Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, October 11, 2021

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 4C/18/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812200885
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Farkašovská

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2021:7812200885.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Ivetou Farkašovskou, v spore žalobcov 1/ R. M., nar. XX. XX.

XXXX, bytom Š. XX, XXX XX E. a 2/ M. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom Š. XX, XXX XX E., zast. JUDr.
VladislavSisák,advokát,Skladná14,04001KošiceprotižalovanémuSlovenskárepublika-Ministerstvo
dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, Námestie slobody 6, 810 05 Bratislava, zast. Advokátska
kancelária Ružička & Partners s.r.o., Vysoká 2/B, 811 06 Bratislava, za účasti intervenienta Mesto
Rožňava, Mestský úrad, Šafárikova 29, 048 01 Rožňava, zast. JUDr. Martina Vnenčáková, Čučmianska
dlhá 7, 048 01 Rožňava, o náhradu škody vo výške 1.075.917,10 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. P r i z n á v a žalovanému náhradu trov konania proti žalobcom v plnom rozsahu
s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

III. P r i z n á v a intervenientovi náhradu trov konania proti žalobcom v plnom rozsahu s tým, že o
výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia žalobou podanou na súd dňa 31. 01. 2012 žiadali, aby súd rozhodol, že
žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom náhradu škody v podobe ušlého zisku vo výške 1.075 917,10

Eur za obdobie od 01. 07. 2006 do 12. 01. 2011 a to spolu s príslušenstvom v podobe zákonného
úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1.075 917,10 Eur za obdobie od 01. 07. 2006 do
zaplatenia a nahradiť im trovy konania. V žalobe uviedli, že dňa 02. 02. 2005 vydalo Mesto Rožňava ako
miestne príslušný stavebný úrad (ďalej "stavený úrad") stavebné povolenie č.XXXX/XXXX-XX, ktorým
bola povolená stavba - "Oprava budovy na Š. XX X. E. (ďalej aj "stavba 1") a to na základe žiadosti M.
M. R. R. M.. Stavba, na ktorej sa predmetná oprava vykonala stojí na pozemkoch parc.č. KN XXX/X,
X, X v k. ú. E.. Toto stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25. 02. 2005.

Rozhodnutím Mesta Rožňava č. XXXX/XXXX-XX z 30. 12. 2005, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
30. 01. 2006 bola povolená zmena predmetnej stavby pred jej dokončením. Kolaudačným rozhodnutím
č. XXXX/XXXX/XXXX-XX vydaným mestom E. dňa 16. 02. 2006 a právoplatným 17. 02. 2006 bolo
povolené užívanie časti predmetnej stavby - reštaurácie a plynovej kotolne na prízemí na pozemkoch
parc.č. KN XXX/X R. M. XXX/X, predajne a plynovej kotolne na prízemí na pozemkoch parc. Č. KN
XXX/X, KN XXX/XX X. M.. Ú.. E.. V roku 2006 sa na pozemku parc.č. XXX/X susediacom so stavbou
1 začalo so stavbou "Penzión na M. H. Č.. X E. - prístavba" (ďalej aj "stavba 2"). Do konca roka

2006 bola táto stavba postavená do výške 2,5 m a to bez stavebného povolenia. Stavebníci stavby
2 - P. L. a E. P. podali dňa 30. 12. 2008 žiadosť o vydanie dodatočného stavebného povolenia k
predmetnej stavbe. Na ústnom pojednávaní spojenom s miestnym zisťovaním, ktoré sa vo veci konalo
dňa 17.04. 2009 žalobcovia vzniesli námietky proti susednej stavbe 2. Upozornili najmä na skutočnosť,že medzi stavbou 1 a stavbou 2 nie je dodržaná predpísaná odstupová vzdialenosť. V dôsledku toho
dokončením stavby 2 bude stavba 1 neprimerane tienená, čím dôjde k jej znehodnoteniu a zároveň sa
žalobcom znemožní jej užívanie na plánovaný účel, t. j. na prevádzkovanie ubytovacieho zariadenia

(penziónu). Dňa 27. 04. 2009 vydal stavebný úrad rozhodnutie č. X/XXXX-XX-I., ktorým konanie o
dodatočnomstavebnompovoleníprerušilastavebníkovstavby2vyzvalnapredloženiesvetlo-technickej
štúdie. Túto štúdiu si stavebný úrad vyžiadal na základe stanoviska Regionálneho úradu verejného
zdravotníctva v Rožňave zo dňa 24. 04. 2009, v ktorom konštatuje, že realizáciou stavby 2 môže
dôjsť k zhoršeniu podmienok denného osvetlenia vnútorných priestorov stavby 1, t. j. k jej zatieneniu.

Rozhodnutím č. X/XXXX-XX-I. z 25. 08. 2009 stavebný úrad konanie o dodatočnom povolení stavby
2 zastavil. Urobil tak z dôvodu, že stavebníci stavby 2 ani v dodatočne stanovenej lehote nedoplnili
požadované dokumenty. Dňa 02. 09. 2009 žalobcovia požiadali stavebný úrad o predĺženie termínu
dokončenia stavby 1 do 30. 10. 2012 a to z dôvodu pokračujúcej realizácie susednej stavby 2 bez
stavebného povolenia, u ktorej je odôvodnený predpoklad, že bude zatieňovať stavbu 1. Na základe tejto
skutočnosti sa žalobcovia rozhodli počkať s dokončením svojej stavby a to až do vyriešenia situácie so

susediacou nepovolenou stavbou. Tejto žiadosti stavebný úrad vyhovel a zobral nový termín ukončenia
stavby na vedomie prípisom zo dňa 14. 09. 2009. Dňa 18. 11. 2009 P. L. a E. P. opätovne podali na
stavebnom úrade žiadosť o dodatočné povolenie stavby - "Penzión na M. H. Č.. X E. - prístavba".
Stavebný úrad žiadateľov vyzval na doplnenie žiadosti, okrem iného aj o svetlo-technický posudok.
Dňa 23. 11. 2009 znalec z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, stavebná fyzika - prof. Ing.

Dušan Katunský, CSc. vyhotovil odborný posudok č. 03/2009 - svetlo-technické posúdenie. Z tohto
posudku vyplynulo, že ekvivalentný uhol tienenia pre zvolenú najnepriaznivejšie osvetlenú miestnosť
je 28, 9 stupňov čo je menej ako 30 stupňov, ktoré povoľuje príslušná STN. Dňa 28.01. 2010 sa vo
veci konalo pojednávanie a miestne zisťovanie, na ktorom žalobcovia vzniesli tieto námietky: 1. Žiadali
zastavenie stavebného konania z dôvodu nečinnosti stavebného úradu ohľadne odstránenia stavby v

zmyslejehorozhodnutiač.X/XXXX-XX-I.z27.04.2009oprerušení konaniaanazákladerozhodnutiač.
X/XXXX-XXFa z 25. 08. 2009 o zastavení konania. Z dôvodu neopodstatnenosti konania o dodatočnom
povolení stavby, žiadali stavebný úrd, aby nariadil odstránenie stavby 2. 2. Odborný posudok č. 03/2009
- svetlo-technické posúdenie považovali za jednostranný a nepresný. Mali za to, že tento posudok
vychádza z nesprávnych vstupných údajov potrebných na výpočet uhla tienenia a preto žiadali o

vypracovanie ďalšieho posudku, ktorý by zohľadňoval správne údaje. 3. Tvrdili, že pri stavbe 2 nie je
dodržaná zákonom stanovená minimálna vzdialenosť od hranice susedného pozemku čo je 4 m. Údržba
a opravy predmetnej stavby sa majú vykonávať z pozemku žalobcov, čo je pri prevádzkovaní reštaurácie
nepredstaviteľné. Dodatočným stavebným povolením stavby 2 sa žalobcom znemožní vykonávanie
doterajšej podnikateľskej činnosti spočívajúcej v prevádzkovaní penziónu, reštaurácie a denného baru.

4. Povolením stavby 2 sa znehodnotí stavba žalobcov. 5. Povolením stavby 2 nebude tiež dostatočne
zabezpečená požiarna ochrana oboch susediacich stavieb. Dňa 01. 02. 2010 stavebný úrad vydal
dodatočné stavebné povolenie č. XXXX/XXXX-XX-I. k stavbe - "Penzión na M. H. Č.. X E. - prístavba"
nachádzajúcej sa na pozemku parc. Č. KN - N. XXX/X M.. Ú.. E.. Proti tomuto rozhodnutiu podali
žalobcovia včas odvolanie. Dňa 23. 04. 2010 vydal Krajský stavebný úrad v Košiciach rozhodnutie

č. XXXX/XXXXX (ďalej len "rozhodnutie krajského stavebného úradu"), ktorým rozhodol o odvolaní
žalobcov tak, že napadnuté rozhodnutie čiastočne zmenil a jeho zvyšnú časť potvrdil. Napadnuté
rozhodnutiezmeniltak,žeznehovypustilbod10výrokovejčasti,vktoromboložalobcomakovlastníkom
pozemku parc.č. XXX/X M..Ú.. E. uložené strpieť vykonanie stavebných prác zo svojich pozemkov. Dňa
07. 06. 2010 bol vypracovaný "Svetlo-technický posudok ovplyvnenia polyfunkčného objektu prístavbou

penziónu na susednom pozemku", ktorý si žalobcovia nechali vyhotoviť u autorizovaného stavebného
inžiniera Ing. Ladislava Rajczyho (ďalej "nový posudok"). Z tohto nového posudku vyplýva, že vplyvom
existenciestavby2dôjdevsusednejstavbe1kprekročeniunajvyššejprípustnejhodnotyekvivalentného
uhla tienenia 30 stupňov podľa príslušnej STN a to konkrétne v priestoroch denného baru na prvom
poschodí a v 4 izbách ubytovacích priestorov na druhom poschodí stavby 1. Žalobcovia podali na

