Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, December 1, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/37/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2319200397
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2319200397.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudkýň:
JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Eva Behranová v právnej veci žalobkyne: Ing. X. U., narodená
X.XX.XXXX, bytom V. W. U. XX, zastúpená splnomocnencom: Občianske združenie Centrum správnej
pomoci Galanta, so sídlom Staničná 1702/10, Galanta, proti žalovaným: 1. OTP Banka Slovensko, a.s.,
IČO 31 318 916, so sídlom Štúrova 5, Bratislava, 2. Dražobná spoločnosť, a.s., IČO 35 849 703, so

sídlom Zelinárska 6, Bratislava, zastúpený splnomocnencom: STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s.r.o.,
so sídlom Dunajská 15, Bratislava, 3. R. J., narodený XX.X.XXXX, bytom H. XXX/XX, U., 4. JUDr. Marta
Pavlovičová, notárka, so sídlom Šafárikovo námestie 4, Bratislava, zastúpená splnomocnencom: InLaw,
s.r.o., so sídlom Záhradnícka 36, Bratislava, 5. JUDr. H. T., notársky koncipient notárky JUDr. Marty
Pavlovičovej, so sídlom Šafárikovo námestie 4, Bratislava, zastúpený splnomocnencom: InLaw, s.r.o.,
so sídlom Záhradnícka 36, Bratislava, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, o určenie vlastníckeho

práva, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 15Csp/18/2019-305 zo dňa
17.12.2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. žalovaným 1.,

2., 3., 4. a 5. priznal náhradu trov konania vo výške 100 %.

2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 7 ods. 1, § 12 ods. 1 veta
prvá, ods. 4, ods. 5, § 19 ods. 1 písm. d), § 21 ods. 2, ods. 4, § 24 ods. 1, ods. 2 písm. h), ods. 3, ods.
8 zákona č. 572/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č.
323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov, § 151a,

§ 151e ods. 2, § 151h ods. 1, ods. 2, § 151l ods. 1, § 151m ods. 1, ods. 6 Občianskeho zákonníka, §
137 písm. c), § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

3. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že žalobu voči žalovaným 4. a 5. zamietol, pretože
nejde o osoby, ktoré spadajú do rámca účastníkov konania, ktorý vymedzuje zákon. Časť dôvodov
neplatnosti dobrovoľnej dražby, ktoré majú spočívať v neplatnosti úverovej zmluvy, nie sú spôsobilé

privodiť pre žalobkyňu priaznivé rozhodnutie vo veci, keďže v konaní o neplatnosť dobrovoľnej dražby
nie je súd oprávnený skúmať platnosť právneho úkonu, na základe ktorého vznikla pohľadávka, ktorej
riadne nesplácanie malo za následok speňaženie zálohu, ktorý zabezpečoval túto pohľadávku. Navyše
pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je sporná, pretože táto pohľadávka bola judikovaná
Okresným súdom v Galante v spore vedenom pod sp. zn. 10Csp/116/2018, ktorej predmetom bol nárok
žalovaného 1. vyplývajúci z úverovej zmluvy o hypoúvere č. 070/3007/13SU zo dňa 4.7.2013. Keďže

pohľadávka bola žalovanému 1. riadne priznaná súdom, voči rozhodnutiu ktorého žalobkyňa nevyužila
opravný prostriedok, táto pohľadávka existovala, pričom bola zabezpečená záložným právom v zmyslezmluvy ZZ1 kúz č. 070/3007/13SU zo dňa 4.7.2013. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie zamietol
návrhy na doplnenie dokazovania, ktoré boli prednesené žalobkyňou, pretože tieto smerovali k výsluchu
zamestnancov žalovaného 1., ktorí sa mali podieľať na príprave a uzatváraní úverovej zmluvy. Súd prvej

inštancie preskúmal platnosť záložnej zmluvy a celého procesu, ktorý smeroval k výkonu záložného
práva a zistil, že napádanú vyššie označenú záložnú zmluvu je potrebné považovať za platnú, pričom
k realizácii výkonu záložného práva došlo oprávnenou osobou záložným veriteľom - žalovaným 1. a
predmetom realizácie záložného práva boli nehnuteľnosti, ktoré v čase jeho realizácie tvorili predmet
zálohu a boli vo vlastníctve dlžníka - žalobkyne, na ktorú prešli práva a povinnosti záložcu okamihom

