Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 6, 2022

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 11Csp/41/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6622202511
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Červenková
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2022:6622202511.2

Uznesenie

Okresný súd Lučenec v spore žalobcu: Slovenský plynárenský priemysel, a.s., IČO: 35 815 256, so
sídlom Mlynské nivy 44/a, 825 11 Bratislava, zast.: Valko & Volný, s. r. o., IČO: 35 916 192, so sídlom
Porubského 2, 811 06 Bratislava proti žalovanému: H., o zaplatenie 1 059,48 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť žalobcu proti výroku o trovách platobného rozkazu Okresného súdu Lučenec
č.k. 11Csp/41/2022-57 zo dňa 25.07.2022, doručená súdu dňa 26.08.2022 s a z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Platobným rozkazom č.k. 11Csp/41/2022-57 zo dňa 25.07.2022 súd uložil žalovanej povinnosť
nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia v sume 175,30 Eur na účet zástupcu žalobcu do 15 dní
odo dňa doručenia platobného rozkazu.

2. Dňa 26.08.2022 bolo súdu doručené podanie žalobcu, ktorým tento podáva sťažnosť voči výroku o

trovách platobného rozkazu č.k. 11Csp/41/2022-57 zo dňa 25.07.2022, ktorý bol vydaný vyšším súdnym
úradníkom, z dôvodu, že predmetné rozhodnutie súdu považuje za nesprávne a navrhuje napadnuté
rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť tak, že súd zaviaže žalovanú okrem iného aj na úhradu predžalobnej
výzvy vo výške 73,69 Eur s DPH spolu s režijným paušálom vo výške 13,95 s DPH.
Žalobca má za to, že z jeho strany boli vykonané a uplatnené len úkony, ktoré boli nevyhnutne potrebné
pre dosiahnutie úspechu vo veci. Tieto si žalobca uplatnil v zmysle § 13a Vyhlášky. K uvedeným úkonom

si žalobca uplatnil aj režijný paušál v zmysle § 16 Vyhlášky. Žalobca je toho názoru, že ním uplatnená
výška trov konania je správna, pričom ju súd v platobnom rozkaze nepriznal. Žalobca je zároveň názoru,
že Pokus o zmier - predžalobná výzva, ktorý zaslal pred podaním žaloby žalovanému spĺňa všetky
podmienky kvalifikovanej predžalobnej výzvy. Žalovaný je v ňom upozornený na výšku pohľadávky, na
úroky z omeškania a ďalšie poplatky súdneho a exekučného konania. Zároveň sú v ňom uvedené aj
platobné údaje na splatenie pohľadávky a kontaktné údaje pre mimosúdne vyriešenie záležitosti.

Dňa 15. 6. 2019 nadobudla účinnosť novela vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
(ďalej aj „Vyhláška“). V zmysle ust. § 13a ods. 1 písm. d) novelizovaného znenia Vyhlášky sa za
samostatný úkon právnej služby považuje aj vypracovanie predžalobnej výzvy.
Cieľom uvedenej novely v zmysle dôvodovej správy k Vyhláške je: „zabezpečiť, aby advokátom bolo
umožnené vyúčtovať si ako úkon právnej služby v občianskom konaní aj predžalobnú výzvu, nakoľko

kvalifikovanou predžalobnou výzvou možno v konečnom dôsledku odvrátiť súdne konanie a teda má
svoj účel, v dôsledku čoho by advokátom mala byť priznávaná odmena za takýto úkon v rámci náhrady
trov právneho zastúpenia.“
Lex superior derogat legi inferiori je právny princíp, ktorý znamená, že ak existuje rozpor medzi
ustanoveniami dvoch právnych predpisov rôznej právnej sily, prednosť má predpis vyššej právnej sily.
V danom prípade je však aplikácia predmetného princípu vylúčená, nakoľko zákon č. 160/2015 Z.

z. civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) neupravuje spôsob určenia a výšku odmeny, náhrady
hotových výdavkov a náhrady za stratu času advokáta za právne služby poskytované klientom. V zmysleuvedeného teda nie je možné nepriznať náhradu odmeny advokáta za predžalobnú výzvu ako úkon
právnej služby s jednoduchým odkazom na ust. § 251 CSP, nakoľko predmetné ustanovenie zákona v
žiadnom prípade neupravuje spornú problematiku na rozdiel od Vyhlášky, čím sa ako už žalobcu uviedol

vylučuje aplikácia nadradeného zákonného právneho predpisu.
V civilnom sporovom poriadku nie sú stanovené žiadne obligatórne fázy procesu a ponecháva sa
zodpovednosť za dodržanie princípu procesnej ekonómie konajúcemu sudcovi. Konanie sa však stále
berie ako jeden celok, ktorého začiatok je stanovený momentom podania žaloby a koniec právoplatným
skončenímveci.Akbysmeprijalipremisu,žeprocesnýmokamihom,odktoréhomožnohovoriťotrovách

konania je začatie súdneho konania, pričom dovtedy nejde o trovy konania, v takom prípade nemožno
hovoriť o trovách konania v ponímaní spomínaného ust. § 251 CSP ani pri úkonoch právnej služby akými
sú prevzatie a príprava zastúpenia, či podanie samotného žalobného návrhu, nakoľko tieto úkony budú
vždy s prihliadnutím na časový horizont vykonané pred začatím súdneho konania. Ak však okresný súd
považuje predmetné úkony právnej služby za úkony vynaložené priamo v súvislosti s konaním na súde,
na rozdiel od predžalobnej výzvy, žalobca si týmto dovolí upriamiť pozornosť okresného súdu opätovne

na samotnú dôvodovú správu k spornej novele Vyhlášky. V samotnom článku 7 civilný sporový poriadok
normuje jednu zo základných princípov a povinností civilného súdu, a tou je obligatórne priorizovanie
zmierlivého riešenia sporu, pričom daný účel v rámci predsúdneho konania sleduje práve predžalobná
výzva advokáta, najmä ak je predmetom konania peňažná pohľadávka.
Úkon právnej služby akým je predžalobná výzva takisto v žiadnom prípade nemožno kategorizovať

ako náklad spojený s uplatnením pohľadávky v ponímaní ust. § 121 zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka, nakoľko tento úkon je potrebné bezpodmienečne subsumovať pod trovy
právneho zastúpenia poskytované po prevzatí zastúpenia advokátom, ba dokonca priamo súvisí so
samotným konaním na súde v prípade, že subjekt, ktorému je takáto predžalobná výzva adresovaná
ostane pasívny.

Žalobca je toho názoru, že novela Vyhlášky odstránila pochybnosť o tom, či možno predžalobnú výzvu
považovať za trovy právneho zastúpenia teda nie za príslušenstvo pohľadávky, a to práve tým, že tento
úkon zaradila samostatne medzi úkony, za ktoré patrí advokátovi odmena. Z uvedeného dôvodu nie je
možné, aby si žalobca v zmysle výzvy okresného súdu uplatnil spornú odmenu advokáta za predžalobnú
výzvu v rámci nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.

Porovnaním petitu žaloby s výrokom platobného rozkazu vo veci samej jednoznačne vyplýva, že žalobe
žalobcu bolo vyhovené v celom rozsahu, t. j. žalobca mal vo veci plný úspech, preto mu vznikol nárok
na plnú náhradu trov konania voči žalovanému.
Žalobca poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 17Co/28/2021 z 29.04.2021:
„Spôsob určenia a výšku odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času advokáta za

právneslužbyposkytovanéklientomupravujevyhl.č.655/2004Z.z.oodmenáchanáhradáchadvokátov
za poskytovanie právnej služby. Úkony právnej služby v občianskom konaní a iné úkony právnej služby,
za ktoré patrí advokátovi odmena, sú vymenované v ust. § 13a citovaného zákona, pričom podľa
§ 13a ods. 1 písm. d) citovaného zákona odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí
advokátovi aj za úkon: predžalobná výzva ...... Žalobca k podanej žalobe okrem iných listinných dôkazov

priložil aj 2 výzvy na úhradu poistného doručené žalovaným, a to zo dňa 28.11.2019 a 13.05.2020, v
ktorých žalované vyzval na náhradu poistného plnenia s nim stanovenej lehote s upozornením, že po
márnom uplynutí termínu na plnenie v danej veci podnikne ďalšie právne kroky za účelom uspokojenia
pohľadávky, ktoré výzvy podľa ich obsahu možno považovať za predžalobné výzvy v zmysle ust. § 13a
ods. 1 písm. d) vyhl. č. 655/2004 Z.z., za ktoré patrí žalobcovi odmena. Preto odvolací súd napadnutý

platobný rozkaz súdu prvej inštancie vo výroku II. o trovách konania zmenil podľa § 388 CSP tak, že
úspešnému žalobcovi priznal trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia za 3 úkony
právnej služby po 133,45 eur s DPH (prevzatie veci a príprava zastúpenia, predžalobná výzva, podanie
žaloby), 3 režijné paušály k úkonom právnej služby vo výške po 12,74 eur a náhradu za zaplatený súdny
poplatok vo výške 102 eur, celkovo v sume 540,57 eur.“