Krajskom súde v Košiciach žalobu o preskúmanie predmetného rozhodnutia krajského stavebného
úradu v zmysle ust. § 247 a nasl. O.s.p. Nový posudok bol prílohou žaloby. Dňa 21. 10. 2010 vydal
Krajský súd v Košiciach vo veci meritórny rozsudok č.k. XS/XXXXX/XXXX-XX , ktorým zrušil napadnuté
rozhodnutie krajského stavebného úradu ako aj rozhodnutie Mesta Rožňava č. XXXX/XXXX-XX-I. z
01. 02. 2010 a vec vrátil krajskému stavebnému úradu na ďalšie konanie. Predmetný rozsudok sa

stal právoplatným dňa 12. 01. 2011 a vykonateľným dňa 16. 01. 2011. Nepovolená stavba 2 bola
kolaudačným rozhodnutím stavebného úradu v decembri 2010 skolaudovaná, naďalej teda stojí, je
v plnej prevádzke a jej stavebníkom produkuje zisk. Tento stav považujú za absurdný a očividne
protiprávny. Dochádza ním totiž k poškodzovaniu práv a oprávnených záujmov žalobcov. Existujúcastavba 2 im totiž bráni v riadnom a účelnom užívaní ich stavby. Dňa 01. 07. 2011 podali žalobcovia
na Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR návrh na predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody v v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 514/2013 Z.z. o zodpovednosti za

škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Potom, čo bola vec krajským súdom vrátená na ďalšie
konanie, bolo dňa 19. 08. 2011 vo veci vydané nové rozhodnutie Mesta Rožňava č. XXXX/XXXX-XX-
M., ktorým bola opätovne dodatočne povolená stavba - "Penzión na M. H. Č.. X E. - prístavba" (stavba
2).Žalobcovia aj proti tomuto rozhodnutiu podali na krajskom stavebnom úrade odvolanie. Dňa 12. 01.
2012 krajský stavebný úrad rozhodol o tomto odvolaní tak, že rozhodnutie stavebného úradu zrušil

a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Z rozsudku krajského súdu nepochybne vyplýva, že
rozhodnutie krajského stavebného úradu, ako aj rozhodnutie stavebného úradu ako prvostupňového
orgánu je nezákonné. Krajský súd najmä konštatoval, že v predmetnom konaní o dodatočnom povolení
stavby došlo k porušeniu zásady materiálnej pravdy a zásady rovnosti účastníkov konania a to tým, že
žalobcom ako účastníkom tohto konania bola odňatá možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, ako
aj možnosť navrhnúť doplnenie dôkazov na rozhodnutie vo veci. V roku 2006 bola stavba 2 v štádiu

rozostavanostisvýškouobvodovýchmúrovsiahajúcichdo2,5m.Časťstavbyžalobcovbolaprávoplatne
skolaudovaná dňa 17. 02. 2006. Žalobcovia nemohli vplyvom rozostavanej susednej stavby bez
stavebného povolenia nerušene a riadne vykonávať svoju podnikateľskú činnosť v oblasti poskytovania
ubytovacích a reštauračných služieb. Ako vyplýva z ich námietok proti žiadosti o dodatočné stavebné
povolenie, susediaca stavba 2 je voči stavbe 1 situovaná tak, že v nej prakticky absolútne znemožňuje

výkon tej činnosti, na ktorú je určená. Žalobcom tak od začatia výstavby susediacej stavby 2, na ktorú
sa žiadalo vydanie dodatočného stavebného povolenia, vznikla a postupne narastala škoda v podobe
ušlého zisku. Z ďalšieho svetlo-technického posudku, ktorý nechali vypracovať žalobcovia vyplýva, že
stavba 2 skutočne neprípustným spôsobom zatieňuje stavbu 1, t. j. u stavby 1 dochádza k prekročeniu
najvyššej prípustnej hodnoty ekvivalentného uhla tienenia 30 stupňov. Z toho vyplýva, že jedinou

možnosťou ako navrátiť súčasný stav do stavu pôvodného je nariadenie odstránenia nepovolenej stavby
2. Škoda v podobe ušlého zisku žalobcom vznikla od momentu začatia výstavby stavby 2, čím táto
stavba bola vyššia kontinuálne narastal aj ušlý zisk a bude sa kumulovať prakticky až do odstránenia
stavby 2, keďže iné riešenie predmetnej situácie nie je vzhľadom na dispozičné riešenie oboch stavieb
a pozemkov, na ktorých stoja, možné. Krajský súd v Košiciach ako súd miestne a vecne príslušný

na konanie o žalobe proti rozhodnutiu krajského stavebného úradu podanej v zmysle ust. § 247 a
nasl. O.s.p., vo svojom rozsudku č.k. XS/XXXXX/XXXX-XX jednoznačne rozhodol, že tak rozhodnutie
príslušného stavebného úradu o dodatočnom povolení stavby ako aj zmeňujúce rozhodnutie krajského
stavebného úradu ako orgánu druhého stupňa, sú nezákonné. V dôsledku tejto skutočnosti boli obe tieto
rozhodnutiezrušenéavrátenépríslušnémusprávnemuorgánunaďalšiekonanie.Vzmysle§6os.1zák.

č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo
zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody,
je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právoplatný rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. XS/XXXXX/
XXXX-XX zakladá splnenie podmienky uvedenej v citovanom ust. § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z.

Žalobcom vznikla titulom nezákonných rozhodnutí vydaných príslušnými správnymi orgánmi na oboch
stupňoch škoda v podobe ušlého zisku v predpokladanej výške 871.493,44 Eur. V zmysle § 17 ods. 1
zák.č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Vplyvom existencie susediacej stavby 2, vznikol a naďalej pretrváva protiprávny stav, v dôsledku ktorého
sú žalobcovia neoprávnene obmedzovaní vo vykonávaní svojej podnikateľskej činnosti, t.j. poskytovaní

ubytovacích služieb v stavbe 1. Je tým znížená ich konkurencieschopnosť na trhu poskytovania týchto
služieb v okolí mesta Rožňava. Tento stav je dôsledkom neprimeraného zatienenia stavby 1, v ktorej sa
nachádza penzión, reštaurácia a bar. V zmysle čl. 35 ods. 1 Ústavy SR každý má právo na slobodnú
voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť. V zmysle
§ 127 ods. 1 OZ vlastník veci sa musí zdržať všetkého čím nad mieru primeranú pomerom obťažoval

iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu
alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil
dostatočné opatrenia na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom
obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými
odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, ... Majú za to, že trvaním vyššie opísaného protiprávneho

stavu došlo zo strany stavebníkov stavby 2 a zo strany príslušných štátnych orgánov naďalej dochádza
k porušovaniu čl. 35 ods. 1 ústavy a ust. § 127 OZ. Tento stav nepochybne narušuje férovú hospodársku
súťaž a to tak, že stavebníkom stavby 2 poskytuje neoprávnenú konkurenčnú výhodu na úkor žalobcov
- vlastníkov stavby 1. "Základom trhového hospodárstva a sním spätej hospodárskej súťaže je voľnosťvstupu na trh a rovnosť pravidiel správania na trhu pre všetkých účastníkov hospodárskej súťaže. Vstup
na trh je súčasťou ústavou zaručeného práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť, pretože
v trhovom hospodárstve je podstatné uplatnenie práva podľa čl. 35 ods. 1 na trhu." (Nález Ústavného

súdu SR sp. zn. II. ÚS 70/97 z 16.06. 1998, In: Drgonec, J.: Ústava Slovenskej republiky, Komentár,
Heuréka 2004, Šamorín, s. 279). Sú toho názoru, že predmetnú škodu bolo možné vzhľadom na
priestorovú dispozíciu okolitých stavieb a pozemkov susediacich so stavbou žalobcov predpokladať
už pri vytyčovaní základov stavby 2. Túto skutočnosť napokon potvrdzuje i svetlo-technický posudok
vypracovaný Ing. Ladislavom Rajczym. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ stavba 2 neexistovala, mohli

žalobcovia nerušene využívať svoju nehnuteľnosť, v ktorej sa nachádza penzión, reštaurácia a denný
barnavykonávaniepodnikateľskejčinnostivoblastiposkytovaniaubytovacíchslužieb.Tým,žepríslušný
stavebný úrad dodatočne svojim rozhodnutím stavbu 2 zlegalizoval, znemožnil žalobcom do budúcna
nerušený výkon podnikateľskej činnosti, resp. ju minimálne neoprávnene značne obmedzil. Vydaním
nezákonných rozhodnutí taktiež došlo k znehodnoteniu stavby žalobcov. Je napokon viac ako isté, že
sa vplyvom nevyhovujúceho stavu budovy určenej na prechodné ubytovania ľudí, nepodarilo žalobcom

získať všetky príslušnými právnymi predpismi ustanovené povolenia na oprávnený výkon predmetnej
podnikateľskej činnosti v zatienenej stavbe. Krajne nezodpovedným prístupom stavebníkov stavby 2 -
P. L. a E. P., ktorý oba stavebné úrady svojimi rozhodnutiami podporili a právne "posvätili" sa uvedené
osoby dopustili tiež hrubého a neoprávneného zásahu do vlastníckych práv žalobcov. Z povahy veci je
pritom zrejmé, že tento protiprávny stav bude pretrvávať prakticky až dovtedy, kým bude stavba 2 stáť.

V zmysle § 16 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Žalobcovia odoslali príslušnému ministerstvu návrh na
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. K uspokojeniu žalobcov nedošlo.