nadobudnutia predmetu zálohu. Argumentácia žalobkyne, že pri výkone záložného práva došlo bez
jej súhlasu ako vlastníčky k scudzeniu nehnuteľností, ktoré boli pôvodne v jej výlučnom vlastníctve,
neobstojí, pretože okamihom nadobudnutia predmetu zálohu do vlastníctva žalobkyne prešli všetky
práva a povinnosti záložcu, pričom žalobkyňa nehnuteľnosti nadobudla do vlastníctva od pôvodného
záložcu T. M. vedomá si toho, že záložné právo je zriadené práve za účelom zabezpečenia pohľadávky
žalovaného 1., ktorá vznikla z hypotekárneho úverového vzťahu práve s ňou. Žalovaný 1. ako záložný

veriteľ konal v mene záložcu, ktorým už v tom čase bola žalobkyňa ako výlučná vlastníčka nehnuteľností.
K výkonu záložného práva došlo po predchádzajúcom oznámení o začatí výkonu záložného práva zo
dňa 29.4.2016, ktoré bolo žalobkyni riadne doručené dňa 5.5.2016. Navrhovateľom dražby bola osoba
na to oprávnená, čiže žalovaný 1. ako osoba vykonávajúca záložné právo, čiže záložný veriteľ. Čo
sa týka námietok o nedoručení Oznámenia o začatí výkonu záložného práva a námietok smerujúcim

k nedoručeniu Oznámenia o opakovanej dražbe, listinnými dôkazmi boli tieto námietky žalobkyne
jednoznačne vyvrátené, pretože Oznámenie o začatí výkonu záložného práva bolo žalobkyni doručené
dňa 5.5.2016 a Oznámenie o opakovanej dražbe bolo žalobkyni doručené dňa 25.10.2018. Ani v časti
ohodnocovania predmetu dražby nebolo zistené žiadne porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných
dražbách. Dňa27.4.2018bolvypracovanýZnaleckýposudokč.12/2018znalcomIng.MichalomIžákom,

k vypracovaniu uvedeného znaleckého posudku došlo na základe fyzickej ohliadky týchto nehnuteľností,
pričom o tomto bol vyhotovený znalcom protokol zo dňa 30.1.2018, pričom dôvodom neplatnosti dražby
nemôže byť to, že ohliadka bola vykonaná bez prítomnosti vlastníka nehnuteľnosti, pretože takáto
povinnosť nevyplýva zo žiadneho ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách. Znalecký posudok bol
žalovaným 2. žalobkyni riadne doručený, pričom tento si prevzala dňa 4.5.2018. Dňa 23.7.2018 bol

žalovanému 2. rade doručený list žalobkyne zo dňa 25.5.2018 označený ako „Nesúhlas s dobrovoľnou
dražbou“, ktorý obsahoval námietky žalobkyne voči znaleckému posudku. Žalovaný 2. sa s námietkami
žalobkyne vysporiadal a listom zo dňa 8.8.2018, ktorý bol žalobkyni doručený 13.8.2018 námietky
žalobkyne zhodnotil. Čo sa týka námietok, ktoré mala vzniesť matka žalobkyne ako jej splnomocnená
zástupkyňa na dražbe, súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa ako dlžníčka a ani jej splnomocnená

zástupkyňa nemôžu byť považované za účastníka dražby a teda ani ich prípadne vznesené námietky
nemusia byť uvedené v zápisnici osvedčujúcej priebeh dražby. Keďže ohliadka predmetu dražby bola
znemožnená práve zo strany žalobkyne, nie je možné za dôvod neplatnosti dražby považovať to, že
nebolo možné vykonať záujemcami dôkladnú ohliadku predmetu dražby. Z listinných dôkazov taktiež
vyplýva, že žalovaný 2. ako dražobník si splnil povinnosť, v zmysle ktorej je povinný prostredníctvom

obce zverejniť údaje o verejne konanej dražbe. Súd prvej inštancie nevyhovel žalobe ani v časti druhého
petitu, ktorý smeroval k určeniu, že žalobkyňa je naďalej vlastníčkou nehnuteľností, ktoré tvorili predmet
dražby, keďže na takomto určení nie je naliehavý právny záujem, pretože žalobkyňa v svojej situácii,
kedy došlo k prechodu vlastníckeho práva v dôsledku vykonania dobrovoľnej dražby, má iný prostriedok
právnejnápravy,ktorýmježalobaourčenieneplatnostidražby.Zuvedenýchdôvodovsúdprvejinštancie

žalobu v celom rozsahu zamietol.