V prípade, ak sa súd nestotožní s vyššie uvedenou argumentáciou, žalobca poukazuje na skutočnosť,
že civilné sporové konanie je ovládané zásadou iura novit curia (práva pozná súd), v dôsledku čoho
je zrejmé, že právne predpisy nie sú predmetom dokazovania, preto ich konajúci súd musí poznať.
Strany sporu nie sú povinné uplatnený nárok, ani obranu proti nemu, právne kvalifikovať, pretože
právna kvalifikácia veci je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu,

aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd je povinný skúmať, či tvrdené
skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej
normy bolo možné vyvodiť plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo
je, alebo nie je, alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené. Ak stranasporu uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale
s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom strany
sporu a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový

stav dopadajú (uznesenie Najvyššieho súdu zo dňa 22. 09. 2010, sp. zn. 5 Cdo 196/2009).
Ak teda súd rozhoduje o peňažnom plnení, ktoré vychádza zo skutkových tvrdení, ktoré umožňujú
posúdiť nárok po právnej stránke aj podľa iných noriem, ako je žalobcom navrhované, resp. výsledky
vykonaného dokazovania umožňujú podriadiť uplatnený nárok pod iné hmotnoprávne ustanovenie,
než akého sa žalobca dovoláva, je povinnosťou súdu uplatnený nárok takto posúdiť, a to bez ohľadu

na to, či v žalobe právny dôvod požadovaného plnenia je, alebo nie je uvedený, alebo je uvedený
nesprávne.Nemožnopretouprieťsúdu,abyvspojenísoskutkovýmizisteniamiurobilsámodlišné,právu
zodpovedajúce hodnotenie žalobou uplatneného plnenia.
Podľa ust. § 121 ods. 3 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „OZ“) Príslušenstvom
pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
V nadväznosti na vyššie citované zákonné ustanovenie žalobca poukazuje na to, že podanou žalobou

uplatnený nárok na zaplatenie sumy vo výške 50,89 € , pozostávajúcej z jedného úkonu právnej služby
(predžalobná výzva) a jedného režijného paušálu k úkonu právnej služby mohol byť v prejednávanom
prípade zo strany súdu právne posúdený ako nárok na zaplatenie príslušenstva pohľadávky podľa §
121 ods. 3 OZ, a to bez ohľadu na to, že žalobca takto uplatnený nárok špecifikoval v žalobe ako nárok
na náhradu trov konania.

Z vyššie uvedených dôvodov žalobca navrhuje, aby súd napadnutý výrok o trovách konania v zmysle
ust. § 250 CSP zrušil alebo zmenil tak, že zaviazal žalovaného okrem iného aj na úhradu predžalobnej
výzvy vo výške 73,69 € s DPH spolu s režijným paušálom vo výške 13,95 € s DPH.

3. Podľa § 239 ods. 1,2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré

treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

4. Podľa § 242 CSP, sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý
napadnuté uznesenie vydal.

5. Podľa § 243 CSP, sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ
domáha.

6. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

7. Podľa § 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

8. Podľa § 250 ods. 1,2 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť

dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník
viazaný právnym názorom súdu.

9. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

10. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

11. Podľa § 262 ods. 1,2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

12.Podľa§265ods.1CSP,akjemožnévovecisamejaleboojejčastirozhodnúťnazákladeskutočností
tvrdených žalobcom, o ktorých súd nemá pochybnosti, najmä ak tieto skutočnosti vyplývajú z listinných

dôkazov, možno o žalobe rozhodnúť bez vyjadrenia žalovaného a bez nariadenia pojednávania aj
platobným rozkazom, v ktorom sa žalovanému uloží, aby do 15 dní od doručenia zaplatil uplatnenú
peňažnú pohľadávku alebo jej časť a nahradil trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor.
Výrok o trovách konania sa na účely konania o platobnom rozkaze považuje za uznesenie.13. Platobným rozkazom č.k. 11Csp/41/2022-57 zo dňa 25.07.2022, ktoré rozhodnutie vydal vyšší súdny
úradník, súd uložil žalovanej povinnosť nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 175,30

Eur na účet zástupcu žalobcu do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu. Vyšší súdny úradník pri
rozhodovaní o výške trov konania, ktoré účelne vznikli žalobcovi v predmetnom konaní, ako to vyplýva
z daného súdneho rozhodnutia, dospel k záveru, že advokátovi žalovaného neprináleží odmena za
úkon predžalobná výzva, nakoľko tieto trovy vznikli pred začatím súdneho konania. Ďalej si advokát
žalovaného trovy vyúčtoval správne v súlade s vyhláškou.

14. Podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb (ďalej len „vhl.“), ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden
úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je do 165,97 eura 16,60 eura, nad 165,97 eura do 663,88 eura
16,60 eura + 1,66 eura za každých aj začatých 33,19 eura prevyšujúcich sumu 165,97 eura, nad 663,88
eura do 6.638,78 eura 41,49 eura + 9,96 eura za každých aj začatých 331,94 eura prevyšujúcich

sumu 663,88 eura, nad 6 638,78 eura do 33 193,92 eura 220,74 eura + 16,60 eura za každých aj
začatých 1659,70 eura prevyšujúcich sumu 6 638,78 eura, nad 33 193,92 eura 489,29 eura + 6,64 eura
za každých aj začatých 3 319,39 eura prevyšujúcich sumu 33 193,92 eura.

15 Podľa § 10 ods. 2 vyhl., ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného

plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania
právnej služby, za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o
ktorej sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.

16. Podľa § 13a ods. 1, 2, 4 vyhl., odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto

úkony právnej služby:
a) prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom,
b) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu,
c) písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej,
d) predžalobná výzva,

e) účasť na konaní pred súdom alebo iným orgánom a na konaní o zmieri, a to za každé začaté dve
hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín;
ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena za každé dve
skončené hodiny,
f) vypracovanie právneho rozboru veci,

g) rokovanie s protistranou, a to za každú skončenú hodinu,
h) návrh na predbežné opatrenie, ak k nemu dôjde pred začatím konania, odvolanie proti takémuto
rozhodnutiu o predbežnom opatrení, návrh na obnovu konania, odvolanie, dovolanie, návrh na podanie
mimoriadneho dovolania,
i) vypracovanie listiny o právnom úkone alebo jej podstatné prepracovanie.

Odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov
právnej služby:
a) návrh na predbežné opatrenie, ak k nemu dôjde po začatí konania, návrh na zabezpečenie dôkazu
alebo dedičstva,
b) odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej, a vyjadrenie k takému odvolaniu,

c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania,
vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k
takému odvolaniu,
d) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom, kratšia ako jedna hodina,
e) ďalšia porada alebo rokovanie s protistranou, kratšia ako jedna hodina,

f) návrh na opravu odôvodnenia rozhodnutia, na odstránenie následkov zmeškania lehoty a na zmenu
rozhodnutia o plnení v splátkach.
Ak po poslednej porade alebo rokovaní s klientom alebo protistranou nasleduje ďalšia porada alebo
rokovanie a medzitým nedošlo k inému úkonu právnej služby, tak odmena za túto ďalšiu poradu alebo
rokovanie advokátovi nepatrí.

Za zastúpenie na pojednávaní, pri ktorom došlo iba k vyhláseniu rozhodnutia, patrí odmena vo výške
jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny. Za zastúpenie na pojednávaní, ktoré bolo odročené
bez prejednania veci, patrí odmena vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny.17. Podľa § 15 vyhl., advokát má popri nároku na odmenu aj nárok a) na náhradu hotových výdavkov
účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na súdne
poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady

a odpisy, b) na náhradu za stratu času.

18. Podľa § 16 ods. 3 vyhl., od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne
telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za
každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom

osobitne nedohodol.

19. Podľa § 18 ods. 3 vyhl., ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a
náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného
predpisu.

