Rozsudok Judgement was issued on Thursday, September 28, 2022

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 6C/2/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4418200017
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kornélia Harcsová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2022:4418200017.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

H. súd Z. I. sudkyňou F.. A. O. v spore žalobcu: D. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., A. Q. XXXX/XX, v

zastúpení: F.. Q. K., advokátka, so sídlom X. B., I. XXXX/XX, D.: XX XXX XXX, adresa pre doručovanie
P.O. B. XX, XXX XX B., proti žalovanému: X. C. Q., s.r.o., so sídlom B., X. XX, D.: XX XXX XXX, v
zastúpení: T. kancelária P.. T. C. s.r.o., so sídlom B., A. XX, D.: XX XXX XXX, o zaplatenie sumy 403,46
eura s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 403,46 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 10.03.2018
do zaplatenia, to všetko do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca m á nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške ktorej
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 28.12.2017 domáhala zaplatenia sumy 403,46 eur spolu s úrokmi z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 403,46 eur od 13.4.2016 do zaplatenia. Žalobu odôvodnila
tým, že požiadala žalovaného o poskytnutie spotrebiteľského úveru a žalovaný jej následne na
podpis predložil formulár s názvom žiadosť o poskytnutie úveru/zmluva o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX, ktorý vyplnil finančný agent žalovaného a žalobkyňa ho 02.05.2013 podpísala s

nasledovnými podmienkami úveru: poskytnutá čiastka (úverový limit) 1500 eur, splatnosť úveru 42
mesiacov, mesačná splátka vrátane úrokov 80,37 eur, celková čiastka ktorú musí dlžník zaplatiť 3375,54
eur, predpokladaná RPMN za úver 70,01 %, ročná úroková sadzba úveru 70,01 %, priemerná RPMN
za úver 47,29 %, poskytnutá čiastka revolvingu 790,84 eur. Uviedla, že žalovaný následne schválil
žalobkyni revolvingový úver (bod 6 žiadosti/zmluvy) a podpísal ju s týmito nasledovnými podmienkami
úveru: poskytnutá čiastka (úverový limit) 540 eur, splatnosť úveru 42 mesiacov, mesačná splátka vrátane
úrokov 28,94 eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť 1215,48 eur, RPMN za úver 65,32 %,

ročná úroková sadzba úveru 70,04 %, priemerná RPMN za úver 48,52 %, poskytnutá čiastka revolvingu
284,77 eur, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 5,5 %. Taktiež uviedla, že súčasťou tejto žiadosti/
zmluvy bol aj bod 8, ktorý obsahuje Dohodu o poskytnutí služby na základe ktorej sa veriteľ zaviazal
poskytnúť dlžníkovi, t. j. žalobkyni na jej žiadosť po splnení podmienok „službu“ spočívajúcu v možnosti
odkladu max. 3 splátok úveru pričom dlžník sa zaviazal zaplatiť za túto „službu“ veriteľovi odplatu v
sume 215,75 eur (podľa oznámenia o schválení úveru len 38,81 eur) splatnú v deň uzavretia tejto
dohody, pričom bod 8.4. obsahuje dohodu o započítaní vzájomných pohľadávok dlžníka a veriteľa, t.

j. pohľadávky za poskytnutie úveru a pohľadávky na zaplatenie poplatku za „službu“. Poukázala tiež
na to, že bod 7 žiadosti/zmluvy obsahuje dohodu, že dlžník s veriteľom v ďalšom odkazujú na úpravu
obsiahnutú v zmluvných dojednaniach o revolvingovom úvere na zadnej strane žiadosti/zmluvy, ktoré súneoddeliteľnou súčasťou žiadosti/zmluvy s tým, že sa s nimi oboznámili a nemajú k nim žiadne výhrady
a zaväzujú sa ich dodržiavať.

2. V žalobe žalobkyňa konštatovala, že uvedená úverová zmluva je spotrebiteľskou zmluvou podľa §
52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
a poukázala na to, že uvedený zákon v ust. § 9 ods. 2 písmeno f), g), i), k) a l) upravuje obligatórne
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uviedla, že z obsahu uvedeného formulára je zrejmé,
že uvedená žiadosť/zmluva má ohľadne obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere

nasledovné nedostatky:
a.) v úverovej zmluve absentuje údaj o konečnej splatnosti úveru; tento údaj musí byt v zmluve výslovne
uvedený, nemožno ho vyvodzovať z ďalších zmluvných náležitostí (napr. z počtu splátok úveru a
podobne).
b.) v úverovej zmluve absentuje výška splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, nakoľko nie je v zmluve
výslovne rozpísané, v akej časti zo sumy splátky je splátka istiny, v akej splátka úroku a v akej výške

splátka prípadných poplatkov. V zmluve tiež absentuje údaj o splatnosti jednotlivých splátok, zahŕňajúc
prvú a poslednú splátku.
c.) v úverovej zmluve absentuje údaj o presnej výške úveru, ako povinnej náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a to z dôvodu, že údaj o výške úveru uvedený v bode 5 žiadosti/zmluvy (úverový
limit 1 500 eur), ktorá je návrhom na uzatvorenie zmluvy, nie je v súlade s údajom o výške úveru uvedený

v akceptácii návrhu v bode 6 zmluvy/žiadosti (úverový limit 540 eur); takýto písomný prejav žalovaného,
ktorýzmenilvýškuúveru,jepotrebnépovažovaťzanovýnávrhvčasti,ktorásatýkalatejtozmeny,pričom
žalobkyňa túto zmenu neakceptovala. Aj keby sa vychádzalo z toho, že medzi žalobcom a žalovanou
došlo k dohode o výške úveru podľa bodu 6 zmluvy/žiadosti, žalovaný sa zaviazal, že poskytne žalobcovi
úver vo výške 540 eur; žalovaný však skutočne vyplatil žalobkyni len sumu 501,19 eur, čo odôvodnil

tým, že ku dňu poskytnutia úveru podľa úverovej zmluvy bol splatný poplatok za poskytnutie „služby"
podľa oznámenia o schválení úveru vo výške 38,81 eur (pričom treba poznamenať, že podľa bodu 8
žiadosti/zmluvy, mal byť tento poplatok 215,75 eur), ktorý si žalovaný započítal oproti úveru žalobkyne.
Podľa jej názoru dohoda obsiahnutá v bode 8 žiadosti/zmluvy je neprijateľnou podmienkou v zmysle
§ 53 ods. 1 Obč. zákonníka, lebo vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu reálne

