Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, October 10, 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/113/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7620200447
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Koščová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7620200447.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Koščovej a sudkýň

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov,
so sídlom v Bratislave, Bajkalská 19B, IČO: 36 062 235, ex lege zastúpeného Allianz - Slovenská
poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad 4, IČO: 00 151 700 proti žalovanému: V.
M., narodený XX.XX.XXXX, A. M. W. X, o zaplatenie 3.665,73 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 17. februára 2022 sp. zn.
11C/3/2020 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 03. marca
2022 sp. zn. 11C/3/2020

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 17. februára 2022 č.k.
11C/3/2020-113 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 03. marca
2022 č.k. 11C/3/2020-129.

Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len súd prvej inštancie alebo súd) rozsudkom zo dňa 17.
februára 2022 č.k. 11C/3/2020-113 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške
476,97 €, to všetko v 180 € mesačných splátkach splatných vždy k 15-temu dňu v mesiaci počnúc

od právoplatnosti rozsudku, pod následkom straty výhody splátok pri nezaplatení, čo i len jednej z
nich (výrok I.), a vyslovil, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu
74 %. O trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku
(výrok II.). Okresný súd Spišská Nová Ves dopĺňacím rozsudkom zo dňa 03. marca 2022 č.k.
11C/3/2020-129vprevyšujúcejčastižalobuzamietol(výrokI.),akonštatoval,žeostatnévýrokyrozsudku
č.k. 11C/3/2020-113 zo dňa 17.02.2022 ostávajú nezmenené.

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 3.665,73 € a náhrady konania.

3. Rozsudkom sp. zn. 11C/3/2020 zo dňa 09. septembra 2020 v spojení s opravným uznesením zo dňa
24. septembra 2020 súd prvej inštancie žalobe vyhovel a priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania.
Uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co/34/2021 zo dňa 10.06.2021 bol rozsudok v spojení s
opravným uznesením zrušený a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že trestným príkazom Okresného súdu Mělník sp.
zn. 1T 493/2000 zo dňa 10.11.2000, právoplatným 30. novembra 2000, bol žalovaný uznaný vinným
zo spáchania trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 201 písm. d/ Trestného
zákona. Tohto sa dopustil tým, že dňa 18.04.2000 riadil v Pražskej ulici v Kraloupech nad Vltavou vsmere do centra mesta po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov tak, že bolo v jeho krvi zistené
1,49 g/kg alkoholu, osobný automobil zn. Škoda 120L e. č. B. XX-XX (B.), v dôsledku čoho nezvládol
riadenie, vyšiel s vozidlom mimo vozovku a pred domom č. XX narazil do oplotenia, čím majiteľovi domu

P. P. spôsobil škodu vo výške 14.394 Kč, poškodil oplotenie domu súpisné číslo XX, čím majiteľovi
domu A. M. spôsobil presne nezistenú škodu a poškodil plynovú prípojku, čím spoločnosti Stredočeská
plynárenská, a.s. so sídlom v Prahe spôsobil škodu vo výške 5.285,20 Kč. Spolujazdec Q. S., narodený
XX.XX.XXXX, utrpel pohmoždenie oblasti krku s poškodením dýchacích ciest, otras mozgu, sériovú
zlomeninu 7. až 10. rebra, pohmoždenie a tržné rany ľadvín, krvácanie do dutiny brušnej, zlomeninu

panvy a poškodenie hrudníka, v dôsledku čoho bol hospitalizovaný od 18.04.2000 do 12.05.2000 v
nemocnici s následným prevozom k ďalšiemu liečeniu do Slovenskej republiky. Žalovaný teda vykonal v
stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil pod vplyvom návykovej látky činnosť, pri ktorej by mohol
ohroziť život alebo zdravie ľudí, alebo spôsobiť značnú škodu na majetku a spôsobil týmto činom hoc aj
z nedbanlivosti inému ublíženie na zdraví. Za tento trestný čin bol odsúdený k podmienečnému trestu,
trestu zákazu činnosti - zákaz riadiť motorové vozidlo a zároveň mu bolo uložené, aby podľa svojich

síl nahradil poškodeným spôsobenú škodu. Žalovaný nárok predstavuje sumu, ktorá bola vyplatená
Sociálnej poisťovni titulom dôchodkových dávok Q. S.Ň. vo výške 5.236,76 € za vyplácané obdobie od
14.09.2018 do 13.11.2019, pričom žalobca Sociálnej poisťovni uhradil alikvotnú časť (zodpovedajúcu
miere zavinenia žalovaného), a to 3.665,73 € odoslaný na účet Sociálnej poisťovne dňa 15.11.2019.

