Rozsudok Judgement was issued on Friday, November 13, 2020

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 4C/249/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615203107
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Pastirčík

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2020:1615203107.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky sudcom Mgr. Jánom Pastirčíkom v spore žalobkyne Prima banka Slovensko,

a.s., so sídlom v Žiline, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanej Y. o zaplatenie 604,46 € s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 604,46 € do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.

Súd priznáva žalobkyni voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške

ktorých rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.3.2015 domáhala voči žalovanej zaplatenia
sumy 604,46 € spolu s úrokom vo výške 28 % ročne zo sumy 604,46 € od 29.3.2012 až do zaplatenia.
Žalobu odôvodnila tým, že so žalovanou dňa 16.7.2010 uzatvorila v súlade s § 269 ods. 2, § 708 a
nasl., § 716 a nasl. Obchodného zákonníka a Všeobecnými obchodnými podmienkami banky (ďalej len
„VOP“) zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej pre žalovanú zriadila a viedla bežný účet. Vzhľadom
na porušenie zmluvy zo strany žalovanej, žalobkyňa v súlade so zmluvou a VOP odstúpila od zmluvy
z dôvodu podstatného porušenia zmluvných podmienok, zatvorila príslušný účet žalovanej a vyzvala

ju na zaplatenie dlžnej sumy. Pokiaľ ide o posledný výpis z účtu s nulovým zostatkom, účet je možné
zatvoriť len ak je na ňom nulový zostatok, preto žalobkyňa pred zatvorením účtu vykonala dňa 29.3.2012
internú účtovnú transakciu (prevod), kedy debetný zostatok na účte žalovanej previedla na svoj vnútorný
pohľadávkový účet, pričom ide o internú transakciu banky, nie o úhradu zo strany žalovanej. V súlade
s výveskou úrokových sadzieb je istina pohľadávky (nepovolené prečerpanie účtu) úročená úrokom vo
výške 28 % ročne. Aktuálny záväzok žalovanej ku dňu 24.3.2015 predstavuje istina vo výške 604,46
€ a príslušný úrok účtovaný odo dňa prevodu na vnútorný pohľadávkový účet vo výške 499,92 €, čo

preukazuje výpis z bankového informačného systému.

2. Žalovaná sa k podanej žalobe nevyjadrila.

3. Okresný súd Malacky rozsudkom zo dňa 17.9.2018 č.k. 4C/249/2015-45 žalobu v celom rozsahu
zamietol a žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal.

4. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 28.2.2020 sp. zn. 6Co/35/2019 rozsudok tunajšieho súdu
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že súd prvej inštancie
považoval žalobu za neúplnú a výšku žalovanej sumy za nepreukázanú, resp. nepreskúmateľnú. V
takejto situácii bolo jeho povinnosťou podľa § 129 ods. 1, 2 C.s.p. vyzvať žalobkyňu na odstránenienedostatkov žaloby, t.j. na doplnenie skutkových tvrdení ohľadom uplatnenej istiny (§ 132 ods. 2 C.s.p.),
na zdôvodnenie uplatnenej istiny a príslušenstva, na špecifikáciu uplatneného nároku (z čoho pozostáva
uplatňovaná istina, koľko tvoria úroky, v prípade poplatkov aké poplatky si uplatňuje, kedy boli splatné,

podľa akého ustanovenia, či ide o poplatok súvisiaci s vedením účtu alebo s poskytnutím úveru),
na doloženie relevantných listinných dôkazov a pod. Keďže súd prvej inštancie vo veci rozhodol bez
takejto kvalifikovanej výzvy adresovanej žalobkyni a bez nariadenia pojednávania, odvolací súd dospel
k záveru, že uvedeným postupom porušil právo žalobkyne na spravodlivý súdny proces.

5. Súd poukazuje na to, že žalobkyňa v odvolaní špecifikovala uplatnenú pohľadávku, keď uviedla,
že dňa 30.11.2010 uzavrela so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere - povolené prečerpanie
na účte, na základe čoho poskytla žalovanej limit povoleného prečerpania vo výške 570 €. Povolené
prečerpanie bolo poskytnuté s úrokom 16,90 % ročne v súlade so zmluvou a VOP čl. III písm. U bod 10.
Na základe zmluvy a VOP banka rozlišuje povolený debet a nepovolený debet. Povolené prečerpanie
dlžník čerpá po častiach, vo výške a termínoch podľa svojej potreby, až do výšky poskytnutého limitu,

a to nad rámec aktuálneho zostatku bankového účtu. Žalovaná prekračovala povolený limit povoleného
prečerpania, čím porušovala zmluvu a dostala sa do omeškania s vyplatením povoleného prečerpania.
Na základe uvedeného žalobkyňa v zmysle VOP oddiel III časť T bod 12 znížila žalovanej limit
povoleného prečerpania na 0 € dňa 21.3.2012. Zrušením povoleného prečerpania a neuhradením dlžnej
sumy vo vyššie uvedenej lehote sa žalovaná dostala do nepovoleného debetu. Dlh vo výške 604,46

