Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 10, 2019

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 41C/11/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7118203537
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kudlovská

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2019:7118203537.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Zuzanou Kudlovskou v právnej veci žalobkyne v 1. rade: M.

M., K. Z. C. G. R., O. XXX/XX, zastúpenej JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou so sídlom v Košiciach,
Štúrova 20 a v 2. rade: M.. V. Z., P.. P., bytom C. G., J. XXX/XX, právne zastúpenej JUDr. Katarínou
Habiňákovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, proti žalovanej: I. A., G.. XX.X.XXXX, K.
E.Q. XX, V. O. I., zastúpenej JUDr. Augustínom Tomášom, advokátom so sídlom v Košiciach, Floriánska
16, o neplatnosť závetu zriadeného dňa 17.7.1997, O. B.L. I., zomretou XX.X.XXXX a o určenie, že
pôvodná žalobkyňa M. P.C. je dedičkou po B. I., t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalobkyne 1.a 2. s ú p o v i n n é spoločne a nerozdielne nahradiť trovy konania žalovanej, ktorých
výška bude vyčíslená v samostatnom uznesení, ktoré súd vyhotoví po nadobudnutí právoplatnosti tohto
rozsudku.

III. Žalobkyne 1. a 2. s ú p o v i n n é nahradiť štátu trovy konania spočívajúce v priznanom znalečnom
za znalecké dokazovanie, a to na účet Okresného súdu Košice I, pričom o výške trov konania bude

rozhodnuté samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právna predchodkyňa žalobkýň v 1. a 2. rade, M. P., sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa
20.10.2000 domáhala, aby súd určil, že závet zriadený vo forme notárskej zápisnice na notárskom
úrade JUDr. Andreja Kašpera, Kováčska 37 v Košiciach č. N XXX/XX, Nz XXX/XX je neplatný a jedinou
dedičkouponebohejB.I.J..XX.X.XXXX,naposledybytomC.,F..K.Č..XXXX/XXježalobkyňaažiadala,
aby jej žalovaná nahradila trovy konania. Žalobu odôvodnila tým, že je neterou a zákonnou dedičkou
nebohej B. I., P.. A., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Z. C.T., F.. K. Č.. XXXX/XX, ktorá zomrela
XX.X.XXXX Z. C.. Na dedičskom konaní po nebohej dňa 23.8.2000 na Notárskom úrade JUDr. M. V.,

L. Č.. XX Z. C.h bola okrem zákonných dedičov, ako závetná dedička, bez príbuzenského vzťahu k
nebohej, účastníčkou aj žalovaná. Zákonná dedička M. E., sestra nebohej B.Ú. I. dedičstvo odmietla.
Žalobkyňa a splnomocnená zástupkyňa zákonnej dedičsky sestry nebohej obsah závetu napadli a
konanie bolo prerušené. V stanovenej lehote sa písomne vyjadrili a zdôvodnili neplatnosť závetu č.
N XXX/XX, Nz XXX/XX zriadeného vo forme notárskej zápisnice na Notárskom úrade JUDr. Andreja
Kašpera, ul. Kováčska 37 v Košiciach. Vážnym dôvodom neplatnosti závetu je správanie žalovanej k
nebohej - obmedzovanie osobnej slobody ohrozovanie zdravia slabou výživou, neposkytovanie stálej

opatery, zanedbanie pri zlomenine až po vzniknutie preležanín, spôsobenie dehydratácie organizmu.
Žalovaná riadila súkromnú opatrovateľskú službu svojej dcéry. Ďalej uviedla, že trvá na svojej žalobe a
navrhuje, aby súd vyhlásil závet za neplatný z toho dôvodu, že poručiteľka v čase spísania predmetného
závetu nebola v plnom rozsahu spôsobilá na jeho spísanie vzhľadom na duševnú poruchu, ktorú malaa táto duševná porucha nebola len prechodná, ako aj vzhľadom k tomu, že poručiteľka predmetný
závet nespísala, resp. nevyjadrila svoju vôľu slobodne vzhľadom na podmienky, ktoré poručiteľka v čase
spísania závetu mala.

2. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe navrhla, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol, pretože
žalobkyňa (pôvodná) neuviedla žiadny zákonný dôvod pre ktorý by mal byť závet neplatný. Uviedla,
že zákon pripúšťa zásadnú voľnosť pri robení závetu. Túto voľnosť zákon obmedzuje iba na ochranu
neopomenuteľných dedičov, ktorými sú v zmysle § 489 OZ len potomkovia poručiteľa. Žalobkyňa je

neter poručiteľky, teda nejedná sa o neopomenuteľného dediča. Dôvody neplatnosti závetu sú upravené
v zákone. V prípade, že by aj boli do závetu pojaté veci, ktoré by neboli vo vlastníctve poručiteľa,
nepôjde o neplatný závet, ale len o neúčinný v tej časti, kde sú uvedené veci, ktoré do dedičstva
nepatria. Zmluva o prevode bytu, ktorý bol pojatý do dedičstva je zrejme absolútne neplatná tak nemohla
vyvolať žiadne právne účinky. O jej absolútnej neplatnosti by mal rozhodnúť súd. Doterajšie dokazovanie
však preukazuje jej absolútnu neplatnosť. Tvrdenia o tom, že závet nebol vážny a slobodný nie sú

ničím podložené. Právny úkon nie je urobený slobodne, ak účastník konal pod nedovoleným nátlakom
zo strany druhého účastníka, ale aj zo strany tretej osoby, ak o tom druhý účastník vedel, a aj to
využil. Právny úkon nie je urobený vážne, ak konajúci, vôľu prejavujúci, nechcel svojim prejavom
vôle vyvolať právne následky, ktoré by inak v dôsledku jeho prejavu vôle nastali. Spôsob akým bol
právny úkon vykonaný vo forme notárskej zápisnice, za prítomnosti dvoch svedkov a podrobenie sa

vyšetreniu deň pred spísaním závetu za účelom posúdenia spôsobilosti na vykonanie takéhoto úkonu
jasne potvrdzujú vôľu slobodne tento úkon vykonať a vážnosť, s ktorou poručiteľka k úkonu pristupovala.
Skutočnosti uvádzané žalobkyňou ohľadne starostlivosti o poručiteľku nie sú pravdivé, a nemôžu mať
vplyv na platnosť závetu, preto ich považuje žalovaná za právne irelevantné. Tvrdenie žalobkyne,
že najbližší príbuzenský vzťah mala k poručiteľke ona lebo túto vychovávala jej matka sú z právneho

hľadiska nezáväzné. Príbuzenský vzťah pre účely dedičského konania je upravený zákonom. Tvrdenie
o nedostatočnej starostlivosti a ohrozovaní zdravia slabou výživou a spôsobenie smrti v dôsledku
preležanín a dehydratácie organizmu hraničia s trestným činom ohovárania. Príčina smrti je jasne
uvedená v listine o prehliadke mŕtveho a štatistickom hlásení o úmrtí. Ďalej uviedla, že s poručiteľkou
boli bývalé kolegyne a pracovali spolu u jedného zamestnávateľa približne od roku 1991. Uviedla, že

poručiteľke chodila pomáhať, sprevádzala ju k lekárom. Dňa 17.7.1997 ju poručiteľka požiadala, aby sa
dostavila k notárovi za účelom spísania jej závetu s tým, že poručiteľka žiadala, aby sa o ňu žalovaná
postarala a zariadila jej pohreb keď zomrie. Na základe tohto závetu sa stala ona závetnou dedičkou.