5. Právne vec posúdil podľa ust. § 193 CSP, § 420 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ),
§ 12 ods. 1 písm. a/ zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, § 3 ods. 1 písm. a/, § 11 ods. 1 písm. a/, vyhlášky č.
423/1991 Zb., § 65 ods. 1 - 3, § 67 ods. 1, 3, 4, § 238 ods. 1, 8 zákona č. 461/2003 Z.z. a dospel k
záveru, že nárok žalobcu je čiastočne dôvodný.

6. Súd mal za preukázané, že žalovaný bol uznaný vinným zo spáchania trestného činu ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa § 201 písm. d/ Trestného zákona, za čo bol odsúdený trestným príkazom
Okresného súdu v Mělníku v Českej republike č. k. 1T 493/2000-44 zo dňa 10.11.2000. Vodičom a
vlastníkom motorového vozidla, ktorým bola poškodenému spôsobená škoda na zdraví bol žalovaný.

ŽalovanýbolvčasedopravnejnehodypoistenývSlovenskejpoisťovni,a.s.,preprípadzodpovednostiza
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla Škoda 120L, EČ: B. XX-XX. Prebiehajúcemu konaniu
predchádzalo viacero konaní týkajúcich sa predmetnej dopravnej nehody a nárokov z nej vyplývajúcich,
pričom v konaní sp. zn. 7C 19/2010 bola vyriešená aj otázka týkajúca sa zavinenia žalovaného. V
konaní bolo preukázané, že Sociálna poisťovňa, pobočka Spišská Nová Ves vyzvala žalovaného výzvou

č. 38/2019 zo dňa 05.11.2019 na úhradu sumy 5.236,74 € za obdobie od 14.09.2018 do 13.11.2019.
Následne dňa 15.11.2019 žalobca plnil v prospech Sociálnej poisťovne 70 %-tnú náhradu invalidného
dôchodku poskytnutého poškodenému Q. S. vo výške 3.665,73 €, ktorú potom uplatnil u žalovaného.
Žalovaný napriek písomnej výzve zo dňa 19.11.2019 regresnú náhradu, na ktorú žalobcovi vzniklo
právo v zmysle ust. § 12 ods. 1 písm. a/ zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, neuhradil.

7. Súd skúmal splnenie podmienok nároku poškodeného Q. S. na výplatu starobného dôchodku alebo
predčasného starobného dôchodku ako prejudiciálnu otázku podľa ust. § 194 ods. 1 CSP. Správou od

Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves zo dňa 27.09.2021 mal preukázané, že menovaný
dňa 10.11.2020 dovŕšil dôchodkový vek a od tohto dňa mu je vyplácaný starobný dôchodok. Zo správy
Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves zo dňa 26.11.2021 súd zistil, že Q. S. k 10.11.2018
splnil všetky zákonné podmienky uvedené v § 67 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení na
priznanie predčasného starobného dôchodku a tento by mu mohol byť od uvedeného dátumu vyplácaný.

Keďže menovaný o jeho priznanie nepožiadal a navyše bol povinne dôchodkovo poistenou osobou ako
zamestnanec, nárok na výplatu predčasného dôchodku mu však nevznikol. Súd ustálil, že poškodený
splnil podmienky na priznanie predčasného starobného dôchodku dňa 10.11.2018. Naďalej mu bol
vyplácaný invalidný dôchodok, čo malo za následok zánik práva Sociálnej poisťovne na náhradu škody.
Za tejto situácie mal súd za to, že nárok žalobcu je dôvodný iba čiastočne, a to za obdobie od 14.09.2018

do 09.11.2018 vrátane, čo zodpovedá sume 476,97 €.

