Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, February 8, 2022

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 24C/38/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1321202144
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Bartek

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2022:1321202144.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudcom JUDr. Ivanom Bartekom, v spore

žalobkyne: L.. R. K., nar. X.X.XXXX, trvale bytom H. XX, XXX XX V., v konaní zast. Advokátskou
kanceláriou Melničák a Semančíková, s.r.o., so sídlom Miletičova 1, 821 08 Bratislava, proti žalovanému:
U. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. E. XX, XXX XX M., korešp. Adresa Š. XX, XXX XX V., v konaní
zast. JUDr. Ľubomírom Hnátom, advokátom, so sídlom Guothova 20, 831 01 Bratislava, o vypratanie
nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný vypratať nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v okrese Bratislava III, obec BA- m.č.
NOVÉ MESTO, katastrálne územie O. U., zapísanú na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným

úradom Bratislava, katastrálnym odborom, a to byt č. XX na 6. poschodí bytového domu Š. XX, XX,
XXX, popis stavby Š. XX,XX,XXX, vchod: Š. XX, súp.č. XXXX, nachádzajúceho sa na ulici Š. XX X. V.,
postavenom na pozemkoch parcely registra "C" KN parc.č. XXXXX, druh pozemku: zastavaná plocha
a nádvorie vo výmere 552 m2, parc.č.XXXXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere
497 m2, parc.č. XXXXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 184 m2, parc.č. XXXXX,
druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 629 m2.

II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 21.4.2021 sa žalobkyňa domáhala vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému
povinnosť vypratať byt uvedený vo výroku rozsudku a nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100%.

2. Žalobkyňa tvrdila, že s C.. C. K., trvale bytom H. XX, XXX XX V., sú bezpodielovými spoluvlastníkmi
(manželmi) v podiele 1/1 nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese Bratislava III, obci BA - m. č.
NOVÉ MESTO, katastrálnom území O. U., a to bytu č. XX na 6. poschodí bytového domu Š. XX,
XX, XXX, vchod: Š. XX, súp. č. XXXX nachádzajúceho sa na ulici Š. XX X. V., postavenom na

pozemkoch parcely registra „C" KN par. č. XXXXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o
výmere 552 m2, par.č. XXXXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 497 m2, par. č.
XXXXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 629 m2 zapísaný na liste vlastníctva
č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom. Manžel žalobkyne C.. K.,
ako prenajímateľ pravdepodobne uzatvoril so žalovaným ako nájomcom nájomnú zmluvu. Žalobkyňa
disponuje iba nepodpísanou verziou nájomnej zmluvy, pričom podľa ustanovenia čl. II ods. 1 bol nájom
dohodnutý na dobu určitú do 30.9.2021. Nakoľko žalobkyňa nemá k dispozícii originál, kópiu, ani

sken uzatvorenej nájomnej zmluvy, môže iba predpokladať, že nájomná zmluva bola uzatvorená dňa
30.9.2019 podľa dátumu uvedeného na poslednej strane zmluvy. Žalobkyňa neudelila C.. K. súhlas
s uzatvorením tejto nájomnej zmluvy a C.. K. uzatvoril túto nájomnú zmluvu a dohodol podmienky
zmluvy bez súhlasu žalobkyne. Žalobkyňa vychádzajúc z údajov o zmluvných stranách uvedených vnájomnej zmluve, zaslala údajnému nájomníkovi list, v ktorom žalovaného ako nájomcu oboznámila
s tým, že nájomnú zmluvu so žalovaným uzatvoril C.. K. bez súhlasu žalobkyne ako bezpodielového
spoluvlastníka bytu a že sa žalobkyňa bude domáhať určenia neplatnosti predmetnej nájomnej zmluvy.

