Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, August 22, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/13/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8219201242
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8219201242.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu

JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Andreja Radomského, v spore žalobcu: E. L., X.. XX.XX.XXXX, L. H.
XX/XX, XXX XX P., proti žalovaným: 1. Stavebný úrad Obce Hažlín, so sídlom Hlavná 200, 086 14
Hažlín, 2. Spoločný stavebný úrad obcí okresu Bardejov, so sídlom Richvald 179, 085 01 Bardejov, 3.
Okresný úrad Prešov, Odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Námestie mieru 3, 080 01 Prešov,
4. Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, IČO: 30 416 094, so sídlom Námestie Slobody
6, 811 06 Bratislava - Staré Mesto, o náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Bardejov, č. k. 2C/19/2019-287 z 23. septembra 2021 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Sporovým stranám nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu voči
žalovaným v 1., 3. a 4. rade, zastavil konanie o nároku žalobcu voči žalovanému v 2. rade, nepriznal
žalovanémuv1.radenároknanáhradutrovkonaniavočižalobcovi,vzastavujúcejčastikonaniastranám
voči žalovanému v 2. rade nepriznal náhradu trov konania, priznal žalovanému v 3. rade voči žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia,

ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník a priznal žalovanému
vo 4. rade voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

2. 2.1 Výrok odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou doručenou mu 20. júna 2019 domáhal voči
žalovanému v 1. rade náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 7.000,- eur, voči žalovanému v 2. rade

náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 4.000,- eur a voči žalovanému v 3. rade náhrady nemajetkovej
ujmy vo výške 3.000,- eur. Žalobca podaním doručeným súdu 2. marca 2020 navrhol, aby súd pripustil
vstup ďalšieho subjektu na stranu žalovaného, a to Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky
ako žalovaného vo 4. rade, voči ktorému sa v tomto podaní, ako aj v podaní z 10. marca 2021 domáhal
náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 10.000,- eur. Žalobca si uplatnil aj nárok na náhradu trov konania.
2.2 Žalobca žalobu odôvodnil tým, že na základe odvolania proti rozhodnutiu č. 181/2010 z 28.
marca 2010 vtedajší Krajský úrad Prešov rozhodnutím č. 2011-443/1736/SP-BJ z 21. júna 2011 zrušil

rozhodnutie č. 181/2010 z 28. marca 2010 a uložil stavebnému úradu, aby stavebník v dodatočnom
konaní o povolenie stavby plota predložil v zmysle zákona stavebnému úradu úradne overený
geometrický plán porealizačného zamerania stavby plota. Odvolací orgán upozornil prvostupňový
správny orgán na použitie ustanovenia § 88a ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní astavebnom poriadku (stavebný zákon) (ďalej len „stavebný zákon“), v zmysle ktorého, ak vlastník stavby,
pri ktorej sa preukáže, že jej dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami, v priebehu
konania nepreukáže, že je vlastníkom pozemku zastavaného nepovolenou stavbou alebo jeho časti,

alebo že má k tomuto pozemku iné právo (§ 58 ods. 2) a vlastník zastavaného pozemku alebo jeho
časti s dodatočným povolením nesúhlasí, stavebný úrad odkáže vlastníka pozemku na súd a konanie
preruší (§ 137). V tomto dôsledku stavebný úrad opäť začal konanie. Predložený geometrický plán č.
37117769-23/2013 z 18. septembra 2013 nebol úradne overený, čo sa podľa neho rovná tomu, ako
keby stavebník nepredložil žiaden dôkaz. Stavebný úrad 11. októbra 2013 rozhodol a v tomto rozhodnutí

upozornilnavyššiecitovanéustanovenie§88aods.3stavebnéhozákona.Stavebnýúradho15.januára
2014 opäť odkázal na súd a správne konanie prerušil, čo považuje za nesprávny úradný postup, pretože
podľa neho mal stavebný úrad začať konanie o nariadenie odstránenia stavby plota. Napriek tomu
žalovaní v 2. a 3. rade tento nezákonný stav nezmenili. Má za to, že stavebný úrad mal postupovať podľa
§ 88a ods. 5, ods. 6 stavebného zákona. Stavebník mu stavbou plota odobral pozemok o rozmeroch 81
cm na šírku a 25 cm na dĺžku, čím mu spôsobil škodu na majetku tým, že jeho majetok si prisvojil.

