Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Sunday, September 18, 2022

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 10P/34/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1219204875
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Erika Szalaiová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2022:1219204875.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: S. X., K.. XX.X.XXXX, zast.

kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, Dunajská Streda, deti rodičov: matka - S.
P., K.. X.XX.XXXX, O. Z. XX, právne zast. JUDr. Ingrid Zlochová, so sídlom AK Bratislava, Galvaniho 12,
IČO: 42129818, a otec - H.. V. X., K.. XX.XX.XXXX, O. O.-Y., o návrhu matky o úpravu práv a povinností
voči maloletému dieťaťu a o návrhu otca o úpravu styku otca s maloletým dieťaťom takto

r o z h o d o l :

I. Súd malol. S.Á., K.. XX.XX.XXXX zveruje od XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, s tým,
že matka malol. dieťaťa bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

II. Otec je povinný platiť výživné na malol. S. mesačne vo výške 200,- Eur, ktoré výživné je splatné
vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca predom matke.

III. Dlh na zročnom výživnom za obdobie od XX.XX.XXXX P. XX.XX.XXXX je suma vo výške
3.333,50 Eur.

IV. Otec je povinný zaplatiť matke dlh na zročnom výživnom v mesačných splátkach vo výške

100,- Eur spolu s bežným výživným, tak, že omeškanie splnenia jednej splátky má za následok zročnosť
celého plnenia.

V. Súd styk otca s malol. S. neupravuje.

VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

o d ô v o d n e n i e :

1. Otec maloletého dieťaťa návrhom zo dňa 3.2.2019 sa domáhal na Okresnom súde Bratislava II o
úpravu styku otca s maloletým dieťaťom.

2. Matka podaním zo dňa 2.12.2019 sa domáhala na Okresnom súde Bratislava II na úpravu práv a
povinnosti voči maloletému dieťaťu.

3. Kolízna opatrovníčka navrhla súdu návrhu matky v celom rozsahu vyhovieť.

4.Súdvovecivykonaldokazovanievypočutímmatky,kolíznehoopatrovníka,oboznámilsaspripojenými

listinnými dôkazmi, a to najmä: uznesením čl.1, návrhom čl. 2, úradným záznamom čl. 3,4, uznesením
čl. 8, písomným vyjadrením matky čl. 12, písomným podaním PZ matky čl. 17, čl.48, 91, čl.139,
rodným listom maloletého dieťaťa čl. 24, rozsudkom Krajského súdu Bratislava č. 4To/27/2019 čl. 30,
zápisnicou o trestnom oznámení čl. 38, rozhodnutím čl. 42, písomným podaním kolízneho opatrovníkačl.87, potvrdením čl.93, daňovým priznaním čl. 100, potvrdením o pobyte čl. 141, trestným rozkazom
č. 31T/19/2021 čl. 142, uznesením čl. 144, uznesením čl.158, lustráciou v RO čl. 169, 170, 209, 237,
lustráciou v SP čl. 171, 172, , 238, 253, správou zo šetrenia čl. 187, potvrdením o návšteve školy čl.

192, 194, vyčíslením mesačných nákladov čl. 194, 197, potvrdením Úradu práce, soc. vecí a rodiny
Dunajská Streda čl. 210, výpisom z obchodného registra čl. 227, lustráciou v ZVJS čl., 236, 254 a ustálil
nasledovný skutkový stav veci:

5. Matka v návrhu, ako aj na ústnom pojednávaní uviedla, že žije spolu s malol. synom a s otcom

maloletého sa pozná cca 10 rokov, počas tohto obdobia sa v roku 2013 narodil syn, S.. Po narodení
malol. dieťaťa sa opakovane sťahovali, nakoľko otec nevedel zabezpečiť rodinu, žili len z materskej
dovolenky. Neskôr sa otec zamestnal v I., ale stále nemal peniaze, pravdepodobne preto, že ich minul na
drogy. V júli 2018 sa otec malol. dieťaťa dostal do vyšetrovacej väzby, z dôvodu, že napadol na detskom
ihrisku poškodeného a to takým spôsobom, že ho bodol loveckým nožom raz do oblasti predkolennej
jamky a druhý krát do oblasti brucha na ľavej strane. Skutok spáchal otec pred malol. synom, ktorý

sa nevie s touto skutočnosťou vysporiadať. Počas obdobia, kým otec bol vo väzbe, ho navštívila za
účelom dohody ohľadom stretávania sa s malol.. Snažila sa riešiť situáciu hlavne v prípade, ak otec
malol. dieťaťa bude prepustený z väzby na slobodu. Všetky uvedené návštevy vo väzbe skončili tak, že
sa nedohodli a naviac otec malol. dieťaťa uviedol, „že ich syn sa nemal nikdy narodiť, a má sa o neho
starať sama“. Otec maloletého bol prepustený dňa 11.4.2019 z väzby. Uviedla, že otec malol. dieťaťa

