Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 28, 2022

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 13C/3/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6722200413
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Lehotský

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2022:6722200413.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Jurajom Lehotským v spore žalobcu P. A., nar.

XX.XX.XXXX,trvalebytomF..J..Š.XXX/XX,XXXXXO.,právnezastúpenýKováč|Krpčiarová&partners
- advokátska kancelária, s. r. o., M. Bela 2, Lučenec, proti žalovaným 1./ P. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom E., Č. XX a 2./ D.. F. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E., Č. XX, obidvaja právne zastúpení
zástupkyňouJUDr.JanouSivokovou,advokátkousosídlomPartizánskacesta1465,Hriňová,ozrušenie
vecného bremena, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovaným v 1. a 2. rade trovy konania v rozsahu
100% do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu I. inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou na Okresný súd Zvolen dňa 4.2.2022 domáhal toho, aby súd
zrušil vecné bremeno in rem, ktorému zodpovedá právo prechodu a prejazdu cez pozemok parc. C-
KN č. XXXX v prospech vlastníkov pozemkov parc. C-KN č. XXXX, C-KN č. XXXX, C-KN č. XXXX a
rodinného domu súpisné číslo XX, postavenom na pozemku parc. C-KN č. XXXX v katastrálnom území
E. zapísanom na LV č. XXXX na Okresnom úrade L., katastrálny odbor, pričom žiadal, aby súd zároveň
rozhodol, že náhrada za zrušenie tohto vecného bremena sa neurčuje a zároveň si uplatňoval trovy

konania. Žalobca vo svojej žalobe okrem iného uviedol, že vecné bremeno tak ako je uvedené v petite
tejto žaloby vzniklo na základe Zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 12.7.2017 a jej Dodatku
zo dňa 5.9.2017. Žalobe žiadal vyhovieť z dôvodu zmeny pomerov, ktoré nezakladajú potrebu vecného
bremena a preto žalobca listom zo dňa 11.1.2022 navrhol žalovaným uzavrieť zmluvu o zrušení vecného
bremena, pričom žalovaný v 1. a 2. rade s takým postupom nesúhlasili. Žalobca zmenu pomerov videl
v tom, že žalovaní sa začali zaoberať chovom hospodárskych zvierat a poľnohospodárskou výrobou,
čím sa zreteľne zmenil spôsob užívania jeho pozemku, z čoho vyplýva, že nastali podmienky pre

zrušenie vecného bremena. Právo prechodu využívajú nad rámec dohodnutého vecného bremena t.j.
preháňanie zvierat a trvalý a sústavný presun poľnohospodárskych strojov. Žalobca zároveň poukázal
na skutočnosť, že na liste vlastníctva č. XXXX bol rozsah vecného bremena zapísaný v širšom rozsahu
ako je dohodnuté v zmluve o zriadení vecného bremena, čo považovali taktiež za zmenu pomerov
oproti pomerom v čase podpísania zmluvy. Žalobca v žalobe poukázal na vznik hrubého nepomeru
medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného a to tak, že žalobca nehnuteľnosti vedené na LV
č. XXX a teda aj nehnuteľnosť parc.č. XXXX nadobudol kúpnou zmluvou zo dňa 6.7.2016 a kúpil ich

pre svoju rodinu na rekreáciu. V záujme dobrých susedských vzťahov a na požiadanie žalovaných s
nimi uzavrel zmluvu o práve prechodu a prejazdu bez toho aby ho žalovaní oboznámili, že tieto vecné
práva chcú užívať v oveľa širšom rozsahu, než ako sa dohodli a ako je uvedené v Zmluve o zriadení
vecného bremena. Žalobca namiesto pokojného pobytu na svojich pozemkoch, kde trávi s rodinou a ajs maloletými deťmi musí striehnuť, či nedôjde k zraneniu detí nejakým hospodárskym zvieraťom alebo
dieťa nezraní traktor alebo iný poľnohospodársky stroj. Z uvedeného vyplýva, že je to príčinná súvislosť
medzi zmenou pomerov a vznikom hrubého nepomeru. Žalovaní žalobcovi v čase uzavretia Zmluvy

