Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 25, 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11CoCsp/30/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119288192
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:6119288192.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a

sudcov JUDr. Martina Kolesára a JUDr. Borisa Brondoša v spore žalobcu MINIHOTOVOST, SE so
sídlom Břeclav, Náměstí T. G. Masaryka 2392/17, Česká republika, IČ: 043 55 211, zast. JUDr.
Katarínou Hegedüšovou, advokátkou so sídlom Majerníkova 3A, Bratislava, proti žalovanému Z. B.,
nar. XX.X.XXXX, bytom R., K. XXXX/X, o zaplatenie 100,- € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku
29Csp/175/2019-88 zo dňa 20.9.2021 Okresného súdu Košice II

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) napadnutým rozsudkom zamietol
žalobu a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu spolu
sumu 100,- € s úrokmi z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 25.6.2016 do zaplatenia a náhrady trov
konania na tom skutkovom základe, že uplatnená pohľadávka vznikla zo smlouvy o zápůjčce č. 488600
zo dňa 20.5.2016, uzavretej prostriedkami diaľkovej komunikácie medzi právnym predchodcom žalobcu

- spoločnosťou MINIHOTOVOST, a.s. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25 ako veriteľom a žalovaným
v hmotnoprávnom postavení dlžníka (ďalej tiež len „úverová zmluva“), na základe ktorej veriteľ poskytol
žalovanému peňažné prostriedky vo výške 100,- €, ktoré sa zaviazal vrátiť spolu s dohodnutou odplatou
vo výške 28,- € v lehote splatnosti najneskôr do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru. Žalovaný si
podľa tvrdenia žalobcu svoj záväzok z úverovej zmluvy podľa dohodnutých podmienok neplnil riadne
a včas, a preto sa jeho dlh stal dňom 17.6.2016 splatným. V zmysle čl. 18 Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru (ďalej len „VPPÚ“) žalobca vyzýval žalovaného na úhradu záväzku prostredníctvom

upomienok zasielaných formou SMS správ alebo e - mailov, na ktoré žalovaný nereagoval, pričom išlo o
4 upomienky, na základe čoho žalovanému vznikla povinnosť uhradiť žalobcovi poplatok vo výške 12,- €.
Žalobca dňa 18.4.2019 doručil žalovanému písomnú výzvu na zaplatenie dlžnej sumy, avšak žalovaný
ku dňu podania žaloby neuhradil žiadnu platbu.

3. Súd prvej inštancie vec po právnej stránke posudzoval podľa noriem českého práva ust. § 2390,
§ 2392 ods. 1 Občanského zákoníku, vychádzajúc z čl. 4 Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné

záväzky a čl. 16 bod 2 Nariadenia Rady (ES) č. 44/01, prihliadal na procesnú obranu žalovaného, ktorý
tvrdenie žalobcu o prevzatí predmetu pôžičky popieral s tým, že žiadnu pôžičku od žalobcu neprevzal
a vykonaným dokazovaním mal preukázané, že medzi stranami ide o vzťah zo spotrebiteľskej úverovej
zmluvy „Smlouva o zápujčce č. 488600“ uzatvorenej dňa 20.5.2016 elektronickou formou, podľa ktorejsa veriteľ zaviazal na žiadosť spotrebiteľa poskytnúť mu za podmienok uvedených v zmluve peňažné
prostriedky ako bezúčelovú peňažnú pôžičku vo výške 100,- € a spotrebiteľ sa zaviazal pôžičku vrátiť
a zaplatiť odmenu ako odplatu za poskytnutie pôžičky vo výške 28,- € v lehote splatnosti 17.6.2016,

RPSN: 2290,09 %. Súd po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že žiaden zo žalobcom predložených
dôkazov nesvedčí o tom, že by pôžičku vo výške 100,- € zaslal žalovanému, či už na účet v banke,
poštovou poukážkou alebo iným spôsobom. Na tomto základe uzavrel, že žalobca v spore neuniesol
dôkazné bremeno na preukázanie tvrdenia o poskytnutí pôžičky žalovanému a žalobu z tohto dôvodu
zamietol.Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodolpodľačl.4ods.2Základnýchprincípova§255ods.

