Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 13, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 14Co/8/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8219200342
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8219200342.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu

doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobcu: Ľ. F., X.. XX.X.XXXX,
L. F. XX, XXX XX L., právne zastúpeného: JUDr. Stanislav Súlety, advokát, Nám. SNP č. 1, 085 01
Bardejov,IČO:36150665,protižalovanej:J..V.K.,X..XX.X.XXXX,U.XX,XXXXXJ.,právnezastúpenej:
JUDr. Branislav Kahanec, advokát, Vajanského 33, 080 01 Prešov, IČO: 42084792, o odstránenie
oplotenia, o odvolaní žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 23.2.2022,
č.k. 7C/5/2019-206, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol,
cit:

„ Žalovaná je p o v i n n á odstrániť oplotenie z parcely CKN č. 222 - záhrada o výmere 2304 m2,
zapísanej na LV č. XXX pre k.ú. R. a to z plochy vymedzenej bodmi A, B, C, D v geometrickom pláne
č. XXXXXXXX-XX/XXXX-X vyhotovenom A.. E. J. - D. dňa 25.9.2018, autorizačne overenom A.. H.. J.

dňa 25.9.2018, a to v lehote 90 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .“

2. Na základe vykonaného dokazovania ustálil súd prvej inštancie skutkový stav tak, že nehnuteľnosti
parcely C KN č. 218/1 - záhrada o výmere 1212 m2 a č. 218/2 - záhrada o výmere 638 m2 v k.ú. R.
sú vlastníctvom žalovanej na základe zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo dňa

5.10.2018 a parcela C KN č. 222 - záhrada o výmere č. 2304 m2, k.ú. R. je v podielovom spoluvlastníctve
žalobcu a C. R. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 12.5.2008. Právni predchodcovia žalovanej postavili na
hranici uvedených parciel sporné oplotenie, ktoré podľa tvrdení žalobcu zasahuje do jeho vlastníckeho
právakparceleCKNč.222.ZvyšetrovaciehonáčrtuomiestnomvyšetrovanívyhotovenomvrámciTHM
vdňoch6.až7.júna1979vyplýva,žeparcelavspoluvlastníctvežalobcu,terazCKN220,bolanahranici
s parcelou žalovanej teraz C KN č 216 oplotená, podľa jeho značenia dreveným plotom. Na parcele teraz
C KN č. 221 sú vyznačené hospodárske staviská s označením „maštaľ“ a „humno“ a súčasne zrušené

hranice stavby označenej ako „šopa“. Z meračského náčrtu o miestnom vyšetrovaní vyhotovenom v
rámci označeného THM vyplýva, že na hranici medzi parcelami teraz C KN č. 217 a 221 bol súbežne s
múrom hospodárskych stavísk právneho predchodcu žalobcu (humno, maštaľ) vyznačený hraničný bod
č. 76 a rovnobežne so zrušenou evidenciou stavby označenej ako „šopa“ s určitým odstupom aj hraničnýbod na styku parciel C KN č. 218, 221 a 222, ktorý bol číselne označený ako bod 77. Z geometrického
plánu č. XXXXXXXX-XX/XXXX-X vyhotoveného A.. E. J. dňa 25.9.2018, autorizovaného A.. H.. J. dňa
25.9.2018 vyplýva zameranie a určenie výmery neoprávneného záberu na parcele C KN č. 222 bodmi

A, B, C a D.

3. Na takto zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 3 ods. 1, § 123, § 126,
§ 134 ods. 1, § 135c ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že žalovaná svojím
oplotením realizovaným „na hranici“ jej vlastnícky patriacich parciel CKN č. 218/1 a 218/2 zasahuje

do vlastníckeho práva žalobcu k parcele CKN č. 222 v rozsahu vyplývajúcom z geometrického plánu
vyhotoveného A.. E. J. pod č. XXXXXXXX-XX/XXXX-X zo dňa 25.9.2018, na ploche vymedzenej
bodmi A, B, C, a D. Uvedený zásah predstavuje nepravidelný štvoruholník o rozmeroch 28,96 m x
0,22 m x 28,99 m x 1,00 m, ktorý predstavuje zásah do parcely CKN č. 222 vo výmere 18 m2. Z
oboznámeného geometrického plánu súd považoval za preukázané, že zásah do vlastníckeho práva
žalobcu pri bode „C“ nachádzajúcom sa na hranici pôvodnej parcely CKN č. 218 a parcely CKN č. 222