o zriadení vecného bremena neuviedli, že žalovaný v 1. rade je spoluvlastníkom parcely č. XXXX/X,
vedenej na LV č. XXXX v 1/6, z ktorej je priamy a ničím nerušený prístup na jeho pozemky parc. č. XXXX,
XXXX T. XXXX z hlavnej cesty, s ktorou susedí aj parc. č. XXXX, na ktorú je viazané vecné bremeno,
ba naopak do zmluvy uviedli poznámku, že parcela č. je jedinou prístupovou cestou k rodinnému domu
súpisné č. XX, čo však bolo v rozpore so skutočnosťou a o ktorej skutočnosti žalobca v tom čase nemal

vedomosťazpohľadujehozáujmuvyjsťsusedovivústrety,aninebolopotrebnétútoskutočnosťskúmať.
Doterajšístav,t.j.stavprivyužívanívecnéhobremenavlastneumožniloprávnenémuzvecnéhobremena
len pohodlnejší prístup k svojim nehnuteľnostiam, na úkor vlastníka pozemku parc. C-KN č. XXXX.
Žalobca sa vyjadril aj k určeniu primeranej náhrady a k tomu uviedol, že žalobca aj žalovaný pri
uzavieraní zmluvy o zriadení vecného bremena sa dohodli na bezplatnom práve prechodu a prejazdu.
Užívanímprechoduaprejazducezpozemokparc.C-KNč.XXXX/Xnevzniknúžalovanémužiadneďalšie

náklady. Zrušením vecného bremena taktiež nevzniknú žalovanému náklady a preto mu nevznikol nárok
na primeranú náhradu za zrušenie vecného bremena.

2. Žalovaní v 1. a 2. rade sa písomne vyjadrili k predmetnej žalobe prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne a vo svojom písomnom vyjadrení okrem iného uviedli, že žiadajú žalobu v celom rozsahu

zamietnuť ako nedôvodnú, nakoľko z ich pohľadu nedošlo k žiadnej zmene pomerov či už na strane
žalobcu ako povinného a ani na strane žalovaných ako oprávnených, nakoľko žalovaní sa chovom
hospodárskych zvierat aj poľnohospodárskou výrobou zaoberajú už od roku XXXX, o čom svedčí aj
Osvedčenie o zápise do evidencie samostatne hospodáriacich roľníkov zo dňa 1.12.2003, vydané obcou
E. a to nepretržite až doteraz a teda žalovaní uvedené činnosti vykonávali už v čase uzatvorenia

zmluvy o zriadení vecného bremena, pričom žalovaný v 1. rade sa ako samostatne hospodáriaci roľník
poľnohospodárskej výrobe venuje len popri zamestnaní a len pre vlastnú potrebu a potrebu svojej rodiny.
Žalobca keď odkúpil predmetné nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX v k.ú. E. od svojho otca a svojich
súrodencov, veľmi dobre poznal lokalitu, kde sa nehnuteľnosti nachádzajú a že v tejto časti obce sa
obyvatelia venujú poľnohospodárstvu, ktorému sa venoval aj žalobcov starý otec a teda mu bola dobre

známa skutočnosť, že poľnohospodárstvu sa venujú aj žalovaní. Vo svojom vyjadrení ďalej uviedli, že
žalobca svoje nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX v k.ú. E. neužíva trvale, ale len občasne, v poslednej
dobe ich navštevuje veľmi málo. Za celú dobu trvania vecného bremena nedošlo medzi žalobcom a jeho
rodinou k nejakému stretu s hospodárskymi zvieratami alebo poľnohospodárskou technikou a žalobca
žalovaných nikdy neupozornil, že by mali nejaké námietky voči zriadenému vecnému bremenu alebo k

jeho využívaniu žalovanými. Tvrdenie, že pozemok KNC-parc.č. XXXX je jedinou prístupovou cestou k
rodinnému domu súp. č. XX je pravdivé a nie je v rozpore so skutočnosťou, pretože na pozemku KNE-
parc.č.XXXX/Xžiadnacestavybudovanánieje.Jesícepravda,žežalovanýv1.radejespoluvlastníkom
v podiele 1/6-ina k pozemku KNE-parc.č. XXXX/X, avšak jedná sa o trvalý trávny porast v ochrannom
pásme III. stupňa vodnej nádrže F., nachádzajú sa na nej aj vodné pramene, takže vybudovanie cesty

na tomto pozemku ani nie je možné, pričom všetky okolnosti, o ktoré opiera žalobca vznik hrubého
nepomeru medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného existovali už v čase uzatvorenia zmluvy
o zriadení vecného bremena a preto nenastali, resp. neboli spôsobené zmenou pomerov.

3. Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomne vyjadril k vyjadreniu žalovaných,

pričom zotrval na svojej žalobe a dôvodoch v nej uvedených.

4. Žalovaní v 1. a 2. rade sa písomne vyjadrili k vyjadreniu žalobcu prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne, pričom zotrvali na svojich predchádzajúcich stanoviskách, ako aj argumentácií a žiadali
žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s prednesom právneho zástupcu žalobcu,
prednesom žalobcu, oboznámením sa s prednesom právnej zástupkyne žalovaných v 1. a 2. rade,
oboznámením sa s prednesom žalovaného v 1. rade a žalovanej v 2. rade, ako aj oboznámením
sa s listinnými dôkazmi a to Zmluvou o zriadení vecného bremena užívania nehnuteľnosti, dodatkom

ku Zmluve o zriadení vecného bremena užívania nehnuteľnosti, výpismi z katastra nehnuteľností,
osvedčením o zápise do evidencie, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav.6. Súd z prednesu právneho zástupcu žalobcu zistil, že sa pridržiavajú písomne podanej žaloby a
žiadajú žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Ďalej k veci uviedol, že žalobca pri podpisovaní Zmluvy o
zriadení vecného bremena bol zavádzaný, nakoľko iné bolo uvedené v Zmluve o zriadení vecného

bremena keďže on v tom čase pracoval v zahraničí a návrh na vklad do katastra podávali žalovaní a v
návrhu na vklad je napísané úplne iné vecné bremeno ako to, čo bolo uvedené v zmluve. Ďalej uviedol,
že uvedené vecné bremeno je viazané k vlastníctvu pozemku žalobcu a vlastne ide len o zlepšenie
komfortu k užívaniu nehnuteľností žalovaných, keďže v priamom susedstve má žalovaný svoj vlastný
pozemok, teda je jeho spoluvlastníkom, čiže má prístup na pozemok úplne umožnený. Ďalej poukázal

aj na vyjadrenie žalovaného, kde sám uviedol, že niekedy túto cestu používa na preháňanie zveri a
ďalej na používanie pre poľnohospodárske stroje, o čom vôbec nebolo v zmluve o zriadení vecného
bremena uvádzané a ďalej spôsobujú žalovaní podstatnú škodu žalobcovi pri užívaní tohto a užívajú
predmetné vecné bremeno aj iné osoby ako oni. Ďalej k veci uviedol, že samotné pozemky, ktoré sú
vo vlastníctve či už žalobcu alebo žalovaných boli niekedy vo vlastníctve predchodcu obidvoch, teda
aj žalobcu aj žalovaného, ich prastarého otca, kde to týmto spôsobom bolo vyriešené, ale situácia sa

zmenila, preto bolo potrebné vyriešiť spôsob prístupu a tvrdili, že toto bolo len riešenie komfortné, bez
súhlasu žalobcu, bez súhlasu aj jeho právnych predkov a preto považovali samotné vecné bremeno za
neopodstatnené a žiadali jeho zrušenie.

7. Súd z prednesu žalobcu zistil, že sa pripája k písomne podanej žalobe, ako aj vyjadreniu svojho

právneho zástupcu. K veci uviedol, že je pravda, že predmetnú zmluvu o zriadení vecného bremena
uzatvoril a to aj z toho dôvodu, že ešte jeho nebohý otec ho o to poprosil aby to takto urobil a to
z dôvodu dobrých susedských vzťahov. Čo sa týka žalovaného v 1. rade, tak jeho starý otec a jeho
otec boli súrodenci. V čase keď žalobca uzatváral predmetnú zmluvu, tak mal vedomosť o tom, že
žalovaní podnikajú v oblasti poľnohospodárstva, avšak si nemyslel, že bude taká premávka zo strany

žalovaných a ďalej si nemyslel, že polovica áut a traktorov tam budú chodiť bez technickej kontroly a
bez ŠPZ. Žalobca k veci uviedol, že sa so žalovanými nevie dohodnúť a väčšinou za žalovaného v 1.
rade jedná jeho otec a voči jeho osobe sa správa vulgárne. Žalobca ďalej k veci uviedol, že predmetné
nehnuteľnosti,ktorésúvjehovlastníctve,využívanarekreačnéúčely,avšakchcelbyichdaťdoporiadku
aby ich mohol využívať dlhodobejšie. K veci uviedol, že žalovaný mu spôsobujú škodu hlavne kvôli

tej ceste, cez ktorú chodia žalovaní. Ako kúpil predmetné nehnuteľnosti, tak žalovaní predmetnú cestu
navýšili a ako cestu navýšili, tak tečie voda ku nemu. Ďalej k veci uviedol, že keď napr. zaprší, tak oni
prídu a pozemok upravia tak, aby tá voda z tej cesty odišla a potom to ide ku nemu s tým, že v súčasnosti
má veľmi zlé vzťahy so žalovanými.