pracuje v I., a jeho mesačný príjem je cca 800,- Eur. V čase podania vyjadrenia býval v Petržalke v
prenájme, pričom adresu neuviedol. Čo sa týka výživného poslal na syna 50,- Eur, z titulu výživného
v júni k jej rukám. Otec od prepustenia z väzby a- apríl 2019 - uhradil výživné na maloletého celkovo
za 7 mesiacov vo výške 110,- Eur, čo predstavuje sumu 15,71 Eur mesačne. Nad rámec výživného sa
ničím nepodieľal na úhrade akýchkoľvek poplatkov súvisiacich s maloletým, nekupuje mu oblečenie,

jedlo ani hračky. Jediné čo mu kúpil, boli sladkosti aj to asi dvakrát. Dňa 23.6.2022 uviedla, že žiada,
aby súd zveril maloleté dieťa do jej osobnej starostlivosti a určil výživné vo výške 200,- Eur , a čo do
zastupovania, žiadala, aby naďalej mohla zastupovať ona malol. dieťa a spravovať jej majetok malol.
dieťaťa, poukazujúc na správanie otca, nakoľko otec malol. dieťaťa užíva omamné látky, bol vo výkone
väzby. Poukázala na to, že o malol. dieťa sa starala od narodenia a s otcom dieťaťa žili spolu 5 rokov.

Otec malol. dieťaťa spáchal trestný čin v prítomnosti malol. dieťaťa a potom išiel do väzby. Otec o malol.
dieťa sa nezaujíma. Čo do výšky výživného, uviedla, že výdavky má v sume 380,- Eur a od tej doby, čo
podala návrh, výdavky sa zvýšili. Čo sa týka stravy, tá je zvýšená so sumou 20,- Eur mesačne, ošatenie
je vyššia o 20-30,- Eur mesačne, na školské potreby potrebuje vyššiu sumu o 10,- Eur. Výdavky na
dieťa má mesačne cez 400,.- Eur. Pomáha jej priateľ, pričom niekedy môže ísť aj na brigády. Keď chodí

na brigády, tak upratuje, avšak poukazujúc na zdravotný stav dieťaťa, nemôže to robiť sporadicky, a v
prípade, ak sa jej podarí nájsť nejakú prácu, dostane asi 100,- Eur mesačne. Iný príjem nemá. Teraz
býva u svojej matky, spolu s dieťaťom, pričom matke dáva 50,- Eur za to, že tam môže bývať. Žije z toho,
čo jej dá priateľ. Poukazujúc na to, že otec malol. dieťaťa bol odsúdený, asi ide do výkonu trestu odňatia
slobody, styk otca s malol. dieťaťom nežiada určiť. Poukázala ďalej na to, že maloleté dieťa s otcom sa

nechce stretávať. Na ústnom pojednávaní dňa 13.2.2020 na Okresnom súde Bratislava II poukázala na
tú skutočnosť, že vzťah syna k otcovi je neutrálny. Aj keď žili spolu v spoločnej domácnosti, otec malol.
dieťaťa so synom jej nepomáhal, so synom k lekárovi nechodieval. Fyzicky synovi neublížil, ale mal také
nálady, že mu napríklad rozkopal hračky alebo búchal dvermi. V roku 2019 v lete ich otec počkal pred
škôlkou, pričom ho žiadala, aby pristupoval k synovi jemnejšie, aby sa na neho netlačil. Otec ho ale začal

citovo vydierať, že mu bolo smutno, že mu syn chýbal. Potom sa otec obrátil na ňu a začal nadávať,
bolo to potom, čo ho požiadala, aby pustil syna, nakoľko mala z neho strach, keďže pristupoval prudkým
spôsobom. Od tej doby, čo otec prišiel z väzby uhradil celkovo na výživnom 140,- Eur. Od tej doby sa
stretli asi trikrát. Žiadala, aby súd návrhu v celom rozsahu vyhovel.

