Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Sunday, September 25, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16Co/11/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816201463
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8816201463.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a sudcov JUDr.

BranislavaBrezuaJUDr.MartinaFiľakovskéhovprávnejvecižalobkyne:J.O.,nar.XX.XX.XXXX,bytom
X. X, korešp. adresa W. XXXX/X, XXX XX O., právne zastúpená: JUDr. Stanislav Kandala, advokát, so
sídlom Budovateľská 1288, Vranov nad Topľou, IČO 53 003 730, proti žalovanému: Obec X., X. X, XXX
XX X., IČO 00 324 37, konajúci starostom obce J. I., právne zastúpený: JUDr. Jozef Krenický, advokát,
so sídlom Vajanského 43, 080 01 Prešov, IČO 50 038 371, o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou, sp. zn. 10C/42/2016-189 zo
dňa 1. februára 2022, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobkyňa má vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol
tak, že

„I. Súd určuje, že výpoveď nájomnej zmluvy k bytu zo dňa 11.12.2015 adresovaná žalovaným žalobkyni
je n e p l a t n á.

II. Žalobkyňa m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania
KrajskéhosúduvPrešovevedenéhopodč.konania16Co/2/2020vrozsahu100%.Ovýšketohtonároku
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Súd vec právne posúdil okrem iného podľa ustanovenia § 49a, § 685 odsek 1, § 710 odsek 1, odsek
3, § 711 odsek 1 písm. c), odsek 2, odsek 6, § 712a odsek 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník

(ďalej len „Občiansky zákonník“), § 255 odsek 1, § 262 odsek 1, odsek 2, § 391 ods. 2, § 396 ods. 3
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

3. Žalobou doručenou súdu prvej inštancie sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti výpovede z
nájomnej zmluvy k bytu zo dňa 11.12.2015 adresovanej žalobkyni, a aby súd zaviazal žalovaného
nahradiť jej trovy konania.

4. Okresný súd Vranov nad Topľou vo veci rozhodol Rozsudkom zo dňa 28.5.2019 pod sp. zn.
10C/42/2016-128, ktorým žalobu zamietol a žalovanému priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov
konania. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Prešove rozhodol Uznesením, sp. zn. 16Co/2/2020-155
zo dňa 29.3.2021 tak, že rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšiekonanie a nové rozhodnutie. Povinnosťou súdu prvej inštancie bolo ustáliť, či nájomná zmluva zo dňa
3.9.2010 bola uzatvorená platne a v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka a osobitných
právnych predpisov. Až po tomto ustálení mohol súd vyhodnotiť, či výpoveď bola daná platne v

zmysle dôvodov vymedzených v Občianskom zákonníku. Po vrátení veci sa ďalej súd prvej inštancie
mal vysporiadať so všetkými tvrdeniami a dôkazmi predloženými účastníkmi v priebehu konania,
vykonať potrebné dokazovanie a následne ustáliť vo svojom rozhodnutí taký právny záver, ktorý
bude preskúmateľný najmä v tých otázkach, ktoré boli zjavne sporné medzi stranami počas konania.
Povinnosťou súdu prvej inštancie bolo najmä ustáliť o určenie neplatnosti výpovede zmluvy z akého

nájmu ide, či v konaní ide o určenie neplatnosti výpovede zo zmluvy o nájme bytu, kde hmotné právo
(§ 711 odsek 6 OZ) pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti, ktorou je neplatnosť právneho
úkonu alebo neplatnosť konania, ktoré je podobné právnemu úkonu a teda nie je potrebné preukazovať
naliehavý právny záujem alebo či v konaní ide o zmluvu o nájme a výpoveď zo zmluvy o nájme, kde
povinnosťou súdu je skúmať počas celého konania, či je daný naliehavý právny záujem na určení, či tu
právo je alebo nie je. Súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.

5. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil identický skutkový stav, podľa ktorého žalobkyňa
so žalovaným dňa 3.9.2010 uzavrela nájomnú zmluvu na dobu neurčitú, predmetom ktorej bol nájom
2-izbového bytu na 1. podlaží domu so súp. číslom X v obci X.. Na prízemí tohto domu sa nachádza
Obecný úrad obce X. a materská škola. Uvedené priestory neboli a doposiaľ nie sú kolaudačným

rozhodnutím príslušného stavebného úradu určené ako byt. Do predmetného priestoru sa žalobkyňa
spolu s dcérou nasťahovala v novembri 2010. Nájomnú zmluvu uzatvárala za Obec X. ešte s bývalým
starostom p. B.. Dňa 4.12.2015 v čase okolo 22.00 hod. večer na predmete nájmu vznikol požiar,
a to zahorenie sadzí v komínovom telese v tomto byte. Po zistení uvedenej skutočnosti sa k bytu
dostavil starosta obce J. I., spolu s veliteľom DHZ Obce X. V. E., žiadali žalobkyňu o sprístupnenie