8. Súd z prednesu právnej zástupkyne žalovaných zistil, že sa pridržiava ich písomných vyjadrení k
žalobe a na základe vyššie uvedeného žiadajú žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, nakoľko v danom
prípade od uzatvorenia zmluvy o zriadení vecného bremena nedošlo k žiadnej zmene pomerov, ktorá
zmena by zakladala vznik hrubého nepomeru medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného.
Predmetnú cestu vybudoval ešte prastarý otec žalobcu X. A., nar. XXXX ako prístupovú cestu k svojmu

rodinnému domu súp. č. XX, čo bolo približne v r. XXXX a na tento účel táto cesta slúži až doteraz.
Menovaný X. A. ako jediný vlastník v čase keď delil svoje pozemky svojim deťom, vždy trval na tom,
aby predmetný pozemok súp. č. XXXX sa deliť nebude a bude slúžiť ako cesta a to pre všetkých členov
rodiny. Pozemky sa aj doteraz užívajú tak ako ich podelil prastarý otec X. A., čo bolo približne v r. XXXX.

9. Súd z prednesu žalovaného v 1. rade zistil, že sa pridržiava ich písomných vyjadrení, ako aj vyjadrení
ich právnej zástupkyne a žiada žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. K veci uviedol, že ešte pred uzavretím
zmluvy o zriadení vecného bremena bol aj s manželkou za žalobcom a ozrejmili mu aká bola situácia
s touto cestou a že táto cesta slúžila ako prístupová cesta k ich rodinnému domu. Žalovaný v 1. rade
s manželkou, t.j. žalovanou v 2. rade bývajú na adrese Č. XX, čo je ich adresa trvalého pobytu, pričom

žalovaný v 1. rade sa v tomto rodinnom dome narodil a k tomuto rodinnému domu je možné prísť len
touto prístupovou cestou. Dovtedy, do kým sa to neriešilo so žalobcom, tak boli v tom, že predmetná
cesta je písaná na jeho starého otca. Tieto skutočnosti ako to v skutočnosti je zistili po jeho smrti a
následne chceli riešiť situáciu so žalobcom. K veci uviedol, že nemal vedomosť o tom, že je nejaký
problém s týmto vecným bremenom, pričom si vážia, že žalobca zriadil tou zmluvou o zriadení vecného

bremena predmetné vecné bremeno v ich prospech a prvýkrát sa dozvedeli, že je nejaký problém až
vtedy keď prišla prvá výzva od právneho zástupcu žalobcu, avšak žalobca im predtým do očí nič také
nevravel. Čo sa týka pozemku KN-E parc. č. XXXX/X, na ktorý poukazuje žalobca, tak je pravda, že
je podielovým spoluvlastníkom tohto pozemku, ale bol ním už v čase keď bola uzatváraná zmluva ozriadení vecného bremena. K veci uviedol, že cez parcelu č. XXXX/X, ktorej je podielový spoluvlastník,
nie je možný reálny prístup k ich nehnuteľnostiam.

10. Súd z prednesu žalovanej v 2. rade zistil, že žiada žalobu zamietnuť a pripája sa k ich písomným
vyjadreniam, ako aj prednesu jej právnej zástupkyne. K veci uviedla, že pokiaľ žil otec žalobcu, tak
nedochádzalo medzi nimi k žiadnym sporom a pokiaľ otec žalobcu žil, tak samotný žalobca si nedovolil
za života svojho otca podať takúto žalobu a toto urobil až po jeho smrti. K veci uviedla, že so svojim
manželom, žalovaným v 1. rade boli v tom, že predmetná cesta je spoločná a patrila starému otcovi

