Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, September 12, 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6CoCsp/42/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7121209221
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Koščová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7121209221.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Koščovej a sudkýň

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobkyne: V. X., Z. XX.XX.XXXX, B. V.
A., G. XXX/XX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom v Košiciach,
Kuzmányho 29, IČO: 47 234 466, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpenému JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou, so sídlom v
Bratislave, Majerníkova 3/A, o zaplatenie 340 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Košice I zo dňa 05. apríla 2022, sp. zn. 34Csp/240/2021

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 05. apríla 2022 č.k. 34Csp/240/2021-95.

Žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len súd prvej inštancie alebo súd) rozsudkom zo dňa 05. apríla 2022
č.k. 34Csp/240/2021-95 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 340 € s 5 % úrokom z
omeškania ročne zo sumy 340 € odo dňa 12.10.2021 do zaplatenia, a to všetko do troch dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.), priznal žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o
výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku (výrok II.), a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 16,50 € na účet

Okresného súdu Košice I do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku (výrok III.).

2. Rozhodol tak o žalobe žalobkyne, ktorou sa domáhala zaplatenia sumy 340 € s príslušenstvom a
náhrady trov konania z dôvodu vydania bezdôvodného obohatenia.

3. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovaným bola dňa
22.05.2013uzavretázmluvaospotrebiteľskomúvere,nazákladektorejžalovanýposkytolžalobkyniúver

vo výške 1.000 €, ktorý sa zaviazala vrátiť zvýšený o poplatok vo výške 968 €, teda celkovo čiastku 1.968
€, a to v jednej splátke do 18.05.2014. Celkový poplatok spojený s úverom bol v zmysle zmluvy tvorených
súčtom úroku vo výške 39,15 % ročne, t.j. 391,50 € a administratívnymi nákladmi na vypracovanie a
uzavretie zmluvy o úvere vo výške 576,50 €. RPMN bola určená vo výške 96,80 % a priemerná hodnota
RPMN platná ku dňu podpísania zmluvy o úvere vo výške 39,23 %. Žalobkyňa uhradila za obdobie od
12.04.2016 do 20.08.2021 sumu 1340 €. Výzvou zo dňa 07.10.2021 žalobkyňa vyzvala žalovaného na
vrátenie plnenia prijatého bez právneho dôvodu v lehote do 11.10.2021.

4. Právne vec posúdil podľa ust. § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1 prvej vety, ods. 5, 6, § 54 ods. 1, 2, § 39
Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), § 1 ods. 2, § 2 písm. a/, b/, d/, § 7 ods. 1, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods.
1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom do 09.06.2013 a § 451 ods. 1, 2 a § 456 OZ.5. Predmetnú zmluvu posúdil ako zmluvu formulárovú a typovú, podľa príslušných ustanovení zákona o
spotrebiteľských úveroch, zákona o ochrane spotrebiteľa a tiež podľa Občianskeho zákonníka. Poukázal

na to, že aj keď by sa mali použiť na právny vzťah normy obchodného práva, tak sa prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka aj na vzťahy založené pred jeho účinnosťou (§ 52 ods. 2 tretej vety
OZ). Súd s poukazom na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-377/14, C-679/18 a C-76/10 uviedol,
že súd je v spotrebiteľských zmluvách povinný ex offo skúmať existenciu neprijateľných zmluvných
podmienok a má povinnosť skúmať pri spotrebiteľských zmluvách bonitu spotrebiteľa a údaje týkajúce

sa RPMN. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalovaný pri uzatváraní predmetného
zmluvného vzťahu nevenoval žiadnu pozornosť posudzovaniu schopnosti splácať úver žalobkyňou za
dohodnutých podmienok. V zmluve sa nenachádza žiaden údaj o príjme, výdavkoch žalobkyne, o
jej rodinných a sociálnych pomeroch, čo sa považuje za hrubé porušenie povinností podľa § 7 ods.
1 zák. č. 129/2010 Z.z., čo je s poukazom na § 11 ods. 2 citovaného zákona sankcionované tým,
že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Splnenie tejto povinnosti preukazuje dodávateľ,