je malý, keďže oplotenie vo vlastníctve žalovanej sa od tejto hranice odchyľuje len o 22 cm. Pri bode
D nachádzajúcom sa na hranici pozemkov tvorí už táto odchýlka 1 m. Žalovaná na výrokom súdu prvej
inštancie vymedzenej ploche parcely C KN č. 222 oplotením zasahuje do vlastníckeho práva žalobcu,
aj keď z hľadiska prepočtu na výmeru ide o zásah relatívne malého rozsahu. Najväčší rozsah záberu
parcely žalobcu vyplývajúci z bodov A a D zužuje túto parcelu o 1 m, čo už podľa názoru súdu môže

relevantnejšie obmedzovať jej využitie žalobcom. Žalovaná záber pozemku žalobcu CKN č. 222 v tomto
mieste nepopierala, no napriek dvom prerušeniam konania za účelom mimosúdneho vysporiadania
sporu tento zásah do spoluvlastníckeho práva žalobcu k parcele C KN č. 222 od podania žaloby, t.j.
od 19.2.2019, neodstránila, a ani sa o jeho odstránenie nepokúsila. Preto mal súd za to, že tým sú
splnené podmienky pre uloženie občianskoprávnej sankcie spočívajúcej v odstránení jej oplotenia ako

stavbystojacejnaparceleCKNč.222,ktoráspôsobujeňouzavinenéporušenieprávvlastníkapozemku.
Obhliadkou zistený stav oplotenia navyše svedčí o jeho končiacej životnosti, keďže niektoré železné
stĺpiky sa vychyľujú zo zvislej osi v ktorej boli pôvodne v betónovom základe ukotvené, čo potvrdzuje
fotodokumentácia predložená stranami v konaní.

4. Súd prvej inštancie nepovažoval za dôvodnú ani argumentáciu žalovanej, podľa ktorej užívanie parciel
C KN č. 218 a č. 222 nebolo až do roku 2017 sporné. Nepostačuje to pre záver o splnení podmienok
vydržania takto priplotenej časti parcely CKN č. 222 právnymi predchodcami žalovanej. Oplotenie
realizoval otec žalovanej bez predchádzajúceho geodetického zamerania hraníc dotknutých parciel,
zapísaných v katastri nehnuteľností v prvej polovici 80.-tych rokov minulého storočia. Nepreukázaná

pritom zostala existencia pôvodného dreveného oplotenia, teda ani právni predchodcovia žalovanej
nemohli byť v držbe priplotenej časti pozemku dobromyseľnými. Kúpna zmluva zo dňa 14.11.1983
neobsahuje žiadnu zmienku o existencii oplotenia parcely č. 218, ktoré touto zmluvou rodičia žalovanej
nadobudli. V prípade, že právni predchodcovia žalovanej bez predchádzajúceho geodetického vytýčenia
hranice parciel CKN č. 218 a 222 postavili pri tejto hranici sporné oplotenie, žalovaná mohla vstúpiť

do oprávnenej držby priplotenej časti pozemku, keďže tento nadobudla do vlastníctva, teda až v roku
2018, čo vylučuje uplynutie zákonom stanovenej desaťročnej vydržacej doby vlastníckeho práva k
priplotenej časti pozemku. V konaní neboli zistené ani zásadné skutočnosti, ktoré by vylučovali priznanie
žalobou uplatneného nároku z dôvodu rozporu výkonu práv a povinností žalobcu vyplývajúcich z
občianskoprávnychvzťahovsdobrýmimravmi(§3Občianskehozákonníka).Postupsúdupodľa§3ods.

1 Občianskeho zákonníka má miesto len vo výnimočných situáciách, keď k výkonu práva založeného
zákonom dochádza z iných dôvodov, ako je dosiahnutie hospodárskych cieľov, či uspokojenie iných
potrieb, keď hlavnou alebo aspoň prevažujúcou motiváciou je úmysel poškodiť, či znevýhodniť povinnú
osobu (tzv. šikanózny výkon práva), prípadne keď je zrejmé, že výkon práva vedie k neprijateľným
dôsledkom prejavujúcim sa ako vo vzťahu medzi účastníkmi, tak na postavení niektorého z nich navonok

(rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25Cdo/2895/99 z 29.3.2001).

