Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, October 31, 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4To/92/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7218011058
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Homzová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7218011058.8

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Homzovej a sudcov
JUDr. Jaroslava Chleboviča a JUDr. Martina Baločka, v trestnej veci proti obžalovanému Mgr. V. C.,
pre prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. b), písm. c), písm. e) Tr. zák., na
neverejnom zasadnutí konanom 31. októbra 2022, o sťažnosti okresného prokurátora proti uzneseniu
Okresného súdu Košice II zo dňa 23.6.2020, sp. zn. 3T/55/2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. z a m i e t a sťažnosť okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 280 ods. 2 Tr. por. postúpil Okresnému úradu Košice
trestnú vec vedenú proti obžalovanému Mgr. V. C., nar. XX.X.XXXX v G. pre prečin nebezpečného
prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. b), písm. c), písm. e) Tr. zák., ktorý mal spáchať na tom
skutkovom základe, že

v T. na Q. A. Č.. X, na I. P. Č.. XX, ako aj na iných miestach od dňa 12.4.2015 až doposiaľ obťažoval
poškodeného JUDr. I. V. tým, že ho proti jeho vôli vyhľadával a pri vzájomnom stretnutí sa tohto snažil
konfrontovať so zistením, že poškodený JUDr. V. mal aféru s jeho manželkou Mgr. G. C., vyhrážal
sa mu rozbitím manželstva a zverejnením informácií, ktoré vraj získal sledovaním komunikácie svojej
manželky Mgr. G. C. na sociálnej sieti, taktiež telefonicky kontaktoval matku poškodeného JUDr. I. V.,

ktorú telefonicky obťažoval s dotazmi o nevere jej syna s jeho manželkou G. C., opakovane zasielal
emaily manželke poškodeného JUDr. D. V.Í., kde v prílohách týchto emailov zasielal konverzáciu na
sociálnej sieti medzi poškodeným JUDr. V. a jeho manželkou Mgr. G. C., ďalej emailovú konverzáciu
a konverzáciu cez mobilnú aplikáciu Viber nechával vytlačenú za stieračom osobného motorového
vozidla zn. C. X patriaceho poškodenému JUDr. V., naviac dňa 24.6.2017 osobne navštívil svokrovcov
poškodeného JUDr. V. v obci Y., okres P., kde sa v tom čase nachádzala aj manželka poškodeného

JUDr. D. V., ktorú sa opäť snažil konfrontovať s neverou poškodeného JUDr. V. s jeho manželkou Mgr.
G. C. a napokon dňa 25.6.2017 kontaktoval švagra poškodeného P. Š., s ktorým sa následne osobne
stretol a aj jeho informoval o vyššie uvedenej nevere, kde týmto konaním zásadným spôsobom ovplyvnil
kvalitu života poškodeného JUDr. V. a jemu blízkych osôb,

na prejednanie ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d)

zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Proti tomuto uzneseniu, ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice o hlavnom pojednávaní podal sťažnosť
prokurátor. Takto podanú sťažnosť prokurátor odôvodnil tým, že v prvom rade je potrebné sa stotožniť
s tvrdením okresného súdu, že sa stal žalovaný skutok, avšak s právnymi úvahami súdu ohľadne
nenaplnenia objektívnej stránky predmetného trestného činu sa nemožno stotožniť a to preto, že

obžalovaný vyhľadával osobnú blízkosť poškodeného, kontaktoval ho prostredníctvom tretej osoby
a elektronickej komunikačnej služby proti jeho vôli a inak ho obmedzoval v jeho obvyklom spôsobeživota. Na rozdiel od právneho názoru súdu sa domnieva, že boli naplnené aj ďalšie zákonné znaky
žalovaného trestného činu a to dlhodobosť trestnej činnosti a podstatné zhoršenie kvality života.
Samotný okresný súd konštatoval, že zhoršenie kvality života predstavuje taký posun v kvalite života,

