Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, July 14, 2020

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 20C/98/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8710205410
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Koman

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2020:8710205410.30

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, pred sudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci žalobcu Slovenská

investičná, s. r. o., so sídlom Prešov, Hlavná 68, IČO: 195 537, zastúpený SOUKENÍK - ŠTRBKA, s.
r. o., advokátska kancelária, so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711, proti žalovanému
Podtatranská vodárenská spoločnosť, a. s., so sídlom Poprad, Hraničná 662/17, IČO: 36 485 250,
zastúpený Advokátska kancelária Paul Q, s. r. o., so sídlom Bratislava, Twin City, Block A, Karadžičova
2, IČO: 35 906 464, v spore o určenie spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnostiam s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrhu na pripustenie zmeny žalobného petitu n e v y h o v u j e a žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých súd rozhodne
samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal určenia spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam
zapísaným na LV č. XXX k.ú. K.. Žalobný návrh odôvodnil tým, že ako legitímny právny nástupca
štátneho podniku Pivovar Tatran Poprad má mať v katastri nehnuteľnosti zapísané spoluvlastnícke práva
k stavbe Čističke odpadových vôd (ČOV) Poprad-Matejovce, vrátane pozemkov, na ktorých sa areál
ČOV nachádza. Vychádzal pritom zo skutočností, že pivovar Tatran Poprad dňa 8.11.1990 uzavrel
zmluvu o združení finančných prostriedkov k investičnej výstavbe akcie Poprad - Matejovce - ČOV

a vzhľadom na to, že k stavbe nebolo na príslušnom LV zapísané vlastnícke právo žalobcu, či jeho
právnych predchodcov, je potrebné toto určiť.
Právny predchodca žalobcu ako jedna zo zmluvných strán zmluvy o združení finančných prostriedkov
za účelom investičnej výstavby t.j. za účelom vystavania čističky odpadových vôd poskytol na výstavbu
prostriedky, pričom zmluvné strany sa ďalej dohodli, že správcom ČOV sa stane najväčší z investorov,
teda Východoslovenských vodární a kanalizácií (VVaK) š.p., bez toho, aby bol určený vlastník objektov.
Po uzavretí zmluvy a začatí stavebných prác sa právni predchodcovia účastníkov konania

pretransformovali na obchodné spoločnosti, výstavba ČOV bola ukončená a napriek opakovaným
žiadostiam právneho predchodcu žalobcu mu nebol umožnený ani kapitálový vstup do správcovskej
spoločnosti ČOV ani nebol určený jeho spoluvlastnícky podiel. Žalobca ďalej špecifikoval podiel, ktorým
sa na úhrade náklady výstavby ČOV podieľal, ktorý predstavuje hodnotu 3,22 % z celku.
Podaním doručeným dňa 15.6.2020 žalobca navrhol pripustenie zmeny žalobného petitu a určenie,
že žalobca je spoluvlastníkom podielu XXXXXX/XXXXXXXX k celku na nehnuteľnostiach zapísaných
v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Poprad na LV č. XXXX ako - pozemok, parcela

reg. „C“ č. XXX/X, ostatná plocha o výmere XX m2; - pozemok, parcela reg. „C“ č. XXX/X, ostatná
plocha o výmere XX m2; - pozemok, parcela reg. „C“ č. XXXX/X, ostatná plocha o výmere XXX m2;
- pozemok, parcela reg. „C“ č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2; - pozemok,
parcela reg. „C“ č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2; - pozemok, parcela reg.„C“ č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2; - pozemok, parcela reg. „C“ č. XXXX/
X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2; - pozemok, parcela reg. „C“ č. XXXX/X, zastavaná
plocha a nádvorie o výmere XX m2; - pozemok, parcela reg. „C“ č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie

o výmere XXX m2; - pozemok, parcela reg. „C“ č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere
XX m2; - pozemok, parcela reg. „C“ č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere X.XXX m2; -
pozemok, parcela reg. „C“ č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere X.XXX m2; - pozemok,
parcela reg. „C“ č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere X.XXX m2; - pozemok, parcela
reg. „C“ č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2; - pozemok, parcela reg. „C“ č.

XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2; - pozemok, parcela reg. „C“ č. XXXX/XX,
zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2; - pozemok, parcela reg. „C“ č. XXXX/XX, zastavaná
plocha a nádvorie o výmere XXX m2; - pozemok, parcela reg. „C“ č. XXXX/XX, zastavaná plocha a
nádvorie o výmere XXX m2; - pozemok, parcela reg. „C“ č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o
výmere X.XXX m2; - pozemok, parcela reg. „C“ č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere
XXX m2; - pozemok, parcela reg. „C“ č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2;

- pozemok, parcela reg. „C“ č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2; - pozemok,
parcela reg. „C“ č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere X.XXX m2; - pozemok, parcela
reg. „C“ č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2; - pozemok, parcela reg. „C“ č.
XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2; - pozemok, parcela reg. „C“ č. XXXX/XX,
zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2; - pozemok, parcela reg. „C“ č. XXXX/XX, zastavaná

plocha a nádvorie o výmere XXX m2; - pozemok, parcela reg. „C“ č. XXXX/XX, trvalý trávny porast
o výmere XX m2; - pozemok, parcela reg. „C“ č. XXXX/XX, trvalý trávny porast o výmere XX m2; -
pozemok, parcela reg. „C“ č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2; - pozemok,
parcela reg. „C“ č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere X.XXX m2; - pozemok, parcela
reg. „C“ č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2; - pozemok, parcela reg. „C“ č.

XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2; - pozemok, parcela reg. „C“ č. XXXX/XX,
zastavaná plocha a nádvorie o výmere X m2; - pozemok, parcela reg. „C“ č. XXXX/XX, zastavaná plocha
a nádvorie o výmere XXX m2; - pozemok, parcela reg. „C“ č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie
o výmere XX m2; - pozemok, parcela reg. „C“ č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX
m2; - pozemok, parcela reg. „C“ č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2; - pozemok,

parcela reg. „C“ č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2; - pozemok, parcela reg. „C“
č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2; - pozemok, parcela reg. „C“ č. XXXX/XX,
zastavaná plocha a nádvorie o výmere X.XXX m2; - pozemok, parcela reg. „C“ č. XXXX/XX, zastavaná
plocha a nádvorie o výmere XXX m2; - pozemok, parcela reg. „C“ č. XXXX/XX, zastavaná plocha a
nádvorie o výmere XXX m2; - pozemok, parcela reg. „C“ č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie

o výmere XXX m2; - pozemok, parcela reg. „C“ č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere
XXX m2; - pozemok, parcela reg. „C“ č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2; -
pozemok, parcela reg. „C“ č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2; - pozemok,
parcela reg. „C“ č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2; - pozemok, parcela reg.
„C“ č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2; - pozemok, parcela reg. „C“ č. XXXX/

XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2; - pozemok, parcela reg. „C“ č. XXXX/XX, zastavaná
plocha a nádvorie o výmere X.XXX m2; - pozemok, parcela reg. „C“ č. XXXX/XX, zastavaná plocha a
nádvorie o výmere XXX m2; - pozemok, parcela reg. „C“ č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o
výmere X.XXX m2; - pozemok, parcela reg. „C“ č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere
XXX m2; - pozemok, parcela reg. „C“ č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2; -

pozemok, parcela reg. „C“ č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2; - pozemok,
parcela reg. „C“ č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2; - pozemok, parcela reg.
„C“ č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2; - pozemok, parcela reg. „C“ č. XXXX/
XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2; - pozemok, parcela reg. „C“ č. XXXX/XX, zastavaná
plocha a nádvorie o výmere X.XXX m2; - pozemok, parcela reg. „C“ č. XXXX/XX, zastavaná plocha

a nádvorie o výmere XX m2; - stavba so súp. č. XXXX, trafostanica, postavená na parcele reg. „C“
č. XXXX/X; - stavba so súp. č. XXXX, čerpacia stanica, postavená na parcele reg. „C“ č. XXXX/X; -
stavba so súp. č. XXXX, plynojem, postavená na parcele reg. „C“ č. XXXX/X; - stavba so súp. č. XXXX,
strojovňa plynojemu, postavená na parcele reg. „C“ č. XXXX/X; - stavba so súp. č. XXXX, regenerácia
kalov, postavená na parcele reg. „C“ č. XXXX/XX; - stavba so súp. č. XXXX, strojovňa česlí, postavená

na parcele reg. „C“ č. XXXX/XX; - stavba so súp. č. XXXX, vyhnívacia nádrž, postavená na parcele reg.
„C“ č. XXXX/XX; - stavba so súp. č. XXXX, budova kalového hospodárstva, postavená na parcele reg.
„C“ č. XXXX/XX; - stavba so súp. č. XXXX, strojovňa homogenizačnej nádrže, postavená na parcele
reg. „C“ č. XXXX/XX; - stavba so súp. č. XXXX, budova odvodnenia kalu, postavená na parcele reg. „C“č. XXXX/XX; - stavba so súp. č. XXXX, krytá skládka kalu, postavená na parcele reg. „C“ č. XXXX/XX;
- stavba so súp. č. XXXX, regulačná stanica plynu, postavená na parcele reg. „C“ č. XXXX/XX; - stavba
so súp. č. XXXX, čerpacia stanica kalu, postavená na parcele reg. „C“ č. XXXX/XX; - stavba so súp. č.

XXXX, homogenizačná nádrž, postavená na parcele reg. „C“ č. XXXX/XX; - stavba so súp. č. XXXX,
lapač štrku, postavená na parcele reg. „C“ č. XXXX/XX; - stavba so súp. č. XXXX, budova - lapač štrku,
postavená na parcele reg. „C“ č. XXXX/XX; - stavba so súp. č. XXXX, dažďová nádrž, postavená na
parcele reg. „C“ č. XXXX/XX; - stavba so súp. č. XXXX, usadzovacia nádrž, postavená na parcele reg.
„C“ č. XXXX/XX; - stavba so súp. č. XXXX, čerpacia stanica, postavená na parcele reg. „C“ č. XXXX/X.

2. Žalovaný sa k podanému návrhu písomne vyjadril a uviedol, že s podaným návrhom nesúhlasí, a to
z toho dôvodu, že žalobca nepreukázal aktívnu legitimáciu v spore, a teda ani prípadný vznik nároku
na kapitálový vstup. Namietol ďalej nesprávnu právnu argumentáciu a nesprávnu aplikáciu príslušných
ustanovenívyhl.FM,MFČSRaMFSSRč.151/78Zb.akoaj§360aHosp.zák.apoukázalnanedostatok
naliehavého právneho záujmu.

Žalovaný namieta, že spoločnosť VEGA, spol. s r.o. nie je právnym nástupcom bývalého Pivovaru Tatran
Poprad,nakoľkozjednotlivýchlistínvyplývaodlišnosťuvedeniaobchodnéhomena.Vyslovilpochybnosti
o tom, kto vlastne bol privatizérom býv. štátneho podniku. Čo sa týka zmluvy o združení finančných
prostriedkov, podľa odporcu s účastníkom zmluvy vznikol maximálne nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia a v tomto smere vzniesol námietku premlčania. Argumentoval tiež tým, že uzavretá zmluva

je neplatným právnym úkonom a nikdy nenadobudla účinnosť, nakoľko nebola schválená nadriadenými
orgánmi.

3. Podaním doručeným dňa 15.6.2020, t.j. deň pred vytýčeným termínom pojednávania žalobca
navrhol pripustenie zmeny žalobného petitu a doplnenie dokazovania listinným dôkazmi, ktoré mal súd

zabezpečiť z Okresného úradu Poprad.

4. Rozsudkom zo dňa 10.6.2011 súd návrhu v celom rozsahu vyhovel. Po odvolaní podanom odporcom
Krajský súd Prešov uznesením zo dňa 3.5.2012 rozsudok súdu I. stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie. V zmysle pokynu odvolacieho súdu bolo ďalej úlohou súdu I. stupňa opätovne prejednať

nárok navrhovateľa, vysporiadať sa s otázkou aktívnej legitimácie navrhovateľa, možnosťou určenia
spoluvlastníckeho podielu a výškou tohto podielu.

5. Rozsudkom zo dňa 11.12.2015 súd prvej inštancie žalobe opätovne vyhovel. Po odvolaní podanom
žalovaným Krajský súd Prešov ako súd druhej inštancie uznesením zo dňa 11.4.2017 rozsudok súdu

prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V zmysle pokynu súdu druhej inštancie bolo úlohou
súdu náležite zistiť, či na žalobcu prešlo nejaké právo k nehnuteľnostiam, ak áno aké, kedy a od koho,
vyhodnotiť, čo bolo predmetom zmluvy o predaji časti podniku a taktiež zistiť a vyhodnotiť či právny
predchodca žalobcu Zmluvou o predaji majetku štátu nadobudla od FNM SR aj nejaké práva Pivovaru
Tatran Poprad. Súčasne je potrebné zistiť, či štátny podnik Pivovar Tatran Poprad mal vo vzťahu k

právnemu predchodcovi žalovaného na základe zmluvy o združení finančných prostriedkov zo dňa
08.11.1990 nejaké práva vo vzťahu k nehnuteľnostiam tvoriacim predmet investičnej výstavby.

6. Rozsudkom zo dňa 28.11.2017 súd prvej inštancie rozhodol medzitýmnym rozsudkom o tom, že
základ nároku žalobcu na určenie, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV

č. XXXX v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Poprad, odborom katastrálnym, pre
obec Poprad a k.ú. K. je daný. Po odvolaní podanom žalovaným Krajský súd Prešov ako súd druhej
inštancie uznesením zo dňa 29.10.2019, č.k. 19Co/155/2018-1363, zrušil medzitýmny rozsudok súdu
prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie.
V zmysle pokynu súdu druhej inštancie tak malo byť úlohou súdu prvej inštancie náležite ustáliť predmet

sporu s takým označením nehnuteľností, ktoré bude zodpovedať príslušnej evidencii, nárok žalobcu
na určenie spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnostiam náležite vyhodnotiť po preukázaní zákonných
dôvodov právnej úpravy pre vznik spoluvlastníctva s tým, že na preukázanie oprávnenosti nároku musí
žalobca produkovať dôkazy, zo záverov ktorých bude možné jeho nárok objektívne posúdiť. Súčasne
súd druhej inštancie konštatoval, že ak nebudú preukázané zákonné podmienky na nadobudnutie

spoluvlastníckeho práva žalobcu k nehnuteľnostiam, ku ktorým sa domáha ich určenia, nebude možné
žalobe vyhovieť.7. Súd vo veci opätovne vykonal dokazovanie dôkazmi založenými v spise z čoho zistil tento skutkový
stav:

8. Zo zmluvy o združení finančných prostriedkov k investičnej výstavbe akcie: Poprad - Majetovce
- ČOV zo dňa 8.11.1990, uzavretej medzi spoločnosťami Východoslovenské vodárne a kanalizácie,
štátny podnik, Košice (VVaK) ako investorom a Chemosvit, š.p. Svit (IČO: 152889), Tatrasvit š. p.,
Vagónka Poprad š. p., Frucona Poprad š.p. (IČO: 155462), Východoslovenské Pivovary Poprad š.
p. (IČO: 680800) a Tatramat Poprad š. p., ako združujúcimi organizáciami, súd zistil, že zmluvou sa

zmluvné strany zaviazali združiť finančné prostriedky na výstavbu čističky odpadových vôd s tým, že
zmluva stanovila výšku investície a podiel jednotlivých organizácií v percentách, bez uvedenia významu
percentuálnych podielov. Súčasne stanovila zmluva povinnosť investora vykonať do 3 mesiacov od
ukončenia výstavby vyporiadanie, ak k nemu nedošlo v priebehu výstavby.
Z čl. V., bod 5 súd zistil, že: V prípade zníženia alebo prekročenia nákladov stavby sa zmluvné
strany vysporiadajú podľa pomeru svojich podielov. Vysporiadanie bude vykonané investorom ostatným

zmluvným stranám alebo ostatnými zmluvnými stranami investorom do troch mesiacov po ukončení
stavby, pokiaľ by k tomu nedošlo už v priebehu výstavby.
Podľa čl. VI zmluva nadobúda platnosť jej schválením nadriadenými orgánmi všetkých zmluvných strán.

