Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, May 3, 2021

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 11Csp/20/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7718200888
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Petričko, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2021:7718200888.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudcom JUDr. Danielom Petričkom, PhD. v právnej veci žalobcu O. K., nar.

XX.X.XXXX, bytom A., A. XXXX/X, právne zastúpený JUDr. Michalom Michalovčíkom, advokátom so
sídlom kancelárie Košice, Pri jazdiarni 1, proti žalovanej PROFI CREDIT Slovakia s.r.o. so sídlom
Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený JUDr. Andrea Cviková, s.r.o.,
advokát so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o určenie neprijateľnosti zmluvných
podmienok a vydanie bezdôvodného obohatenia 1.997,08 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 139,49 € spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5% ročne zo sumy 139,49 € od 29.2.2018 do zaplatenia v lehote do 3 (troch) dní od právoplatnosti

tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov prvoinštančného konania a odvolacieho konania vo
výške 37,26% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.02.2018 domáhal určenia, že zmluvné

podmienky v Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 4.10.2012 uvedené v bode 8,
ods. 8.1. a 8.4. sú neprijateľným zmluvnými podmienkami. Zároveň sa domáhal vydania bezdôvodného
obohatenia od žalovaného a to vo výške 1.997,08 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 1.997,08 Eur odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému do zaplatenia.

2. Prvoinštančný súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 11Csp/20/2018 - 134 zo dňa 24.10.2018 tak,
že :

I. U r č u j e, že zmluvná podmienka v Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa
04.10.2012 uvedená v bode 8. ods. 8.1. v znení: ,,Predmetom tejto Dohody o poskytnutí služby
je záväzok Veriteľa poskytnúť Dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok
službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru resp. revolvingu
poskytnutého na základe Žiadosti/Zmluvy, uzavretej medzi Veriteľom a Dlžníkom (ďalej ako „úver/
revolving“) a záväzok Dlžníka zaplatiť Veriteľovi odplatu a) za poskytnutie služby spočívajúcej v

možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 215,75 € a b) za poskytnutie služby spočívajúcej v
možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 112,08 € v prípade, ak bude Dlžníkovi revolving
poskytnutý. Odplatu je veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť, k čomu
Dlžník udeľuje Veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť Dlžníkovi stanovenú zníženúvýšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto Dohody o poskytnutí služby.“ je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

II. U r č u j e, že zmluvná podmienka v Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa
04.10.2012 uvedená v bode 8., ods. 8.4. v znení: „Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok
úveru je splatná dňom uzavretia tejto Dohody o poskytnutí služby. Veriteľ a Dlžník sa dohodli na
započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky Dlžníka voči Veriteľovi na poskytnutie schválenej
výšky úveru podľa článku 2.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy oproti pohľadávke Veriteľa voči

Dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. a) tejto Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej
výšky odplaty) a to ku dňu poskytnutia úveru Dlžníkovi podľa článku 2.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/
Zmluvy. Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok revolvingu je splatná dňom poskytnutia
revolvingu Dlžníkovi. Veriteľ a Dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky
Dlžníka voči Veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky revolvingu podľa článku 4.1. Zmluvných
dojednaní Žiadosti/Zmluvy oproti pohľadávke Veriteľa voči Dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods.

8.1. písm. b) tejto Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty) a to ku dňu uskutočnenia
revolvingu podľa článku 4.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy. Rozdiel bude uhradený na účet
Dlžníka uvedený v čl. 2 Žiadosti/Zmluvy.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

III. Žalovaná j e p o v i n n á vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 1.997,08 € spolu s

úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.997,08 € odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby
žalovanému, t.j. 29.2.2018 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Žalovaná j e p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania v pomere 100%.
3. Krajský súd v Košiciach, ako odvolací súd vo veci rozhodol uznesením 6Co/144/2019-223 zo dňa

20.7.2020 tak, že :

Z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Michalovce zo dňa 24.10.2018 č. k. 11Csp/20/2018-134 v
napadnutom vyhovujúcom výroku III. a vo výroku IV. o nároku na náhradu trov konania a v zrušenom
rozsahu v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie

4. Súd vo veci určil termín pojednávania na 4.5.2021, ktorého sa zúčastnil iba právny zástupca žalobcu.
Žalovaný nevyužil svoje právo a pojednávania sa nezúčastnil.

5. Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,

musí obohatenie vydať.

6. Podľa ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový
prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením
z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

7. Podľa ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

8. Podľa ustanovenia § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať
rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

9. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobou možno požadovať, aby

sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý
právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

10. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

11. Podľa § 391 ods. 2 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.12. Predmetom tejto veci po vrátení druhostupňovým súdom bolo rozhodnutie uplatnenom nároku
na bezdôvodné obohatenie z pohľadu žalovanou uplatnenej námietky premlčania. Odvolací súd sa v
zrušujúcom uznesení nestotožnil s právnym názorom prvoinštančného súdu ohľadne posudzovania

premlčania z hľadiska objektívne a subjektívnej lehoty. Týmto vyjadreným právnym názorom je
provinštančný súd viazaný.

