Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, September 30, 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7Co/10/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7221208791
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Maruščák

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7221208791.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a členov

senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Martina Kolesára v právnej veci navrhovateľky Q. S. nar.
XX.X.XXXX trvale bývajúcej v S. na J. č. XX proti odporcovi (povinnému) B. S. nar. XX.X.XXXX trvale
bývajúcemu v S. na J. č. XX právne zastúpenému JUDr. Vladimírou Houdek Běhalovou advokátkou
so sídlom v Košiciach na Strojárenskej č. 11C v konaní o návrhu manželky na určenie manželského
výživného o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 17Pc/58/2021-67 zo dňa
19.1.2022 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Preskúmavaným rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal povinného (odporcu) prispievať na výživu

navrhovateľky sumou 70 Eur mesačne k rukám navrhovateľky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred od
1.11.2021 opakovane do budúcna. Dlh na výživnom za obdobie od 1.11.2021 do 31.1.2022 vo výške
210 Eur zaviazal povinného zaplatiť k rukám navrhovateľky do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V
prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky, ktorá sa domáhala určenia manželského výživného v sume 150
Eur mesačne, zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie založil na zistení, že manželia doposiaľ žijú spolu, dlhodobo nevedú spoločnú

domácnosť, obaja sú starobnými dôchodcami, manželka poberá dôchodok vo výške 384,80 Eur a
povinný (odporca) vo výške 907,90 Eur s tým, že navrhovateľka zo svojho príjmu uhrádza mesačne
300 Eur na zabezpečenie stravy, 50 Eur mesačne na zakúpenie liekov a lekárske ošetrenie, 80 Eur na
hygienu a ošatenie s tým, že si zakupuje mesačník vo výške 10 Eur mesačne a za mobil uhrádza 20 Eur
mesačne s tým, že na darčeky pre vnúčatá uhrádza 20 Eur mesačne. Výdavky povinného predstavujú
platby za byt od 250 - 290 Eur mesačne, výdavky na stravu, oblečenie a lieky v celkovej sume 480 Eur
mesačne, výdavky na motorové vozidlo, osobné aktivity a pohonné hmoty v sume 150 Eur mesačne,

úrazové a životné poistenie 19,45 Eur mesačne, poplatok za Tv a internet 20 Eur mesačne a ročne
uhrádza daň za byt vo výške 75,05 Eur ročne s tým, že jeho úspory k 31.12.2021 predstavovali sumu
13.056,27 Eur.

3. V ďalšom vychádzal zo zistenia, že od roku 1997 manželia nehospodária spoločne napriek tomu,
že bývajú v spoločnom byte, nezdieľajú spoločnú domácnosť, všetky náklady spojené s bývaním
dlhodobo hradí povinný, preto s poukazom na ust. § 71 Zákona o rodine, po zohľadnení ďalších platieb

navrhovateľky za november 2021 a december 2021 v sume 32,80 Eur, resp. 33,50 Eur uzavrel, že nárok
uplatnený navrhovateľkou je dôvodný len čiastočne vo výške 70 Eur mesačne, ktorú sumu považoval
za primeranú k odôvodneným potrebám navrhovateľky. Zároveň zohľadnil aj celkové majetkové pomery
povinného s poukazom na ust. § 75 Zákona o rodine, jeho výlučné úspory v sume 13.056,27 Eur,ako aj skutočnosť, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo zrušené za trvania manželstva
a povinný vedomý si svojej vyživovacej povinnosti v čase keď poberal dôchodok a pracoval prispieval
manželke finančnými sumami čo v konečnom dôsledku priznal na pojednávaní vo veci. Následne súd

