Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 13, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10To/13/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316011003
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Monok
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8316011003.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Monoka a sudcov JUDr.
Evy Rešatkovej a JUDr. Petra Tobiaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 14.09.2022, v trestnej veci
proti obžalovanému O. O. pre prečin ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 1T/181/2016 zo dňa 08.12.2021 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného O. O..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný O. O. uznaný za vinného z prečinu ohovárania podľa § 373
ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

- v období mesiacov apríl 2016 a máj 2016 cestou poštového úradu rozposlal listy adresované
Obecnému úradu Z., okres Humenné, Obecnému úradu Y., okres Humenné, Okresnému úradu, odboru

výstavby a bytovej politiky v Z. a Ministerstvu dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, v ktorých
uviedol nepravdivé údaje o U.. B. M., vedúcej spoločného Obecného úradu Z., okres Humenné
spočívajúce v rozširovaní, že menovanú v minulosti zatvorili a skončila popravde v kriminále, že
spáchala rôzne trestné činy, že v minulosti falšovala stavebné denníky, okradla investorov o 28 miliónov
slovenských korún a zároveň vyzýval starostku obce Y. X. I., aby s poškodenou U.. B. M. ukončila
pracovný pomer z dôvodu, že je kriminálnička, pričom ním uvádzané skutočnosti, ako to vyplýva z odpisu

registratrestovpoškodenejarozsudkuOkresnéhosúduKošiceIsp.zn.15C/21/2010zodňa24.11.2015,
právoplatným dňa 16.12.2015, nie sú pravdivé, čím svojím konaním značnou mierou ohrozil jej vážnosť
u spoluobčanov, v zamestnaní a narušil jej rodinné vzťahy.

Za to mu bol podľa § 373 ods. 1 Tr. zákona za použitia § 38 ods. 2, ods. 3,
§ 36 písm. j) Tr. zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, výkon ktorého bol podľa

§ 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona podmienečne odložený a podľa
§ 50 ods. 1 Tr. zákona bola určená skúšobná doba 18 mesiacov.

Zároveň podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku poškodená U.. B. M. bola s nárokom na náhradu škody
odkázaná na civilný proces.

Proti uvedenému rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení obžalovaný odvolanie, ktoré následne
prostredníctvom svojej obhajkyne, ako aj vlastným podaním bližšie písomne odôvodnil. Prostredníctvom
obhajkyne uviedol, že sa skutku ohovárania v zmysle podanej obžaloby nedopustil. Ďalej poukázal
na ust. § 278 ods. 1 Trestného poriadku, podľa ktorého súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý
je uvedený v obžalobnom návrhu. Citoval aj ust. § 235 písm. c) Trestného poriadku, podľa ktorého
podstatnou náležitosťou obžaloby je obžalobný návrh, v ktorom musí byť označený skutok, pre ktorý

je obvinený stíhaný, s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne s uvedením iných
skutočností,akichtrebanato,abyskutoknemoholbyťzamenenýsinýmaabyboloodôvodnenépoužitieurčitej trestnej sadzby; ďalej sa uvedie právna kvalifikácia skutku s uvedením zákonného pomenovania
trestného činu, o ktorý v tomto skutku ide, aj príslušné ustanovenie Trestného zákona a všetky zákonné
znaky vrátane tých, ktoré odôvodňujú určitú trestnú sadzbu. Tvrdí, že sa nedopustil konania, ktoré

by napĺňalo znaky skutkovej podstaty trestného činu kladenému mu za vinu. Tak, ako uviedla jeho
obhajkyňa v záverečnej reči, v žiadnom z listov, ktoré mali byť cestou poštového úradu rozposlané
na príslušné orgány v mesiacoch apríl 2016 a máj 2016 neuviedol nepravdivý údaj, pretože v listoch
uviedol len skutočnosti, ktoré získal z vydaných rozhodnutí, či písomností z trestného konania, ktoré
bolo vedené proti poškodenej U.. M. a následného konania o náhradu škody vedeného na Okresnom

súde Košice I pod sp. zn. 15C/21/2010. V rámci svojej obhajoby taktiež poukázal na skutočnosť, s ktorou
sa prvostupňový súd žiadnym spôsobom vo svojom rozhodnutí nevysporiadal, a to že má za to, že
poškodená U.. M. v inkriminovanom období bola v postavení verejného činiteľa v zmysle ust. § 128 Tr.
zákona, pričom ohováranie verejného činiteľa podľa § 156 ods. 3 Tr. zákona v znení účinnom pred 1.
septembrom 2003 a ohováranie štátneho orgánu podľa § 154 ods. 2 Tr. zákona v znení účinnom pred 1.
januárom 2006 pri výkone právomoci alebo pre túto právomoc, nie je po uvedených dátumoch trestným