predmetu nájmu za účelom uhasenia požiaru a zabránenia vzniku škody na zdraví a na majetku.
Žalobkyňaodmietlasprístupniťbytzatýmtoúčelomavulgárneimpritomnadávala.Bytsprístupnilaažpo
príchode príslušníkov Policajného zboru, ktorých na miesto privolal starosta p. I. a príslušníkov štátneho
hasičského zboru. Vypočutí svedkovia - dobrovoľní hasiči a ich veliteľ - V. E., V. I. U. W. O. uviedli, že čas
odmomentu,kedysastarostaobcesveliteľomdobrovoľnýchhasičovV.E.začalidomáhaťsprístupnenia

bytu u žalobkyne po zistení požiaru v ňom, do momentu, kým tento byt sprístupnila, na čas cca 23
minút. Žalobkyňa hneď nesprístupnila byt ani privolaným príslušníkom Policajného zboru, učinila tak
približne po 3 minútach domáhania sa vstupu do bytu policajtmi. Po príchode príslušníkov dobrovoľného
hasičského zboru, zistili, že komín je žeravý, červený. Strecha ešte nehorela, ale zahorenie podkrovia a
strechy už bezprostredne hrozilo. Po sprístupnení bytu žalobkyňou policajtom a štátnym hasičom bolo

zistené, že byt bol celý zadymený, horiace drevo z kachľovej pece tlelo a bolo porozkladané po podlahe
na starých parketách. V byte boli steny úplne čierne, všade samý prach a sadze. Z uvedených dôvodov
žalovaný výpoveďou nájomnej zmluvy z 11.12.2015 nájom predmetného bytu žalobkyni podľa § 711 ods.
1, písm. c) Občianskeho zákonníka vypovedal. Predmetná výpoveď bola žalobkyni riadne doručená a
bola jej poskytnutá zákonná 3 mesačná výpovedná doba.

6. Po doplnení dokazovania súd dospel k právnemu názoru, že išlo o nájom bytu. V konaní bolo
preukázané, že bola uzavretá nájomná zmluva, ktorej predmetom bol byt. Zmluva bola uzavretá
na neurčitú dobu a obsahovala všetky obsahové náležitosti pre nájom bytu ako takého, obsiahnuté
v § 685 a nasl. Občianskeho zákonníka. Je nepochybné, že s návrhom tejto zmluvy musel prísť

prenajímateľ, teda obec, aj napriek tomu, že prítomný žalovaný ako neskôr nástupivší starosta tieto
skutkové okolnosti potvrdiť nevedel, ale je nepochybné, že nájom bytu, návrh takejto zmluvy mohol
zásadne podávať iba prenajímateľ, nakoľko ten podľa svojho uváženia je jedinou oprávnenou osobou
disponovať s predmetom nájmu. V konečnom dôsledku tieto skutkové okolnosti potvrdzuje aj samotná
výpoveď z tohto nájmu, kde pri doplnení dokazovania starosta vypovedal, že túto výpoveď už dal on

ako neskorší starosta v roku 2015, že to konzultoval s právnikom a v tejto výpovedi sa odvoláva na
dôvody výpovede nájmu z bytu ako takého podľa § 711, čo je koniec koncom vo výpovedi aj písomne
podchytené, že malo ísť o výpoveď nájmu podľa § 711 ods. 1 písm. c). V tomto kontexte sa teda
nemôže neplatnosti právneho úkonu podľa § 49a) Občianskeho zákonníka domáhať ten kto ho sám
vyvolal, ktorým je v tomto prípade žalovaný a neplatnosť nájmu bytu zdôvodňuje námietkou neexistencie

kolaudačného rozhodnutia k stavebnému určeniu bytu. Súd prvej inštancie sa rovnako stotožnil aj s
námietkouprávnehozástupcužalobkyne,žejudikatúra,naktorúsaodvolávalžalovanýatoRozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2Cdo/122/2007 z 30.6.2008 bolo prelomené prinajmenšom
NálezomÚstavnéhosúduII.ÚS294/2018z11.10.2018uverejnenéhovZbierkenálezov42/2018,ktorýmÚstavný súd konštatuje, že treba prísne rozlišovať medzi normami verejného práva a súkromného
práva a eventuálnym nedodržaním noriem verejného práva nie je možné na tomto postaviť neplatnosť
súkromno-právnej zmluvy. V tomto konkrétnom prípade zmluvy o nájme bytu. Teda pri výklade zmlúv má

prioritutakývýklad,ktorýnebudezakladaťneplatnosťzmluvy,prípadnenebudezakladaťvtomtoprípade
platnosť zmluvy na benevolentnejších ustanoveniach, t.j. konkrétne v tomto prípade všeobecného nájmu
oproti prísnejším ustanoveniam, t.j. v tomto prípade chráneného nájmu bytu dohodnutého na neurčitú
dobu. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie vyhodnotil nájomný vzťah, z ktorého je odvodený žalobný nárok
za nájom bytu, na ktorý sa popri všeobecných ustanoveniach o nájme podľa § 663 a nasl. Občianskeho

zákonníka vzťahujú aj osobitné ustanovenia o nájmu bytu podľa § 685 a nasl. Občianskeho zákonníka.

7. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v tomto prípade ide o výpoveď podľa § 711 ods. 6 Občianskeho
zákonníka. Pokiaľ ide o časový aspekt, výpoveď je datovaná dátumom 11.12.2015 a žaloba na súde
bola podaná 26.2.2016, teda k doručeniu tejto výpovede žalovanej muselo dôjsť po dátume 11.12.2015,
je preto nepochybné, že bola podaná pred uplynutím prekluzívnej lehoty v 3-mesačnej lehote po jej

doručení. Naliehavý právny záujem na žalovanom určení vyplýva z ust. § 711 ods. 6 Občianskeho
zákonníka, súd prvej inštancie posudzoval už iba formálnu platnosť výpovede podľa § 711 od. 2
Občianskeho zákonníka, teda či dôvod výpovede je vo výpovedi skutkovo vymedzený tak, aby ho
nebolo možné zameniť s iným dôvodom. V doplňujúcej výpovedi starostu po zrušení a vrátení veci
starosta sám uviedol, že týchto dôvodov tejto výpovede z jeho pohľadu bolo viacero a totiž jednak

amorálny život žalobkyne a jednak ohrozenie predmetu nájmu z dôvodu zneprístupnenia predmetu
nájmu pri jeho požiari. V samotnej písomnej výpovedi sú vymenované prakticky všetky dôvody výpovede
predpokladané § 711 ods. 1 písm. c) Občianskeho zákonníka. A to po prvé hrubé poškodzovanie
prenajatého bytu a jeho príslušenstva, po druhé ohrozovanie bezpečnosti a po tretie porušovanie
dobrých mravov v dome. V ďalšej časti výpovede je uvedené, že „skutkovým dôvodom výpovede je

vážne ohrozenie bezpečnosti predmetu nájmu, ktoré vyústilo k riziku požiaru prenajatého bytu. Odmietli
ste sprístupniť byt prenajímateľovi a dobrovoľnému hasičskému zboru, čím došlo k ohrozeniu života,
zdravia a majetku prenajímateľa. Prenajímateľ nemohol identifikovať mieru rizika a tým ste ohrozili byt i
samotnú budovu, kde sa nachádza predmet nájmu.“ Nakoľko ide o nájom bytu na neurčitú dobu, takýto
nájom bytu je chránený. Súd v kontexte zrušujúceho uznesenia nadriadeného súdu prisvedčil námietke

žalobkyne, že výpoveď nájomnej zmluvy zo dňa 11.12.2015, ktorá jej bola daná zo strany žalovanej je
neurčitá a nezrozumiteľná, nakoľko z nej nie je zrejmé presne kedy a ani kde malo dôjsť ku konaniu,
ktoré žalovaný považuje za dôvod výpovede, teda nie je presne určené miesto a čas takéhoto konania,
ktoré z dôvodu požiaru malo ohroziť bezpečnosť. Nie je popísaný ani spôsob konania žalobkyne, ktorý
by mal skutkovo odôvodňovať tento právny dôvod výpovede. Spôsob popísal až starosta pri výpovedi

v súdnom konaní. V samotnej výpovedi sú však uvedené aj ďalšie právne dôvody dania výpovede
z nájmu bytu predpokladané § 711 ods. 1 písm. c) a to aj hrubé poškodzovanie prenajatého bytu, a
popri ohrozovaní bezpečnosti aj porušovanie dobrých mravov v dome. Neurčitosť a nezrozumiteľnosť
výpovede tak spočíva aj v tom, že ani k týmto právnym dôvodom výpovede z nájmu bytu prenajímateľ
nešpecifikoval presne a zreteľne skutkové okolnosti, t.j. o aké konania žalobkyne, ktoré by spadali pod

ten ktorý dôvod by malo ísť. A totiž, kedy sa žalobkyňa takýchto konaní mala dopustiť a akým spôsobom.
Z dôvodu rozporu danej výpovede nájomnej zmluvy bytu s § 711 ods. 2, súd túto výpoveď hodnotil ako
neplatnú a žalobe vyhovel.

8.Otrováchkonaniarozhodolpodľa§§255ods.1,§396ods.3CSPvspojenís§262ods.1,ods.2CSP

tak, že žalobkyni priznal náhradu trov konania vrátane trov citovaného odvolacieho konania Krajského
súdu v Prešove v rozsahu 100 %.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie žalovaný
prostredníctvom právneho zástupcu. Odvolanie právne odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP, súd

prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a ust. § 365
ods. 1 písm. h) CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa nášho názoru nezodpovedá požiadavkám kladeným na
odôvodnenie rozhodnutia, z ktorého dôvodu možno skonštatovať, že je nepreskúmateľné.

10. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že súd sa nezaoberal otázkou samotnej platnosti zmluvy z
pohľadu preukázania skutočnosti, či tento právny úkon bol schválený obecným zastupiteľstvom. Nájom
obecného majetku je bez pochyby nakladaním s majetkom obce, pričom v súlade s koncepciou
nakladania s majetkom obce v zákone o obecnom zriadení v spojení so zákonom o majetku obcísa na platnosť právneho úkonu týkajúceho sa nakladania s obecným majetkom vyžaduje súhlas
obecného zastupiteľstva. Uzatvorená nájomná zmluva je tak od počiatku neplatná, nakoľko jej
uzatvoreniu nepredchádzal súhlas obecného zastupiteľstva. V čase uzatvorenia zmluvy už platili

sprísnené podmienky nakladania s majetkom obce stanovené v § 9a zákona o majetku obcí. Súd v
súlade so zásadou Iura novit curia mal prihliadať na skutočnosť, že žalobca ako dominus litis svoje
tvrdenie o platnosti zmluvy neosvedčil príslušnou istinou a teda je nevyhnutné uzavrieť, že práve
žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno svojho tvrdenia a platnosť úkonu neosvedčila. Napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko súd nijako

neaplikoval ustanovenia zákona o obecnom zriadení a o majetku obcí, ale pri posudzovaní platnosti
zmluvy vychádzal len zo všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka.

11. Žalobkyňa a ani žalovaný sa nevedeli vyjadriť, kto prišiel s návrhom nájomnej zmluvy. Nikto túto
skutočnosť nevedel preukázať. Súd tak nemôže bez ďalšieho jednoducho skutkovo ustáliť, že to
musel byť žalovaný, nakoľko tomu nesvedčí žiaden dôkaz. Dojem súdu o nejakej skutočnosti nemôže

nahrádzať dokazovaním preukázanú skutočnosť.

12. V podanom odvolaní ďalej žalovaný vytýkal súdu prvej inštancie nesprávne posúdenie doručenej
výpovede z nájmu bytu ako neurčitej a nezrozumiteľnej. Žalovaný je toho názoru, že doručená výpoveď
spĺňa požiadavky na určitosť a zrozumiteľnosť právneho úkonu. Ako žalobkyni tak i žalobcovi bolo

zrejmé, o aké poškodzovanie majetku prenajímateľa išlo a akým konaním sa ho žalobkyňa dopustila.
Konštatovanie, že formulácia „skutkovým dôvodom výpovede je vážne ohrozenie bezpečnosti predmetu
nájmu, ktoré vyústilo k riziku požiaru prenajatého bytu. Odmietli ste sprístupniť byt prenajímateľovi
a dobrovoľnému hasičskému zboru, čím došlo k ohrozeniu života, zdravia a majetku prenajímateľa.
Prenajímateľ nemohol identifikovať mieru rizika a tým ste ohrozili byt i samotnú budovu, kde sa nachádza

predmet nájmu.“ je neurčitá a nezrozumiteľná je príliš formalistická a voči žalovanému neprimerane
tvrdá. V situácii, kedy žalovaný v dôsledku konania žalobkyne takmer prišiel o budovu obecného úradu,
kde sa nachádza predmetný „byt“, je určenie neplatnosti výpovede z nájmu drastickým zásahom do
jeho práv. Podľa názoru žalovaného nájomná zmluva nebola uzatvorená platne. Pokiaľ sa odvolací súd
prikloní k právnemu záveru, že šlo o platne uzatvorený nájomný vzťah, je ho nutné posudzovať nie ako

nájom bytu, ktorý je chránený, ale ako obyčajný nájom, pri ktorom je v otázke posudzovania platnosti
výpovede nutné skúmať naliehavý právny záujem. Splnenie tejto procesnej podmienky žalobkyňa
nepreukázala. Napokon, ak by sa odvolací súd predsa stotožnil s právnym posúdením nájmu s právnym
záverom súdu prvej inštancie, apelujeme naň, aby pri výklade formulácie výpovede aplikoval nie prísne
formalistický výklad, ale taký, ktorý zodpovedá požiadavke na spravodlivé rozhodnutie. Žalovaný žiadal

odvolací súd, aby odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne.

13. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žalobkyňa uviedla, že z obsahu odvolania žalovaného je
zrejmé, že ním uplatňuje novoty. Novotou v odvolacom konaní má byť tá skutočnosť, že súd žiadnym
spôsobom neskúmal otázku platnosti zmluvy z pohľadu preukázania tej skutočnosti, či zmluva bola

schválená obecným zastupiteľstvom. Z hľadiska procesnej prípustnosti použitia novôt v odvolacom
konaní, žalovaný vymedzil odvolacie dôvody ustanovením § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) CSP - tzv.
„systematicky ostatné odvolacie dôvody“. Žalovaným uplatnená novota sa však má týkať iných vád
konania (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP), pričom žalovaný tento odvolací dôvod v opravnom prostriedku
nevymedzil. Odvolací súd je pritom dôvodmi odvolania viazaný, prekročiť ich môže len v prípade, ak