5. Na základe vyššie uvedeného tak súd dospel k názoru, že podaná žaloba o odstránenie oplotenia
nachádzajúceho sa na ploche vymedzenej bodmi A, B, C, D v geometrickom pláne č. XXXXXXXX-XX/
XXXX-X vyhotovenom A.. E. J. - GEODET dňa 25.9.2018 je dôvodná, a preto jej v rozsahu a spôsobom

vyplývajúcim z výroku tohto rozsudku vyhovel. Súčasne žalovanej v zmysle § 232 ods. 3 CSP poskytol
na uskutočnenie nápravy nezákonného stavu lehotu 90 dní, ktorú považoval za primeranú.6. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 257 CSP, pričom súd dôvody hodné osobitného zreteľa,
pre ktoré žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal, videl v žalobcom nespochybnenom
dlhotrvajúcom pokojnom stave v užívaní parciel C KN č. 222 a C KN č. 218 stranami sporu a ich

právnymi predchodcami do roku 2017, čo nebolo dostatočným pre záver o vydržaní priplotenej časti
parcely CKN č. 222 žalovanou, resp. jej právnym predchodcami, avšak u žalovanej mohlo oprávnene
vyvolať pochybnosti, či uplatnenému nároku na odstránenie oplotenia bude vyhovené tak, ako to
požadovalžalobca,keďžežalobouboluplatnenýnároknaodstráneniestavby,ktoráviedlalenkrelatívne
menšiemu záberu plochy parcely CKN č. 222, ku ktorej má žalobca spoluvlastnícky podiel. V konaní o

odstránenie stavby súd nie je viazaný žalobcom navrhovaným spôsobom vyporiadania. Príčinou vzniku
zlých susedských vzťahov nebola výhradne žalovaná, ale aj žalobca, čo súdu vyplynulo z okolností
zistených pred jednotlivými prerušeniami konania, t. j. v štádiách konania, v ktorých ex offo vyvíjal úsilie o
dosiahnutie zmierneho vyriešenia konfliktu medzi stranami. Preto súd považoval za spravodlivé, aby obe
strany konania znášali svoje trovy, ktoré im v súvislosti s konaním vznikli, teda stranám sporu náhradu
trov konania nepriznal.

7. V zákonnom stanovenej lehote podal proti výroku o trovách konania odvolanie žalobca, ktorý namietal
nesprávne právne posúdenie veci. Mal za to, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania skutkové
okolnosti prejednávanej veci svedčia o tom, že nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre
ktoré by žalobcovi nemal byť priznaný nárok na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie vo svojom

odôvodnení uviedol, že v danom prípade ide o nespochybniteľný dlhotrvajúci stav pokojného užívania
parciel CKN č. 222 a CKN č. 218 stranami sporu a ich právnymi predchodcami do približne roku
2017. Pokojný stav v užívaní predmetných parciel mohol u žalovanej oprávnene vyvolať pochybnosti, či
uplatnenému nároku na odstránenie oplotenia bude vyhovené tak, ako to požadoval žalobca. Rovnako
zlyhanie pokusov o zmierne vyriešenie sporu medzi stranami sporu malo mať príčinu aj v istej miere

antagonistických susedských medziľudských vzťahoch, teda jedinou príčinou vzniku nebola výhradne
žalovaná, ale tiež žalobca, čo vyplynulo z okolností zistených pred jednotlivými prerušeniami konania.
Žalobca zotrvávajúc na názore, že nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by
úspešnému žalobcovi nemal byť priznaný nárok na náhradu trov konania, rozporoval názor súdu prvej
inštancie. Na podporu svojho názoru uviedol, že v priebehu konania mal záujem na zmierlivom vyriešení

danej veci, preto pred podaním žaloby predložil žalovanej výzvu na odstránenie predmetného oplatenia,
ktorejprílohutvorilajgeometrickýplán.Žalovanánavýzvužiadnymspôsobomnereagovalaapredmetné
oplotenie neodstránila. Žalobca tak nemal inú možnosť, ako podanou žalobou domáhať sa ochrany
svojichvlastníckychpráv.Ajvpriebehukonaniamalžalobcazáujemnamimosúdnejdohode.Opakovane
navrhol, resp. pristúpil k návrhu na prerušenie konania. Inicioval osobné stretnutie účastníkov konania