jej manžela. Až pri úkone keď začal žalobca oplocovať svoje nehnuteľnosti, pričom to bolo blízko pri
tejto ceste sa začali pýtať prečo to robí, nakoľko pri prejazde môžu poškodiť nejaké veci a vtedy im bolo
oznámené, že cesta je jeho a táto cesta nie je ich a následne potom urobili jednotlivé úkony súvisiace s
tým, že došlo k uzavretiu zmluvy o zriadení vecného bremena s tým, že žalovaní bývajú v predmetnom
rodinnom dome sústavne a predmetnú cestu využívajú každý deň. Ich vozidlá majú všetky technické
kontroly, jedná sa o 4 motorové vozidlá. Pokiaľ žalobca tvrdil, že oni poškodzujú predmetnú cestu a

spôsobujú mu škodu, tak ona tvrdila, že keby neboli ich chlapi, tak predmetná cesta by nebola zjazdná.

11.SúdzpísomnejZmluvyozriadenívecnéhobremenaužívanianehnuteľnostizistil,žetátozmluvabola
uzavretá v písomnej forme dňa 12.7.2017, pričom povinný z vecného bremena je žalobca a oprávnení
z vecného bremena sú žalovaní v 1. a 2. rade. V článku III. tejto zmluvy je uvedené :

„P. A. ako povinný z vecného bremena zriaďuje touto zmluvou v prospech vlastníka rodinného domu
súpisné č. XX na pozemku parc. č. CKN XXXX a vlastníka pozemkov parc. č. CKN XXXX, XXXX T.
XXXX, vecné bremeno in rem, ktorému zodpovedá ich právo bezplatného prechodu a prejazdu cez
pozemok parc. č. XXXX o výmere XXX m2 k.ú. E.. P. A. a F., rod. Š. ako oprávnení z vecného bremena
tieto práva prijímajú a P. A. ako povinný z vecného bremena sa zaväzuje tieto práva trpieť.“

V článku IV. tejto zmluvy je uvedené, že vecné bremeno sa zriaďuje bezodplatne.
V článku VI. tejto zmluvy je uvedené:
„Po povolení vkladu na základe tejto zmluvy možno v LV č. XXX pre okres L., obec E., k.ú. E., vykonať
tento zápis:
v časti C LV: vecné bremeno bezplatného prechodu a prejazdu cez pozemok parc. č. XXXX - zastavaná

plocha o výmere XXX m2, k.ú. E., v prospech vlastníka rodinného domu súpisné č. XX na pozemku
parc. č. CKN XXXX a vlastníka pozemkov parc. č. CKN XXXX a XXXX A..ú. E..“

12. Súd z listinného dôkazu a to Dodatku k zmluve o zriadení vecného bremena užívania nehnuteľnosti
zistil, že tento dodatok bol uzavretý medzi tými istými účastníkmi ako predmetná zmluva o zriadení

vecného bremena v písomnej forme dňa 5.9.2017. V tomto dodatku je uvedené:
„sa mení na správne znenie:
Po povolení vkladu na základe tejto zmluvy možno v LV č. XXX pre okres L., obec E., k.ú. E., vykonať
tento zápis:
v časti C LV: vecné bremeno bezplatného prechodu a prejazdu cez pozemok parc. č. XXXX - zastavaná

plocha o výmere XXX m2, k.ú. E., v prospech vlastníka rodinného domu súpisné č. XX na pozemku
parc. č. CKN XXXX a vlastníka pozemkov parc. č. CKN XXXX, XXXX T. XXXX k.ú. E..“

13. Súd z listinného dôkazu a to z Výpisu z listu vlastníctva č. XXX Okresného úradu L., odboru
katastrálneho pre okres L., obec E., katastrálne územie E. zistil, že žalobca je výlučným vlastníkom

okrem iného parcely registra „C“ č. XXXX vo výmere XXX m2, zastavaná plocha a nádvorie, pričom
žalobca túto nehnuteľnosť nadobudol kúpnou zmluvou zo dňa 6.7.2016. V časti C: Ťarchy je uvedené:
„Vecné bremeno in rem spočívajúce v práve prechodu a prejazdu v celom rozsahu cez pozemok parc.
C-KN č. XXXX v prospech vlastníkov pozemkov parc. C-KN č. XXXX, parc. C-KN č. XXXX, parc. C-KN
č. XXXX, rod. domu s.č. XX na pozemku parc. C-KN č. XXXX ako aj každodobých ďalších vlastníkov