2. Žalovaný sa písomne vyjadril k žalobe tak, že žalovanému bola doručená žiadosť
žalobcov na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 zákona o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len "žiadosť"). Žalobcovia sa v
žiadosti domáhali náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím podľa § 3 ods. 1 písm. a)
zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Škoda v návrhu bola vyčíslená

v celkovej výške 1.020.000,- Eur, čo podľa názoru žalobcov predstavuje výšku ušlého zisku. Výška
náhrady škody, na ktorú si v žalobe nárokujú žalobcovia, pozostáva podľa ich názoru z ušlého zisku
v celkovej výške 1.075. 917,10 Eur za znemožnenie užívania vlastnej stavby (penziónu, reštaurácie a
denného baru) a to susednou stavbou, ktorej dodatočné stavebné povolenie bolo rozhodnutím súdu
zrušené. Podstatou inštitútu náhrady škody je poskytnúť zadosťučinenie (satisfakciu) za vzniknutú

majetkovú, príp. nemajetkovú ujmu. Pod pojmom škoda sa rozumie taká ujma, ktorá nastala v
majetkovej sfére poškodeného a ktorú možno objektívne vyjadriť (vyčísliť) v peniazoch. Predpokladom
na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody pôsobenej pri výkone verejnej moci sa vyžaduje, aby
uvedené podmienky boli kumulatívne splnené: - nezákonné rozhodnutie/nesprávne úradný postup, t. j.
rozhodnutie/postup, ktorý je v rozpore s objektívnym právom, vznik škody (skutočná škoda, ušlý zisk)

ako majetkovej/nemajetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodu
a nezákonným rozhodnutím/nesprávnym úradným postupom. Za skutočnú škodu sa pokladá majetková
ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva v zmenšení (úbytku) existujúceho majetku poškodeného,
pričom predstavuje také majetkové hodnoty, ktoré bolo treba vynaložiť na to, aby sa v peniazoch
vyvážili dôsledky vyplývajúce z to, že navrátenie do predošlého stav nebolo dobre možné alebo

účelné. Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi protiprávnym úkonom a škodou je predpokladom na
úspešné vymoženie si náhrady škody. Ak nie je daná príčinná súvislosť, nevzniká zodpovednosť za
škodu. Dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní príčinnej súvislosti zaťažuje vždy poškodeného.
Žalovaný po preštudovaní žaloby ako aj spisového materiálu dospel k právnemu názoru, že nárok
na náhradu škody je neopodstatnený z viacerých nasledujúcich dôvodov. Žalobcovia si zakladajú svoj

nárok na súdom zrušených rozhodnutí: rozhodnutia KSÚ a rozhodnutia stavebného úradu, ktoré sa
týkali susednej stavby stavebníkov P. L. a E. P., ktorá stojí vedľa nedokončenej stavby žalobcov -
podotýka, že dobrovoľne nedokončenej, keďže predmetná stavba žalobcov "Oprava budovy na Š. XX
X. E." je riadne povolenou stavbou stavebným úradom. Zo stavebného povolenia vydaného žalobcom
vyplýva, že navrhovaná "rekonštrukcia" stavby sa týka: predajní (na prízemí v prednej časti), denný bar a

pohostinstvo (na prízemí v zadnej časti) a v podkroví malo byť ubytovanie formu penziónu, t. j. malo ísť o
štyri samostatné prevádzky (viď. stavebné povolenie mesta Rožňava č. XXXX/XXXX-XX zo dňa 02. 02.
2005). Podľa vyjadrení žalobcov majú skolaudovanú reštauráciu, predajňu a plynové kotolne na prízemí.
Žalobcovia požiadali stavebný úrad o predĺženie stavebného polenia, v čom im bolo vyhovené a to splatnosťou do 30. 10. 2012. Svoje počínanie odôvodnili tým, že v súvislosti s pokračujúcou realizáciou
susednej stavby (stavebníkov P. L. R. E. P.) bez stavebného povolenia, je podľa ich názoru odôvodnený
predpoklad, že bude zatieňovať ich stavbu. Penzión, o ktorý predovšetkým opierajú žalobcovia svoj

nárok skolaudovaný nie je, keďže nie je dostavaný a žalobcovia požiadali o predĺženie stavebného
povolenia. Žalobcovia si nárokujú na náhradu škody z niečoho, čo nie je dostavané, ani nie je povolené
jeho užívanie (teda reálne neexistuje), t. j. z prevádzky penziónu (v podkroví stavby) a teda ani nemožno
pripustiť existenciu nároku na ušlý zisk. Je absurdné požadovať ušlý zisk z niečoho, čo je právoplatne
povolené, ale sami stavebníci to doposiaľ nedokončili, a preto nikdy neslúžilo na účely, na ktoré by sa

mal vzťahovať nárok žalobcov. Ipso facto žalobcovia nemajú stavbu dokončenú z vlastného rozhodnutia
tak, aby ju mohli využívať plne k svojim podnikateľským aktivitám, resp. na účely, ktoré uvádzajú, že ich
neuskutočňovaním im vznikla/vzniká škoda. Nie je zrejmé, z akého logického dôvodu žalobcovia napriek
im vydanému právoplatnému stavebnému povoleniu neuskutočnili svoj stavebný zámer týkajúci sa
predovšetkým ich podnikateľských aktivít (penziónu). Prekážky, o ktorých hovoria žalobcovia v súvislosti
s prístavbou susednej stavby, sú predovšetkým prekážkami pre stavebníkov susednej stavby P. L. a

E. P. (týmto stavebníkom bolo zrušené stavebné povolenie), čo nemá a ani nemôže mať vplyv na
súčasnú podnikateľskú činnosť žalobcov, resp. na nedokončenie ich právoplatne povolenej stavby.
Na priznanie nároku na náhradu škody musí byť jednoznačne preukázané, že medzi nezákonnosťou
rozhodnutia/nesprávnym úradným postupom a škodou spôsobenou správnym orgánom je príčinná
súvislosť. Povinnosť vierohodne preukázať vznik škody majú predovšetkým žalobcovia, ktorí tvrdia, že

škoda im vznikla nepovolenou prístavbou susednej stavby, ktorú nijako nepodložili a je iba v rovine
ničím nepodložených tvrdení. Zo žaloby ako aj žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody je zrejmé, že žalobcovia subjektívne zhodnotili, bez akýchkoľvek relevantných podkladov výšku
svojho nároku, ktorý ničím nepodložili a ani ničím nepreukázali príčinnú súvislosť medzi rozhodnutiami
KSÚ a stavebného úradu, ktoré boli zrušené stavebníkom susednej stavby a ich nárokom. Vzhľadom

na uvedené skutočnosti žalovaný nemôže uznať uplatnený nárok žalobcov na náhradu škody v celom
rozsahu. V danom prípade je zrejmá absencia príčinnej súvislosti medzi konaním správneho orgánu a
vznikom škody. Vzhľadom na to, že zákonné predpoklady na úspešné vymáhanie nároku na náhradu
škody neboli splnené žalovaný môže skonštatovať, že nárok na náhradu škody je neopodstatnený.

3. Súd 1. inštancie medzitýmnym rozsudkom č.k. 4C/18/2012 - 373 zo dňa 04.09.
2014 rozhodol, že právny základ nároku žalobcov je daný a o trovách konania súd rozhodne v konečnom
rozhodnutí.

4. Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. 2Co/33/2015 - 420 zo dňa 19.01. 2017

rozsudok súdu 1. inštancie potvrdil.

5. Žalovaný podal dovolanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č.k.
4Cdo/194/2017 - 499 zo dňa 11.12. 2017 rozsudok KS v Košiciach a medzitýmny rozsudok OS Rožňava
zrušil a vec vrátil OS Rožňava na ďalšie konanie. V odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, že konanie je

postihnuté vadou zmätočnosti spočívajúcou v nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu, ako aj
rozhodnutia súdu 1. inštancie takej intenzity, ktorá odôvodňuje aplikáciu druhej vety stanoviska R 2/2016
a zakladá tak prípustnosť i dôvodnosť podaného dovolania. Súdu 1. inštancie vytkol, že sa v odôvodnení
svojho rozhodnutia nezaoberal otázkou vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a
nezákonným rozhodnutím, nevysvetlil ako posúdil skutkové tvrdenia a právne argumenty strán týkajúce

sa existencie škody a príčinnej súvislosti, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z
ktorých dôkazov vychádzal, ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. V žiadnom prípade nemožno
súhlasiť so záverom odvolacieho súdu, že z celkovej štruktúry a obsahu odôvodnenia rozsudku súdu 1.
inštancie vyplýva, že súd 1. inštancie vzhliadol príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a nezákonným
rozhodnutím. Pokiaľ odvolací súd za takéhoto stavu uvedené rozhodnutie súdu 1. inštancie potvrdil a v

celom rozsahu sa s jeho odôvodnením stotožnil, nedostatok riadneho odôvodnenia rozhodnutia súdu 1.
inštancie sám neodstránil a nevysporiadal sa so zásadnými odvolacími dôvodmi žalovanej aj v tom čase
vedľajšieho účastníka, jeho rozhodnutie je postihnuté rovnakou procesnou vadou a treba ho považovať
za nepreskúmateľné.

6. Po zrušení veci, v ďalšom konaní, žalovaný naďalej tvrdil, že k nedostavaniu
stavbyžalobcamidošlonazákladedobrovoľnéhorozhodnutiasamotnýchžalobcovoukončenívýstavby,
ktorí sa rozhodli počkať s dokončením svojej stavby a to až do vyriešenia situácie so susediacou
stavbou. Ich neskoršie tvrdenia, že stavba sa nedala dokončiť sú zjavne účelové a ničím nepodložené,pretože nepreukázali akúkoľvek objektívnu skutočnosť, ktorá by im v dokončení stavby bránila. Súd tiež
neskúmalďalšiesúvislostiakoubolanapr.finančnápripravenosťžalobcovnarealizáciustavby.Žalovaný
má teda zato, že nie je naplnená príčinná súvislosť medzi protiprávnosťou a vzniknutou škodou,

pretožežalobcoviasadobrovoľnerozhodlistavbunerealizovať.Poukázalnaustálenúrozhodovaciuprax
dovolacieho súdu a to rozsudok NS SR zo dňa 31.05. 2011, sp.zn. 6Cdo/115/2010, 6MCdo/16/2012 zo
dňa 30.10. 2013, 5Cdo/126/2009 zo dňa 30.06. 2010, 3Cdo/32/2007 zo dňa 29.03. 2007, uznesenie NS
SR sp.zn. 4Cdo/319/2008 zo dňa 28.04. 2010, uznesenie ÚS SR sp.zn. IV.ÚS/602/2013 zo dňa 03.10.
2013, nález ÚS SR sp.zn. I.ÚS/177/08 zo dňa 29.01. 2009.