9. Zo zmluvy č. 44/1992 uzavretej medzi Fondom národného majetku SR a spoločnosťou VEGA

spol. s r.o. dňa 26.6.1992, súd zistil, že uvedenou zmluvou bol jeden zo subjektov združujúcich
finančné prostriedky (Východoslovenské Pivovary Poprad š. p. (IČO: 680800)) privatizovaný, pričom
jeho právnym nástupcom sa stala spoločnosť VEGA spol. s r.o. V jednotlivých predložených listinách
je obchodné meno privatizéra uvedené niekoľkokrát odlišne, avšak základný identifikátor organizácie,
IČO: 17 077 851, zostal zachovaný.

10. Z uznesení Mestského súdu Košice, Obvodného súdu Košice, resp. Okresného súdu Prešov
súd zistil, že majetok úpadcu VEGA spol. s r.o. následne v konkurznom konaní bol predaný ako
podnik spoločnosti ZEMPLÍNSKA OBCHODNÁ spol. s r.o., Trebišov, súčasnosti existujúcej pod menom
Slovenská investičná, s.r.o.

Uznesením Krajského súdu Košice č. k. 2K 52/00-6 zo dňa 2.8.2000 bol na majetok dlžníka VEGA, spol.
s r.o., Poprad so sídlom Poprad, Murgašova 1, IČO: 17 077 851, pričom správcom konkurznej podstaty
bol ustanovený JUDr. Milan Sivý, advokát, Nám. sv. Egídia 2950/31, Poprad. Ustanovený správca
konkurznej podstaty následne zmluvou zo dňa 19.1.2004 podnik odpredal spoločnosti ZEMPLÍNSKA
OBCHODNÁ spol. s r.o., Trebišov, v súčasnosti existujúcej pod obchodným menom Slovenská

investičná, s.r.o.

11.ZvyjadrenieFondunárodnéhomajetkuzodňa27.10.2010súdzistil,žepozemkypôvodneevidované
na LV č. XXX ako parcela parc. č. XXX/X, parc. č. XXX/X, parc. č. XXXX/X, ako aj parcela parc. č. XXXX/
X evidovaná na LV č. XXX boli súčasťou privatizácie podniku Východoslovenské vodárne a kanalizácie,

š.p. Košice. Vzhľadom na to, že uvedené nehnuteľnosti boli predmetom privatizácie štátneho podniku,
v zmysle zákona č. 92/1991 Zb. prešli na Fond národného majetku, ktorý ich vložil do ním založenej
spoločnosti Podtatranská vodárenská spoločnosť, a.s. Poprad.
Fond národného majetku dňa 23.3.2004 na základe vyhlásenia vkladateľa vložil v prospech spoločnosti
Podtatranská vodárenská spoločnosť, a.s. Poprad ako svoj nepeňažný vklad majetok privatizovaný

v súlade s privatizačným projektom podniku Východoslovenské vodárne a kanalizácie, š.p. Košice a
zakladateľskou listinou. Predmetom vkladu boli rozostavané stavby na parcelách parc. č. XXXX/X, parc.
č.XXXX/X,parc.č.XXXX/X,parc.č.XXXX/X,parc.č.XXXX/X,parc.č.XXXX/X,parc.č.XXXX/XX,parc.
č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/
XX, parc. č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/XX, to všetko zapísané na

LV č. XXX pre k.ú. K.. Predmetom vkladu neboli boli pozemky pod stavbami, nakoľko v tom čase bola
časť z týchto pozemkov majetkoprávne neusporiadaná a časť pozemkov bola vo vlastníctve Slovenskej
republiky v správe Slovenského pozemkového fondu.

12. Z výsluchu svedka X.. K. T. súd zistil, že tento pôsobí ako generálny riaditeľ spoločnosti Chemosvit,

a.s. a pamätal si okolnosti uzavretia zmluvy o združení finančných prostriedkov s tým, že potvrdil
správu ČOV spoločnosťou VVaK. Spoločnosť Chemosvit, a.s. Sama nikdy o určenie spoluvlastníckeho
podielu nežiadala. Potvrdil tiež množstvo iných zmlúv o združení finančných prostriedkov s tým, že
spoločnosť Chemosvit, a.s. sa stala aj spoluvlastníkom vybudovaných nehnuteľností (škôlka, pionierskytábor, kultúrny dom). Svedok poprel zvýhodnenie spoločnosti Chemosvit, a.s. pri uzatváraní zmlúv so
žalovaným.

13. Z výsluchu svedka X.. K. P. súd zistil, že tento je bývalým generálnym iaditeľom spoločnosti Tatramat
Poprad, a.s. a zmluvu o združení finančných prostriedkov za podnik uzavrel. Potvrdil správu ČOV
spoločnosťou VVaK. Spôsob vysporiadania vlastníckeho práva ani prípadné benefity z uzavretej zmluvy
si svedok nepamätal.

14. Z výsluchu svedka X.. K. C. súd zistil, že tento v čase podpisu zmluvy o združení finančných
prostriedkov pôsobil v spoločnosti Tatrasvit š.p. ako generálny riaditeľ. Podľa svedka vlastníkom a
správcom ČOV sa mala stať VVaK, keďže mala spracovanie odpadových vôd na starosti. Uviedol, že
na výstavbu sa združili finančné prostriedky s tým, že výstavba bola v určitom okamihu zastavená a
po opätovnej realizácii výstavby sa cena navýšili minimálne o 100%. Do prevádzky bola ČOV uvedená
v roku 2006, kedy však už spoločnosť Tatrasvit, a.s. fungovala so zníženou produkciou. Svedok

potvrdil uzatváranie iných zmlúv o združení finančných prostriedkov, avšak spoločnosť sa nikdy o
spoluvlastnícky podiel neusilovala, nakoľko sa jednalo o investície vo verejnom záujme.

15. Z výsluchu svedka X.. S. I. súd zistil, že v čase podpisu zmluvy tento pôsobil ako podnikový riaditeľ
Východoslovenských vodární a kanalizácií š.p. (VVaK), avšak podrobnosti uzavretia zmluvy o združení

finančných prostriedkov či spôsob vysporiadania vlastníckeho práva k realizovanému projektu uviesť
nevedel.

16. Z výsluchu svedka X.. C. N. súd zistil, že tento bol v čase uzavretia zmluvy o združení
finančných prostriedkov riaditeľom odštepného závodu VVaK. Podľa svedka finančné prostriedky boli

združené štátnymi spoločnosťami, spravovali majetok štátu, a teda nebol dôvod dohadovať sa na
spoluvlastníckych podieloch na výsledku. Po privatizácii VVaK bol majetok vložený do nového subjektu
- žalovaného, vrátane rozostavanej stavby, v majetku boli zahrnuté aj združené prostriedky. Vlastníkov
stavby sa stal žalovaný. Projekt výstavby bol realizovaný aj s podporou eurofondov a výsledná výška
investície dosiahla sumu približne 1,2 miliardy Sk. Podľa svedka benefitom združenia investícií mala byť

možnosť vypúšťania odpadových vôd do verejnej kanalizácie, podiely boli vypočítané podľa množstva
znečistenia vypúšťaného do kanalizácie v pomere s teritóriom napojeným na kanalizáciu. Pozemky pod
objektom ČOV boli sčasti súčasťou privatizácie a sčasti nadobudnuté z vlastných zdrojov žalovaného.
Pivovar ako právny predchodca žalobcu mal podľa svedka zabezpečenú plnú kapacitu produkovaného
znečistenia a množstva odpadových vôd a žalovaný si voči nemu v konkurznom konaní uplatnil

pohľadávku vo výške 6 mil. Sk.