8. Po citácii ust. § 232 ods. 3, 4 CSP umožnil žalovanému splácať dlžnú sumu v mesačných splátkach
po 180 €, nakoľko zistil, že z jeho mesačného príjmu 1.000 € po odpočítaní výdajov, výživného na 3nezaopatrené deti a platieb spojených s výživou manželky, spolu vo výške 500 €, by nebol schopný
dlh žalobcovi zaplatiť jednorazovo. Pri rozhodnutí o povolení splátok žalovanému vychádzal z jeho
osobných a zárobkových pomerov a konštatoval, že nie je v jeho možnostiach a schopnostiach plniť dlh

vo vyšších splátkach, pretože vyššie splátky by boli pre neho likvidačné. Súd nevykonal dokazovanie
výsluchom svedkyne Q.. D. R. - W. Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves, vzhľadom na to, že
mala vypovedať o skutočnostiach týkajúcich sa nároku na priznanie predčasného starobného dôchodku
poškodeného, čo mal súd preukázané písomnými správami od príslušného odboru jej zamestnávateľa.
Považoval tento dôkaz za nehospodárny a nadbytočný.

9. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 a § 262 ods. 1, 2 CSP a podľa pomeru úspechu
v spore priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 74 %. Uviedol, že žalobca sa
domáhal zaplatenia sumy 3.665,73 €, úspešný bol v rozsahu 476,97 €, čo predstavuje 13 % zo žalovanej
istiny. Úspech žalovaného predstavuje suma 3.188,78 €, čo je 87 % zo žalovanej sumy. Čistý úspech
žalovaného tak predstavuje 74 % (87 % mínus 13 %).

10. V odôvodnení dopĺňacieho rozsudku a po citácii ust. § 225 ods. 1, 2 CSP uviedol, že rozsudok
neobsahoval výrok o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti uplatneného nároku vo výške 3.188,76
€, preto chýbajúci výrok neprávoplatného rozhodnutia súd doplnil tak, ako je uvedené vo výroku
dopĺňacieho rozsudku.

11. Proti rozsudku súdu podali odvolanie žalobca aj žalovaný.

12. Žalobca podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie proti zamietavému výroku rozsudku (ktorý
v rozsudku absentoval) a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania z dôvodov podľa § 365 ods.

1 písm. d/, f/, h/ CSP a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a priznal žalobcovi
ešte nárok vo výške 3.188,78 €, prípadne rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Žalobca nesúhlasil s rozhodnutím súdu prvej inštancie.
Uviedol, že z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla na základe
predložených dokladov a zistenej výšky škody, zaplatil žalobca z titulu regresného nároku Sociálnej

poisťovne (náhrada za vyplatené dôchodkové dávky poškodenému Q. S. za obdobie 14.09.2018 do
13.11.2019) v zmysle § 238 zákona č. 461/2003 Z.z. na základe výzvy zo dňa 05.11.2019 sumu 3.665,73
€. Po citácii ust. § 67 ods. 1, 3, 4, § 238 ods. 1, 8 zákona č. 461/2003 Z.z. uviedol, že zo správy Sociálnej
poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves zo dňa 26.11.2021 vyplynulo, že poškodený Q. S. k 10.11.2018 o
priznanie predčasného starobného dôchodku nepožiadal a navyše bol povinne dôchodkovo poistenou

osobou ako zamestnanec, a preto nárok na výplatu predčasného dôchodku mu nevznikol. Neboli zo
strany poškodeného splnené podmienky na výplatu predčasného starobného dôchodku, a preto mu za
obdobie od 14.09.2018 do 13.11.2019 bol vyplácaný invalidný dôchodok. Žalobca preto zastáva názor,
že tento nárok refundovaný Sociálnej poisťovni je dôvodný, a preto si ho uplatnil voči žalovanému.
Nesúhlasil tiež s výrokom o trovách konania.

13. Žalovaný podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a/, b/,
d/, e/, f/, g/, h/ CSP a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil alebo vrátil súdu na ďalšie
dokazovanie a vydanie nového rozhodnutia. Odvolateľ poukázal na to, že žalobca po nehode určil 30
% mieru zavinenia poškodeného za okolnosť, že si vedome sadol do vozidla vedeného vodičom pod

vplyvom alkoholu. Tento fakt bez odporu akceptovala aj Sociálna poisťovňa a ďalej mieru spoluviny
nikto neriešil. Po cca 10 rokoch na súdnom pojednávaní v roku 2010 sám poškodený priznal, že nebol
pripútaný bezpečnostným pásom. Na podporu svojich tvrdení odovzdal do spisu fotografie auta po
nehode, z ktorých je zrejmé, že vozidlo v mieste, kde sedel poškodený nie je vážne poškodené a
nepripútanie sa pásom mohlo mať rozhodujúci vplyv na vznik vážnych zranení, ktoré viedli až k invalidite.