7. Žalobcovia naďalej tvrdili, že prerušili práce na svojej stavbe z dôvodov, ktoré
uviedli v žalobe. Postupovali by úplne iracionálne ak by napriek skutočnostiam prezentovaným v konaní
a to že predmetná "čierna stavba" neprípustne zatieňovala susediacu riadne povolenú realizovanú
stavbu žalobcov, ale zároveň predstavovala a naďalej stále predstavuje aj priame ohrozenie stavby
žalobcov, nakoľko pri nej neboli zachované ani také nevyhnutné požiadavky, akými je napr. dodržanie

predpísaných odstupových vzdialeností medzi stavbami v súvislosti s požiarnou ochranou, v stavbe
pokračovali. Z takéhoto stavu zákonite plynie nielen riziko poškodenia majetku, ale aj riziko vo vzťahu
k bezpečnosti, zdraviu či životu osôb. Žalobcovia teda ak by aj v realizácii svojej stavby pokračovali a
investovali do nej ďalšie finančné prostriedky, za tejto situácie a za predpokladu, ak by ju aj dokončili,
bola by v dôsledku existencie susednej "čiernej stavby" celkove zjavne neupotrebiteľná na určený

podnikateľský účel a dosahovanie zisku. Je preto nepodstatné tvrdenie žalovaného, podľa ktorého
k dokončeniu stavby žalobcov došlo len na základe dobrovoľného rozhodnutia samotných žalobcov.
Vzniku nároku na náhradu škody, ktorý si žalobcovia uplatňujú, teda v žiadnom prípade nepredchádzal
stav, ktorý by bol zapríčinený žalobcami a ich dobrovoľnou či dokonca svojvoľnou pasivitou.

8. Žalobcovia predložili znalecký posudok č. 52 zo dňa 21.03. 2018 vypracovaný SK
ACTIVE, s.r.o., znaleckou organizáciou v odboroch ekonomika a riadenie podnikov a ekonómia a
manažment na výšku škody a ušlého zisku, pretože doposiaľ požadovaná výška uplatňovaného nároku
bola žalobcami určená na základe odhadu. Výška ušlého zisku vyčísleného v tomto ZP je 916.280,- Eur.

9. Žalovaný naďalej nesúhlasil ani so vznikom škody a ušlého zisku, ani s ich
výškouanaďalejzastávanázor,ževtomtokonaníneexistujeanipríčinnásúvislosťmedzivznikomškody
a nezákonným rozhodnutím, pretože žalobcovia sa rozhodli ukončiť výstavbu penziónu dobrovoľne a
počas celého konania nepreukázali akúkoľvek objektívnu skutočnosť brániacu im v dokončení stavby.
Aby mohli žalobcovia penzión ďalej prevádzkovať, museli by ho v prvom rade dostavať a skolaudovať,

teda získať kladné kolaudačné rozhodnutie, pričom nie je zrejmé a súd to v konaní ani neskúmal, či
mali žalobcovia dostatok finančných prostriedkov na dostavanie stavby a či by stavbu dostavali včas a
splnili podmienky na získanie kladného kolaudačného rozhodnutia, či by získali ostatné potrebné úradné
doklady nevyhnutné na to, aby mohli spustiť prevádzku ubytovacieho zariadenia a mohli začať penzión,
reštauráciu a denný bar prevádzkovať s odbornou starostlivosťou a náležite vyškoleným personálom.

10. Súd za preukázané skutkové okolnosti považoval existenciu nezákonných
rozhodnutí orgánov verejnej moci a to rozhodnutie Mesta Rožňava č. 5644/2009-09-Fa zo dňa 01.02.
2010 a rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Košiciach č. 201000494 zo dňa 23.04. 2010, ďalej
skutočnosť, že pred podaním žaloby na súd podali žalobcovia návrh na predbežné prerokovanie nároku

na náhradu škody.

11. Súd 1. inštancie rozhodol medzitýmnym rozsudkom č.k. 4C/18/2012 - 656 zo dňa 20.11. 2018.

12. Súd prvej inštancie po doplnení dokazovania a opätovnom vyhodnotení všetkých dôkazov vec

právne posúdil podľa ust. § 3 ods. 1, 2, § 5 ods. 1, § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a konštatoval, že medzi stranami sporu nie je sporná
skutočnosť existencie nezákonného rozhodnutia. Krajský súd v Košiciach totiž pri rozhodovaní o žalobe
proti rozhodnutiu krajského stavebného úradu vo svojom rozsudku č.k. 6S/13422/2010-51 zo dňa
21.10.2010 rozhodol, že jednak rozhodnutie príslušného stavebného úradu o dodatočnom povolení

stavby ako aj zmeňujúce rozhodnutie krajského stavebného úradu ako orgánu druhého stupňa sú
nezákonné, v dôsledku toho boli obidva tieto rozhodnutie zrušené a vrátené príslušnému správnemu
orgánu na ďalšie konanie. Je teda splnená podmienka uplatniť si právo na náhradu škody, lebo
právoplatné rozhodnutie, ktorým bola spôsobená škoda, bolo zrušené pre nezákonnosť príslušnýmorgánom. Medzi stranami sporu zostáva spornou skutočnosť vzniku škody a príčinná súvislosť medzi
existenciou nezákonného rozhodnutia a vznikom škody.

13. Po zvážení všetkých okolností prípadu súd prvej inštancie dospel k názoru, že vznik škody medzi
žalobcami bol počas konania preukázaný, pričom škoda v tomto prípade nastala žalobcom vo forme
ušlého zisku, ktorý sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného, ale stratou očakávaného prínosu.
Škoda v podobe ušlého zisku, ktorej náhrady sa žalobcovia domáhajú v tomto spore je založená na
tom, že žalobcom bolo v dôsledku existencie čiernej stavby legalizovanej nezákonnými rozhodnutiami

konajúcich orgánov verejnej moci znemožnené riadne užívanie ich stavby, a to jej dokončením
a následnej kolaudácie za účelom výkonu podnikateľskej činnosti. Táto škoda by nebola vznikla,
pokiaľ by konajúce úrady dodatočne nelegalizovali čiernu stavbu svojimi nezákonnými rozhodnutiami.
Pritom pravdepodobnosť výkonu podnikateľskej činnosti žalobcov je potrebné hodnotiť ako vysoko
pravdepodobnú, ba až istú, pretože neexistuje žiaden dôvod (ani nebol v konaní preukázaný), že okrem
škodnej udalosti spôsobenej žalovaným mala žalobcom brániť dokončenia v kolaudovaní ako aj v

podnikateľskom využití ich stavby akákoľvek iná skutočnosť.

14. Pri skúmaní príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a protiprávnym úkonom - nezákonným
rozhodnutím súd nesúhlasil s názorom žalovaného, že takáto príčinná súvislosť neexistuje. Podľa súdu
práve nezákonné rozhodnutia úradov vedúce k dokončeniu susednej stavby s následnými dôsledkami

na stavbu žalobcov boli tou objektívnou skutočnosťou, ktorá zakladá príčinnú súvislosť medzi vznikom
škody a nezákonným rozhodnutím. V prípade ušlého zisku nie je možné preukázať jeho reálnu
existenciu, ale musia byť dokazované také konkrétne skutkové okolnosti, ktoré pri logickej úvahe
povedú súd k záveru, že ušlý zisk by skutočne vznikol, nebyť protiprávnej udalosti, t. j. dokazuje
sa pravdepodobnosť dosiahnutia ušlého zisku poškodeného v danom čase a podľa miery dokázanej

pravdepodobnosti. V súvislosti s poukazovaním žalovaného na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 4Cdo/319/2008, 1Cdo/74/2008, podľa ktorých je ušlý zisk stratou konkrétnej reálnej a preukázateľnej
príležitosti zhodnotenia majetku, avšak len za predpokladu, že pravdepodobnosť dosiahnutia zisku
poškodeného je s ohľadom na existujúce okolnosti prípadu vysoko pravdepodobná až blížiaca sa k istote
súd uviedol, že nezákonne povolená dostavba susednej stavby je tiež stavbou, ktorá slúži na podnikanie

v oblasti ubytovania osôb. Žalobcovia ale začali s výstavbou svojej stavby skôr ako došlo k dodatočnému
povoleniu stavby susednej nezákonnej stavby, ktorá doteraz nie je zlegalizovaná najmä z dôvodov, ktoré
majú bezprostredný dopad na stavbu žalobcov. Následne súd prvej inštancie vo všeobecnosti vo svojom
odôvodnení poukazoval na obranu žalovaného ako aj na poukazovanie na rozsudok Krajského súdu
v Košiciach sp. zn. 6Co/237/2017 zo dňa 14.11.2017 ohľadne príčinnej súvislosti, ktorá je podstatným

prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty. Otázka príčinnej súvislosti medzi určitým protiprávnym
konaním a konkrétnou škodou je otázkou skutkovou a jej existenciu zisťuje súd, ktorý so zreteľom
na konkrétne okolnosti vyhodnocuje, či táto príčinná súvislosť je prítomná alebo nie. V tomto prípade
súd prvej inštancie konštatoval, že v konaní práve bola preukázaná príčinná súvislosť medzi konaním
žalovaného a vznikom škody ako aj to, že škoda by bez tejto príčiny, a to nezákonných rozhodnutí,

nebola žalobcom vznikla. Iná skutočnosť, ak aj bola žalovaným tvrdená, v konaní preukázaná nebola.

15. Toto rozhodnutie súdu 1. inštancie bolo zrušené uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k.
2Co/121/2019 - 778 zo dňa 23.09. 2020.