2.3 Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobu v celom rozsahu neuznáva, pretože je
založená na osobnom úsudku žalobcu. Žalobca nezdôvodnil, akým konaním mu mal spôsobiť škodu pri
výkone verejnej správy ani nešpecifikoval škodu, ktorá mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom a
nezdôvodnil výšku škody. Na základe uvedených skutočností žalovaný v 1. rade navrhol, aby súd žalobu
zamietol a priznal mu nárok na náhradu trov konania.

2.4 Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobu v celom rozsahu neuznáva, pričom
žalobca nesprávne označil stranu sporu, ktorou je štát, za ktorý v danom prípade koná žalovaný vo 4.
rade. Stotožňuje sa so staviskom žalovaného vo 4. rade prezentovaným v liste č. 05987/2019/SV/29232
z 8. apríla 2019, že žiadosť žalobcu neobsahuje tvrdenia, na základe ktorých by bolo možné konštatovať,
žebolisplnenépodmienkypreuplatnenienárokunanáhraduškody,apretonárokžalobcuneboluznaný.

2.5 Žalovaný v 3. rade vo vyjadrení k žalobe uviedol, že jeho právny predchodca Krajský stavebný
úrad v Prešove rozhodnutím, č. 2011-443/1736/SP-BJ z 21. júna 2011 zrušil rozhodnutie žalovaného v
1. rade č. 181/2010/Fá/357-04 z 28. marca 2010 a vec vrátil správnemu orgánu na nové prejednanie
a rozhodnutie. Týmto rozhodnutím stavebný úrad dodatočne povolil stavbu „časť oplotenia betónovej
podmurovky a oporného múru“ na pozemku - parcela KN č. XXXX/X a KN č. XXXX/X, k. ú. Hažlín pre

stavebníka H. E.. Žalobca 10. februára 2014 podal odvolanie voči rozhodnutiu stavebného úradu č.
181/2010/Fá/357-08 z 15 januára 2014, ktorým bolo konanie o dodatočnom povolení stavby - oplotenia
a betónovej podmurovky prerušené a žalobca bol odkázaný na súd. Na základe toho žalobcovi listom
č. OU-PO-OVBP2-2014/598/2311/ŠSS-Ka z 24. februára 2014 oznámil, že rozhodnutie o prerušení
konania je procesným rozhodnutím, ktoré nepodlieha prieskumu v zmysle ustanovenia § 65 zákona č.

71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej len „správny poriadok“), a preto podnet odložil.
Konanie na prvostupňovom správnom orgáne nie je doposiaľ skončené meritórnym rozhodnutím vo veci
a on ako odvolací orgán nemá oprávnenie do takéhoto konania vstupovať. Žalobca nepreukázal, aby
nejakým spôsobom bolo postupom správneho orgánu zasiahnuté do jeho osobnej sféry. Keďže žaloba
je nedôvodná a tvrdenia žalobcu sú účelové, navrhuje žalobu zamietnuť.

2.6 Žalobca na vyjadrenia žalovaných reagoval podaniami, v ktorých poprel ich tvrdenia a trval na tom,
že žaloba aj výška nemajetkovej ujmy za spôsobenú škodu a poškodzovanie jeho práv v stavebnom
konaní č. 181/2010 sú dôvodné. Žalovaný v 1. rade nemal záujem odstrániť tento protiprávny stav, ale
robil všetko pre porušovanie zákona. Stavebník neodstránil čiernu stavbu a odobral mu minimálne 22
m2 z dvora. Bol neustále diskriminovaný za účelom zabráneniu spravodlivosti a bola zneužitá právomoc.