na mieste samom vzhľadom na nečinnosť žalovanej. Aj napriek písomnému podaniu žalobcu zo
dňa 27.9.2021 sa v rámci prerušenia konania žiadne stretnutie účastníkov konania neuskutočnilo pre
nezáujem žalovanej. K zmierlivému vyriešeniu sporu tak nedošlo pre nečinnosť, nezáujem a postoje
výhradne žalovanej. Preto považuje za právne bezvýznamné to, aké boli, resp. sú medziľudské vzťahy
účastníkov konania. Dôvodom hodným osobitného zreteľa nie je podľa názoru žalobcu ani to, že pokojný

užívacístavtrvaldopribližneroku2017.Ochranyvlastníckychprávsazačalžalobcadomáhaťpotom,čo
si v roku 2018 objednal vytýčenie hraníc jeho pozemkov v záujme zistenia rozsahu svojho vlastníckeho
práva, v rámci ktorého zistil zásah do svojej parcely oplotením žalovanej. Poukázal na konštatáciu súdu
prvej inštancie, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia na strane 8 sám konštatoval, že žalovaná svojím
správaním vyvolala predmetné súdne konanie a v konečnom dôsledku spôsobila trovy konania na strane

žalobcu, čo sa javí v rozpore s tým, že súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Žalobcovi sa
toto rozhodnutie javí ako neprimerane tvrdé voči úspešnému žalobcovi a odporujúce dobrým mravom.
Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku II. zmenil tak, že
žalobcovi prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

8.Vzákonomstanovenejlehotepodalaprotiuvedenémurozsudkužalovanáodvolanie,ktoréodôvodnila
ust. § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Namietala, že pokiaľ súd uložil žalovanej odstrániť oplotenie
z parcely C KN č. 222, a to práve z plochy vymedzenej bodmi A, B, C, D v geometrickom pláne č.
XXXXXXXX-XX/XXXX-X, tak musel mať za preukázané, že osobitne v bodoch A, B, resp. na ploche
stanovenej bodmi A, B, C, D zasahuje oplotenie žalovanej do vlastníckeho práva žalobcu, teda do

pozemku parcela C KN č. 222, ktoré má byť stanovené bodmi C a D. Záver súdu o tom, že žalovaná
oplotením zasahuje do vlastníckeho práva žalobcu už v bode B nie je správny a vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Z geometrického plánu vyplýva, že v bode B má oplotenie zasahovať do
pozemku žalobcu C KN č. 222 o 22 cm oproti skutočnému priebehu hranice, ktorý má byť v tomtoprípade zakreslený v bode C a v bode A má oplotenie zasahovať do pozemku žalobcu C KN č. 222 o
100 cm oproti skutočnému priebehu hranice, ktorý má byť zakreslený v bode D. Medzi bodmi A a B nie
sú vytýčené žiadne ďalšie lomové body a spojenie týchto bodov predstavuje priamku. Zo zápisnice z

obhliadky na mieste samom vykonanej dňa 3.6.2021 vyplýva, že odchýlky v meraní v roku 1979, kedy
bola hranica evidovaná v katastri, predstavujú 25 cm, čo konštatoval geodet A.. J., ktorý na otázku
právneho zástupcu žalovanej, či bod B je v zmysle odchýlky, konštatoval, že je v medziach odchýlky.
Pokiaľ je preto zameranie bodu B v prípustnej tolerancii, nemožno mať za to, že plot v časti bodu B
nie je na hranici pozemkov C KN č. 218 a C KN č. 222, keďže aj pre stanovenie hranice je potrebné

zobrať do úvahy túto povolenú odchýlku v meraní. Žalovaná poukázala na rozhodnutie Najvyššieho
súdu ČR sp. zn. 22Cdo/1782/2012, rozsudok Okresného súdu Bardejov sp. zn. 2C/206/2007, ktorý bol
rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co/159/2018 zo dňa 13.3.2019 potvrdený a rozhodnutie
Mestského súdu v Brne sp. zn. 108C/115/2019 zo dňa 21.1.2021. Stanovenie prípustnej odchýlky
pri vytyčovaní priebehu hranice je právnou otázkou a napriek vyjadreniam geodetov A.. J. a J.. L. o
tom, že odchýlka v roku 1979 predstavovala 25 cm, nemožno sa s vyjadreniami uspokojiť, nakoľko