3.Súdvovecivykonaldokazovaniepísomnýmilistinnýmidôkazmi,výpoveďamiúčastníkov,výpoveďami

svedkov - JUDr. Andreja Kašpera, W. B., N. G., znaleckými posudkami a zistil tento skutkový stav:

4. Pôvodná žalobkyňa bola neter poručiteľky, teda nejedná sa o neopomenuteľného dediča.

5. V notárskej zápisnice N 199/97, Nz 196/97 napísanej na notárskom úrade JUDr. Andreja Kašpera

dňa 17.7.1997 je uvedené, že pred notára sa dostavili jemu menom a osobne neznámi B. I., P.. A., nar.
XX.XX.XXXX bytom C., K. XX ako závetkyňa, ktorá svoju totožnosť zákonným spôsobom preukázala a
je podľa vlastného vyhlásenia doloženého lekárskym potvrdením lekárky MUDr. Z. L., praktickej lekárky
pre dospelých v C., zo dňa 16.7.1997 na právne úkony spôsobilá s tým, že pre slabozrakosť už nemôže
dobre písať ani čítať, podpísať sa však vie, a svedkyne úkonu W. B., bytom A. Č.. XXX a N. G., bytom A.

Č.. XXX, ktoré svoju totožnosť tiež zákonným spôsobom preukázali. V zmysle tohto závetu poručiteľka
odkázala všetok svoj majetok pre prípad jej smrti I. A., P.. O., bytom V. O. I. - E. XX ako jedinej a
univerzálnej dedičke. V zápisnici sa tiež uvádza, že poručiteľka tento závet robí slobodne a z vlastného
rozhodnutia z dôvodu, že nemá žiadnych potomkov a v presvedčení, že menovaná závetná dedička jej
bude až do jej smrti poskytovať potrebnú starostlivosť a opateru a že jej vystrojí slušný pohreb. Tým

zároveň odvoláva všetky svoje doterajšie závety, najme závet spísaný do notárskej zápisnici notárom
JUDr. Andrejom Kašperom dňa 11.4.1997 pod č. G. XXX/XX G. XX. V notárskej zápisnici ďalej notár
uvádza, že o tomto právnom úkone túto notársku zápisnicu napísal, závetkyni a svedkom prečítal a
vysvetlil, závetkyňa ju schválila a vyhlásila, že obsahuje jej poslednú vôľu a to pred prítomnými svedkami
úkonu, W. B. a N. G., túto pred ním podpísala, prítomné svedkyne úkon svojimi podpismi na tejto

notárskej zápisnici potvrdzujú, najmä to, že notárska zápisnica obsahuje poslednú vôľu závetkyne a táto
v celom rozsahu s ňou súhlasí. V notárskej zápisnici sa nachádzajú podpisy B. I., W. B. Q. N. G. a tiež
podpis notára.6. Zo zápisnice o predbežnom vyšetrení zo dňa 21.7.2000 na notárskom úrade JUDr. Magdalény
Drgoňovej, je zrejmé, že poručiteľka B.L. I. bola v čase smrti rozvedená, bezdetná a ako dedičky zo
zákona prichádzali do úvahy M. E., rod. A., nar. X.XX.XXXX, sestra poručiteľky a M. P., rod. Z., nar.

XX.X.XXXX, ako neter poručiteľky (po nebohej sestre poručiteľky Q. Š.) a závetná dedička I. A., P.. O..

7. Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie za účelom zistenia spôsobilosti poručiteľky B. I. na spísanie
závetu dňa 17.7.1997, pričom zo znaleckého posudku MUDr. V. R. zo dňa 18.1.2003 súd zistil, že
poručiteľka bola spôsobilá z psychiatrického hľadiska spísať závet a posúdiť následky svojho konania.

Bola schopná ovládať svoje konanie pri podpise závetu zriadeného formou notárskej zápisnice dňa
17.7.1997 č. N 199/97, Nz 196/97 na notárskom úrade JUDr. Andreja Kašpera.

8. Z kontrolného znaleckého posudku zo dňa 30.4.2003 vypracovaného MUDr. Ľ. C., ktorý predložila
žalobkyňa, súd zistil, že poručiteľka nemohla rozpoznať a ovládať dôsledky konania dňa 17.7.1997.
Preto súd nariadil kontrolné znalecké dokazovanie a zo znaleckého posudku M.. Š. A., R.. č. XXX/XX

zo dňa 9.7.2004 súd zistil, že pokiaľ by sa preukázalo, že poručiteľka v čase zriadenia závetu bola
psychicky ovplyvnená inými osobami, aj keď išlo o ovplyvnenie menšej intenzity v tomto prípade z
hľadiska psychiatrického, nebola schopná rozpoznať ani ovládať svoje konanie pri zriaďovaní závetu a
jeho podpise vo forme notárskej zápisnice dňa 17.7.1997.

9. Vzhľadom na výsledky tohto kontrolného znaleckého posudku, nariadil súd preskúmanie znaleckého
posudku vedeckým ústavom a zo znaleckého posudku ústavu č. 30/05 Lekárskej fakulty UPJŠ v
Košiciach, zo dňa 15.2.2006 vyplynulo, že poručiteľka bola dňa 17.7.1997 schopná posúdiť následky
svojho konania, t. j robiť poriadok so svojim majetkom pre prípad smrti, zriadiť závet vo forme notárskej
zápisnice dňa 17.7.1997 a ovládať svoje konanie pri podpise závetu zriadeného vo forme notárskej

zápisnice dňa 17.7.1997.

10. Z výpisu zo zdravotnej dokumentácie poručiteľky B. I. poskytnutej MUDr. Valériou Liptákovou,
všeobecnou lekárkou pre dospelých, zo dňa 31.8.2006, súd zistil, že poručiteľka bola liečená s
diagnózou cataracta senilis bilat., vekom podmienená makulárna degenerácia - praktická slepota od

roku 1996, naposledy vyšetrená v roku 1998 Dr. A. - počítala prsty na 2m.

11. Z preukazu Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska, ktorého členkou bola poručiteľka od roku
1994, možno vyvodiť, že stupeň poškodenia zraku poručiteľky bol ohodnotený ako slabozraký.

12. Účastníci sa zhodli v tvrdeniach, že poručiteľka B. I. bola osobou, ktorá nemôže čítať a písať. K
tomu akým spôsobom prebiehalo zriaďovanie závetu formou notárskej zápisnice pred notárom JUDr.
Andrejom Kašperom 17.7.1997 sa žalobkyňa vyjadriť nemohla keďže tam nebola prítomná, žalovaná,
ktorá tam prítomná bola uviedla vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 4.2.2002, že keď poručiteľka,
prítomné svedkyne a žalovaná vošli do kancelárie k notárovi, notár už spísaný závet pred nimi všetkými

prečítal, opýtal sa poručiteľky I. či možno závet podpísať a ona a svedkyne ho následne podpísali.

13. Z výpovede svedka JUDr. Andreja Kašpera, notára, na pojednávaní konanom dňa 10.6.2002 súd
zistil, že svedok osobne nepozná účastníkov tohto konania, ale naopak poznal závetkyňu B.L. I., pretože
bývala neďaleko pri obchode Tip-Top na ulici K., kde sa stretávali spoločne v tomto obchode. Považoval

ju za čulú ženu, ktorá sa zaujímala o dianie okolo seba a nemal z nej dojem, že by bola nejakým
spôsobom mentálne postihnutá. Bolo to tak aj pri spisovaní prvého závetu dňa 11.4.1997, sp. zn. N
102/97, Nz 97/97, ktorý spísal na základe jej vlastnej žiadosti. V mesiaci júl 1997 sa k nemu opäť
dostavila závetkyňa a uviedla mu, že potom ako bola operovaná v nemocnici, niečo podpisovala, pričom
nevie čo podpisovala a tretie osoby jej nechcú ukázať listiny, ktoré podpísala, preto sa rozhodla, že zruší

závet zo dňa 11.4.1997. Bolo to niekoľko dní pred 17.7.1997, kedy bola spísaná notárska zápisnica,
sp. zn. N 199/97, Nz 196/97. Notár ju vyzval a upozornil na to, aby predložila lekárske potvrdenie o
spôsobilosti na právne úkony, ktoré závetkyňa predložila a taktiež predložila potvrdenie preukaz únie pre
nevidiacich a slabozrakých Slovenska o tom, že trpí slabozrakosťou. Preto ju požiadal o zabezpečenie
prítomnosti svedkov pri spisovaní závetu. Dňa 17.7.1997 sa závetkyňa B. I. dostavila pred neho spolu