ktorého zaťažuje v tomto smere dôkazné bremeno. Z obsahu súdneho spisu splnenie tejto povinnosti
nevyplýva. Žalovaný okrem skutkového tvrdenia nepredložil žiaden dôkaz a dôkazné bremeno bolo v
tomto smere na strane žalovaného ako dodávateľa. Na základe týchto skutočností možno prijať záver,
že došlo k naplneniu hypotézy právnej normy, ktorá zakladala hrubé porušenie povinnosti veriteľa overiť
si schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, v dôsledku čoho sa úver považuje za bezúročný

a bez poplatkov. Ďalej súd uviedol, že priemerná RPMN bola v zmluve dohodnutá vo výške 39,23
%. Porovnaním RPMN zmluvy 96,80 % a priemernej RPMN na príslušný spotrebiteľský úver 39,23 %
je zrejmé, že RPMN zmluvy ako odplata prevyšuje 2,4-násobok priemernej RPMN, teda odplaty za
príslušné spotrebiteľské úvery. Zmluva o úvere tak v časti výšky dojednanej odplaty odporuje zákonu
ust. § 53 ods. 6 OZ, a teda zmluva je v časti odplaty absolútne neplatná v zmysle § 39 OZ. Po citácii ust. §

1a ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. uviedol, že odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov
spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej RPMN podľa ust. § 1 ods. 4 vyhlášky. Aj napriek
tomu, že toto ustanovenie nadobudlo účinnosť až odo dňa 01.06.2014, má charakter určitého merítka
použiteľného pri posudzovaní primeranosti odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov. Na základe
uvedeného dospel súd k záveru, že na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie vo výške 340

€, nakoľko žalobkyňa uhradila žalovanému sumu 1.340 € a súd predmetný zmluvný vzťah posúdil ako
bezúročný a bez poplatkov. Po citácii ust. § 121 ods. 3, § 517 ods. 1, 2 OZ a § 3 ods. 1 nariadenia vlády
SR č. 87/1995 Z.z. súd priznal žalobkyni nárok na príslušenstvo, a to úroky z omeškania. Konštatoval,
že čas plnenia nebol dohodnutý, a preto bol žalovaný povinný plniť dlh prvého dňa potom, čo ho o
plnenie žalobkyňa požiadala. Výzva na plnenie bola žalovanému doručená s tým, že žalovaný mal plniť

do 11.10.2020. S poukazom na ust. § 2 ods. 1 písm. a/, § 2 prvá veta, § 4 ods. 2 písm. b/, § 6 ods. 1, 3, §
7 ods. 11 zák. č. 71/1992 Zb. a položky 1 písm. a/ prílohy daného zákona súd konštatoval, že žalobkyňa
bola v konaní oslobodená od zaplatenia súdneho poplatku, preto súd zaviazal na zaplatenie súdneho
poplatku žalovaného, ktorý v konaní nebol úspešný.

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365
ods. 1 písm. f/, h/ CSP a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

7. Žalovaný zastáva názor, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá so žalobkyňou nemôže byť

posúdená ako bezúročná a bez poplatkov vzhľadom na to, že spĺňa všetky zákonom stanovené
obligatórne náležitosti. Žalobkyňa nesie dôkazné bremeno a jej úlohou je preukázať, v čom spočíva
nesprávne uvedenie RPMN. RPMN v zmluve neabsentuje, a to by bol jediný dôvod, prečo by bolo možné
vyhlásiť zmluvu o spotrebiteľskom úvere za bezúročnú a bez poplatkov. RPMN bola vypočítaná v zmysle
prílohy č. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Po citácii § 53 ods. 6 OZ, § 1a ods. 1 a § 1 ods. 1 nariadenia vlády č.