13. V uvedenom prípade sa teda po vrátení veci bolo potrebné vysporiadať s tým, či sa na uvedené
konanie vzťahuje objektívna alebo subjektívna lehota a zároveň určiť moment začiatku plynutia

premlčacej doby.

14. V prípade práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia zákon ustanovuje dvojročnú
subjektívnu a trojročnú, resp. desaťročnú objektívnu premlčaciu dobu. Ich vzájomný vzťah je taký, že
pokiaľ skončí plynutie jednej z nich a dôjde k vzneseniu námietky premlčania, premlčané právo nemožno
oprávnenému priznať. Objektívna premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď k bezdôvodnému

obohateniu skutočne (fakticky) došlo, a to bez ohľadu na to, či oprávnený o ňom vedel alebo nie.
Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený dozvie, že
došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Keďže oprávnený
sa o bezdôvodnom obohatení nemôže dozvedieť skôr, ako vzniklo, ani subjektívna premlčacia doba
nemôže začať plynúť skôr ako objektívna. Oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia

a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne (preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, na
základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t. j. keď nadobudne
vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného, a to bez ohľadu na to, že sa o
týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr. To, kedy sa oprávnený dozvedel (dospel k záveru), ako
jeho nárok vyplývajúci z týchto skutkových okolností možno právne kvalifikovať, nie je pri posudzovaní

okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné. To znamená, že oprávnený sa
dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil (§ 107 ods. 1 Občianskeho
zákonníka), keď získa znalosť tých skutkových okolností, z ktorých je možné vyvodiť zodpovednosť za
bezdôvodné obohatenie.

15. V desaťročnej premlčacej dobe sa v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na
vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí vtedy, keď bolo bezdôvodné obohatenie získané úmyselne.
Úmysel, či už priamy alebo nepriamy, musí smerovať k bezdôvodnému obohacovaniu a musí
existovať už v čase získania bezdôvodného obohatenia. Nestačí teda, keď povinný získal bezdôvodné
obohatenie neúmyselne a potom by si ho úmyselne ponechal. Ak nie sú splnené podmienky na

desaťročnú premlčaciu dobu, platí trojročná objektívna premlčacia doba, a to aj v prípade, keď
povinný získanie bezdôvodného obohatenia vôbec nezavinil, nakoľko zodpovednosť za bezdôvodné
obohatenie je zodpovednosťou objektívnou. Občiansky zákonník napriek tomu, že vymedzuje vo svojich
ustanoveniachúmyselnébezdôvodnéobohatenie,podstatuúmyselnéhokonanianevymedzuje,pretosa
pri skúmaní úmyslu konajúcej osoby vychádza z právnej úpravy zavinenia obsiahnutej v trestnom práve.

Zavinenie je založené na dvoch zložkách, a to vedomostnej a vôľovej zložke. Pri úmyselnom zavinení
je zastúpená tak vedomostná, ako aj vôľová zložka. Pri nedbanlivosti je daná len vedomostná zložka.

16. Úmysel, či už priamy alebo nepriamy, musí smerovať k bezdôvodnému obohacovaniu
a musí existovať už v čase získania bezdôvodného obohatenia. Nestačí teda, keď povinný získal

bezdôvodné obohatenie neúmyselne a potom by si ho úmyselne ponechal. Ak nie sú splnené podmienky
na 10-ročnú premlčaciu dobu, platí trojročná objektívna premlčacia doba, a to aj v prípade, keď
povinný získanie bezdôvodného obohatenia vôbec nezavinil, nakoľko zodpovednosť za bezdôvodné
obohatenie je zodpovednosťou objektívnou. Občiansky zákonník napriek tomu, že vymedzuje vo svojich
ustanoveniach úmyselné bezdôvodné obohatenie, podstatu úmyselného konania nevymedzuje, preto

sa pri skúmaní úmyslu konajúcej osoby vychádza z právnej úpravy zavinenia, obsiahnutej v trestnom
práve. Zavinenie podľa § 15 Trestného zákona je vybudované na dvoch zložkách - vedomostnej a
vôľovej. Podľa stupňa vôľovej zložky sa rozlišuje úmysel priamy alebo nepriamy. O priamy úmysel
pri bezdôvodnom obohatení podľa Občianskeho zákonníka ide vtedy, ak ten, kto sa na úkor iného
bezdôvodne obohatil, vedel, že svojím konaním získa bezdôvodné obohatenie a súčasne, že ho získať

chcel (prítomnosť vedomostnej i vôľovej zložky). O nepriamy úmysel ide vtedy, ak ten, kto sa na úkor
iného obohatil, vedel, že svojím konaním môže získať bezdôvodné obohatenie a pre prípad, že sa tak
stane, bol s týmto následkom uzrozumený.17. V uvedenom prípade nebolo žalobcom preukázané, aby žalovaný už pri plnení zo zmluvy mal
vedomosť o tom, že prijíma plnenie z neplatného právneho dôvodu. Uvedený názor vyslovil aj odvolací
Krajský súd v Košiciach. Samotná vôľová zložka žalovaného použijúc analógiu Trestného práva

