Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 29, 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/230/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3515211805
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3515211805.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobcu J. L. R., C., so sídlom B.,
P. XX, IČO: XX XXX XXX, zastúpenému R. & J. R.., so sídlom L., Y. X, proti žalovaným 1/ H. V. R..,
narodenému dňa XX.XX.XXXX., bytom R. V., P. XXX/X., 2/ U. V., narodenej dňa XX.XX.XXXX, bytom R.
V., P. XXX/X, 3/ H. V. H.., narodenému dňa XX.XX.XXXX, bytom R. V., P. XXX/X, 4/ G. V. H.., narodenej

dňa XX.XX.XXXX., bytom R. V., P. XXX/X, všetci žalovaní zastúpení: Advokátska kancelária M., R.., so
sídlom L., D. XX, o odporovanie právnych úkonov, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Nové Mesto nad Váhom zo dňa 04. júla 2018, č. k. 9C/265/2015-342, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný 1/, 2/, 3/, 4/ m a j ú proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojim rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovaným domáhal
určenia, že kúpna zmluva, ktorou boli prevedené nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v k. ú. R. V., zapísané
na LV č. XXXX z H. V. a jeho manželky, obaja bytom R. V., P. XXX/X, ako predávajúci, na žalovaných 1/,
2/, ako kupujúcich, je voči nemu neúčinná a súčasne sa domáhal určenia, že darovacia zmluva, ktorou
boli predmetné nehnuteľnosti prevedené zo žalovaných 1/, 2/ ako darcov, na žalovaných 3/,
4/ ako obdarovaných, je voči nemu neúčinná (výrok I). O trovách konania rozhodol tak, že žalovaným

priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi vo výške 100 % (výrok II.).

2. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že dňa 28.06.2010 uzatvoril právny predchodca
žalobcu ako veriteľ s V., s.r.o., ako dlžníkom Zmluvu o úvere č. XXX XXX, na základe
ktorej poskytol dlžníkovi úver 111.738,- eur. Dňa 28.06.2010 vystavil dlžník v prospech žalobcu vlastnú
zmenku a následne sa aj zmenkoví ručitelia - H. V., nar. XX.XX.XXXX, a E. H., nar. XX.XX.XXXX, za jej
zaplatenie zaručili vystavením zmenky. Zmenkovým platobným rozkazom Okresného súdu Bratislava

V., č. k. 5Zm/213/2012-13, bola dlžníkovi a zmenkovým ručiteľom uložená
povinnosť zaplatiť veriteľovi 123.463,47 eur s príslušenstvom. Voči zmenkovému platobnému rozkazu
podali zmenkoví ručitelia námietky, Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V., č. k.
1CbZm/177/2013-111, bol Zmenkový platobný rozkaz ponechaný voči zmenkovým ručiteľom v platnosti.
Okremtejtopohľadávkyuzatvorildňa28.06.02010právnypredchodcažalobcuakoveriteľsV.,s.r.o.,ako
dlžníkom, Zmluvu o úvere č. XXX XXX XXXX, na základe ktorej poskytol dlžníkovi 150.000,- eur.

Dlžník v prospech veriteľa vystavil 28.06.2010 vlastnú zmenku a zmenkoví ručitelia sa za jej zaplatenie
zaručili. K splneniu záväzkov nedošlo, aj v prípade tejto úverovej zmluvy bol vydaný Zmenkový platobný
rozkaz Okresným súdom Bratislava V., č. k. 4Zm/214/2012-14, ktorým bola dlžníkovi a zmenkovýmručiteľom uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 116.031,48 eur s príslušenstvom. Zmenkoví ručitelia
podali námietky, pričom zmenkový platobný rozkaz bol na základe Rozsudku Okresného súdu Bratislava
V., č. k. 1CbZm/178/2013-103, ponechaný v platnosti, rozhodnutie bolo potvrdené i odvolacím súdom.

3. Dňa 16.07.2013 bola medzi zmenkovým ručiteľom a jeho manželkou ako predávajúcimi a žalovanými
1/ a 2/ ako kupujúcimi, uzatvorená Kúpna zmluva, na základe ktorej predávajúci previedli na kupujúcich
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území: R. V., obec: R. V., okres: X. H. X. Y., zapísané
na liste vlastníctva č. XXXX, evidované Okresným úradom X. H. X. Y., katastrálny odbor, a to pozemky:

zastavené plochy a nádvoria parc. reg. „C“ č. XXXX/X výmera XX m2, zastavené plochy a nádvoria
parc. reg. „C“ č. XXXX/X výmera XXX m2, ostatné plochy parc. reg. „C“ č. XXXX/X výmera XXX m2,
zastavené plochy a nádvoria parc. reg. „C“ č. XXXX/X výmera XXX m2, zastavené plochy a nádvoria
parc. reg. „C“ č. XXXX/X výmera XX m2, stavby: rodinný dom súp. č. XXX postavený na parc. reg. „C“
č. XXXX/X, lovecká izba s garážou súp. č. XXXX postavený na parc. reg. „C“ č. XXXX/X, garáž súp.
č. XXXX postavený na parc. reg. „C“ č. XXXX/X, garáž postavená na parc. reg. „C“ č. XXXX/

X. Vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti bol povolený Správou katastra X. H. nad
Y. v konaní vedenom pod číslom V XXXX/XX.