nie je dodané, resp. nemusí byt nikdy dodané a ktoré slúži v skutočnosti len záujmom žalovaného ako
dodávateľa pričom žalovaný formulovaním danej zmluvnej podmienky (dojednanie poplatku v bode 8
žiadosti/zmluvy)zneužilsvojepostavenievneprospechžalobkyne.Žalovanýsaúpravoubodu8žiadosti/
zmluvy snažil len navodiť situáciu, že bod 8 predstavuje službu v prospech žalovanej a že ide o skutočné
plnenie, za ktoré mu prináleží odplata a zakrýva tým podstatu, že nikdy nemal záujem poskytnúť úver

v dohodnutej výške, ale snažil sa nájsť zmluvne nedovolené prostriedky k tomu, aby mohol účtovať
žalobkyni skryté poplatky za poskytnutie úveru. Taktiež aj dohodu, súhlas so započítaním, obsiahnutú
v bode 10. Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere, ktoré boli prílohou žiadosti/zmluvy,
možno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže tá odporuje inštitútu úveru keďže žalovaný
poskytuje žalobcovi nižší úver, ako bolo dohodnuté.

d.) v žiadosti/zmluve je nesúlad ohľadne výšky RPMN, nakoľko údaj o výške RPMN úveru uvedený v
bode 5 žiadosti/zmluvy (70,01/ 96), ktorá je návrhom na uzatvorenie zmluvy, nie je v súlade s údajom
o výške RPMN úveru uvedený v akceptácii návrhu v bode 6 zmluvy/žiadosti (65,32 96). Vychádzajúc
z podmienok uvedených v § 5 zákona č. 129/2010 Z. z. v spojení s § 44 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka, je potrebné považovať ustanovenia úverovej zmluvy v časti RPMN za neplatné. Prijatie

návrhu na uzavretie úverovej zmluvy žalobkyňou, urobené úkonmi žalovaného (vyplnením bodu 6
žiadosti o poskytnutie úveru, vyhotovením listu a odoslaním listu - oznámenia v zmysle bodu 2.2.
zmluvných dojednaní) obsahoval zmenu v údaji o výške RPMN a takýto písomný prejav, ak sa zmenila
výška RPMN, bolo potrebné považovať za nový návrh v časti, ktorá sa týkala tejto zmeny pričom však
zo strany žalobkyne nebol urobený žiadny ďalší písomný úkon, z ktorého by nepochybne vyplývalo,

že RPMN akceptovala. Z uvedeného vyplýva, že výška RPMN je iná v návrhu, ako je v akceptácii a z
hľadiska zmluvného práva je irelevantné, či takáto zmena je pre spotrebiteľa výhodná alebo nevýhodná,
podstatná je skutočnosť, že návrh nebol prijatý bezvýhradne. Je preto potrebné aplikovať § 44 ods.
2 prvá veta Občianskeho zákonníka podľa ktorého, prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady,
obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Výška RPMN bola

uvedená v bode 6 odchýlne ako v návrhu (žiadosti) o uzavretie úverovej zmluvy (bod 5) a preto neobstojí
ani možná aplikácia druhej vety § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
e.) nesprávny výpočet výšky RPMN a to ako v bode 5 (70,01 %) a tiež v bode 6 (65,32 %) žiadosti/
zmluvy, nakoľko žalovaný pri výpočte RPMN nevychádzal zo skutočnej výšky poskytnutých peňažnýchprostriedkov, pretože len takúto sumu možno považovať za úver, pričom táto by výrazne prevyšovala
RPMN uvedenú v bode 5 a v bode 6a predstavuje v skutočnosti 80,47 %. Nesprávny výpočet RPMN
vyplýva tiež z toho, že výška ročnej úrokovej sadzby (miery) úveru je vyššia, ako výška RPMN, pritom

ročnápercentuálnamieranákladovpredstavujecelkovénákladyspotrebiteľavrátaneúrokovapoplatkov
(§ 19 zákona 129/2010 Z. z.). Z toho je teda zrejmé, že výška RPMN nemôže byť nikdy nižšia ako výška
úrokovej sadzby, v ideálnom prípade by sa hodnota RPMN mohla rovnať hodnote úrokovej miery, ale
tento údaj o RPMN obsahuje aj možné iné poplatky okrem úrokov a preto je spravidla vyššia ako je len
úroková miera v danej zmluve.

f.) Neprimeraná výška odplaty (úrokovej sadzby) za poskytnutie úveru, ktorá je 70,04 %, podstatne
prevyšuje odplatu stanovenú v ustanovení § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, v znení platnom v čase
uzavretia zmluvy, vychádzajúc zo skutočnosti, že vo všeobecnosti súdy za podstatné prevýšenie odplaty
v zmysle uvedeného, považujú jej prevýšenie o viac ako 20 %. Podľa priemernej úrokovej štatistiky
zverejnenej na internetovej stránke Národnej banky Slovenska (https://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/
financne-trhy/urokove-sadzby) predstavovali úroky slovenských bánk z nových obchodov v roku 2013

pre spotrebiteľské úvery s dobou splatnosti od 1 do 5 rokov 11,16 % ročne.

3. Žalobkyňa v žalobe tiež uviedla, že podľa § 11 ods. 1 písmeno b), d), f) a g) zákona č. 129/2010
Z. z. sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom
úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až I), s), z), v zmluve o spotrebiteľskom

úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, veriteľ v
zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia
spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia, ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského
úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov. Vzhľadom
na nedostatky Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX a aj absenciu niektorých náležitostí

spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sú uvedené v žalobe v súlade s právnou úpravou uvedenou v zákona
č. 129/2010 Z. z., ktorej zmyslom je ochrana záujmov spotrebiteľov, je úver poskytnutý žalovaným
žalobkyni na základe tejto úverovej zmluvy bezúročný a bez poplatkov. Zároveň uviedla, že súdu
predložila listiny, z ktorých je zrejmé, že z vyplateného úveru vo výške 501,19 eur, poskytnutého
jej na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX vyplatila žalovanému za obdobie do