4. Súd prvej inštancie priznal žalovaným 1., 2., 3., 4., 5. nárok na náhradu trov konania, keďže mali plný
úspech v spore.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalobkyňa z dôvodov podľa ust. § 365 ods.
1 písm. a), b), d), e), f), g), h) Civilného sporového poriadku.. V odvolaní uviedla, že prejedávaná
vec je spotrebiteľská, pretože ide o uplatnenie si nároku dodávateľa od spotrebiteľa zo spotrebiteľskej
zmluvy z neprijateľných podmienok, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V konaní nebol vyslúchnutý a žalobkyni bolo odopreté

právo klásť mu otázky na verejnom pojednávaní, na ktorom sa vykonávajú dôkazy, pričom žalovaný
1. spôsobil neplatnosť napádanej dobrovoľne] dražby, ktorá nebola dobrovoľná, bola vykonaná proti
vôli žalobkyne spotrebiteľky. Žalobkyňa ako osoba dotknutá na svojich právach podala svoju žalobu
podľa ust. § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákonaSlovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti, pretože spochybňuje platnosť
záložnej zmluvy a boli porušené ustanovenia tohto zákona. Žalobkyňa považuje napadnutý rozsudok
za nezákonný, zjavne neodôvodnený, neprimerane prísny, nevyvážený a nezohľadňujúci argumenty,

ani okolnosti v predmetnej veci. Rozsudkom bolo porušené právo na spravodlivý proces, súd prvej
inštancie sa nevysporiadal s každou podstatnou námietkou, riadne neodôvodnil svoje rozhodnutie,
pričom ide o arbitrárne rozhodnutie. Interpretácia súdu prvej inštancie je v rozpore s obsahom právnej
praxe, pričom tento odklon nie je nijako zdôvodnený, rozhodnutie je rozporné s kogentnými normami.
Odôvodnenie predmetného rozhodnutia nespĺňa zákonom stanovené podmienky podľa § 220 ods. 2

a 3 Civilného sporového poriadku. Výklad a aplikácia právnych predpisov je v extrémnom nesúlade
a odkláňa sa od ustálenej judikatúry bez toho, aby tento odklon bol dostatočne zdôvodnený. Súd
prvej inštancie nesprávne odôvodnil svoj postup, ktorým rozhodol, že žalobu zamietol. Súd prvej
inštancieneposkytolochranuspotrebiteľovi.Zmluvouoúveredodávateľvnútilspotrebiteľkeajinýprávny
úkon, ktorý bol pri podpise zmluvy v sfére záujmu spotrebiteľa. Dojednanie zo záložnej zmluvy nemá
náležitosti písomnej formy zmluvy, preto je aj z tohto dôvodu podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka

zmluva o zriadení záložného práva neplatná. Žalobkyňa žalobu podala s poukazom na nemožnosť
nadobudnutia veci od nevlastníka na dobrovoľnej dražbe, s poukazom na to, že dobrovoľná dražba
v skutočnosti nie je originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva, pretože v dobrovoľnej
dražbe nemožno nadobudnúť vec od nevlastníka. Navrhovateľ dobrovoľnej dražby sa nikdy nestal
vlastníkom dražených nehnuteľností. Veriteľ ako navrhovateľ dobrovoľnej dražby nezaslal vlastníkovi

predmetných nehnuteľností oznámenie o začatí výkonu záložného práva. Začatie výkonu záložného
práva formou dobrovoľnej dražby nebolo medzi stranami sporu dohodnuté. Dražba prebehla dňa
26.11.2018 bez súhlasu vlastníka, pričom notársky kandidát neopísal pravdivo priebeh napadnutej
dražby. Žalovaný 3. sa nestal vlastníkom dotknutých nehnuteľností, pretože predmet dražby mu nikdy
nebol odovzdaný, ani mu nemôže byť odovzdaný, pretože ona mu ho nikdy dobrovoľne neodovzdá,

pričom povinnosť odovzdať predmet dražby má dražobník, ktorý ho nemá vo svojej dispozícii, nemá ho
vo svojej faktickej moci a tak ho nemôže odovzdať vydražiteľovi, hoci mu to zákon ukladá. Žalovaný
3. si mohol kúpiť akúkoľvek nehnuteľnosť, avšak žalobkyňa dotknuté nehnuteľnosti nemala v úmysle
predať, ani nechať vydražiť. Žalovaný 1. nie je bez jej vôle oprávnený dotknuté nehnuteľnosti navrhnúť
dražiť. Žalovaný 4. neopísal presný opis deja dražby. Dobrovoľná dražba sa začala oneskorene,