Bolopovinnosťoužalovanéhov3.radezrušiťrozhodnutieavrátiťvecnanovéprejednanie,atozdôvodu
rýchlosti a hospodárnosti, lebo v roku 2014 už prebiehalo konanie štyri roky. Aj voči žalovanému v 3.
rade je žaloba dôvodná, keďže podľa neho aj on nesie zodpovednosť. Popiera jeho argumentáciu o
nepreukázaní vzniku škody v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného v 3. rade.
2.7 Žalovaný v 1. rade doručil súdu ako prílohu podania zmluvu o zriadení Spoločnej úradovne obcí

okresu Bardejov, ktorá zabezpečuje výkon prenesených kompetencií štátu na obce pre účastníkov
zmluvy, pričom jednou z činností, ktoré úradovňa plnila, bolo aj zabezpečenie úloh v stavebnom konaní.
2.8 Súd prvej inštancie uznesením, č. k. 2C/19/2019-223 z 30. októbra 2020 pripustil, aby do konania
na stranu žalovaného ako ďalší subjekt pristúpilo Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky
ako žalovaný vo 4. rade.

2.9 Žalovaný vo 4. rade vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žiaden zo žalovaných nie je pasívne
vecne legitimovaným subjektom, ktorým má byť štát - Slovenská republika. Škoda nebola spôsobená
právoplatným rozhodnutím zrušeným pre nezákonnosť, pretože v správnom konaní bolo zrušené len
jedno rozhodnutie v riadnom odvolacom konaní a nikdy nenadobudlo právoplatnosť. Rovnako škodanebola spôsobená nesprávnym úradným postupom. Žalobca ako vlastník susednej nehnuteľnosti podal
námietky voči umiestneniu stavby z dôvodu, že tá podľa neho zasahuje do jeho pozemku. Správny
orgán konanie prerušil a žalobcu odkázal na súdne konanie. Keďže žalobca nepodal žalobu na súd,

správny orgán si spravil úsudok sám a vo veci rozhodol o dodatočnom povolení stavby. Na odvolanie
žalobcu Krajský stavebný úrad v Prešove rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na nové
konanie. Vzhľadom na to, že žalobca opätovne uplatnil námietku o tom, že oplotenie stavebníčky je
posunuté do jeho pozemku, správny orgán konanie prerušil a znova žalobcu odkázal na podanie žaloby
na súd. Otázka určenia priebehu hranice a otázka vlastníckeho práva svojou dôležitosťou presahuje

stavebné konanie, a preto jediným možným riešením v danej veci bolo konanie prerušiť a žalobcu
odkázať na súd. Podľa neho žalobca nepreukázal vznik škody ani nemajetkovej ujmy a tiež nepreukázal
príčinnú súvislosť medzi nezákonným postupom (rozhodnutím) a vznikom škody.
2.10 Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného vo 4. rade v súvislosti s argumentom o nezákonnosti
rozhodnutípoukázalnarozhodnutiestavebnéhoúraduč.181/2010z28.marca2010,ktorébolozrušené
rozhodnutím Krajského stavebného úradu v Prešove č. 2011-443/1736/SP-BJ z 21. júna 2011. Čo sa

týka nesprávneho úradného postupu argumentoval aj tým, že stavebníčka nepredložila do konania
úradne overený geometrický plán a nepreukázala vlastníctvo k pozemku, na ktorom postavila plot.
Má za to, že stavebníčka postavila plot na jeho pozemku a tým mu spôsobila škodu. Trvá na tom,
že preukázal dôvodnosť žaloby, ako aj nesprávny úradný postup a že stavebný úrad mal nariadiť
odstránenie stavby. Tento stav už dlho pretrváva a aj napriek enormnej snahe nedocielil nápravu.

Všetci žalovaní nesú zodpovednosť na tomto stave, a preto vyplatenie nemajetkovej ujmy bude preňho
dostatočným zadosťučinením.
2.11 Na pojednávaní konanom 23. septembra 2021 súd pripustil zmenu žaloby vo vzťahu k žalovanému
vo 4. rade, voči ktorému si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie 10.000,- eur titulom nemajetkovej ujmy.
2.12 Žalobca vo výpovedí na pojednávaní uviedol, že žalovaný je F., lebo on mu odobral z jeho fundušu.