Tento fakt žalobca odmieta a celé roky sa bráni zníženiu poistného plnenia. Žalovaný túto skutočnosť
neustále uvádza vo svojich odvolaniach pri opakujúcich sa plneniach a neustále dostáva odpoveď, že to
bolo na súde riešené na pojednávaní sp. zn. 7C/19/2010. Súd odmietol jeho požiadavku prejednávať, že
sanejednáonáhraduškodyaleoosobitnýpriamynárokpoisťovne,kdeniejemožnéuplatniťmoderačné
právo. S určením dátumu zániku nároku Sociálnej poisťovne súhlasil, voči tomu sa neodvolával.

14. Proti dopĺňaciemu rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa
§ 365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ CSP a navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a priznal
žalobcovi odvolaním napadnutý nárok, prípadne napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvejinštancie na nové konanie a rozhodnutie. Opätovne poukázal na tie isté skutočnosti ako v pôvodnom
odvolaní, ktoré podával aj napriek tomu, že pôvodný rozsudok súdu prvej inštancie neobsahoval výrok
o zamietnutí nároku v prevyšujúcej časti.

15. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že otázkou miery zavinenia poškodeného na
vzniknutejškodesavysporiadalKrajskýsúdvKošiciachvuznesení,vzmyslektoréhonáslednerozhodol
Okresný súd Spišská Nová Ves, pričom miera spoluzavinenia bola už skôr ustálená. V konaní neboli
predložené žiadne nové dôkazy, ktorými by bola spochybnená miera spoluzavinenia poškodeného na

vzniknutej škode, a preto súd nemal dôvod nanovo skúmať túto otázku. Naďalej zotrval na dôvodoch
podaného odvolania.

16. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že s odvolaním žalobcu nesúhlasí, nakoľko súd
prvej inštancie pri určovaní nároku postupoval presne podľa inštrukcií uznesenia odvolacieho súdu.
Poukázal na zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a vyhlášku 423/1991 Zb. Ďalej uviedol, že

žalobca po nehode určil 30 % mieru zavinenia poškodeného za okolnosť, že si vedome sadol do vozidla
vedeného vodičom pod vplyvom alkoholu, tento fakt bez odporu akceptovala aj Sociálna poisťovňa a
ďalej mieru spoluviny nikto neriešil. Opätovne poukázal na to, že nikto mieru zavinenia neskúmal, aj
keď predložil dôkaz o tom, že poškodený nebol pripútaný bezpečnostným pásom. Poznamenal, že pri
rozhodovaní o výške nároku treba zohľadniť prípadné spoluzavinenie poškodeného na vzniku škody

podľa ust. § 441 OZ. Záverom poznamenal, že jeho viera v spravodlivosť je stratená a popri žalobcovi
sa cíti ako občan minimálne tretej kategórie, kde žalobca môže všetko a on nič. K splácaniu škody, ktorú
spôsobil sa nevyhýba, avšak v miere, v akej ju zavinil.

17. Žalobca v odvolacej replike uviedol, že podanie žalovaného neobsahuje žiadne nové skutočnosti, či

tvrdenia, ktoré by už neboli predmetom argumentácie žalobcu, a preto sa k nej žalobca už nevyjadruje.
Zotrval na argumentoch uvedených v odvolaní.

18. Vyjadrenie žalobcu (odvolacia replika) bola žalovanému doručená dňa 06.06.2022. Ďalšie vyjadrenia
v spore doručené neboli.

19. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP)
prejednal odvolania strán sporu ako podané včas oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1
CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených

odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolania strán sporu nie sú dôvodné.

20. Rozsudok je v spojení s dopĺňacím rozsudkom vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd, v
zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

21. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 11.10.2022 o 09.25 hod.
v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené dňa 04.10.2022 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle
ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.