Na základe informácie od žalovaného, že došlo k predĺženiu nájmu dodatkom s účinnosťou od 1.10.2020
do 30.9.2023, žalobkyňa následne prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom zo dňa 15.1.2021
oboznámila žalovaného s dovolaním sa neplatnosti nájomnej zmluvy na užívanie bytu do 30.9.2023,
a vyzvala žalovaného na vypratanie bytu najneskôr do 28.2.2021. Žalobkyňa zároveň oboznámila s
dovolaním sa neplatnosti nájomnej zmluvy na užívanie bytu do 30.9.2023 aj C.. C. K., a to listom zo

dňa 15.1.2021. Žalovaný odpovedal na výzvu právneho zástupcu žalobkyne listom zo dňa 22.1.2021,
v ktorom uviedol, že jeho nájomná zmluva s účinnosťou nájmu do 30.09.2021 je v účinnosti a od
1.10.2020 do 30.9.2023 je zdodatkovaná, nemieni sa vysťahovať a dodržuje svoj zmluvný záväzok.
Žalovaný napriek výzve nezaslal žalobkyni ani jej právnemu zástupcovi kópiu podpísanej nájomnej
zmluvy, prípadne uzatvorených dodatkov, nájomnú zmluvu na užívanie bytu do 30.9.2023. Žalobkyňa
neudelilaC..K.súhlasanisuzatvorenímdodatkuknájomnejzmluve,anisuzatvorenímnájomnejzmluvy

na užívanie bytu do 30.9.2023, C.. K. uzatvoril prípadné dodatky, resp. nájomnú zmluvu na užívanie bytu
do 30.9.2023 bez vedomia žalobkyne. Žalobkyňa zaslala žalovanému opätovnú výzvu na vypratanie
bytu dňa 8.2.2021 a opätovne ho požiadala o predloženie platnej nájomnej zmluvy, vrátane dodatkov.
Žalobkyňa zaslala opätovne list s dovolaním sa neplatnosti nájomnej zmluvy vrátane dodatkov, resp.
nájomnej zmluvy na užívanie bytu do 30.9.2023 aj manželovi C. C. K.. Žalovaný ani C.. K. nepredložili

žalobkyni alebo jej právnemu zástupcovi žalobcu nájomnú zmluvu ani jej dodatky.

3. Žalobkyňa ďalej tvrdila, že na tunajšom súde prebieha konanie o rozvod manželstva s C.. K., a to
pod sp. zn. 40P/13/2020. Vzťahy medzi účastníkmi konania sú tak hlboko a vážne rozvrátené, že nie
je nádej na obnovu riadneho manželského spolužitia a tieto rozvrátené vzťahy majú negatívny vplyv na

obe maloleté deti. Žalobkyňa z obavy o zdravie a psychický vývoj oboch maloletých detí odišla spolu s
deťmi zo spoločnej domácnosti na H. H.. XX X. V., ktorú zdieľali s C.. K., do prenajatého bytu, pričom k
odsťahovaniudošlodňa13.11.2020.Žalobkyňanepodpísalažiadnunájomnúzmluvu,ktoroubydočasne
prenechala žalovanému alebo inej osobe do užívania byt na Š. H.., ani neudelila C.. K., ako svojmu
manželovi, súhlas s uzatvorením takejto nájomnej zmluvy. Žalobkyňa počas doby spolužitia v spoločnej

domácnosti s C.. K., nenašla v rámci bežnej činnosti vo vzťahu s archiváciou dokumentov súvisiacich
s chodom domácnosti ani pri upratovaní domácnosti, podpísanú nájomnú zmluvu, vrátane dodatkov,
resp. nájomnú zmluvu na užívanie bytu do 30.9.2023.