87/1995 Z.z. uviedol, že nariadenie definuje odplatu ako úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia
alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise zmluvy o úvere a ktoré sú spojené s poskytnutím
peňažných prostriedkov. V zmluve bola výška RPMN dohodnutá 39,20 %. Žalovaný zastáva názor, že
úrok nie je odplatou pri poskytnutí peňažných prostriedkov, ale je odplatou, ktorá sa platí pri užívaní
alebo v súvislosti s vrátením peňažných prostriedkov. V prípade úroku ide o plnenie, ktoré je dohodnuté

pri podpise spotrebiteľskej zmluvy, ale nie je spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov z dôvodu,
že je spojené s užívaním a vrátením peňažných prostriedkov a úrok nie je ani vyžadovaný pri poskytnutí
peňažných prostriedkov, ale až po poskytnutí peňažných prostriedkov. Z uvedeného vyplýva, že výška
odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov je v súlade s nariadením a neprevýšila dvojnásobokpriemerných hodnôt RPMN ako aj uvedenie priemernej ročnej RPMN. Z uvedeného dôvodu zmluva
nemôže byť posúdená ako bezúročná a bez poplatkov vzhľadom na to, že spĺňa všetky zákonom
stanovené obligatórne náležitosti. Čo sa týka dohody o úrokovej sadzbe, tá spĺňa všetky náležitosti

stanovené zákonom a nemožno ju považovať za právny úkon absolútne neplatný. Nie je v rozpore s
dobrými mravmi, za dobré mravy nikdy nebude možné považovať normy správania a konanie v súlade
s dobrými mravmi, nebude možné považovať konania vrátane uzatvorenia právnych úkonov, ktoré sú
v rozpore s akýmkoľvek platným všeobecne záväzným právnym predpisom. Nakoľko nebola veriteľom
naplnená ani jedna z požiadaviek, ktorú definícia dobrých mravov obsahuje, nemožno vzťah posúdiť

ako nesúladný s § 39 OZ. Žalovaný zastáva názor, že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem
bezdôvodného obohatenia, ktorú zákon stanovuje a z uvedeného dôvodu sa nestotožnil s napadnutým
rozhodnutím súdu prvej inštancie.

8. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že žalovaný v odvolaní uvádza skutočnosti,
ktorými argumentoval v konaní pred súdom prvej inštancie. Čo sa týka správnosti hodnoty RPMN

žalovaný svoje závery o správnom uvedení tejto hodnoty ani v podanom odvolaní nijako bližšie
nerozvinul, pričom ani v priebehu konania ani spolu s podaným odvolaním nepredložil žiadne relevantné
dôkazy na svoju procesnú obranu a neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by čo i len v
minimálnej miere vyvracali tvrdenia žalobcu o absencii správnej hodnoty RPMN v úverovej zmluve.
Skutočná hodnota RPMN v prejednávanom prípade dosahuje 304,10 % ročne, čo je omnoho viac,

než sa v predmetnej úverovej zmluve uvádza. Tieto skutočnosti sami o sebe odôvodňujú záver, že
hodnota RPMN je v predmetnej úverovej zmluve uvedená nesprávne a v neprospech spotrebiteľa,
v dôsledku čoho sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa poukázala na to, že
ak žalovaný poukazuje na nesprávnosť záverov o absencii údajov o výške, počte a termínov splátok
istiny úrokov a iných poplatkov, tak ani v žalobe ani v akomkoľvek inom štádiu priebehu konania súd

nevychádzal pri záveroch o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru z absencie údajov o
výške, počte a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Žalobkyňa argumentovala s poukazom
na absenciu iných obligatórnych náležitostí zmluvy odlišných od údajov, na ktoré vo svojom vyjadrení
poukazuje žalovaný. Pokiaľ žalovaný napáda závery súdu o správnosti dohody o výške odplaty, ktorá
prevyšuje maximálnu výšku odplát za obdobné úverové produkty na finančnom trhu žalobkyňa uviedla,

že pri posudzovaní maximálnej prípustnej výšky odplaty za poskytnutie úveru je potrebné vychádzať
z priemernej výšky odplát za obdobné úverové produkty poskytované bankovými subjektmi. Uvedené
vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 06.04.2012 sp.zn. 5 Cdo/26/2011. Zároveň
žalobkyňa poukázala aj na rozhodnutia krajských súdov SR. Žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd
potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne a priznal žalobkyni plný nárok na náhradu

trov odvolacieho konania.