€ predstavoval rozdiel medzi všetkými debetnými a všetkými kreditnými obratmi vykonanými na účte
žalovanej. Žalobkyňa odôvodňovala požadovaný úrok vo výške 28 % ročne z dlžnej sumy od 29.3.2012
až do zaplatenia tým, že uvedená úroková sadzba je platná pre nepovolené prečerpanie a vyplýva z
VOP oddiel III časť A bod 23 v spojení s § 2 písm. f/ a § 18 ZoSÚ. Samotný zákon počíta s možnosťou,
že zostatok na účte bude úročený. Tvrdila, že zmluva o účte pre prípad prekročenia nemusí obsahovať

údaje uvedené v § 9 ods. 2 ZoSÚ. Naopak, podľa § 18 ods. 1 ZoSÚ postačuje, aby veriteľ informoval
spotrebiteľa na trvanlivom médiu o úrokovej sadzbe. Zdôrazňovala, že zverejňuje výšku úrokových
sadzieb v úrokovej výveske na web stránke, a to nielen aktuálne, ale aj historické vývesky.

6. Vzhľadom na to, že žalobkyňa už v rámci podaného odvolania doplnila skutkové tvrdenia týkajúce

sa uplatneného nároku a doložila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom toto odvolanie bolo
riadne doručené na vyjadrenie žalovanej, výzvu podľa § 129 ods. 1 a 2 C.s.p. spomínanú v rozhodnutí
odvolacieho súdu už súd nerealizoval a nariadil vo veci pojednávanie na termín 13.11.2020, na
ktorý predvolal strany sporu. Žalobkyňa ospravedlnila svoju neprítomnosť na pojednávaní podaním
doručeným súdu dňa 21.10.2020, v ktorom s poukazom na hospodárnosť konania navrhla, aby súd

konal a rozhodol v jej neprítomnosti. Žalovaná ospravedlnila svoju neprítomnosť telefonicky tesne pred
pojednávaním s tým, že má zdravotne postihnutú dcéru a nemá ju kde dať, musí sa o ňu postarať.
Súhlasila s tým, aby sa pojednávalo a rozhodlo v jej neprítomnosti. Vychádzajúc z uvedeného, súd v
zmysle § 180 druhej vety C.s.p. rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti strán sporu, pojednávanie
otvoril, vec prejednal a rozhodol.

7. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a zistil tento skutkový stav:

8. Zo Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 16.7.2010 uzatvorenej
medzi žalobkyňou (vtedy vystupujúcou pod obchodným menom Dexia banka Slovensko a.s.) a

žalovanou súd zistil, že obsahom zmluvy bolo zriadenie rastového osobného účtu, pričom žalovanej
bola vydaná aj platobná karta Maestro s denným limitom 1 000 €. Z článku VI. bodu 4 zmluvy
vyplýva,žebankajeoprávnenázaposkytovanieproduktov/služiebúčtovaťsipoplatkypodľaSadzobníka
poplatkov Dexia banky Slovensko a.s. v platnom znení a všetky takéto poplatky účtuje na ťarchu
účtu zriadeného na základe zmluvy, ktorého sa poskytnutie produktu/služby týka, resp. na ťarchu

akéhokoľvek iného účtu majiteľa účtu. V článku VII bod 2 zmluvy žalovaná ako majiteľ účtu vyhlásila,
že obdržala obchodné podmienky, ktorú sú súčasťou Zmluvy/príslušných zmlúv a zaväzuje sa ich
dodržiavať.Bankajeoprávnenámeniťobchodnépodmienky,pričomzmenyaichúčinnosťoznámibanka
zverejnením vo svojich obchodných priestoroch, informáciou na výpise z účtu alebo v elektronickej
podobe prostredníctvom elektronického komunikačného zariadenia banky v lehotách podľa obchodných

podmienok.