4. Vzhľadom na opísaný skutkový stav mala žalobkyňa za to, že je oprávnená domáhať sa vypratania

bytu a jej nárok na ochranu svojho vlastníckeho práva je dôvodný. Žalovaný užíva byt bez právneho
dôvodu, žalovaný do dňa podania žaloby nepreukázal právny dôvod užívania bytu. Podľa § 126
ods. 1 Občianskeho zákonníka má vlastník právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho
práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom
zadržuje. Z tohto dôvodu pri práve vlastníka domáhať sa ochrany vlastníckeho práva vo vzťahu k

nehnuteľnosti je potrebné sa domáhať vypratania nehnuteľnosti (R 53/1973). V súvislosti s domáhaním
sa ochrany vlastníckeho práva majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov iba jedným z
manželov žalobkyňa poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSR, sp. zn. 61/1988, R 10/1990, z
ktorého vyplýva aktívna vecná legitimácia žalobkyne

5. Pre prípad preukázania existencie nájomnej zmluvy na užívanie bytu do 30.9.2023 medzi žalovaným
a C.. K. mala žalobkyňa za to, že žalovaný užíva byt na základe neplatného právneho úkonu v zmysle §
40a a § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 145 ods. 1 stanovuje podmienky dovolania
sa neplatnosti právneho úkonu:, ktoré boli v danom prípade splnené.

6. Žalobkyňa predložila listinné dôkazy - čiastočný list vlastníctva č. XXXX, k. ú. O. U., návrh nájomnej
zmluvy bytu do 30.9.2021, list žalovanému zo dňa 28.12.2020, list manželovi C.. K. zo dňa 28.12.2020,
dovolanie sa neplatnosti nájomnej zmluvy a výzvu na vypratanie bytu zo dňa 15.1.2021 adresované
žalovanému a manželovi C.. K., odpoveď žalovaného na výzvu zo dňa 22.1.2021, odpoveď C.. K. na
výzvu zo dňa 21.1.2021, opätovné výzvy zo dňa 8.2.2021 adresované žalovanému a C.. K., odpoveď

C.. K. na opätovnú výzvu zo dňa 12.2.2021, odpoveď žalovaného na opätovnú výzvu zo dňa 16.3.2021,
doručenky, e-mailovú správu zo dňa 21.5.2021, list žalovaného zo dňa 21.6.2021, nájomnú zmluvu k
bytu č. XX na B. O. X X. V. a jej dodatky č. 1 až 4, návrh na rozvod manželstva a potvrdenie tunajšieho
súdu o prijatí návrhu dňa 28.2.2020.7. Žalovaný vo vyjadreniach zo dňa 13.7.2021 a 20.1.2022, uviedol, že žalobe nerozumie. Tvrdil, že byt
užíva od roku 2014 na základe zmluvného vzťahu až do 30.9.2023, riadne si plní povinnosti, preto nevidí

dôvod vypratať nehnuteľnosť skôr, ako uplynie doba dohodnutá v zmluve.

8. Žalovaný žiadne dôkazy nepredložil, ani nenavrhol.

9. Vo veci bolo nariadené pojednávanie. Súd prejednal a rozhodol spor v neprítomnosti žalovaného,

ktorý svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil.

10. Na odročenie pojednávania neexistoval dôležitý dôvod v zmysle § 183 Civilného sporového poriadku
(CSP). Napokon nebolo vôbec zrejmé, prečo sa žalovaný nezúčastnil pojednávania, nebránila mu v tom
žiadna prekážka, keďže odročiť pojednávanie žiadal len z dôvodu prípravy advokáta na pojednávanie.
Predvolanie na pojednávanie bolo žalovanému doručené dňa 29.12.2021, žalovaný udelil svojmu

právnemu zástupcovi plnú moc dňa 20.1.2022, a potom aj dňa 4.2.2022. Žalovaný a aj právny zástupca
tak mali dostatok času na prípravu na pojednávanie. Právny zástupca žalovaného sa pojednávania
zúčastnil.