9. Vyjadrenie žalobkyne k odvolaniu žalovaného bolo žalovanému prostredníctvom právnej zástupkyne
doručené dňa 27.05.2022. Ďalšie vyjadrenia v spore doručené neboli.

10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP)
prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1
CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených
odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

11. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1
CSP v tomto rozsahu potvrdil.

12. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 13.09.2022 o 10,00 hod.

v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené dňa 06.09.2022 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle
ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.

13. Žalovaný namietal odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, t. j. že súd prvej

inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a § 365 ods. 1
písm. h/ CSP, t. j., že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.14. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

15. Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do

úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani
nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok
jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, §
193 a § 205 CSP alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo

použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená
ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

16. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového
stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ustanovenia §
191 ods. 1,2 CSP. Z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového

stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil, preto odvolací súd jeho
rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

17. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd
stotožňuje a na tieto odkazuje. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré

by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky žalovaného nemali vplyv na vecnú
správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

18. Žalovaný vo svojom odvolaní (v jeho podstatnej časti) len zopakoval námietky a argumenty
prednesené vo vyjadrení k žalobe, s ktorými sa v odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie

dôsledne vyporiadal aj s tým, prečo na ne neprihliadol.

19. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že poskytnutý úver je potrebné
považovať za bezúročný a bez poplatkov, v dôsledku čoho na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné
obohatenie vo výške 340 €, ktoré je žalovaný povinný vydať, z dôvodu ktorého súd žalobe v plnom

rozsahu vyhovel.

20. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel k
svojmu záveru s poukazom na zistený skutkový stav a príslušné zákonné ustanovenia, ktoré aplikoval v
prejednávanej veci a odôvodnenie rozsudku dáva odpoveď na všetky odvolacie námietky žalovaného,

keďže boli už uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie.

21. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalovaného
odvolací súd uvádza nasledovné:

22. Podľa ust. § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom do 09.06.2013, keďže zmluva
bola uzavretá dňa 22.05.2013 (ďalej len zák. č. 129/2010 Z.z.), veriteľ je pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru
povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom
berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,

príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa prvej vety sa považuje za
splnenú, ak je splatenie spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené peňažnými prostriedkami
alebo cennými papiermi; tým nie je dotknuté ustanovenie § 17 ods. 3.

23. Podľa ust. § 11 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z., ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa §

7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V
prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje najmä posudzovanie schopnosti splácať
úver veriteľom bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa a účelové použitie údajov o
sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej schopnosti spotrebiteľa splácať

úver, ako tomu v skutočnosti je.24. Pre posúdenie základu predmetu sporu (vydanie bezdôvodného obohatenia) bolo podstatné ustáliť,
či zmluva uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným spĺňa všetky zákonom vyžadované náležitosti, a či
veriteľ pri jej uzavretí konal s odbornou starostlivosťou.

25. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, a táto otázka nebola medzi stranami sporu sporná, že
žalobkyňa a žalovaný dňa 22.05.2013 uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere.

26. V súvislosti s uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere bol žalovaný povinný posúdiť s odbornou

starostlivosťouschopnosťžalobkynesplácaťspotrebiteľskýúver,pričommalvziaťdoúvahynajmädobu,
na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne
aj účel spotrebiteľského úveru.

27. V zmysle vyššie cit. zákona vynaloženie odbornej starostlivosti predpokladá, že veriteľ posúdi
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi.