činom spáchaným voči osobe vykonávajúcej právomoc orgánu verejnej moci. Ide podľa neho o princíp
zvýšenej miery tolerancie verejne činných osôb voči kritike za výkon funkcie. Vzhľadom na uvedené
žiada, aby napadnutý rozsudok bol zrušený v celom rozsahu a aby bol spod obžaloby oslobodený,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je stíhaný.

Vo svojom písomnom odôvodnení odvolania obžalovaný uviedol, že pokiaľ je uvedené na str. 8
napadnutého rozsudku, že má snahu odďaľovať súdne rozhodnutie, tak tam malo byť tiež uvedené,
že počas konania súdu podstupoval ožarovanie na onkológii v Košiciach z dôvodu tretej recidívy
rakoviny, ktorú má. Tvrdí tiež, že počas pojednávania mal byť pod vplyvom narkotík a opiátov od
bolesti. Ďalej tvrdí, že v roku 2016 listom upozornil na informácie o B. M., pričom súčasťou listu boli aj

listinné prílohy, ktoré ho oprávňovali uvádzať nasledujúce informácie. Tieto listinné dôkazy boli prílohou
prvopisu vyšetrujúceho policajta OO PZ Humenné. Prokurátor na základe dôkazu iného prokurátora ho
informoval, že spomínaný rovnopis z polície zmizol a nachádza sa na prokuratúre. Obžalovaný tvrdí, že
mal pravdu iba v jednej veci, a to že prvopis zmizol. Súd okrem obžaloby nedostal žiaden dôkaz, ktorý
by potvrdzoval tvrdenie prokurátora. Ďalej tvrdí, že B. M. bola od 1.2.2005 trestne stíhaná za závažnú

trestnú činnosť, počas trestného stíhania sa zamestnala v štátnej správe na Obecnom úrade Z., kde od
apríla 2006 dodnes vykonáva vedúcu spoločnej úradovne spomínaného úradu. Obžalovaný uviedol aj
to, že „možno je to sarkazmus z mojej strany a skutočnosť je taká, že terajšia NAKA trestne stíha M. za
závažnútrestnúčinnosťaona sapočasstíhaniazamestnáakovedúcaúradu,kdemimochodompracuje
podnesvštátnejspráve.Tútoinformáciuvedomeprokurátorzničilpredsúdomzospomínanéhoprvopisu

vyšetrujúceho policajta.“. Jeho tvrdenie na adresu M., že bola zatvorená počas vyšetrovania sú podľa
neho zopakované jej vlastné slová zo svedeckej výpovede pred súdom v Košiciach, kde žiadala peniaze
za väzobné vyšetrovanie, ako sama uviedla do záznamu, o čom kópiu pripája. Tieto informácie pred
súdom prokurátor zo spisu zničil. Tvrdí tiež, že trestné stíhanie bolo koncom roka 2007 podmienečne
zastavené prokurátorom KP v Prešove za finančný úplatok podľa § 215 ods. 1 až 3 Tr. poriadku. A to

má byť dôvod trestného stíhania voči nemu. Pripája list Dr. L., Dr. Y.. Predložil súdu časť dôkazov, ktoré
nanovo získal, nedostal časť spisu. Tvrdí, že vďaka sudcovi Dr. X.. To mal byť dôvod prečo boli prieťahy
konania v Humennom. Má za to, že terajšiu samosudkyňu § 2 ods. 10 Tr. poriadku nezaujíma, neumožní
mu predložiť dôkazy na základe poukazovania na morálnu bezúhonnosť pracovníka v štátnej správe
tak, ako to je všade na úradoch v SR.