11. Na pojednávaní žalobkyňa uviedla, že sa s manželom v roku 2014 dohodli, že byt prenajmú na

dva roky, že zmluvu uzavrie len manžel a že peniaze pôjdu do spoločného hospodárenia. Vo februári
2020 podala návrh na rozvod, na to jej manžel povedal, aby zabudla na byt na Š., že sa do toho bytu
nedostane. Žalobkyňa, ako aj jej syn, opakovane žiadali od žalovaného a jeho priateľky nájomnú zmluvu.
Vo februári 2020 sa rozprávala s priateľkou žalovaného, keď ju prosila, aby si našli iný byt alebo nech
jej dá nájomnú zmluvu. Znovu telefonovala žalovanému, ktorý jej nezdvíhal telefón, a keď došla domov,

manžel už o jej telefonáte vedel a povedal, aby neotravovala nájomcov. Potom na druhý alebo tretí deň
našlavbytenepodpísanúnájomnúzmluvu,ktorúpredložilivtomtokonaní.Vnovembri2020odišlazbytu
na H. H.., potom písala listy žalovanému aj manželovi. Žalovaný z bytu nechcel odísť s odôvodnením,
že im sa v byte páči. V súčasnosti už 16 mesiacov býva s dvomi deťmi v prenajatom byte, manžel jej
hovorí, nech sa vráti domov. V januári 2022 súd rozhodol o rozvode manželstva, ale rozhodnutie ešte

nie je právoplatné.

12. Pokiaľ ide o skutkový stav, nebolo sporné, že byt je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a
že od roku 2014 ho užíva žalovaný. Neboli sporné ani ďalšie tvrdenia žalobkyne, uvedené v bode 2 a 3
tohto rozsudku. Z tohto skutkového stavu súd vychádzal pri rozhodnutí.

13. Jedinou spornou skutočnosťou bola existencia (uzavretie) nájomnej zmluvy, resp. nájomných zmlúv,
a ich prípadných dodatkov.

14. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä

skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

15. Podľa § 153 ods. 1 a 2 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené

včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana
nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

16. Súd opakovane poučil žalovaného o jeho vyššie uvedenej povinnosti včas uplatniť prostriedky
procesného útoku alebo obrany, t. j. aj povinnosti včas oznámiť návrhy na vykonanie dôkazov.

17. Podľa článku 11 ods. 2 základných princípov CSP pri posudzovaní obsahu úkonov strán sporu sa
predpokladá, že každá fyzická osoba konajúca ako strana sporu alebo za stranu sporu má rozumové

schopnosti na úrovni priemerne spôsobilej osoby schopnej vnímať a posúdiť v styku so súdom zmysel
a účel konania, ako i jazykové vyjadrenie právnych noriem obsiahnutých v tomto zákone.18. Súd mal za to, že ak by bola nájomná zmluva skutočne uzavretá, žalovaný by ju predložil, a to nielen
žalobkyni, ale najmä súdu. Poučeniu súdu musel žalovaný porozumieť, žalovaný má titul Mgr., vyššie
uvedené zákonné ustanovenia sú formulované zrozumiteľne. Žalovaný napriek tomu žiadne dôkazy

nenavrhol, ani nepredložil.

19. Z týchto dôvodov súd uplatnil sudcovskú koncentráciu konania a pojednávanie neodročil na
dodatočné predloženie dôkazov a výsluch C.. K.. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní navrhol
výsluch manžela žalobkyne ako svedka, jeho účasť však nezabezpečil. Súd pri rozhodnutí neodročiť

pojednávanie prihliadal aj na to, že z vyjadrení žalovaného a prednesov jeho právneho zástupcu na
pojednávaní nevyplynulo, že by manžel žalobkyne nesúhlasil so žalobou, o tom nesvedčil ani žiadny
dôkaz.

20. Pre úplnosť súd zdôrazňuje, že v sporovom konaní nie je povinnosťou súdu zisťovať materiálnu
pravdu.

21. Súd preto vychádzal z toho skutkového stavu, že na užívanie bytu po roku 2016 nebola uzavretá
žiadna zmluva o nájme bytu, resp. zmluva o krátkodobom nájme bytu.

