poplatkov. Mal za to, že
každý prípad je nutné vyhodnocovať individuálne s prihliadnutím na konkrétne skutkové okolnosti. Treba
prihliadať aj na to, že poplatok za poskytnutie úveru môže byť klientovi vrátený. Vzhľadom na to, že
žalovanému bola daná do reálnej dispozície suma vo výške 6.000 eur, žalobca nevidí inú možnosť, ako
mal uviesť celkovú výšku úveru v zmluve o úvere, pretože aj keby sa tento poplatok nemohol uhradiť

pri prevode finančných prostriedkov z úverového účtu na inkasný účet, tak klientovi stále môže byť táto
suma daná do jeho sféry dispozície. V bode 3.10 OP-Trvanie úveru a zánik zmluvy je uvedené, že
pôžička sa poskytuje na dobu do dňa jej konečnej splatnosti uvedeného v zmluve o úvere. V zmysle ods.
1.2 Úverovej zmluvy je splatnosť úveru 23.05.2024. Termín konečnej splatnosti a doba trvania úveru
boli teda vymedzené celkom jednoznačne totožným dátumom 23.05.2024, teda námietky žalovaného

v tejto súvislosti neobstoja. Adresa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
bola uvedená v bode 3.2 Úverovej zmluvy. Informácia o možnosti mimosúdneho riešenia sporov bola
obsiahnutá v bode 3.1 Úverovej zmluvy. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že neupozornil spotrebiteľa
na možnosť zosplatnenia. Po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti
(prestal uhrádzať jednotlivé splátky riadne a včas), a preto ho žalobca na základe Výzvy na predčasné

splatenie úveru zo dňa 26.07.2019, ktorá bola zasielaná na dve adresy žalovaného (trvalá adresa: I.
XXXX/XX, K.- P. a korešpondenčná adresa: C. XXX), rozhodol o predčasnej splatnosti úveru v zmysle §
565 a § 53 ods. 9 OZ, v súlade so zmluvou a OP, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy, a to po zaslaní
upozornenia na omeškanie a možnosť predčasného zosplatnenia Opakovaným upozornením zo dňa
23.05.2019. Zo stavu omeškaných splátok je zrejmé, že žalovaný sa pred zosplatnením úveru dostal

do omeškania s úhradou splátok splatných k 23.04.2019 (splátka uhradená iba čiastočne), 23.05.2019,
24.06.2019 a 23.07.2019. Teda vzhľadom na omeškanie s úhradou splátky splatnej k 23.04.2019 bol
ku dňu zosplatnenia 26.07.2019 v omeškaní so zaplatením tejto splátky dlhšie než tri mesiace. Žalobca
mal za to, že výpočet RPMN uvedený v úverovej zmluve je správny a v súlade so zákonom, pričom
poukázal na ust. § 19 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Poukázal aj na vyjadrenie Odboru

ochrany finančných prostriedkov NBS (OFS) zo dňa 02.09.2019, v ktorom bola skonštatovaná správnosť
uvedenia výšky RPMN, ako i na uznesenia krajských súdov. Žalobca ďalej uviedol, že bonitu žalovaného
preveril jednak reportom SRBI, reportom zo Sociálnej poisťovne a na základe údajov poskytnutých
žalovaným v žiadosti o úver. Pri skúmaní bonity klienta tiež zobral do úvahy pomer príjmu k výdavkom,
a to k výdavkom klienta na domácnosť pri zohľadnení zákonného životného minima a výdavkov na

splátky všetkých poskytnutých úverov. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že žalobca svojvoľne zvyšoval
mesačné splátky. V zmysle zmluvy bolo dohodnuté anuitné splácanie, a teda splátka úveru bola každý
mesiac v rovnakej výške.5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný
(§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP),

a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru,
že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 26Csp/259/2019 je zaplatenie
4.482,32 eur s príslušenstvom.

7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie,
ktorým bolo žalovanému uložené zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 4.482,32 eur s úrokom z omeškania
vo výške 5,00% ročne zo sumy 4.292,84 eur od 27.07.2019 do zaplatenia, všetko do troch dní, ako i v

závislom výroku o nároku na náhradu trov konania.

8. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie za účelom
zistenia skutkového stavu, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam,
výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedal postupu vyplývajúcemu z ust. § 191 CSP, pretože súd zobral

do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, prednesov strán sporu vyplynuli, zohľadnil
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo a
výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá pravidlám logického myslenia. V odôvodnení svojho rozsudku
súd prvej inštancie jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne
argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých

dôkazovvychádzalaakovyhodnotil,prečonevykonalďalšienavrhnutédôkazyaakovecprávneposúdil,
teda odôvodnenie napadnutého rozhodnutia má všetky atribúty vyžadované ust. § 220 ods. 2 CSP a
nemožno mu nič vyčítať. Rovnako súd svojim postupom neznemožnil stranám, aby uskutočňovali im
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

9. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky.

10. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným
zákonom.

11. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v
uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri ich uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie

súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo strany
sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov
(IV.ÚS 252/2004).

12. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bola strana sporu pred

všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi
(I.ÚS 50/2004).

13. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proces
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo strany vyjadrovať

k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne dožadovať sa ním navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov, resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom
všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana (I.ÚS 97/1997, II.ÚS 3/1997, II.ÚS 251/2003).

14. Pretože odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý

vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky
jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým
záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov, a
pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý navec aplikoval správne hmotno-právne ustanovenia, a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil,
s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné
vyhotovenie rozsudku.

15. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že uzatvorená zmluva má všetky
zákonom vyžadované náležitosti, pričom so všetkými podstatnými námietkami žalovaného sa súd prvej
inštancie vyporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku, s poukazom na čo odvolací súd nepovažuje
za dôvodné a hospodárne opätovne sa vyjadrovať a zaujať stanovisko k rovnakým námietkam

odvolateľa, a tento použil i v konaní pred súdom prvej inštancie.

16. Ďalšie argumenty strán odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, keď
i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých

detailov sporu uvádzanými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú
jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované
na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn.
II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009 a pod.). Na ďalšiu argumentáciu strán, už nespôsobilú
ovplyvniť posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, s ktorou sa už vyporiadal v

odôvodnenísvojhorozhodnutiaprvoinštančnýsúd,tedaodvolacísúdnepovažovalzapotrebnéreagovať
špecifickou odpoveďou.

17. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej,
ako i v časti nároku na náhradu trov konania, keď prvoinštančný súd správne o nároku na náhradu trov

konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a v spore úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, postupom podľa § 387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej
správnosti potvrdil.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP a §

255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v celom rozsahu, pričom o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

19. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na
Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané

advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).