Na základe podaného odvolania krajský súd v intenciách ust. § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým podal odvolateľ odvolanie, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc i na chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané, pokiaľ by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku, a dospel k záveru,

že odvolanie nie je dôvodné.

V konaní pred súdom prvého stupňa boli zákonným spôsobom vykonané dôkazy potrebné na zistenie
skutkového stavu veci a to v rozsahu nevyhnutnom na spravodlivé rozhodnutie. Súd vykonané dôkazy
vyhodnotil spôsobom uvedeným

v § 2 ods. 12 Tr. poriadku a takýmto postupom dospel k správnym skutkovým a následne i právnym
záverom.V odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový súd uviedol, ktoré konkrétne dôkazy vo veci vykonal,
ktoré skutočnosti z nich vyplývali a na základe ktorých konkrétnych dôkazov svoje skutkové závery
ustálil. Podrobne a logicky popísal akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako

aj to, prečo obrane obžalovaného neuveril a akými právnymi úvahami sa spravoval. V tomto smere sú
dôvody napadnutého rozsudku podrobné a vecne správne, s týmito sa krajský súd v celom rozsahu
stotožňuje a preto na ne aj v podrobnostiach poukazuje.

Len vzhľadom na odvolacie námietky obžalovaného odvolací súd považuje za potrebné niektoré

skutočnosti zvýrazniť a doplniť.

Prečinu ohovárania sa podľa § 373 ods. 1 Tr. zákona dopustí ten, kto o inom oznámi nepravdivý údaj,
ktorý je spôsobilý značnou mierou ohroziť jeho vážnosť u spoluobčanov, poškodiť ho v zamestnaní, v
podnikaní, narušiť jeho rodinné vzťahy alebo spôsobiť mu inú vážnu ujmu.

Skutková podstata tohto trestného činu poskytuje ochranu cti a dobrej povesti človeka pred ohováraním,
ktoré môže vážnym spôsobom narušiť jeho rodinný, pracovný a spoločenský život. Ľudská dôstojnosť,
osobná česť a dobrá povesť sú mravnými hodnotami človeka v spoločnosti, ktoré požívajú ochranu aj
podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorého každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej
cti, dobrej povesti a na ochranu mena. Oznámením nepravdivého údaja je oznámenie informácie o

inom, ktorá je v rozpore so skutočnosťou a to hoci len jednej osobe rozdielnej od ohováraného za
predpokladu, že takáto správa je spôsobilá značnou mierou ohroziť jeho vážnosť u spoluobčanov,
poškodiť ho v zamestnaní, v podnikaní, narušiť jeho rodinné vzťahy alebo spôsobiť mu inú vážnu ujmu.
Nepravdivý údaj musí byť spôsobilý značnou mierou ohroziť vážnosť ohováraného u spoluobčanov, čo
je potrebné hodnotiť podľa okolností konkrétneho prípadu, najmä s prihliadnutím k postaveniu dotknutej

osoby, jej charakterovým a mravným vlastnostiam, povolaniu, ďalej k povahe oznamovaného údaja,
okolnostiam oznámenia a podobne. Ohrozenie vážnosti u spoluobčanov v podstate znamená, že pokiaľ
by sa nepravdivý údaj rozšíril a stal sa známym v určitom okruhu iných občanov, bola by tým povesť
ohováranej osoby dotknutá v takej miere, že by to značne zhoršilo jej postavenie v zamestnaní či v
rodine, alebo podľa povahy veci aj v iných oblastiach, napríklad vo vzťahoch s kolegami, nadriadenými,

známymi, v účasti na rôznych akciách, či pri výkone pracovných úkonov.

V predmetnej veci obžalovaný v prvom rade popiera, aby v listoch, ktoré napísal, podpísal a
podľa prezenčných pečiatok doručil na obec Z. 19.05.2016, na Obecný úrad v Y. 13.04.2016 a
23.05.2016, Okresnému úradu Z. 19.05.2016 a Ministerstvu dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja

SR 19.05.2016, boli uvedené nepravdivé údaje. Vykonaným dokazovaním však bola táto obrana
obžalovaného vyvrátená.