prípustná odchýlka v meraní je určená osobitným predpisom na úseku geodézie. Vyjadrenie týchto
osôb nepostačuje pre verifikovanie skutočnosti, aká bola prípustná odchýlka v meraní v 80.-tych rokoch
minulého storočia. Vzhľadom na vyjadrenie A.. J. pri obhliadke dňa 3.6.2021 o tom, že bod B je v
medziach odchýlky, nemôže byť geometrický plán č. XXXXXXXX-XX/XXXX-X podkladom odvolaním
napadnutého rozhodnutia, nakoľko je preukázané, že minimálne v tejto časti žalovaná oplotením

nezasahuje do vlastníckeho práva žalobcu, keďže toto nevyplýva a nie je zrejmé, kde by toto oplotenie
žalobkyne malo presahovať predmetnú odchýlku. Zároveň A.. J. na obhliadke uviedol, že oplotenie
urobené v roku 1985 je v prípustnej odchýlke. Súd prvej inštancie sa tak náležite nevysporiadal s
tvrdeniami A.. J. a J.. L. prednesenými pri obhliadke dňa 3.6.2021, ako ani s vytyčovacím náčrtom J..
L., ktorý žalovaná predložila, a z ktorého je zrejmé, že oplotenie medzi parcelami žalobcu a žalovanej

je identické s hranicou katastrálnej mapy a nesúlad je len v časti ohľadne 1 m2. Súd sa mal pred
rozhodnutím vo veci zaoberať otázkou priebehu hranice medzi spornými parcelami. Zistenie priebehu
hraníc medzi parcelami je zistením skutkovým. K vyriešeniu tejto otázky mal súd ustanoviť znalca za
účelom podania znaleckého posudku. Geometrický plán, ktorý je podkladom rozhodnutia súdu prvej
inštancie, nie je hodnoverným podkladom pre určenie hranice medzi spornými pozemkami. Z vyjadrení

A.. J. vyplýva, že body C a B neboli vytýčené. Svedok geodet J.. L. zároveň uviedol, že hranicu
vytýčil pomocou GPS, pričom kontrolou zistil, že všetko bolo v poriadku. Súd prvej inštancie tak
vychádza z nesprávnych skutkových zistení, teda jeho rozhodnutie nie je riadne odôvodnené. Obsahom
práva na spravodlivý proces je podľa judikatúry Ústavného súdu SR aj právo na riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia. Žalovaná zároveň poukázala aj na ust. § 220 CSP, pričom uviedla, že rozhodnutie

súdu prvej inštancie v bode 22 neobsahuje náležité odpovede na argumenty žalovanej týkajúce sa
tej skutočnosti, že v prípade, ak sa oplotenie žalovanej nachádza v prípustnej odchýlke platnej v
období, kedy bolo oplotenie realizované, tak nemôže zasahovať do vlastníckeho práva žalobcu, resp.
vytyčovací náčrt predložený geodetom J.. L. preukazuje tú skutočnosť, že oplotenie v teréne je identické
s priebehom katastrálnej mapy, pričom záber do pozemku žalobcu je až v samom závere. Navrhla, aby

odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

9. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím súdu
prvej inštancie čo do jeho rozhodnutia vo veci samej. Poukázal na to, že hranice medzi pozemkami sú

evidované v súbore geodetických informácií katastra a každej hranici zodpovedajú konkrétne súradnice
evidované v katastri, ktoré sú pre každého geodeta pri vytyčovaní hraníc záväzné. Žalovaná v priebehu
konania nerozporovala skutočnosť, že by geodet A.. J. nesprávne určil priebeh dotknutej hranice.
SprávnosťjejpriebehunespochybnilanigeodetžalovanejJ..L..Výsledkomgeodetickejčinnostigeodeta
P. L. bolo určenie a vytýčenie hranice medzi parcelami C KN č. 222 a C KN č. 218 a nie aj zameranie

priebehu predmetného oplotenia, čo sám potvrdil pri obhliadke dňa 3.6.2021. Výsledkom geodetickej
činnosti geodeta J.. J. bolo ako zameranie a určenie hranice medzi dotknutými parcelami a súčasne
aj zameranie existujúceho oplotenia a určenie rozsahu jeho záberu do parcely žalobcu C KN č. 222.
Priebeh existujúceho oplotenia bol zameraný s presnosťou +/- 2 cm. Preto nemožno súhlasiť s tvrdením
žalovanej, podľa ktorého predmetné oplotenie je v súčasnosti v teréne identické s hranicou katastrálnej