Je presvedčený, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu a žalobu považuje za dôvodnú. Škoda
spočíva v tom, že mu vzali 1 m na šírku a 25 m na dĺžku z jeho pozemku. Na výzvu súdu na späťvzatie
žaloby podľa § 138 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“), ako aj na poučenie
o možnosti poskytnutia právnej pomoci nereagoval. Dodal, že sa obrátil na všetky možné orgány, ale
všetci ho odháňajú. Domnieva sa, že nie je možné, aby sa z jeho žaloby nedalo vyjsť, pretože všetko

podstatné v nej uviedol. Škoda mu vznikla, pretože mu posunuli do jeho pozemku meter. Zástupca
žalovaného v 1. rade je vo vzdialenejšom príbuzenskom pomere k stavebníčke. Cíti sa byť poškodený a
traumatizovaný už jedenásť rokov. Zodpovednosť za ním tvrdenú škodu nesú žalovaní v 1., 2. a 4. rade.
Požiadal, aby kataster overil geometrické plány. Žalovaní by mali dokázať, že plot je postavený na jeho
pozemku, ale zatiaľ to nedokázali. Nemajetková ujma je preukázaná, pretože mu odobrali z pozemku a

ohovárajú ho, že sa súdi. Žiadal žalobe vyhovieť v celom rozsahu.
2.13 Zástupca žalovaného v 1. rade na pojednávaní uviedol, že z ich strany nedošlo k žiadnemu
nesprávnemu úradnému postupu a nebola preukázaná žiadna škoda. Z ich strany nedošlo k žiadnemu
odňatiu pozemkov, nebolo vydané žiadne rozhodnutie, ktorým by bolo rozhodnuté o odňatí pozemku
žalobcu. Podstata problému spočíva v tom, že bol spochybnený priebeh hranice medzi susednými

pozemkami, pričom obe strany boli vyzvané, aby túto záležitosť riešili na kompetentnom orgáne, aby sa
obrátili na súd. Ak by súd rozhodol, že plot je postavený na pozemku patriacom žalobcovi, došlo by k
odstráneniu tohto oplotenia. Navrhuje, aby súd žalobu zamietol, náhradu trov konania nežiada.
2.14 Zástupkyňa žalovaného v 3. rade na pojednávaní uviedla, že žalobu považujú za nedôvodnú,
pretože podľa jej názoru neboli splnené podmienky, ktorých splnenie sa vyžaduje pre úspešnosť žaloby

v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o
zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci“). Nedošlo k zrušeniu žiadneho právoplatného rozhodnutia. Nárok žalobcu považuje voči nim za
neopodstatnený a nedôvodný aj s poukazom na to, že žalobca si u žalovaného vo 4. rade uplatnil
nárok len voči žalovaným v 1. a 2. rade. Žalobu považuje za predčasnú, pretože konanie o dodatočnom

povolení stavby je prerušené, pričom toto konanie môže dopadnúť aj v prospech žalobcu. Stavebný úrad
nie je kompetentný vytvoriť si vlastný úsudok o priebehu hranice. Navrhuje žalobu zamietnuť a priznať
nárok na náhradu trov konania.
2.15 Zástupkyňa žalovaného vo 4. rade uviedla, že súhlasí s vyjadrením žalovaného v 3. rade, žalobu
považuje za nedôvodnú, pretože nespĺňa predpoklady tak, ako ich definuje zákon o zodpovednosti

za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Nebol preukázaný žiaden nesprávny úradný postup
ani príčinná súvislosť medzi týmto postupom a škodou. Rovnako nedošlo k zrušeniu žiadneho
právoplatného rozhodnutia. Stavebný úrad nemá kompetenciu určovať, kto je vlastníkom, ktoréhopozemku, a preto stavebný úrad postupoval správne, ak účastníkov konania odkázal na súd. Navrhuje
žalobu zamietnuť a priznať jej nárok na náhradu trov konania.
2.16 Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní zo zistenia, že stavebníčka H. E. 30. augusta