zistí vady procesných podmienok konania. Konanie vo veci samej bolo začaté za účinnosti Občianskeho
súdneho poriadku s tým, že tvrdosť sudcovskej koncentrácie konania je zmiernená prechodným
ustanovením ustanovenia § 470 ods. 2 CSP. Žalovaný tento prostriedok procesnej obrany nevzniesol
v žiadnom štádiu konania a to ani do vyhlásenia uznesenia, ktorými bolo dokazovanie vyhlásené
za skončené (a to ani v konaní pred vydaním prvého rozsudku súdu prvej inštancie). V celom

priebehu súdneho konania od podania žaloby (26.02.2016) až do vyhlásenia v poradí druhého rozsudku
prvoinštančného súdu (01.02.2022) tento argument o absolútnej neplatnosti nájomnej zmluvy nezaznel.
Vo veci boli vykonané dôkazy, ktoré práve svedčia o opaku. Žalobkyňa ako fyzická osoba, občan
T., nemôže mať vedomosť o existencii uznesenia obecného zastupiteľstva a disponovať uznesením
obecného zastupiteľstva o schválení jednotlivých úkonov. Žalobkyňa bola ubezpečená že všetky tieto

právne úkony prebehli kolektívnym prejednaním vo vnútri žalovaného. V súdnom konaní tieto argumenty
v priebehu piatich rokov neboli predmetom dokazovania. Podaním zo dňa 25.04.2019 žalovaný doručil
do spisu okamžité odstúpenie od nájomnej zmluvy zo dňa 03.09.2010 a to na tom podklade, že
žalobkyňa nemala mať zaplatené nájomné za 6 mesiacov nasledujúcich po sebe. Ani k tejto listinežalovaný nepredložil uznesenie obecného zastupiteľstva, ktoré by schvaľovalo jednostranný úkon
štatutárneho zástupcu žalovaného, odstúpenie od zmluvy. Žalobkyňa považovala a považuje všetky
úkony vykonané žalovaným za také, ktoré vnútorne v zastupiteľskom zbore prejednal a na ktoré mal

súhlas. Preto v priebehu konania sporové strany s argumentom o absolútnej neplatnosti týchto úkonov
neprišli. Argument je preto bezpredmetný a uplatnený oneskorene. Štatutárny zástupca žalovaného
sám vypovedal dňa 13.11.2018 (č.l. 93 spisu), že boli to poslanci, ktorí prinútili bývalého starostu, aby
zmluvu uzatvoril aspoň nejakú. Ak teda poslanci dali podnet na uzatvorenie zmluvy, je obrana absolútnej
neplatnosti len snahou o zvrátenie výsledku sporu „na poslednú chvíľu“ zneplatnením právneho úkonu.

Žalovaný sa aj konkludentne správal tak, že zmluvné vzťahy považoval za platné (prijímal od žalobkyne
nájomné, vyzvala ju, aby si v prenajatom priestore kúrila drevom). Následne keď žalovaný nebol
spokojná s obsahom nájomného vzťahu ukončila nájomnú zmluvu a to hneď dvakrát. Výpoveďou a
odstúpením od zmluvy. Platne možno pritom ukončiť len platne uzatvorený právny úkon. V tejto súvislosti
možno poukázať na starú právnu zásadu „z nepráva nemôže vzniknúť právo“ („ex iniuria ius non oritur“).
K námietke žalovaného o nepreukázaní, kto prišiel s návrhom nájomnej zmluvy je dôkaz o opaku

predložený a zachytený priamo v súdnom spise (výpoveď štatutárneho zástupcu na pojednávaní dňa
13.11.2018 (č.l. 93 spisu). Žalobkyňa považuje rozsudok za dostatočne odôvodnený a spravodlivý a
navrhla, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny a priznal žalobkyni
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

14. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34
C.s.p.), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia
pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

15. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

16. Podľa § 677 ods. 1 , ods. 2 Občianskeho zákonníka, zrušiť nájomnú zmluvu dojednanú na neurčitú
dobu možno, ak nedôjde k dohode prenajímateľa s nájomcom, iba výpoveďou. Ak osobitný zákon
neustanovuje inak, nájomnú zmluvu možno vypovedať pri nájmoch nehnuteľností v trojmesačnej lehote
a pri nájmoch hnuteľných vecí v jednomesačnej lehote.

17. Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou
prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez
určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu.
Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v
zákone.

18. Podľa § 686 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, nájomná zmluva musí obsahovať označenie
predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu
alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná
zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica. Ak doba nájmu nie je dohodnutá,

predpokladá sa, že zmluva o nájme sa uzavrela na dobu neurčitú.

19. Podľa § 687 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, prenajímateľ je povinný odovzdať nájomcovi byt
v stave spôsobilom na riadne užívanie a zabezpečiť nájomcovi plný a nerušený výkon práv spojených
s užívaním bytu. Ak nájomná zmluva neurčuje inak, drobné opravy v byte súvisiace s jeho užívaním a

náklady spojené s bežnou údržbou uhrádza nájomca. Pojem drobných opráv a nákladov spojených s
bežnou údržbou bytu upravuje osobitný predpis.

20. Podľa § 710 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi
prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou.

