Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, September 30, 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7Co/7/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7220206830
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Maruščák

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7220206830.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedy senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a sudcov

JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Moniky Géciovej, PhD. v právnej veci navrhovateľa MUDr. G.
G. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho na M. triede č. XX zastúpeného JUDr. Marekom Gibom advokátom
Hviezdoslavova č. 4 Trebišov proti odporkyni (manželke) Mgr. I. G., nar. XX.X.XXXX bývajúcej na M.
triede č. XX G. zastúpenej JUDr. Janou Bajužíkovou advokátkou so sídlom Štefánikova č. 8 Michalovce
v konaní o rozvod manželstva, o odvolaní odporkyne (manželky) proti rozsudku Okresného súdu Košice
II č.k. 19Pc/90/2020-151 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo navrhovateľa a odporkyne

(manželky).

2. Svoje rozhodnutie založil na zistení, že boli splnené zákonné podmienky pre rozvod manželstva,
ktoré je už len formálnym zväzkom, dlhodobo neplní svoj účel, je trvalo a vážne rozvrátené a obnovenie
manželského spolužitia manžel vylučuje s tým, že zásadne odmietol poskytnutie odbornej pomoci za
účelom odstránenia príčiny rozvratu manželstva, vylúčil obnovenie manželského spolužitia v dôsledku
rozdielnych predstáv o manželskom spolužití ako aj dôsledku toho, že posledných desať rokov v

manželstve absentuje intímny život a posledných päť rokov má vzťah s inou ženou s tým, že manželstvo
bolo udržiavané len formálne kvôli synovi, ktorý však v priebehu konania o rozvod nadobudol plnoletosť.
V ďalšom vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania, podľa ktorých síce odporkyňa (manželka)
s rozvodom manželstva nesúhlasila, potvrdila však dlhoročné problémy v manželstve, manželovu
neveru, absenciu intímneho života počas posledných desiatich rokov s tým, že v manželstve chce
zotrvať a zachovať ho, keďže nechce byť rozvedenou ženou a nechce, aby mal syn nálepku, že
pochádzazrozvedenejrodiny.Súdprvejinštancievyhodnotilajnávrhyodporkynenauloženiepovinnosti

účastníkomkonanianavštevovaťmanželskúporadňuapoukázalnato,žetentoinštitútneslúžinato,aby
niektorému z manželov dohovoril podľa predstáv druhého manžela, ale na odstránenie príčiny rozvratu
manželstva a môže mať pozitívny efekt len v prípade, že manželia sú ochotní spolupracovať, pričom
navrhovateľ opakovane rezolútne a zásadne takúto pomoc odmietol. Záverom zdôraznil, že manželstvo
je zväzok muža a ženy vzniknutý na základe dobrovoľného a slobodného rozhodnutia a vynútené trvanie
nefunkčného manželstva nemôže vytvárať priestor pre vytvorenie harmonického a trvalého životného
spoločenstva. Právne posúdil podľa ust. § 1 ods. 1, 2, § 23, § 18, § 19, § 92 zák. č. 36/2005 Zákona o

rodine v platnom znení, ako aj ustanoveniami § 93, § 94 a § 96 ods. 1 a 2 CMP.

3. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie odporkyňa (manželka), ktorá ho žiadala
zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie s tým, že vytýkala súduprvej inštancie nesprávne zistenie skutkového stavu, ako aj nesprávne dôvody jeho rozhodnutia,
keďže dôvodom rozvratu manželstva majú byť podľa súdu prvej inštancie rozdielne predstavy o
manželskom spolužití, pričom ich súd mal za preukázané z dlhodobého porušovania povinností

manželov vyplývajúcich z citovaných ustanovení Zákona o rodine, s čím sa však nestotožnila, pretože
rozdielne predstavy o spolužití boli definované len zo strany navrhovateľa, pričom súd toto konštatovanie
subsumoval na oboch účastníkov konania. Zdôraznila, že sa rozhodla pre zachovanie rodiny, pretože
ju považuje za najdôležitejší inštitút, ktorý dáva jej členom pocit spolupatričnosti a každý by mal vyvinúť
snahu o to, aby sa rodina udržala. Spochybnila aj závery súdu prvej inštancie o tom, že kladie väčší