V uvedených listoch obžalovaný o poškodenej U.. B. M., zamestnanej ako vedúca spoločného
stavebnéhoúraduobceZ.zastrešujúcejajobecY.,píše,že„vnietakdávnejminulostifalšovalastavebné

denníky“, „s komplicmi okradla investora o 28 miliónov korún“, ďalej že ju zatvorili a bola v kriminále,
resp. že skončila v kriminále a že je podvodníčka, zlodejka a kriminálnička, čo ju nezamestná žiaden
slušný stavebný úrad. O identifikácii poškodenej v listoch nie sú žiadne pochybnosti, pretože U.. B.
M. je v nich presne konkretizovaná nielen menom a priezviskom, ale aj označením zamestnávateľa a
postavením v zamestnaní.

Tieto tvrdenia o poškodenej U.. B. M. sú však nepravdivé, o čom obžalovaný vedel. Poukazuje
totiž na rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 15C/218/2010 zo dňa 24.11.2015, právoplatný
16.12.2015, a na uznesenie Krajskej prokuratúry v Prešove sp. zn. Kv 72/05-349 z 05.11.2007
(právoplatné 27.11.2007), z ktorých však vyplýva opak tvrdení šírených obžalovaným. Podľa uvedeného

rozsudku okresného súdu a uznesenia krajskej prokuratúry U.. B. M. síce bola trestne stíhaná pre
spolupáchateľstvo trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b) Tr. zákona účinného
do 31.12.2005, avšak jej trestné stíhanie bolo uznesením krajskej prokuratúry z 05.11.2007 zastavené,
pretože bolo nepochybné, že skutok nespáchala. Bolo teda preukázané, že poškodená U.. B. M.
stavebné denníky nefalšovala, investorov neokradla, nedopustila sa podvodu a ani iného trestného činu

a kriminálnička nie je. Potvrdzuje to aj odpis Registra trestov GP SR poškodenej, v ktorom nemá žiadny
záznam.Rovnakojezuvedenýchlistinnýchdôkazovnepochybné,žepoškodenánebolavoväzbeaanivovýkone
trestu odňatia slobody a že je teda klamstvom aj to, aby bola v kriminále. Takéto niečo nevyplýva ani z
výpovede U.. M. obsiahnutej v odôvodnení rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 15C/218/2010-368

(ako to tvrdí obžalovaný), pretože tam U.. M. uviedla len to, že bola policajtmi predvedená a policajti jej
oznámili, že bude prevezená do vyšetrovacej väzby, nie však, aby bola do väzby vzatá. Naopak, v tomto
rozsudku je výslovne uvedené, že uznesením z 05.02.2005 súd návrhu prokurátora na vzatie U.. M. do
väzby nevyhovel a prepustil ju zo zadržania. Dokonca pre nezákonné zadržanie a trestné stíhanie bola
U.. B. M. priznaná voči Slovenskej republike náhrada škody a náhrada nemajetkovej ujmy v celkovej

sume 6.285,96 eur s príslušenstvom.

Ako účelovú obranu odvolací súd vyhodnotil tvrdenie obžalovaného, že pojem kriminál uviedol len
slangovo a nič nepísal o väzbe či treste odňatia slobody. Je totiž všeobecne známe, že skončením v
kriminále sa označuje výkon trestu odňatia slobody, prípadne výkon väzby.

Bolo teda preukázané, že uvedené údaje týkajúce sa poškodenej U.. B. M. obsiahnuté v listoch
obžalovaného sú nepravdivé.

Rovnako je nepochybné, že o nepravdivosti týchto údajov v čase písanie predmetných listov obžalovaný
vedel. Potvrdil to na hlavnom pojednávaní vo svojej výpovedi, podľa ktorej už v roku 2016 vedel o

zastavení trestného stíhania Krajskou prokuratúrou v Prešove, pričom aj na verejnom zasadnutí uviedol,
že si informácie od priateľa overil. Spočiatku tvrdil, že ako bývalý stavbár bol priamym svedkom trestnej
činnosti A. B. a U.. B. M. (viď č.l. 8), čo však nezodpovedá obsahu uznesenia Krajskej prokuratúry v
Prešove sp. zn. Kv 72/05 z 05.11.2007 o zastavení trestného stíhania U.. M.. Neskôr začal obžalovaný
tvrdiť, že o trestnej činnosti U.. B. M. sa dozvedel od nebohého A. B., pričom tieto informácie si následne