12.04.2016 sumu 904,65 eur, ako je zrejmé z dokladu vystaveného samotným žalovaným, táto suma
je vyššia než bola suma poskytnutého úveru bez úrokov a poplatkov, pričom rozdiel predstavuje sumu
403,46 eur. Poukázala na ust. § 451 ods. 1/ a 2/, § 456 a 458 ods. 1/ Občianskeho zákonníka a
vzhľadom na to, že úver poskytnutý žalovaným žalobkyni pre nedostatky uvedené vyššie, je potrebné
považovať za bezúročný a bez poplatkov, a teda žalobkyňa žalovanému bola povinná zaplatiť (vrátiť)

to čo od neho skutočne dostala a keďže žalobkyňa zaplatil žalovanému viac netušiac, že tak pre
bezúročnosť a bezpoplatnosť úveru nie je povinná urobiť, žalovaný sa na úkor žalobkyne bezdôvodne
obohatil, pretože od nej prijal plnenie bez právneho dôvodu. Poukázala na to, že ďalším dôvodom
vzniku bezdôvodného obohatenia je aj plnenie odplaty z neplatného právneho úkonu, ktorým je v
tomto prípade dohoda o poskytnutí „služby" obsiahnutá v bode 8 žiadosti/zmluvy. Neprijateľná zmluvná

podmienka je neplatná ex tunc od začiatku, čo znamená, že nemohla byť relevantným dôvodom
plnenia. Žalobkyni nebola nikdy vyplatená suma úveru tak, ako mala byť dohodnutá, ale v nižšej
výške po započítaní odplaty z dohody o poskytnutí „služby , ktorá bola ale neexistujúcou pohľadávkou
žalovaného. Žalovaný sa teda mohol na úkor žalobcu neoprávnene obohatiť vo výške započítania, ak
by sa za výšku úveru považovala suma uvedená v zmluve a nie skutočne vyplatená. Poukázala na

množstvo rozhodnutí všeobecných súdov SR vo všetkých inštanciách, ktoré riešili, a to aj vo vzťahu
k žalovanému (a k iným nebankovým spoločnostiam) otázku bezúročnosti a bezodplatnosť úverov,
neprijateľnosť zmluvných podmienok a zákaz ich používania, vydanie bezdôvodného obohatenia (napr.
rozhodnutie KS v Prešove, sp. zn. 1860/109/2014, KS v Trenčíne 560/934/2015). Poukázala aj na
rozhodnutia Súdneho dvora EU týkajúce sa ochrany spotrebiteľa na príslušné ustanovenia zákona

o SÚ a Občianskeho zákonníka, týkajúce sa ochrany spotrebiteľov, eurokonformný výklad smerníc
EÚ (napr. smernice 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, smernice Rady 93/13/EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, smernice 2005/29/ES o nekalých obchodných
praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu) a tiež na množstvo záverov Komisie
pre posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách MS SR, ktorá konštatovala neprijateľnosť

zmluvných podmienok žalovaného pri poskytovaní úverov. Zároveň žiadala priznať aj úrok z omeškania
vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od dňa nasledujúceho po poslednej platbe, ktorú žalobkyňa uhradila
žalovanému, teda od 13.04.2016. K žalobe žalobkyňa pripojila žiadosť/zmluvu o revolvingovom úvere
zo dňa 24.05.2013, zmluvné dojednania strany o revolvingovom úvere vydané žalovaným, oznámeniežalovaného o schválení úveru zo dňa 24.5.2013, kartu klienta, priemerné úrokové miery z úverov
poskytnutých v eurách, výpis z obchodného registra žalovaného.

4. Súd vo veci vydal platobný rozkaz sp. zn. XC/X/XXXX-XX zo dňa 1.3.2018, ktorým uložil žalovanému
zaplatiť žalovanú sumu 403,46 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 403,46 eur od 13.4.2016
do zaplatenia. Proti uvedenému platobnému rozkazu podal včas odpor žalovaný, a v odpore uviedol
dôvody, pre ktoré žiadal žalobu zamietnuť a poukázal na to, že aby nejaká zmluva vznikla, musí mať
obligatórne náležitosti ustanovené právnym poriadkom. Ak tieto dodržané nie sú, potom nedochádza k

vzniku zmluvy. Ak však ide o iné ako obligatórne náležitosti (t. j. fakultatívne), potom absencia takýchto
fakultatívnych dojednaní (či už pre ich neplatnosť, nedojednanie a pod.) má za následok len to, že takéto
dojednania nie sú platné a ich nedodržanie ale nemá za následok nevzniknutie zmluvy. Uviedol, že z
bodu 5 a 6 žiadosti (zmluvy) vyplýva, že žalobca požiadal o úver v sume 1500 eur, so splatnosťou 42
mesiacov, pri výške mesačnej splátky 80,37 eur. Z bodu 6 vyplýva schválenie úveru v sume 1500 eur,
pri splatnosti 42 mesiacov a pri výške splátky 80,37 eur a teda tvrdenia žalobcu o neuzavretí zmluvy

v písomnej forme dôvodné nie sú. Ďalej uviedol, že žalobca uvádza, že v Zmluve o revolvingovom
úvere číslo XXXXXXXXXX absentujú viaceré náležitosti Zákona o spotrebiteľských úveroch, následkom
ktorých je nutné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov a poukázal na to, že z ust. článku
4., ods. 4.5 zmluvných dojednaní vyplýva Deň splatnosti poslednej splátky úveru, resp. revolvingu
podľa posledného splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru čo vyplýva zo zmluvných

dojednaní, ktoré sú podľa článku 13 nedeliteľnou súčasťou zmluvy a poukázal na to, že z ust. článku 9
odsek 1 Zmluvných dojednaní vyplýva, že zmluva je uzavretá na dobu neurčitú s tým, že revolving sa
uskutoční za podmienok stanovených touto zmluvou a deň splatnosti poslednej splátky úveru je uvedený
v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, čím je splnená požiadavka vyplývajúca z uvedeného
zákonného ustanovenia, a teda doba trvania zmluvy a tiež termín konečnej splatnosti úveru sú riadne

uvedené a je splnená zákonná požiadavka. Uviedol, že zákonný pojem „termín konečnej splatnosti“ nie
je pritom požiadavkou na uvedenie presného dátumu, pretože v takom prípade by zákonodarca použil
spojenie „dátum“ (tak ako napríklad uvádza pri náležitosti týkajúcej sa spotrebiteľa - „dátum narodenia“,
alebo v § 10 ods. 2 písm. b), „dátumy čerpania“, ods. 2 písmeno c) „údaj o zostatku z predchádzajúceho
výpisu a jeho dátume“ či ods. 2 písm. d) uvedeného ustanovenia „dátume a výške splátok“). Zo zákona

je zrejmé, že pojem „termín“ a pojem „dátum“ nie sú používané ako synonymá v zákone, ale sa pre
odlišné situácie, v ktorých sa má uviesť dátum a kedy termín a z uvedených dôvodov teda uvedená
zmluva obsahuje určenie „termínu konečnej splatnosti“ viacerými spôsobmi, a to - určením podľa dátumu
splatnosti splátok v jednotlivých mesiacov a počtu mesačných splátok, - spôsobom vyplývajúcim z
článku 4., ods. 4.5 zmluvných dojednaní, v zmysle ktorých dátum splatnosti poslednej splátky uvedený

v oznámení o schválení úveru je zároveň termínom konečnej splatnosti.