4. V konaní žalovaní 1/ a 2/ preukázali, že k vyplateniu časti kúpnej ceny za nehnuteľnosti vo výške
42.300,- eur došlo tým spôsobom, že žalovaní 1/ a 2/ predali svoju nehnuteľnosť a kúpna cena za

ich nehnuteľnosť bola poukázaná priamo zmenkovému ručiteľovi. Pokiaľ ide o úhradu zostávajúcej
časti kúpnej ceny, bolo súdu predložené potvrdenie o úhrade kúpnej ceny v celosti, pričom z výsluchu
žalovaných 1/ a 2/ vyplýva, že zostávajúca časť kúpnej ceny bola uhradená najskôr v sume 8.000,- eur
a postupne boli vyplácané ďalšie splátky, k čomu žalovaní 1/ a 2/ doklady nemajú.

5. Dňa 02.10.2013 bola medzi žalovanými 1/ a 2/ ako darcami a žalovanými 3/ a 4/ ako obdarovanými,
uzatvorená Darovacia zmluva, na základe ktorej uvedené nehnuteľnosti previedli darcovia na
obdarovaných. Vklad bol povolený Rozhodnutím Okresného úradu Nové Mesto nad Váhom zo dňa
13.01.2014, číslo vkladu V XXXX/XX.

6. Pokiaľ ide o prvý právny úkon, ktorého odporovateľnosti sa žalobca domáha (Kúpna zmluva zo dňa
16.07.2013),zdokladovpredloženýchžalobcomvyplýva,žežalobabolapodanávčasatiežjenesporné,
ževzťahžalovaných1/a2/vovzťahukdlžníkovi(zmenkovémuručiteľoviH.V.)trebapovažovaťzavzťah
na úrovni blízkej osoby (§ 116 Občianskeho zákonníka), keďže žalovaní 1/ a 2/ nadobúdali nehnuteľnosti
ako rodičia dlžníka.

7. Súd prvej inštancie sa v prvom rade, v prípade tohto právneho úkonu, zaoberal otázkou tzv. pasívnej
vecnej legitimácie žalovaných 1/ a 2/ ako osôb, ktorým dlžník predal nehnuteľnosti kúpnou zmluvou.
Poukázal na skutočnosť, že zmyslom § 42a Občianskeho zákonníka je, aby veriteľ dosiahol rozhodnutie
súdu, ktorým by bolo určené, že je voči nemu neúčinný dlžníkom urobený právny úkon, ktorý skracuje

uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, teda, aby mohol následne svoju pohľadávku uspokojiť z
takejto nehnuteľnosti. Rozhodnutie súdu, ktorým je vyhovené odporovacej žalobe, potom predstavuje
základ k tomu, že sa veriteľ môže na základe titulu spôsobilého na výkon rozhodnutia, domáhať
nariadenia alebo vykonania výkonu rozhodnutia postihnutím toho, čo odporovaným právnym úkonom
ušlo z majetku dlžníka, a to nie voči dlžníkovi, ale už priamo voči osobe, s ktorou alebo v prospech ktorej

bolprávnyúkonurobený.Vprípade,žeuspokojenieveriteľaztohtomajetkuniejemožné,musísaveriteľ
namiesto určenia neúčinnosti právneho úkonu domáhať, aby mu ten, komu z odporovateľného právneho
úkonu dlžníka vznikol prospech, vydal takto získané plnenie. Návrh o určenie, že dlžníkov právny úkon
je voči veriteľovi neúčinný, môže byť úspešný len vtedy, ak bola žaloba podaná voči osobe, s ktorou
alebo v prospech ktorej bol právny úkon urobený so splnením predpokladu, že takáto osoba získala

odporovaným právnym úkonom prospech. V danom prípade však žalovaní 1/ a 2/ nehnuteľnosti darovali
žalovaným 3/ a 4/. Berúc do úvahy toto zistenie (pričom je zrejmé, že z takéhoto úkonu - darovacej
zmluvy - ani nezískali prospech), je zrejmé, že na strane žalovaných 1/ a 2/ nie je daná pasívna vecná
legitimácia v prípade žaloby o určenie neúčinnosti právneho úkonu. Bolo právom žalobcu domáhať sa
namiesto určenia neúčinnosti právneho úkonu, aby mu žalovaní 1/ a 2/ prípadne vydali získané plnenie

(prospech),ikeďvprípadenáslednejdarovacejzmluvyzrejmeoprospechuťažkomožnohovoriť.Žaloba
vo vzťahu k žalovaným 1/ a 2/ však takto postavená nie je. V čase, keď sa žalobca domáhal určenia
neúčinnosti právneho úkonu, patrilo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam už žalovaným 3/ a 4/, teda i
keby došlo k vydaniu kladného rozhodnutia o odporovacej žalobe, nebolo by možné exekúciou postihnúťto, čo odporovateľným právnym úkonom z dlžníkovho majetku ušlo priamo z tejto nehnuteľnosti, keďže
žalovaní 1/ a 2/ vlastníkmi nehnuteľností už nie sú. Tento záver súd prvej inštancie oprel aj o Uznesenie
Ústavného súdu SR zo dňa 06.03.2012 č. k. II. ÚS 7/2012-9, ktoré riešilo obdobnú situáciu. Ak teda už