ona na nej prítomná nebola, dražby sa zúčastnila matka X. U., ktorá sa o konaní a termíne dražby
dozvedela od známych a z internetu. Žalovaný 2. neoznámil žalobkyni konanie dražby. Matka na dražbe
požiadala žalovaného 5. o zapísanie prednesených námietok do notárskej zápisnice, pričom tento
odmietol námietky do zápisnice uviesť, urobil tam len zápis o nesúhlase s dobrovoľnou dražbou, pričom
matka za dcéru vyjadrila nesúhlas s dobrovoľnou dražbou ústnym a písomným vyhlásením. Znalecký

posudok č. 12/2018 zo dňa 27.4.2018 nebol riadne doručený, nebol urobený v prítomnosti vlastníčky
nehnuteľností. Stanovenie všeobecnej ceny nehnuteľností bolo vykonané v neprospech žalobkyne a
spôsobilo zámerné zníženú ceny nehnuteľností, ide o nepravdivý znalecký posudok. Dražobník mal od
vykonania dražby upustiť podľa § 19 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách. Čo sa týka
vyhlásenia úveru za predčasne splatný, ide o neplatný právny úkon. Je nepravdivé tvrdenie súdu prvej

inštancie, že súd pri vydaní platobného rozkazu ex offo skúmal pred vydaním rozhodnutia, či neboli
porušené práva žalobkyne, ide o zavádzajúce a nepravdivé odôvodnenie. Taktiež aj exekučný súd mal
povinnosť skúmať (z predloženej úverovej zmluvy a VOP), či nedošlo k porušeniu práv spotrebiteľa.
Exekučný súd neskúmal exekučný titul podľa obsahu, skúmal ho výlučne iba po formálnej stránke.
Námietky žalobkyne vo veci neplatných ustanovení úverovej zmluvy, ako i celej úverovej dokumentácie,

sú dôvodné, pretože boli porušené jej základné práva a ľudská sloboda. Spotrebiteľka nikdy nepristúpila
k záložnej zmluve a nikto ju k tomu nemohol ani prinútiť. Nemožno sa stotožniť s konštatovaním,
že žalobkyňa nijako nepreukázala existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení,
pretože už i Najvyšší súd Slovenskej republiky judikoval, že spotrebiteľ nie je povinný preukazovať
naliehavý právny záujem. V danom prípade ide o osobitný druh žaloby patriacej spotrebiteľovi s cieľom

domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá
má podklad v osobitných predpisoch, a to § 53 ods. l, ods. 4 a 5 a § 53a Občianskeho zákonníka,
§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.. Žalobkyňa namietala neplatnosť zmluvy o hypotekárnom úvere
a zároveň namietala spornosť pohľadávky, pre ktorú sa vykonávalo záložné právo, čím sa súd prvej
inštancie nezaoberal. Udelením príklepu sa nestal výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností

nikto. Žalovaní 4., 5. sú v prejednávanej veci zaangažovaní a pasívne vecne legitimovaný, napokon
zákon o dobrovoľných dražbách to nevylučuje. Žalovaní 4., 5. si nesplnili svoju povinnosť vyplývajúcu
z § 64 Notárskeho poriadku, v zmysle ktorého boli povinní zaznamenať celý priebeh dražby, teda
vrátane námietok, ktoré boli vznesené matkou žalobkyne, ktorá bola na dražbe prítomná. Žalobkyňaspochybnila záložnú zmluvu, zároveň žiadala, aby súd určil, že neprijateľné podmienky sú aj v zmluve
o zriadení záložného práva, pričom záložná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou a súd je povinný ju
podrobiť súdnej kontrole, avšak súd prvej inštancie jej návrhu nevyhovel a nesplnil si ani zákonom

stanovenú povinnosť. Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 4.7.2013 bola uzavretá
medzi žalovaným 1. a záložcom T. M.. Žalobkyňa nebola účastníčkou tejto zmluvy a zastáva názor,
že žiadne práva z tejto zabezpečovacej zmluvy na ňu neprešli. Keďže žalobkyňa nebola účastníkom
zmluvy o zriadení záložného práva, nemohlo byť postupované v zmysle čl. V. tejto zmluvy a nemohla
byť vykonaná dobrovoľná dražba. Dobrovoľná dražba je neplatná aj z toho dôvodu, že zmluva o zriadení