ktorýosobasubjektívnevnímaakonegatívum,pričomnajčastejšiespočívavpsychickejtraume.Okresný
súd potvrdil, že konanie obžalovaného zasiahlo manželstvo poškodeného. Poškodený jednoznačne
vypovedal, že konanie obžalovaného narušilo jeho súkromie, predovšetkým manželský vzťah. Dokonca
v období, keď boli útoky obžalovaného intenzívnejšie, vyhľadal psychiatrickú pomoc a boli mu
predpísané lieky na upokojenie a spanie. Čo sa týka samotnej dlhodobosti protiprávneho konania

obžalovaného, poukázal na konštatovanie okresného súdu, že protiprávne aktivity obžalovaného trvali
od 12.4.2015 do 25.6.2017, teda nepochybne išlo o trestnú činnosť, ktorá bola páchaná zo strany
obžalovaného po dlhší čas. Prokurátor tak dospel k jednoznačnému záveru, že obžalovaný svojím
konaním naplnil všetky zákonné znaky prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1
písm. b), c), e) Tr. zák. Navrhol, aby nadriadený súd zrušil napadnuté uznesenie a uložil prvostupňovému
súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

K dôvodom sťažnosti prokurátora sa vyjadril obžalovaný Mgr. V. C. prostredníctvom svojho obhajcu
a to tak, že ako sama obžaloba priznáva, vyvrátený bol bod 1/, kedy nebolo preukázané opakované
vyhľadávanie poškodeného. Pokiaľ ide o skutkové okolnosti v bode 2/ malo ísť o nejakých 5 telefonátov
(zrejmematkepoškodeného),keďvyplynulozdokazovania,žesamotnámatkapoškodenéhotovnímala,

že telefonáty zrejme neboli určené jej a navyše nie je ničím preukázané, že by volajúci mal byť
obžalovaný. Čo sa týka skutkových tvrdení v bode 3/, tak z výpovede svedkyne JUDr. V., manželky
poškodeného vyplynulo, že trikrát obdržala konverzáciu osôb vytrhnutú z kontextu a dve správy o nevere
manžela. Svedkyňa nikdy nereagovala na tieto správy. K tvrdeniam v bode 4/ uviedol poškodený, že
našiel dva až trikrát nejakú správu, kedy ani tu nič nesvedčí o tom, že by to učinil obžalovaný. Zo

skutkových okolností vyplýva jedine to, že mimo jedného stretnutia obžalovaného s poškodeným sa
obžalovaný akurát chcel stretnúť so švagrom poškodeného, aby ho informoval o nevere jeho švagra
s jeho sestrou v dôsledku pretrvávajúceho kontaktovania svedkyne C. poškodeným. Dokonca švagor
poškodeného sa dobrovoľne a vedome chcel stretnúť s obžalovaným. Obžaloba rozoberá definičné
aspekty zhoršenia kvality života a dlhodobosti konania páchateľa a uvádza aj to, že aj zo znaleckého

posudku vyplynulo, že obdobie rozvodu bolo pre obžalovaného veľmi úzkostným obdobím života.
Samotný pocit obžalovaného o jeho vlastnom rozvode neznamená vonkoncom, že by mal páchať
nejakú trestnú činnosť. K dlhodobosti konania síce súd, či prokurátor uvádzajú obdobie od 26 do 33
mesiacov, no nevedno z čoho presne by to malo vyplývať. Obžaloba síce tvrdí, že konanie obžalovaného
negatívnym spôsobom zasiahlo manželstvo poškodeného, a že na tom nemá podiel aj samotný

poškodený. Je pravdepodobne možné, že poškodeným tvrdenú jeho vlastnú psychickú nepohodu
mu vytvárali výčitky vlastného svedomia, pretože samotná manželka poškodeného sa vyjadrila, že
nevie odčleniť údajnú obavu z prenasledovania od vlastného sklamania zo zistenia možného konania
poškodeného. Obžalovaný má za to, že prvostupňový súd mohol vydať aj rozhodnutie o nenaplnení
skutkovej podstaty trestného činu, a že nadriadený súd by mal rozhodnutie súdu prvého stupňa

minimálne potvrdiť. Platí tiež, že akýkoľvek vysoký stupeň podozrenia sám osebe nemôže vytvoriť
podklad pre odsudzujúci rozsudok. Súd aj obžaloba zrejme opomínajú, že ani samotný hoc aj vysoko
možný motív, ktorý by viedol len a len k obžalovanému, nemôže ale istotne založiť jeho trestnoprávnu,
a ani len priestupkovú zodpovednosť, pretože motív sám o sebe nestačí ani len na obvinenie, nie to
na odsúdenie.