2010 požiadala o vydanie dodatočného stavebného povolenia na stavbu „časť oplotenia betónovej
podmurovky a oporného múru“, na základe čoho stavebný úrad vydal dodatočné povolenie na žiadanú
stavbu na parcelách KN č. XXXX/X a č. XXXX/X v k. ú. Hažlín. Žalobca v tomto stavebnom konaní
namietal, že stavebníčka si svojvoľne prisvojila jeho časť majetku, starý plot zbúrala a postavila nový
plot,čímupravilapriebehhranice.Stavebnýúradpretovyzvalstavebníčkunapredloženievytyčovacieho

náčrtu hranice medzi pozemkami KN č. XXXX/X, č. XXXX/X a č. XXXX/X. Na žiadosť stavebníčky bol
vyhotovenývytyčovacínáčrtvypracovanýgeodetomE.J.-GEO-PRAC.Stavebnýúradodkázalžalobcu
na súdne konanie, na čo mu určil lehotu tri mesiace, čo žalobca nesplnil, a preto si o veci urobil úsudok
a sám rozhodol. Rozhodnutím Krajského stavebného úradu v Prešove č. 2011-443/1736/SP-BJ z 21.
júna 2011 bolo zrušené rozhodnutie Obce Hažlín č. 181/2010/Fá/357/04 z 28. marca 2010 a vec bola
vrátená správnemu orgánu na nové prejedanie a rozhodnutie. Odvolací orgán konštatoval, že nie je

zrejmé, z akého dôvodu si správny orgán spravil sám úsudok o občianskoprávnej námietke žalobcu
a o veci rozhodol na základe vytyčovacieho náčrtu vypracovaného geodetom E. J. - GEO - PRAC z
22. septembra 2010, ktorý Správa katastra Bardejov úradne neoverila. Upozornil prvostupňový správny
orgán na § 88a ods. 3 stavebného zákona, že v okolnostiach takýchto prípadov sa konanie preruší až
do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci. Rozhodnutím žalovaného v 1. rade č. 181/2010/Fá/357-07

z 11. októbra 2013 bol žalobca vo veci občianskoprávnej námietky odkázaný na súd a konanie bolo
prerušené s tým, že pokiaľ nebude v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia predložený stavebnému
úradu dôkaz o podaní žaloby na súd, stavebný úrad bude podľa § 137 ods. 3 stavebného zákona v
konaní pokračovať, urobí si úsudok o námietke sám a rozhodne o veci. Rozhodnutím žalovaného v 1.
rade č. 181/2010/Fá/357-08 z 15. januára 2014 bol žalobca odkázaný na súd a konanie bolo prerušené

až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, na
ktoré reagoval žalovaný v 3. rade oznámením č. OU-PO-OVBP2-2014/598/2311/ŠSS-Ka z 24. februára
2014, v ktorom s poukazom na ustanovenie § 29 ods. 3 správneho poriadku konštatoval, že proti
rozhodnutiu o prerušení konania sa nemožno odvolať a že v danom prípade nemožno sa preskúmanie
procesného rozhodnutia aplikovať ustanovenia správneho poriadku o preskúmaní rozhodnutia mimo

odvolacieho konania podľa § 65 správneho poriadku. Na základe toho podnet žalobcu odložil. Žalovaný
vo 4. rade listom č. 05987/2019/SV/29232 z 8. apríla 2019 poskytol žalobcovi odpoveď na jeho žiadosť o
predbežnéprerokovanienárokunanáhraduškody,vktorejsadomáhalzrušeniarozhodnutiažalovaného
v 1. rade č. 181/2010/Fá/357-08 z 15. januára 2014, vydania rozhodnutia o nariadení odstránenia
stavby, tiež žiadal zaviazať žalovaného v 1. rade k povinnosti vydať mu fotokópiu geometrického

