Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, July 28, 2022

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 40Csp/43/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7219201506
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Karol Fiľ

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2022:7219201506.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, sudcom Mgr. Karolom Fiľom, v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom

v Bratislave, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, právne zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v
Bratislave, Mýtna 48, proti žalovanému: G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom v T., C. 1, o zaplatenie 596,50
eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 356,66 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške:
- 5% zo sumy 95,- eur ročne od 03.05.2016 do 20.05.2016,
- 5% zo sumy 136,66 eur ročne od 21.05.2016 do 20.06.2016,
- 5% zo sumy 178,33 eur ročne od 21.06.2016 do 20.07.2016,

- 5% zo sumy 220 eur ročne od 21.07.2016 do 20.08.2016,
- 5% zo sumy 261,66 eur ročne od 21.08.2016 do 20.09.2016,
- 5% zo sumy 303,33 eur ročne od 21.09.2016 do 20.10.2016,
- 5% zo sumy 345 eur ročne od 21.10.2016 do 20.11.2016,
- 5% zo sumy 386,66 eur ročne od 21.11.2016 do 20.12.2016,
- 5% zo sumy 428,33 eur ročne od 21.12.2016 do 20.01.2017,
- 5% zo sumy 470 eur ročne od 21.01.2017 do 20.02.2017,

- 5% zo sumy 511,66 eur ročne od 21.02.2017 do 18.05.2017,
- 5% zo sumy 461,66 eur ročne od 19.05.2017 do 19.09.2017,
- 5% zo sumy 411,66 eur ročne od 20.09.2017 do 20.10.2017,
- 5% zo sumy 391,66 eur ročne od 21.10.2017 do 20.02.2018 a
- 5% zo sumy 356,66 eur ročne od 21.02.2018 do zaplatenia,
to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a odvolacím súdom
proti žalovanému v rozsahu 19,58 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.02.2019 domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy spolu 596,50 eur s príslušenstvom, a to na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej dňa
24.02.2015 medzi Consumer Finance Holding, a.s. a žalovaným. Žalobca na preukázanie svojho nároku
spolu so žalobou predložil: Projekt rozdelenia zlúčením uzavretý dňa 11.12.2017, Prehľad splátok a

úhrad, Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 1714390
a Predžalobnú upomienku zo dňa 27.02.2016 vrátane doručenky.2. Súd na základe návrhu na zmenu strany sporu na strane žalobcu Uznesením zo dňa 27.08.2019
pripustil, aby do konania vstúpil žalobca na miesto pôvodného žalobcu Všeobecnej úverovej banky, a.s.
K návrhu na zmenu strany sporu na strane žalobcu boli priložené tieto prílohy: Príloha č. 3 Rámcová

zmluva o postúpení pohľadávok, Príloha č. 1 odvolania plnej moci, podací hárok č. EPH163163847,
Žiadosť o postúpenie a prevod zo dňa 09.05.2019, Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa
23.05.2019, Odvolanie plnomocenstvo zo dňa 27.05.2019 a Rámcová zmluva o postúpení pohľadávok
zo dňa 30.11.2017.

3. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 14.10.2020 žalobu zamietol z dôvodu premlčania nároku.

4. Krajský súd v Košiciach na základe odvolania žalobcu uznesením zo dňa 16.02.2022 rozsudok zo dňa
14.10.2020 zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Krajský súd v Košiciach zrušil rozsudok
z dôvodu, že uplatnený nárok nie je v celosti premlčaný, keďže práva spojené s vyhlásením mimoriadnej
splatnosti mohol žalobca uplatniť najskôr deň nasledujúci po 20.03.2016, kedy uplynuli 3 mesiace od

omeškania splátky a od toho začala plynúť trojročná premlčacia doba.