Krajský súd na podklade takto podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť
výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce
týmto výrokom napadnutého uznesenia a zistil nasledovné:

Okresný súd v napadnutom uznesení podrobne rozobral, čo vyplynulo z jednotlivých vykonaných
dôkazov na hlavnom pojednávaní. Na základe vyhodnotenia dôkazov jednotlivo, i vo vzájomných
súvislostiach potom okresný súd dospel k presvedčivému a riadne odôvodnenému rozhodnutiu.

Podľa obžaloby sa obžalovaný mal dopustiť konania, že

1. od 12.4.2015 až doposiaľ (obžaloba podaná 16.7.2018) vyhľadával poškodeného proti jeho vôli, aby
ho konfrontoval s neverou jeho manželky a vyhrážal sa mu zverejnením informácií, ktoré mu rozbijú
manželstvo,2. telefonicky kontaktoval matku poškodeného a obťažoval ju otázkami o jeho nevere,
3. opakovane zasielal manželke poškodeného e-maily s prílohou o jeho nevere,
4. konverzáciu svedčiacu o nevere nechával za stieračom osobného motorového vozidla poškodeného,

5. navštívil svokrovcov poškodeného dňa 24.6.2017, kde sa snažil jeho manželku konfrontovať s jeho
neverou,
6. dňa 25.6.2017 sa osobne stretol so švagrom poškodeného a informoval ho o jeho nevere.

V prejednávanej veci boli bez akýchkoľvek pochybností preukázané skutkové okolnosti uvedené v

bode 5. a 6. Na druhej strane bola bez akýchkoľvek pochybností vyvrátená (samotnou výpoveďou
poškodeného iba o jednom spoločnom stretnutí s obžalovaným) skutková okolnosť v bode 1.

Pokiaľ ide o skutkové tvrdenie obžaloby v bode 2., podľa výpovede matky poškodeného malo ísť o 5
telefonátov, z nich v 4 prípadoch sa volajúci neozval a o 1 MMS - správu.

Ku skutkovým tvrdeniam v bode 3. má zásadnú výpovednú hodnotu predovšetkým svedectvo manželky
poškodeného. Z neho vyplynulo, že od 30.10.2015 do augusta 2016 obdržala 3-krát konverzáciu osôb
vytrhnutú z kontextu a 2 správy o nevere manžela, jednu takúto správu obdržala aj v júni 2017.

Tvrdenie obžaloby (bod 4.) - poškodený vypovedal, že správy za stieračom vozidla našiel 2 alebo 3-krát,

jeho manželka sa k počtu správ za stieračom konkrétnejšie nevyjadrila.

Zhoršenie kvality života predstavuje taký posun v kvalite života, ktorý osoba subjektívne vníma ako
negatívum, pričom toto najčastejšie spočíva v psychickej traume.

Pokiaľ ide o pojem dlhodobosti, nie je možné ho vykladať v každom prípade rovnako, pretože záleží na
intenzite prenasledovania, ktorá má značný vplyv na dôsledky pre poškodenú osobu.

Rozvodové konanie obžalovaného, ktoré podľa znaleckého posudku bolo pre neho veľmi úzkostným
obdobím jeho života trvalo od 10.2.2015 do 24.11.2017. Podľa obžaloby a výsledkov dokazovania

jeho aktivity v rôznej forme, ktoré sa týkali okrem poškodeného ďalších 3 osôb, boli produkované od
12.4.2015 do 25.6.2017, teda po dobu 26 mesiacov. Bolo preukázané, že obžalovaný narábal najmä s
komunikáciou vytrhnutou z kontextu, ktorú opakovane preposielal, a ktorej hlavná adresátka, manželka
poškodeného následne venovala už len povrchnú pozornosť.

Konanie obžalovaného nesporne istým negatívnym spôsobom zasiahlo manželstvo poškodeného, čo
bolo aj jeho cieľom, ale nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že sa tak stalo len v príčinnej
súvislosti s obťažovaním zo strany obžalovaného, a že na tom nemá podiel aj samotný poškodený.