9. Z návrhu klienta na uzatvorenie zmluvy o poskytovaní služby povolené prečerpanie na osobnom účte
zo dňa 30.11.2010 súd zistil, že žalovaná požiadala o povolené prečerpanie na spomínanom osobnomúčte do výšky debetného limitu 570 €. V bode 3 návrhu bolo uvedené, že výšku, dátum účinnosti
debetného limitu a výšku úrokovej sadzby banka oznámi klientovi formou výpisu z technického systému
banky.Vzmyslebodu9návrhuvprípadekonkludentnéhoprijatianávrhuzmluvybankouvsúlades§275

ods. 4 Obchodného zákonníka, dôjde povolením čerpania peňažných prostriedkov do výšky debetného
limitu na účte k platnému a účinnému uzatvoreniu tejto zmluvy.

10. Z predložených výpisov z účtu žalovanej za obdobie od 16.7.2010 do 29.3.2012 súd zistil, že k
29.3.2012 mala žalovaná na svojom účte debetný zostatok 604,46 € (rozdiel medzi súčtom debetných

operácií vo výške 10 131,47 € a kreditných operácií vo výške 9 527,01 €).

11. Žalobkyňa listom zo dňa 21.3.2012 žalovanej oznámila, že z dôvodu vykazovaného debetného
zostatku na jej účte odo dňa 1.12.2011 v aktuálnej výške 595,46 € odstupuje od zmluvy o účte dňom
doručenia tohto oznámenia a zároveň ju vyzvala na úhradu spomínaného debetného zostatku v lehote
troch dní od doručenia oznámenia.

12. Podľa oddielu III časti A. bodu 23 VOP žalobkyne platných od 1.11.2010, ak účet/vkladná
knižka dosiahne debetný (záporný) zostatok, príp. sa prekročí povolené prečerpanie, je klient povinný
vysporiadať záporný zostatok/nepovolené prekročenie v lehote uvedenej vo výzve banky vo forme
výpisu z technického systému banky. Takéto prekročenie sa považuje za podstatné porušenie zmluvy.

Ak v tejto lehote klient zostatok nevysporiada, bude banka vymáhať takto vzniknutú pohľadávku súdnou
cestou alebo si ju vysporiada vzájomným započítaním na ťarchu pohľadávky klienta voči banke. Ak
vznikne na účte/vkladnej knižke debetný (záporný) zostatok, resp. je prekročené povolené prečerpanie,
má banka právo uplatniť úročenie debetu/nepovoleného prečerpania a následne takýto úrok zúčtovať
na ťarchu účtu/vkladnej knižky, príp. účtovať sankčný poplatok, ktorý je spolu s debetnými úrokmi

uvedenými v sadzobníku.

13. Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od
určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

14. Podľa § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka, banka je povinná prijímať na bežný účet v mene,
na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných
prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok
určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným
osobám. Banka je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať

zúčtovanieuskutočnenýchplatiebvsúladesozmluvouobežnomúčteavlehotáchazaďalšíchzákonom
ustanovených podmienok pre poskytovanie platobných služieb.

15.Podľa§710Obchodnéhozákonníka,akjevzmluveurčené,žebankavykonádourčitejsumypríkazy
na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán

pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

16. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

17. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,

ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom do 31.12.2010 (ďalej len
„ZoSÚ“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkovna základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

19. Podľa § 2 písm. e/ ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie povoleným prečerpaním forma
spotrebiteľského úveru, ktorý umožňuje spotrebiteľovi disponovať s peňažnými prostriedkami nad rámec
aktuálneho zostatku jeho platobného účtu, ktorý má vedený u veriteľa.

20. Podľa § 2 písm. f/ ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie prekročením automaticky prijaté

prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať peňažnými prostriedkami nad
rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného
prečerpania.

21. Podľa § 10 ods. 1 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa
musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, musí obsahovať tieto náležitosti:

a/ podľa § 9 ods. 2 písm. a/, b/, d/, f/,g/, i/ a w/,
b/ povinnosť spotrebiteľa kedykoľvek zaplatiť takýto úver na žiadosť veriteľa v plnej výške,
c/ výšku poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere
a podmienky, za akých sa tieto poplatky môžu meniť.

22. Podľa § 18 ods. 1 ZoSÚ, ak ide o zmluvu o otvorení bežného účtu a existuje možnosť, že sa
spotrebiteľovi umožní prekročenie, veriteľ je povinný informovať spotrebiteľa pravidelne v listinnej forme
alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi o úrokovej sadzbe spotrebiteľského
úveru,podmienkach,ktoréupravujújejuplatňovanie,indexealeboreferenčnejsadzbe,ktorásavzťahuje
na pôvodnú úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, sankciách, úrokoch z omeškania a poplatkoch za

toto prekročenie a podmienkach, za ktorých sa tieto poplatky môžu meniť.

23. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobe je možné vyhovieť len sčasti, a to
vo výške uplatnenej istiny 604,46 €. Žalovaná uzatvorila so žalobkyňou jednak zmluvu o spolupráci
pri poskytovaní bankových produktov a služieb, ktorou jej žalobkyňa zriadila osobný účet a poskytla

platobnú kartu a jednak zmluvu o povolenom prečerpaní na účte (návrh zo dňa 30.11.2010). Predmetné
zmluvy uzatvorila žalovaná ako fyzická osoba s uvedením rodného čísla a adresy trvalého bydliska.
Išlo o zriadenie osobného účtu a nie účtu podnikateľského. Zo žiadnych skutočností nemožno vyvodiť,
že by žalovaná uzatvorila zmluvu na účely podnikania, ale je zrejmé, že predmetom vzťahu bol bežný
účet fyzickej osoby spotrebiteľky. Žalobkyňa je bankou, právnickou osobou poskytujúcou okrem iného

službu vedenia účtu a taktiež poskytujúcou úvery aj formou povoleného prečerpania na účte. Súd preto
vec právne posúdil nielen podľa citovaných ustanovení Obchodného zákonníka, ale aj podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka týkajúcich sa ochrany spotrebiteľov a podľa ZoSÚ, keďže išlo o spotrebiteľský
úver formou povoleného prečerpania.

24. V konaní nebola sporná skutočnosť, že žalobkyňa viedla pre žalovanú bežný účet, pričom
prečerpanie finančných prostriedkov na účte vyplýva z predložených výpisov z účtu. Žalobkyňa najprv
znížila limit povoleného prečerpania na 0 € dňa 21.3.2012, následne dňa 29.3.2012 zatvorila účet
a debetný zostatok na účte previedla internou účtovnou operáciou na svoj vnútorný pohľadávkový
účet. Súd mal z predložených výpisov z účtu za preukázané, že žalobkyňa evidovala voči žalovanej

pohľadávku ku dňu uzatvorenia účtu vo výške 604,46 €, ktorú jej súd ako dôvodne uplatnenú priznal.

25. Žalobkyňa sa domáhala taktiež zaplatenia úroku vo výške 28 % ročne z dlžnej sumy 604,46
€ od 29.3.2012 až do zaplatenia. Súd v prvom rade považuje za nesprávny argument žalobkyne,
podľa ktorého jej tento sankčný úrok zo sumy nepovoleného prečerpania účtu umožňuje požadovať

ustanovenie § 18 ods. 1 ZoSÚ. Predovšetkým dané ustanovenie upravuje výlučne informačnú povinnosť
banky vo vzťahu ku klientovi pre prípad vzniku prekročenia (prečerpania) bežného účtu, neustanovuje
akékoľvek práva banky v súvislosti s prekročením (prečerpaním) bežného účtu. Predmetné ustanovenie
nerozlišuje medzi povoleným a nepovoleným prečerpaním bežného účtu, vzťahuje sa na oba tieto
inštitúty, pričom neustanovuje, že banka má voči klientovi pri nepovolenom prečerpaní nárok na všetky

plnenia, o ktorých jej toto ustanovenie ukladá klienta informovať. Subjektívne práva banky na tieto
plnenia v konkrétnom právnom vzťahu musia vyplývať z osobitých zákonných prípadne zmluvných
ustanovení (viď rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 25.4.2019 sp. zn. 9Co/149/2018).26. Žalobkyňa však v danom prípade nepreukázala platné individuálne dojednanie úroku uplatneného
za nepovolené prečerpanie účtu vo výške 28 %, nakoľko nepreukázala jeho dojednanie priamo v
spotrebiteľskej zmluve. Je síce pravdou, že samotné použitie odkazu na obchodné podmienky nie

je v spotrebiteľských zmluvách zakázané, avšak takáto zmluva musí obsahovať tzv. transparentnú
inkorporačnú doložku, ktorá musí byť dostatočne jasná a zrozumiteľná (musí z nej byť možné presne
identifikovať dokument, na ktorý odkazuje) a nesmie byť v zmluve skrytá medzi menej významné
zmluvné dojednania. Dokonca ani pri zachovaní transparentnosti inkorporačnej doložky nie je prípustné,
aby do obchodných podmienok (prípadne ďalších častí zmluvnej dokumentácie) v neprehľadnej, zložito