5. V odpore žalovaný uviedol, že čo sa týka výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, prípadne poradia, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom
s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia uviedol, že ust. § 9 ods.

2/ písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. vyžaduje uvádzanie spôsobu započítania splátky na úver, istinu a
úroky len v prípade, ak sa splátky priraďujú k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. O takýto typ úveru a prípad v zmluvnom
vzťahu medzi sporovými stranami nejde a teda výklad podávaný žalobcom neobstojí a je založený na
formalistickom prístupe pri výklade právnej normy. Uviedol, že ak by zmluva mala obsahovať rozpísanie

splátky, potom nevidíme žiadny zmysel práva spotrebiteľa požadovať amortizačnú tabuľku podľa § 9
ods. 5/ zákona keďže dané údaje by už mal priamo v zmluve. To len potvrdzuje skutočnosť o tom,
že záver založený na jazykovom výklade popiera význam § 9 ods. 5/. Ak by zákonodarca sledoval,
že zmluva má obsahovať rozpis splátky na časť istina, úrok a vo vzťahu ku každej zložke by bolo
nutné uvádzať termín splatnosti či počet splátok, potom zákonná úprava práva spotrebiteľa vyžiadať

si tzv. amortizačnú tabuľku by teda nemala žiadny význam. Uvádzanie náležitosti podľa § 9 ods. 2/
písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. platí pre všetky úvery bez ohľadu na to, či je splácanie anuitné (t.
j. pomer časti určenej na istinu a časti na úroky sa v každej splátke mení, výška splátky ako celku
zostáva zachovaná po celú dobu splácania) alebo lineárne (pomer časti určenej na istinu a časti na
úroky sa v každej splátke nemení, výška splátky ako celku zostáva zachovaná po celú dobu splácania).

Žalovaný popieral tvrdenia žalobkyne o neuvedení presného údaja o výške úveru, svoje tvrdenia zakladá
na porovnávaní sumy úveru uvedenej v zmluve a vyplatenej čiastke, pričom žalobkyňa pri svojich
tvrdeniachúplneopomínaskutočnosti,ktorésúspojenésvyplatením„nižšej“sumyakojesumauvedená
v zmluve. Suma úveru vo výške 1500 eur bola v prospech žalobkyne poskytnutá tak, že časť z tejto sumybola súčasťou vzájomného vyporiadania (kompenzácie) pohľadávok a časť vyplatená v prospech účtu
žalobkyne. Poskytnutím úveru sa v zmysle právnej úpravy, a tiež ustálenej obchodnej praxe (vrátane
bankovej i nebankovej) rozumie nielen vyplatenie prostriedkov úveru (v hotovosti, na účet a podobne),

ale každá zákonom uznaná forma splnenia záväzku - teda aj započítanie. Poskytnutím úveru sa teda
rozumie úkon, ktorým sa splní záväzok poskytovateľa úveru uvoľniť peňažné prostriedky spôsobom a
vo forme, ktorá je medzi stranami dohodnutá. Samotná Dohoda o poskytnutí služby nebola podmienkou
ani predpokladom pre vznik zmluvy o spotrebiteľskom úvere a žalobkyňa Dohodu o poskytnutí služby
uzavrieť nemusela a v podanej žalobe ani netvrdila a ani nepreukázala opak. Z bodu 8., ods. 8.6

Dohody o poskytnutí služby: „Veriteľ vyhlasuje, že uzavretie tejto dohody o poskytnutí služby nie je
podmienkou uzavretia Zmluvy o revolvingovom úvere. Dlžník vyhlasuje, že túto Dohodu o poskytnutí
služby uzatvára na základe slobodnej vôle, jej obsahu porozumel a svojím podpisom vyjadruje súhlas
so všetkými jej ustanoveniami“ vyplýva, že dohoda o poskytnutí služby je osobitne podpisovaná. Dlžník
podpísaním tlačiva Žiadosti/Zmluvy nepristupuje a neuzatvára automaticky Dohodu o poskytnutí služby.
To,žeuzavretieDohodyoposkytnutíslužbyjesamostatné,napokonzdôrazňujeajosobitné,individuálne

rozlíšenie Dohody od ostatného obsahu Zmluvy o revolvingovom úvere. Na základe uvedeného
žalovaný tvrdí, že dohoda o poskytnutí služby je individuálnym dojednaním v zmysle § 53 ods. 2/
Občianskeho zákonníka. Postup žalovaného, ktorý si dohodnutú odmenu vo výške 168,17 eur odrátal
od poskytnutého úveru, vyplýva zo samotnej dohody v bode 8.1 Dohody o poskytnutí služby, žalobkyňa
s takýmto postupom súhlasila. Popiera aj tvrdenie žalobkyne o výške odplaty, pretože táto je v súlade s

právnou úpravou zohľadňujúcou priemernú odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu. Žalobkyňa
namiesto právnej úpravy účinnej v čase uzavretia zmluvy nedôvodne porovnáva štatistické údaje iného
poskytovateľa úverov (za diametrálne odlišných podmienok schválenia, bonity, zabezpečenia atď.),
navyše za stavu, kedy zákonodarca výšku odplaty reguloval explicitne. Ďalej žalovaný uviedol, že výška
odplaty za úver poskytnutý na základe spotrebiteľskej zmluvy s poradovými číslami bola upravená

v zmysle ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého „Ak predmetom spotrebiteľskej
zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle
požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch.“ Pri posudzovaní
obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia
jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Uviedol, že finančným

trhom sa rozumie „sústava subjektov finančného trhu, jeho nástrojov a transakcií (finančných investícií)
s týmito nástrojmi a medzi týmito subjektmi. Pri tom ide o nepriame sprostredkované financovanie,
ktorého rizikom je návratnosť finančných prostriedkov.“ resp. „je hmotne motivované, inštitucionálne
organizované nakupovanie a predávanie peňazí.“(Sidak, M., F., M. a kol. Finančné právo. 1 vydanie.
Bratislava. C. H. Beck. 2012). Uviedol, že žalovaný vznáša námietku premlčania uplatneného nároku,

minimálne pokiaľ ide o úhrady realizované pred 02.01.2018, t. j. v období 3 rokov spätne od momentu
podania žaloby. K uvedenému podaniu pripojil prehľad platieb žalobkyne. Súd uznesením sp. zn.
6C/2/2018-41 zo dňa 19.3.2018 platobný rozkaz zrušil.