prvej inštancie vyhodnotil námietky povinného, podľa ktorého by bolo priznanie manželského výživného
v rozpore s dobrými mravmi, keďže navrhovateľka v minulosti na neho podávala trestné oznámenia a
uzavrel, že výsledky vykonaného dokazovania síce potvrdili dlhodobo vážne narušené vzťahy medzi
účastníkmi konania, avšak narušenie vzťahov nenapĺňa takú intenzitu rozporu s dobrými mravmi, ktorá
by odôvodňovala zamietnutie návrhu navrhovateľky v celom rozsahu. Trestné oznámenia zo strany

navrhovateľky na povinného totiž súviseli s jeho správaním pod vplyvom alkoholických nápojov, všetky
trestné oznámenia boli odmietnuté a tieto skutočnosti povinný na pojednávaní ani nepoprel, vrátane
požívania alkoholických nápojov. Taktiež mal súd prvej inštancie za preukázané, že obaja manželia
finančne podporovali tri deti pochádzajúce z ich manželstva, avšak v súčasnosti majú narušené vzťahy
s deťmi, ich vzťahy a vyjadrenia v tomto smere sú značne protichodné a vzájomne sa zo spôsobenia
rozvratu manželstva obviňujú. Napriek tomu žijú v spoločnom byte, nikto nemieni podať návrh na rozvod

manželstva z majetkových dôvodov, keďže po rozvode manželstva by bolo nevyhnutné pristúpiť k
vysporiadaniuBSMatýmajmajetkovýchvzťahovtýkajúcichsaspoločnéhobytu,vktoromžijú.Súdprvej
inštancie nepristúpil k doplneniu dokazovania navrhnutého zo strany povinného v súvislosti s výsluchom
detí pochádzajúcich z manželstva a to vzhľadom k zhodným prejavom účastníkov konania o narušení
vzťahov s deťmi, kedy navrhovateľka komunikuje s jedným synom a nekomunikuje s dcérou a ďalším

synom pochádzajúcim z manželstva a povinný komunikuje so synom a dcérou a nekomunikuje tiež s
jedným zo synom pochádzajúcim z manželstva. Naviac vypočutím takýchto svedkov by neboli zistené
informácie, ktoré by bolo možné vzhľadom na narušené vzťah s rodičmi vyhodnotiť ako relevantné
pre predmetné konanie, keď naviac deti spolu s rodičmi nebývajú a teda o vedení domácnosti, úhrade
výdavkov, či vzťahu rodičov disponujú len z informácií sprostredkovaných od rodičov, s ktorými nemajú

narušené vzťahy. V priebehu konania navrhovateľ pripustil, že je schopný uhrádzať výživné vo výške
50 Eur mesačne a na výživu manželky sporadicky prispieval. S poukazom na vyššie uvedené preto
súd považoval priznané výživné za adekvátne vzhľadom k zisteným pomerom účastníkov konania ako
aj skutočnosti, že navrhovateľka dlhodobo žiadnym spôsobom neparticipuje na úhrade spoločných
výdavkov a zo svojho príjmu uhrádza iba svoje výdavky. Dlžné výživné za 3 mesiace zaviazal povinného

uhradiť v súlade s ust. § 232 ods. 3 CSP do troch dní od právoplatnosti rozsudku a výrok o trovách
konania ustanovením § 52 CMP.

4. Proti tomuto rozsudku včas v zákonnej lehote podal odvolanie povinný, ktorý ho žiadal zrušiť a
vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vytýkal súdu prvej inštancie nesprávne vyhodnotenie

výsledkov vykonaného dokazovania, nesprávne právne posúdenie uplatneného nároku a v konečnom
dôsledku aj nesprávne rozhodnutie. Súd prvej inštancie pochybil, ak v rozpore s ustálenou judikatúrou
nezohľadnil, že rovnaká životná úroveň obidvoch manželov neznamená, že ide o mechanickú rovnosť
v majetkovej oblasti v zmysle rovnakého množstva peňazí, keďže mal vziať do úvahy osobitnosti
vyplývajúce z osobných, pracovných, zdravotných a iných špecifík týkajúcich sa jednotlivých manželov