plánu č. 37117769-23/2013 z 18. septembra 2013 a kópiu vytyčovacieho náčrtu č. 37117769-41/2010
z 22. septembra 2010. V tejto súvislosti sa domáhal náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 7.000,-
eur od žalovaného v 2. rade a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 4.000,- eur od žalovaného v 1.
rade. Podstata žalobcovho problému spočívajúca v umiestnení plota stavebníčkou na jeho pozemku
a v spochybnení zamerania hraníc dotknutých pozemkov má v zmysle ustanovenia § 137 ods. 1

stavebného zákona jednoznačne občianskoprávny charakter. Ak teda stavebný úrad podľa § 137
ods. 2 stavebného zákona odkázal žalobcu na súd v súlade so zákonom a procesným rozhodnutím
č. 181/2010/Fá/357-08 z 15. januára 2014 podľa § 29 správneho poriadku, konanie v predmetnej
veci prerušil, nemožno v uvedenom postupe identifikovať nesprávny úradný postup. Správny poriadok
umožňuje, aby správny orgán prerušil konanie vždy, keď sa v konaní vyskytne prekážka, v dôsledku

ktorej určitý čas nemožno v konaní pokračovať; v danom prípade sa jednalo o prerušenie konania v
dôsledku doriešenia predbežnej otázky vo veci presného určenia priebehu hraníc dotknutých pozemkov.
Namietané oznámenie okresného úradu č. OU-PO-OVBP2-2014/598/2311/ŠSS-Ka z 24. februára 2014,
ktorým bolo žalobcovi oznámené, že proti procesnému rozhodnutiu o prerušení konania sa podľa § 29
ods. 3 správneho poriadku nemožno odvolať a preskúmavanie procesného rozhodnutia mimo odvolania

neumožňuje zákon, bolo vydané plne v súlade so zákonom. Nemajetková ujma je ujmou v osobnej
sfére poškodeného a náprava nesleduje cieľ poskytnúť poškodenému peňažné zadosťučinenie, ale
predstavuje skôr určité spravodlivé zmiernenie následkov vzniknutej ujmy. Žalobca nijakým spôsobom
nepreukázal, akým spôsobom utrpela jeho česť, vážnosť, povesť, doterajší súkromný a pracovný život,
rodinné vzťahy, spoločenské postavenie a pod.. Žalobca v žiadosti určil výšku nemajetkovej ujmy bez

toho, aby k uplatňovanému nároku doložil doklady, ktorými by mohol existenciu nemajetkovej ujmy
hodnoverne preukázať. Keďže žiadosť žalobcu neobsahuje skutočnosti, na základe ktorých by bolo
možné konštatovať, že boli splnené základné podmienky pre uplatnenie nároku na náhradu škody,
nárok žalobcu v zmysle zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci neuznal.Žalovaný vo 4. rade listom č. 05987/2019/SV/39656 z 28. mája 2019 reagoval na doplnenie žiadosti
žalobcu o prerokovanie nároku na náhradu škody v súvislosti s nesprávnym úradným postupom
žalovaného v 1. rade pri vydaní rozhodnutia č. 181/2010/Fá/357-08 z 15. januára 2014, ako aj postupom

žalovaného v 2. rade. V tomto liste konštatoval, že nárok na náhradu škody, ktorý žalobca uplatnil
žiadosťou doručenou mu 2. novembra 2018 predbežne prerokoval, pričom ho upozornil, že o výsledku
predbežného prerokovania bol informovaný listom č. 05987/2019/SV/29232 z 8. apríla 2019. Taktiež
zrozumiteľne a jasne pomenoval dôvody, pre ktoré nemohol nárok žalobcu na náhradu škody uspokojiť.
Poukázal na to, že neboli splnené základné podmienky pre uplatnenie nároku na náhradu škody podľa

zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.
2.17 V nadväznosti na to súd prvej inštancie konštatoval, že subjektom zodpovednostného vzťahu, ktorý
vzniká na základe spôsobenia škody nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom
je povinný subjekt štát - Slovenská republika. Štát ako zodpovednostný subjekt nezodpovedá za seba,
ale za subjekt, ktorý škodu spôsobil. Pretože štát zodpovedá za tieto orgány, oni samé nie subjektmi
zodpovednostného vzťahu.