17. Z výsluchu svedka S.. K. I. súd zistil, že tento bol správcom konkurznej podstaty úpadcu VEGA, spol.
s r.o., ktorý zmluvou o predaji časti podniku zo dňa 19.1.2004 v konkurznom konaní vedenom Krajským
súdom Košice sp. zn. 2K 52/00 odpredal časť podniku spoločnosti ZEMPLÍNSKA OBCHODNÁ spol. s

r.o., Trebišov, v súčasnosti existujúcej pod obchodným menom Slovenská investičná, s.r.o.
Potvrdil,žesúčasťoupodnikubolitiežfinančnéinvestícieamajetkovéprávakČOVMatejovce.Prizápise
majetku do súpisu konkurznej podstaty vychádzal z účtovných podkladov predložených úpadcom a toto
majetkové právo bolo tiež oceňované znaleckým posudkom. Majetkové právo vyplývajúce zo združenia
finančných prostriedkov bolo predmetom zmluvy o predaji časti podniku a predávajúci aj kupujúci boli s

týmto oboznámení. Finančné investície ako majetkové právo mali vplyv na kúpnu cenu.
Svedok potvrdil, že úpadca VEGA, spol. s r.o. bol právnym nástupcom bývalého Pivovaru Tatran Poprad,
nakoľko evidoval aj pohľadávky a hodnoty z doby existencie š.p. Svedok poukázal na vtedy platný zákon
o konkurze a vyrovnaní s tým, že ako správca konkurznej podstaty bol povinný združené investície ako
majetkové právo do konkurznej podstaty úpadcu zahrnúť. Poukázal tiež na povinnosť podania návrhu

na vylúčenie z konkurznej podstaty, k čomu zo strany žalovaného nedošlo. Pokiaľ sa teda žalovaný
domnieval, že toto majetkové právo neexistuje, či do konkurznej podstaty nepatrí, mal podať návrh
na jeho vylúčenie. Žiaden účastník konkurzného konania, teda ani žalovaný, nenamietal správnosť či
oprávnenosť zápisu do konkurznej podstaty. Podľa svedka úpadca nebol spoluvlastníkom ČOV, nakoľko
v tom čase neexistovala, ale bol spoluvlastníkom práv, do ktorých sa investovali združené prostriedky.

18. Zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:19. Podľa čl. 6 ods. 1 C.s.p. strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej
miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu,
ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene

nerovnovážne postavenie strán sporu.

20. Podľa čl. 8 C.s.p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

21. Podľa § 139 C.s.p. žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.

22. Podľa § 140 ods. 1 C.s.p. zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa
uplatňuje iné právo.

23. Podľa § 140 ods. 2 C.s.p. zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich

skutočností tvrdených v žalobe.

24. Podľa § 143 ods. 1 C.s.p. súd nepripustí zmenu žaloby, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli
byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe.

25. Podľa § 143 ods. 3 C.s.p. ak súd nepripustí zmenu žaloby, pokračuje v konaní o pôvodnej žalobe.

26. Podľa § 185 ods. 1 C.s.p. súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

27. Podľa § 126 Obč. Zákonníka (OZ) v znení účinnom k 18.5.2010, vlastník má právo na ochranu proti

tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od
toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec
u seba.

28. Podľa § 132 ods. 1 OZ vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,

dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

29. Podľa § 136 ods.1), ods. 2) OZ, môže byť vec v spoluvlastníctve viacerých spoluvlastníkov.
Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len
medzi manželmi.

30. Podľa § 137 ods.1), ods. 2) OZ, vyjadruje podiel mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach
a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Ak nie je právnym predpisom
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.

31. Podľa § 4 ods. 1 vyhl. č. 151/1978 Zb. Federálneho ministerstva financií, Ministerstva financií
Českej socialistickej republiky a Ministerstva financií Slovenskej socialistickej republiky č. 151/1978 Zb.,
o združovaní prostriedkov socialistických organizácií, pri združovaní prostriedkov sa musia splniť tieto
podmienky:
a) organizácie združujú prostriedky na činnosti, na ktoré sú oprávnené; môžu združiť prostriedky s

národnýmivýbormiinaakcie"Z"realizovanévzáujmekomplexnéhoekonomickéhoasociálnehorozvoja
územných obvodov, v ktorých pôsobia, ak sú tieto akcie v spoločnom záujme národných výborov a
organizácií,
b) organizácie poskytujúce prostriedky si v zmluve zabezpečia účasť na využití príslušného zariadenia,
rozsah výkonov, prípadne iných výhod pre svoju činnosť alebo pre svojich pracovníkov, prípadne ich

rodinných príslušníkov úmerne k výške poskytnutej sumy v pomere k celkovým obstarávacím alebo
prevádzkovým nákladom,
c) na úhradu dohodnutej sumy sa použijú len prostriedky zo zdrojov určených podľa právnych predpisov
na financovanie takej činnosti,
d) pri združovaní prostriedkov s národnými výbormi na akcie "Z", keď osobitné právne predpisy

neustanovujú organizáciám spôsob financovania tejto činnosti, použije štátna organizácia a organizácia
zahraničného obchodu na úhradu dohodnutej sumy pri investičnej výstavbe prostriedky investičného
fondu (investičné prostriedky) s výnimkou investičných dotácií zo štátneho rozpočtu, prípadne zisk a v
ostatných prípadoch zisk. V prípade, keď plánovaný zisk nestačí na krytie plánovaných potrieb alebopri plánovanej strate použijú tieto organizácie namiesto zisku ostatné zdroje na rozdelenie s výnimkou
neinvestičných dotácií zo štátneho rozpočtu.

32. Podľa § 4 ods. 2 vyhl. č. 151/1978 Zb. prostriedky sa združujú
a) poskytnutím finančných prostriedkov na združenú investičnú výstavbu a na združený technický rozvoj
organizácii určenej zmluvou,
b) prevedením časti hmotného majetku organizácii určenej zmluvou, a to základných prostriedkov a
investícií, prípadne pri združovaní na prevádzkovú činnosť zásob,

c) inou nefinančnou účasťou v súvislosti so združenou investičnou výstavbou,
d) úhradou časti nákladov združenej prevádzkovej činnosti vykonávanej podľa zmluvy po odpočte
prípadných výnosov.

33. Podľa § 5 vyhl. č. 151/1978 Zb. investičná i prevádzková činnosť sa finančne a majetkove
zabezpečuje podľa dohody organizácií združujúcich prostriedky. Pri splnení podmienok podľa § 4 sa

organizácie v zmluve podľa zamerania a účelu, na ktorý sa uzaviera, dohodnú najmä:
a) pri investičnej i pri prevádzkovej činnosti
1. na spôsobe využitia zariadenia, prípadne na spôsobe riadenia a rozhodovania o činnosti,
2. na lehotách pre prevádzanie prostriedkov na financovanie dohodnutej činnosti na zabezpečenie jej
plynulého financovania v súlade s plánom alebo rozpočtom,

3. na podmienkach skončenia a zániku činnosti,
4. na podmienkach odstúpenia organizácie od zmluvy a vylúčenia organizácie,
5. na spôsobe finančného vyrovnania v prípadoch uvedených pod č. 3 a 4,
6. na čase trvania činnosti vykonávanej podľa zmluvy;

b) pri investičnej činnosti ďalej
1. na investorovi výstavby; organizácie môžu združiť prostriedky na investičnú výstavbu iba vtedy, keď
je za investora určená iba jedna organizácia,
2. na správcovi alebo vlastníkovi majetku nadobudnutého zo združených prostriedkov, prípadne
užívaného podľa zmluvy (ďalej len "správca" a "vlastník"),

3. na spôsobe prevodu limitov plánu investičnej výstavby,
4. na výške príspevkov poskytovaných jednotlivými združenými organizáciami ako ich účasť na
financovanie investičnej výstavby zariadenia určeného na užívanie podľa zmluvy, na spôsobe a lehotách
poskytnutia týchto súm,
5. na spôsobe úhrady prípadných zvýšených nákladov výstavby, prípadne na spôsobe použitia

prípadných úspor dosiahnutých pri výstavbe,
6. na postupe a zdrojoch v prípade potreby ďalších finančných prostriedkov na reprodukciu združeného
majetku pri obnove, rozšírení, škodách a pod.,
7. na rozsahu brigádnickej výpomoci zabezpečovanej účastníkmi zmluvy, pokiaľ ide o výstavbu
uskutočňovanú v akcii Z;

c) pri prevádzkovej činnosti ďalej
1. na prevádzateľovi (§ 28) združenej prevádzkovej činnosti,
2. na výške príspevkov poskytovaných jednotlivými združenými organizáciami ako ich účasť na úhradu
nákladov prevádzky, prípadne združenej prevádzkovej činnosti po odpočte prípadných výnosov [§ 4 ods.