overil na Okresnom súde Košice, Krajskej prokuratúre Prešov a na polícii. Listy s podobným obsahom,
ako je v predmetných listoch z apríla a mája 2016, obžalovaný písal aj následne (napríklad sťažnosť na
OO PZ Humenné z 25.07.2016 na č.l. 8, poškodenej 31.08.2018 na č.l. 354, prezidentovi SR č.l. 99,
109), pričom informácie o údajnom podvode U.. M. oznamoval na rôzne inštitúcie (napríklad Okresnú
prokuratúru Humenné z 11.04.2016 č.l. 3, zo 06.12.2017 č.l. 234). Listy, rovnako ako predmetné listy z

aprílaamája2016,súnielenpodpísanéobžalovanýmamajúpodobnýobsah,aleajspôsobvyjadrovania
pisateľa je rovnaký. Odvolací súd teda nemá pochybnosti ani o tom, že pisateľom listov uvedených vo
výrokovej časti napadnutého rozsudku bol obžalovaný.

Zavrhnutiahodný je motív, ktorý obžalovaného viedol k oznamovaniu nepravdivých údajov o poškodenej

U.. B. M.. Tým je snaha obžalovaného dosiahnuť vyhodenie poškodenej zo zamestnania, pretože
v stavebnom konaní nepostupovala podľa jeho predstáv. Je to zrejmé už z predmetných listov, v
ktorých oznamuje nepravdivé údaje, a zároveň udáva, že poškodená je zlodejom a podvodníkom,
ktorého nezamestná žiaden slušný stavebný úrad. Tento motív potvrdila aj starostka obce Y. X. I., ktorú
obžalovanývýslovnevyzval,abyspoškodenouukončilapracovnýpomer.Pomstychtivosťobžalovaného

ako vlastnosť, ktorá podmieňuje konanie obžalovaného, je však zrejmá aj z ďalšieho obsahu spisu.
Obžalovaný totiž trestné oznámenia a ďalšie oznámenia podával aj v priebehu predmetného trestného
stíhania a to na tých predstaviteľov orgánov verejnej moci, ktorí v trestnom konaní nevyhoveli jeho
podnetom a nepostupovali podľa jeho predstáv. Takto podal obžalovaný trestné oznámenie, resp.
oznámenie na povereného príslušníka PZ npor. G. (č.l. 230, 104, 148), na zástupcu riaditeľa OO PZ

(č.l. 258), na okresnú prokurátorku a dozorujúcu prokurátorku (č.l. 120, 122, 142, 203), na prokurátora
krajskej prokuratúry (č.l. 288, 236, 246) a na policajtku npor. A.. Z. K. (č.l. 247).

Obžalovaným šírené nepravdivé údaje o poškodenej nepochybne boli spôsobilé značnou mierou ohroziť
jej vážnosť u spoluobčanov, poškodiť ju v zamestnaní, ale aj narušiť jej rodinné vzťahy. V prvom rade

je potrebné poukázať na povolanie poškodenej a komunitu, v ktorej pôsobí. Poškodená vykonáva
vedúcu spoločného stavebného úradu pre obce okresu Humenné, pričom zamestnávateľom je obce Z.,
z čoho je zrejmé, že tvrdenia obžalovaného o tom, že poškodená falšovala stavebné denníky, okradla
investorov o milióny korún a je podvodníčka, ktorá bola v kriminále, nielen výrazne znížilo jej autoritu v
stavebnom konaní a pri styku s jeho účastníkmi, ale spochybnilo priamo jej spôsobilosť na vykonávanie

predmetného povolania. V zamestnaní, pred starostami obcí, musela opätovne preukazovať svoju
bezúhonnosť odpisom registra trestov a vysvetľovať nepravdivosť obsahu listov obžalovaného a to
aj pred účastníkmi stavebných konaní. Keďže pôsobí v obciach, kde v jednej z nich poškodená aj
býva, predmetné nepravdivé informácie mali tendenciu rýchlo sa medzi obyvateľmi šíriť, čo sa dotklo ajrodinného života poškodenej. Tieto skutočnosti plynú nielen zo svedeckej výpovede poškodenej, ale aj
zo svedeckej výpovede starostky obce Y. X. I..