2.18 Vychádzajúc z uvedeného a z ustanovenia § 3 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov súd dospel k záveru, že žalovaní v 1. a 3.
rade ako orgány vykonávajúce štátnu správu na úsekoch územného plánovania, stavebného poriadku a
bývania,niesúvdanejvecipasívnevecnelegitimované,pretoženiesúnositeľmisubjektívnejpovinnosti.
Táto v zmysle vyššie citovaného ustanovenia jednoznačne svedčí štátu - Slovenskej republike, za ktorú

v okolnostiach daného prípadu podľa § 4 ods. 1 písm. d) zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, koná žalovaný vo 4. rade. Z tohto dôvodu súd
žalobu voči žalovaným v 1. a 3. rade pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie zamietol.
2.19 Pokiaľ ide o žalovaného v 2. rade, ten nedisponuje samostatnou procesnou subjektivitou, vznikol na
základe zmluvy uzatvorenej 13. januára 2003, pričom jednou z účastníkov tohto zmluvného vzťahu bola

aj obec Hažlín. Keďže podľa § 20a ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení (ďalej len „zákon
o obecnom zriadení“) predmetom zmluvy nemôže byť vznik právnickej osoby, ide o neodstrániteľný
nedostatok podmienky konania, a preto súd konanie o nároku žalobcu voči žalovanému v 2. rade, ktorý
nedisponuje samostatnou procesnou subjektivitou v súlade s ustanoveniami § 161 ods. 2, § 61 a § 62
CSP zastavil.

2.20 Súd prvej inštancie mal za to, že pasívna vecná legitimácia svedčí v danej veci len štátu, za ktorý
koná žalovaný vo 4. rade. Aj keď žalobca nesprávne označil zodpovednostný subjekt tým, že explicitne
neuviedol, že žaloba smeruje voči štátu, v mene ktorého koná žalovaný vo 4. rade, bolo súdu mimo
rozumných pochybností jednoznačne zjavné, že žaloba smeruje práve voči tomuto subjektu.
2.21 Problém žalobcu, s ktorým sa v súvislosti s nárokom na náhradu škody obrátil v zmysle zákona

o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov na
žalovaného vo 4. rade spočíval v jeho nespokojnosti so stavom jeho veci. Namietal postup orgánov
konajúcich na úseku stavebného poriadku, a to v súvislosti s postavením oplotenia svojej susedy, ktorá
mu podľa jeho vyjadrení zasiahla do jeho pozemku. Žalobca žiadal, aby bolo nariadené odstránenie
stavby.Jenepochybné,žežalovanývo4.radenárokžalobcuriadneprejednalaovýsledkuhoinformoval

listami z 8. apríla 2019 a 28. mája 2019. Žalovaný vo 4. rade žalobcovi dostatočne ozrejmil, že postup,
ktorý správne orgány, ako aj žalovaný v 1. rade zvolili, je súladný so zákonom. Žalovaný v 1. rade na
základe námietky žalobcu, ktorou namietal zasiahnutie oplotenia susedy do jeho pozemku, konanie
prerušil a dokázal ho s predmetom námietky na súd, keďže išlo o posúdenie právnej otázky dotýkajúcej
sa vlastníckych práv žalobcu a stavebníčky, o ktorých je povolaný rozhodnúť jedine súd. Preto žalovaný

vo 4. rade uzavrel, že nemôže ísť o nesprávny úradný postup a v danej veci sa nejedná ani o právoplatné
rozhodnutie, ktoré by bolo zrušené, pretože rozhodnutie žalovaného č. 181/2010/Fá/357/04 z 28. marca
2010 bolo zrušené v rámci riadneho odvolacieho konania. Z týchto dôvodov žalovaný vo 4. rade
konštatoval nesplnenie predpokladov pre úspešnosť uplatnenia nároku na náhradu škody podľa zákona
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.