dôraz na spoločenský status vydatej ženy, než na plnohodnotný manželský vzťah, pričom tento názor
súd ustálil len z toho, že pripustila, že nechce byť rozvedenou ženou. Taktiež nie je správny záver
súdu prvej inštancie o tom, že nesúhlasí s rozvodom len z ekonomických dôvodov, keďže v čase, keď
uzavrela s odporcom manželstvo, manžel bol študentom a všetky náklady spojené s chodom spoločnej
domácnosti finančne uspokojovala ona zo svojich príjmov ako aj prenájmom jej nehnuteľností, ktoré má
vo výlučnom vlastníctve. Napokon všetky väčšie investície do bytu hradila z finančných prostriedkov z

vyššie uvedených prenájmov, ako aj z príjmov vyplývajúcich z jej zvýšeného pracovného úsilia. Naopak,
navrhovateľprofitovalzjejprostriedkov,pretoženaspoločnýmajetokvynakladalavýlučnesvojefinančné
prostriedky. Taktiež spochybnila záver súdu o tom, že manžel opakovane odmietol poskytnutie odbornej
pomoci, keďže takýto záver vyplýva len z prístupu súdu prvej inštancie v predmetnej veci ako rutinného
prístupu v rozvodových sporoch. Zdôraznila, že jej vzťah s manželom je jedinečný, preto má za to, že by

mala byť navrhovateľovi zo strany súdu nariadená manželská poradňa, ktorú by absolvoval a následne
by prehodnotil jeho vzťah k manželstvu ako aj jej snahu o jeho záchranu. Niekedy aj malá zmena
môže totiž priniesť veľmi pozitívne výsledky. Skutočnosť, že v iných rozvodových konaniach účastníci
nebojujú o svoje manželstvo je pre ňu irelevantná, pretože ona si inštitúciu manželstva vysoko váži a
chce zapracovať na jej obnovení, preto žiadala odvolací súd, aby dal ich vzťahu šancu.

4. K podanému odvolaniu sa vyjadril navrhovateľ, ktorý žiadal rozsudok ako vecne správny potvrdiť s
tým, že zopakoval tvrdenia produkované v konaní osvetľujúce hĺbku manželského rozvratu a poukázal
aj na prístup odporkyne k predmetnému konaniu, kedy sa v podstate vyhýbala pojednávaniam v snahe
čo na najdlhšiu dobu oddialiť rozhodnutie vo veci.

5. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ust. CSP ak tento zákon
neustanovuje inak.

6. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

7. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

8. Odvolací súd preskúmal rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom
z ust. § 379 CSP a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení
s ust. § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil

ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní
najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho
závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa dôsledne vyporiadal so všetkými
námietkami manželky uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jej obranu už v priebehu konania na súde
prvej inštancie s tým, že ani v priebehu odvolacieho konania odporkyňa (manželka) neuviedla žiadne

relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o návrhu na rozvod manželstva.

9. Odvolací súd dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že manželstvo účastníkov
konania nemôže a ani neplní svoj účel vzhľadom na vážny a trvalý rozvrat manželských vzťahov
bez možnosti obnovenia základných funkcií a so zreteľom na jednoznačný postoj navrhovateľa ani

nemožno očakávať, že manželské spolužitie s manželkou niekedy obnovia. Rozvrat manželstva, ako
objektívny vzťah vzájomných vzťahov medzi manželmi, je výsledkom mnohých rôznych príčin, ktoré sa
navzájom ovplyvňovali a znásobovali sa s tým, že z výpovedí účastníkov konania a ďalších dôkazov
jednoznačne vyplýva (čo v konaní nespochybnila ani odporkyňa), že dôvodom zotrvania účastníkov vmanželskom zväzku bol maloletý syn MV., nar. XX.X.XXXX, ktorý však v priebehu konania dosiahol
plnoletosť s tým, že zo zhodných prednesov účastníkov konania v ďalšom vyplynulo, že o rozvode
manželstva uvažovali už predtým, avšak vždy od toho upustili po vzájomnej dohode s tým, že zotrvajú