žalobcavčasepodaniažalobyvedel,žežalovaní1/a2/užniesúvlastníkmipredmetnýchnehnuteľností,
mal sa domáhať vydania získaného prospechu. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca aj v otázke
preukazovania prospechu v dôsledku uzatvorenej Kúpnej zmluvy bol pasívny, keď žiadnym konkrétnym
dôkazom nepreukázal, že prospech žalovaní z tohto právneho úkonu získali (nebola vyvrátená obrana
žalovaných 1/ a 2/, že cena za nehnuteľnosti dohodnutá v kúpnej zmluve bola primeraná, a to s ohľadom

na existenciu hypotekárneho úveru (záložné právo aj po uzatvorení Kúpnej zmluvy na
nehnuteľnostiach stále viazlo), bolo tu obmedzenie týkajúce sa stĺpu vysokého napätia a podobne),
pričom žalobca iba konštatoval, že hodnota nehnuteľností musela byť vyššia ako bola dohodnutá a
zaplatená kúpna cena. V tomto smere nie je možné uspokojiť sa iba s tvrdením žalobcu,
že hodnota nehnuteľností s ohľadom na poskytnutý hypotekárny úver musela byť nepochybne vyššia.
Týmito skutočnosťami sa však súd prvej inštancie bližšie nezaoberal s ohľadom na nedostatok pasívnej

vecnej legitimácie žalovaných 1/ a 2/.

8. Súd prvej inštancie sa ďalej zaoberal odporovateľnosťou druhého právneho úkonu (Darovacia zmluva
zo dňa 02.10.2013) a uzavrel, že žalovaní 3/ a 4/ majú v konaní postavenie tzv. tretej osoby vychádzajúc
z § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka. Voči takýmto osobám je možné v konaní o odporovateľnosť

právneho úkonu uplatniť nároky len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť
právnemu úkonu proti ich predchodcovi (§ 42b ods. 3 veta za bodkočiarkou), keďže nie sú dedičom
osoby, ktorá s dlžníkom dojednala právny úkon a nie sú ani právnym nástupcom takejto osoby (v
tomto prípade pod pojmom právny nástupca je možné rozumieť iba univerzálnych právnych nástupcov
po zaniknutých právnických osobách). Žalovaní 3/ a 4/ nemajú v tomto konaní postavenie osoby

blízkej dlžníkovi (§ 42a v spojení s § 116 OZ). V danom prípade žalobcu zaťažovalo dôkazné bremeno
preukázať existenciu takých skutočností, ktoré preukazujú, že žalovaným 3/ a 4/ boli známe okolnosti,
ktoré odôvodňovali možnosť odporovať predmetnému právnemu úkonu. Takéto dôkazy však žalobca
súdu nepredložil, ale ani netvrdil, poukazoval iba na skutočnosť, že žalovaní 3/ a 4/ sú blízke osoby
dlžníka, a teda o úmysle dlžníka, ukrátiť veriteľa, vedeli.

9. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie žalobu vo vzťahu ku všetkým žalovaným zamietol ako
nedôvodnú. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 42a ods. 1 až 3, § 42b ods. 3 Občianskeho
zákonníka, o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP.

10. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca a domáhal sa, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná
mu náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania. Uviedol, že právna úprava odporovateľnosti
favorizuje právo veriteľa postihovať ušlý majetok dlžníka, pričom peňažná náhrada podľa § 42b ods.
4 Občianskeho zákonníka, je až sekundárnym prostriedkom ochrany veriteľa, ak uspokojenie jeho

pohľadávky z ušlého majetku nie je možné. Právnu úpravu a z nej vyplývajúci účel odporovateľnosti, súd
prvej inštancie ignoroval a nedôvodne zvýhodnil žalovaných 1/, 2/, ktorých de facto zbavil akéhokoľvek
postihu z uplatnenia odporového práva. Zdôraznil, že žalovaný 1/, 2/ mali preukázateľne vedomosť
o finančných problémoch avalistu a jeho manželky, čo potvrdili vo svojej výpovedi. Nadobúdatelia
spornéhomajetkuneprejaviližiadenzáujemuvedenéskutočnostizisťovaťalebopreverovať,nezaujímali

sa o finančnú kondíciu úverového dlžníka (V., R.), ani o podnikateľskú činnosť avalistu. Ako blízke
osoby nevynaložili žiadnu aktivitu na to, aby si overili, či právnym úkonom - kúpnou zmluvou nedôjde k
ukráteniu prípadných veriteľov avalistu. Ďalej zdôraznil, že zákon požaduje od osoby blízkej dlžníkovi,
aby vynaložila náležitú starostlivosť a týmto spôsobom sa presvedčila, že právny úkon neukracuje
dlžníkovho veriteľa. Úspešná obrana blízkych osôb spočíva nielen v tvrdení, ale tiež v preukázaní toho,