- V.-XXXX/XXXX-XXX/XXXX.“

14. Súd z listinného dôkazu a to výpisu z listu vlastníctva č. XXXX Okresného úradu L., odbor
katastrálny, okres L., obec E., katastrálne územie E. zistil, že žalovaní v 1. a 2. rade sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi v 1/1-ine nehnuteľností a to:

- parcely č. XXXX vo výmere XXX m2 zastavaná plocha a nádvorie,
- parcely č. XXXX vo výmere XXX m2 zastavaná plocha a nádvorie,
- parcely č. XXXX vo výmere XXX m2 zastavaná plocha a nádvorie,akoajstavbyrodinnéhodomusúp.č.XXnaparceleč.XXXX,pričompredmetnénehnuteľnostinadobudli
žalovaní v 1. a 2. rade kúpnou zmluvou v r. XXXX.
V časti C: Ťarchy je uvedené:

„Vecné bremeno in rem spočívajúce v práve prechodu a prejazdu v celom rozsahu cez pozemok parc.
C-KN č. XXXX v prospech vlastníkov pozemkov parc. C-KN č. XXXX, parc. C-KN č. XXXX, parc. C-KN
č. XXXX, rod. domu s.č. XX na pozemku parc. C-KN č. XXXX ako aj každodobých ďalších vlastníkov
- V.-XXXX/XXXX-XXX/XXXX.“.

15. Súd z listinného dôkazu a to čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXX Okresného úradu L.,
odbor katastrálny, okres L., obec E., katastrálne územie E. zistil, že žalovaný v 1. rade je podielovým
spoluvlastníkom v podiele 1/6-iny parcely registra C č. XXXX/X vo výmere XXXX m2 trvalý trávny porast,
pričom žalovaný nadobudol tento spoluvlastnícky podiel v r. XXXX.

16. Súd z listinného dôkazu a to Osvedčenia o zápise do evidencie samostatne hospodáriacich roľníkov,

ktoré vydala Obec E. zistil, že toto osvedčenie je zo dňa X.XX.XXXX a z tohto osvedčenia vyplýva,
že Obecný úrad v E. eviduje žalovaného v 1. rade ako samostatne hospodáriaceho roľníka, miesto
podnikania k.ú. E., časť obce Č., predmet podnikania - rastlinná a živočíšna výroba, deň začatia
hospodárenia X.XX.XXXX.

17. Súd zo záverečného prednesu právneho zástupcu žalobcu zistil, že trvajú na podanej žalobe a
žiadajú žalobe v celom rozsahu vyhovieť.

18. Súd zo záverečného prednesu právnej zástupkyne žalovaných v 1. a 2. rade zistil, že sa pridržiavajú
svojich doterajších vyjadrení a žiadajú žalobu ako nedôvodnú zamietnuť v celom rozsahu.

19. Žiadna zo strán nenavrhla vo veci doplniť dokazovanie.

20. Podľa § 151n ods.1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci
v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva

zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria
určitej osobe.

21. Podľa § 151o ods.1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na
základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím

príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

22. Podľa § 151p ods.1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená zanikajú rozhodnutím príslušného

orgánu alebo zo zákona. K zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zmluvou je treba vklad
do katastra nehnuteľností.

23. Podľa § 151p ods.3 Občianskeho zákonníka, ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi
vecným bremenom a výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú

náhraduobmedzujealebozrušuje.Akprezmenupomerovnemožnospravodlivotrvaťnavecnomplnení,
môže súd rozhodnúť, aby sa namiesto vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie.

24. Podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

25. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh žalobcu nie je dôvodný,
nakoľko nie sú splnené podmienky na zrušenie vecného bremena súdom, ustanovené v § 151p ods.3
Občianskeho zákonníka najmä s poukazom na to, že v danom prípade od uzatvorenia Zmluvy o zriadení
vecného bremena nedošlo k žiadnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala oprávnenosť podanej