mapy a že v nesúlade je až v samom závere pri bode D. Hranica medzi dotknutými parcelami je
definovaná vo vytyčovacom náčrte geodeta p. L. bodmi č. 9-298 a č. 9-77 (bod D geometrického plánu
geodeta A.. J.). Tieto body sú určené presnosťou určenia súradníc na 0,14 cm, čo zodpovedá súčasnej
platnej legislatíve SR v rámci geodetickej činnosti a následnej evidencii právnych vzťahov v katastri.Merania vykonané geodetom A.. J. a J.. L. svedčia o tom, že existujúce oplotenie zasahuje do parcely
žalobcu C KN č. 222 v celom rozsahu tak, ako je červenou čiarou vyznačené v GP č. XXXXXXXX - XX/
XXXX-X, a to nad rámec dovolenej odchýlky. V súvislosti s úvahami žalovanej o dovolených odchýlkach

poukázal žalobca na to, že ide o citácie vytrhnuté z kontextu, s výnimkou rozhodnutia Mestského súdu v
Brne sp. zn. 108C/115/2019, v ktorom je citovaná konkrétne odchýlka určenia súradníc meraného bodu
hranice. Navyše z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že predmetný plot bol postavený v roku
1985, teda po THM, ktoré bolo v obci R. vykonané v roku 1979, kedy boli záväzne určené hranice medzi
dotknutými parcelami a že bol postavený právnymi predchodcami žalovanej bez predchádzajúceho

vytýčenia hranice dotknutých pozemkov geodetom. Ak by si právni predchodcovia žalovanej nechali
zamerať a vytýčiť pred výstavbou plota hranicu medzi dotknutými parcelami geodetom a ak by o
tomto vytýčení predložili vytyčovací náčrt, bolo by možné porovnať správnosť vtedy určeného priebehu
dotknutej hranice s vytyčovacím náčrtom geodeta p. L. a geometrickým plánom geodeta A.. J. a až
vtedy by sa právne významnými stali dovolené odchýlky. V priebehu konania však žalovaná taký dôkaz
nepredložila. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne

potvrdil.

10. Odvolací súd preskúmal vec, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania § 379, § 380 ods. 1
CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho
nariadenie(nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný

záujem; § 385 ods. l CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu ani žalovanej nie je dôvodné.
Rozsudok verejne vyhlásil; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu, ich právni
zástupcovia, upovedomené zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 CSP).
Odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení a zo skutočností,
ktoré vyšli najavo najneskôr do konca lehoty na podanie odvolania. Rozhodujúcim pre posúdenie vecnej

a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, dôvodnosť odvolania, boli skutočnosti, ktoré vyšli
najavovykonanýmdokazovanímsúdomprvejinštancie,aktorénepochybneexistovalivčasevyhlásenia
rozsudku, v čase podania odvolania.

11. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne a právne správny, je výsledkom vykonaného dokazovania, a

ako taký ho odvolací súd potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2 CSP). Odvolatelia v odvolaní neuvádzali podstatné,
rozhodujúce, konkrétne, právne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu.
Na tomto mieste odvolací súd zdôrazňuje, že ide o konanie, v ktorom je súd viazaný žalobou, a teda aj
odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania.

12. Tak, ako je už uvedené vyššie, žalovaná vo svojom odvolaní namietala odvolacie dôvody podľa §
365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Z hľadiska skutkového zopakovala skutočnosti, ktoré boli pred súdom
prvej inštancie iba tvrdené, ale nepreukázané.

13. Odvolací dôvod podľa § 365 písm. b) CSP, teda že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil

strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces) je naplnený vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci strane sporu
realizáciu jej práv dosiahne určitú intenzitu. Konkrétne pochybenie súdu musí byť hodnotené v kontexte
celého konania. Odvolacie námietky týkajúce sa vád v skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa
môžu prejaviť v nevykonaní navrhovaných dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností,

alebo v nesprávnom hodnotení dôkazov, ktoré vyústilo do nesprávnych skutkových zistení (§ 365 ods.
1 písm. f) CSP).