záložného práva jednostranným vyhlásením splatnosti úveru ako vedľajší zabezpečovací právny úkon
zanikla, preto nebolo možné vykonať záložné právo vyplývajúce zo zmluvy o zriadení záložného
práva. Žalobkyňa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy, ktorá žalobkyni nebola poskytnutá, pretože
nebola stranou zmluvy, nebola s ňou oboznámená, nebola jej vysvetlená. Súd prvej inštancie porušil
zásadu kontradiktórnosti, keďže návrhy dôkazov prednesené splnomocnenou zástupkyňou žalobkyne
na pojednávaní konanom dňa 19.11.2019 zamietol, nakoľko mal za to, že ich vykonanie by bolo

nadbytočným, pričom by nijako neprispeli k veci samej. Súd prvej inštancie nesprávne odôvodnil okruh
účastníkov konania. Neobstojí argumentácia súdu prvej inštancie, že okamihom nadobudnutia predmetu
zálohu do vlastníctva žalobkyne na ňu prešli všetky práva a povinnosti záložcu, ide o ničím nepodložené
názory, ktoré nie sú záväzné pre spotrebiteľku. Žalobkyňa navrhuje, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6.Kodvolaniužalobkyneprotirozsudkusúduprvejinštanciesavyjadrilžalovaný1..Vovyjadreníuviedol,
že námietky žalobkyne vo veci neplatných ustanovení úverovej zmluvy, ako i celej úverovej zmluvy, nie
sú dôvodné, nakoľko už boli posudzované tak v konaní pod sp. zn. 10 Csp/116/2018, v exekučnom
konaní exekučným súdom, ako i dohľadom NBS. Žalobkyňa uvádza, že sa na dobrovoľnej dražbe so

žalovaným 1. nedohodla a že k nej nedala súhlas. Žalobkyňa si však zobrala u žalovaného 1. úver na
nadobudnutie nehnuteľnosti, ktorá nehnuteľnosť návratnosť tohto úveru žalovanému 1. zabezpečovala
a žalovaný l. uzavrel s vtedajším majiteľom nehnuteľnosti, pánom M., na tento účel záložnú zmluvu.
V zmysle platného práva po nadobudnutí vlastníctva založenej nehnuteľnosti žalobcom, toto záložné
právo prešlo s nehnuteľnosťou na žalobcu. Navrhovateľ dražby nemusí byť len vlastník nehnuteľnosti,

žalovaný l. z pozície záložného veriteľa mal plný mandát na podnet k dobrovoľnej dražbe pre vymáhanie
pohľadávky zo zmluvy o úvere. Na samotný výkon záložného práva sa nevyžaduje súhlas vlastníka
založenej nehnuteľnosti, vlastník je povinný len výkon záložného práva strpieť. Žalobkyňa si zobrala u
žalovaného 1. úver, dohodla sa na podmienkach jeho splácania a zriadila záložné právo k nehnuteľnosti
na zabezpečenie pohľadávky žalovaného 1. z úverovej zmluvy. Žalovaný 1. považuje odvolanie ako

celok za absolútne zmätočné, citujúce zákonné ustanovenia a zdroje z tretích strán bez elementárneho
porozumenia textu. Žalovaný 1. navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu
potvrdil.

7. K odvolaniu žalobkyne proti rozsudku súdu prvej inštancie sa vyjadril žalovaný 2.. Vo vyjadrení

uviedol, že odvolanie je značne chaotické, obsahuje rozsiahle teoretické citácie bez zjavnej súvislosti
s predmetom sporu. Žalobkyňa v odvolaní, rovnako ako v žalobe, poukazuje na množstvo podľa nej
neprijateľných podmienok obsiahnutých v úverovej a záložnej zmluve, ignorujúc skutočnosti, ktoré boli v
rámci prvoinštančného konania preukázané listinnými dôkazmi a ktoré prvoinštančný súd zistil. Rovnako
ako v žalobe, ani v rámci odvolania, žalobkyňa nepoukazuje na žiadne konkrétne dôkazy, ktoré by

podporili jej tvrdenia a obmedzuje sa iba na ničím nepodložené domnienky. Súd prvej inštancie sa
v rozsudku podrobne vysporiadal so všetkými námietkami žalobkyne a podrobne svoje rozhodnutie
odôvodnil. Skutočnosť, že žalobkyňa s rozsudkom nesúhlasí, pretože má iné predstavy o tom, ako mal
súd rozhodnúť, nemôže bez ďalšieho spôsobiť zrušenie rozsudku. Vo vzťahu k nedostatku naliehavého
právneho záujmu vo vzťahu k petitu č. 2 žaloby je žalovaný 2. názoru, že žalobkyňa má k dispozícii