16. Krajský súd v Košiciach v odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že
v prvom rade sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal skutočnosťou, ktorá bola tvrdená aj žalobcami
a bola vytknutá i v odvolaní žalovaného, že stavebníci P. L. a E. P. ešte v roku 2006 postavili bez
stavebného povolenia svoju nepovolenú prístavbu do výšky 2, 5 m, prvýkrát stavebníci predmetného
penziónu podali žiadosť o dodatočné povolenie 30.12.2008 bez potrebných dokladov, ktoré na výzvu

stavebného úradu čiastočne doplňovali a následne sa viedlo stavebné konanie, stavebný úrad dňa
25.8.2009 vydal rozhodnutie o zastavení konania z dôvodu, že požadovanú svetlotechnickú štúdiu a
prepracovanú projektovú dokumentáciu stavebníci Penziónu na Košickej ul. 1 v Rožňave nepredložili.
Stavebné konanie následne bolo obnovené v roku 2010, kedy dňa 1.2.2010 stavebný úrad vydal
dodatočné povolenie stavby, teda rozhodnutie, ktoré ako nezákonné bolo súdom zrušené. Podľa názoru

odvolacieho súdu musí sa súd prvej inštancie zaoberať a vyriešiť otázku pasívnej legitimácie sporovej
strany s prihliadnutím na túto skutočnosť. Žalobcovia svoj nárok proti žalovanému opreli o nezákonné
rozhodnutie, pritom stavba na susednom pozemku bez stavebného povolenia stála predtým, najmenej
dva roky pred požiadaním jej stavebníkov o dodatočné stavebné povolenie a štyri roky pred vydanímrozhodnutia, ktoré ako nezákonné bolo zrušené. Nárok na ušlý zisk si pritom žalobcovia uplatňujú od
1.7.2006. Je potrebné, aby súd prvej inštancie podrobne sa touto skutočnosťou zaoberal a vyhodnotil
ju, keďže ide o dôkazy, ktoré sú v spise prítomné, avšak do dôsledkov nevyhodnotené. Nie je jasné,

či žalobcovia upustili (dočasne?) od ukončenia svojej stavby a podnikateľského zámeru v dôsledku už
stojacej stavby stavebníkov L. a P. (najmenej do výšky 2,5 m), alebo na základe iných skutočností,
súvisiacich s postupom stavebného úradu. Je však potrebné uviesť, že z doterajšieho dokazovania
vyplýva, že nárok na náhradu škody voči žalovanému uplatňujú žalobcovia pre nezákonné rozhodnutie.
Súd prvej inštancie len konštatuje, že žalovaný nepredložil dôkaz, že k upusteniu od dokončenia stavby

žalobcovia pristúpili z iných dôvodov a dobrovoľne. Stále však chýba konkrétne vysporiadanie sa
súdu prvej inštancie s otázkou príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a tvrdenou škodou.
Odvolaciemu súdu sa javí ako nezrozumiteľné odôvodnenie rozsudku v bode 19. kde konštatuje, že
nepovolená stavba je tiež stavbou, ktorá slúži na podnikanie v oblasti ubytovania osôb a žalobcovia
so svojou povolenou stavbou začali skôr, ako došlo k dodatočnému povoleniu susednej stavby. Chýba
záver tejto úvahy, ktorý by bol odpoveďou na námietku žalovaného o neexistencii príčinnej súvislosti s

nezákonným rozhodnutím a tvrdenou škodou. Možno sa len domnievať, že súd prvej inštancie mal na
mysli, že by išlo o nepovolenú konkurenciu v podnikaní, je to však len úvaha odvolacieho súdu, ale táto
okolnosť pri rozhodovaní o základe nároku žalobcov na náhradu škody zavážiť nemôže.

17. V ďalšom konaní žalobcovia trvali na žalobe. Uviedli, že zastávajú názor, že v priebehu tohto konania

bolo spoľahlivo preukázané, že označené nezákonné rozhodnutia boli príčinou, bez ktorej by škoda
v ich majetkovej sfére nevznikla (conditio sine qua non), pričom zodpovednosť za nimi spôsobený
následok (škodu) je nutné žalovanej pričítať aj na základe kritérií teórie adekvátnej príčinnej súvislosti.
Vzhľadom na uvedené teda žalobcovia majú za to, že v tomto konaní tvrdili a preukázali všetky
obligatórne predpoklady, od ktorých záviselo kladné posúdenie opodstatnenosti právneho základu nimi

uplatneného nároku, a to: existenciu nezákonných rozhodnutí orgánov verejnej moci, t. j. Rozhodnutia
mesta Rožňava č. XXXX/XXXX-XX-I. zo dňa 01.02.2010 a Rozhodnutia Krajského stavebného úradu
v Košiciach č. 2010/00494 zo dňa 23.04.2010; vznik škody vo forme ušlého zisku, ktorý na strane
žalobcov nastal ako dôsledok zmarenia nimi plánovaného podnikateľského využitia stavby 1; existenciu
vzťahu príčinnej súvislosti medzi nezákonnými rozhodnutiami orgánov verejnej moci a vzniku škody,

ktorý spočíva v tom, že nezákonné rozhodnutia od počiatku dodatočne legalizovali čiernu stavbu
2, ktorá svojim umiestnením znemožnila riadne využitie stavby 1 žalobcov. Nezákonné rozhodnutia
orgánov verejnej moci boli v tomto konaní spoľahlivo preukázané ako jediná podstatná (hlavná) príčina
vzniku škody, nakoľko je už z jej pôsobenia možné vyvodiť vecnú súvislosť so vznikom škodlivého
následku [viď Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 105/2012 zo dňa 25.03.2013 a Rozsudok

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 32/2007 zo dňa 29.03.2007 (R 28/2008)]. V naznačenom kontexte
žalobcovia napokon znova poukazujú, že konštatovaný záver nebol v tomto konaní nikdy relevantne
spochybnený, nakoľko v jeho priebehu nebola preukázaná žiadna iná okolnosť, ktorá by mala byť
považovaná za podstatnú príčinu zmarenia zámeru podnikateľského využitia stavby 1 žalobcov a z
toho plynúcej škody. Je totiž na mieste podotknúť, že žalovaný svoje jednotlivé tvrdenia o možnej

existencii odlišných príčin nepodložil žiadnymi spôsobilými dôkazmi. Hmotnoprávnu zodpovednosť za
škodlivé následky, ktoré vznikli v dôsledku existencie nezákonných rozhodnutí legalizujúcich stavbu 2
od počiatku daného časového obdobia, preto v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. nesie štát, ktorému
zároveň, v rovine procesného práva, patrí postavenie pasívne legitimovaného subjektu (žalovaného).
Žalobcovia však zároveň dôrazne apelujú na to, aby konajúci súd po vrátení veci rozhodol o podanej

žalobe kompletným meritórnym rozsudkom, a teda aby okrem právneho základu posúdil aj jeho výšku.
Hodnota uplatňovaného nároku bola žalobcami náležite preukázaná cestou Znaleckého posudku č. 52
zo dňa 21.03.2018, vypracovaného SK ACTIVE, s.r.o., znaleckou organizáciou v odboroch ekonomika
a riadenie podnikov a ekonómia a manažment, ktorý bol konajúcemu súdu doručený spolu s podaním
žalobcov zo dňa 26.03.2018.

18. Žalovaný tvrdil, že žalobcovia odvodzujú svoj nárok na náhradu domnelého ušlého zisku od
skutočnosti, že vydaním nezákonného rozhodnutia došlo k dodatočnému povoleniu susednej stavby
penziónu stavebníkov P. L. a E. P., čím, podľa tvrdení žalobcov, došlo k znehodnoteniu ich vlastného
podnikateľského zámeru stavby penziónu. Znehodnotenie zamýšľaného podnikateľského zámeru malo

nastať podľa tvrdení žalobcov zhoršením svetelných podmienok. Žalobcovia si uplatňujú nárok na
náhradu škody v podobe ušlého zisku za obdobie od 01.07.2006 do 12.01.2011. Žalobcovia opierajú
svoj nárok o nezákonné rozhodnutie Mesta Rožňava č. XXXX/XXXX- XX-I. zo dňa 01.02.2010, ktoré
bolo zrušené rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 21.10.2010. Ku skutkovému stavu jeďalej potrebné uviesť, že žalobcovia mali na stavbu penziónu právoplatné stavebné povolenie už
od roku 2005. Nezákonné rozhodnutie ani žiadne iné rozhodnutie predtým nezakázalo žalobcom
uskutočniť ich stavebný zámer. Žalobcovia teda upustili od svojho podnikateľského zámeru svojvoľne,

iba s ohľadom na skutočnosť, že sa dozvedeli o zámere stavebníkov P. L. a E. P. stavať penzión v
bezprostrednej blízkosti ich (zamýšľaného) projektu. Jediné rozumné odôvodnenie, prečo žalobcovia
nezačali zo stavbou penziónu, bola obava žalobcov o úspech ich podnikateľského plánu, najmä
ak susedná stavba má výhodnejšiu polohu a veľkorysejšiu dispozíciu, ako stavba žalobcov. Toto
vyplýva aj zo samotnej výpovede žalobcov, ktorí tvrdili, že nestavali, lebo vyčkávali, ako sa vyvinie

susedný (konkurenčný) projekt. Žalovaný v tejto súvislosti upriamuje pozornosť súdu na skutočnosť,
že žalobcovia ani nikdy netvrdili, že nestavajú kvôli nezákonnému rozhodnutiu, o ktoré opierajú svoj
nárok. Nezákonné rozhodnutie teda nebolo tým dôvodom, pre ktorý sa žalobcovia rozhodli nestavať.
Žalobcovia ďalej vo svojich vyjadreniach pracujú s hypotézou, že susedná stavba je nepovolená. V
tejto súvislosti je však potrebné podotknúť, že susedná stavba penziónu bola legalizovaná kolaudačným
rozhodnutím. Ide teda o legálnu stavbu a úvahy žalobcov v tomto smere sú irelevantné. Údajný ušlý

zisk je iba hypotetický a nie reálny. Žalobcami uplatnený nárok na náhradu ušlého zisku vychádza z
nesprávnej premisy, že žalobcovia spĺňali všetky podmienky na dosahovanie tvorby zisku. Je dôležité si
uvedomiť, že nárok na náhradu škody sa vzťahuje len ku škode, ušlý zisk nevynímajúc, ktorá musí byť
skutočná, existujúca, v prípade ušlého zisku reálne predpokladaná, a nie hypotetická, či fiktívna. Ak by v
posudzovanom prípade žalobcovia už mali svoj penzión postavený a jeho prevádzka by generovala zisk,

a do takéhoto pravidelného chodu vecí by zasiahol žalovaný napríklad svojim nezákonným rozhodnutím,
škoda by teoreticky mohla byť za predpokladu splnenia všetkých zákonom vyžadovaných podmienok
považovaná za skutočnú. V posudzovanom prípade je však situácia diametrálne odlišná. Podnikateľský
zámer žalobcov bol v čase vydania nezákonného rozhodnutia (ako aj za celé predchádzajúce obdobie,
za ktoré si žalobcovia uplatňujú svoj nárok) stále iba v rovine úvah, keďže žalobcovia nemali penzión