14. K tomu odvolací súd uvádza, že obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom

tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces
je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych
noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v
zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do
právanaspravodlivýprocesalenepatríprávostranysporu,abysavšeobecnýsúdstotožnilsjejprávnymi

názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV.ÚS/252/2004), ani právo na to, aby bola strana sporu
pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I.ÚS/50/2004). Do
obsahu tohto práva nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých
dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov(I.ÚS/97/1997),resp.toho,abysúdypreberalialebosariadilivýkladomvšeobecnezáväznýchpredpisov,
ktorý predkladá strana sporu (II.ÚS/3/1997, II.ÚS/251/2003); porovnaj aj rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/175/2013.

15. Odvolací súd k žalovanou uplatnenému odvolaciemu dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na
základevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniam(§365ods.1písm.f)CSP)konštatuje,
že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na
základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti

oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok
hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania
najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo
vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na
chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne

poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov
nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných ustanovení týkajúcich
sa dokazovania.

16. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený.
Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul
niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho
hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal

tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení Civilného sporového poriadku, alebo, že
na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia
nesprávne vyložil.

17. Čo sa týka námietky žalovanej, že súd prvej inštancie odignoroval konštatovanie svedkov p. L. a p.

J. o tom, že možná odchýlka pri THM je +/- 25 cm, tak táto nie je dôvodná, nakoľko zásah oplotenia
na pozemok vo vlastníctve žalobcu v rámci uvedenej odchýlky bol zistený len v bode B, avšak v bode
A a D bol zistený zásah už v rozsahu 1 m, čo súd prvej inštancie vyhodnotil ako relatívne malý zásah,
avšak zásah nad dovolenú odchýlku. Preto ani poukaz na v odvolaní žalovanou uvedené rozhodnutia
nie je relevantný, nakoľko v prejednávanej veci nemožno dospieť k záveru, že by sporné oplotenie

nezasahovalonaparcelužalobcuvrámciprípustnejodchýlky. Rovnakotaknemožnosúhlasiťstvrdením
žalovanej, že nesúlad je len v časti 1 m2, nakoľko vykonaným dokazovaním bol zistený nesúlad v
rozsahu 18 m2. Tým, že žalovaná tieto svoje namietané tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázala,
neuniesla dôkazné bremeno a ani v tomto ohľade jej nemôže odvolací súd priznať úspech.

18. Ak žalovaná tvrdí, že súd mal nariadiť znalecké dokazovanie na odstránenie spornosti týkajúce sa
priebehu hranice, tak treba uviesť, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách
sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé
dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného
na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu sporu, ktorá síce navrhla

dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru,
že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno
ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného
dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho nepovažuje
zapravdivé,aninazákladenavrhnutýchdôkazov,aninazákladedôkazov,ktorésúdvykonalbeznávrhu,

je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.

19. Čo sa týka nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP), tento odvolací
dôvod je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie aplikuje na zistený skutkový
stav nesprávny právny predpis a tiež vtedy, keď síce aplikuje správny právny predpis, avšak tento

nesprávne interpretuje. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod
nie je naplnený, pretože v posudzovanom prípade, v ktorom konajúci súd prvej inštancie zo správnych
skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis.20. Odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti
potrebné pre posúdenie veci a tieto vyhodnotil v súlade s ust. § 195 CSP a dospel k skutkovým a
právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd stotožnil, a na ktoré v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP

poukazuje. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym spôsobom uviedol rozhodujúci
skutkový stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán, citoval právne predpisy, ktoré
aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil správne právne závery. Tieto zároveň primeraným
a dostatočným spôsobom v súlade s ust. § 220 CSP zdôvodnil.

21. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania je potrebné venovať pozornosť zmyslu a účelu inštitútu
náhradytrovkonania.Výkladnáhradytrovkonanianesmieobmedzovať,resp.brániťvreálnomuplatnení
základného práva zaručeného v čl. 20 ods. 1 Ústavy a v čl. 1 Dodatkového protokolu.

22. Zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnej
stranealebostrane,ktorejtopriamopriznávazákon,náhradutýchtrovkonania,ktorévovecnejačasovej

súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť,
ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania sa vychádza
zo zásady zodpovednosti za výsledok. Táto zásada sa neuplatní vtedy, ak sú splnené podmienky pre
postup podľa § 257 CSP.

