Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 28, 2022

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 42Cpr/59/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0020204802
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Petrovičová
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2022:0020204802.10

Uznesenie

Okresný súd Košice II v spore žalobcu: X. M. U. W., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Z. XX, Z., korešp.
adresa: T. XX novembra XXXX/X, XXX XX Z., zastúpený X. W., trvale bytom Y. 1, S., korešp. adresa: T.
XX. novembra XXXX/X, XXX XX Z., proti žalovanému: V., s.r.o. v reštrukturalizácii, so sídlom K. slobody
XXXX, Z., H.: XX XXX XXX, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru

r o z h o d o l :

I. S. z a s t a v u j e.

II. W. sporu n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

X. Žalobca sa žalobou doručenou dňa XX.XX.XXXX domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru zo strany žalovaného ako zamestnávateľa, ktorý bol založený na základe pracovnej
zmluvy zo dňa X.X.XXXX a náhrady mzdy.

X. Žalobca podaním doručeným súdu dňa XX.X.XXXX oznámil, že žalobu voči žalovanému berie späť
v celom rozsahu a konanie navrhuje zastaviť.

X. Podľa ust. §144 D. sporového poriadku (ďalej len ,,C.s.p.), žalobca môže vziať žalobu späť.

X. Podľa ust. §X45 ods. 1 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

X. Podľa ust. §X46 ods. 1 C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

X. Podľa ust. §146 ods. X C.s.p., súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania
vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

X. V zmysle cit. zákonných ustanovení súd výzvou zo dňa XX.X.XXXX vyzval žalovaného o oznámenie
svojho stanoviska k späťvzatiu žaloby (súhlasu). V. výzvu žalovaný prevzal dňa XX.X.XXXX, avšak v
stanovenej XX dňovej lehote na ňu žiadnym spôsobom nereagoval.

X. Späťvzatie žaloby je jednostranný procesný úkon žalobcu (ako dominus litis) adresovaný súdu,
ktorým prejavuje svoju vôľu nepokračovať ďalej v konaní s úmyslom dosiahnuť jeho zastavenie bez
meritórneho rozhodnutia. G. týmto spôsobom svojvoľne disponuje sporovým konaním ako celkom,
prípadne niektorou jeho časťou. W. je povinný dispozičný prejav vôle žalobcu rešpektovať a po späťvzatí
žaloby pokračuje v konaní tak, aby bolo toto konanie bez ďalšieho prejednania veci zastavené.X. Účinky späťvzatia žaloby nastávajú už jeho doručením súdu. Y. je pritom prejav vôle žalobcu, ktorým
je súd viazaný. Po späťvzatí žaloby nemôže žalobca dodatočne namietať, že jeho vôľa smerovala k
inému následku, že konal v omyle, prípadne že si nebol vedomý účinkov tohto úkonu. W. žaloby nemôže

žalobca následne odvolať, ani iným spôsobom negovať jeho právne následky.

XX. Na základe späťvzatia žaloby v celom rozsahu súd v súlade s citovanými ustanoveniami zákona
konanie zastavil.

XX. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. §256 ods. X C.s.p., v zmysle ktorého, ak strana procesne
zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

XX. V súlade s judikatúrou K. súdu SR, pred samotným rozhodnutím o náhrade trov zastaveného
konania v dôsledku späťvzatia žaloby žalobcom, treba vždy v konkrétnom prípade skúmať, či a ktorá
zo strán sporu zavinila zastavenie konania, otázku dôvodnosti podania žaloby, a to z čisto procesného

hľadiska.

XX. Podľa právnej úpravy v D. sporovom poriadku pri náhrade trov zastaveného konania sa vychádza
zo zásady procesného zavinenia (ust. § 256 ods. X D.). Ak dôjde k zastaveniu sporového konania
v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať

procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda na strane žalobcu,
ako aj na strane žalovaného.

XX. Ustanovenie §256 ods. X C.s.p. vyjadruje zásadu zodpovednosti za zastavenie konania, pričom
otázka zavinenia sa hodnotí podľa procesného výsledku a zavinenie možno posudzovať len z

procesného hľadiska, nie podľa hmotného práva. Ak vzal žalobca žalobu späť, z procesného hľadiska
zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť trovy konania žalovanému. Ak
však žaloba je podaná dôvodne a k jej späťvzatiu došlo pre správanie sa žalovaného, je povinný uhradiť
trovy konania žalovaný. K. náhrady trov konania žiadnej zo sporových strán súd odôvodňuje zásadou
procesnej zodpovednosti za zavinenie. V. „procesné zavinenie“ použitý v ustanovení §256 C.s.p., sa

posudzuje výlučne z procesného hľadiska. G. zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného
práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po
začatí konania. G. je potrebné interpretovať vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie
sa strany sporu (teda aj prejav vôle spočívajúci napr. v späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik trov
protistrany, pretože nie je možné pripočítať na ťarchu toho, kto sa iba bránil. K., pokiaľ jedna procesná

strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté,
vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. S. procesného zavinenia
je potrebné posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čoho sa žalujúca strana v
konaní domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana vzala žalobu späť.

XX. Podľa ust. §257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

XX. Súd sa zaoberal možnosťou aplikácie cit. ust. §257 C.s.p., vo vzťahu ku ktorému judikatúra
konštatovala, že toto ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú

možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či
v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri
stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť.

XX. V tejto súvislosti súd vzal do úvahy skutočnosť, že v priebehu konania uznesením R. súdu V. zo dňa

X.X.XXXX, č.k. XR/X/XXXX, zverejneným v R. vestníku SR č.XX/XXXX dňa XX.X.XXXX bola povolená
reštrukturalizácia žalovaného, čo malo za následok prerušenie predmetného súdneho konania v zmysle
ust. §118 ods. X zák. č. X/XXXX Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „G.“), a to až do skončenia
reštrukturalizácie žalovaného. K. uplatnený nárok žalobcu je nárokom peňažným, je nevyhnutný postup
v súlade s ust. §X20 ods. 1 G., v zmysle ktorého uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú

len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky
v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v
prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká.XX.Otrováchkonaniasúdrozhodoltak,žestranámsporunepriznalprávonaichnáhradu zdôvodov
hodných osobitného zreteľa, ktoré súd vidí v povahe predmetného sporu a súvisiacich následkoch
povolenia reštrukturalizácie žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom
súde Košice II, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní
možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie
konania je v odvolacom konaní prípustná.