že o úmysle ukrátiť veriteľa nevedeli, ani nemohli vedieť napriek tomu, že vyvinuli náležitú starostlivosť
na rozpoznanie tohto úmyslu. Tvrdenie žalovaných 1/, 2/, že sa o podnikateľskú činnosť svojho syna
nezaujímali, že ich o svojej činnosti neinformoval, ani prípadný odkaz na dobré vzájomné vzťahy v rodine
nenahrádzadôkazovyvinutínáležitejstarostlivostinapoznanieukracujúcehoúmysludlžníka.Vpostupe
žalovaných 1/, 2/, ako osôb blízkych avalistovi, evidentne absentuje akákoľvek náležitá starostlivosť,

ktorú vyžaduje § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka, za účelom vyvrátenia právnej domnienky. Mal za
to, že legitímne a dôvodne uplatňuje svoje odporové právo, keďže došlo ku kvalifikovanému zmenšeniu
majetku dlžníka, ktorý sa zmenšil do takej miery, že to ohrozuje aspoň čiastočné uspokojenie jeho
nároku. Pôvodný dlžník nevlastní žiadne nehnuteľnosti, ani motorové vozidlá, ani iné bonitné hnuteľnéveci, poberá mzdu a má záväzky voči R. R., C. Konštatoval, že dlžník údajne inkasoval kúpnu cenu,
ktorú spotreboval a k žiadnemu plneniu v jeho prospech nedošlo. Mal za to, že vysloveniu neúčinnosti
druhého prevodu nehnuteľností musí predchádzať určenie neúčinnosti prvého scudzovacieho úkonu, a

to aj v prípade, ak by sa ďalej domáhal náhrady voči tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu
prospech. Právo odporovať právnemu úkonu sa nepochybne uplatňuje aj voči ďalším vlastníkom ušlého
majetku, voči tretím osobám, ktoré nadobudli ušlý majetok dlžníka na základe ďalšieho právneho úkonu.
Ak by bol okruh pasívne legitimovaných osôb zúžený iba na subjekty, ktoré dojednali odporovateľný
právny úkon s dlžníkom, došlo by k popretiu elementárneho účelu odporovacích žalôb. Postihnutie

ušlého majetku dlžníka by totiž bolo možné zmariť ľubovoľným ďalším prevodom. Tretie osoby sú vecne
legitimované za podmienky, že im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu.
V tejto súvislosti poukázal na časovú nadväznosť jednotlivých úkonov, ako aj špecifiká danej veci, keď
tretie osoby pri druhom napadnutom úkone sú osobami blízkymi tak avalistovi, ako i jeho manželke,
ako i žalovaným 1/, 2/. Pravdepodobnosť, že žalovaným 3/, 4/ boli známe okolnosti odôvodňujúce
odporovateľnosť právneho úkonu proti ich predchodcovi, hraničí s istotou. Je nesporné, že jediným

cieľom ďalšieho a bezprostredného prevodu nehnuteľnosti, bolo dokonať akt ukrátenia a poškodzovania
žalobcu. Všetci žalovaní bývajú v sporných nehnuteľnostiach, a preto má druhý napadnutý prevod
nehnuteľnosti, ktorý bol bezodplatný, znaky formálnosti. Bez určenia neúčinnosti napadnutej darovacej
zmluvyvočižalobcovi,byboljehoúspechibavčastiurčenianeúčinnostikúpnejzmluvymedzipôvodným
vlastníkom a žalovanými 1/, 2/ de facto celkovým neúspechom. Došlo by tak k zmareniu zmyslu

odporovateľnosti právnych úkonov, a teda aj k porušeniu jeho práva na súdnu ochranu.

11. Žalovaní 1/ - 4/ vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhli rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Poukázali na rozhodnutie Ústavného súdu SR č. ÚS
7/2012 a zdôraznili, že ani žalobca ani súd nespochybnil, že v čase podania žaloby, žalovaní 1/, 2/

nedisponovali samotnou vecou, ani akýmkoľvek konkrétnym prospechom, keďže odplatne nadobudnutú
nehnuteľnosť ďalej bezodplatne darovali žalovaným 3/, 4/. Zastávali názor, že odporovacia žaloba má
význam vtedy, ak sa predmet odporovaného úkonu nachádza ešte u žalovaného. Pokiaľ žalovaný tento
predmet previedol pred podaním odporovacej žaloby ďalším právnym úkonom inej osobe, pričom táto
nevedela, že ide o odporovateľný právny úkon, prichádza voči žalovanému do úvahy len právo žalobcu

na peňažnú náhradu, pretože právne účinky odporovacej žaloby sa nedotýkajú právneho postavenia
tretích osôb, ktoré dobromyseľne nadobudli vec od osoby, na ktorú dlžník previedol vlastnícke právo.
Žalobca opomenul spomínaný inštitút náhradového konania v kontexte úpravy odporovateľných úkonov.
Ďalej uviedli, že žalobca síce deklaruje, že jeho pohľadávka bola ukrátená, t. j., že majetok avalistu
sa zmenšil do takej miery, že to ohrozuje aspoň čiastočné uspokojenie jeho nároku, zostáva však

pasívny pri preukázaní konkrétneho rozsahu tohto zmenšenia a konkrétnej výšky prospechu, ktorý
údajne mali žalovaní získať. Dôsledkom jeho pasivity je, že neuniesol dôkazné bremeno preukázania,
že boli naplnené pojmové znaky odporovateľného úkonu, ktoré dôkazné bremeno na ňom spočíva.
Nie je preto možné ani posúdiť, aká bola skutočná uspokojiteľnosť žalobcovej pohľadávky, ak by k
odporovaným úkonom vôbec nedošlo, a či by reálne mohlo dôjsť čo i len z časti k uspokojeniu jeho