s dvoma svedkami W. B. a N. G., pričom on nechal túto notársku zápisnicu podpísať závetkyňou a tiež
týmito dvoma svedkyňami, pretože sa chcel poistiť pred eventuálnou možnosťou budúceho napadnutia
notárskej zápisnice. Závetkyňa nikdy neuvádzala, žeby bola liečená na nejakú psychickú poruchu alebo
chorobu, naopak, bola veľmi rozčúlená a s obsahom notárskej zápisnice, ktorú nahlas prečítal, vyjadrilasvoj súhlas, čo potvrdila svojim podpisom tam uvedeným. Dôvod, pre ktorý sa rozhodla závetkyňa
odkázať svoj majetok žalovanej, I. A., mu neuviedla. Potvrdil, že nemal dojem, že by závetkyňa konala
pod nátlakom, neslobodne alebo nie vážne, pretože v opačnom prípade by túto notársku zápisnicu

nespísal. Uviedol, že s poručiteľkou sa stretával dávnejšie predtým, ako spisoval závet. Pred spisovaním
závetu sa s ňou už nestretával a nestretával sa s ňou ani v čase spisovania závetu ani následne potom,
ako závet spísal.

14. Z výpovede svedkyne Gabriely Jánošíkovej, súd zistil, že táto nepoznala toho času už nebohú

žalobkyňu a poznala žalovanú, nakoľko bývajú neďaleko a ona je priateľkou dcéry žalovanej. Závetkyňu
I. videla len 1x a to v deň, keď bola pred notárom JUDr. Kašperom podpísať notársku zápisnicu, sp. zn. N
XXX/XX, G. XXX/XX. Stalo sa tak na základe žiadosti žalovanej, ktorá ju požiadala, aby išli spolu s Evou
Nigutovouknotárovistvrdením,žeporučiteľkachceprepísaťnažalovanúbytstým,žetásaoňupostará
do konca jej života a po smrti jej spraví pohreb. Žalovaná jej telefonicky oznámila, aby sa dostavila na
notársky úrad JUDr. C.. Dňa 17.7.1997 sa svedkyňa dostavila aj s N. G., žalovanou a poručiteľkou na

notárskyúrad,kedyichžalovanázoznámila.Následneichzavolalnotár,ktorýmalpripravenýzávet,tento
prečítal, opýtal sa závetkyne I., či súhlasí so znením, tá povedala že áno, notársku zápisnicu podpísala
a následne ju podpísala ona a N. G.. Potom z notárskeho úradu odišli, závetkyňa I. sa im poďakovala a
s Evou G. odišli. Pri podrobnom opise čo sa presne udialo v kancelárií notára, keď vstúpili do miestnosti,
svedkyňa uviedla, že vstúpili do miestnosti spoločne s N. G., so závetkyňou a žalovanou, vošli do prvej

miestnosti, kde bola pracovníčka notára. Potom prešli k notárovi do vedľajšej miestnosti, kedy ich notár
zavolal všetkých dnu. Usadil ich, oboznámil ich s tým, čo je obsahom závetu, tento prečítal, poručiteľka
s obsahom súhlasila, notársku zápisnicu podpísala a následne túto podpísala aj ona s N. G..

15. výpovede svedkyne Evy Nigutovej súd zistil, že táto taktiež nepoznala pôvodnú žalobkyňu M. P.,

poznala len žalovanú osobne, nakoľko sa kamaráti s jej dcérou Ivanou Strihovou, pričom istý čas sa
spolu navštevovali. Taktiež uviedla, že poručiteľku Hanesovú videla prvýkrát dňa 17.7.1997, teda v deň
keď boli podpisovať a svedčiť pri notárskej zápisnici na notárskom úrade JUDr. Kašpera. Zoznámila
ich žalovaná, ktorá ju vlastne oslovila a povedala jej, že poručiteľka, ktorá je staršia pani, spisuje závet
a je potrebné ísť k notárovi ako svedok. Potvrdila, že keď vošli k notárovi, sadli si do miestnosti, notár

začal čítať závet, opýtal sa poručiteľky I., či s tým súhlasí, ona povedala že áno, podpísala zápisnicu,
potom ich vyzval, aby zápisnicu podpísali, túto podpísali a po podpise zápisnice odišli spolu s W. B..
Poručiteľka I. im poďakovala a spolu so žalovanou ešte ostali u notára.

16. Z notárskej zápisnice spísanej dňa 14.10.1996 vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou, chirurgické

oddelenie, Trieda SNP č. 1 v Košiciach, pred notárkou JUDr. B. Q. vyplýva, že poručiteľka B.L. I. uzavrela
ako predávajúca s Ing. M. Z. a T.. B. Z., rod. M., ako kupujúcimi, kúpnu zmluvu, na základe ktorej kupujúci
nadobudli do vlastníctva nehnuteľnosť a to X-izbový byt č. XX na K. F. Č.. XX s príslušenstvom, ktorého
výlučnou vlastníčkou bola predávajúca, poručiteľka. Kúpna cena bola dohodnutá vo výške 344.600,-
Sk, ktorú kupujúci vyplatili podľa notárskej zápisnice predávajúcej pred podpisom tejto zmluvy, čo táto

potvrdila svojim podpisom.

17. Odvolací súd rozsudkom č.k. 9CoD/130/2006-259 zo dňa 12.11.2007 v spojení s dopĺňacím
rozsudkom č.k. 9CoD/130/2006-262 zo dňa 19.11.2007 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa č.k.
14C/936/2000-217 z 29.9.2006, ktorým bola žaloba zamietnutá a určil, že závet B. I., J. XX.X.XXXX,

napísanýnotáromJUDr.AndrejomKašperomdňa17.7.1997vlistineoznačenejako„notárskazápisnica“
sp. zn. G. XXX/XX, G. XXX/XX je neplatný. Určil, že žalobkyňa M. P., nar. 31.8.1924 je dedičkou po B.
I., zomretej XX.X.XXXX a vyslovil, že účastníkom náhradu trov celého konania nepriznáva.

18.VočitomutorozsudkupodaladovolaniežalovanáaNajvyššísúdSRakodovolacísúduznesenímč.k.

4Cdo 98/2008-290 zo dňa 17.2.2010 zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 12.11.2007 sp. zn.
9CoD/130/2006 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 19.11.2007 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

19. V odôvodnení tohto rozhodnutia Najvyšší súd SR uviedol, že že v posudzovanej veci z notárskej
zápisnice zo 17.6.1997 sp. zn. N 199/97, Nz 196/97 spísanej notárom JUDr. Andrejom Kašperom

vyplýva, že obsahuje údaj o tom, že zápisnica bola prečítaná a závetkyňou schválená pred dvomi
svedkami (W. B. Q. N. G.). Okrem toho obsahuje aj prejav notára, v ktorom notár osvedčuje, že o
tomto právnom úkone (prejave vôle poručiteľky do zápisnice pojatej) pred prítomnými svedkami (tohto)
úkonu (prejavu vôle poručiteľky) bola notárska zápisnica ním napísaná. Z uvedenej formulácie zápisnicedostatočnejasneazrozumiteľnevyplýva,žesavnejnachádzanielenúdajotom,ženotárnapísalprávny
úkon pred dvomi svedkami, ale aj okolnosť, že k samotnému tomuto úkonu (prejavu vôle poručiteľky)
došlo v prítomnosti dvoch pribratých svedkov (W. B. Q. N. G.). V listine spísanej notárom JUDr. Andrejom