žaloby, pričom skutočnosti, o ktoré oprel žalobca svoj návrh sú nedôvodné a nepreukázané a preto súdu
neostalo nič iné, len predmetnú žalobu zamietnuť.26. Podmienkou pre zrušene vecného bremena je nielen zmena pomerov a hrubý nepomer medzi
vecným bremenom a výhodou oprávneného, ale i príčinná súvislosť medzi týmito skutočnosťami.
Predovšetkým treba vychádzať z toho, čo sa myslí zmenou pomerov podľa § 151p ods.3 OZ. V zásade

platí, že výkon vecného bremena nemôže zaťažiť povinného (resp. jeho nehnuteľnosť) na dohodnutý
rámec resp. nad rozsah, nad ktorý účastníci pri jeho vzniku mohli myslieť. Preto je výkon vecného
bremena v miere presahujúcej takto vymedzený rámec neprípustný a povinná osoba sa proti nemu
môže brániť negatórnou žalobou, avšak nie žalobou o zrušenie vecného bremena pre zmenu pomerov.
Zákon má na mysli takú zmenu pomerov, ktorá nastala v rámci existujúceho právneho vzťahu bez toho,

aby došlo k jeho porušeniu niektorou zo strán. Výnimočne môže dôjsť k zmene pomerov v dôsledku
zmeny v chovaní účastníkov. Zmena pomerov, ktorou vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom
a výhodou oprávneného spočíva nielen v objektívnych okolnostiach, ale aj v osobných pomeroch
účastníka a za určitých okolností môže vzniknúť i zmenou v chovaní účastníkov. Za zmenu pomerov
sa nepovažuje samotná skutočnosť, že došlo k zmene vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ku ktorej sa
vecné bremeno viaže. Pri rozhodovaní o zrušení vecného bremena v dôsledku zmeny pomerov treba

vziať do úvahy všetky okolnosti veci. Predovšetkým treba zistiť či došlo k zmene pomerov a v kladnom
prípade posúdiť nakoľko táto zmena mala vplyv na spôsob výkonu práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu, ako sa prejavila na užívaní nehnuteľnosti vecným bremenom zaťaženej a vziať do úvahy ujmu,
ktorá oprávnenému následne v dôsledku obmedzenia alebo zrušenia vecného bremena za náhradu
a porovnať ju s prípadnou ujmou, ktorá vznikla vlastníkom zaťaženého pozemku v dôsledku zmeny

pomerov. Právne významný je len ten hrubý nepomer, ktorý vznikol v dôsledku zmeny pomerov. Ako
zmena pomerov nemôže byť posudzovaná tá osobná situácia, s ktorou nový vlastník zaťaženej veci
nahradzoval vlastníka predchádzajúceho.

27. Súd v predmetnom prípade po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nedošlo k zmene

pomerov, pričom žalobca videl zmenu pomerov v tom, že žalovaní sa začali zaoberať chovom
hospodárskych zvierat a poľnohospodárskou výrobou, čím sa zreteľne zmenil spôsob užívania jeho
pozemku a právo prechodu využívajú nad rámec dohodnutého vecného bremena, tak tu súd poukazuje,
že žalovaní v konaní preukázali, že chovom hospodárskych zvierat a poľnohospodárskou výrobou
sa zaoberajú už od roku XXXX, o čom svedčí aj osvedčenie o zápise do evidencie samostatne

hospodáriacich roľníkov zo dňa X.XX.XXXX, vydané obcou E., pričom toto osvedčenie trvá nepretržite
až doteraz a teda k žiadnej zmene pomerov nedošlo, keďže žalovaní sa tejto činnosti venovali už v
čase uzatvorenia zmluvy o zriadení vecného bremena, ktorá bola uzatvorená v roku XXXX. Na základe
vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že z tohto dôvodu zmena pomerov tak ako to vyžaduje zákonné
ustanovenie § 151p ods.3 nenastala.

28. Pokiaľ žalobca videl zmenu pomerov aj v tom, že v čase uzatvorenia Zmluvy o zriadení vecného
bremena žalovaní mu neuviedli, že žalovaný v 1. rade je spoluvlastníkom parcely č. XXXX/X vedenej
na LV č. XXXX v 1/6-ine, z ktorej je priamy a ničím nerušený prístup na jeho pozemky na parcele
č. XXXX, XXXX T. XXXX z hlavnej cesty, s ktorou susedí aj parcela č. XXXX, na ktorú je viazané

vecné bremeno, ba naopak do zmluvy uviedli, že predmetná parcela je jedinou prístupovou cestou k
rodinnému domu súp. č. XX, čo však bolo v rozpore so skutočnosťou, tak súd k tomu uvádza, že je
síce pravdou, že žalovaný v 1. rade je podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností, avšak z
vyššie uvedeného listu vlastníctva vyplýva, že sa stal podielovým spoluvlastníkom týchto nehnuteľností
v 1/6-ine v roku XXXX a teda v čase uzavretia Zmluvy o zriadení vecného bremena už žalovaný v 1. rade

bol podielovým spoluvlastníkom a teda ani v tomto prípade podľa názoru súdu žiadna zmena pomerov
po uzavretí Zmluvy o zriadení vecného bremena nenastala.