pohľadávky zo sporného majetku. Zastávali názor, že uspokojiteľnosť žalobcu z majetku avalistu, ak
by k odporovaným úkonom vôbec nedošlo, by bola prakticky nulová. Žalobca opak nepreukázal, bol
pasívny a dôkazné bremeno sa ani uniesť nepokúšal. Z pohľadu žalobcom zvoleného petitu vo vzťahu
k žalovaným 3/, 4/, považovali za smerodajné pre prijatie jednoznačného záveru o nedostatku ich
pasívnej legitimácie citované rozhodnutie ústavného súdu, v ktorom ústavný súd uviedol, že domáhať

sa v súdnom konaní vyhlásenia úkonu za neúčinný, možno iba vo vzťahu k právnym úkonom dlžníka,
nie vo vzťahu k úkonom prvého nadobúdateľa v prospech druhého nadobúdateľa. Poukázali i na
rozhodnutie iných krajských a okresných súdov v obdobných veciach. Zdôraznili, že odporovacia žaloba
má význam iba vtedy, ak sa predmet odporovateľného úkonu nachádza ešte u povinného (žalovaného)
subjektu. Ak žalovaný tento predmet previedol pred podaním odporovacej žaloby ďalším právnym

úkonom na inú osobu, ktorá nevedela o tom, že ide o odporovateľný úkon, prichádza voči žalovanému
do úvahy len právo na peňažnú (relutárnu) náhradu. Je pravdou, že vo všeobecnosti medzi pasívne
legitimované subjekty patria aj tretie osoby, na ktoré bol druhým, či ďalším úkonom prevedený majetok,
ktorý pôvodne získal jeho nadobúdateľ odporovateľným úkonom od dlžníka, avšak žalobca tento postih
uplatnil nesprávne zvoleným žalobným petitom, keď opätovne opomenul inštrument relutárnej náhrady

obsiahnutý v rámci inštitútu odporovateľných právnych úkonov. V konaní však nebolo preukázané, že
žalovaným 3/, 4/ boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu ich predchodcov
(žalovaných 1/, 2/). Žalobca v priebehu súdneho konania, ani v odvolaní neoznačil dôkazy, ktoré by
preukazovali vedomosť žalovaných 3/, 4/, ani neprezentoval okolnosti, z ktorých by takáto vedomosťvyplývalaaibaodkaznarodinnúväzbuaaktérovúkonu,jenedostačujúci.Žalobnýnávrhvočižalovaným
3/, 4/, preto nemôže byť úspešný.

12. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaných 1/ - 4/ uviedol, že svoj procesný
postup, spočívajúci v uplatnení odporového práva voči scudzovaciemu právnemu úkonu medzi
avalistami a žalovanými 1/, 2/, považuje za zákonný a správny, nakoľko iba týmto spôsobom je možné
dosiahnuť reálny účel odporovateľnosti právnych úkonov. Vlastnícke právo sporných nehnuteľností nie
je a objektívne nemôže byť hraničiacou podmienkou odporovateľnosti prvého právneho úkonu. Opačný

výklad by viedol k situácii, že veriteľ by sa nikdy nemohol domôcť neúčinnosti viacerých právnych úkonov
v rade jednotlivých prevodcov. Zopakoval, že žalovaní 1/, 2/ ako osoby blízke avalistovi, nevynaložili
žiadnu aktivitu, aby si overili, či právnym úkonom - kúpnou zmluvou nedôjde k ukráteniu prípadných
veriteľov avalistu. Zdôraznili, že žalovaní 1/, 2/ mali vedomosť o finančných problémoch svojho syna a
mali si byť preto vedomí skutočnosti, že ak prevedie svoj majetok, môže tým ukrátiť svojich veriteľov.
Mal za to, že nebol v konaní povinný preukazovať konkrétny rozsah zmenšenia dlžníkovho majetku,

svoje odporové právo uplatnil legitímne a dôvodne, keďže došlo ku kvalifikovanému zmenšeniu majetku
dlžníka, t. j. jeho majetok sa zmenšil do takej miery, že to ohrozuje aspoň čiastočné uspokojenie jeho
nároku. Dôvodil, že jeho pohľadávky do dnešného dňa neboli uspokojené a v zmysle správ o stave
exekučných konaní ani nemožno očakávať pre insolventnosť avalistov ich uspokojenie. K žiadnemu
plneniu nedošlo napriek tomu, že dlžník údajne inkasoval kúpnu cenu, ktorú spotreboval. Na predmetnej

nehnuteľnosti viazne záložné právo v prospech R. R. za úver poskytnutý vo výške 122.000,- eur.
Predpokladá, s poukazom na ust. § 556 Občianskeho zákonníka, že hodnota
nehnuteľnosti prevyšovala 180.000,- eur, a ak by sporné nehnuteľnosti boli ohodnotené na sumu
42.330,-eur,prípadne60.000,-eur,pohľadávkaR.R.,C.,bynebolazabezpečenáanispolovice,akeďže
úver bol vyčerpaný, možno dôvodne predpokladať, že hodnota sporných nehnuteľností predstavovala

podstatne vyššiu sumu, než bola inkasovaná časť kúpnej ceny. K nedostatku pasívnej legitimácie na
strane žalovaných 3/, 4/, poukázal na znenie ust. § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka, z ktorého ich
pasívna legitimácia vyplýva. Zdôraznil, že je irelevantné, či k ďalšiemu prevodu majetku na tretiu osobu
došlo pred alebo až po podaní odporovacej žaloby voči prvému nadobúdateľovi ušlého majetku. Ak by
bol okruh pasívne vecne legitimovaných osôb zúžený iba na subjekty, ktoré dojednali odporovateľný