Zdôrazniť je tiež potrebné, že trestný čin ohovárania je ohrozovací trestný čin, pri ktorom
nebezpečenstvo nehrozí bezprostredne, ale má charakter tzv. vzdialeného nebezpečenstva, ktoré
nemusí ani vzniknúť. Dokonaný je už oznámením nepravdivého údaja spôsobilého značnou mierou
ohroziť vážnosť ohovárenej osoby u spoluobčanov alebo spôsobiť iné zákonom predpokladané
následky. Preto len skutočnosť, že s poškodenou po oznámení nepravdivých údajov nebol skončený

pracovný pomer neznamená, že predmetný trestný čin nebol spáchaný.

Nie je možné súhlasiť ani s námietkou obžalovaného, že poškodená ako osoba vo verejnej správe
je povinná byť vo zvýšenej miere tolerantná voči kritike za výkon funkcie. Predovšetkým predmetné
nepravdivé údaje s kritikou za výkon funkcie nemajú nič spoločné. Naviac skutočnosť, že poškodená
osoba pôsobí vo verejnej správe môže v konkrétnom prípade ešte zvyšovať stupeň závažnosti

oznamovania nepravdivých údajov, pretože verejnosť reaguje omnoho citlivejšie na protiprávne konanie
úradných osôb (porovnaj rozhodnutie NS ČR sp. zn. 3Tdo/1484/2012). Teda ani skutočnosť, že
poškodená pôsobí vo verejnej správe nedávala obžalovanému právo šíriť o nej nepravdivé informácie,
ktoré boli spôsobilé ohroziť jej profesionálny a osobný život.

Za dôvodné nie je možné považovať ani poukázanie obhajoby na § 278 ods. 1 Tr. poriadku. Viazanosť
súdu obžalobným návrhom podľa § 278 ods. 1 Tr. poriadku, pokiaľ ide o vymedzenie skutku totiž
neznamená, že by súd nemal skutok nepresne popísaný v obžalobnom návrhu vo výroku rozsudku
upresniť tak, aby vystihoval správne stav veci, samozrejme za predpokladu, že sa tým podstata
žalovaného skutku nezmení (pozri R 19/1964). V danom prípade súd prvého stupňa v skutkovej vete

výroku o vine napadnutého rozsudku skutkový stav oproti obžalobe len upresnil tak, aby zodpovedal
dôkazom vykonaným na hlavnom pojednávaní, pričom podstatu nijako nezmenil.

Vzhľadomnauvedenéajpodľakrajskéhosúdubolobezakýchkoľvekdôvodnýchpochybnostídokázané,
že skutok uvedený v napadnutom rozsudku sa stal a že ho ako trestne zodpovedný subjekt spáchal

obžalovaný.

Správne zistenému skutkovému stavu zodpovedá aj správna právna kvalifikácia. Obžalovaný svojím
konaním naplnil všetky pojmové znaky prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zákona, pretože o
poškodenej U.. B. M. oznámil nepravdivý údaj, ktorý je spôsobilý značnou mierou ohroziť jej vážnosť

u spoluobčanov, poškodiť ju v zamestnaní a narušiť jej rodinné vzťahy. Spáchal ho pritom vo forme
priameho úmyslu podľa § 15 písm. a) Tr. zákona. Obžalovaný totiž chcel uvedeným spôsobom ohroziť
záujem chránený Trestným zákonom.

Pochybenia, ktoré by bolo možné vyhodnotiť v prospech obžalovaného, nezistil odvolací súd ani pri

rozhodovaní o treste. Uložený trest totiž zodpovedá zákonu a účelu trestu tak, ako je vymedzený v §
34 ods. 1 Tr. zákona. Trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, ktorého výkon bol podmienečne
odložený na skúšobnú dobu 18 mesiacov, totiž aj podľa odvolacieho súdu zabezpečí ochranu
spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky
na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov,

pričom zároveň vyjadruje aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. poriadku ako
nedôvodné jednomyseľne zamietol.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.