2 písm. d)].

34. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 109/1964 Zb., Hospodárskeho zákonníka, v znení účinnom k 8.11.1990,
stavba je vo vlastníctve tej organizácie, ktorá ju obstarala, prípadne vo vlastníctve štátu, ak ide o štátne
organizácie.

35. Podľa § 12 ods. 1 Hospodárskeho zákonníka vec môže byť súčasne vo vlastníctve viacerých
organizácií, prípadne organizácií a štátu (spoluvlastníctvo).

36. Podľa § 12 ods. 2 Hospodárskeho zákonníka spoluvlastníci sa podieľajú na právach a povinnostiach

vyplývajúcich zo spoluvlastníctva podľa svojich podielov. V pochybnostiach sa má za to, že podiely
všetkých spoluvlastníkov sú rovnaké.37. Podľa § 12 ods. 3 Hospodárskeho zákonníka užívanie spoločnej veci a nakladanie s ňou sa spravuje
dohodou spoluvlastníkov. Na prevod spoluvlastníckeho podielu treba súhlas všetkých spoluvlastníkov.

38. Podľa § 17 ods. 1 Hospodárskeho zákonníka organizácie vystupujú v hospodárskych vzťahoch vo
svojom mene a majú aj majetkovú zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov, pokiaľ tento zákon alebo
osobitné predpisy neustanovujú inak.

39. Podľa § 360a ods. 1 Hospodárskeho zákonníka zmluvou o združení sa organizácie zaväzujú, že

spoja svoju činnosť alebo časť svojich prostriedkov na dosiahnutie určitého účelu, prípadne v inom
spoločnom záujme.

40. Podľa § 360a ods. 2 Hospodárskeho zákonníka zmluva o združení vymedzí najmä:
a) účel združenia, dobu, na ktorú sa zmluva uzaviera, činnosť, ktorá je predmetom združenia, a spôsob
jej vykonávania, prípadne prostriedky, ktoré sú predmetom združenia,

b) práva a povinnosti zúčastnených organizácií, výšku podielov, ktorými prispievajú na úhradu nákladov
spojených s výkonom dohodnutej činnosti a spôsob rozdelenia zisku alebo straty,
c) dôsledky porušenia zmluvných povinností,
d) spôsob vzájomného vyporiadania záväzkov po zániku zmluvy o združení.

41. Podľa § 360a ods. 3 Hospodárskeho zákonníka zmluva o zrušení vznikne dohodou o jej celom
obsahu. Na platnosť zmluvy je potrebná písomná forma.

42. Podľa § 360a ods. 4 Hospodárskeho zákonníka zmluva o združení zaniká dohodou zúčastnených
organizácií, dosiahnutím účelu, na ktorý bola uzavretá, uplynutím času, na ktorý bola uzavretá, alebo

v iných prípadoch určených v zmluve.

43. Podľa § 360a ods. 5 Hospodárskeho zákonníka pokiaľ zmluva o združení neurčí inak, môže
zúčastnená organizácia od zmluvy odstúpiť alebo previesť svoje práva a povinnosti na inú organizáciu
iba so súhlasom všetkých združených organizácií.

44. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku, podnik je právnickou osobou; vystupuje
v právnych vzťahoch vo svojom mene a nesie zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov.

45. Podľa § 6 ods. 1 cit. zákona podnik hospodári s vecami a majetkovými právami zverenými mu pri

jeho založení, a ďalej s vecami a majetkovými právami nadobudnutými v priebehu jeho podnikania. Veci,
s ktorými podnik hospodári, sú v štátnom vlastníctve.

46.Podľa§6ods.2cit.zákonapodnikmáprávomajetok,sktorýmhospodári,držať,užívaťhoanakladať
s ním v súlade s právnymi predpismi. Majetok sa môže podniku odňať iba v prípadoch a za podmienok

ustanovených zákonom.

47. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb., o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby,
tento zákon upravuje podmienky prevodu majetku štátu, ku ktorému majú právo hospodárenia štátne
podniky, štátne peňažné ústavy, štátne poisťovne a iné štátne organizácie (ďalej len „podnik“), včítane

ich majetkových účastí na podnikaní iných právnických osôb, ako aj podmienky prevodu majetkových
účastí štátu na tomto podnikaní, a to na česko-slovenské alebo zahraničné právnické alebo fyzické
osoby (ďalej len „privatizácia“).

48. Podľa § 2 cit. zákona majetkom podniku na účely tohto zákona je súhrn vecí a finančných

prostriedkov, ku ktorým má podnik právo hospodárenia alebo ktoré sú v jeho vlastníctve, ako aj súhrn
práv, iných majetkových hodnôt a záväzkov podniku.

49. Podľa § 5 cit. zákona prevod majetku podľa tohto zákona sa vykoná podľa schváleného
privatizačného projektu podniku alebo podľa schváleného privatizačného projektu majetkovej účasti

štátu na podnikaní.

50. Podľa § 11 ods. 1 cit. zákona v súlade so schváleným privatizačným projektom podniku zakladateľ
zruší podnik bez likvidácie alebo vyjme časť majetku podniku.51. Podľa § 11 ods. 3 cit. zákona ak zakladateľom podniku je orgán štátnej správy republiky alebo obec,
prechádza privatizovaný majetok dňom zrušenia podniku alebo dňom vyňatia časti majetku na Fond

národného majetku Českej republiky alebo na Fond národného majetku Slovenskej republiky (ďalej len
„fondy republík“), ktoré zriadia zákony národných rád.

52. Podľa § 11 ods. 4 cit. zákona na príslušný fond republiky prechádza podľa odseku 3 a) tá časť
privatizovaného majetku, ktorá sa nachádza na území príslušnej republiky, b) peňažné prostriedky a

majetokspočívajúcivprávachazáväzkochpodľamiestaorganizačnejzložkypodniku,sktorejčinnosťou
sú tieto práva a záväzky spojené, c) peňažné prostriedky a majetok spočívajúci v právach a záväzkoch,
ktoré nie sú spojené s činnosťou niektorej z organizačnej zložiek podľa podielu vyplývajúceho z hodnoty
privatizovaného majetku, ktorý na príslušný fond republiky prešiel podľa písmen a) a b).

53. Podľa § 15 ods. 1 cit. zákona s vlastníckym právom k privatizovanému majetku prechádzajú na jeho

nadobúdateľa aj iné práva a záväzky súvisiace s privatizovaným majetkom.

54. S prihliadnutím na vykonané dokazovanie a citovanú právnu úpravu súd konštatuje nasledovné:

55. Súd v sporovom konaní nemá povinnosť ani právo upozorňovať účastníkov na nedostatočné dôkazy,

prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne podporia ich
tvrdenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore nielen s ustanovením citovaného čl. 8 C.s.p., ale aj so
zásadou rovnosti účastníkov konania.