6. K odporu žalovaného sa vyjadrila právna zástupkyňa žalobkyne podaním zo dňa 09.04.2018, v

ktorom uviedla, že úverová zmluva je dvojstranný právny úkon, na základe ktorého dochádza k vzniku,
zmene alebo zániku súkromnoprávnych vzťahom a vzniká na základe zhodného prejavu účastníkov
a to prijatím návrhu na uzavretie zmluvy a pokiaľ ide o návrh a jeho prijatie, musí ísť o vzájomné a
obsahovo zhodné prejavy oboch zmluvných strán, inak platná zmluva nevznikne. Poukázala na to,
že návrh nebol prijatý bezvýhradne a teda podľa ust. § 44 ods. 2/ veta prvá Občianskeho zákonníka,

prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky výhrady obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu
a považuje sa za nový návrh. Napriek tomu, že žalovaný uvádza, že žiadosť/zmluva obsahuje všetky
náležitosti podľa § 9 ods. 2/ zákona č. 129/2010 Z. z. žalovaný neuviedol v úverovej zmluve termín
konečnej splatnosti úveru, keďže ani uvedená predmetná formulárová zmluva neobsahovala rubriku
s pojmom „termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“ a žalovaný ani tento termín v zmluve

nepoužil, pričom konečnú splatnosť úveru žalovaný uviedol len v oznámení o schválení úveru. Nemožno
sa stotožniť s tvrdením žalovaného, že oznámenie o schválení úveru je súčasťou zmluvy o úvere a
toto oznámenie sa mohlo stať súčasťou zmluvy len akceptovaním zo strany žalobkyne, keďže toto
oznámenie obsahovalo s porovnaním so samotnou zmluvou odlišné údaje týkajúce sa RPMN úveru,
priemernej výšky RPMN úveru, ročnej úrokovej sadzby úveru, výšky revolvingu aj RPMN úveru po

revolvingu. Poukázala tiež na tom, že účelom ust. § 9 ods. 2/ písmeno l) zákona č. 129/2010 Z. z.
informovanie spotrebiteľa aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky. Uviedla, že
každáspotrebiteľskázmluvamávyjadrovaťrešpektkdodržiavaniuvšeobecnýchzásadspotrebiteľského
práva a aj k obligatórnym náležitostiam zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to náležitou obsahovou aformálnou úpravou zmluvných podmienok (ktoré nebudú pre spotrebiteľa predstavovať zložitý, ťažko
čitateľný a nejednoznačný súbor údajov, ktoré jednotlivo i vo svojom súhrne v dôsledku toho narušujú
zmluvnú rovnováhu strán v neprospech spotrebiteľa).

7. Žalobkyňa poukázala na to, že žalovaný Dohodou o poskytnutí služby absolútne ignoroval princíp
ochrany práv spotrebiteľa, keďže strhol žalobkyni poplatok z úveru za to, že ak niekedy v budúcnosti
by žiadala o odklad splátok, povolí jej odklad max. 3 splátok, a to za poplatok v sume 215,75 eur pri
poskytnutom úvere v sume 540 eur, ide o hrubú nerovnováhu práv a povinností strán v neprospech

žalobkyne ako spotrebiteľa a poukázala na to, že celá dohoda spočíva na tom, že spotrebiteľ má platiť
za niečo, čo mu nie je dodané, pričom aj výška poplatku, ktorý predstavuje až 39,95 % z poskytnutého
úveru potvrdzuje neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky. Poukázala na to, že žalovaný nesprávne tvrdí,
že výška úveru bola v sume 1500 eur avšak v skutočnosti bola žalobkyni vyplatená len suma 501,19
eur. Uviedla, že uvedenú dohodu považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

8. Rozsudkom sp. zn. 6C/2/2018-139 zo dňa 04.12.2020 prvoinštačný súd žalobe v plnom rozsahu
vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 403,46 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne
od 13.04.2016 do zaplatenia. Rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 137 písm. c) CSP, § 451 a § 456
Občianskeho zákonníka, ako aj ustanovením § 1, § 9 a § 11 zák. č. 129/2010 Z. z. keď konštatoval, že

na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu a vyhodnotil Zmluvu o spotrebiteľskom úvere
ako bezúročnú a bez poplatkov, pretože k uzavretiu tejto zmluvy nedošlo v písomnej forme, čo zákon
sankcionuje jej bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej
lehote odvolanie. Žalobkyňa podaním z 10.03.2021 k obsahu odvolania žalovaného vzala žalobu v časti
úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 403,46 eur od 13.04.2016 do dňa doručenia žaloby

žalovanému späť. Krajský súd v Nitre uznesením sp. zn. 25Co/28/2021-181 zo dňa 26.05.2022 v časti
späťvzatia žaloby rozsudok zrušil a v tejto časti konanie zastavil. Vo zvyšku napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na nové konanie. Odvolací súd v bode 15 odôvodnenia uznesenia
uviedol, že nezdieľa názor prvoinštančného súdu o tom, že zmluva o úvere nemá predpísanú písomnú
formu, podľa jeho názoru žalobkyňa vzala na vedomie, že ňou požadovaná čiastka je maximálna.

Prvoinštančný súd však neskúmal zmluvu z hľadiska všetkých zákonom vyžadovaných náležitostí (§9
ods. 2/ zák. č. 129/2010 Z. z.), a to napriek tomu, že vo veci ide o spotrebiteľský spor, v ktorom súd
môže vykonať aj dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci (§
295 CSP). Odvolací súd v súlade so súdom prvej inštancie bol toho názoru, že nárok žalobkyne na
vydanie bezdôvodného obohatenia bol uplatnený včas, pričom poukázal na nález Ústavného súdu SR

sp. zn. I. ÚS 51/2020, ako aj uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo/29/2021. Konštatoval, že k bezdôvodnému
obohateniu na úkor spotrebiteľa dôjde, keď spotrebiteľ skutočne poskytnutý úver preplatil a vo svojom
rozhodnutí podrobne rozpísal stanovenie subjektívnej a objektívnej premlčacej doby, žalobkyňa splácala
mesačné splátky od 19.07.2013 do 19.02.2016 vo výške 28,94 eur a za uvedené obdobie zaplatila
žalovanému sumu 904,65 eur, pričom k splateniu skutočne poskytnutej čiastky úveru došlo k splátkami