5. Súd vec opätovne vec prejednal na pojednávaní konanom dňa 01.07.2022. Z dokazovania
vykonaného predloženými listinami mal súd preukázané tieto skutočnosti:
- Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 1714390: dňa 24.02.2015 žalovaný so spol. Consumer Finance

Holding, a.s. - s právnym predchodcom pôvodného žalobcu uzavreli Zmluvu o spotrebiteľskom úvere s
úverovým limitom 1000,-EUR. Pričom bolo dohodnuté, že žalovaný úver vráti v 24 mesačných splátkach
vo výške 54,26 eur s prvou splátkou splatnou dňa 20.03.2015, ďalšími splátkami splatnými 20. dňa
v mesiaci a termínom konečnej splatnosti 2/2017. Celková čiastka bola uvedená v sume 1.302,24
eur. Ročná úroková miera bola dohodnutá vo výške 30,30%, RPMN je uvedená vo výške 30,30 % a

priemerná hodnota RPMN vo výške 34,42%. Zmluva neobsahuje rozpis jednotlivých splátok, teda rozpis
toho, ktorá časť tej ktorej splátky sa použije na platenie úrokov a ktorá na platenie istiny úveru.
- z predloženého prehľadu splátok a úhrad: žalovaný uhradil prvých 9 splátok po 54,26 eur, t.j. sumu vo
výške 488,34 eur, pričom deviatu splátku zaplatil 16.12.2015. Následne zaplatil dňa 18.05.2017 sumu
50,-eur, dňa 19.06.2017 sumu 50,-eur, dňa 20.10.2017 sumu 20,-eur a dňa 20.02.2018 sumu 35,-eur.

Žalovaný teda spolu uhradil na vrátenie úveru sumu vo výške 643,34 eur.
- Z predžalobnej upomienky zo dňa 27.02.2016 - právny predchodca pôvodného žalobcu vyzval
žalovaného na zaplatenie nedoplatku na splátkach v celkovej sume 151,26 eur a upozornil ho, že ak
do 05.04.2016 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 12/2015, bude oprávnený úver zosplatniť.
- Z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a žaloby: právny predchodca pôvodného žalobcu úver

zosplatnil ku dňu 19.04.2016, a to listom zo dňa 27.04.2016.
- Z rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 30.11.2017 a jej prílohy č. 3 -právny predchodca
žalobcu na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok 30.11.2017 postúpil pohľadávku, ktorá
je uplatnená v tomto konaní, ku dňu 22.05.2019 na súčasného žalobcu.

6. Súd nárok posúdil podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, a to § 39, § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka upravujúcich ochranu spotrebiteľa, § 517 Občianskeho zákonníka, § 524 a nasl. Občianskeho
zákonníka upravujúcich postúpenie pohľadávky, §565 Občianskeho zákonníka, Nariadenia vlády SR
87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 1, § 1a a § 3), §
497 a nasl. Obchodného zákonníka upravujúcich zmluvu o úvere a ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z.

o spotrebiteľských úveroch (najmä § 17).

7. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 52 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu

formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,

aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čas uzavretia zmluvy zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,

alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čas uzavretia zmluvy, ak predmetom
spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu
prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať.

Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty
ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto
právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Podľa § 524 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť
písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s

ňou spojené.
Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka (ďalej len „Nariadenie č. 87/1995 Z.z.“) odplatu pri poskytnutí peňažných
prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady,
ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných

prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza
z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si
budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.
Podľa § 1 ods. 2 Nariadenia č. 87/1995 Z.z. odplata podľa odseku 1 sa vyjadruje v percentách zo sumy
zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov za rok a vypočíta sa ako súčet plnení podľa odseku 3

za rok.
Podľa § 1a ods. 1 Nariadenia č. 87/1995 Z.z. ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej
miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia
vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší

forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.

8. V danom prípade súd právny vzťah medzi pôvodným žalobcom, ktorý v dôsledku zlúčenia s právnym
predchodcom pôvodného žalobcu v zmluvnom vzťahu nastúpil na jeho miesto a žalovaným posúdil ako
vzťah spotrebiteľský, keďže právny predchodca pôvodného žalobcu vystupoval ako osoba konajúca v

rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaná ako fyzická osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy, ale možno
ju označiť za druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy ustanovujú
osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť.

Na uvedený zmluvný vzťah bolo potrebné osobitne aplikovať ako ustanovenia Občianskeho zákonníka,
konkrétne § 52 a nasl. tak aj zákona o spotrebiteľských úveroch.