22. Žalobca namietal odvolacie dôvody podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. d/ CSP, t. j. že konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP,
t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
a ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

23. Žalovaný namietal odvolacie dôvody podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/, g/, h/ CSP,
t.j. že neboli splnené procesné podmienky (a/), súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (b/), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (d/),

súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (e/),
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f/),
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšieprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (g/), alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h/).

24. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody uplatnené stranami sporu v odvolaní nie sú
naplnené.

25. Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do
úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani

nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok
jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, §
193 a § 205 CSP alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo
použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom nie je ani
nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci.

26. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového
stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ustanovenia §
191 ods. 1,2 CSP. Z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového

stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil, preto odvolací súd jeho
rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

27. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku v spojení s dopĺňacím
rozsudkom, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje. Ani počas odvolacieho konania

nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky
strán sporu nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého
rozsudku.

28. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel

k svojmu záveru s poukazom na zistený skutkový stav a príslušné zákonné ustanovenia, ktoré aplikoval
v prejednávanej veci, s prihliadnutím na viazanosť právnym názorom odvolacieho súdu a odôvodnenie
rozsudku dáva odpoveď na všetky odvolacie námietky strán sporu, keďže boli už uplatnené v konaní
pred súdom prvej inštancie.

29. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku v spojení s dopĺňacím rozsudkom a k
odvolacím námietkam strán sporu odvolací súd uvádza nasledovné:

30. Predmetom konania v tu prejednávanej veci je nárok žalobcu na náhradu plnenia, ktoré z titulu
regresného nároku Sociálnej poisťovne v zmysle § 238 zák. č. 461/2003 Z.z. poisťovni uhradil, po

zohľadnení spoluviny poškodeného 30 %, vo výške 3.665,73 € za obdobie od 14.09.2018 do 13.11.2019.

31. Podstatou odvolacích námietok žalobcu bolo nesprávne posúdenie otázky, či poškodený splnil
podmienky na výplatu predčasného starobného dôchodku, v závislosti od čoho nárok poisťovne mohol
zaniknúť. Podstatou odvolacej námietky žalovaného bola jeho požiadavka o prehodnotenie miery jeho

spoluzavinenia.

32. V konaní nebolo spornou skutočnosťou, že žalovaný bol uznaný vinným zo spáchania trestného činu
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 201 písm. d/ Trestného zákona, za čo bol odsúdený
trestným príkazom Okresného súdu v Mělníku, Česká republika č. k. 1T/493/2000-44 zo dňa 10.11.2000.

Vodičom a vlastníkom motorového vozidla, ktorým bola poškodenému spôsobená škoda na zdraví
bol žalovaný. Žalovaný bol v čase dopravnej nehody poistený v Slovenskej poisťovni, a.s. pre prípad
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla Škoda 120L, EČ: B. XX-XX.

33. Vychádzajúc z ust. § 3 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 423/1991 Zb., prevádzkovateľ a vodič motorového

vozidla, na ktorého sa vzťahuje zákonné poistenie (ďalej len "poistený"), mal právo, aby poisťovňa za
neho nahradila v rozsahu a vo výške podľa osobitných právnych predpisov poškodeným uplatnené a
preukázané nároky na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla inému a) na zdravíalebo usmrtením, pokiaľ poistený za túto škodu zodpovedá podľa zákona a ak sa ďalej neustanovuje
inak.

34. Žalobca plnil v prospech sociálnej poisťovne 70%-tnú náhradu invalidného dôchodku poskytnutého
poškodenému Q. S. vo výške 3.665,73 € v období od 09/2018 do 10/2018.

35. Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 423/1991 Zb., poisťovňa má právo na náhradu súm, ktoré
vyplatilazdôvoduškodyspôsobenejprevádzkoumotorovéhovozidla,protipoistenému,ktorýa)spôsobil

škodu úmyselne alebo po požití alkoholického nápoja, ak bol zistený v krvi obsah alkoholu vo výške nad
0,30 promile, alebo návykovej látky, alebo lieku označeného zákazom viesť motorové vozidlo.

36. Podľa ust. § 238 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z., sociálna poisťovňa má právo voči tretím osobám na
náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania; výšku
škody preukazuje Sociálna poisťovňa potvrdením príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne o

výške vyplatených dávok.