21. Podľa § 711 odsek 1 písm. c) Občianskeho zákonníka, prenajímateľ môže vypovedať nájom
bytu, ak nájomca alebo ten, kto je členom jeho domácnosti, hrubo poškodzuje prenajatý byt, jeho
príslušenstvo, spoločné priestory alebo spoločné zariadenia v dome alebo sústavne narušuje pokojnébývanie ostatných nájomcov alebo vlastníkov bytov, ohrozuje bezpečnosť alebo porušuje dobré mravy
v dome.

22. Podľa § 711 odseku 2 Občianskeho zákonníka, dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo
vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod
výpovede nemožno dodatočne meniť.

23. Podľa § 711 odsek 6 Občianskeho zákonníka, neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na

súde do troch mesiacov odo dňa doručenia výpovede. Účinky výpovede nastanú až po nadobudnutí
právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa zamietne návrh na určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu.

24. Z obsahu Nájomnej zmluvy zo dňa 3.9.2010 odvolací súd zistil, že nájomná zmluva bola uzatvorená
medzi žalobkyňou a žalovaným podľa ust. § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka. V čl. 1 nájomnej zmluvy
bol špecifikovaný predmet nájmu 2. izbový byt, ktorý sa nachádza na I. podlaží v bytovom dome súp.

č. X v obci X.. Účelom nájmu bolo v zmluve dohodnuté výlučne bývanie. Podľa Čl. V zmluvné strany
sa dohodli, že nájom bytu sa uzatvára na dobu neurčitú. V Čl. VIII zmluvy si zmluvné strany dohodli
podmienky skončenia nájmu. V bode 2 Čl. VIII. sa zmluvné strany dohodli, že pred uplynutím dohodnutej
doby nájmu možno nájomný vzťah ukončiť vzájomnou písomnou dohodou alebo okamžitým odstúpením
od zmluvy jednou zo zmluvných strán pre porušenie zmluvy.

25. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný doručil žalobkyni v presne neurčený čas Výpoveď nájomnej
zmluvy ktorú odôvodnil ust. § 677 a § 711 Občianskeho zákonníka. Dôvodom výpovede bolo ust. § 711
ods. 1 písm. c) Občianskeho zákonníka a to hrubé poškodzovanie prenajatého bytu jeho príslušenstva,
ohrozovanie bezpečnosti a porušovanie dobrých mravov v dome. Skutkovým dôvodom výpovede je

vážne ohrozovanie bezpečnosti predmetu nájmu, ktoré vyústilo v riziko požiaru prenajatého bytu.
Odmietli ste sprístupniť byt prenajímateľovi a DHZ, čím došlo k ohrozovaniu života, zdravia a majetku
prenajímateľa. Prenajímateľ nemohol identifikovať mieru rizika a tým ste ohrozili byt i samotnú budovu,
kde sa nachádza predmet nájmu.

26. Súd prvej inštancie doplneným vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že Nájomná zmluva
zo dňa 3.9.2010 bola uzatvorená platne v súlade s s ust. § 685 a nasl. Občianskeho zákonníka. S
poukazom na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 11.10.2018 sp.zn. II. ÚS 294/2018, podľa
ktorého treba prísne rozlišovať medzi normami verejného práva a súkromného práva a eventuálnym
nedodržaním noriem verejného práva nie je možné na tomto postaviť neplatnosť súkromno-právnej

zmluvy. Ústavný súd Slovenskej republiky v citovanom náleze ďalej vyslovil právny názor, podľa ktorého
cit.: „Vzhľadom na autonómnosť súkromného práva a často technickosť práva verejného je potrebné
vždy veľmi dôkladne zvažovať, ako môže verejnoprávna norma ovplyvniť zmluvný záväzok. Základným
princípom výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy. Preto sa treba vždy
zaoberať otázkou, či zmluva o nájme bytu (§ 685 a nasl. Občianskeho zákonníka), ktorej predmetom

v skutočnosti nie je byt, nemôže obstáť ako všeobecná nájomná zmluva (§ 663 a nasl. Občianskeho
zákonníka).“

27. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak
a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý,

b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov,
c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

28. Podľa § 380 ods. 1, ods. 2 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. Na vady, ktoré sa
týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

29. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.30. Podľa ustanovenia § 153 odsek 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú
uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť

a hospodárnosť konania.

31. Podľa § 153 odsek 2 CSP, na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré
strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

32. Podľa § 153 odsek 3 CSP, ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

33. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

34. Žalovaný podané odvolanie subsumoval pod ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP, nesprávne právne
posúdenie veci, z dôvodu, že súd prvej inštancie neaplikoval ustanovenia zákona o obecnom zriadení.
Žalovaný dôvodil, že súd prvej inštancie sa nezaoberal samotnou platnosťou nájomnej zmluvy z pohľadu
preukázania skutočnosti, či tento právny úkon bol schválený obecným zastupiteľstvom v súlade so

zákonom o obecnom zriadení.