iný spôsob ochrany, ktorým je žaloba o určenie neplatnosti dražby podľa § 21 ods. 2 zákona o
dobrovoľných dražbách. Vo vzťahu k absencii pasívnej vecnej legitimácie žalovaných 4., 5. žalovaný
2. uvádza, že zákon o dobrovoľných dražbách určuje okruh účastníkov konania o určenie neplatnosti
dražby v § 21 ods. 4, podľa ktorého notár a notársky kandidát nie sú účastníkmi konania o určenie
neplatnosti dražby. Námietky týkajúce sa porušenia zásady nemo plus iuris sú neopodstatnené, keďže

na posudzovanie nadobudnutia vlastníckeho práva vydražiteľom nemožno aplikovať zásadu „nemo plus
iuris“, ktorá sa spája zo zmluvným prevodom tohto práva. Vo vzťahu k námietkam týkajúcich sa rozporu
inštitútu dobrovoľnej dražby s Ústavou SR, so zákonom a s únijným právom žalovaný 2. poukazuje na
rozsiahlu argumentáciu uvedenú vo vyjadrení k žalobe. Tvrdenie žalobkyne o nedoručení oznámeniao začatí výkonu záložného práva žalovaný 2. vyvrátil predložením fotokópie listu žalovaného 1. zo
dňa 29.04.2016 č. 3/2016/1165 „V 1323/2013 - Oznámenie o začatí výkonu záložného práva“, ktorý
žalobkyňaprevzaladňa5.5.2016,čopreukázalfotokópioudoručenky.Námietkužalobkyne,žejejnebolo

doručené oznámenie o dražbe a že jej nebola doručená notárska zápisnica o dražbe, žalovaný 2. vyvrátil
predložením fotokópií doručeniek. Námietky týkajúce sa neplatnosti záložnej zmluvy a argumentácie
žalobkyne, že nikdy nepristúpila k záložnej zmluve a teda záložná zmluva sa na ňu nevzťahuje, považuje
žalovaný 2. za absurdné. Odvolanie žalobkyne je v celom rozsahu nedôvodné a neobsahuje žiadne
relevantné skutočnosti a dôkazy, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie odvolaním napadnutého

rozsudku. Žalovaný 2. navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

8.Kodvolaniužalobkyneprotirozsudkusúduprvejinštanciesavyjadrilžalovaný3..Vovyjadreníuviedol,
že žalobkyňa sa mohla brániť už pri podaní žaloby, už vtedy mohla predložiť všetky dôkazy a žiadať
predvolanie svedkov. Tak isto sa mohla brániť už pri výkone záložného práva. Súd prvej inštancie sa
v napadnutom rozsudku vysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť

dražby, dostatočne a svoje rozhodnutie aj dostatočne odôvodnil. Žalovaný 3. celú žalobu považuje za
nedôvodnú.

9. K vyjadreniu žalovaného 3. k odvolaniu žalobkyne proti rozsudku súdu prvej inštancie sa vyjadrila
žalobkyňa. Vo vyjadrení uviedla, že bola dotknutá na svojich právach a svoju žalobu podala v súlade

so zákonom, pričom jej bolo v rozpore so zákonom scudzené vlastníctvo tak, že na základe neplatnej
notárskejzápisnicebolvykonanýzápisvkatastrinehnuteľností.Žalovaný3.niejevlastníkomdotknutých
nehnuteľností a nenadobudol ich udelením príklepu na dražbe, ktorá sa mala konať 26.11.2018, pretože
notárska zápisnica nie je verejnou listinou. Notár požiadaný na napísanie notárskej zápisnice napísal
dotknutú zápisnicu, ktorá neobsahuje presný opis deja, ktorý sa uskutočnil v jeho prítomnosti a ktorého

bol svedkom a nenapísal osoby na deji zúčastnenom. Notárska zápisnica nie je podpísaná všetkými
účastníkmi dražby a tak nemá povahu verejnej listiny. Takáto zápisnica nie je verejnou listinou a na
jej podklade nemohlo byť zákonne zapísané v katastri nehnuteľnosti vlastnícke právo žalovaného 3..
Žalobkyňažiada,abyodvolacísúdzrušilnapadnutýrozsudoksúduprvejinštancieavrátilvecnakonanie
a nové rozhodnutie.