22. Uplatnený nárok súd právne posudzoval podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.

23. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

24. Toto ustanovenie upravuje nárok vlastníka na súdnu ochranu. Vlastník je chránený aj inak
(dovolená svojpomoc a ochrana poskytovaná orgánmi štátnej správy), avšak zavŕšením ochrany
vlastníckeho práva je ochrana poskytovaná nezávislým súdom. Súdnu ochranu vlastníckeho práva
možno realizovať najmä prostredníctvom dvoch typov žalôb, a to a) žaloby na vydanie veci (actio
reivindicatio), b) zapieracou žalobou (actio negatoria). Obe žaloby sú žalobami na plnenie a chránia

obsah vlastníckeho práva, t. j. právo vlastníka vec držať, užívať a požívať jej plody a úžitky vrátane
oprávnenia nakladať s ňou. Každá z týchto žalôb poskytuje ochranu proti inému spôsobu porušovania
oprávnení vlastníka. Žaloba na vydanie veci predpokladá, že iná osoba neoprávnene, t. j. bez právneho
dôvodu, zadržiava vec patriacu vlastníkovi a súčasne mu ju odmieta vydať. Aktívna legitimácia patrí
vlastníkovi. Nie je rozhodujúce, či ide o výlučného vlastníka, bezpodielového spoluvlastníka alebo

podielového spoluvlastníka. Spoluvlastník sa môže domáhať súdnej ochrany bez toho, aby na to
potreboval súhlas ďalšieho (iného) spoluvlastníka. Platí to aj pre bezpodielového spoluvlastníka.
Vlastnícke právo musí trvať až do poskytnutia súdnej ochrany. Pasívna legitimácia prislúcha osobe,
ktorá má vec fakticky u seba, avšak nemá na to žiadny právom aprobovaný dôvod. Ak porušovateľ
vlastníckeho práva už nemá vec u seba, vzniká mu zodpovednostná povinnosť na náhradu škody.

Žaloba musí znieť na vydanie veci alebo vypratanie nehnuteľnosti tak, aby rozhodnutie súdu bolo možné
vykonať podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. (Prof. JUDr. Peter
Vojčík a kol., Občiansky zákonník, Stručný komentár, 2008)

25. Právo na ochranu majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve patrí bezpodielovým spoluvlastníkom

spoločne, ale zároveň i každému z nich samostatne bez toho, aby bol na to potrebný súhlas druhého
spoluvlastníka. Pretože každý zo spoluvlastníkov musí mať možnosť dovolať sa ochrany, je preto
rovnako legitimovaný i na podanie žaloby o vydanie neoprávnene zadržovanej veci (o vypratanie
nehnuteľnosti). Je tomu tak preto, že každému zo spoluvlastníkov prislúcha právo na celú vec, ktoré je
obmedzené len rovnakým právom druhého spoluvlastníka; ak sa bezpodielový spoluvlastník domáha

ochrany vlastníckeho práva k spoločnej veci, nijako tým druhého spoluvlastníka neobmedzuje, naopak,
bráni spoločný majetok proti zásahom tretích osôb (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSR z 30.9.1988,
sp. zn. 61/1988, R 10/1990).

26. Vzhľadom na zistený skutkový stav, uvedené zákonné ustanovenie a judikatúru mal súd za to, že

žaloba je dôvodná. Žalobkyňa je aktívne legitimovaná na podanie žaloby, žalovaný nemá žiadny právny
titul na užívanie bytu č. 31 na Š. H.. XX X. V.. Žalovaný na výzvu žalobkyne byt nevypratal, preto súd
žalobe vyhovel.27. Súd neuveril žalovanému, že žalobe nerozumel, a jeho správanie súd považoval za účelové.

28. Podľa § 232 ods. 2 a 3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný

márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od
právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

29. Súd považoval trojdňovú lehotu na splnenie povinnosti za primeranú, preto nebol dôvod určiť dlhšiu
lehotu na splnenie povinnosti vypratať byt.

30. Žalobkyňa mala vo veci celkový úspech, preto jej bol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP priznaný
nárok na plnú náhradu trov konania.

31. O výške náhrady, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni, súd rozhodne po právoplatnosti tohto
rozsudku, samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od
doručenia, na Okresnom súde Bratislava III.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody
podľa § 365 ods. 1 a 2) a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinná strana nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom,

oprávnená strana môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa
Exekučného poriadku.