Kašperom sú teda uvedené aj všetky tie okolnosti, ktoré ako osobitné náležitosti notárskej zápisnice
predpokladá ustanovenie § 49 Notárskeho poriadku. Iné je, či pribraté svedkyne v skutočnosti aj boli
nepretržite prítomné pri zriaďovaní závetu, najmä pri prejave vôle poručiteľky o tom, čo sa má pojať do
zápisnice. Treba totiž rozlišovať medzi zákonnou požiadavkou uvedenou v § 49 veta druhá Notárskeho
poriadku, podľa ktorej svedkovia musia byť prítomní, okrem iného, aj pri prejave vôle účastníka o

tom, čo sa má pojať do zápisnice a požiadavkou uvedenou v tretej vete tohto zákonného ustanovenia
podľa ktorej tieto okolnosti musia byť ako osobitné náležitosti obsahom notárskej zápisnice. Z vyššie
uvedenéhomožnovyvodiť,žeakodvolacísúdvychádzalvposudzovanejvecizozáveru,podľaktoréhov
notárskej zápisnici zo 17.7.1997 spísanej notárom JUDr. Andrejom Kašperom chýba jedna z osobitných
náležitostívyplývajúcichzust.§49Notárskehoporiadku(okolnosť,žesvedkyneboliprítomnépriprejave
vôle poručiteľky o tom, čo sa má napísať do zápisnice), ide o záver nesprávny, nemajúci oporu v obsahu

samotnej zápisnice. Za nesprávny treba potom považovať aj z neho vyvodený právny názor, podľa
ktorého táto listina nie je notárskou zápisnicou, a teda, že závet je pre rozpor so zákonom neplatný.
Zároveň za nesprávnu treba považovať aj tú časť rozhodnutia, v ktorej odvolací súd určil žalobkyňu za
dedičku po B.Ú. I..

20. Odvolací súd následne uznesením č.k. 6CoD/41/2010-300 zo dňa 30.12.2010 zrušil rozsudok súdu
prvého stupňa z 29.9.2006 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

21. V priebehu konania zomrela pôvodná žalobkyňa M. P., G.. XX.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX a na jej
miesto vstúpili jej dedičky a to M. M. ako žalobkyňa v 1. rade a MUDr. V. Z. ako žalobkyňa v 2. rade.

22. Odvolací súd uznesením č.k. 9CoD/50/2011-357 zo dňa 28.6.2013 zrušil rozsudok Okresného
súdu Košice I zo dňa 6.5.2011, č.k. 14C/936/2000-315, ktorým prvostupňový súd žalobu zamietol a
žalobkyni uložil povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania a taktiež trovy štátu. Vo svojom zrušujúcom
uznesení uviedol, že notárska zápisnica obsahujúca závet poručiteľky B. I. síce neobsahuje výslovne

údaj o tom, že svedkovia úkonu boli prítomní pri jej prejave o tom, čo má byť zahrnuté do notárskej
zápisnice,aleobsahujeprejavnotára,vktoromnotárosvedčuje,žeotomtoprávnomúkone(prejavevôle
poručiteľky do zápisnice pojatej) pred prítomnými svedkami (tohto) úkonu (prejavu vôle) poručiteľky bola
notárska zápisnica ním napísaná. Odvolací súd z dôvodu predčasného nevyslovenia právneho názoru
v tomto smere otázku vplyvu tvrdenej neprítomnosti svedkov úkonu pri celom úkone zriaďovania závetu

neposudzoval a z dôvodu rešpektovania dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania (s poukazom
na závery uznesenia Najvyššieho súdu SR vydaného v tejto veci) zrušil rozsudok súdu prvého stupňa
a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( § 221 ods. 1 písm. f/ ods. 2 O.s.p.), v ktorom odstráni vytýkaný
nedostatok.

23. Okresný súd Košice I rozsudkom zo dňa 21.1.2014 č. k. 14C/936/2000-383 rozhodol tak, že určil,
že závet B. I., zomretej XX.X.XXXX napísaný notárom JUDr. Andrejom Kašperom dňa 17.7.1997 v
listine označenej ako „Notárska zápisnica“ sp. zn. G. XXX/XX, Nz XXX/XX je neplatný. Určil, že pôvodná
žalobkyňa M. P., nar. 31.8.1924, zomretá 2.3.2012 je dedičkou po B. I., zomretej XX.X.XXXX. Taktiež
zaviazal žalovanú, aby nahradila trovy konania žalobkyniam v 1. a 2. rade vo výške 2.019,57 €.

Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 3.4.2014 prvostupňový súd rozhodol, že žalovaná je povinná nahradiť
žalobkyniam v 1. a 2. rade trovy konania pozostávajúce zo zaplatených súdnych poplatkov vo výške
182,57 €, a tiež, že žalovaná je povinná nahradiť trovy štátu vo výške 378,41 € na účet Okresného súdu
Košice I.

24. Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 18.11.2015 č. k. 7Cod/53/2014-445 rozhodol tak, že
potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 21.1.2014 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa
3.4.2014, okrem výroku o trovách konania medzi účastníkmi konania. Zrušil rozsudok v spojení s
dopĺňacím rozsudkom vo výroku o trovách konania medzi účastníkmi konania a v rozsahu zrušenia vrátil
vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

25. Voči tomuto rozsudku Krajského súdu v Košiciach podala dovolanie žalovaná, a dovolací súd
uznesením zo dňa 31.10.2017 č. k. 6Cdo/103/2016-492 rozhodol tak, že rozsudok Krajského súdu v
Košiciach z 18.11.2015 sp. zn. 7Cdo/53/2014 zrušil, a vec mu vrátil na ďalšie konanie.26. V odôvodnení uznesenia (v ods. 21,22) Najvyšší súd SR uviedol, že v preskúmavanej veci najvyšší
súd už v zrušujúcom uznesení dospel k záveru, že notárska zápisnica zo 17.7.1997 spísaná notárom

JUDr. Andrejom Kašperom obsahuje nielen všetky zákonom požadované všeobecné náležitosti, ale
aj všetky osobitné náležitosti vyplývajúce z ust. § 49 Notárskeho poriadku (z toho záveru napokon
vychádzal aj odvolací súd). Táto notárska zápisnica bola vydaná k tomu oprávneným subjektom podľa
Notárskeho poriadku. Ide preto nepochybne o listinu, ktorá má povahu verejnej listiny, pri ktorej ako
dôkaznom prostriedku platí, že potvrdzuje pravdivosť toho, čo sa v nej potvrdzuje, ak nie je dokázaný

opak. To znamená, že dokazuje pravdivosť toho, že svedkyne úkonu W. B. a N. G. boli prítomné pri
prečítaní zápisnice a jej schválení poručiteľkou Júliou Hanesovou, a že boli prítomné aj keď poručiteľka
uviedla, čo má byť obsahom závetu (pri jej prejave vôle, čo sa má pojať do zápisnice). Opak by bolo
možné dokázať hlavne (preukázaným) tvrdením, že svedkyne úkonu (niektorá z nich) neboli (nemohli
byť) vôbec prítomné na notárskom úrade dňa 17.7.1997, resp. že sa síce dostavili v tento deň na
notársky úrad, ale neboli prítomné v dobe, keď poručiteľka uviedla, čo má byť obsahom závetu.

Predchodkyňa žalobkýň a ani samotné žalobkyne však takéto skutočnosti vôbec netvrdili. Okrem toho,
obe svedkyne vo výpovediach zhodne uviedli, že v kritický deň prišli spolu pred notársky úrad, kde sa
stretli s poručiteľkou pani I., spoločne išli k notárovi a z notárskeho úradu svedkyne odišli spolu potom,
ako podpísali notársku zápisnicu, čo znamená, že sa zúčastnili celého konania. Z tohto hľadiska je preto
vylúčené, že by svedkyne úkonu neboli prítomné, aj pri prejave poručiteľky, čo má byť obsahom závetu.