Pokiaľ ide o deklarované psychické ťažkosti poškodeného, ostali len v rovine verbálnej, bez ich

objektivizácie inými dôkazmi. Naviac, na súde odznelo aj svedectvo O. T., ktorý situáciu poškodeného
popísal diametrálne odlišne.

Zo spisu Okresného súdu Košice II vo veci rozvodu manželstva a úpravy rodičovských práv a povinností
k maloletým deťom vedeného pod sp. zn. 27P/58/2015 je zrejmé, že Mgr. G. C. podala tento návrh dňa

10.2.2015. Z uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 13NcC/19/2015 zo dňa 30.6.2015 vyplýva,
že sudkyňa, ktorú namietal obžalovaný ako odporca v danej veci, nebola z konania a rozhodovania veci
vylúčená, a že ukončenie právneho zastupovania navrhovateľky poškodeným JUDr. V. mu bolo písomne
oznámené dňa 20.5.2015. Námietku zaujatosti podal obžalovaný ako odporca v danej veci konajúcemu
súdu dňa 14.5.2015. Podľa zápisnice z pojednávania dňa 12.10.2016 mal obžalovaný ako odporca

právne zastúpenie, navrhovateľka Mgr. G. C. bola bez právneho zastúpenia. Manželstvo obžalovaného
bolo právoplatne rozvedené dňa 13.12.2017.

Do konania bola pribratá znalkyňa z odboru Klinická psychológia detí, Klinická psychológia dospelých,
psychológia sexuality Mgr. B. B.Á., ktorá vypracovala na obžalovaného dňa 10.2.2020 znalecký

posudok. V ňom konštatuje, že obžalovaný je duševne zdravá osobnosť, priemerne inteligentná,
sociálne skôr introvertovaná, disciplinovaná. Má sklon nepriznávať si vlastnú neistotu. Stavy svojich
potrieb prežíva neobvyklejšie, reakcie na ne môžu byť prudšie. Agresivita nie je jeho hlavnou črtou, ani
ľahkoaktivovateľnou, neboli u neho zistené sklony k agresívnym, maladaptívnym reakciám. Vyhľadáva avytvára skôr priateľské a kooperatívne vzťahy. V štruktúre jeho osobnosti sa nenachádzajú antisociálne
rysy. Mravné hodnoty má primerané, diferencované. Rozpad rodiny vnímal debaklovo, rozvodové
konanie bolo pre neho úzkostným úsekom života a udalosti spojené s rozvodom ho zasiahli najmä

z pohľadu role otca, na ktorú sa upol. Toto obdobie mohlo provokovať prejavy mimo jeho obvyklý
prosociálny repertoár. Znalkyňa u obžalovaného nezistila sklony k fabulácii, konfabulácii, pseudológii a
zveličovaniu. V súčasnosti nemá voči poškodenému žiadne výraznejšie emócie, situácia sa pre neho
psychologicky skončila v momente, keď sa vzťahy medzi ním a exmanželkou upravili do korektnej roviny
a netrpí jeho rola otca.

Okresný súd dospel k záveru, že bezohľadné, neslušné a nátlakové konanie obžalovaného možno
nesporne vyhodnotiť ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zák.
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, a z toho dôvodu súdenú vec postúpil na
prejednanie Okresnému úradu v Košiciach.

Nadriadený súd sa s dôvodmi rozhodnutia prvostupňového súdu úplne stotožnil. Keďže rozhodnutie
okresného súdu je úplné, presvedčivé a zákonné, nepovažoval sťažnostný súd za potrebné dôvody
rozhodnutia okresného súdu znovu opakovať. Už len dodáva, že priestupok nemožno prejednať, ak od
jeho spáchania uplynuli 2 roky. Do uplynutia lehoty sa však nezapočítava doba, počas ktorej sa pre ten
istý skutok viedlo trestné stíhanie. Skutok bol spáchaný od 12.4.2015 až do podania obžaloby 16.7.2018.

Trestné stíhanie sa viedlo od 4.8.2017 do 31.10.2022, preto postup okresného súdu je zákonný.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.