37. Podľa ust. § 238 ods. 8 zák. č. 461/2003 Z.z., ak poberateľ invalidného dôchodku, na ktorý vznikol
nárok v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretej osoby podľa tohto zákona, splní podmienky
nároku na výplatu starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku a vypláca sa naďalej

invalidný dôchodok, právo Sociálnej poisťovne na náhradu škody zaniká.

38. Hmotnoprávnym základom pre uplatnenie špecifického práva sociálnej poisťovne na náhradu
škody vzniknutej výplatou dôchodkovej dávky je od 1.12.2004 vyššie citované ust. § 238 ods. 1
zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp.zn. 3MCdo/19/2008 zo dňa 21.01.2009 zákonným predpokladom vzniku nároku sociálnej poisťovne
podľa uvedeného ustanovenia je, že poisťovňa uhradila svojmu poistencovi dávky dôchodkového
zabezpečenia, ktoré boli vyplatené ako následok zavineného protiprávneho konania tretej osoby proti
poistencovi. Na základe § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplatením
dávok sociálneho poistenia vznikajú sociálnej poisťovni regresné nároky i zo zodpovednosti za škodu

spôsobenej prevádzkou motorového vozidla.

39. V prejednávanom spore sociálna poisťovňa vypláca svojmu poistencovi Q. S. invalidný dôchodok
ako dávku dôchodkového zabezpečenia, titulom protiprávneho konania žalovaného.

40. Zákon o sociálnom poistení v ust. § 238 ods. 8 zároveň vymedzuje podmienky, kedy právo sociálnej
poisťovne na náhradu škody zaniká. Táto situácia nastane vtedy, ak poberateľ invalidného dôchodku, na
ktorý mu vznikol nárok v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretej osoby podľa tohto zákona,
splní podmienky nároku na výplatu starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku a
vypláca sa naďalej invalidný dôchodok.

41. Zákon tak zánik práva sociálnej poisťovne na náhradu škody viaže na splnenie dvoch podmienok
a to splnenie podmienky nároku na výplatu starobného alebo predčasného starobného dôchodku a
skutočnosť, že sa naďalej vypláca invalidný dôchodok.

42. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že poškodenému Q. S. vznikol nárok na starobný
dôchodok od 10.11.2020 a od tohto dátumu mu je vyplácaný starobný dôchodok.

43. Regresná náhrada (predmet sporu) sa však týkal obdobia od 14.09.2018 do 13.11.2019, preto bolo
potrebné zistiť, či v predmetnom období poškodený splnil podmienky nároku na výplatu predčasného

starobného dôchodku a vyplácal sa mu ďalej invalidný dôchodok.

44. Vecne správne preto súd prvej inštancie zameral dokazovanie na zistenie, či a kedy poškodený splnil
podmienky nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku.

45.Nenáležitájeodvolacianámietkažalobcu,žepoškodenémunevznikolnároknavýplatupredčasného
dôchodku, keďže nepožiadal o jeho výplatu a navyše bol povinne dôchodkovo poistenou osobou ako
zamestnanec.46. Odvolací súd (naďalej) zastáva názor s poukazom na ust. § 238 ods. 8 zák. č. 461/2003 Z.z., že
nie je dôležité, či poškodenému vznikol nárok na výplatu predčasného dôchodku, ale je rozhodujúce, či
splnil podmienky nároku na jeho výplatu.

47. Zo správy Sociálnej poisťovne pobočka Spišská Nová Ves zo dňa 26.11.2021 vyplynulo, že
poškodený Q. S. k 10.11.2018 splnil všetky zákonné podmienky uvedené v § 67 ods. 1 zák. č. 461/2003
Z.z. na priznanie predčasného starobného dôchodku a tento mu mohol byť od uvedeného dátumu
vyplácaný. Menovaný o jeho priznanie nepožiadal a navyše bol povinne dôchodkovo poistenou osobou

ako zamestnanec, preto mu nárok na výplatu predčasného dôchodku nevznikol.

48. Nakoľko poškodený Q. S. ku dňu 10.11.2018 splnil podmienky na výplatu predčasného starobného
dôchodku a naďalej sa mu vyplácal invalidný dôchodok, právo Sociálnej poisťovne na náhradu škody
dňom 10.11.2018 zaniklo.

49. Vecne správne preto rozhodol súd prvej inštancie, ak žalobcovi priznal nárok iba za obdobie od
14.09.2018 do 09.11.2018 vrátane, a v prevyšujúcej časti jeho návrh zamietol.