formulovanej a malým písmom písanej forme dodávateľ skrýval pre spotrebiteľa dôležité a podstatné
zmluvné dojednania alebo také, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a dodávateľ dúfa, že si ich
nevšimne. Pokiaľ tak dodávateľ učiní, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takému konaniu nemožno
priznať právnu ochranu (k tomu porovnaj nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 11.11.2013
sp. zn. I. ÚS 3512/11). Zahrnutie ustanovenia ukladajúceho spotrebiteľovi platiť úrok z nepovoleného
prečerpania do všeobecných obchodných podmienok, pričom jeho výška je určená ďalším odkazom na

sadzobník (úrokové sadzby produktov) tak, ako tomu bolo v prejednávanej veci, sa nedá hodnotiť inak
ako snaha ukryť pred spotrebiteľom pre neho podstatné zmluvné ustanovenie, ktorého uplatnenie môže
mať veľký negatívny dopad na jeho finančnú situáciu. Navyše, úrokové sadzby produktov žalobkyne
platné od 19.3.2012, teda v čase, keď sa žalovaná dostala do nepovoleného prečerpania účtu, žiadnu
úrokovú sadzbu pre prípad nepovoleného prečerpania neobsahujú. Výška úrokovej sadzby 28 % ročne

pri nepovolenom prečerpaní účtu vyplýva až z úrokových sadzieb produktov žalobkyne účinných od
1.1.2015 v spojení s bodom 3.12 VOP účinných od 1.3.2015.

27. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudky Krajského súdu v Bratislave z 25.4.2019 sp. zn.
9Co/149/2018 a z 24.10.2019 sp. zn. 9Co/70/2019 v obdobných veciach žalobkyne, v ktorých sa

konštatovalo, že zmluvné ustanovenie uvedené v bode 3.12 VOP žalobkyne, podľa ktorého po dobu
nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na
základe úrokovej sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“, je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka neplatné, nakoľko ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalobkyňou požadovaný úrok zo
sumy nepovoleného prečerpania vo výške 28 % ročne, ktorý má povahu sankčného úroku, predstavuje

neprípustné obchádzanie ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovuje právo
veriteľa požadovať pri omeškaní s plnením peňažného dlhu popri plnení i úroky z omeškania. Výška
úrokov z omeškania je upravená § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. a je vzhľadom
na jej naviazanie na základnú úrokovú sadzbu ECB variabilná. V každom období je však rádovo nižšia
ako žalobkyňou požadovaný sankčný úrok vo výške 28 % ročne. Krajský súd zotrval na svojom názore,

že sankčný úrok 28 % ročne je vo výške zjavne neprimeranej zabezpečenému záväzku a zásadne
znevýhodňuje spotrebiteľa. Peňažné prostriedky klienta na jeho bežnom účte sú bankou úročené len
minimálne, prípadne vôbec, avšak od klienta banka požaduje v prípade prečerpania úrok vo výške
blížiacej sa jednej tretine dlžnej sumy ročne. Žalobkyňa tým zneužíva nepriaznivú finančnú situáciu
klienta, jeho ľahkomyseľnosť a neskúsenosť. Krajský súd uzavrel, že sankčný úrok za nepovolené

prečerpanie bol žalobkyňou stanovený v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka, nakoľko jeho výška podstatne prevyšuje úrokovú mieru v danej dobe obvyklú, pričom je
odôvodnené predpokladať, že pokiaľ by žalovaná ako spotrebiteľka nebola v zložitej finančnej situácii,
nedostala by sa do nepovoleného prečerpania a nezaviazala by sa tým platiť takto neprimerane vysoký
úrok z požičaných peňazí.

28. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súdu žalobu v časti požadovaných úrokov vo výške 28 % ročne
zo sumy 604,46 € od 29.3.2012 až do zaplatenia ako nedôvodnú zamietol.

29. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

30. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. Pri určovaní pomeru úspechu a

neúspechu strán v konaní súd vychádzal len z uplatnenej istiny. Táto bola v celom rozsahu žalobkyni
priznaná, a tak je možné konštatovať, že mala plný úspech vo veci. Vznikol jej tak nárok na plnú náhradu
trov konania voči žalovanej. O výške tejto náhrady rozhodne súdny úradník samostatným uznesením
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 C.s.p.).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,

b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a/ sa týkajú procesných podmienok,

b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného
poriadku).