9. Z vykonaného dokazovania a nesporných skutkových tvrdení súd teda zistil nasledovný skutkový stav:
Spol. Consumer Finance Holding a.s. - právny predchodca pôvodného žalobcu a žalovaný uzatvorili

dňa 24.02.2015 zmluvu o úvere, na základe ktorej žalovanému bol poskytnutý spotrebiteľský úver vo
výške 1.000,-eur, ktorý aj vyčerpal. V zmluve bola dohodnutá ročná fixná úroková sadzba vo výške
30,30 %. Žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť v 24 mesačných splátkach po
54,26 eur. Konečný termín splatnosti úver bol dohodnutý na deň 20.02.2017. Zmluva neobsahuje rozpis
jednotlivýchsplátok,tedarozpistoho,ktoráčasťtejktorejsplátkysapoužijenaplatenieúrokovaktorána

platenie istiny úveru. Žalovaný v súvislosti s čerpaným úverom zaplatil právnemu predchodcovi žalobcu
sumu 643,34 eur, z toho sumu 488,34 eur v období do 16.12.2015. Následne žalovaný na svoj dlh
uhradil dňa 18.05.2017 sumu 50,-eur, dňa 19.06.2017 sumu 50,-eur, dňa 20.10.2017 sumu 20,-eur a dňa
20.02.2018 sumu 35,-eur. Právny predchodca pôvodného žalobcu upozornil žalovaného na možnosťzosplatnenia úveru listom zo dňa 27.02.2016 a následne ďalším listom vyhlásil mimoriadnu splatnosť
úveru ku dňu 19.04.2016. Pôvodný žalobca postúpil pohľadávku uplatnenú v tomto konaní na žalobcu
dňa 22.05.2019.

10. Súd v prvom rade skúmal, či boli splnené zákonné predpoklady pre postúpenie pohľadávky
uplatnenej v tomto konaní z pôvodného žalobcu na žalobcu a dospel k záveru, že pohľadávka uplatnená
v tomto konaní bola platne prevedená v súlade s § 17 zákona o spotrebiteľských úveroch. Totiž prevod
bol uskutočnený po dohodnutom termíne konečnej splatnosti úveru (konečný termín splatnosti bol

dohodnutý na termín 20.02.2017 a pohľadávka bola postúpená dňa 22.05.2019) na veriteľa podľa § 20
ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch.

11. Následne súd posudzoval zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zistil, že dohoda o výške fixného
ročného úroku je pre rozpor zo zákonom, konkrétne pre rozpor s § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka
v spojení s § 1 a § 1a Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., absolútne neplatná. Táto neplatnosť

pôsobí od začiatku. Totiž výška fixnej ročnej úrokovej miery 30,30 %, ktorá je uvedená v zmluve,
prevyšuje dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných
bánk pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Úrok je v zmysle § 1 Nariadenia vlády SR č.
87/1995 Z.z. jednou zo zložiek, z ktorého pozostáva odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov
spotrebiteľovi. Zmluva neobsahuje iné zložky tejto odplaty, teda dohoda o úroku je zároveň dohodou

o odplate pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, ktorej najvyššiu prípustnú výšku
stanovuje § 1a Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ako dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej
miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Súd
zo stránky: zistil, že priemerná hodnota

ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pri obdobnom úvere
(spotrebiteľské úvery so splatnosťou nad 1 do 5 rokov) ku dňu 31.12.2014, t.j. zverejnená naposledy v
čase predchádzajúcom uzavretiu zmluvy (zmluva bola uzavretá dňa 27.02.2015), bola vo výške 13,95
%. Teda najvyššia prípustná výška úroku v tomto prípade mohla byť vo výške 27,80 % a dohoda, podľa
ktorej sa dohodne úrok prevyšujúci túto výšku je od začiatku absolútne neplatná pre rozpor so zákonom.

V tomto prípade bol dohodnutý úrok vo výše 30,30 %, teda vo výške vyššej ako dovoľuje zákon. Preto
je táto dohoda o úroku od začiatku neplatná, v dôsledku čoho žalobca nemá právo na žiadne úroky z
poskytnutých peňažných prostriedkov.