postavený. Žalobcovia si nemôžu uplatňovať ušlý zisk z titulu prevádzky neexistujúceho penziónu,
od ktorého výstavby, navyše, upustili dobrovoľne (stavba im nebola zakázaná). Takýto ušlý zisk je
iba hypotetický, resp. úplne fiktívny. Žalovaný zdôrazňuje, že žalobcovia upustili od stavby penziónu
z vlastného rozhodnutia - dobrovoľne, napriek tomu, že na jeho stavbu mali dostatočne dlhý čas.
Žalobcovia mali právoplatné stavebné povolenie už od roku 2005, pričom nezákonné rozhodnutie bolo

vydané až v roku 2010, t. j. o päť (5) rokov neskôr. Susedná stavba, ktorá bola predmetom dodatočného
povoľovania, nemohla 4 byť prekážkou pre žalobcov, aby dostavali svoju vtedajšiu stavbu do takej
podoby, ako ju mali povolenú. Nebolo dôvodné, aby vyčkávali s dokončením svojej stavby. Žalobcovia
teda absurdne požadujú ušlý zisk z prevádzkovania zamýšľanej stavby, ktorú mali právoplatné povolenú,
avšak z vlastnej vôle ju nedokončili ani v časovom období piatich rokov. Vo svetle týchto okolností

nemožno hovoriť o tom, že žalobcovia mali zabezpečené predpoklady na pravidelný chod vecí a
reálny, resp. bezprostredný predpoklad dosiahnutia zisku. Ušlý zisk je stratou konkrétnej, reálnej
a preukázateľnej príležitosti zhodnotenia majetku, avšak len za predpokladu, že pravdepodobnosť
dosiahnutiaziskuupoškodenéhojesohľadomnaexistujúceokolnostitohoktoréhokonkrétnehoprípadu
vysoko pravdepodobná až blížiaca sa k istote (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 195/2015,

4 Cdo 319/2008, 1 Cdo 76/2008). Bremeno tvrdenia a preukázania týchto okolností leží výlučne na
poškodenom. Nepreukázanie existencie takýchto skutkových okolností by potom mohlo viesť len k
záveru, že ušlý zisk, ktorého sa žalobcovia v konaní domáhajú, je skutočne iba „fikciou“ (Uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 513/2014). V prípade ušlého zisku musí ísť o ujmu už nastalú
(vzniklú) a nie o ujmu, ktorá by hypoteticky mohla vzniknúť v budúcnosti (z uznesenia Najvyššieho

súdu SR sp. zn. 4 MCdo 23/2008). Za ušlý zisk možno pritom považovať len takú majetkovú ujmu,
ktorej vznik je podložený už existujúcimi okolnosťami. Z uvedeného dôvodu v posudzovanom prípade
logicky nemožno hovoriť o existencii škody v podobe ušlého zisku. Aj existencia ušlého zisku musí byť
vždy bezpečne preukázaná a musí byť založená na konkrétnych skutkových okolnostiach. V prípade
ušlého zisku nie je možné preukázať jeho reálnu existenciu, ale musia byť dokazované také konkrétne

skutkové okolnosti (tvrdené poškodeným), ktoré pri logickej úvahe povedú súd k záveru, že ušlý zisk
by skutočne vznikol nebyť protiprávnej udalosti, t.j. dokazuje sa pravdepodobnosť dosiahnutia ušlého
zisku u poškodeného v danom čase a podľa miery dokázanej pravdepodobnosti, je potom možné
urobiť záver o tom, či by za daných okolností bol žalovaný ušlý zisk aj reálnym. Žalovaný poukazuje
na skutočnosť, že domnelý ušlý zisk podľa znaleckého posudku znaleckej organizácie SK ACTIVE,

s. r. o. je nesprávne vypočítaný a výrazne nadhodnotený. Uvedené je možné preukázať viacerými
faktickými chybami v znaleckom posudku, ktoré ho robia nedôveryhodným. Tieto sú zjavné už na
prvý pohľad, napr.: 1. Znalecký posudok počíta so ziskom z prevádzky penziónu a baru. Znalecká
organizácia predpokladá výnosy z prevádzky baru okolo 2,7 mil. EUR za obdobie 10 rokov, t.j. cca 270000 eur/rok. Žalovaný upriamuje pozornosť na skutočnosť, že znalecká organizácia v prípade prepočtov
výnosov z prevádzky baru ani neobsahuje predpokladanú analýzu jeho návštevnosti. Pri jednoduchých
orientačných prepočtoch je možné dospieť k záverom, že pri takýchto výnosoch by muselo každý jeden

deňvkaždomtýždninavštíviťbarcca75až100ľudíakaždýznichbymuselvbareminúťaspoň10eur.S
ohľadomnaviaceréobjektívnefaktory(vysokánezamestnanosťvokreseRožňavaastýmspojenánízka
kúpyschopnosť obyvateľstva, nízky počet obyvateľov mesta Rožňava v porovnaní s väčšími mestami,
slabo rozvinutý turizmus, malá podlahová plocha baru a pod.) je táto suma úplne premrštená a absolútne
nereálna. 2. Znalecký posudok ďalej úplne ignoruje existenciu susedného penziónu stavebníkov P.

L. a E. P., ktorý sa nachádza v bezprostrednej blízkosti stavby žalobcov. Ide o legálnu stavbu a
riadne povolenú prevádzku. Ako môže byť posudok objektívny, ak neberie do úvahy existenciu priamej
(bezprostrednej) konkurencie? Je na prvý pohľad zrejmé, že konkurenčné prostredie dvoch penziónov
postavených vedľa seba by nepochybne malo silný negatívny dopad na finančné výsledky podnikania
žalobcov. Znalecká organizácia však túto skutočnosť vedome odignorovala. Sumarizujúc uvedené,
znaleckýposudokznaleckejorganizácieSKACTIVE,s.r.o.možnopovažovaťzanepravdivý,tendenčný

a nepoužiteľný pre potreby tohto konania. Prípadným uložením povinnosti žalovanému zaplatiť ušlý zisk
v tomto rozsahu by sa žalobcovia neprimeraným spôsobom obohatili, čo určite nie je účelom inštitútu
náhrady škody.

19. Do konania vstúpil ako intervenient na strane žalovaného Mesto Rožňava. Svoj vstup do konania

odôvodnil tým, že Mesto Rožňava svoj právny záujem na výsledku sporu odvodzuje od prípadného
regresného nároku žalovaného v zmysle § 22 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o zodpovednosti
štátu za škodu“). Mesto Rožňava vzhľadom na prípadný regresný nárok žalobcu má právny záujem
na výsledku sporu, určení či je nárok žalobcov daný, eventuálne v neposlednom rade prípadnej výšky

nároku na náhradu škody a jej príslušenstva. Na pojednávaní dňa 14.09. 2021 intervenient vzniesol
námietku premlčania voči nárokom týkajúcim sa obdobia od 01.07. 2006 do 31.01. 2009 a to z dôvodu,
že žalobca si svoj nárok uplatňuje ako nárok na náhradu škody resp. ušlého zisku, ktorý sa v zmysle
§ 106 OZ sa premlčuje jednak v subjektívnych a premlčacích lehotách, pričom došlo k podaniu návrhu
na súd dňa 31.01. 2012. Žalobcovia si do dnešného dňa nesplnili ani danosti osobných predpokladov

na uplatnenie nároku na náhradu škody zo zodpovednosti podľa z.č. 214/2003 Z.z. a nárok, ktorý sa
datuje odo dňa 12.01. 2011 si neuplatnil v rámci predbežného prerokovania nároku a teda nespĺňa ani
osobitný predpoklad na rozhodnutie vo veci, a to uplatnenie nároku. Do dnešného dňa nebola zo strany
žalobcov preukázaná príčinná súvislosť medzi danosťou nároku a samotnou škodovou udalosťou a má
zato, že nesplnili ani osobitné predpoklady na uplatnenie nároku, keďže túto časť žalobného nároku po

12.01. 2011 neriešili cestou tzv. predbežného prerokovania nároku pred žalovaným. Zároveň vzniesol
námietku premlčania aj k nárokom predstavujúcim uplatnený nárok od 13.01. 2011 až po 16.02. 2015
v zmysle ZP č. 52/2018 a to z dôvodu, že žalobca tento nárok špecifikoval a odôvodnil až v podaní dňa
26.03. 2018, čo bolo po uplynutí premlčacích lehôt na uplatnenie náhrady škody. Žiadal žalobu v celom
rozsahu zamietnuť.

20. Podľa § 3 ods. 1, 2, zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci 1)Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá
bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a)nezákonným rozhodnutím, b)nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej

slobody, c)rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d)nesprávnym
úradným postupom. 2)Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

21. Podľa § 5 ods. 1/ zák.č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto

konaní.

22. Podľa § 6 ods. 1/ zák.č. 514/2003 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom.

23. Právnu úpravu náhrady škody je vo všeobecnosti potrebné charakterizovať tým, že základným
predpokladom zodpovednosti za škodu je existencia zodpovednostného vzťahu, ktorý je daný -existenciou oprávneného a zodpovedného subjektu - existenciou právnej úpravy spájajúcej správanie
daného subjektu so zodpovednosťou - naplnenie ďalších predpokladov vyžadovaných právnou úpravou.

24. Zákon č. 514/3003 Z. z. zakladá objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa
nemôže zbaviť. Neposudzuje sa teda správnosť rozhodnutia jeho orgánu z hľadiska, či pri rozhodovaní
porušil právnu povinnosť a škodu zavinil. Rozhodujúcim kritériom zákonnosti konania vedeného
orgánom verejnej moci je výsledok tohto konania. Jedným zo základných predpokladov zodpovednosti
štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím v zmysle § 6 ods. 1 veta prvá zákona č. 514/2003

Z.z. je zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda, preto treba mať
na zreteli, že zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá majetková
ujma spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu bola odčinená. Uznesenie Najvyššieho
súdu sp. zn. 4 M Cdo 20/2009 z 30. mája 2011 uvádza, že zákonnosť či nezákonnosť rozhodnutia vo
všeobecnosti je otázkou súladu rozhodnutia s objektívnym právom. Tak rozhodnutie, ktoré bolo zrušené
z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia, z dôvodu nesprávne alebo nedostatočne zisteného

skutkového stavu ako i z dôvodu vady konania je nezákonné a za splnenia ostatných zákonných
podmienok môže zakladať zodpovednosť štátu za škodu, ktorá prípadne z takéhoto rozhodnutia vznikla
účastníkovi. Aj napriek tomu, že pojem nezákonné rozhodnutie nie je v zákone definovaný, je však
možné konštatovať, že pod nezákonným rozhodnutím sa dá rozumieť akékoľvek rozhodnutie orgánu
verejnejmoci,ktoréjevrozporesprávnymporiadkomSlovenskejrepubliky,alebozáväzkamiSlovenskej

republiky, vyplývajúcimi z platnej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná a bolo
z dôvodu nezákonnosti zrušené alebo zmenené príslušným orgánom. Pokiaľ príslušný orgán určité
rozhodnutie zrušil z dôvodov uvedených v odôvodnení rozhodnutia, je možné uzavrieť, že sa tak mohlo
stať jedine z dôvodu jeho rozporu s platnými právnymi predpismi, a teda z dôvodu jeho nezákonnosti.