6. Otec malol. dieťaťa podal návrh na Okresný súd Bratislava II, čo do nariadenia neodkladného
opatrenia vo veci úpravy rodičovských práv a povinností. Zároveň podal aj žiadosť vo veci samej na
úpravu styku s malol. dieťaťom. Podaním zo dňa 3.8.2020 otec návrh v celom rozsahu zobral späť a
žiadal konanie zastaviť. Na ústnom pojednávaní na Okresnom súde Bratislava II dňa 22.9.2020 uviedol,
ženávrhzobralspäťnanávrhpsychologičky.Uviedol,žeproblémvidívpartnerovimatky,ktorýabsolútne

nesúhlasí, aby sa stretával so synom. Matka maloletého dieťaťa chodila za ním do väzenia, a vtedy
tvrdila, že sa bude môcť so synom stretávať, dokonca dala vyhlásenie, že sa budú o syna spoločnej
starať .Súhlasil s tým, aby súd maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky, avšak žiadal, aby
obidvaja zastupovali malol. dieťa a spravovali jeho majetok. Uviedol, že pracuje v Terne na čiastočnýúväzok, ako agentúrny pracovník. Dosahuje mesačný príjem 100,- Eur. Býva v podnájme, za ktorý nič
neplatí, keďže pomáha s udržiavaním domácnosti, upratuje a varí. Má vážny zdravotný stav, ale nebude
ho preukazovať, lebo nechce, aby matka o tom vedela. Uviedol, že je schopný platiť výživné vo výške

50,- Eur. Keď si to matka malol. dieťaťa nepraje, tak so synom stretávať nebude. Ani doteraz sa so
synom nestretával, lebo nemal ako osloviť matku, keďže nemá na ňu kontakt.

7. Kolízny opatrovník navrhol súdu návrhu v celom rozsahu vyhovieť.

8. Podľa ustanovenia § 24 ods. 4 ZoR súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie

pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

9. Podľa § 24 ods. 5 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo tohto rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo

maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.

10. Podľa § 28 ods. 2 zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

11. Podľa ust. § 31 ods. 1 Zák. o rodine rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré
nie je spôsobilé.

12. Podľa ust. § 31 ods. 2 Zák. o rodine žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak

ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom
alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom, v takom prípade súd ustanoví
maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať
(ďalej len „ kolízny opatrovník“).

13. Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 ZoR rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa
kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže
aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí
maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú
pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26

sa použijú primerane.

14. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času , kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

15. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov.

16. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.

17. Podľa § 62 ods. 5 veta prvá zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.

18. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času,

kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciupovinnosťvminimálnomrozsahuvovýške30% zosumyživotnéhominimananezaopatrenéneplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej
povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú
spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými

výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd
neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (§ 62 ods. 1 až 5 zák.
o rodine).

19. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,

možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadnesúdajvtedy,ak sapovinnývzdábezdôležitéhodôvoduvýhodnejšiehozamestnania,zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie. (§ 75 ods.1 zák. o rodine).

20. Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.

Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania,
ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 77 ods. 1 zák. o rodine).

21. Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
(§ 76 ods. 1 zák. o rodine).

22. Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov,
ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa,
ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka.
Ak sú však reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa,

ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre
všestranný vývoj dieťaťa. Teda pri určení výživného treba vychádzať zo zásady, že životná úroveň
dieťaťa má byť úmerná životnej úrovni rodičov. Je potrebné, aby rodičia poskytovali podľa svojich
schopností a možností toľko prostriedkov na výživu detí, aby z nich boli uspokojené osobné potreby
dieťaťa, pokiaľ ide o výživu, ako i potreby na prehlbovanie vzdelania, rozvoj záujmov a záľub, na prípravu

na povolanie. Súd sa pri určovaní výšky výživného riadi základnými pravidlami, a to odôvodnenými
potrebami oprávnenej osoby a schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinnej osoby.
Odôvodnené potreby oprávnenej osoby závisia od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám
a postarať sa o seba. Na strane povinného súd skúma faktické príjmy, ale prihliada tiež na to, čo
je objektívne možné, aby zarobil (podľa veku, zdravotného stavu, kvalifikácie, odbornosti, situácie na

trhu práce, pracovných skúseností), majetkové pomery, tiež počet, druh a výšku ďalších vyživovacích
povinností.

23. Súd z výsledkov vykonaného dokazovania, mal jednoznačne za preukázané, že malol. Kristián
sa narodil 30.4.2013. Podľa udania matky, matka o maloleté dieťa sa stará od jeho narodenia. Túto

skutočnosť potvrdil a kolízny opatrovník, pričom obaja rodičia súhlasili s tým, aby malol. dieťa bolo
zverené matke, pričom matka žiadala, aby súd zveril malol. dieťaťa do jej osobnej starostlivosti od
podania jej návrhu, a to od 2.12.2019. Preto súd malol. dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá
o malol. dieťa sa riadne stará. Čo do určenia výživného, matka v návrhu uviedla, že žiada určiť výživné
vo výške 200,- Eur mesačne, pričom poukázala na to, že od podania návrhu sa zvýšili výdavky na malol.