1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a plne úspešnému žalovanému náhradu trov konania
nepriznal, nakoľko mu v konaní žiadne trovy preukázateľne nevznikli (porov. uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28.2.2018).

4. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie s návrhom, aby ho odvolací súd
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že odvolanie odôvodňuje odvolacími

dôvodmi podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) CSP, avšak v odvolaní namietal výlučne voči
správnosti skutkových zistení súdu prvej inštancie a nesúhlasil so záverom o neunesení dôkazného
bremena. K uvedenému tvrdeniu uviedol, že nedisponuje výzvou súdu na predloženie dokladu o
poukázaní finančných prostriedkov žalovanému a tvrdil, že žalovanému boli finančné prostriedky
odovzdané osobne. Záverom uviedol, že v prílohe odvolania predkladá doklad o prevzatí finančných

prostriedkov žalovaným. Touto svojou odvolacou námietkou, poukazujúcou na nesprávne skutkové
zistenie na základe vykonaných dôkazov, žalobca podľa posúdenia odvolacieho súdu uplatnil odvolací
dôvod podľa ust. 365 ods. 1 písm. f) CSP.

5. V odvolaní žalobcom formálne označené a i citované odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1

písm. b), d), e) a h) CSP neboli podopreté konkrétnymi odvolacími námietkami a výhradami, ktoré by
poukazovali na to, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností alebo

na nesprávnosť právneho posúdenia veci, a tak podľa posúdenia odvolacieho súdu neboli tieto ďalšie
odvolacie dôvody odvolateľom materiálne, a preto ani procesne účinne uplatnené.

6. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu zotrval na svojich predchádzajúcich tvrdeniach o
neexistencii zmluvy ani dôkazu o zaslaní peňazí na jeho účet. Uviedol, že žalobca ho obťažuje sms

správami, telefonátmi a e - mailovou komunikáciou, pričom nikdy mu neposlali žiaden doklad o prevzatí
pôžičky Navrhol, aby odvolací súd žalobu žalobcu zamietol.

7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
(§ 362 v spojení s § 367 ods. 2 CSP) a oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti

ktorému je odvolanie prípustné (§§ 355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385
ods. 1 a contrario CSP, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a z hľadiska odvolaním uplatneného
odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP, s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú
procesných podmienok konania v zmysle § 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa
vo svojom rozhodnutí vytýkanej skutkovej vady nedopustil, žalobcom uplatnený odvolací dôvod nie je

preukázaný a spôsobilý privodiť zrušenie alebo zmenu napadnutého rozsudku, ktorý je vecne správny,
a preto ho odvolací súd podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

8. Rozsudok odvolacieho súdu bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 25.5.2022 o
10:05 hod. po predchádzajúcom oznámení miesta a času tohto procesného úkonu na úradnej tabuli a

na webovej stránke tunajšieho súdu a pri zachovaní lehoty podľa ust. § 219 ods. 3 CSP.

9. Logickým predpokladom naplnenia odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP, podstata
ktorého spočíva v nesprávnosti skutkových zistení na základe vykonaných dôkazov je, aby v konaní
pred súdom prvej inštancie vôbec bol navrhnutý a zákonom predpokladaným spôsobom i vykonaný taký

dôkaz, ktorý podľa odvolacej námietky nebol v skutkových záveroch súdu prvej inštancie premietnutý.
Žalobca za takýto dôkaz v odvolaní označil doklad o prevzatí finančných prostriedkov žalovaným,
ktorý podľa tvrdení v odvolaní súdu prvej inštancie nepredložil, nakoľko mu nebola doručená výzva na
predloženie takéhoto dokladu. Podľa zistenia odvolacieho súdu, súd prvej inštancie uznesením vyzvalžalobcu, aby sa v lehote 15 dní písomne vyjadril k vyjadreniu žalovaného k žalobe, uviedol ďalšie
skutočnosti a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Toto uznesenie bolo doručené právnej
zástupkyni žalobcu dňa 12.2.2021 do vlastných rúk (čl. 81 spisu). Nakoľko žalovaný vo vyjadrení k