25. Súd sa zaoberal námietkou premlčania vznesenou právnou zástupkyňou intervenienta pričom zistil,
že nárok žalobcov v zmysle jej vznesenej námietky premlčania nie je premlčaný, teda námietka dôvodná
nie je.

26. Podľa § 106 ods. 1/ Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo

dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

27. V ustanovení § 106 sa využíva normatívny konštrukt kombinácie dvojročnej subjektívnej premlčacej
lehoty a trojročnej objektívnej premlčacej lehoty. Pre vzťah týchto lehôt je charakteristické, že ich plynutie
je komplementárne, t.z. že okamih, v ktorom mohol oprávnený subjekt uplatniť právo po prvýkrát, sa

zásadne definuje momentom nadobudnutia subjektívnej vedomosti oprávnenej osoby. Od tohto okamihu
začína plynúť dvojročná premlčacia lehota na uplatnenie práva na súde. Táto subjektívna premlčacia
lehota však plynie v rámci lehoty objektívnej ustanovenej na tri roky. Objektívna premlčacia lehota začína
plynúť od právnej udalosti zakladajúcej nárok oprávneného (poškodeného), v ktorom je v tomto prípade
škodná udalosť. Z tohto vyplýva, že oprávnený subjekt môže uplatniť právo na náhradu škody najneskôr

posledný deň objektívnej premlčacej lehoty. Zároveň sa však vyžaduje aj uplatnenie práva najneskôr
posledný deň subjektívnej premlčacej lehoty.

28. Krajský súd v Košiciach vydal vo veci meritórny rozsudok č.k. 6S/13422/2010 -51 dňa 21.10.2010,
ktorým zrušil napadnuté rozhodnutie Krajského stavebného úradu, ako aj rozhodnutie Mesta Rožňava

č. XXXX/XXXX-XX-I. z 01.02. 2010 a vec vrátil Krajskému stavebnému úradu na ďalšie konanie.
Predmetný rozsudok sa stal právoplatným dňa 12.01. 2011 a vykonateľným dňa 16.01. 2011. Túto
skutočnosť považuje súd za rozhodujúcu pre plynutie premlčacích lehôt. Žalobcovia podali žalobu na
súd dňa 31.01. 2012, teda ju podali v zákonnej objektívnej aj subjektívnej premlčacej lehote v zmysle
§ 106 ods. 1/ Občianskeho zákonníka.

29. S tvrdením právnej zástupkyne intervenienta, že žalobcovia si do dnešného dňa nesplnili danosti
osobných predpokladov na uplatnenie nároku a na náhradu škody o zodpovednosti podľa zákona
č. 214/2003 Z.z. a nárok, ktorý sa datuje odo dňa 12.01. 2012 si neuplatnili v rámci predbežného
prerokovania nárok a teda nespĺňajú ani osobitný predpoklad na rozhodnutie vo veci a to uplatnenie

nároku, s tým súd súhlasí. Z dokazovania vyplýva, že dňa 01.07. 2011 podali žalobcovia na Ministerstvo
dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR návrh na predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 513/2013 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci. Dňa 19.08. 2011 vo veci bolo vydané nové rozhodnutie Mesta Rožňava č.XXXX/XXXX-XX-M., ktorým bola opätovne dodatočne povolená stavba „Penzión na M. H. Č.. X E. -
prístavba“. Žalobcovia proti tomuto rozhodnutiu podali na Krajskom stavebnom úrade odvolanie, pričom
dňa 12.01. 2012 Krajský stavebný úrad rozhodol o tomto odvolaní tak, že rozhodnutie stavebného

úradu zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie.

30. Podľa § 391 ods. 2/ CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

31. Podľa § 391 ods. 3/ CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej
inštancie vo veci ďalej postupovať.

32. Podľa článku 8 C.s.p., strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo
veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

33. Podľa § 149 C.s.p., prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

34. Základnou procesnou povinnosťou sporových strán je povinnosť uviesť skutkové tvrdenia podstatné
pre rozhodnutie vo veci a povinnosť označiť a doložiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Žalobca je
povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho porušené alebo ohrozené právo alebo
právom chránený záujem a žalovaný je povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré právo žalobcu
vylučujú. Dokazovať je povinný každý, kto v spore niečo tvrdí.

35. Podľa § 151 ods. 1 a 2 C.s.p., skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

36. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že skutkové tvrdenie sa považuje za nesporné,
ak protistrana vyhlási, že je pravdivé, alebo ak sa aplikuje právna domnienka uvedená v uvedenom
ustanovení, podľa ktorej platí, že skutkové tvrdenie je nesporné, ak ho protistrana nepoprela vôbec
alebo ak ho síce poprela, ale neúčinne. Pre popretie skutkových tvrdení platia rovnaké požiadavky ako
pre predkladanie skutkových tvrdení, to znamená, že strana musí nielen popierať tvrdenia protistrany,

ale musí uviesť vlastné tvrdenia a tieto musí preukázať, resp. predložiť alebo navrhnúť dôkazy na
preukázanie týchto svojich tvrdení, inak sa takéto popretie považuje za neúčinné.

37. Súd zamietol žalobu žalobcov najmä z toho dôvodu, že zistil, že stavebníci P. L. a E. P.Ý.
ešte v roku 2006 postavili bez stavebného povolenia svoju nepovolenú prístavbu do výšky 2,5 m.

Prvýkrát títo stavebníci podali žiadosť o dodatočné povolenie 30.12. 2008 bez potrebných dokladov,
ktoré na výzvu stavebného úradu čiastočne doplňovali, potom sa viedlo stavebné konanie, pričom
stavebný úrad dňa 25.08. 2009 vydal rozhodnutie o zastavení konania z dôvodu, že požadovanú
svetlotechnickú štúdiu (prepracovanú projektovú dokumentáciu) stavebníci penziónu na Košickej ulici
č. 1 v Rožňave nepredložili. Toto stavebné konanie bolo obnovené v roku 2010, kedy dňa 01.02.

2010 stavebný úrad vydal dodatočné povolenie stavby, teda to rozhodnutie, ktoré ako nezákonné bolo
súdom zrušené. Žalobcovia svoj nárok proti žalovanému opierajú o nezákonné rozhodnutie, pričom však
stavba na susednom pozemku bez stavebného povolenia stála predtým a to najmenej dva roky (pred
požiadaním jej stavebníkov o dodatočné stavebné povolenie a až štyri roky pred vydaním rozhodnutia,
ktoré ako nezákonné bolo zrušené). Nárok na ušlý zisk si pritom žalobcovia uplatňujú už od 01.07.

2006. Žalobcovia teda v konaní nepreukázali, že od ukončenia svojej stavby upustili v dôsledku už
stojacej stavby stavebníkov L. R. P. (najmenej do výšky 2,5 m), alebo na základe iných skutočností,
ktoré súvisia s postupom stavebného úradu. Nárok si žalobcovia na náhradu škody voči žalovanému
žalobcovia uplatňujú pre nezákonné rozhodnutie. Žalobcovia teda nepreukázali príčinnú súvislosť medzi
nezákonným rozhodnutím a tvrdenou škodou. Súdu z dokazovania vyplýva, že žalobcovia upustili od

dostavby svojej stavby najmä kvôli konkurencii v podnikaní, čo však nemôže spôsobovať dôvodnosť
nároku žalobcov voči žalovanému.38. Podľa Uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 M Cdo 16/2012: „Príčinná súvislosť (kauzálny
nexus) je podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty. O vzťah príčinnej súvislosti ide
vtedy, ak protiprávne konanie a vznik škody sú v logickom slede, a teda ak protiprávne konanie škodcu

bolo príčinou a vznik škody následkom tejto príčiny. Vzťah príčiny a následku musí byť bezprostredný
(priamy); príčinnú súvislosť treba vždy preukázať. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a
túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody
môže byť len také konanie (alebo opomenutie), bez ktorého by škodný následok nevznikol. Musí byť
teda doložené, že nebyť protiprávneho konania (opomenutia) škodcu, škodlivý následok by nenastal.

Ak príčinou škody je iná skutočnosť (napr. porušenie zmluvnej povinnosti samotným poškodeným),
zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti medzi určitým protiprávnym konaním a
konkrétnou škodou je otázkou skutkovou. Pri riešení otázky príčinnej súvislosti je právnym posúdením
veci vymedzenie, medzi akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy
má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie zodpovednosti za škodu má preto určujúci význam,
v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je požadovaná náhrada. Práve vo vzťahu

medzi konkrétnou ujmou poškodeného (ak vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne),
sa príčinná súvislosť zisťuje.“

39. Podľa Rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 129/2008 zo dňa 30.07.2009: „Konečne, ani
vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi nesprávnym úradným postupom a škodou zákon č.