20. Pri rozhodovaní o výške priznanej náhrady trov konania úspešnej strane sporu, súd vychádza z
predpokladu, že strana sporu trovy konania účelne vynaložila na uplatňovanie alebo bránenie práva.
Nemožno opomenúť, že účelom priznania náhrady trov konania nie je sankcionovať neúspešnú stranu
sporu, ale nahradiť úspešnej strane tie náklady, ktoré na ochranu svojich práv v konaní nevyhnutne
skutočne vynaložila. Preto je strana sporu povinná účelnosť trov konania preukázať a konajúci súd

túto účelnosť preskúmať a posúdiť. Účelnosť trov právneho zastúpenia potrebných na uplatňovanie
alebo bránenie práva v súdnom konaní je potrebné posudzovať z hľadiska, či boli tieto trovy vynaložené
na úkony, ktoré mali reálny vplyv na výsledok súdneho konania. Pojem „účelnosť“, je teda nevyhnuté
chápať,akourčitúochranuneúspešnejstranysporupredhradenímnákladov,ktorénesúvisiaskonaním,
resp. pred ich nadbytočnosťou, či neprimeranosťou. Uvedeným spôsobom teda dochádza vo vzťahu k

výške účelne vynaložených trov právneho zastúpenia k nepriamej aplikácii moderačného práva.

21. Preskúmaním súdneho spisu, ako aj špecifikácie trov predložených súdu zo strany advokáta žalobcu
súd konštatuje, že advokát žalobcu si oprávnene uplatňuje odmenu za 2 úkony právnej služby, ktorá
predstavuje trovy právneho zastúpenia Advokátskou kanceláriou Valko&Volný, s.r.o. pozostávajúce z

odmenyza2úkonyprávnejslužbyá73,69EursDPH(prevzatieaprípravazastúpenia,písomnépodanie
- žaloba) a režijného paušálu 2 x 13,95 Eur s DPH, nakoľko predmetné úkony advokát žalobcu reálne
uskutočnil za účelom ochrany práv svojho klienta počas konania na súde. Súd sa napriek tvrdeniu
žalobcu stotožňuje s názorom vyššieho súdneho úradníka, že advokátovi žalobcu neprináleží odmena
za úkon predžalobná výzva.

22. Advokát žalobcu nesprávne postupoval, keď si uplatnil právo na odmenu za úkon - predžalobná
výzva, nakoľko tu súd poukazuje na zákonom stanovený časový interval, v rámci ktorého možno
uvažovať o trovách konania a to obdobie od začatia konania až do jeho skončenia (§ 251 CSP). Ide
o striktnú právnu úpravu, nepripúšťajúcu výnimky, ako napr. úkony bezprostredne súvisiace s konaním,

no vykonané v čase pred začatím konania. Vzhľadom na predchádzajúce teda nemožno považovať
výdavky strany, ktoré jej vznikli v čase pred začatím sporu, za trovy konania a je potrebné na ne
prihliadať, ako na náklady spojené s uplatnením pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník v platnom znení, ktoré mal advokát žalovaného možnosť uplatniť si priamo v
žalobe ako príslušenstvo pohľadávky.

23. K sťažnostným dôvodom uvádzaným žalobcom vo vzťahu k nepriznaniu náhrady za predžalobnú
výzvu - pokus o zmier zo dňa 23.11.2021 má sudca za to, že v tejto časti je rozhodnutie vecne správne s
poukazom na § 251 CSP. Trovy konania, ktoré vznikli mimo časového rámca sporového konania, ktoré
začalo podaním žaloby na súde dňa 14.06.2022, teda nespadá do uvedeného časového rámca zhodne

s odôvodnením Civilného sporového poriadku, Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková,
Tomašovič a kolektív strana 893 bod 4 Priama väzba na konanie, citát: „Zákon súčasne ustanovuje, že
výdavky musia vzniknúť v konaní. Časový interval v rámci ktorého možno uvažovať o trovách konania je
teda striktne ohraničený začatím konania (§ 156 CSP) a právoplatnosťou súdneho rozhodnutia ktorým
sa konanie končí. V režime CSP sú z tohto dôvodu do značenej miery obmedzené podmienky aplikácie

pôvodnej judikatúry k § 137 OSP, ktorá pripúšťa začleniť do trov konania aj niektoré výdavky vzniknuté
pred jeho začatím (napr. R14/1985).“ Z uvedeného dôvodu preto nepriznanie týchto trov považuje sudca
za vecne správne.24. Súd zároveň zastáva názor, že úkon - predžalobná výzva - pokus o zmier nesplnil svoj účel, nakoľko
k zmieru medzi sporovými stranami nedošlo a bola podaná žaloba na súd. Preto súd považuje tento
úkon za neúčelný pre súdne konanie.

25. Vzhľadom na vyššie uvedené ako aj citované ustanovenia zákona je v danom prípade nepochybné,
ženapadnutérozhodnutiebolovydanésprávne,pretosúdpostupovalpodľa§250ods.1CSPasťažnosť
žalobcu, ako nedôvodnú, zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.