ako aj to, že v súčasnosti ma povinný vyšší príjem na základe väčšieho vypätia síl a môže to znamenať
aj jeho potrebu vynaloženia vyšších prostriedkov na regeneráciu a rozdielne potreby a náklady, ktoré
vyplývajú zo zdravotného stavu, stravovania a ošatenia a spôsobu života. Poukázal na to, že sa
podrobil závažnej operácií a v súvislosti so starostlivosťou o jeho zdravotný stav má zvýšené výdavky.
Súd prvej inštancie neprihliadal ani na dobré mravy, ktoré skutkové zistenia vo vzťahu k porušeniu

dobrých mravov zo strany navrhovateľky, ktorá podala voči nemu trestné oznámenia, psychicky ho trápi,
spôsobuje mu psychickú traumu a zhoršovanie jeho dosť narušeného zdravotného stavu. Poukázal na
čísla dvoch konaní v nedávnej minulosti ORPZ-OPP7-686/2015 obvodného oddelenia PZ Košice Juh
a tiež ORP-2107/2-VYS-KE-2014 Okresného úradu vyšetrovania, ktoré trestné konania boli iniciované
na základe trestných oznámení navrhovateľky s tým, že tieto boli vyhodnotené ako nedôvodné a nikdy

od orgánov činných v trestnom konaní nedostal oficiálnu odpoveď, že sa týmito podaniami v ďalšom
zaoberajú. Zdôraznil, že manželka v rozpore s ust. § 18 a § 19 Zákona o rodine neprispievala v roku 1997
na chod domácnosti, osobne sa o domácnosť nestará, nepodporuje ich deti pochádzajúce z manželstva,
vzťahymedziňouadeťmisúvážnerozvrátenésohľadomnajejneprimeranékonfliktnésprávaniesavoči
nemu, ale aj voči deťom a vnúčatám. Žiadnu pomoc mu neposkytla ani v chorobe, nezištne mu pomáhali

len deti. Poukázal na to, že súd má zohľadniť to, že tým, že uhrádza všetky platby spojené so spoločným
bývaním, prispieva už v prospech navrhovateľky sumou 130,50 Eur mesačne a navrhovateľky žiadnym
iným spôsobom tento jeho príspevok nekompenzuje.5. K podanému odvolaniu sa vyjadrila navrhovateľka, ktorá žiadala rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny potvrdiť s tým, že podrobne opísala priebeh manželského spolužitia ako aj dôvody, ktoré
viedli k manželskému rozvratu a zdôraznila, že sa vždy riadne starala o spoločnú domácnosť, výchovu a

výživu detí pochádzajúcich z manželstva a riadne zabezpečovala aj finančne chod manželstva z peňazí,
ktoré jej boli poskytnuté zo strany jej rodičov s tým, že k narušeniu ich vzťahu došlo po úmrtí jej matky v
roku1996.Poukázalanato,žedôvodomtrestnýchoznámeníbolaskutočnosť,žejumanželpodvplyvom
alkoholických nápojov fyzicky napadol. Potvrdila čiastočnú narušenosť vzťahov s dcérou a synom s tým,
že s ňou komunikuje len jeden zo synov pochádzajúcich z manželstva. Zdôraznila, že vždy v miere v akej

bola schopná prispievala na chod spoločnej domácnosti, avšak vzhľadom k jej príjmom nie je schopná
podieľať sa na uhrádzaní platieb spojených s bývaním a chodom spoločnej domácnosti napriek tomu,
že sa snaží aspoň v minimálnej miere prispievať vnúčatám.

6. K vyjadreniu navrhovateľky sa povinný nevyjadril.

7. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne.

9. Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v jeho
napadnutých výrokoch aj s konaním, ktoré mu predchádzalo, a prejednal odvolanie povinného ako
podané včas oprávnenou osobu proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie je prípustné bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa ust. § 65 a § 66 CMP v spojení s ust. § 385 ods. 1 CSP a ust. § 219

ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa
správnych ustanovení Zákona o rodine, dôkazy vyhodnotil jednotlivo a v súhrne, pričom v podstate
starostlivo prihliadal na všetko čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho čo účastníci konania uviedli a vo
veci následne aj vecne správne rozhodol.

11. Správne vyhodnotil súd prvej inštancie čiastočnú dôvodnosť uplatneného nároku zo strany
navrhovateľky na priznanie výživného po sumu 70 Eur, správne vyhodnotil životnú úroveň oboch
účastníkov konania s tým, že v odôvodnení rozhodnutia starostlivo vyhodnotil výdavky zo strany
navrhovateľky, zo strany povinného a následne správne uzavrel, že priznané výživné vo výške 70 Eur
je spôsobilé na dostatočné zvýšenie životnej úrovne navrhovateľky na úroveň povinného za uplatnené

obdobie. Vo vzťahu k odvolacím námietkam povinného sa žiada uviesť, že vyživovacia povinnosť medzi
manželmi vznikla uzavretím manželstva a zaniká rozvodom alebo smrťou jedného z manželov (resp.
vyhlásením za mŕtveho). Zásadne teda trvá počas celého trvania manželstva, bez ohľadu na to, či
manželia spolu žijú alebo nie vyžaduje sa, aby mali rovnakú životnú úroveň s tým, že hmotnoprávna
úprava druhej vety ust. § 71 ods. 1 Zákona o rodine neznamená, že sa má jednať o mechanickú rovnosť

medzi manželmi, ktorú by bolo možné vyvodiť z výšky ich príjmov. Životná úroveň oboch manželov má
byť však v zásade rovnaká preto je potrebné spoľahlivo zistiť dôvody, ktoré viedli niektorého manžela
k neplneniu vyživovacej povinnosti a to aj v kontexte ust. § 18 a § 19 Zákona o rodine a tak isto je
aj potrebné vysporiadať s dôvodmi, pre ktoré vznikla odkázanosť jedného z manželov na výživu a
či je v danom prípade spravodlivé súdnym rozhodnutím dorovnať ich rozdielnu životnú úroveň. Preto

je súd povinný dôsledne skúmať potreby oprávneného a ďalšie právne relevantné skutočnosti ako
výkon starostlivosti o domácnosť s tým, že sa nemusí jednať o spoločnú domácnosť, ale musí ísť o
uspokojovanie potrieb všetkých členov rodiny, ktorí domácnosť tvoria, vrátane osobnej starostlivosti o
deti. Pojem rodina je totiž koncipovaný širšie ako pojem manželstvo alebo tiež len spoločenstvo osôb
založené na biologických vzťahoch. Skúmanie vyššie uvedených zákonných podmienok pre priznanie

manželského výživného sa však v predmetnom prípade vymyká zaužívanej súdnej praxi, nakoľko z
výsledkov vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že manželia síce žijú v spoločnom byte,
spoločne však nehospodária od roku 1997 vzhľadom na vek manželov a vek detí pochádzajúcich zmanželstva už nevykonávajú osobnú starostlivosť o deti, keďže deti pochádzajúce z manželstva sú
plnoleté a majú založené vlastné rodiny.

12. Za tejto situácie bolo podstatne sťažené v predmetnom prípade porovnanie hmotnoprávnych
podmienok pre priznanie manželského výživného tak, ako ich má na zreteli ustanovenie § 71 ods.
1 druhá veta Zákona o rodine, preto bolo nevyhnutné vychádzať z aplikácie zásady solidarity, ako
vodiaceho kritéria pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku.

