Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Friday, July 29, 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 13CoE/112/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210200061
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7210200061.1

Uznesenie

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.SlávkyMaruščákovejazčlenov
senátu JUDr. Rastislava Pellu a JUDr. Natálie Štrkolcovej v exekučnej veci oprávneného: Mesto Košice,
IČO: 00 691 135, Trieda SNP 48/A, 040 11 Košice, proti povinnému: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. X,
o vymoženie 33,19 eur s prísl., vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Jánom Ondášom, Exekútorsky
úrad Mlynárska 16, Košice, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa

20.08.2019, č.k. 38Er/10/2010-8, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolanie o d m i e t a.

II. Účastníkom n e p r i z n á v anáhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II (ďalej len "súd prvej inštancie") uznesením zo dňa 20.08.2019, č.k.

38Er/10/2010-8 (ďalej len "uznesenie") exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal uhradiť súdnemu
exekútorovi JUDr. Jánovi Ondášovi so sídlom Exekútorského úradu Mlynárska 16, Košice trovy exekúcie
vo výške 58,07 eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

2. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 15.01.2010 bol vykonaním exekúcie poverený
súdny exekútor. Dňa 10.07.2019 súdny exekútor doručil súdu návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu

nemajetnosti povinného a zároveň si uplatnil trovy exekučného konania vo výške 58,09 eur Súdny
exekútor vykonanou lustráciou majetkových pomerov povinného zistil, že povinný je nemajetný, nebolo
zistené vlastníctvo nehnuteľností na území SR, pracuje na dohodu, má tretinový pracovný úväzok, z
ktorého nie je možné vykonať zrážky zo mzdy, je vlastníkom 3 motorových vozidiel s rokmi registrácii
1983, 1993 a 2003, ktoré sú blokované v rámci iných exekučných konaní. Proti povinnému je od roku
2009 neúspešne vedených 13 exekučných konaní, teda majetok povinného nestačí ani na úhradu trov

exekúcie.Súdcitoval§57ods.1písm.h)a§243hods.1zákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútoroch
a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) a uviedol, že vychádzajúc z vyššie uvedeného
možno konštatovať, že napriek všetkým vykonaným zisťovaniam a úkonmi súdneho exekútora sa
nepodarilo vymôcť vymáhaný nárok, a to ani v rozsahu na uspokojenie exekúcie. Preto rozhodol tak, že
exekúciupodľaust.§57ods.1písm.h/Exekučnéhoporiadkuzastavil.Onáhradetrovexekúcierozhodol
v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len

„vyhláška“) a súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie vo výške 58,07 eur. Na ich náhradu
zaviazal oprávneného v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého, ak sa exekúcia
zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

3. Proti výroku uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie podal v zákonnej lehote odvolanie
oprávnený, ktorý navrhol, aby odvolací súd zastavil exekučné konanie s tým, že úhrada trov exekúcie

nebude určená oprávnenému, ale tieto bude znášať exekútor.4. Oprávnený v odvolaní uviedol, že je názoru, že súd prvej inštancie rozhodol o zastavení exekúcie
nesprávne, pokiaľ ju zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, pretože exekúcia mala byť
zastavená z iného dôvodu, a to podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, pretože je neprípustná

a je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. V tom prípade by trovy exekučného konania
nemal platiť súdnemu exekútorovi oprávnený. Súdny exekútor sa podnetom na zastavenie exekúcie
snažil o to, aby exekúcia bola zastavená v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, a to z
dôvodu, aby dosiahol trovy konania. Oprávnený ďalej uviedol, že Exekučný poriadok stanovuje situáciu,
kedy možno prizastavení exekúcie rozhodnúť o tom, kto a vakej výške platí trovy exekúcie. Vyžaduje sa,

aby exekúcia bola zastavená z dôvodu zavinenia oprávneného. Oprávnený zastával názor, že v tomto
prípade by nemohlo dôjsť k zastaveniu exekúcie z dôvodu pochybenia. Návrh na vykonanie exekúcie
bol podaný včas, pred uplynutím prekluzívnej lehoty a v tejto dobe sa exekúcia nielen začala, ale mohlo
dôjsť aj k vymoženiu pohľadávky. Preto zastával názor, že nie je daný žiadny zákonný dôvod, aby trovy
zastaveného exekučného konania znášal oprávnený, pretože oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie.
Poukázal taktiež na judikatúru Ústavného súdu SR – nález ÚS IV. 297/2010-11 zo dňa 31. 08. 2010,

kde sa uvádza, že exekútor má status verejného činiteľa, pričom na túto činnosť ho splnomocnil štát.
Na druhej strane však je skutočnosťou, že túto činnosť vykonáva ako slobodné povolanie. V súlade s
uvedeným súd zastával názor, že môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora
pri výkone exekúcie. Riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované
jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Súd v tejto súvislosti konštatoval, že

na toto exekučné konanie je primeraným spôsobom aplikovateľný aj právny názor Európskeho súdu
pre ľudské práva vyjadrený v jeho rozhodnutí vo veci Van der Mussele proti Belgicku, viď. rozsudok
z 23. 11. 1983, séria A, č. 70, podľa ktorého riziko spojené s výkonom určitej profesie, kam spadá aj
riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s
výkonom tejto profesie ( m. m. IV. ÚS 27/2008), a to bez ohľadu na to, že Európsky súd pre ľudské

práva vyslovil tento právny názor vo vzťahu k výkonu povolania advokáta. Na základe uvedeného sa
oprávnený nestotožnil s argumentáciou súdu o priznaní náhrady trov exekúcie oprávnenému.

5. Povinný ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

6. Podľa § 243h ods. l Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučnékonaniazačatépredl.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca2017.

7. Podľa § 9a ods. l Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

8. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote,
preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. l C.s.p. ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez

nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. l C.s.p. a contrario. Po preskúmaní uznesenia
dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného je potrebné odmietnuť podľa § 358 C.s.p.

9. Oprávnený podal odvolanie proti výroku o zastavení exekúcie čo do uvedenia dôvodu jej zastavenia.
Oprávnený v podanom odvolaní nesúhlasil s dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie exekúciu zastavil.

Mal za to, že súd mal namiesto nemajetnosti povinného (§ 57 ods. l písm. h) Exekučného poriadku)
ako dôvodu zastavenia exekúcie, zastaviť exekúciu z dôvodu, že je tu iný dôvod, pre ktorý nemožno
exekúciu vykonať (§ 57 ods. l písm. g) Exekučného poriadku). Jeho odvolanie proti výroku o zastavení
exekúcie teda smeruje proti odôvodneniu napadnutého uznesenia.

10. Podľa § 358 C.s.p., odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

11. Podľa § 386 písm. c) C.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

12. Vzhľadom na to, že oprávnený podal odvolanie proti výroku napadnutého uznesenia o zastavení
exekúcie čo do jeho odôvodnenia, pričom podľa § 358 C.s.p. takéto odvolanie nie je prípustné, odvolací
súd podľa § 386 písm. c) C.s.p. odvolanie oprávneného odmietol.13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. l C.s.p. v spojení s § 255
ods. l C.s.p. tak, že účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený
nemal v tomto konaní úspech a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.

14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : O (§ 393 ods. 2
posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení
§ 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto

rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1
C.s.p.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).