Pokiaľ odvolací súd vyvodil svoj záver o neprítomnosti svedkýň úkonu pri tomto prejave poručiteľky, z ich
svedeckých výpovedí treba uviesť, že obe svedkyne pred súdom prvej inštancie (svedkyne vypovedali
na pojednávaní dňa 10.6.2002) ničím nepopreli, nespochybnili, a teda, ani nevyvrátili to, čo bolo nimi
potvrdené v notárskej zápisnici spísanej notárom JUDr. Andrejom Kašperom dňa 17.7.1997. Práve
naopak, obe svedkyne zhodne potvrdili, že boli prítomné na notárskom úrade počas celého konania,

veľmi stručne uviedli spôsob, akým notár postupoval, a obe zhodne potvrdili, že notár zápisnicu prečítal,
že poručiteľka ju schválila, a že zápisnicu najskôr podpísala poručiteľka, a následne obe svedkyne
úkonu. Žiadna z nich nevypovedala v tom zmysle, že by sa poručiteľka v rámci konania nevyjadrila,
čo má byť obsahom závetu. Potom v čase, kedy bol vykonaný výsluch svedkýň (a ani následne po ich
výsluchu), predchodkyňa žalobkýň, ako dôvod neplatnosti závetu vôbec netvrdila nedostatok formálnych

náležitostí notárskej zápisnice (neplatnosť závetu bol v tom čase posudzovaná z dôvodu žalobkyňou
tvrdenej duševnej poruchy poručiteľky). Nebol preto ani dôvod, aby sa svedkyne bližšie vyjadrovali
k podrobnostiam tohto úkonu. Obsah výpovedí svedkýň urobených pred súdom prvej inštancie na
pojednávaní dňa 10.6.2002 nebol teda spôsobilý vyvrátiť pravdivosť toho, čo bolo nimi samotnými
potvrdené v notárskej zápisnici spísanej notárom JUDr. Andrejom Kašperom dňa 17.7.1997. Obdobne

to platí aj o výpovedi notára JUDr. Andreja Kašpera, z obsahu, ktorej nebolo možné vyvodiť záver, ktorý
odvolacísúdvzalzazákladsvojhorozhodnutia.Vtejtosúvislostitrebapripomenúť,žeajtubolopotrebné
vychádzať zo zásady, podľa ktorej úkon treba (v prípade pochybnosti) vykladať skôr tak, aby platil, ako
aby neplatil. V danej veci bolo treba tento prístup zachovať o to viac, že v zmysle notárskej zápisnice
(jej druhej strany) poručiteľka po prečítaní závetu vyhlásila, že závet obsahuje jej poslednú vôľu, a

teda, že obsahuje jej pravú vôľu, čo prítomné svedkyne úkonu Gabriela Jánošíková a Eva Nigutová
svojimi podpismi na tejto notárskej zápisnici potvrdili, že vôľa poručiteľky bola určitá a zrozumiteľná, a
že samotný obsah závetu nebol nikým (ani predchodkyňou žalobkýň, ani žalobkyňami, a ani vypočutými
svedkami) spochybňovaný. Na základe vyššie uvedeného možno uzavrieť, že záver odvolacieho súdu,
podľa ktorého svedkyne úkonu W. B. a N. G. neboli prítomné pri prejave poručiteľky, čo má byť obsahom

závetu, a teda, že údaj o tom v notárskej zápisnici je nepravdivý, výsledky vykonaného dokazovania
zjavne neumožňujú. Odvolací súd následne dospel k nesprávnemu právnemu názoru, že závet je pre
rozpor so zákonom neplatný. Zároveň za nesprávnu treba považovať aj tú časť rozhodnutia, v ktorej
bola určená pôvodná žalobkyňa M. P., za dedičku po B. I.. Tento výrok treba považovať za nesprávny aj
z dôvodu, že otázka, kto patrí do okruhu dedičov, je vecou súdu v konaní o dedičstve. Najvyšší súd preto

napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil v celom rozsahu, t. j. aj závislé výroky, ktorým i krajský súd
rozhodol o trovách konania, a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1 a § 450 C.s.p.). Odvolací
súd je viazaný právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 C.s.p).

27. Krajský súd potom, čo vec mu bola vrátená z dovolacieho súdu uznesením zo dňa 15.2.2018 č. k.

9Co/45/2018 zrušil rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 14C/936/2000-399 z 3.4.2014 v spojení s
dopĺňacím rozsudkom, a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací
súd v odôvodnení tohto uznesenia poukázal na rozhodnutie dovolacieho súdu a vyslovil, že je viazaný
právnym názorom Najvyššieho súdu SR o tom, že Notárka zápisnica z 17.7.1997 spísaná notáromJUDr. Andrejom Kašperom obsahuje nielen zákonom požadované všeobecné náležitosti, ale aj všetky
osobitné náležitosti vyplývajúce z § 49 Notárskeho poriadku, a že táto notárska zápisnica bola vydaná k
tomu oprávneniu subjektom podľa Notárskeho poriadku, že ide nepochybne o listinu, ktorá má povahu

verejnej listiny, pri ktorej ako dôkaznom prostriedku platí, že potvrdzuje pravdivosť toho, čo sa v nej
osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak. V ods. 32 odôvodnenia Krajský súd v Košiciach
uviedol, že vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k zrušeniu odvolaním napadnutého rozsudku, a na záväzné
právne závery uvedené v uznesení Najvyššieho súdu SR z 31.10.2017 povinnosťou súdu prvej inštancie
bude riadiac sa právnym názorom Najvyššieho súdu SR uvedeným v zrušujúcom uznesení, ako aj

odvolacieho súdu, posúdiť nárok žalobkýň z hľadiska dôvodnosti ich nároku, vec opätovne právne
posúdiť, a vo veci rozhodnúť.

28. Po vrátení veci, navrhla právna zástupkyňa žalobkyne 1., ako aj právna zástupkyňa žalobkyne 2.,
aby súd opätovne vypočul svedkyne N. G. a W. Z. (predtým B.), nakoľko z odôvodnenia uznesenia
Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.10.2017 mali za to, že tieto svedkyne sa v konaní, keď vypovedali pred

súdom prvej inštancie na pojednávaní dňa 10.6.2002 bližšie nevyjadrovali k podrobnostiam spísania
závetu. Poukázali na to, že v predošlom štádiu konania, keď bol opakovane vyjadrený právny názor
Krajského súdu v Košiciach o tom, že obsah výpovedí uvedených svedkýň postačuje na záver o tom,
že závet poručiteľky B. I., ktorý spísal JUDr. Kašper, je neplatný, bolo navrhovanie tohto dokazovania
nadbytočné, avšak vzhľadom na posledné rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktorý označil výpoveď

týchtosvedkýňzastručnúazanedostačujúcuprezáveroneplatnostitohtozávetu,jevykonanietakéhoto
dôkazu na mieste, aby bol spoľahlivo zistený skutočný stav veci. Najvyšší súd SR sám nerozhodol, ale
v tomto zrušujúcom uznesení poukázal iba na to, že doposiaľ vykonané dokazovanie a stručný opis
priebehu spisovania závetu zo strany vypočutých svedkýň, nepostačuje na záver o neplatnosti závetu.

29. Prvostupňový súd teda vzhľadom na procesný a skutkový stav veci po zrušení rozhodnutia
Najvyšším súdom SR z 31.10.2017, ako aj na návrh právnej zástupkyne žalobkyne 1., a žalobkyne 2.
pristúpil k výsluchu týchto svedkýň.

30. Svedkyňa W. Z., predtým B. bola vypočutá na pojednávaní dňa 16.4.2019, a z výpovede tejto

svedkyne súd už okrem skutočnosti, ktoré svedkyňa uviedla aj v pôvodnej výpovedi zistil, že podrobnosti
si už nepamätá, avšak, keď sa dostavili na notársky úrad, pravdepodobne to bola kancelária asistentky
notára, či notárky, ktorá ich oboznámila s tým, o čo ide, čo sa bude prejednávať. Následne sa presunuli
do miestnosti ku notárovi. Bolo im vysvetlené o čo ide, prečítal sa závet, a následne sa to podpisovalo.
Potom odišli všetci preč, každý zvlášť. Svedkyňa uviedla, že tam prišla so svojou kamarátkou N.