12. Vzhľadom na uvedené žalovaný je teda povinný vrátiť iba poskytnuté peňažné prostriedky bez

úrokov. V konaní bolo nesporné, že žalobca poskytol žalovanému úver v sume 1.000,-eur a že žalovaný
vrátil už sumu 643,34 eur. Teda žalovanému ostáva vrátiť iba 356,66 eur (1.000,- eur - 643,34 eur =
356,66 eur). Preto súd žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy istiny vo výške 356,66 eur a vo zvyšku
istiny žalobu zamietol.

13. Absolútna neplatnosť dohody o výške úroku pôsobiaca od začiatku spôsobila tiež, že aj zosplatnenie
úveru tvrdené v žalobe bolo neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom.
Teda žalovaný sa nedostal do omeškania s platením úveru tak, ako to tvrdí žalobca v žalobe. Z dôvodu
absolútnej neplatnosti dohody o výške úroku pôsobiacej od začiatku sa žalovaný nikdy nemohol
dostať do omeškania s platením časti splátky, ktorá mala kryť úroky úveru. Žalovaný sa mohol dostať

do omeškania iba s platením časti splátky pripadajúcej na istinu úveru. Preto z dôvodu absolútnej
neplatnosti dohody o výške úroku pôsobiacej od začiatku bola absolútna neplatná aj dohoda o výške
splátky v časti, v ktorej sa mala táto splátka použiť na platenie úrokov z úveru. V zmluve nie je dohodnuté,
ktorá časť jednotlivej splátky sa má použiť na platenie úrokov a ktorá jej časť na platenie istiny úveru.
Preto súd pri určení, v akom rozsahu bola dohoda o výške splátky neplatná vychádzal z predpokladu,

že v zmluve bolo dohodnuté rovnomerné splácanie istiny a úroku. Vychádzajúc z dohodnutého počtu
splátok (24) a rovnomernosti splácania istiny a úroku úveru zo splátky dohodnutej v zmluve vo výške
54,26 eur pripadala suma 41,67 eur (každá tretia splátka 41,66 eur) na platenie istiny (1.000,-eur/ 24
splátok = 41,6666667 eur) a zvyšok splátky na platenie úrokov. Z uvedeného teda vyplýva, že dohoda
o výške splátky v rozsahu nad 41,67 eur, resp. pri každej tretej splátke v rozsahu nad 41,66 eur, je

od začiatku absolútne neplatná pre rozpor dohody o výške úrokov so zákonom. Žalovaný bol preto
povinný od začiatku splácať úver nie v splátkach po 54,26 eur, ale v pravidelných splátkach vo výške
41,67 eur, pričom každá 3. splátka bola vo výške 41,66 eur. Z prehľadu splátok vyplýva, že žalovaný
zaplatil v období do dňa 16.12.2016 na splátkach spolu sumu 488,34 eur, t.j. žalovaný v deň 16.12.2016,kedy bolo splatných iba 9 splátok istiny úveru, mal zaplatených už prvých 11 splátok a z 12.tej splátky
sumu 30,-eur (8 x 41,67 + 3 x 41,66 eur + 30,-eur = 488,34 eur). Ďalšie platby žalovaný uhradil až
po konečnom termíne splatnosti úveru. Teda žalovaný sa dostal do omeškania s platením až v poradí

s 12. splátkou, ktorá bola splatná dňa 20.02.2016. Právny predchodca pôvodného žalobcu vyhlásil
mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 19.04.2016. V zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka dodávateľ
môže uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania
so zaplatením splátky. V tomto prípade sa z dôvodu absolútnej neplatnosti dohody o výške úroku a výške
splátky v rozsahu nad 41,67 eur (resp. pri každej 3. splátky v rozsahu nad 41,66 eur) pôsobiacej od

začiatku žalovaný dostal do omeškania so zaplatením až splátky splatnej dňa 20.02.2016. Úver mohol
byť teda zosplatnený v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka najskôr dňa 21.05.2016. Vyhlásenie
mimoriadnejsplatnostikudňu19.04.2016jepretoprerozporsozákonom,atos§53ods.9Občianskeho
zákonníka, absolútne neplatné a bez právnych účinkov. Žalobcovi preto patria úroky z omeškania iba
odo dňa, kedy sa žalovaný dostal do omeškania s platením jednotlivých splátok. Splatnosť splátok bola
v zmluve stranami dohodnutá na 20. deň kalendárneho mesiaca. Žalovaný sa teda dostal do omeškania