splatnými v období od júla 2013 do decembra 2014, a splátkou zaplatenou dňa 19.12.2014 mohlo
vzniknúť bezdôvodné obohatenia na úkor žalobkyne vo výške 20,45 eur a v ostatnej žalovanej výške
mohlo vznikať postupne následnými splátkami vykonanými žalobkyňou v mesiacoch január 2015 až
február 2016. Žalobkyňa dňa 07.07.2017 mala konzultáciu so svojou právnou zástupkyňou, kedy
získala informácie, na základe ktorých podala žalobu, preto až dňom 07.07.2017 začala žalobkyňa

plynúť subjektívna dvojročná premlčacia doba, preto žaloba podaná dňa 02.01.2018 bola podaná pred
uplynutím subjektívnej premlčacej doby. Pokiaľ ide o objektívnu premlčaciu dobu odvolací súd poukázal
na Rozsudok Súdneho dvora z 22.apríla 2021 vo veci C-485/19, v ktorom bola riešená prejudiciálna
otázka a ktorá bola rozhodnutá tak, že by bolo v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľky, ak by sa
aplikovala objektívna trojročná premlčacia doba, teda nárok žalobkyne, čo i len čiastočne čo do sumy

20,45 eur premlčaný nie je.

9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a všetkými podaniami strán sporu, pričom
dokazovanie výsluchom strán už nedopĺňal, ale opätovne v zmysle rozhodnutia odvolacieho súdu
preskúmal predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

10. Žalobkyňa dňa 02.05.2013 požiadala žalovaného o poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 1
500 eur a revolvingového úveru vo výške 790,84 eura, pričom schválený jej bol úverový limit 540 eur
so splatnosťou v 42 mesačných splátkach 19. deň v mesiaci vo výške splátky 28,94 eura, s celkovoučiastkou, ktorú musí žalobkyňa zaplatiť vyčíslenou na sumu 1 215,48 eura. Ročná úroková sadzba bola
vovýške70,04%, RPMN bolavovýške65,32%,apriemernáRPMNbolavovýške48,52%.Zároveňjej
bol schválený aj revolving vo výške 284,77 eura, ktorý však nie je predmetom sporu v danej veci. V bode

7. žiadosti / zmluvy žalobkyňa vzala na vedomie, že ňou požadovaná čiastka je maximálna a žalovaný
je oprávnený po posúdení jej schopnosti splácať požadovaný úver, poskytnutú čiastku jednostranne
znížiť, upraviť výšku, počet a splatnosť splátok a RPMN. V prípade nesúhlasu mala žalobkyňa právo od
zmluvy odstúpiť, resp. zmluvu vypovedať. V bode 8. žiadosti / zmluvy bola dohoda o poskytnutí služby
spočívajúcej v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru za odplatu vo výške 215,75

eura, ktorú bol žalovaný oprávnený jednostranne znížiť. Odplata bola splatná v deň uzatvorenia dohody
započítaním voči pohľadávke žalobkyne na poskytnutie schválenej výšky úveru. Z obsahu žiadosti /
zmluvy vyplýva, že jej riadnym jej vyplnením a následným podpisom došlo k uzatvoreniu zmluvy, ktorej
neoddeliteľnou súčasťou sú zmluvné dojednania. Podľa oznámenia žalovaného o schválení úveru zo
dňa 24.05.2013, žalovaný schválil žalobkyni úver č. 8500024745 zhodne s údajmi uvedenými v bode
6. žiadosti / zmluvy, navyše s uvedením dátumu prvej splátky 19.7.2013, dátumu poslednej splátky

19.12.2016, a so znížením odplaty za poskytnutie služby dohoda o poskytnutí služby spočívajúcej
v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru na sumu 38,81 eura. Žalovaný tak
poskytol žalobkyni úver vo výške 501,19 eur, po odpočítaní odplaty za poskytnutie služby dohoda o
poskytnutí služby spočívajúcej v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru 38,81
eura (540 - 38,81 = 501,19).

11. Žalovaný v konaní namietal, že nárok žalobkyne je premlčaný, avšak Krajský súd v Nitre vo svojom
rozhodnutí podrobne sa zaoberal otázkou premlčania tak zo strany plynutia subjektívnej, ako aj z
objektívnej lehoty a plynutím premlčacej doby uplatneného nároku a dospel k tomu záveru, že nárok
žalobkyne premlčaný nie je. Prvoinštančný súd považoval takto otázku vznesenej námietky premlčania

za vyriešenú a vo veci preskúmal podľa názoru krajského súdu zmluvu o spotrebiteľskom úvere s
poukazom na ustanovenia Občianskeho zákonníka, ako aj zák. č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku
dňu uzavretia zmluvy.

12. Podľa § 1 ods. 1/ až 2/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného

k 24.05.2013 v znení neskorších predpisov, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace
s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia
na ochranu spotrebiteľa.

(2) Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

13. Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného k 24.05.2013 v znení

neskorších predpisov, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, 5a)
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,
c) iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo

poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm.
c), f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm.
a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky
a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, 6) ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou
bankou Slovenska,

d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
e) povoleným prečerpaním forma spotrebiteľského úveru, ktorý umožňuje spotrebiteľovi disponovať s
peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku jeho platobného účtu, ktorý má vedený u

veriteľa,
f) prekročením automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať
peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad
rámec dohodnutého povoleného prečerpania,g)celkovýminákladmispotrebiteľaspojenýmisospotrebiteľskýmúveromvšetkynákladyvrátaneúrokov,
provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov

patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä
poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal
spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,
h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a
celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom,

i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19,
j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné
percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru,
k) fixnou úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru jedna úroková sadzba spotrebiteľského úveru
dohodnutá medzi veriteľom a spotrebiteľom v zmluve o spotrebiteľskom úvere na celú dobu trvania

zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo viac úrokových sadzieb spotrebiteľského úveru dohodnutých
medzi veriteľom a spotrebiteľom v zmluve o spotrebiteľskom úvere na čiastkové obdobia s výhradným
použitím fixného konkrétneho percenta; ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere nie sú stanovené všetky
úrokovésadzbyspotrebiteľskéhoúveru,úrokovásadzbaspotrebiteľskéhoúverusapovažujezafixnúiba
na tie čiastkové obdobia, na ktoré sú úrokové sadzby spotrebiteľského úveru určené výhradne použitím

fixného konkrétneho percenta dohodnutého pri uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
l) celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných
prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) trvanlivým médiom každý prostriedok, ktorý umožňuje uloženie informácií spôsobom prístupným na
používanie v budúcnosti na časové obdobie zodpovedajúce účelom informácií a ktorý umožňuje verné

reprodukovanie uložených informácií.