35. Právnym posúdením sa rozumie činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, to znamená, že súd vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany
sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri

aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov
ide v prípade, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny
predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

36. Podľa ustanovenia § 366 písm. d) CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej

obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Úlohou odvolateľa
v odvolaní je dokázať, že nové prostriedky procesného útoku a nové prostriedky procesnej obrany, ktoré
uvádza až teraz nemohol v doterajšom priebehu konania použiť bez svojej viny. Ak tento predpoklad
úspešne nesplní, na novoty odvolací súd nemôže prihliadnuť.

37. Odvolacísúdneprihliadolnažalobcomuplatnenúodvolaciunámietkuneplatnostizmluvyodpočiatku
z dôvodu, že jej platnému uzatvoreniu nepredchádzal súhlas obecného zastupiteľstva. V priebehu
celého konania žalovaný ani raz túto námietku nevzniesol a nepreukázal, že tak nemohol urobiť v
priebehu celého konania pred súdom prvej inštancie. Je možné prisvedčiť žalobkyni, že táto otázka

nebola v konaní sporná a súhlas obecného zastupiteľstva vyplýval z výpovedí tak terajšieho starostu
ako aj poslancov obecného zastupiteľstva (zápisnica o pojednávaní, výpoveď žalovaného č.l. 93 zadná
strana spisu).

38. Žalobca je v zásade povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho ohrozené

alebo porušené právo, resp. právom chránený záujem. Žalovaný je povinný (za predpokladu, že chce
byť úspešný v spore) tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré právo žalobcu vylučujú. Z toho vyplýva, že v
sporenedokazujeibažalobca,alevzávislostiodprocesnejsituáciemôžedochádzaťkpresunubremena
tvrdenia a dôkazného bremena na žalovaného. V civilnom sporovom konaní sa v niektorých prípadoch
používa tzv. negatívna dôkazná teória. Táto teória sa uplatní vtedy, keď nie je možné neexistenciu určitej

skutočnosti dokázať prostredníctvom tvrdenia iných pozitívnych skutočností, ktoré v konečnom dôsledku
vedú k záveru o tom, že určitá negatívna skutočnosť je daná.

39. Schválenie nájomnej zmluvy obecným zastupiteľstvom je povinnosťou prenajímateľa, nie nájomcu
ako fyzickej osoby. Nie je povinnosťou nájomcu ako fyzickej osoby poznať právne predpisy a povinnosti

z nich vyplývajúce, ktoré zaväzujú prenajímateľa, v tomto prípade orgány samosprávy. Za daných
okolností, ak by boli splnené zákonné podmienky na uplatnenie novoty v odvolacom konaní, čo sa v
tomto prípade nestalo, bol by to práve žalovaný, ktorý by musel preukázať, že zmluva o nájme bytu
(ne)bola schválená obecným zastupiteľstvom.40. Žalovaný v podanom odvolaní spochybňuje skutkové zistenia súdom prvej inštancie o tom, kto prišiel
s návrhom zmluvy o nájme bytu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že to bol práve bývalý starosta

na nátlak poslancov. Takýto záver vyplýva aj s vyjadrenia žalobkyne zo dňa 18.1.2017 (č.l. 49 spisu),
ktoré žalovaný vo vyjadrení zo dňa 14.03.2017 (č.l. 53 spisu) nespochybnil. Právne významným je aj
výpoveď terajšieho starostu na pojednávaní dňa 13.11.2018 (č.l. 93 spisu), kde uviedol cit.: „išlo o to, že
ona tam v tom byte bývala aj bez nájomnej zmluvy a neplatila nič. Až keď na to prišli poslanci obecného
zastupiteľstva donútili bývalého starostu predchodcu pána B., aby dal nejakú zmluvu a aby od nej začal

pýtať aspoň nejaké nájomné, tak sa s ňou urobila táto zmluva na 20,- eur nájomného.“

41. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 29.01.2019 na otázku súdu kto prišiel s návrhom nájomnej zmluvy
ešte pôvodnej, kto túto zmluvu spracoval a či niekto s ňou konzultoval podmienky tejto zmluvy uviedla
cit.: „Zmluva mi bola predložená na obecnom úrade pánom starostom, ako svedkyňa bola prítomná jeho
sekretárka. Pán starosta iba ústne povedal, že zmluva bola schválená zastupiteľstvom.“ Počas konania

nebolo ani toto tvrdenie žalovaným spochybnené. Svedok V. E. na pojednávaní dňa 27.03.2019 povedal
cit.: „ Ešte za vedenia bývalého starostu B. sme pani O. vyzývali, pretože platila taký nájom a to 20,- eur
mesačne, pričom zo začiatku neplatila nič, takú zmluvu jej urobil pán B..“

42. Podľa ust. § 191 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

43. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska
ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný

právnymipredpismivtom,akomázhľadiskapravdivostitenktorýdôkazhodnotiť.Uplatňujesatuzásada
voľného hodnotenia dôkazov. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného útoku a
prostriedkamiprocesnejobranyspochybnenýtým,žesapripúšťadôkazopakudokazovanejskutočnosti.
Inak povedané, žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz
svojho opaku.

44. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno
spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti
prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov
navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo

nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky
unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie
zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných
dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácii vo vzťahu k
uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany sporu. Zmysel uplatňovania

dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu
aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný
skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze,
ktorej dopad pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné
bremeno, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva.

45. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že zmluvu o nájme bytu pripravil žalovaný
a v celom rozsahu odkazuje aj na jeho odôvodnenie v bode 25 rozsudku.

46. Správnym je aj záver súdu prvej inštancie o neurčitosti a nezrozumiteľnosti výpovede z nájomnej

zmluvy. Dôvod výpovede podľa § 711 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa musí vo výpovedi skutkovo
vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod
výpovede nemožno dodatočne meniť.

47. V prípade hrubého poškodzovania ide o opakované alebo trvajúce konanie, ktorým je poškodzovaný

byt alebo jeho príslušenstvo, alebo spoločné časti a zariadenia domu, spravidla vandalizmus, či iné
úmyselné konanie. Hrubým poškodzovaním bytu vzniká škoda prenajímateľovi spočívajúca aspoň v
čiastočnom znehodnotení bytu vyžadujúcom opravu. Nestačí jednorazové poškodenie bytu alebo jeho
príslušenstva, či spoločných častí alebo zariadení domu. Ide o konanie nájomcom alebo členom jehodomácnosti zavinené v príčinnej súvislosti, s ktorým bola spôsobená škoda. Môže sem za predpokladu
dostatočnej intenzity patriť aj konanie spočívajúce v podstatnom zanedbávaní čistoty bytu, znečisťovaní
spoločných priestorov domu. Zo samotného znenia zákonného ustanovenia, a to zo slova „poškodzuje“

vyplýva, že musí ísť o trvajúce, opakované, zavinené a dlhodobejšie poškodzovanie. Prihliada sa
na všetky okolnosti, za ktorých došlo k hrubému poškodzovaniu bytu, spoločných priestorov alebo
spoločnýchzariadenívdome.(PozrikomentárC.H.Beck,2019,kust.§711ods.1písm.c)Občianskeho
zákonníka, 2711 - 2740)

48. Skutkové vymedzenie výpovedného dôvodu musí byť priamo vo výpovedi také, že znemožňuje
zámenu s iným výpovedným dôvodom, musí byť určité a zrozumiteľné. Skutkové vymedzenie
výpovedného dôvodu nemožno stotožniť s odkazom na zákonné ustanovenie, a to ani vtedy, ak výpoveď
obsahuje aj jeho zákonnú citáciu, ale musí ísť o konkretizovanie naplnenia uvedeného výpovedného
dôvodu skutočnosťami, v ktorých prenajímateľ vidí realizáciu zákonného dôvodu výpovede nájmu bytu.
Z výpovede musí byť zrejmé, v akom konaní spočíva porušovanie dobrých mravov v dome (§ 711 ods. 1

písm. c) Občianskeho zákonníka). Nedostatok skutkového vymedzenia výpovedného dôvodu nemožno
odstrániť dodatočným doplnením údajov, pretože dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.

49. Dôvodom výpovede nájomnej zmluvy bolo hrubé poškodzovanie prenajatého bytu, jeho
príslušenstva, ohrozovanie bezpečnosti a porušovanie dobrých mravov v dome. Žalovaný skutkovo

vymedzil dôvod tým, že žalobkyňa vážne ohrozila bezpečnosť predmetu nájmu, ktoré vyústilo v riziko
požiaru prenajatého bytu. Odmietla sprístupniť byt prenajímateľovi a DHZ, čím došlo k ohrozovaniu
života,zdraviaamajetkuprenajímateľa.Prenajímateľnemoholidentifikovaťmierurizikaatýmžalobkyňa
ohrozila byt i samotnú budovu, kde sa nachádza predmet nájmu. Z uvedeného nevyplýva akým
spôsobom, resp. akým konaním žalobkyňa ohrozila bezpečnosť predmetu nájmu, ktoré vyústilo v riziko

požiaru. Z predloženej výpovede nie je zrejmé kedy sa tak stalo, kde sa tak stalo a za akých okolností,
či išlo o jednorazové konanie alebo opakujúce sa trvalé správanie žalobkyne. Tento spôsob približoval
žalovanývpriebehukonania.Druhýdôvod,porušovaniedobrýchmravov,žalovanýskutkovonevymedzil
vôbec. Z týchto dôvodov je výpoveď daná žalobkyni žalovaným neurčitá a nezrozumiteľná, v rozpore s
ust. § 711 ods. 2 Občianskeho zákonníka a preto neplatná.

50. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol
právne dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne
neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii
zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam.

Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom
všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti
rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR
zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5 Cdo 218/2010, uznesenie Ústavného súdu SR z 08.06.2006, I. ÚS 188/06)

51. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 CSP. rozsudok ako
vecne správny potvrdil.

52. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 odsek 1 CSP v spojení s § 255 odsek
1 CSP tak, že žalobkyňa vzhľadom na úspech v odvolacom konaní má nárok vo vzťahu k žalovanému

na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

53. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).