syna, a to tak, ako je to uvedené v bode 5 predmetného odôvodnenia. Zo správy zo šetrenia taktiež súd
zistil, že podľa udania matky, matka na bývanie a domácnosť svojej matke prispieva 50,- eu mesačne,
aktuálne je evidovaná ako nezamestnaná, dávky v nezamestnanosti nepoberá, pracuje len príležitostne
na brigády, z čoho má mesačný príjem cca 100,- Eur. Matke podľa jej tvrdenia finančne vypomáhajú
jej rodičia a jej priateľ. Otec malol. dieťaťa na výživu malol. dieťaťa neprispieva a o maloletého sa

nezaujíma. Na ústnom pojednávaní dňa 19.9.2022 uviedla, že od roku 2022 otec žiadne výživné na
malol. syna neplatil, a to napriek tomu, že bolo určené výživné v sume 100,- Eur mesačne. Čo do
plateniavýživnéhoodpodanianávrhu,otecuhradildňa10.12.20219sumu30,-Eur,dňa10.1.2020sumu
30,- Eur, dňa 16.12.2020 sumu 100,- Eur, dňa 13.1.2021 sumu 100,- Eur, dňa 17.2.2021 sumu 100,-
Eur, dňa 13.4.2021 sumu 100,- Eur, dňa 12.54.2021 sumu 100.- Eur, dňa 14.7.2021 sumu 100,- Eur,

dňa 16.8.2021 sumu 100,- Eur, dňa 17.9.2021 sumu 100,- Eur, dňa 16.11.2021 sumu 100,- Eur, a dňa
14.12.2021 sumu 100,- eur. Čo do výšky výživného súd určil poukazujúc na výdavky na malol. dieťa
sumu vo výške 200,- Eur od podania návrhu. Z rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. 31T/19/2021
zo dňa 17.5.2022 súd zistil, že aké sumy boli zo strany otca od podania návrhu matke zaplatené. Zpredmetného rozsudku súd zistil, že otec by mal uhradiť od podania návrhu, teda od 2.12.2019 z titulu
výživného matke sumu vo výške 1.060,- Eur. Nakoľko súd určil výživné na malol. dieťa v sume 200,- Eur
mesačne, súd určil výživné čo do dlho na zročnom výživnom za obdobie od 2.12.2019 do 30.9.2022 v

sume 3.333,50 Eur. (9x200,- za rok 2022, t.j. spolu 1.800,- Eur, 12x200,- Eur za rok 2021, t.j. 2.400,-
Eur, od 2.12.2019 do 31.12.2019 193,50 Eur - 6,45 Eur na jeden deň, t.j. spolu 4.393,50 Eur). Z tejto
sumy súd odpočítal sumu, ktorá bola uhradená, teda zo sumy 4.393,50 Eur odpočítal sumu 1.060,- Eur
a určil teda dlh v sume 3.333,50 Eur. Dlh na zročnom výživnom súd povolil otcovi zaplatiť matke spolu
s bežným výživným od právoplatnosti tohto rozsudku, tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má

za následok zročnosť celého plnenia. Čo do úpravy styku otca s malol. dieťaťom, súd predmetný styk
neupravil, poukazujúc na vyjadrenia matky, ako aj poukazujúc na vyjadrenie kolízneho opatrovníka a
zároveň z dôvodu, že otec malol. dieťaťa podal návrh na úpravu styku otca s malol. dieťaťom, pričom
takýto návrh potom zobral späť. Súd svojim uznesením zo dňa 4.8.2021 rozhodol, že späťvzatie návrhu
na začatie konania o úprave styku s malol. dieťaťom nepripustil, a to z dôvodu, že nerešpektovanie
prejaveného názoru malol. dieťaťa, vzhľadom na prebiehajúce súdne konania by bolo kontraproduktívne

a nie v záujem malol. dieťaťa. Zo správy zo šetrenia zo dňa 21.3.2022 súd zistil, a to z vyjadrenia malol.
dieťaťa, že navštevuje 3. ročník základnej školy v Bratislave, učí sa veľmi dobre, má jednotky a dvojky,
školu má rád. Má veľa priateľov, býva s matkou, a do školy pre neho každý deň chodí matka. Už si
nepamätá, kedy videl otca naposledy, a nevie, či by sa chcel s otcom stretnúť. Poukazujúc na vyššie
uvedenéskutočnosti,súddospelkzáveru,žekeďžematka,kolíznaopatrovníčkanenavrhovalstykotcas

malol. dieťaťom, ktorý potom taktiež netrval na tom, aby súd upravil styk, otca s malol. dieťaťom zamietol
návrh otca s malol. dieťaťom a styk otca s malol. dieťaťom neupravil.

24. Rozhodnutie o trovách konania sa opiera o § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave (§ 355 ods. 1 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP)
Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania. (§ 127 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody,

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP)

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením ( § 44 CMP ).