právny úkon s dlžníkom, došlo by k popretiu elementárneho účelu odporovacích žalôb a postihnutie
ušléhomajetkudlžníkabybolomožnézmariťľubovoľnýmnáslednýmprevodom.Tretieosobysúpasívne
vecne legitimované za podmienky, že im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho
úkonu. V tejto súvislosti poukázal na časovú nadväznosť jednotlivých úkonov, ako aj špecifiká danej
veci, keď všetky zúčastnené osoby sú osobami blízkymi avalistovi a jeho manželke. Všetci žalovaní

v sporných nehnuteľnostiach bývajú, a preto má druhý právny úkon znaky špekulatívnej formálnosti.
Bez určenia neúčinnosti napadnutej darovacej zmluvy voči žalobcovi, prevod medzi žalovanými 1/,
2/ a žalovanými 3/, 4,/ by bol úspech žalobcu iba v časti určenia neúčinnosti kúpnej zmluvy (prevod
medzi avalistom a žalovanými 1/, 2/) de facto celkovým neúspechom a došlo by k zmareniu zmyslu
odporovateľnosti právnych úkonov, a teda i k porušeniu jeho práva na súdnu ochranu.

13. Žalovaní 1/ až 4/ k odvolacej replike žalobcu uviedli, že zotrvávajú na svojich doterajších
stanoviskách. Uviedli, že žalobca navodzuje mylnú predstavu, že ním zvolený procesný postup (žalobný
petit) bol za daných okolností jediným možným procesným postupom ako uplatniť tzv. odporovaciu
žalobu. Správne žalobca síce uvádza, že vlastnícke právo nie je podmienkou odporovateľnosti, avšak

v danej veci bolo treba odporovacou žalobou uplatniť iný typ nároku, ktorý tiež ponúka inštitút
odporovateľnosti právnych úkonov, ako správne uviedol súd prvej inštancie a ako predpokladá i výklad
ustanoveníoodporovateľnostiprávnychúkonov.Zdôraznili,žeajžalobaorelutárnunáhradujezaradená
pod pojem odporovacia žaloba. Opätovne poukázali na rozhodnutie Ústavného súdu č.
ÚS 7/2012. Zdôraznili, že na spornej nehnuteľnosti viazla ťarcha v podobe záložného práva v

prospech iného veriteľa, ktorú musia znášať ďalší nadobúdatelia týchto nehnuteľností. V takomto
postavení sa ocitli práve žalovaní 1/, 2/ ako kupci, čo odôvodňovalo adekvátne a podstatné zníženie
kúpnej ceny vynaloženej na sporné nehnuteľnosti, ktorá z tohto dôvodu splnila kritérium ekvivalentnosti.
Pretrvávajúce zaťaženie sporných nehnuteľností záložným právom v prospech tretej osoby, má dopad
aj na reálnu uspokojiteľnosť nárokov žalobcu z tohto ušlého majetku. Ak by táto uspokojiteľnosť

bola nulová, nemožno ani hovoriť o ukrátení veriteľovej pohľadávky odporovaným úkonom dlžníka a
žalovaných 1/, 2/. Žalobca sa tak mylne domnieva, že v konaní nebol povinný preukazovať konkrétny
rozsah zmenšenia dlžníkovho majetku. Zjavná pasivita žalobcu pri znášaní dôkazného bremena, na
ktorú poukázal i súd prvej inštancie, nemôže byť odmenená úspechom v tomto spore. Pokiaľ žalobcavytýka dlžníkovi, že kúpnu cenu inkasovanú za nehnuteľnosti spotreboval bez toho, aby plnil v prospech
žalobcu, poukázali na skutočnosť, že rozhodujúci je okamih splatnosti zmeniek, ktorý nastal až dňa
14.11.2012. V období vyplatenia sumy 42.330,- eur ako zálohy na kúpnu cenu v roku 2011, ešte

neexistovala povinnosť avalistu plniť voči žalobcovi, pretože ani jedna zo zmeniek avalovaných dlžníkom
ešte nebola splatná. Zotrvali na tvrdení, že nie je možné domáhať sa vyhlásenia neúčinnosti spornej
darovacej zmluvy ako ďalšieho úkonu v pomyselnom reťazci úkonov, ktorý opreli o súdnu prax, vrátane
Ústavného súdu SR. Žalovaní 3/, 4/ neboli účastníkmi úkonu, ktorý uzavrel dlžník veriteľa (kúpnej
zmluvy), čo je podstatný dôvod zakladajúci nedostatok ich vecnej pasívnej legitimácie pri takomto

uplatnenom nároku žalobcu. Nimi prezentované závery súdnej praxe, vrátane citovaného názoru
Ústavného súdu SR, poukazujú na správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie v tomto konaní.

14. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie
je potrebný ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

15. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní žalobcom
vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd
prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, vyhodnotil pre svoje rozhodnutie významné
dôkazy v konaní vykonané každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, odôvodnil, z akých

dôvodov, a ktoré tvrdenia strán sporu mal za preukázané, a ktoré nie, uviedol svoje skutkové zistenia,
ktoré z dokazovania vyplynuli a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám ust. § 220 CSP. Námietky žalovaného,
uvedené v podanom odvolaní, sú totožné s námietkami uplatnenými pred súdom prvej inštancie, súd
prvej inštancie sa s nimi dostatočne vysporiadal, preto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

Ani v odvolacom konaní neboli žalovaným tvrdené, ani preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať
za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie a v podrobnostiach na ne v zmysle § 387 ods. 2 CSP poukazuje. Na
zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie dodáva nasledovné:

16. V danej veci sa žalobca proti žalovaným domáhal neúčinnosti kúpnej zmluvy, uzavretej medzi
dlžníkom (avalistom) a jeho manželkou ako predávajúcimi, a žalovanými 1/, 2/ ako kupujúcimi a
následnej darovacej zmluvy, uzavretej medzi žalovanými 1/, 2/ ako darcami, a žalovanými 3/, 4/ ako
obdarovanými, ktoré sa týkali nehnuteľností v k. ú. R. V., vedených na LV č.XXXX.

17.Súdprvejinštanciesvojerozhodnutie,ktorýmžalobuvcelomrozsahuzamietol,založilnanedostatku
pasívnej vecnej legitimácie v prípade žaloby o určenie neúčinnosti právneho úkonu vykonanom medzi
dlžníkom (a jeho manželkou) a žalovanými 1/, 2/, a vo vzťahu k žalovaným 3/, 4/, žalobu zamietol
pre neunesenie dôkazného bremena žalobcom.

18. Právna úprava odporovateľných právnych úkonov je obsiahnutá v ust. § 42a a §42b Občianskeho
zákonníka. Z hľadiska jej systematiky treba rozlišovať medzi aktívnou vecnou legitimáciou na uplatnenie
odporovateľnosti (§ 42 ods. 1 Občianskeho zákonníka), podmienkami odporovateľnosti (§ 42a ods.
2 až 5 Občianskeho zákonníka), spôsobom uplatnenia odporovateľnosti (§ 42b ods. 1 Občianskeho
zákonníka), pasívnou vecnou legitimáciou (§ 42b ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka) a právnymi

následkami spojenými s úspešným odporovaním právnemu úkonu (§ 42b ods. 4 Občianskeho
zákonníka).

19. Zmysel právnej úpravy odporovateľnosti spočíva v zabezpečení ochrany veriteľa pred právnymi
úkonmi dlžníka, ktoré vedú k zmenšeniu majetku dlžníka, a tým aj k zmareniu, či ohrozeniu možnosti,

aby pohľadávka veriteľa mohla byť z majetku dlžníka uspokojená. Podstata odporovateľnosti právneho
úkonu spočíva v tom, že odporovateľný právny úkon stráca na základe právoplatného rozhodnutia v
určených prípadoch účinnosť voči oprávnenej osobe, t. j. voči veriteľovi.

20. Veriteľ môže svoje právo odporovať právnemu úkonu uplatniť súdnou žalobou, na základe

ktorej sa domáha toho, aby sa súd vyslovil vo vzťahu k veriteľovi za právne neúčinné tie právne úkony,
ktorými dlžník zmenšil svoj majetok natoľko, že to môže obmedziť, prípadne celkom zmariť uspokojenie
pohľadávky veriteľa.21. Účelom odporovateľnosti ako inštitútu občianskeho práva, je zabrániť nepoctivým úkonom dlžníka,
ktorými zmenšuje svoj majetok na úkor veriteľov. Podstatou odporovateľnosti je neúčinnosť právneho
úkonu voči určitej osobe, ktorá znamená, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z

predmetu odporovaného právneho úkonu tak, akoby k tomuto úkonu vôbec nedošlo.

22. Zmyslom § 42a Občianskeho zákonníka je, aby veriteľ dosiahol rozhodnutie súdu, ktorým by bolo
určené, že je voči nemu neúčinný dlžníkom urobený právny úkon, ktorý skracuje uspokojenie jeho
vymáhateľnejpohľadávky,teda,abymoholnáslednesvojupohľadávkuuspokojiťztakejtonehnuteľnosti.

Rozhodnutie súdu, ktorým je vyhovené odporovacej žalobe potom predstavuje základ k tomu, že sa
veriteľ môže na základe titulu spôsobilého na výkon rozhodnutia domáhať nariadenia alebo vykonania
výkonu rozhodnutia postihnutím toho, čo odporovaným právnym úkonom ušlo z majetku dlžníka. V
prípade, že uspokojenie veriteľa z tohto majetku nie je možné, musí sa veriteľ namiesto určenia
neúčinnosti právneho úkonu domáhať, aby mu ten, komu z odporovateľného právneho úkonu dlžníka
vznikol prospech, vydal takto získané plnenie.

23. V prípade, že nadobúdateľ vec, pôvodne patriacu dlžníkovi, predal tretej osobe, nie je dobre možné
požadovať uspokojenie pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho
majetku, veriteľ má preto voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech, len právo na náhradu voči tomu,
kto mal z tohto úkonu prospech (§ 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka). Vlastnícke právo toho, kto

mal z odporovateľného právneho úkonu prospech k veci, ktorá bola predmetom tohto úkonu, nie je
podmienkou úspešného uplatnenia odporovateľnosti právneho úkonu.

24. Pasívna legitimácia z odporovacej žaloby je upravená v ust. § 42b ods.2, ods.3 Občianskeho
zákonníka. Žaloba o určenie, že dlžníkov právny úkon je voči veriteľovi neúčinný, môže byť úspešná len

vtedy, ak bola podaná voči osobe, s ktorou alebo v prospech ktorej bol právny úkon urobený so splnením
predpokladu, že takáto osoba získala odporovaným právnym úkonom prospech.