10. K vyjadreniu žalobkyne k vyjadreniu žalovaného 3. k odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný 3..
Vo vyjadrení uviedol, že žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 20.4.2020 napáda platnosť notárskej zápisnice,
mohla ju napadnúť už pri podaní samotnej žaloby. Citácia žalobkyne z Ústavy Slovenskej republiky
je zbytočne chaotická a z veľkej časti nesúvisí s prípadom. Žalobkyňa podaním jej nezmyselných a

zbytočných vyjadrení dlho po lehote spôsobuje zbytočné prieťahy v konaní.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), stranou, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie

prípustné (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (aktuálne § 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ v odvolaní použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g), h) Civilného sporového
poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového
poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný

skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie
(§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné, v
dôsledku čoho je nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušiť (§ 389
ods. 1 písm. a), b) Civilného sporového poriadku) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie

(§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

12. Predmetom konania je nárok žalobkyne voči žalovaným na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby
konanej dňa 26.11.2018 nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území V. W. U., zapísaných na
Liste vlastníctva č. XXX ako rodinný dom súpisné číslo XX na parcele č. 142/1, garáž súpisné číslo XX

na parcele č. 142/3, garáž súpisné číslo XX na parcele č. 147/4, parcela registra „C“ č. 142/1 - zastavané
plochy a nádvoria, o výmere 868 m2, parcela registra „C“ č. 142/3 - zastavané plochy a nádvoria, o
výmere 14 m2, parcela registra „C“ č. 142/5 - zastavané plochy a nádvoria, o výmere 6 m2, parcela
registra „C“ č. 143 - záhrady, o výmere 558 m2 (ďalej aj „sporné nehnuteľnosti“) a na určenie vlastníctvak uvedeným nehnuteľnostiam v prospech žalobkyne. Predmetom odvolacieho konania je posúdiť, či súd
prvej inštancie rozhodol správne a zákonne, keď žalobu v celom rozsahu zamietol.

13. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 27.1.2019 doručenou súdu prvej inštancie dňa 29.1.2019
domáhala neplatnosti dobrovoľnej dražby konanej dňa 26.11.2018 k sporným nehnuteľnostiam a určenia
vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam. Z obsahu spisu bolo zistené, že v priebehu konania na súde
prvej inštancie žalobkyňa podaním zo dňa 18.11.2019 doručeným súdu prvej inštancie dňa 19.11.2019
rozšírila žalobu o požiadavku na určenie neplatnosti neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmluve,

konkrétne v Zmluve o OTP HYPO ÚVERE č. 070/3007/13 SU zo dňa 4.7.2013 a v Zmluve o zriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam č. ZZ1 k ÚZ č. 070/3007/13 SU zo dňa 4.7.2013, o požiadavku na
určenie klamlivosti Zmluvy o OTP HYPO ÚVERE č. 070/3007/13 SU zo dňa 4.7.2013, o požiadavku,
že žalovaný dodávateľ priviedol žalobkyňu do omylu a o požiadavku o určenie, že dobrovoľná dražba
sa konala s neprijateľnými podmienkami, pričom na pojednávaní konanom dňa 19.11.2019 zástupkyňa
splnomocnenca žalobkyne zdôraznila, že žiada, aby súd prvej inštancie rozhodol aj o nárokoch

žalobkyne v zmysle podania zo dňa 18.11.2019.

14. Podľa § 139 Civilného sporového poriadku žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť
žalobu.

15. Podľa § 140 ods. 1 Civilného sporového poriadku zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje
uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo.

16. Podľa § 142 Civilného sporového poriadku o prípustnosti zmeny žaloby súd rozhodne spravidla na
pojednávaní, na ktorom bola zmena navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po

tom, ako bola zmena žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania (1). Uznesenie, ktorým súd pripustil
zmenu žaloby, doručuje súd subjektom, ak neboli prítomné na pojednávaní, na ktorom nastala zmena,
do vlastných rúk (2).