50. Ani odvolacia námietka žalovaného týkajúca sa prehodnotenia miery zavinenia poškodeného nie
je náležitá.

51. Trestným príkazom Okresného súdu v Mělníku č.k. 1T/493/2000-44 zo dňa 10.11.2000 bol žalovaný
uznaný vinným z trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 201 písm. d/ Trestného
zákona. Z výroku tohto trestného príkazu okrem iného vyplýva, že žalovaný po predchádzajúcom požití
alkoholických nápojov, tak, že v jeho krvi bolo zistené 1,49 g/kg alkoholu, nezvládol riadenie, vyšiel

s vozidlom mimo vozovku a pred domom č. XX narazil do oplotenia, pričom spolujazdec Q. S. utrpel
rôzne zranenia. Ďalej sa vo výroku tohto trestného príkazu konštatuje, že žalovaný vykonával v stave
vylučujúcom spôsobilosť, ktorú si privodil vplyvom návykovej látky činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť
život alebo zdravie ľudí, alebo spôsobiť značnú škodu na majetku a spôsobil takým činom, hoci z
nedbanlivosti inému, ublíženie na zdraví.

52. V kontexte ust. § 193 CSP, podľa ktorého je súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom,
či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo
medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím
ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv

a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin,
priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal,
ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti. Odvolací súd uvádza, že súd v
civilnom konaní je viazaný vždy rozhodnutím o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal, pričom
rozsah tejto viazanosti je daný tým, do akej miery sú znaky skutkovej podstaty trestného činu viazané

okolnosťami významnými pre rozhodnutie o náhrade škody.

53. Rozhodnutie o tom, že bol spáchaný dokonaný trestný čin, neznamená vždy len konštatovanie
zavineného protiprávneho konania určitého páchateľa, ale i záver o vzniku určitej ujmy, ktorou v prípade
trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky predstavuje i nemajetková ujma z ublíženia na

zdraví, ako i záver o existencii príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a nemajetkovou ujmou.

54. Vychádzajúc z právoplatného trestného príkazu Okresného súdu Mělník č.k. 1T/493/2000-44 zo dňa
10.11.2000 bol žalovaný uznaný vinným z trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa §
201 písm. d/ Trestného zákona, spôsobeného v dôsledku dopravnej nehody, pri ktorej spolujazdec Q.Á.

S.utrpelškodunazdraví.Vzhľadomktomujenepochybnepreukázanýzáverotom,žežalovanýspáchal
trestný čin, záver o vzniku škody poškodenému Q. S., ako i záver o existencii príčinnej súvislosti medzi
protiprávnym konaním žalovaného a vznikom škody u spolujazdca Q. S.. Preto je daná opodstatnenosť
záveru o existencii príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním žalovaného a vzniknutou ujmou u Q.
S., s odkazom aj na rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 7C/19/2010 zo dňa 17.08.2011

v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1Co/361/2011 zo dňa 14.11.2012, v ktorých
bola vyriešená aj otázka týkajúca sa zavinenia žalovaného.55. Z obdobných východísk zohľadňujúcich zodpovednosť žalovaného súdy vychádzali i v konaniach
Okresného súdu Spišská Nová Ves: sp. zn. 7C/19/2010 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu
v Košiciach sp. zn. 1Co/361/2011, sp. zn. 1C/224/2013 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v

Košiciach sp. zn. 3Co/149/2015, sp. zn. 7C/327/2015 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v
Košiciach sp. zn. 11Co/49/2016, sp. zn. 4Csp/57/2016 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v
Košiciach sp. zn. 2Co/279/2017, a sp. zn. 7C/3/2019 (rozsudok právoplatný dňa 27.02.2020).

56. Odvolací súd zdôrazňuje, že už v predchádzajúcich súdnych konaniach pri totožných sporových

stranách a obdobných skutkových okolnostiach (len pri rôznych časových obdobiach) súdy vychádzali z
už ustálenej miery spoluzavinenia poškodeného pri dopravnej nehode, čo je prejavom princípu právnej
istoty.

57. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom v
zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

58. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol žalovaný úspešný, preto má nárok
na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu, o výške ktorých
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

59. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).