25. Vzhľadom na uvedené, súd prvej inštancie správne uzavrel, že v danej veci uspokojenie veriteľa
z majetku dlžníka (avalistu), ktorý majetok odplatne (kúpna cena bola preukázateľne minimálne vo

výške 42.300,- eur zaplatená pred vymáhateľnosťou pohľadávky veriteľa) previedol na žalovaných 1/, 2/
nie je možné, nakoľko nehnuteľnosti tvoriace predmet odporovateľného právneho úkonu boli ešte pred
začatím tohto súdneho konania bezodplatne prevedené na tretiu osobu (žalovaných 3/, 4/). V konaní
nebolo preukázané, že žalovaní 1/, 2/ získali z odporovateľného právneho úkonu prospech, preto je
úvaha súdu prvej inštancie o nedostatku ich pasívnej vecnej legitimácie v tomto súdnom konaní správna.

Uvedený názor, ktorý zastáva i odvolací súd, bol s pozitívnym výsledkom podrobený i kontrole
ústavnosti (Uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 06.03.2012, č. k. II ÚS 7/2012 - 9).

26. K následnému právnemu úkonu, ktorého odporovateľnosti sa žalobca domáhal, t. j.
darovacej zmluvy uzavretej medzi žalovanými 1/, 2/ ako darcami, a žalovanými 3/, 4/ ako obdarovanými,

sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaní 3/, 4/ majú v tomto konaní
postavenie tzv. tretej osoby s poukazom na ust. § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka. Uvedený
záver nespochybnil ani odvolateľ. Žaloba žalobcu v tomto prípade mohla byť úspešná len v prípade,
ak by preukázal, že žalovaným 3/, 4/ boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu
úkonu proti ich predchodcovi. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca nielenže nepreukázal, ale ani

netvrdil, že žalovaní 3/, 4/ poznali okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti ich
predchodcovi, obmedzil sa výlučne na konštatovanie, že títo sú blízkymi osobami jednak žalovaným 1/,
2/, jednak dlžníkovi a jeho manželke.

27. Odvolací súd konštatuje, že v civilnom sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana

sporu má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením
v podobe vecne nepriaznivého rozhodnuti, nesie strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi
povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení, je vzájomná väzba.
Pokiaľ strana sporu nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže ani splniť povinnosť označiť na svoje tvrdenia
dôkazy. Dôkazné bremeno ako procesný inštitút v civilnom sporovom konaní spočíva v zodpovednosti

strany sporu za to, že v konaní budú preukázané rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa
dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia strany sporu, táto dôkazné bremeno neuniesla,
čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je
umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, keď neboli preukázané určité skutočnostivýznamné podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci, či už z dôvodu nečinnosti strany sporu, ktorá
nesplnila povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, alebo preto, že táto skutočnosť
nemohla byť preukázaná vôbec.

28. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov
na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny vzťah strán
sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť
preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.

29. Pokiaľ sa vo vzťahu k žalovaným 3/, 4/ žalobca domáhal určenia neúčinnosti právneho úkonu
darovacej zmluvy uzavretej medzi žalovanými 1/, 2/ a žalovanými 3/, 4/, predpokladom úspechu jeho
žaloby v zmysle § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka bolo preukázať, že žalovaným 3/, 4/ boli známe
okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti ich predchodcovi. Žalobcovia 3/, 4/ v
priebehu konania ako strany sporu túto skutočnosť jednoznačne popreli. Žalobca žiadne návrhy na

preukázanie tejto skutočnosti v priebehu konania pred súdom prvej inštancie ani v odvolacom konaní
nemal, obmedzil sa na svoje tvrdenie, že všetky zúčastnené osoby sú osobami blízkymi avalistovi
(dlžníkovi)ajehomanželky,poukázalnačasovúnadväznosťjednotlivýchúkonovaskutočnosť,že všetci
žalovaní v sporných nehnuteľnostiach bývajú.

30. V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu a riadi sa zásadou formálnej
pravdy. Má možnosť vyzvať strany na doplnenie skutkových tvrdení, avšak činnosť súdu nemôže
nahrádzať procesnú aktivitu strán a ich povinnosť tvrdiť a hodnoverne svoje tvrdenie preukázať. Je
prvoradýmzáujmomstranypredkladaťanavrhovaťsúdutakédôkazyatakýmspôsobom,abyznichbolo
možné bez akýchkoľvek pochybností zistiť skutkový stav. Nie je úlohou súdu vyzývať strany sporu na

predloženie alebo označenie takých dôkazov, aby jej zabezpečil úspech v spore. Ak neboli preukázané
tvrdenia strany sporu, táto dôkazné bremeno neuniesla, čoho logickým následkom je rozhodnutie súdu
v neprospech takejto strany.

31. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ žalobca súdu neoznačil ani nepredložil žiadne dôkazy, z ktorých

by bolo možné vyvodiť záver, že žalovaným 3/, 4/ boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť
právnemu úkonu proti ich právnemu predchodcovi, nebolo možné ani vo vzťahu k žalovaným 3/, 4/
žalobe vyhovieť.

32. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

33. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP tak, že
žalovaní 1/, 2/, 3/, 4/ majú proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia
(§ 262 ods. 2 CSP).

34. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).