23. Zásada procesnej zodpovednosti za výsledok konania sa uplatňuje pre každé konanie. Ustanovenie
§ 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) a od zásady
zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak
sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu
na náhradu trov konania. Použitie tohto ustanovenia preto negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá

by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia
zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter (pozri
napr. R 34/1982). Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP
vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné
okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon nešpecifikuje. Výklad týchto

podmienok ponecháva na súdnu prax, dnes už ustálenú (viď rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn.
2MCdo/17/2009, 5Cdo/67/2010, či 3MCdo/46/2012), podľa ktorej nemožno § 257 CSP považovať za
ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie,
podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné
osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne

prihliadnuť.Tútonormupretoniejemožnéinterpretovaťtak,žejeaplikovateľnákedykoľvekabezzreteľa
na základné zásady rozhodovania o trovách konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže
dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú,
a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba
skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody.

Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania (k tomu napr.
nálezy Ústavného súdu ČR, III.ÚS/292/07, či I.ÚS 303/12), ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle
zo strany súdu (pozri nález Ústavného súdu ČR, III.ÚS/727/2000). Ustanovenie § 257 CSP neslúži
na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami (pozri nález Ústavného
súdu ČR, I.ÚS/2862/07). Použitie § 257 CSP neodôvodňuje ani fakt, že strana nie je solventná, alebo,

že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany. Toto
ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, inými slovami, na dosiahnutie spravodlivosti
pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok.

24. Pri skúmaní, či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, súd prihliada v prvom rade k majetkovým,

sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov konania; pritom treba vziať na zreteľ
nielen pomery toho, kto by mal hradiť trovy konania, ale je nutné tiež uvážiť, ak by sa také rozhodnutie
dotklo najmä majetkových pomerov oprávneného účastníka. Významné sú tiež okolnosti, ktoré viedli k
súdnemu uplatneniu nároku, postoj účastníkov v priebehu konania a ďalšie. (I.ÚS/188/08 Sb. 49).

25. Žalobca odvolaním napadol rozsudok vo výroku o trovách konania. Svoje odvolanie odôvodnil tým,
že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru o tom, že by v prejednávanej veci bolo možné vo
vzťahu k rozhodovaniu o trovách konania medzi stranami sporu aplikovať ust. § 257 CSP. Nesúhlasil s
názorom, že v tomto prípade existujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebnéprihliadať. Odvolací súd však má za to, že súd prvej inštancie správne konštatoval, že za dôvody
hodné osobitného zreteľa je možné považovať jednak skutočnosť, že žalobca v konaní nespochybnil
dlhotrvajúcipokojnýstavvužívaníparcielCKNč.222ač.218stranamisporu,čomohložalovanúviesťk

presvedčeniu o nedôvodnosti žaloby žalobcu. Druhým dôvodom je aj skutočnosť, že v tomto konaní ide o
odstránenie oplotenia, ktoré zasahuje do parcely žalobcu v relatívne malom rozsahu. Navyše ani viaceré
pokusy o zmierne riešenie sporu nemali úspech vzhľadom na povahu vzťahov, na ktorých majú podiel
obe strany sporu. Toto sú skutočnosti, ktoré zodpovedajú aplikácii ustanovenia § 257 CSP. Odvolací
súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého v prejednávanej veci sú dané okolnosti

hodné osobitného zreteľa, vzhľadom na ktoré je možné aplikovať ust. § 257 CSP. Bude tak zodpovedať
spravodlivému usporiadaniu pomerov medzi susedmi.

26. Pretože odvolací súd nezistil žiadne pochybenie, rozsudok súdu prvej inštancie ako správny potvrdil.
Nakoľko v odvolaní žalobca ani žalovaná neuviedli žiadne skutočnosti, ktoré by iným spôsobom boli
spôsobilé vyhodnotiť stav zistený súdom prvej inštancie, tieto odvolania nepovažoval odvolací súd za

dôvodné, a preto rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil a podľa § 387 ods. 2 CSP sa
stotožnil so skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie.

27. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods.1,
v spojení s § 255 CSP. Žalobca ani žalovaná neboli v odvolacom konaní úspešní, preto im nárok na

náhradu trov odvolacieho konania nevznikol.

28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).