14. Podľa § 9 ods. 1/ a 2/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného k 24.05.2013 v
znení neskorších predpisov, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré

je dostupné spotrebiteľovi.
(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka18)
musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo

referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,

n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení

spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo

uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny

štvrťrok.

15. Podľa§11odsek1/písmenoa)zákonač.129/2010Z.z.,poskytnutýspotrebiteľskýúversapovažuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 odsek
1/ a neobsahuje náležitosti podľa § 9 odsek 2/ písmeno a) až k), r) a y) a § 10 odsek 1/.

16. Podľa § 52 odsek 1/ a 2/ Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenie o spotrebiteľských
zmluvách aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú
sa vždy ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.

17. Podľa § 53 odsek 1/, 2/, 3/ Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú

vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané.

18. Podľa § 451 odsek 1/, 2/ Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,
musí obohatenie vydať, pričom bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bezprávneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

19. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

20. Predmetná zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX z 24.05.2013 je spotrebiteľskou
zmluvou. Je z nej zrejmé, že žalovaný pri uzavretí zmluvy ako dodávateľ konal v rámci predmetu svojej

činnosti podľa výpisu z Obchodného registra. Žalobkyňa je spotrebiteľom, ktorý uzatvoril zmluvu ako
fyzická osoba, poskytnutý úver čerpal na kúpu / opravu auta. Na tento právny vzťah je potrebné aplikovať
ustanovenia o ochrane spotrebiteľa. V tejto súvislosti súd poukazuje na § 52 ods. 2/ Občianskeho
zákonníka v platnom znení, v zmysle ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva.

21. Súd podrobil ustanovenia zmluvy súdnej kontrole z hľadiska dodržania ustanovení osobitného
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Súd zistil, že zmluva bola uzatvorená v písomnej
forme, ale neboli dodržané ustanovenia § 9 ods. 2/ písm. f) a k) cit. zákona. Zmluva neobsahuje konečnú
platnosť úveru. V zmluve v bode 6 nie je uvedený deň splatnosti poslednej splátky úveru, ani deň

prvej splátky, tieto skutočnosti zmluva vôbec neobsahuje. Podľa zmluvných dojednaní, ktoré mali byť
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy podľa bodu 2.2 mal veriteľ odoslať dlžníkovi oznámenie o schválení
úveru. Takéto oznámenie o schválení však nemožno považovať za samotnú spotrebiteľskú zmluvu,
pretože sa jedná o jednostranný právny úkon zo strany veriteľa, pričom veriteľ v konaní nepreukázal, že
by oznámenie doručil žalobkyni ako spotrebiteľovi. Z hľadiska zákonných náležitostí absentuje, ako už

súd uviedol, okrem doby trvania zmluvy aj termín konečnej splatnosti úveru. Podľa tvrdenia žalovaného
je deň splatnosti poslednej splátky úveru uvedený v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi.
Významom uvedeného ustanovenia je, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný ako dlho je
povinnýplniťsisvojepovinnosti(splácaťistinu,úrokyainépoplatky)vyplývajúcemuzozmluvy.Vyžaduje
sa teda časová (dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom určená na

základe vstupných údajov (týmito sú: dátum poskytnutia úveru, splatnosť prvej splátky, frekvencia, výška
a počet splátok). Je potom úlohou dodávateľa, aby matematickými operáciami uvedené vstupné údaje
premietol do konkrétneho (jedného) časového údaja, ktorý bude konečnú splatnosť spotrebiteľského
úveru predstavovať. Konečná splatnosť úveru musí byť určená konkrétnym časovým okamihom zreteľne
tak, aby spotrebiteľ mohol pred vstupom do úverového vzťahu zohľadniť aj dĺžku jeho riadneho trvania, a

tým realizovať najvhodnejšiu voľbu medzi viacerými úverovými produktmi, resp. dodávateľmi (uznesenie
Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co 315/2012). Spotrebiteľ musí už pri uzavretí zmluvy
vedieť, kedy (dátum) uplynie čas splácania. Uvedená náležitosť musí byť vyjadrená priamo v zmluve a
nepostačuje odkaz na zmluvné dojednania, resp. na oznámenie o schválení úveru, ktoré oznámenie súd
nepovažuje za úverovú zmluvu už zo samotného dôvodu, že bolo len jednostranne vystavené veriteľom

bez toho, aby preukázal, že predmetné oznámenie doručil dlžníkovi. Okrem toho súd poukazuje na to, že
zmluvné dojednania sú vyhotovené miniatúrnym, takmer nečitateľným textom. Žalobkyňa ako priemerný
spotrebiteľ takémuto textu zmluvných dojednaní nemohla porozumieť. Žalovaný tiež nepreukázal, že by
žalobkyni, ako už súd uviedol, doručil oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, napriek tomu, že
sa naň vo svojom vyjadrení odvoláva. Pokiaľ by aj toto oznámenie bolo doručené žalobkyni, tak toto

žalobkyňa nepodpísala, preto nemôže byť súčasťou zmluvy.

22. V zmluve je uvedená úroková sadzba vo výške 70,04 % ročne. Táto je neprimerane vysoká,
v rozpore s dobrými mravmi, a preto je táto časť zmluvy absolútne neplatná (§ 3 v spojení s § 39
Občianskeho zákonníka). V zmysle ustálenej praxe súdov úroky, ktoré prevyšujú viac ako dvojnásobok

priemeru v bankách za porovnateľný úver, sú rozporné s dobrými mravmi (porovnaj napr. rozhodnutie
NSSR sp.zn.1MCdo1/2009 z 31. 07. 2009, rozhodnutie NSSR sp.zn. 5Cdo26/2011 z 26. 04.2012,
rozsudok KS v Prešove sp. zn. 6Co/59/2014 z 28. 04. 2005 a pod.). Podľa údajov Národnej banky
Slovenska zverejnených na internete (čl. 12 spisu), v máji 2013 boli spotrebiteľské úvery s dobou
splácania do 5 rokov poskytované v priemere za úrok vo výške 11,22 % ročne v prípade domácností.