Navyše, ak veriteľ posúdi schopnosť dlžníka splácať úver bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii
spotrebiteľa, jeho konanie možno označiť za hrubé porušenie povinností podľa § 7 ods. 1 zák. č.
129/2010 Z.z., v dôsledku čoho sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

28. V prejednávanom spore žalobkyňa namietala, že zo zmluvy nijako nevyplýva splnenie tejto

povinnosti, žalovaný nevykonal lustráciu v príslušných evidenciách a registroch, čo je potrebné chápať
ako hrubé porušenie povinností veriteľa, ktoré zákon postihuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou
poskytnutého úveru.

29. Žalovaný argumentoval tým, že na základe vyplnenia formuláru o overení klienta si uvedenú

povinnosť splnil.

30. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný nevenoval žiadnu pozornosť posudzovaniu
schopnosti splácať úver žalobkyňou za dohodnutých podmienok (v zmluve sa nenachádza žiadny
údaj o príjme, o výdavkoch žalobkyne o jej rodinných, sociálnych pomeroch), čo sa považuje za hrubé

porušenie povinnosti podľa ust. § 7 ods. 1 citovaného zákona č. 129/2010 Z. z. a uvedené konanie je v
zmysle ust. § 11 ods. 2 zákona sankcionované tak, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

31. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný pri uzavretí predmetnej
zmluvy nekonal s odbornou starostlivosťou a hrubo porušil svoje povinnosti podľa ust. § 7 ods. 1 zák. č.

129/2010 Z.z., v dôsledku čoho sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

32. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že potrebné údaje žalovaný akýmkoľvek spôsobom
verifikoval, a teda overoval ich správnosť. Navyše žalovaný nepreukázal, že si ohľadne žalobkyne
získaval údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa

splácať spotrebiteľský úver.

33. Žalovaný v spore aj podľa názoru odvolacieho súdu nepreukázal, že schopnosť žalobkyne splácať
úver posudzoval s odbornou starostlivosťou, keď nepredložil žiadne iné informácie, ktoré by bol získal
vlastnou aktivitou, z ktorých by bolo možné vyvodiť záver o ne/schopnosti dlžníka splácať úver. Navyše,

ak žalovaný argumentoval vyplneným formulárom o overení klienta, tento súdu nepredložil, nepreukázal
teda splnenie tejto povinnosti, v dôsledku čoho možno konštatovať, že v tomto smere neuniesol dôkazné
bremeno.

34. Vecne správne preto rozhodol súd prvej inštancie, ak dospel k záveru, že z dôvodu hrubého

porušenia povinnosti veriteľa pri uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ust. § 7 ods. 1 zák. č.
129/2010 Z.z., je potrebné považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov.

35. Už len tento záver bol základom pre posúdenie dôvodnosti vzniku bezdôvodného obohatenia na
strane žalovaného.

36. V spore nebolo spornou skutočnosťou, že žalobkyni bola na základe zmluvy poskytnutá suma 1.000
€, a žalobkyňa uhradila žalovanému sumu 1.340 €. Z dôvodu posúdenia spotrebiteľského úveru akobezúročného a bez poplatkov, vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie vo výške 340 €,
ktoré je žalovaný povinný žalobkyni vydať.

37. Vychádzajúc z vyššie uvedeného záveru nebolo preto dôvodné podrobiť uzavretú zmluvu súdnej
kontrole, či zmluva obsahuje všetky náležitosti v súlade s právnymi predpismi, či dohoda o odplate je
platná, nesplnením ktorých sa zmluva považuje za bezúročnú a bez poplatkov.

38. Nedôvodné sú preto všetky odvolacie námietky žalovaného, že odplata pri poskytnutí úveru je v

súlade s nariadením a neprevýšila dvojnásobok priemerných hodnôt RPMN ako aj priemernej RPMN,
a preto úver nemožno považovať za bezúročný a bez poplatkov.

39. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok, vrátane výroku ohľadne
príslušenstva a náhrady trov konania, v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny
potvrdil.

40. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní
plne úspešná, preto má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému v
plnom rozsahu. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP), zohľadňujúc ustanovenie §
251 CSP.

41. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).