G.. Vzhľadom na časový odstup si už svedkyňa presne nepamätala, ako prebehol celý tento akt na
notárskom úrade, nepamätala si, či sa stretli pred notárskym úradom, alebo až priamo u notára. Taktiež
si nepamätala, kto sa tam nachádzal. Uviedla, že si nepamätá presne, či notár, resp. notárka ich
oboznámila s tým, kvôli čomu tam prišli, čo je predmetom závetu, avšak vedela, že sú tam kvôli tomu,
že pani I. chcela darovať byt pani A., čo bolo predmetom závetu, a za týmto účelom sa spisoval závet,

preto tam boli prítomné ako svedkyne, aj s N. G.. Potvrdila, že sa pred spísaním závetu rozprávala na
notárskom úrade aj s poručiteľkou B. I.. Svedkyňa sa však nevedela presne s určitosťou vyjadriť k tomu,
či pri prejave vôle poručiteľky bol prítomný aj notár.

31. Svedkyňu N. G. súd vypočul v súlade s ust. § 196 ods. 3 CSP, a táto na otázky odpovedala písomne.

Svedkyňa N. G. vo svojej stručnej písomnej výpovedi uviedla, že k predmetnej veci už vypovedala na
súde pred 20 rokmi, na viac si už nepamätá, a nevie podrobnosti. Bola tam pani I., ona a W. B. od
začiatku až do konca, čo bola odpoveď na otázku, či bola na notárskom úrade prítomná, a pri ktorej časti
procesu spisovania notárskej zápisnice bola prítomná. Uviedla, že spisoval závet, a čítal závet notár, a
bola pritom prítomná. Uviedla, že všetci sa stretli pred notárom, a všetci spolu šli do vnútra, pričom boli

tam spolu od začiatku až do konca. Konkrétnejšie skutočnosti svedkyňa neuviedla.

32. Právna zástupkyňa žalobkýň v záverečnej reči uviedla, že si uvedomuje viazanosť súdu právne
záväzným právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý vyjadril vo svojom uznesení sp. zn. 9Co/45/2018,
ako aj uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 6Cdo/103/2016 zo dňa 31.10.2017. Pre

žalobkyne tieto právne názory záväzné nie sú, a preto žalobkyne trvajú v celom rozsahu na podanej
žalobe, a považujú ju za dôvodnú. V bolo vykonaným dokazovaním nesporne preukázané, že pri
spisovaní závetu pani B. I. notárom JUDr. Kašperom nebol dodržaný zákonný postup, ktorý je právnymi
predpismi predpísaný pre zriaďovanie závetu vo forme notárskej zápisnice osôb, ktoré nemôžu čítať apísať. Pokiaľ ide o dokazovanie vykonané výsluchom svedkyne, písomnými odpoveďami svedkyne G.
a výsluchom svedkyne Z., som toho názoru, že tieto je potrebné vyhodnotiť logicky, a predovšetkým
v kontexte s ich výpoveďami v tomto konaní na pojednávaní, kedy obidve tieto svedkyne vypovedali

10.6.2002, a uviedli, že notár ich oboznámil s obsahom pripraveného závetu, doslova, citovala z
výpovede svedkyne, vtedy Gabriely Jánošíkovej: „Následne nás zavolal notár, ktorý mal pripravený
závet. Tento prečítal, opýtal sa pani I., či súhlasí so znením. Tá povedala, že áno. Notársku zápisnicu
podpísala, a následne som ju podpísala ja, a sl. G..“ Ďalej z výpovede Evy Nigutovej, na tom istom
pojednávaní vyplýva, že si presný postup nepamätá, ale vie len to, že si sadli do miestnosti, pán notár

začal čítať závet, opýtal sa pani I., či s tým súhlasí. Ona povedala, že áno, podpísala zápisnicu. Potom
nás vyzval, aby sme zápisnicu podpísali, túto sme podpísali. A po podpise zápisnice sme odišli spolu
s Gabrielou Jánošíkovou. Akýmkoľvek logickým výkladom teda nie je možné dospieť k záveru, že z
výpovede týchto svedkýň nevyplýva jasne a zrozumiteľne, pri ktorej časti spisovania závetu boli, a teda,
že neboli pri prejave vôle poručiteľky o tom, čo sa má pojať do notárskej zápisnice, keďže formulácia
„mal pripravený závet, alebo prečítal závet, či začal čítať závet“ nepripúšťa žiaden iný výklad. V kontexte

s týmito výpoveďami, ktoré boli urobené pred viac než 17 rokmi, sa javia výpovede svedkýň, či už priamo
na pojednávaní, alebo v písomnej podobe, ako účelové, keďže sa zásadným spôsobom odlišujú od
výpovedí, ktoré svedkyne urobili v roku 2002, teda 5 rokov potom, čo malo dôjsť k spísaniu závetu, pokiaľ
ide od inštančný postup v tomto konaní, kedy došlo naposledy k zrušeniu potvrdzujúceho rozsudku
Krajského súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie o vyhovení žalobe. Pokiaľ ide o

zrušujúce rozhodnutie Najvyššieho súdu, nepovažuje toto rozhodnutie za vydané v súlade s právnymi
predpismi, predovšetkým z dôvodu, že Najvyšší súd neprípustným spôsobom vyhodnocoval dôkazy,
ktoré pred ním neboli vykonané, a je potrebné predovšetkým poukázať na to, že dovolací súd, ani
nie je oprávnený hodnotiť dôkazy, pretože, nie je súdom skutkovým. Keď už však takýmto spôsobom
postupoval, a na základe takéhoto postupu vyvodil závery, ktoré sú záväzné pre súd odvolací, aj pre

súd prvej inštancie, žalobkyne napriek tomu trvajú na doterajších prednesoch, podaniach, a na žalobe,
pretože sú presvedčené o tom, že v konaní vyšlo najavo, že postup zákonnom predpísaný pri spisovaní
notárskej zápisnice o závete pani B. I., nebol dodržaný. Teda, nebol v súlade so zákonom, a tento právny
úkon, nemôže byť platným právnym úkonom.

33. Právny zástupca žalovanej vo svojej záverečnej reči poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
publikované v Zb. stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu a súdov SR č. 8 z roku 2016, pod č. 76, v
ktorom sa konštatuje, že postup súdu nižšej inštancie spočívajúci v nerešpektovaní právneho názoru
vysloveného v zrušujúcom uznesení súdu súdu vyššej inštancie, ako aj na základe vlastného uváženia,
neprípustným postupom, ktorý narúša princíp právnej istoty. V uvádzanom rozhodnutí Najvyššieho

súdu SR, je aj odpoveď na námietky právnej zástupkyne žalobkyne, ktoré predniesla na pojednávaní
dňa 7.3.2019, citujem: „Pokiaľ by Najvyšší súd SR bol toho názoru, že skutkový stav bol dostatočne
a správne zistený, nebol by zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach, ale bol by zmenil tento
rozsudok, a bolo by už právoplatne rozhodnuté vo veci.“ Vo vyššie uvádzanom rozhodnutí Najvyššieho
súdu SR sa uvádza: „Je tiež potrebné zdôrazniť, že úlohou dovolacieho súdu, nemôže byť v každom

prípade vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, pretože dovolací súd nemôže vo svojom
rozsahu činnosť odvolacieho súdu, alebo súdu prvého stupňa. Zmyslom ust. 243d ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku je zabrániť tomu, aby sa odvolací súd dopustil znova po zrušení jeho skoršieho
rozhodnutia rovnakých pochybení. Bez existencie povinnosti odvolacieho súdu rešpektovať právny
názordovolaciehosúduvyslovenývjehozrušujúcomrozhodnutí,bysanarušilúčeldovolaciehokonania.