Rozpor s dobrými mravmi je v tomto prípade evidentný, keď dohodnutá ročná úroková sadzba je takmer
7- krát vyššia ako priemer v bankách za porovnateľný úver v čase uzatvorenia zmluvy. Z toho dôvodu
súd dojednanie o úrokoch z predmetnej zmluvy vo výške 70,04 % považoval za dojednané v rozpores dobrými mravmi a za neprijateľnú podmienku, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5/ Občianskeho zákonníka
neplatná.

23. Zozmluvyorevolvingovomúvereniejezrejméakávýškasplátkypripadánasplátkyistinyúveru,aká
na splátky úrokov, aká na poistenie a aká na prípadné poplatky. Z rozsudku Súdneho dvora z 9.11.2016
v spore O. C., a.s.- B. spotrebiteľ musí vedieť kedy je splátka splatná, nemusí byť určený konkrétny
dátum, musí byť určiteľný, identifikovateľný (čl.10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48) a zmluva nemusí
spresňovaťakáčasťkaždejsplátkybudezapočítanánavrátenieistiny(čl.10ods.2písm.h)ai)smernice

2008/48). Ďalej sa v rozsudku uvádza, že nebráni sa členskému štátu vo svojej vnútroštátnej úprave
stanoviť, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2/ tejto
smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a bez poplatkov, pokiaľ ide o
okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. S
prihliadnutím na uvedené, podľa názoru súdu neuvedenie v zmluve o úvere aká výška splátky pripadá na
splátky istiny úveru, aká na splátky úrokov, aká na poistenie a aká na prípadné poplatky, nemá vplyv na

schopnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, pokiaľ je v zmluve samostatne uvedená celková
výška nákladov spojená s úverom, čo v predmetnom prípade bolo splnené.

24. Súd úver v zmysle § 11 ods. 1/ písm. b) zák. č. 129/2010 Z. z. považuje za bezúročný a bez
poplatkov, pretože zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá zákonné náležitosti, a to: správne uvedenie

údaja o ročnej úrokovej sadzbe, celkových nákladov spotrebiteľa, správneho údaju o RPMN, ďalej v
zmluve absentuje údaj o konečnej splatnosti úveru, výške, počte a termínov splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov. Odplatu v zmysle čl. 8.8.1 Dohody o poskytnutí služby veriteľ nezahrnul do celkových
nákladov úveru, ktoré je povinný dlžník zaplatiť. Ide pritom o priame plnenie spojené s poskytnutím úveru
a poskytnutím služby v spojitosti so splácaním úveru. Takýto postup veriteľa je absolútne neprijateľný a

nemôže požívať právnu ochranu, pretože žalovaný ako veriteľ si „stiahol“ už pri vyplatení sumy úveru
žalobkyni odplatu za službu v zmysle čl. 8 ods. 8.1 písm. a Dohody o poskytnutí služby, ktorou službou
nanútil žalobkyni možnosť odkladu splátok úveru, pričom túto odplatu si vyúčtováva v čase uzatvorenia
zmluvy bez ohľadu na to, či žalobkyňa bude mať o takúto službu záujem alebo nie. Takáto služba nemá
v čase poskytnutia úveru žiadne logické opodstatnenie a zmluvné dojednanie, ktoré oprávňuje veriteľa

na takúto neprimerane vysokú zmluvnú odmenu, resp. odplatu za poskytnutie služby považuje súd za
neprimeranú odplatu za poskytnutie služby, preto ide o neprijateľnú zmluvu podmienku, a teda neplatnú
v zmysle § 53 ods. 5/ Občianskeho zákonníka. Okrem toho vôbec nie je zrejmé, od čoho a z akej výšky
plnenia odvíja žalovaný túto platbu, aké prípadné účelné náklady spojené s odkladom splátok by mal
kryté. Je zrejmé, že tento poplatok nezahrnul veriteľ do celkových nákladov spotrebiteľa tak, ako to

predpokladá § 2 písm. g) citovaného zákona, pretože aj takýto doplnkový poplatok predstavuje celkové
náklady spotrebiteľa, ktoré ovplyvňujú aj výšku RPMN. Tým, že odmena za túto službu nie je zahrnutá
do celkových nákladov a nie je tým zahrnutá ani do RPMN, vzniká obava o transparentnosť skutočných
celkových nákladov na RPMN, pretože táto odmena je v celom rozsahu príjmom veriteľa s rovnakým
významom ako odplata za úver, pričom takéto povolenie odkladu splátok bolo možné dojednať bez

protihodnoty v podobe odmeny za službu. Súd preto považoval úverovú zmluvu - spotrebiteľský úver
za bezúročný a bez poplatkov v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1/ písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a žalobe v celom rozsahu ako dôvodnej vyhovel.

25. Z predložených listinných dôkazov, ktoré nespochybnila ani jedna zo strán je zrejmé, že žalobkyňa

zaplatila žalovanému celkom sumu 904,65 eur. Žalobkyni bol poskytnutý úver v sume 501,19 eur
(pričom podľa úverovej zmluvy mala byť poskytnutá čiastka úveru v sume 540 eur), žalovaný nadobudol
bezdôvodné obohatenie v sume 403,46 eur, preto žalobkyni vzniklo právo na vydanie uvedeného
bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1/ Občianskeho zákonníka. S poukazom na uvedené
skutočnosti mal súd za to, že nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia bol plne dôvodný,

preto tomuto nároku v plnom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 403,46 eur.

26. Podľa § 517 ods. 2/ Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania; výšku úrokov z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis.

27. Súd priznal žalobkyni aj príslušenstvo pohľadávky, t. j. úroky z omeškania, pričom o výške úrokov z
omeškania rozhodol podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády číslo 87/1995 Z. z., podľa ktorého výška
úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskejcentrálnej banky platná k prvému dňu omeškania splnením peňažného dlhu, pričom základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu 10.03.2018 predstavovala 0 % a teda úrok z omeškania
predstavuje5%.Žalobkyňavpôvodnejžalobesadomáhalaúrokovzomeškaniaododňanasledujúceho

po poslednej platbe, ktorú žalobkyňa uhradila žalovanému, t. j. od 13.04.2016. V odvolacom konaní však
žalobkyňa v časti uplatnených úrokov z omeškania od 13.04.2016 až dňa doručenia žaloby žalovanému
vzala žalobu späť a uplatňovala si úroky z omeškania až dňom nasledujúcim po doručení žaloby
žalovanému, čo súd vyhodnotil, že tento nárok žalobkyne v časti úrokov je dôvodný, preto jej predmetný
úrok z omeškania priznal.

28. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1/ CSP tak, že v konaní plne úspešnej
žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník v zmysle § 262 ods. 1/ a 2/ CSP

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/.