13. Z výsledkov vykonaného dokazovania naviac vyplynulo, že manželia síce žijú v spoločnej
domácnosti, avšak starostlivosť o spoločnú domácnosť zaobstarávajú každý osobitne v tých častiach
spoločného bytu, ktoré obývajú. Povinný jednoznačne uhrádza všetky platby spojené s užívaním
spoločného bytu, na druhej strane je nevyhnutné prisvedčiť tvrdeniam navrhovateľky, že vzhľadom k
výške jej príjmu jej nezostávajú prostriedky na platby spojené s užívaním spoločného bytu. Naopak z
priebehu doterajšieho konania vyplýva záver o sociálnej odkázanosti navrhovateľky, preto je následne

dôvodný záver, že je spravodlivé dorovnať rozdielnu životnú úroveň účastníkov konania vychádzajúc
z vyššie uvedenej aplikácie zásady solidarity, ktorá nepripúšťa, aby sa niektorý z manželov dostal
do nevýhodnejšieho postavenia len preto, že došlo k vážnemu rozvratu manželských vzťahov medzi
manželmi. Jediným kritériom, ktoré by spochybňovalo záver o dôvodnosti uplatneného nároku by bol
rozpor s dobrými mravmi tak ako to má na zreteli ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodine, avšak aj takýto

rozpor predpokladá také správanie sa oprávneného voči povinnému, ktorý spôsobuje stratu práva
priznať výživné a musí byť takej intenzity, ktorá je spôsobilá vyvodiť záver o nemožnosti priznať výživné
vo vzťahu k druhému manželovi. Správne uzavrel súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia, že vzhľadom na dobu, ako aj okolnosti a dobu, ktorá uplynula od podania trestných
oznámení zo strany navrhovateľky vo vzťahu k povinnému, ako aj okolnosti, za ktorých dochádzalo

k agresívnemu správaniu sa povinného pod vplyvom alkoholu vo vzťahu k navrhovateľke nie je
možné uzavrieť naplnenie hmotnoprávnej podmienky uvedenej v ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodine pre
nepriznanie pomernej časti uplatneného výživného zo strany navrhovateľky a takýto záver by bol aj
v rozpore s hmotnoprávnou úpravou predpokladajúcou práve aplikáciu zásady solidarity a rovnakým
postavením oboch manželov v právach a povinnostiach vyplývajúcich z manželského zväzku. Naviac

ust. § 18 Zákona o rodine, na ktoré sa odvoláva povinný, predpokladá povinnosti manželov rešpektovať
svoju dôstojnosť, teda vzájomné správanie sa manželov k sebe navzájom v rámci manželstva tak,
aby nebolo narušované rôznymi formami domáceho násilia, prípadne konania, ktoré je porušovaním
ustanovení Trestného zákona, resp. Zákona o priestupkoch.

14. Naviac, k odvolacej námietke odporcu povinného o tom, že prispieva navrhovateľke sumou 130 Eur
mesačne, keďže uhrádza všetky poplatky spojené s užívaním spoločného bytu, odvolací súd uvádza,
že pri odrátaní povinných deklarovaných výdavkov za platby spojené s užívaním bytu a porovnaní
príjmových pomerov navrhovateľky s prirátaním sumy 130 Eur a dokonca aj priznanej sumy 70 Eur
manželského výživného, príjmové pomery oboch účastníkov konania nespĺňajú odporcom namietanú

mechanickú rovnosť v príjmoch a zodpovedajú v podstate dorovnaniu životnej úrovne oboch manželov,
tak ako to predpokladá hmotnoprávna úprava.

15. Správne postupoval súd prvej inštancie, ak pri rozhodovaní o výške uplatneného nároku zohľadnil aj
úspory, ktorými disponuje výlučne povinný v sume 13.056,27 Eur, ktoré potom nasvedčujú rozdielnemu

majetkovému postaveniu oboch účastníkov konania. Vzhľadom k vyššie uvedenému preto odvolací súd
s poukazom na ust. § 387 ods. 1, 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil s
tým, že o trovách odvolacieho konania nerozhodoval vzhľadom na to, že neboli v konaní uplatnené s
poukazom na ust. § 57 CMP.

16. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).