Požiadavky na reflektovanie právneho názoru Najvyššieho súdu SR zaujaté v tej istej právnej veci,
a vyjadrenie v jeho zrušujúcom rozhodnutí, sú pri následnom rozhodovaní odvolacieho súdu výrazne
prísnejšie, než v prípade precedenčnej judikatúrnej záväznosti. Pre konanie pre zrušenie rozhodnutia
dovolacím súdom platí bezvýnimočná zásada viazanosti a podriadenosti nižšieho súdu, odvolacieho
alebo prvostupňového, právnym názorom vysloveným dovolacím súdom. Kasačná záväznosť môže

byť reflektovaná, len bezpodmienečným rešpektovaním rozhodnutia Najvyššieho súdu SR. Konaním
nasledujúcom po zrušujúcom rozhodností dovolacieho súdu, nemá odvolací súd žiadny priestor pre
úvahy, či bude, alebo nebude rešpektovať právny názor Najvyššieho súdu SR. Viazanosť súdu nižšieho
stupňa právnym názorom súdu vyššieho stupňa, je zároveň vykonaním ústavného princípu práva
na súdnu ochranu a spravodlivý proces, ktorého je integrálnou súčasťou. Nerešpektovanie právneho

názoru dovolacieho súdu vyjadreného v zrušujúcom rozhodnutí, je preto porušením ust. § 243 ods. 1
O.s.p., ako aj základného práva účastníka konania na súdnu a inú právnu ochranu. Za týchto podmienok
konajúci súd musí byť viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu SR, ktorý opakovane v tejto veci
rozhodol, a jeho rozhodnutie akceptoval aj Krajský súd v Košiciach, ako súd odvolací.34. Podľa § 476d ods. 1 OZ poručiteľ môže prejaviť svoju poslednú vôľu do notárskej zápisnice, osobitný
zákon ustanovuje, kedy sa musí úkon urobiť pred svedkami.
35. Podľa § 46 veta prvá Notárskeho poriadku notári spisujú účastníkom na základe ich vyhlásenia

notárske zápisnice o zmluvách, závetoch a iných právnych úkonoch.

36. Podľa § 47 Notárskeho poriadku notárska zápisnica musí obsahovať:
a) miesto, deň, mesiac a rok spísania notárskej zápisnice,
b) meno, priezvisko a sídlo notára,

c) meno, priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia a trvalé bydlisko účastníkov, ich zástupcov, svedkov,
dôverníkov a tlmočníkov,
d) vyhlásenie účastníkov, že sú spôsobilí na právne úkony,
e) údaj o tom, ako bola preukázaná totožnosť účastníkov a svedkov, najmä druh a číslo platného
preukazu totožnosti účastníka,
f) ak je účastníkom právnická osoba, údaj o tom, ako bola preukázaná jej existencia, a oprávnenie v

jej mene konať,
g) obsah právneho úkonu,
h) údaj o tom, že zápisnica bola po prečítaní účastníkmi schválená,
i) podpisy účastníkov alebo ich zástupcov, a ak boli prizvaní, tiež svedkov, dôverníkov a tlmočníkov; ak
podpisuje notársku zápisnicu za právnickú osobu ako účastníka fyzická osoba oprávnená v jej mene

konať, pripojí iba svoj podpis,
j) odtlačok úradnej pečiatky notára a jeho podpis.

37. Podľa § 49 Notárskeho poriadku, ak spisuje notár notársku zápisnicu s osobou, ktorá nemôže čítať
alebo písať, priberie dvoch svedkov úkonu. Títo svedkovia musia byť prítomní pri prejave vôle účastníka

o tom, čo sa má pojať do zápisnice, pri prečítaní zápisnice a jej schválení tým účastníkom, v záujme
ktorého boli pribratí. Tieto okolnosti musia byť v zápisnici uvedené.

38. Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s vysloveným právnym názorom Najvyššieho súdu
SRvjehozrušujúcomuznesenízodňa31.10.2017č.k.6Cdo/103/2016-492,atiežvuzneseníKrajského

súdu v Košiciach č. k. 9Co/45/2018-503 zo dňa 15.2.2018 súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná.

39. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že Notárska zápisnica z 17.7.1997 spísaná pred notárom
JUDr. Andrejom Kašperom sp. zn. N 199/97, Nz 196/97, ktorou poručiteľka B. I. zriadila závet v prospech
závetnej dedičky I. A., a ktorej neplatnosti sa žalobkyne v tomto konaní domáhajú, obsahuje všetky

osobitné náležitosti notárskej zápisnice, ktoré predpokladá ust. § 49 veta tretia Notárskeho poriadku.
Táto listina má povahu verejnej listiny a teda potvrdzuje pravdivosť toho, čo sa v nej potvrdzuje, ak nie je
dokázaný opak. Súd aj po doplnenom dokazovaní výsluchom svedkýň W. Z. (predtým B.) a N. G. má za
to, že predmetná notárska zápisnica dokazuje pravdivosť toho, čo sa v nej uvádza, že svedkyne úkonu
W. B. a N. G. boli prítomné pri prečítaní zápisnice a jej schválení poručiteľkou B. I., a že boli prítomné aj

keď poručiteľka uviedla, čo má byť obsahom závetu (pri jej prejave vôle, čo sa má pojať do zápisnice).
V konaní nebolo nijako preukázané, že svedkyne úkonu, či iba niektorá z nich neboli, či nemohli byť
vôbec prítomné na notárskom úrade dňa 17.7.1997, resp. že sa síce dostavili v tento deň na notársky
úrad, ale neboli prítomné v dobe, keď poručiteľka uviedla, čo má byť obsahom závetu. Tieto skutočnosti
však predchodkyňa žalobkýň, ani samotné žalobkyne v priebehu konania vôbec netvrdili. Obe svedkyne

vo výpovediach na pojednávaní 10.6.2002 aj keď ich súd opakovane vypočul po vrátení veci, zhodne
uviedli, že v kritický deň prišli spolu pred notársky úrad, kde sa stretli s poručiteľkou pani I., spoločne
išli k notárovi a z notárskeho úradu svedkyne odišli spolu potom, ako podpísali notársku zápisnicu, čo
znamená, že sa zúčastnili celého konania. Z tohto hľadiska je preto vylúčené, že by svedkyne úkonu
neboli prítomné, aj pri prejave poručiteľky, čo má byť obsahom závetu, tak ako to uviedol aj Najvyšší

súdu SR vo svojom zrušujúcom uznesení. Súd poukazuje na to, že pôvodná žalobkyňa, ktorá bola
neterou poručiteľky, podala žalobu o neplatnosť závetu z dôvodu, že za vážny dôvod neplatnosti závetu
považovalasprávaniežalovanejknebohejB.I.,atovobmedzovaníosobnejslobody,ohrozovanízdravia
slabou výživou, neposkytovaní stálej opatery, zanedbaní pri zlomenine, až po vzniknutie preležanín,
spôsobenie dehydratácie organizmu. V priebehu konania následne žalobkyňa menila dôvody podanej

žaloby. Neskôr tvrdila, že závet je neplatný z toho dôvodu, že poručiteľka v čase spísania predmetného
závetu podľa názoru žalobkyne nebola v plnom rozsahu spôsobilá na jeho spísanie, vzhľadom na
duševnú poruchu, ktorú mala, ktorá duševná porucha nebola prechodná. Ďalším dôvodom neplatnosti
mala byť skutočnosť, že poručiteľka predmetný závet nespísala, resp. nevyjadrila svoju vôľu slobodnevzhľadom na podmienky, ktoré poručiteľka v čase spísania závetu mala. Z tohto dôvodu v konaní
došlo aj k nariadeniu znaleckého dokazovania a tiež ku kontrolným znaleckým dokazovaniam, či
poručiteľka bola z psychiatrického hľadiska spôsobilá spísať závet, a posúdiť následky svojho konania,

bola schopná ovládať svoje konanie pri podpise závetu zriadeného formou notárskej zápisnice dňa
17.7.1997 N 199/97, Nz 196/97 na Notárskom úrade JUDr. Andreja Kašpera v Košiciach. Z posledného
kontrolného znaleckého posudku, ktorého vypracovaním bola poverená znalecká organizácia Lekárska
fakulta univerzity P. J. Šafárika v Košiciach, znaleckého posudku Ústavu č. 30/05, vyplynulo, že B. I.
bola dňa XX.X.XXXX schopná posúdiť následky svojho konania, t. j. robiť poriadok so svojim majetkom