56. Podľa ust. § 215 C.s.p., súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu, ktorý zisťuje

procesným postupom podľa cit. zákona. V zmysle týchto ustanovení skutkovým základom súdneho
rozhodnutia je súhrn skutkových zistení, ku ktorým súd dospel v priebehu konania. K skutkovým
zisteniam súd dospieva vyhodnotením skutkových poznatkov, ktoré získava viacerými spôsobmi,
predovšetkým v sporovom konaní dokazovaním. Civilný sporový proces sa, okrem iného, zásadne riadi
princípom dispozičným a prejednacím, princípom kontradiktórnosti, princípom koncentrácie a s ním

spojeným princípom formálnej pravdy.
V sporovom konaní, ako v danom prípade, žalobca uplatňuje na základe existujúceho právneho vzťahu
na súde svoje práva, resp. právom chránené záujmy, vyplývajúce z hmotného práva, vo vzťahu k
žalovanému, ktorým sú tieto porušené, resp. ohrozené. Žalovaný v sporovom konaní následne v rámci
procesných ustanovení vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku poskytne rozhodujúce skutočnosti

na svoju obranu, na preukázanie ktorých zároveň pripojí listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp.
navrhne dôkazy.
Pre úspech v sporovom konaní je nevyhnutné, aby strana sporu uniesla svoje dôkazné bremeno, t.j.
dokázala pred súdom pravdivosť svojich tvrdení v relevantných hmotnoprávnych skutočnostiach a to
prioritne žalobca v podanej žalobe a žalovaný v podanom vyjadrení k žalobe. Za výsledok sporového

konania je tak plne zodpovedná sama sporová strana.

57. Súd postupom v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov, hodnotiac ich vo vzájomnej súvislosti,
prihliadajúc na predmet sporu, hospodárnosť konania a ich dôležitosť pre rozhodnutie vo veci samej,
uzavrel, že žalobca uniesol dôkazné bremeno, teda preukázal existenciu a dôvodnosť uplatneného

nároku.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď
určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla
byť preukázaná. Žalobca má v prvom rade povinnosť tvrdenia. Na podporu svojho tvrdenia v zmysle
ustanovenia § 132 C.s.p. je žalobca povinný označiť dôkazy, ktoré podľa jeho názoru môžu prispieť k

objasneniu veci a zároveň je povinný ich k žalobe pripojiť, ak to ich povaha pripúšťa. V ustanovení §
185 C.s.p. je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne
z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu.
Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj
obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi.

Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy
súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu.58. Základným predpokladom pre úspešnosť účastníka v súdnom spore o určenie vlastníckeho
(či spoluvlastníckeho) práva je preukázanie právneho titulu na nadobudnutie vlastníctva, či
spoluvlastníctva. Otázka nadobúdania vlastníctva je riešená citovaným ustanovením § 132 ods. 1

Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že vlastnícke právo možno nadobudnúť buď medzi živými
na základe zmluvy, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených
zákonom najmä vydržaním, spracovaním cudzej veci, nálezom či prírastkami alebo pre prípad smrti,
a to dedením. V čase uzavretej zmluvy o združení finančných prostriedkov pre organizácie platilo ust.
§ 11 ods. 4 zákona č. 45/1983 Zb., Hospodárskeho zákonníka, z ktorého vyplývalo, že stavba je vo

vlastníctve tej socialistickej organizácie, ktorá ju obstarala, prípadne vo vlastníctve štátu, ak ide o štátne
organizácie.

59.Vkonanínebolospornýmuzavretiezmluvyozdruženífinančnýchprostriedkovkinvestičnejvýstavbe
akcie: Poprad - Majetovce - ČOV dňa 8.11.1990, a to medzi spoločnosťami Východoslovenské vodárne
a kanalizácie, štátny podnik, Košice ako investorom a Chemosvit, š.p. Svit (IČO: 152889), Tatrasvit

š. p., Vagónka Poprad š. p., Frucona Poprad š.p. (IČO: 155462), Východoslovenské Pivovary Poprad
š. p. (IČO: 680800) a Tatramat Poprad š. p., ako združujúcimi organizáciami. Spornou zostala otázka,
či združením finančných prostriedkov vznikol žalobcovi spoluvlastnícky podiel na výsledku investičnej
výstavby vyplývajúcej zo združenia finančných prostriedkov.

60. Žalobca argumentoval tvrdením, že ekvivalentom výšky peňažných prostriedkov poskytnutých jeho
právnym predchodcom mal byť v zmysle uzavretej zmluvy zodpovedajúci spoluvlastnícky podiel na
stavbe a pozemkoch. Vznik tohto spoluvlastníckeho práva nešpecifikoval. Žalovaný argumentoval tým,
že v čase uzavretia zmluvy nebol možný vznik vlastníckeho práva štátneho podniku k akémukoľvek
majetku, lebo tieto boli výlučne správcami majetku štátu. Účelom uzavretia zmluvy bolo vybudovanie

ČOV, slúžiacej na čistenie odpadových vôd, produkovaných združenými štátnymi podnikmi. Otázku
vzniku vlastníctva či spoluvlastníctva zmluva nešpecifikovala, preto bolo na žalobcovi preukázanie
vzniku jeho spoluvlastníckeho podielu.

61. V podaní doručenom súdu dňa 15.6.2020 žalobca navrhol pripustenie zmeny žalobného petitu

a určenie, že žalobca je spoluvlastníkom podielu XXXXXX/XXXXXXXX k celku na nehnuteľnostiach
zapísaných v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Poprad na LV č. XXXX a na
preukázanie a identifikáciu predmetu sporu si mal súd, podľa žalobcu, vyžiadať z Okresného úradu
Poprad informáciu o tom, ktoré konkrétne nehnuteľnosti z pôvodného LV č. XXX, k.ú. K., boli na tomto
LV od počiatku do jeho zániku, ktoré nehnuteľnosti prešli na LV č. XXXX a prečo a či došlo k úprave

nehnuteľností pri zmene LV. I. návrh na pripustenie zmeny petitu podľa ust. § 143 ods. 1 C.s.p. zamietol,
nakoľko okrem navrhovanej správy Okresného úradu Poprad žalovaný neoznačil a nepredložil ani jediný
dôkaz o tom, že k zmene v evidencii predmetu sporu došlo a kedy, a že navrhovaná zmena žalobného
petitu je len reakciou na zmenu evidencie nehnuteľností, má teda len evidenčný charakter, a že doposiaľ
vykonané dokazovanie umožňuje konať o novooznačenom predmete sporu.

62. Projekt investičnej výstavby sa začal realizovať v čase pred zmenou spoločensko-ekonomického
systému v bývalom Československu. Socialistické spoločenské vlastníctvo sa delilo na vlastníctvo
štátne, družstevné a vlastníctvo spoločenských a iných socialistických organizácii, pričom štátne
vlastníctvo bolo realizované formou správy národného majetku. Okrem toho všetky socialistické

organizácie sa delili na štátne, družstevné, spoločenské a iné, ktorých činnosť prispievala k rozvoju
socialistických vzťahov. Tieto socialistické organizácie sa mohli dohodnúť na vzájomnej spolupráci, ktorá
mohla byť aj vo forme združovania finančných prostriedkov na investičnú výstavbu alebo na obstaranie
základných prostriedkov. V zmluve o združení socialistické organizácie sa vopred museli dohodnúť,
ktorá z nich bude mať takto zadovážené zariadenie v správe alebo ktorá neštátna organizácia bude jeho

vlastníkom. V uzavretej zmluve dohoda o vlastníctve absentuje, v takom prípade možno konštatovať,
že vlastníctvo možno určiť v zmysle cit. ust. § 11 ods. 4 Hospodárskeho zákonníka.

63. Podstatnou v konaní bola otázka, či žalobca nadobudol spoluvlastnícke právo k dielu ČOV od
úpadcu, teda spoločnosti VEGA spol. s r.o. v konkurznom konaní a či toto spoluvlastnícke právo úpadcu

nadobudol privatizáciou.

64. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že medzi právnym predchodcom žalobcu, žalovaného a ďalšími
zmluvnými stranami došlo dňa 08.11.1990 k uzavretiu zmluvy o združení investičných prostriedkov kinvestičnejvýstavbeakcieČOVPoprad-Matejovce.Priamovtejtozmluveozdruženíbolodohodnuté,že
stavba po dokončení prejde do správy investora, ktorým bol Východoslovenské vodárne a kanalizácie,
š.p. Košice. Z uvedeného je zrejmé, že účastníci zmluvy sa mali dohodnúť na náležitostiach v súvislosti

so združovaním finančných prostriedkov, aj v súvislosti so správou uvedeného majetku. Za investora
a správcu boli určené Východoslovenské vodárne a kanalizácie, š.p. Košice tak, ako je to uvedené v
článku I. bod I. Zmluvy.
V zmysle čl. VI. zmluvy si zmluvné strany dohodli nadobudnutie platnosti zmluvy jej schválením
nadriadenými orgánmi všetkých zmluvných strán. Z predloženého vyhotovenia zmluvy nevyplýva, že

by táto bola schválená nadriadenými orgánmi zmluvných strán, ani právneho predchodcu žalobcu a
ani žalovaného. Či a kedy k schváleniu jej obsahu došlo konštatovať nemožno, nakoľko v tomto smere
absentujú skutkové tvrdenia i akýkoľvek dôkaz.

65. V konaní nebolo zistené, že by na zmluvu o združení nadväzovala hospodárska zmluva o správe
národného majetku medzi všetkými subjektami združenej investičnej výstavby. Účastníci zmluvných

vzťahov sa tak riadne nedohodli na všetkých náležitostiach, nielen v súvislosti so združovaním
finančných prostriedkov, ale aj v súvislosti so správou národného majetku. Za správcu bol stanovený
právny predchodca žalovaného.
Ako vlastník stavby mal byť zapísaný Československý štát v správe organizácie, ktorá tento majetok
spravovala. Právny predchodca žalovaného užíval a žalovaný naďalej užíva zrealizovanú stavbu, táto

nehnuteľnosť slúžila a slúži prevažne na jeho účely a v pomere k ostatným organizáciám právny
predchodca žalovaného združil najväčšiu časť finančných prostriedkov. Význam diela (ČOV) nie je v
dosahovaní zisku, ale má výlučne ekologický význam. Sieť vodovodu, kanalizácii, čistiarní, vodojemov a
ostatných technických zariadení patrí medzi najzákladnejšie vybavenie štátu a plní základné strategické
potreby obyvateľstva.

66. V zmysle cit. § 4 ods. 1 písm. b) vyhl. č. 151/1978 Zb. b) organizácie poskytujúce prostriedky si
v zmluve zabezpečia účasť na využití príslušného zariadenia, rozsah výkonov, prípadne iných výhod
pre svoju činnosť alebo pre svojich pracovníkov, prípadne ich rodinných príslušníkov úmerne k výške
poskytnutej sumy v pomere k celkovým obstarávacím alebo prevádzkovým nákladom. Zmluvou zo dňa

8.11.1990 boli medzi stranami sporu združené finančné prostriedky na výstavbu ČOV, uvedená zmluva
stanovila tiež, že vybudovaná stavba po dokončení prejde do správy právneho predchodcu žalovaného,
avšak súčasne stanovila povinnosť vyporiadania sa s ostatnými zmluvnými stranami. Spôsob či forma
vyporiadania určená nebola.

67. Združenie prostriedkov na účely investičnej výstavby bolo síce realizované v roku 1990, t.j. v období,
kedy štátne podniky nadobúdali majetok do vlastníctva štátu, avšak nasledujúce obdobie, predovšetkým
privatizačné procesy, zmenilo možnosti nadobúdania vlastníckeho práva, a to predovšetkým v súvislosti
s prijatím zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby.

68. Na zabezpečenie rozhodnutí vlády o prevode majetku štátu na iné osoby sa hneď na začiatku
privatizácie vytvoril mechanizmus, ktorého súčasťou sa stal Fond národného majetku. Podľa 27 ods. 1
zákona č. 92/1991 Zb. sa zriadil Federálny fond národného majetku ako právnická osoba. Podľa 10 ods.
1 zákona Slovenskej národnej rady č. 253/1991 Zb. sa zriadil aj Fond národného majetku Slovenskej
republiky, ako právnická osoba.

Fond bol jediným subjektom, ktorý sa podľa zákona stal vlastníkom majetku pôvodne patriaceho
štátu. Ústava Slovenskej republiky v čl. 20 ods. 2 dovoľuje zákonom ustanoviť, ktorý konkrétny objekt
vlastníctva, nevyhnutný na zabezpečovanie potrieb spoločnosti, rozvoja národného hospodárstva a
verejného záujmu, môže byť vo vlastníctve určenej právnickej osoby. Fond podľa zákona získava
bližšie neurčený majetok, ktorý zákon ani druhovo nekonkretizuje. Fond národného majetku Slovenskej

republiky tak v dobe privatizácie Pivovaru Tatran Poprad š. p. bol právnickou osobou, ktorá spravovala
svoj majetok, ktorý pôvodne bol vo vlastníctve štátu. V čase privatizácie tak proces prevodu majetku do
vlastníctva inej osoby nebol obmedzený na jediného vlastníka, štát, a naopak súčasťou privatizácie boli
prevody vecí a majetkových práv zverenými podniku pri jeho založení, ako aj veci a majetkové práva
nadobudnuté v priebehu jeho podnikania a s ktorými hospodáril (§ 6 ods. 1 zákona č. 111/1990 Zb.).

Postavenie Fondu národného majetku ako jediného nadobúdateľa majetku štátu pred jeho prevodom
na iné osoby bolo pritom predmetom rozhodovania pléne Ústavného súdu SR, ktorý jednoznačne
konštatoval, že Fond sa však stáva vlastníkom, ktorého vlastnícke právo podľa čl. 20 ods. 1 ústavy
má rovnaký zákonný obsah a ochranu ako vlastníctvo iných vlastníkov. Ako vlastník, ktorého právnepostavenie je dané ústavou podľa čl. 20, fond môže so svojím majetkom neobmedzene nakladať.
Právnym dôsledkom a účinkom tohto ustanovenia je strata kontroly štátu nad majetkom určeným na
privatizáciu. Až po prechode majetku štátu na právnickú osobu - Fond národného majetku Slovenskej

republiky, táto právnická osoba, v spolupráci so zakladateľom, robí opatrenia na nadobudnutie majetku
ďalším súkromnoprávnym subjektom. Majetok fondu nie je vo vlastníctve štátu a jeho príjmy a výdavky
nie sú súčasťou štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Jeho použitie je zákonom presne určené,
pričom na niektoré rozhodnutia o použití prostriedkov sa vyžaduje rozhodnutie vlády. (Nález pléna
Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/96).

69. V súlade s uvedeným záverom tiež Fond národného majetku v preambule zmluvy č. 44/1992
konštatuje, že v súlade so zákonom č. 92/1991 Zb. nadobudol vlastnícke práva k veciam, právam a iným
majetkovým hodnotám, ktoré slúžia k činnosti štátneho podniku Pivovar Tatran Poprad. S prihliadnutím
na uvedené je zrejmé, že Fond národného majetku v čase privatizácie Pivovaru Tatran Poprad š. p.
uzavrel zmluvu o prevode vlastníckeho práva k všetkým aktívam a pasívam, právam, záväzkom a

povinnostiam súvisiacim s činnosťou štátneho podniku Pivovar Tatran Poprad ku dňu 30.6.1992, pričom
sajednalooprevodmajetku,ktorýnebollimitovanýnavýlučnéhovlastníka,štát.Privatizértaknadobudol
všetky pasíva a aktíva bývalého štátneho podniku, t.j. povinnosti, ale aj majetkové či iné práva, ktoré
mohli byť predmetom vlastníckeho práva. Účelom privatizácie bolo previesť „podnik“ na záujemcu so
všetkými jeho aktivitami. Nepochybne aktivitou podniku mohla byť o.i. investičná výstavba. V tomto

smere tak, vzhľadom na postupnú transformáciu bývalých štátnych podnikov mali jednotlivé podniky po
privatizácii možnosť nadobúdať majetok aj do spoluvlastníctva, nakoľko výlučnosť nadobúdania štátu
už neexistovala.