s platením čiastočne (v sume 11,66 eur) 12. splátky dňa 21.02.2016 a s platením celej 13. až 24 splátky
vždy 21. daného mesiaca, v ktorom boli splatné. Zákonná výška úrokov z omeškania v deň omeškania
žalovaného s platením 12. splátky bola vo výške 5,05 % a v deň omeškania s platením ostatných splátok
bola vždy vo výške 5 % ročne. Napriek uvedenému si žalobca uplatnil v žalobe úrok z omeškania vo
výške 5% ročne a až odo dňa 03.05.2016. O úroku z omeškania žalovaného za obdobie do 03.05.2016

súd teda nerozhodoval. Súd zistil, že žalovaný bol dňa 03.05.2016 v omeškaní s platením 12. splátky v
sume 11,66 eur, 13. splátky v sume 41,67 eur a 14. splátky v sume 41,67 eur, t.j. spolu s platením sumy
95,-eur a vždy 21. dňa nasledujúceho mesiaca až do 21.02.2017, t.j. do dňa omeškania s platením v
poradíposlednej24.splátky,satátosuma,sktoroubolžalovanývomeškanízvýšilaosumunasledujúcej
splátky istiny. Následne sa suma, s ktorou žalovaný bol v omeškaní, znížila o jeho čiastočné úhrady

vykonané dňa 18.05.2017 v sume 50,-eur, dňa 19.06.2017 v sume 50,-eur, dňa 20.10.2017 v sume 20,-
eur a dňa 20.02.2018 v sume 35,-eur. Preto súd po zistení, že zákonná výška úrokov z omeškania v
týchto dňoch omeškania nebola vyššia ako 5% ročne, zaviazal žalovaného zaplatiť aj úroky z omeškania
tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, a to podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení
s §3 Nariadenia č. 87/1995 Z.z. Vo zvyšku súd žalobu zamietol.

14. Súd žalobu zamietol aj v časti o zaplatenie nákladov na vymáhanie v sume 17,94 eur, keďže žalobca
nijako nekonkretizoval rozhodujúce skutkové okolnosti pre priznanie tejto sumy a ani nepreukázal ich
vynaloženie. Žalobca si teda nesplnil svoju základnú procesnú povinnosť podľa 150 ods. 1 CSP, t.j.
povinnosť úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Túto povinnosť

tvrdenia nie je možné nahradiť aktivitou súdu (§ 150 ods. 2 CSP) a ani odkazom na obsah priložených
listinných dôkazov (§ 132 ods. 2 CSP), bola by tým porušená rovnosť strán konania a teda išlo by
o neoprávnené zvýhodňovanie žalobcu, kedy by súd naprával resp. nahrádzal nesplnenú povinnosť
tvrdenia žalobcu vyzývaním žalobcu resp. štúdiom žalobcom predložených dôkazov a vyvodzovaním
relevantných skutočností pre daný prípad, na čo žalobca mal šancu, ktorú však adekvátne nevyužil.

15. Súd o nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a odvolacieho konania rozhodol
podľa § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP, 262 ods. 1 CSP a § 396 ods. 3 CSP. V spore nebola ani jedna zo
strán plne úspešná a preto súd vychádzal z pomeru procesného úspechu strán sporu. Úspech žalobcu
(priznaných 356,66 eur) v pomere k predmetu konania (596,5 eur) je 59,79 % a úspech žalovaného

(zamietnutých spolu 239,84 eur) v pomere k predmetu konania (596,5 eur) je 40,21 %. Takže čistý pomer
úspechu žalobcu je 19,58 % (rozdiel medzi jeho úspechom a úspechom žalovaného). Na základe toho
súd teda rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania pre súdom prvej
inštancie a odvolacieho konania v rozsahu 19,58 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným
rozhodnutím po právoplatnosti tohto uznesenia.

16.Zistenýčistýpomerúspechužalobcuvsporejerozhodujúciajprerozhodovanieonárokunanáhradu
trov odvolacieho konania, preto súd o trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že žalobcovi voči
žalovaného priznal aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rovnakom rozsahu 19,58 %.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na
Okresný súd Košice II (§ 362 ods. 1 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v platnom znení).