žalobe (čl. 79) poprel uzavretie zmluvy o pôžičke, ako aj prevzatie finančných prostriedkov od žalobcu,
bolo povinnosťou žalobcu preukázať svoje tvrdenie o prevzatí pôžičky žalovaným listinnými dôkazmi, a
to dokladom preukazujúcim poskytnutie peňažných prostriedkov. Súd prvej inštancie skonštatoval, že
sa takýto dôkaz v spise nenachádza. Podľa obsahu žaloby žalobca v jej prílohe súdu predložil celkovo
8 písomností: 1/ plnomocenstvo, 2/ výpis z obchodného registra, 3/ smlouvu o zápůjčce č. 488600

4/ všeobecné úverové podmienky, 5/ spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, 6/ dohodu o zrážkach zo
mzdy a iných príjmov, 7/ potvrdenie o zaslaných upomienkach (4 x) a 8/ výzvu na okamžité uhradenie
dlžoby. Všetky tieto písomnosti sú podľa zistenia odvolacieho súdu v spise riadne zažurnalizované,
avšak smlouva o zápůjčce nie je podpísaná a žalobca predloženými listinnými dokladmi súdu prvej
inštancie nijako nepreukázal podpísanie zmluvy elektronickou formou a ani svoje tvrdenie o poskytnutí
finančných prostriedkov v sume 100,- € žalovanému. Napokon nepridáva na presvedčivosti tohto

tvrdenia žalobcu ani fakt, že takúto písomnosť (doklad o prevzatí peňažných prostriedkov žalovaným),
napriek svojmu tvrdeniu v odvolaní, nepredložil ani v odvolacom konaní, hoci by na ňu so zreteľom
na všetky okolnosti odvolací súd i tak nemohol prihliadať v zmysle ust. § 366 CSP. Odvolací súd
sa preto stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie (bod 12 rozsudku) o nepreukázaní poskytnutia
finančných prostriedkov žalovanému na základe zmluvy o pôžičke a neunesení dôkazného bremena

žalobcom na toto tvrdenie. Zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou (kontraktom), čo znamená, že nevzniká
iba dohodou strán (účinným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy), ale k jej uzavretiu zákon vyžaduje
i skutočné odovzdanie (slovami zákona „prenechanie“) predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ
k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne (porov.
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 325/2009 z 30.6.2010, tiež rozsudky Najvyššieho súdu

ČR sp. zn. 21Cdo 4520/2007 z 11.12.2009, 33Cdo 4312/2008 z 29.9.2010).

10. Veriteľ, ktorý sa v súdnom konaní domáha voči dlžníkovi vrátenia požičaných peňazí, musí v spore
splniť dôkaznú povinnosť (uniesť dôkazné bremeno) nielen o tom, že s dlžníkom v určitej dobe uzavrel
zmluvu o pôžičke peňazí a že peniaze mali byť v dohodnutej dobe vrátené, ale aj o tom, že tieto peniaze

dlžníkovi skutočne požičal (prenechal mu ich), a to buď v hotovosti, príp. aj formou bezhotovostného
platobnéhostyku(kuvedenémupozrinapr.rozhodnutieNajvyššiehosúduČRsp.zn.33Cdo4312/2008).

11. Z týchto dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu z hľadiska ním uplatneného
odvolacieho dôvodu nie je opodstatnené, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne

správny potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP a stotožnil sa v celom rozsahu i s jeho správnymi dôvodmi
(§ 387 ods. 2 CSP).

12. Podľa ust. § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie.

13. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

14. V odvolacom konaní mal žalovaný plný procesný úspech, a preto mu v súlade s cit. ust. vzniklo

právo na náhradu trov konania proti žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní neúspešný. Nakoľko však
podľa obsahu spisu žalovanému v odvolacom konaní trovy nevznikli a ich vynaloženie nemožno ani
rozumne predpokladať, odvolací súd rozhodol o trovách konania tak, že žiadnej zo strán nárok na ich
náhradu nepriznal.

15. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje

sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku
1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie
len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané

opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací

návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí,
ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej

hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej
obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného odvolania (§
435 CSP).