17. Z dispozičnej zásady ovládajúcej civilné sporové konanie tiež vyplýva, že žalobu môže meniť výlučne

žalobca, ktorý podal žalobu, príp. urobil v prebiehajúcom konaní určitý návrh spojený s požiadavkou,
aby o ňom súd rozhodol. Žalovaný môže zmeniť len vzájomnú žalobu, lebo v konaní o nej má právne
postavenie žalobcu. Zmena žaloby je podaním vo veci samej, k zmene žaloby môže dôjsť kedykoľvek
za konania, dokiaľ nebolo vyhlásené (vydané) rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Pretože zmena
žaloby nemôže byť v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, stanoví sa, že k tomuto procesnému

úkonu je potrebný súhlas súdu a že súd môže pripustiť zmenu žaloby len vtedy, ak sú splnené stanovené
predpoklady. O návrhu na zmenu žaloby rozhoduje súd uznesením, proti ktorému odvolanie nie je
prípustné. Výrok súdneho rozhodnutia musí byť formulovaný jasne, stručne, výstižne a predovšetkým
zrozumiteľne, teda v prípade pripustenia zmeny žaloby musí obsahovať zmenená žaloba, konkrétne
jej petit, ktorým je súd pri rozhodovaní viazaný. Úpravu žaloby žalobkyňou urobenú podaním zo dňa

18.11.2019 treba považovať za zmenu žalobnej žiadosti, t. j. petitu žaloby, ktorá spočíva v zmene
kvantitatívnej stránky žaloby, keďže žalobkyňa s poukazom na rovnaký (doteraz tvrdený) skutkový stav
požaduje ešte niečo iné než pôvodne, celkovo potom žiada rozhodnúť o viacerých nárokoch, než žiadala
pôvodnou žalobou. O tejto zmene žaloby súdom prvej inštancie však nebolo doposiaľ rozhodnuté.

18. Dokiaľ súd nerozhodne o uplatnenej zmene žaloby, nemôže pokračovať v konaní o pôvodnej žalobe.
Pokiaľ súd prvej inštancie takýmto zákonom predpísaným spôsobom v danej veci nepostupoval, porušil
tým procesné normy a dopustil sa vád konania, ktoré mali napokon za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci.

19. Pod odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle konštantnej súdnej judikatúry rozumie taký
chybný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi (aktuálne strane) znemožní realizácia tých jeho
procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok (aktuálne Civilný sporový poriadok) priznáva za
účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov (viď napr. II. ÚS 102/04 zo dňa 14.4.2004,
5Cdo 102/01 zo dňa 27.9.2001, 5Cdo 93/00 zo dňa 25.10.2000). Táto vada je významná najmä vtedy,

ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi,
a tým odňal strane jej procesné práva. Takýmto vadným postupom je bezpochyby aj nevyslovenie
sa súdom prvej inštancie k prípustnosti zmeny žaloby uznesením podľa ustanovenia § 142 Civilného
sporového poriadku. Ak potom súd prvej inštancie konal a rozhodol o žalobe bez toho, aby rozhodolo navrhovanej zmene žaloby postupom popísaným odvolacím súdom vyššie, dopustil sa takého
procesného pochybenia, ktoré malo za následok odňatie možnosti konať pred súdom.

20. Preto pokiaľ súd prvej inštancie zamietol žalobu, pričom sa dôsledne neriadil príslušnými zákonnými
ustanoveniami a zákonným spôsobom nepostupoval podľa ustanovenia § 139 a nasl. Civilného
sporového poriadku, týmto nesprávnym procesným postupom v dôsledku nesplnenia procesných
podmienok zaťažil konanie vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods.
2 Civilného sporového poriadku).

21. S poukazom na vyššie uvedené potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie s použitím
ustanovenia § 389 ods. 1 písm. a), b) Civilného sporového poriadku zrušil v celom rozsahu, vrátane
závislého výroku o náhrade trov konania, a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391
ods. 1 Civilného sporového poriadku).

22. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§
391 ods. 2 Civilného sporového poriadku), bude opätovne vec prejednať za stavu dodržania postupu
opísaného vyššie, v ktorom odstráni procesné pochybenie a ktorého nedostatok spôsobil aj nutnosť
zrušenia jeho rozsudku, a to podľa Civilného sporového poriadku (Zmena žaloby - § 139 a nasl.), teda
rozhodne o zmene žaloby, následne znova posúdiť žalobou uplatnené nároky vychádzajúc z výsledkov

vykonaného dokazovania, ktoré je nevyhnutné vyhodnotiť v súlade s ustanovením § 191 Civilného
sporého poriadku a potom vo veci znova rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade
s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporého poriadku odôvodniť. V novom rozhodnutí rozhodne súd
prvej inštancie znova o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania (§ 396
ods. 3 Civilného sporového poriadku).

23. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).