70. Z vykonaných dôkazov nemožno konštatovať, že by predmet investičnej výstavby mal byť vo

vlastníctve podnikov. Možno sa stotožniť s argumentáciou žalovaného, že ak by zmluva zakladala
právo združeného štátneho podniku na spoluvlastnícky podiel, mohlo by ísť o obligačné právo a žaloba
by mohla znieť o uloženie povinnosti uzavrieť zmluvu o prevode zodpovedajúceho podielu. Žalovaný
nadobudol rozostavanú stavbu ČOV a časť pozemkov od štátu.
71. Je nepochybné, že pokiaľ právny predchodca žalovaného nadobudol vlastnícke právo k predmetu

sporu či jeho časti pred uzavretím zmluvy o združení, k uvedeným nehnuteľnostiam nemohlo žalobcovi
vzniknúť ani vecné, ani obligačné právo, nakoľko uzavretá zmluva na takýto vznik podielového
spoluvlastníctva neodkazuje.
Navyše z vyjadrenia Fondu národného majetku zo dňa 27.10.2010 je zrejmé, že pozemky pôvodne
evidované na LV č. XXX ako parcela parc. č. XXX/X, parc. č. XXX/X, parc. č. XXXX/X, ako aj parcela

parc. č. XXXX/X evidovaná na LV č. XXX boli súčasťou privatizácie podniku Východoslovenské vodárne
a kanalizácie, š.p. Košice a v zmysle zákona č. 92/1991 Zb. prešli na Fond národného majetku, ktorý
ich vložil ako nepeňažný vklad do ním založenej spoločnosti Podtatranská vodárenská spoločnosť,
a.s. Poprad a navyše Fond národného majetku dňa 23.3.2004 na základe vyhlásenia vkladateľa
vložil v prospech spoločnosti Podtatranská vodárenská spoločnosť, a.s. Poprad ako svoj nepeňažný

vklad majetok privatizovaný v súlade s privatizačným projektom podniku Východoslovenské vodárne
a kanalizácie, š.p. Košice a zakladateľskou listinou, pričom predmetom nepeňažného vkladu boli
rozostavané stavby na parcelách parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/
X, parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/XX, parc. č.
XXXX/XX, parc. č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/

XX, parc. č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/XX, to všetko zapísané na LV č. XXX pre k.ú. K.. Stavby, ktorých
spoluvlastníckeho podielu sa žalobca domáha teda boli stavbami vo vlastníctve štátu. Dôkazné bremeno
preukázania nároku vzniku spoluvlastníckeho podielu k totožným nehnuteľnostiam pritom zaťažuje
žalobcu.

72. Spoluvlastníctvo medzi právnymi predchodcami žalobcu a žalovaného k nehnuteľnosti, ktorá bola
zo združených finančných prostriedkov vystavená, z uvedenej zmluvy nevyplýva. Napriek rozsiahlemu
dokazovaniu nebola preukázaná existencia prípadnej dohody o vzniku spoluvlastníctva uvedených
subjektov k stavbe ČOV Poprad Matejovce. S poukazom na záver súdu druhej inštancie súd konštatuje,
že cieľom zmluvných strán nebolo vytvárať spoluvlastnícke vzťahy, ale ich cieľom bolo v tom čase

združovať investičné prostriedky presne tým spôsobom ako to má na mysli ust. § 360 a) Hospodárskeho
zákonníka. Správcom tohto novovytvoreného majetku sa stal právny predchodca žalovaného, keďže
išlo o majetok štátu. Pôvodný štátny podnik ako právny predchodca žalobcu ku dňu svojej privatizáciespoluvlastníkom predmetu sporu nebol, nakoľko dielo (ČOV) v tom čase neexistovalo a neexistovalo ani
v čase konkurzného konania na majetok úpadcu VEGA spol. s r.o.

73. Čo sa týka kúpy a nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu k pozemkom, súd sa stotožnil s názorom
žalovaného, že v konaní nebolo preukázané, že by boli združené finančné prostriedky použité aj na kúpu
pozemkov. Javí sa byť pravdepodobným, že pozemky, či ich časť, boli predmetom privatizácie právneho
predchodcu žalovaného, a teda by nemohli byť tiež predmetom privatizácie právneho predchodcu
žalobcu.

V tomto smere možno tiež konštatovať, že vyhláška č. 151/1978 Zb. o združovaní prostriedkov
socialistických organizácii stanovovala, že poskytnutím finančných prostriedkov sa organizácie
stávajú podielnikmi na združenej investičnej výstavbe nie podielnikmi na spoluvlastníctve vystavanej
nehnuteľnosti. Organizácia, ktorá tieto prostriedky poskytla ich má ako svoj vklad do tejto združenej
investičnej výstavby a správca alebo osoba, ktorá sa stala vlastníkom bola povinná evidovať tento
vklad ako cudzí zdroj. Za daných okolností nemožno uvažovať o vzniku podielového spoluvlastníctva

na nehnuteľnosti, ktorá bola z takto združených finančných prostriedkov vystavaná. Dohoda o vzniku
spoluvlastníctva by musela byť preukázaná už v čase združovania finančných prostriedkov.
Zmluvné strany v zmluve o združení v čl. V., bod 5 uviedli, že: Vysporiadanie bude vykonané investorom
ostatným zmluvným stranám alebo ostatnými zmluvnými stranami investorom do troch mesiacov po
ukončení stavby, pokiaľ by k tomu nedošlo už v priebehu výstavby“, pričom táto veta sa viaže k

predchádzajúcej vete toho istého odseku, znejúcej „ V prípade zníženia alebo prekročenia nákladov
stavby sa zmluvné strany vysporiadajú podľa pomeru svojich podielov.“, čo je možné vykladať iba tak, že
savysporiadanietýkaibavprípadezníženiaaleboprekročenianákladovstavbyanemožnotovyhodnotiť
ako dohodu o vzniku spoluvlastníctva k stavbe zrealizovanej zo združených finančných prostriedkov
zmluvných strán.

I keď rozhodnutie súdu druhej inštancie bolo žalobcovi riadne doručené a vo veci bol opakovane
vytýčenýtermínpojednávania,žalobcažiadnymspôsobomnereagovalnapriekupozorneniusúdudruhej
inštancie, že na preukázanie oprávnenosti nároku musí produkovať dôkazy, zo záverov ktorých bude
možné jeho nárok objektívne posúdiť, žiadne skutkové tvrdenia nedoplnil a žiadne dôkazy preukazujúce
vznik jeho spoluvlastníckeho podielu k predmetu sporu nepredložil.

74. Ako bolo vyššie konštatované, aby strana sporu mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť
potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej
povinnosti je teda tvrdenie skutočností účastníkom, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou
tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak strana nesplní svoju povinnosť tvrdiť

skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú
povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že
skutočnosť, ktorú strana vôbec netvrdila a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude
predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie
bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre stranu väčšinou za následok pre ňu nepriaznivé

rozhodnutie. Zákon stranám ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda
okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný
právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t. j. okruh
skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena. V spore
o určenie vlastníckeho práva má žalobca bremeno tvrdenia, že je vlastníkom veci a z akých skutočností

svoje vlastníctvo vyvodzuje. Z tohto bremena tvrdenia potom pre žalobcu vyplýva bremeno dôkazné, a
to preukázať existenciu nadobúdacieho vlastníckeho titulu, resp. skutočností spôsobilých založiť takýto
nadobúdací titul. Ak tieto skutočnosti budú preukázané, žalobca uniesol ako bremeno tvrdenia, tak i
dôkazné bremeno.

75. Nakoľko žalobca žiadnym spôsobom nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu nepreukázal,
neuniesol dôkazné bremeno, preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

76. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a v zmysle zásady úspechu priznal
žalovanému nárok na náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi v rozsahu 100%, o ktorých

súd rozhodne v zmysle § 262 C.s.p.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na tunajšom
súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť

o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.