58/1969 Zb. nevysvetľuje. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba javov (objektívnych
súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti
ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou
vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti nie je
otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri

zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju
vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová
súvislosť napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (porovnaj R 21/1992). Príčinou vzniku škody
nie je skutočnosť, ktorá je už sama následkom (porovnaj R 7/1979). V postupnom slede javov je
každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa

stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite.
Atribútom príčinnej súvislosti je totiž “priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo
(bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy,
bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v
dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody

existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.“

40. Podľa Rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 130/2010: „Príčinnú súvislosť nemožno
zamieňať za súvislosť časovú (Rc 7 /1992). O vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) ide vtedy, ak je
medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku

škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nevznikne. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou
právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní
príčinnej súvislosti je treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala
a je rozhodujúca iba vecná súvislosť príčiny a následku.“

41. Podľa Rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2Cdo 292/2006: „Atribútom príčinnej súvislosti
je „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza
následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený;
nestačí, ak je iba sprostredkovaný.“

42. Podľa Rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 Cdo 89/2011 zo dňa 31.07.2012 a Rozsudok
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 M Cdo 11/2010 zo dňa 31.01.2012: „Príčinná súvislosť (kauzálny nexus)
ako jeden zo základných predpokladov zodpovednosti za škodu vyžaduje, aby protiprávne konanie a
vznik škody boli v logickom slede (nexus = spojenie, súvislosť, sled), teda aby protiprávne konanie
bolo príčinou a vznik škody vrátane jej rozsahu následkom tejto príčiny. Rozhodujúca je vecná súvislosť

príčiny a následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach.
Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie (alebo opomenutie), bez ktorého by škodný následok
nevznikol. Základom je úvaha (test conditio sine qua non spoločný pre takmer všetky právne systémy
Európskej únie), či by škodlivý následok nastal bez konania škodcu. Ak by tomu tak bolo, príčinnásúvislosť by daná nebola. Podľa teórie tzv. adekvátnej príčinnej súvislosti, príčinná súvislosť je daná
vtedy, ak je škoda podľa všeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí a skúseností adekvátnym dôsledkom
protiprávneho úkonu.“

43. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nárok na náhradu ušlého zisku bol uplatnený
nesprávne a to z dôvodu, že nikdy neboli splnené predpoklady na jeho dosahovanie, žalobcovia
neprevádzkovali penzión, ktorý by im generoval zisk, nemali dokonca ani postavenú stavbu, v ktorej
by takýto penzión prevádzkovali. Za takýchto okolností nemožno hovoriť o skutočnom ušlom zisku.

V zaužívanej rozhodovacej praxe v prípade ušlého zisku musí ísť o ujmu už na stalú a nie o ujmu,
ktorý by mohla vzniknúť v budúcnosti. Rovnaký odborný názor zdieľa aj odborná literatúra. Nie je
daná príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a domnelým ušlým ziskom, toto je poprené
skutočnosťou, že žalobcovia odvádzajú svoj nárok na ušlý zisk od nezákonného rozhodnutia z roku
2010, avšak ušlý zisk si uplatňujú už od roku 2006. Na túto nelogickosť poukázal aj KS v Košiciach
vo svojom uznesení, v ktorom spochybnil existenciu príčinnej súvislosti. Atribútom príčinnej súvislosti

je priamosť. Ušlý zisk, ktorý z časového hľadiska predchádza vydaniu nezákonného rozhodnutia musel
byť v rozhodnom období vyvolaný inou príčinou, ako je nezákonné rozhodnutie. Nezákonné rozhodnutie
sa netýkalo stavby žalobcov. Realizácia stavby žalobcov nebola zakázaná nezákonným rozhodnutím.
Naopak, v konaní bolo preukázané, že žalobcovia nestavali, lebo vyčkávali, ako sa vyvinie susedná
stavba. Za takýchto okolností nemožno konštatovať ani časovú ani vecnú súvislosť. Ak mali žalobcovia

podozrenie, že susedia zasiahnu svojou stavbou do ich práv, mohli sa t.č. obrátiť na orgány ochrany
práva. Zavinenie vzniku ušlého zisku však nemožno pripísať žalovanému. Možno teda konštatovať, že v
posudzovanejvecinebolinaplnenézákonnépredpokladyvznikuzodpovednostižalovanéhozaušlýzisk.

44. V konaní nebola preukázaná skutočnosť, že by žalobcovia skutočne disponovali finančnými

prostriedkami na stavbu penziónu. Nie je vylúčené, že žalobcovia upustili od stavby penziónu práve z
dôvodu nedostatku finančných prostriedkov na jeho stavbu. Žalobcovia rovnako nepreukázali existenciu
zmlúv so stavebnými spoločnosťami, ktoré sa mali podieľať na stavbe penziónu. Ak by žalobcovia
skutočne disponovali finančnými prostriedkami na stavbu penziónu a jeho vybavenie, mohli ho postaviť
s takými zmenami v projektovej dokumentácii, ktorá by sa vysporiadala s nedostatkom prístupu

svetla. Prípadne mohli prehodnotiť svoj podnikateľský zámer a postaviť nebytové priestory (napríklad
kancelárie), z ktorých prenájmu mohli mať zisk. Žalobcovia nepreukázali, že skutočne disponovali
finančnými prostriedkami na stavbu penziónu a jeho vybavenie. Rozhodnutie žalobcov nezačať stavbu
bolo vyvolané najmä stratou atraktivity zamýšľaného podnikateľského zámeru, keďže aj susedná
stavba mala byť tiež penziónom a s ohľadom na výhodnejšiu polohu a väčšiu dispozíciu mala lepšie

predpoklady na úspech v konkurenčnom boji. Rovnako nie sú vylúčené ani iné faktory, ako napríklad
nedostatok finančných prostriedkov na uskutočnenie stavby. K prerušeniu stavby došlo z dôvodu
rozhodnutia samotných žalobcov, keďže pokračovanie v realizácii podnikateľského plánu sa pre nich
stalo neatraktívne. Realizácia stavby žalobcov nebola zakázaná nezákonným rozhodnutím. Nezákonné
rozhodnutie nebránilo žalobcom uskutočniť zamýšľanú stavbu podľa pôvodného projektu, alebo hoci aj

so zmenami v projekte, ktoré by viedli k zlepšeniu prístupu denného svetla. Atribútom príčinnej súvislosti
je „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza
následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený;
nestačí, ak je iba „sprostredkovaný“. Súdu vyplynulo z dokazovania, že bezprostrednou príčinou, ktorá
mala za následok nedokončenie stavby, je rozhodnutie samotných žalobcov a práve tento dôvod má

povahu bezprostrednej príčiny nedokončenia stavby. Za takých okolností nemožno konštatovať ani
vecnú ani časovú príčinnú súvislosť s nezákonným rozhodnutím. Žalobcovia odvádzajú svoj nárok na
náhradu škody (a súčasne tento nárok predbežne prejednali) z titulu nezákonného rozhodnutia Mesta
Rožňava č. XXXX/XXXX-XX-I. zo dňa 01.02.2010, ktoré bolo zrušené rozsudkom Krajského súdu v
Košiciach zo dňa 21.10.2010. Žalobcovia si uplatňujú nárok na náhradu škody v podobe ušlého zisku

za obdobie od 01.07.2006 do 12.01.2011. Domnelá škoda v podobe ušlého zisku, ktorú si žalobcovia
uplatňujú za obdobie pred vydaním nezákonného rozhodnutia (t. j. od 01.07.2006 do 31.01.2010), nemá
príčinnú súvislosť s nezákonným rozhodnutím. Škoda, ktorá z časového hľadiska predchádza vydaniu
nezákonného rozhodnutia, musela byť logicky vyvolaná inou príčinou, ako je nezákonné rozhodnutie.
Tou príčinou je svojvoľné rozhodnutie žalobcov nezačať s výstavbou penziónu. Žalobcovia v tom

čase predsa nemohli predpokladať vydanie nezákonného rozhodnutia. Ak mali žalobcovia v minulosti
podozrenie, že počas obdobia od 01.07.2006 do vydania nezákonného rozhodnutia boli porušené ich
práva, mali sa v tom čase domáhať ich ochrany. Súdu teda vyplynulo z dokazovania, že rozhodnutie
žalobcov nerealizovať ich podnikateľský plán sa zrodilo pred vydaním nezákonného rozhodnutia abolo následkom počínania stavebníkov susedného penziónu (pána L. R. P.). Táto skutočnosť vyplýva
aj zo samotnej výpovede žalobcov, ktorí tvrdili, že nestavali, lebo vyčkávali, ako sa vyvinie susedný
konkurenčný projekt. Dá sa povedať, že rozhodnutie žalobcov nezačať stavbu bolo vyvolané stratou

aktivity podnikateľského zámeru, resp. neistotou z daného výsledku tohto podnikateľského zámeru. Za
týchto okolností je teda nemožné konštatovať príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a
vznikom škody, ktorú žalobcovia uplatňujú v tomto konaní.

45. Za tohto záveru má súd za to, že žalovaný vo veci náhrady škody, ktorá vznikla žalobcom výstavbou

resp. dostavbou susedného penziónu nie je pasívne legitimovaný, teda žalobe súd vyhovieť nemôže.

46. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že strana sporu sa s právnym
názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo
arbitrárnosti rozhodnutia súdu (napr. I. ÚS 188/06). Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky prijalo dňa 3.12.2015 pod R 2/2016 zjednocujúce stanovisko, podľa ktorého:

„Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho
súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie
dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania
podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku“. Zmeny v právnej úprave dovolania a
dovolacieho konania, ktoré nadobudli účinnosť od 1. júla 2016, sa podstaty a zmyslu tohto stanoviska

nedotkli, preto ho treba považovať aj naďalej za aktuálne. Uplatnenie druhej vety stanoviska R 2/2016
predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých (extrémnych) prípadov,
ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide
v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa
vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém.“

47. O trovách súd rozhodol podľa § 255 ods. 1/ CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný aj intervenient mali vo veci plný úspech, súd im
priznal plnú náhradu trov konania voči žalobcom, ktorí vo veci úspech nemali.

48.Podľa§262ods. 2CSPovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva
na Okresnom súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.

Podľa ustanovenia § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364
C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania. Podľa § 365 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené
procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku
2 citovaného § odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné

uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú
v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného §
odvolaciedôvodyadôkazynaichpreukázaniemožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodanie
odvolania.
Podľa § 125 ods. 1,2,3 C. s. p. podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v

elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizáciepodľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe
autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie
sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej podobe

treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol
založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z. z. - Exekučného poriadku).