pre prípad smrti, zriadiť závet vo forme notárskej zápisnice dňa 17.7.1997, a ovládať svoje konane
pri podpise závetu zriadeného vo forme notárskej zápisnice. Následne žalobkyne začali namietať,
že nakoľko poručiteľke bola v roku 1996 diagnostikovaná praktická slepota, a vzhľadom k tomu,
že v konaní boli vypočuté svedkyne, a to Gabriela Jánošíková a Eva Nigutová, z ktorých výpovedí
vyplýva, že neboli priamo pri prejave vôle poručiteľky toho, čo sa má pojať do závetu, preto navrhovali
ešte nariadenie znaleckého dokazovania, ktorého účelom by malo byť zodpovedanie otázky, aké sú

dispozície osoby postihnutej praktickou slepotou na čítanie a písanie. V konaní však bolo následne
preukázané, že poručiteľka trpela slabozrakosťou, teda spísanie závetu pred dvoma svedkami formou
notárskej zápisnice bolo v súlade s ust. § 49 Notárskeho poriadku. V konaní teda bolo preukázané, že
nebohá poručiteľka Júlia Hanesová, bola dňa 17.7.1997 schopná posúdiť následky svojho konania, a
robiť poriadok so svojim majetkom pre prípad smrti, teda bola si vedomá toho, že závetom chce odkázať

svoj majetok závetnej dedičke Helene Strihovej, ktorá sa mala o poručiteľku do konca života zároveň
postarať. Bola spôsobilá na vykonanie tohto právneho úkonu. Zároveň, nebolo preukázané to, že by
bola poručiteľka obmedzovaná žalovanou v osobnej slobode, resp. že by nekonala slobodne a vážne
pri prejave svojej vôle. Súd mal za preukázané aj to, že došlo k prejaveniu vôle nebohej poručiteľky
spôsobom nepripúšťajúcim pochybnosti o tom, čo chcela poručiteľka prejaviť, a aký poriadok so svojim

majetkom pre prípad smrti chcela urobiť. Až potom, čo súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 29.9.2006
č. k. 14C/936/00-217 zamietol žalobu, Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 12.11.2007 č. k.
9Cod/130/2006-259 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa, a určil, že závet Júlie Hanesovej je neplatný
a na základe dovolania žalovanej Najvyšší súd SR uznesením č.k. 4Cdo 98/ 2008 z 17.2.2010 zrušil
rozhodnutie Krajského súdu a ten následne zrušil rozhodnutie súdu 1. stupňa, sa v predmetnom konaní

začalo dokazovanie, či Notárska zápisnica zo dňa 17.7.1997 spísaná pred notárom JUDr. Andrejom
Kašperom pod sp. zn. N XXX/XX, Nz XXX/XX o závete B. I. obsahuje všetky zákonné náležitosti, či
svedkovia boli prítomní aj pri prejave účastníka o tom, čo má byť zahrnuté do notárskej zápisnice,
pri prečítaní zápisnice a jej schválení tým účastníkom v záujme, ktorého boli svedkovia pribratí, a či
teda posledná vôľa bola prejavená pred troma súčasne prítomnými svedkami. Zo žiadneho zákonného

ustanovenia však nevyplýva požiadavka, aby zákonom požadované náležitosti notárskej zápisnice boli
v nej formulované doslovným prevzatím zákonného textu. Pre dodržanie formy nie je preto rozhodujúce
akým spôsobom bola okolnosť v notárskej zápisnici vyjadrená, ale aby formulácia bola vždy dostatočne
určitá a zrozumiteľná.

40. Keďže prvostupňový súd je viazaný právnym názorom vyjadreným v rozhodnutiach Najvyššieho
súdu SR, ako aj v rozhodnutiach Krajského súdu SR mal za to, že v danom prípade pri spisovaní
závetuB.I.V.XX.X.XXXXbolidodržanévšetkyzákonnépodmienkynaspísaniezávetuformounotárskej
zápisnice. Ku spisovaniu závetu boli pribraté svedkyne, a to W. B., teraz Z. a N. G., a notár uviedol
do notárskej zápisnice účasť týchto dvoch svedkýň, ako aj dôvod ich účasti, a aj to, že účastníčka

B. I. nemohla písať, resp. čítať. V predmetnej veci už najvyšší súd v prvom zrušujúcom uznesení
dospel k záveru, že Notárska zápisnica zo 17.7.1997 spísaná notárom JUDr. Andrejom Kašperom
obsahuje nielen všetky zákonom požadované všeobecné náležitosti, ale aj všetky osobitné náležitosti
vyplývajúce z ust. § 49 Notárskeho poriadku. Svedkyne zhodli potvrdili, že boli prítomné na notárskom
úrade počas celého konania, uviedli spôsob, akým notár postupoval, potvrdili, že notár zápisnicu

prečítal, a poručiteľka ju schválila, a zápisnicu najskôr podpísala poručiteľka, následne obe svedkyne
úkonu. Obsah výpovede svedkýň jednak na pojednávaní dňa 10.6.2002, ani doplnených výpovedí
nebol spôsobilý vyvrátiť pravdivosť toho, čo bolo nimi samotnými potvrdené aj v Notárskej zápisnici
spísanej notárom JUDr. Andrejom Kašperom dňa 17.7.1997. Z toho vyplýva, že svedkyne boli prítomné
aj pri prejave vôle poručiteľky o tom čo sa má pojať do zápisnice, keďže sa zúčastnili celého tohto

konania pred notárom od začiatku až do konca. Ako poukázal Najvyšší súd SR vo svojom zrušujúcom
rozhodnutí, treba vychádzať zo zásady podľa ktorej úkon treba v prípade pochybnosti vykladať skôr tak,
aby platil, ako, aby neplatil, a to obzvlášť, ak v zmysle notárskej zápisnice poručiteľka po prečítaní závetu
vyhlásila, že závet obsahuje jej poslednú vôľu, a teda obsahuje jej pravú vôľu, čo prítomné svedkyneúkonu W. B., teraz Z. a Eva Nigutová svojimi podpismi na tejto notárskej zápisnici potvrdili, pričom vôľa
poručiteľky bola určitá a zrozumiteľná, a samotný obsah závetu nebol nikým spochybňovaný, navyše
nebolo preukázané, že by poručiteľka trpela nejakou duševnou poruchou, pre ktorú by tento právny úkon

nemohol byť platný, že by si neuvedomovala, čo podpisuje. Z uvedených dôvodov súd teda dospel k
záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť, nakoľko v danom prípade závet je platný, a preto žalobu v
celom rozsahu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol takto:

41. Podľa ust. § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
42. Podľa ust. § 262 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak súd

rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym rozsudkom, môže rozhodnúť, že o trovách
konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch
alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.
43. Podľa ust. § 263 ods. 1 CSP, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v
uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

44. Vzhľadom na to, že žalovaná bola v konaní v celom rozsahu úspešná, súd uložil žalobkyniam v 1.
a 2. rade, aby spoločne a nerozdielne nahradili žalovanej trovy konania, ktorých výška bude vyčíslená
v samostatnom uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.
45. Podľa ust. § 259 CSP, ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby,
má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

46. Podľa § 260 CSP, ak súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie, pri rozhodovaní o náhrade výdavkov
spojených s vykonaním tohto dôkazu sa riadi ustanoveniami osobitného predpisu.
47. Vzhľadom na to, že v priebehu konania bolo vo veci nariadené znalecké dokazovanie, i kontrolné
znalecké dokazovanie, pričom znalečné bolo vyplatené z preddavkov zložených žalobkyňami, ale aj z
rozpočtových prostriedkov štátu, preto súd rozhodol tak, že žalobkyne sú povinné nahradiť štátu tie trovy,

ktoré mu vyplatením znalečného vznikli, pričom ich výška bude vyčíslená v samostatnom uznesení po
nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Košice I, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 Civilného sporového poriadku, z. č. 1

60/2015 Z.z., ďalej iba CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba
dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.