29.Pokiaľžalobcapoukázalnatúskutočnosť,ženalistvlastníctvač.XXXXbolrozsahvecnéhobremena
zapísaný v širšom rozsahu ako je dohodnuté v Zmluve o zriadení vecného bremena, čo považuje taktiež

za zmenu pomerov oproti pomerom v čase podpísania zmluvy, tak súd k tomu uvádza, že v Zmluve o
zriadení vecného bremena je uvedené: vecné bremeno bezplatného prechodu a prejazdu cez pozemok
parc. č. XXXX a na LV č. XXXX je už uvedené: vecné bremeno in rem spočívajúce v práve prechodu a
prejazdu v celom rozsahu cez pozemok parc. C-KN č. XXXX v prospech vlastníkov pozemkov parc. C-
KN č. XXXX, parc. C-KN č. XXXX, parc. C-KN č. XXXX, rodinného dumu s.č. XX na pozemku parc. C-KN

č. XXXX, ako aj každodobých ďalších vlastníkov. K tomu súd uvádza, že je pravda, že textácia vecného
bremena uvedená na LV je odlišná od textácie vecného bremena uvedeného a dohodnutého v zmluve,
avšak podľa názoru súdu táto odlišná textácia neznamená, že by na LV bolo vecné bremeno zapísané
v širšom rozsahu, než bolo dohodnuté v zmluve a teda ani z tohto dôvodu nedošlo k zmene pomerovvo využívaní vecného bremena. Z vyššie uvedených citácií vyplýva, že vecné bremeno bolo zriadené
v prospech vlastníka nehnuteľností resp. je spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, teda jedná sa
inými slovami povedané o vecné bremeno in rem, čo je okrem iného uvedené aj v článku III. zmluvy,

teda ak je na LV navyše uvedené, že sa zriaďuje vecné bremeno in rem, nejedná sa o zápis vecného
bremena v širšom rozsahu ako bolo dohodnuté v zmluve. V celom texte zmluvy nie je nikde dohodnutý
rozsah vecného bremena, teda že by sa malo vecné bremeno zriadiť len na časť pozemku. Táto časť by
musela byť určená geometrickým plánom, preto by musela byť v zmluve vymedzená slovne. V zmluve
je uvedené, že sa vecné bremeno bezplatného prechodu a prejazdu viaže resp. zriaďuje cez pozemok

parc. č. XXXX - zast. plocha o výmere XXX m2, teda cez pozemok v celej jeho výmere alebo inými
slovami povedané v celom rozsahu. Ak je na LV navyše uvedené, že sa zriaďuje vecné bremeno v celom
rozsahu, nejedná sa podľa názoru súdu o zápis vecného bremena v širšom rozsahu ako bolo dohodnuté
v zmluve a preto súd nemohol prihliadať ani na túto skutkovú okolnosť tak, ako ju uviedol žalobca.

30.Pokiaľžalobcatvrdí,žežalovanýmurealizáciouvecnéhobremenaspôsobujúsvojimkonanímškodu,

tak k tomu súd zastáva názor, že takéto dôvody by mohli prichádzať do úvahy na podanie žaloby o
náhradu škody podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka.

31. Súd na základe vykonaného dokazovania žalobu zamietol ako nedôvodnú, keďže podľa názoru
súdu žalobca nepreukázal zmenu pomerov od času uzavretia Zmluvy o zriadení vecného bremena do

súčasnosti, keďže všetky tieto skutočnosti, na ktoré poukazoval existovali už v čase keď bolo písomnou
zmluvou predmetné vecné bremeno zriadené.

32. Podľa § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP a nakoľko žalovaní v 1. a 2. rade mali
úspech v spore v celom rozsahu keďže žaloba ako nedôvodná bola zamietnutá a preto im prislúcha
nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%. O výške trov konania bude rozhodnuté
po právoplatnosti rozsudku v zmysle § 262 ods.2 CSP osobitným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355
ods. 1,§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd

vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej
forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej
značky (§ 127 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a/ sa týkajú procesných podmienok,
b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).