hmotného nebola preukázaná. Teda úvaha o tom, že žalovaný mal reálnu vedomosť o prijímaní
bezdôvodného obohatenia nebola žiadnym spôsobom preukázaná. Nemožno sa prikloniť k názoru
žalobcu, že žalovaná v pozícii poskytovateľa finančných prostriedkov úmyselne uzatvárala zmluvy,
o ktorých vopred vedela, že budú neplatné a teda následne o prijatých plneniach vedela, že sú
plnenia z neplatného právneho úkonu. Aplikujúc ustanovenia trestného práva hmotného teda nemožno

žalovanému pričítať úmysel, skôr iba nedbanlivosť.

18. Súd je teda toho názoru, že v uvedenom prípade je potrebné aplikovať dvojročnú premlčaciu dobu,
ktorá začala plynúť uhradením každej jednej splátky. Rozpis splátok sa v spise nachádza na č. l. 14-15.
Z uvedeného vyplýva, že iba posledná splátka zo dňa 9.3.2016 vo výške 139,49 Eur nie je premlčaná.
Predposledná splátka uhradená 11.2.2016 už je premlčaná, nakoľko premlčania doba začala v prípade

tejto úhrady plynúť deň nasledujúci po dni úhrady, t. j. 12.2.2016 a dvojročná premlčacia doba skončila
12.2.2018. Žaloba bola podaná na súd 13.2.2018. Súd teda priznal žalobcovi nárok na zaplatenie sumy
139,49 Eur titulom bezdôvodného obohatenia iba za poslednú splátku.

19. Na základe vyššie uvedeného, súd priznal žalobcovi bezdôvodné obohatenie iba vo výške 139,49

Eur z dôvodu, že zvyšné úhrady sú premlčané.

20. Podľa ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať

aj len jednotlivých plnení.

21. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje

vykonávací predpis.

22. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom od 1.2.2013 výška úrokov z
omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

23. Nakoľko žalovaná bola v omeškaní s platením dlžnej sumy, vznikol žalobcovi v zmysle ust. § 517
Občianskeho zákonníka nárok na úroky z omeškania vo výške podľa nariadenia vlády SR č. 87/1995
Zb. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. V čase omeškania dlžníka s
plnením dlhu, t.j. 29.2.2018 (od doručenia žaloby 28.2.2018 na č. l. 28), bola výška úroku z omeškania

v zmysle vyššie citovaného nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. v sadzbe Európskej centrálnej banky
0,00% + 5 percentuálnych bodov podľa citovaného nariadenia vlády, teda výška úroku z omeškania
predstavuje 5,00%.

24. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu

vo veci.

25. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

26. Podľa ust. § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

27. Podľa ust. § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

28. Podľa ust. § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie.29. Podľa ust. § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

30. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1, 2 CSP v spojení s ust. § 396 ods. a
CSP a § 262 ods. 1 CSP s tým, že priznal žalobcovi náhradu trov prvoinštančného konania (§ 255 ods.
1, 2 CSP) a odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP) v rozsahu 37,26%, nakoľko mal žalobca v konaní
čiastočný úspech. Žalobca sa v žalobe domáhal troch nárokov. Súd teda pri rozhodovaní o trovách

tieto 3 nároky posudzoval rovnako, teda každý z týchto nárokov mal percentuálnu hodnotu 33,33%
V prípade určenia nepriateľných zmluvných podmienok bol žalobca úspešný. V poslednom nároku na
plnenie bezdôvodného obohatenia bol žalobca úspešný iba čiastočne. Pôvodne si žalobca nárokoval
sumu vo výške 1.997,08 Eur. Súd mu priznal sumu 139,49 Eur, čo v prepočte tejto sumy je úspech
6,98 %. Z hľadiska výpočtu z podielu úspechu z 33,33% je úspech 2,30%. V globálnom hľadisku bol
teda žalobca úspešný v 2 výrokoch úplne, teda úspech 66,66% a v poslednom iba v pomere 2,30%

z. Percentuálny úspech žalobcu predstavuje 68,96% (33,% za prvý výrok, 33,33% za druhý výrok a
2,30% za tretí výrok). Výsledný úspech žalobcu teda predstavuje 37,26%. Následne o výške náhrady
trov konania v jej peňažnom vyjadrení bude rozhodnuté po právoplatnosti predmetného rozhodnutia
samostatným uznesením vyšším súdnym úradníkom (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Michalovce v 3 exemplároch /§362 ods. 1 CSP/.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh )
v zmysle ust. § 363CSP.

Odvolanie možno odôvodniť, podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania /365 ods. 3 CSP/.Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania /364 CSP/.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.