v manželstva do nadobudnutia plnoletosti syna. Naviac výsledky vykonaného dokazovania a opätovné
zhodné prednesy účastníkov konania jednoznačne nasvedčujú záveru, že manželstvo neplní svoju
biologickú funkciu, keďže intímne spolu manželia nežijú už po dobu 10 rokov. Navrhovateľ má intímny
vzťah s novou priateľkou a aj odporkyňa trávi chvíle voľného času mimo manželského zväzku tak, ako
aj navrhovateľ. Z výpovedí navrhovateľa taktiež vyplynulo vzájomné odcudzenie vo všetkých stránkach

manželského spolužitia, ktoré viedlo k strate citovej náklonnosti a podpory znemožňujúce plnenie účelu
manželstva a vylučujúce akúkoľvek perspektívu obnovenia harmonického spolužitia účastníkov, ktoré
v konečnom dôsledku harmonické dlhodobo nie je. Aj keď ust. § 96 ods. 1 CMP vyjadruje záujem
celej spoločnosti na zachovanie rodiny založenej manželstvom ako miesta vzniku života, formovania a
osobnosti charakteru človeka a osvojovania si základných životných hodnôt, čomu má napomáhať aj
súd pri rozhodovaní o rozvode, v predmetnom prípade nie je možné trvať na zachovaní manželstva,

ak dlhodobo neplní svoje základné funkcie a očakávať zlepšenie vzájomných vzťahov len na základe
zamietnutia návrhu na rozvod manželstva, ak sa v priebehu konania o rozvod manželstva problémy
účastníkov ani minimálne nezlepšili, pričom navrhovateľ nielenže nepreukázal, ale priamo vylúčil snahu
o reparáciu vzťahu s odporkyňou (manželkou). Záujem manželky o zotrvanie v manželstve nemôže byť
samo o sebe dôvodom, aby súd nútil navrhovateľa zotrvať vo vzťahu, ktorý považuje za neperspektívny,

pretože na naplnenie účelu manželstva je potrebná snaha oboch strán, vzájomné pochopenie a citové
zblíženie. Odvolací súd nepovažoval za dôvodné ani odporkyňou navrhované uloženie povinnosti
manželom navštevovať manželskú poradňu, ktoré sa následne premietlo aj do jej odvolacej námietky,
keďže zhodne so záverom súdu prvej inštancie uzatvára, že odborné poradenstvo môže slúžiť len na
odstránenie príčiny rozvratu manželstva a môže mať pozitívny efekt len v prípade, ak sú obaja manželia

ochotní spolupracovať, čo navrhovateľ zásadne a rezolútne vylúčil aj v priebehu odvolacieho konania.

10. Vo svetle vyššie uvedeného sa aj ďalšie odvolacie námietky odporkyne, v ktorých polemizuje o
dôvodoch rozhodnutia súdu prvej inštancie vo vzťahu k tomu, že nechce byť rozvedenou ženou, resp.
že nesúhlasí s rozvodom z ekonomických dôvodov, odvolací súd uzatvára, že vzhľadom k výsledkom

vykonaného dokazovania sa tieto vo vzťahu k jednoznačnému rozvratu manželstva ako objektívneho
stavu vzájomných vzťahov medzi manželmi javia skutkovo aj právne irelevantné. Preto odvolací súd
podľa ust. § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2
tohto ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením s tým, že na doplnenie dôvodov
uviedol vyššie uvedené závery. O trovách odvolacieho konania rozhodoval s poukazom na ust. § 57

CMP.

11. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné 7CoP/51/2021 9 uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).