2.22 Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním dostatočne preukázané, že žalobca v spore
nepreukázal vznik škody. Ak žalobca tvrdil, že táto mu mala vzniknúť tým, že bolo zasiahnuté do jeho
vlastníctva postavením oplotenia susedou, takáto škoda nie je v príčinnej súvislosti s postupom orgánov
na úseku stavebného poriadku. Totiž ani jeden z orgánov nerozhodol o odňatí pozemku žalobcu alebo
o povolení tretej osobe postaviť oplotenie na pozemku žalobcu. Konanie je prerušené a žalobca bol v

tejto otázke, komu patrí sporná časť pozemku, odkázaný na súd. Súd mal tiež preukázané, že žalobca
nezdôvodnil výšku škody, ktorú nazýva nemajetkovou ujmou. Súčasne neuniesol dôkazné bremeno a
bremeno tvrdenia pokiaľ ide o zásah do jeho osobnostných práv, pričom výška nemajetkovej ujmy v
peniazoch sa určuje s prihliadnutím najmä na osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, vktorom žije a pracuje, závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, závažnosť
následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. Žiaden z požadovaných predpokladov
žalobca netvrdil a nepreukázal. Žalobca na pojednávaní uviedol, že ho ohovárajú, že sa súdi, avšak

žiaden dôkaz o tom nepredložil a žiadne dokazovanie v tomto smere nenavrhol. Žalobca tiež uviedol,
že konanie trvá dlho. Tu súd pripomína, že stavebné konanie je rozhodnutím žalovaného v 1. rade z
15. januára 2014 prerušené z dôvodu, aby žalobca uplatnil žalobu na súde. Pritom aj žalovaný v 1.
rade na pojednávaní uviedol, že ak by súd rozhodol, že oplotenie stavebníčky sa nachádza na pozemku
žalobcu, rozhodlo by sa o odstránení stavby. Právoplatné rozhodnutie súdu v danom prípade však

žalobca nepreukázal. Rovnako žalobca nepreukázal rozsah (výšku) uplatneného nároku.
2.23 Súd žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol, Keďže žalobca v konaní dostatočne netvrdil
a nepreukázal zodpovednosť žalovaného vo 4. rade za ním tvrdený zásah, nepreukázal základné
predpoklady pre úspešnosť tohto druhu žaloby a nepreukázal ani výšku požadovaného nároku.
2.24 Súd prvej inštancie predmet sporu právne posúdil podľa § 3 ods. 1, § 4 ods. 1 písm. d), § 6 ods. 1, §
9 ods. 1, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú

pri výkone verejnej moci, § 1 ods. 1, § 20a ods. 1, ods. 3 zákona o obecnom zriadení, § 2 písm. e)
zákona č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie
územné celky, § 117 ods. 1, ods. 2 stavebného zákona, § 1 ods. 1 zákona č. 608/2003 Z.z. o štátnej
správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976
Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

2.25 O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP a § 256 ods. 1 CSP.
Úspešnému žalovanému v 1. rade, ktorý si nárok na náhradu trov konania neuplatnil, nárok na náhradu
trov konania nepriznal. Úspešným žalovaným v 3. a 4. rade súd priznal voči žalobcovi nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %. Čo sa týka náhrady trov konania žalovanému v 2. rade, súd mal za to,
že zastavenie konania v tejto časti zavinil žalobca, a preto žalovaný v 2. rade by mal voči nemu nárok

na náhradu trov konania, avšak vzhľadom na to, že nedisponuje procesnou subjektivitou, rozhodol tak,
že stranám náhradu trov konania v tejto časti nepriznal. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po
právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

3. Proti rozsudku v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Tvrdil, že

opakovane upozorňoval, že došlo k nesprávnemu právnemu zhodnoteniu veci, nakoľko stavebníčka
nesplnila v dodatočnom stavebnom konaní svoju povinnosť, ktorá jej bola uložená rozhodnutím
bývalého Krajského úradu Prešov z 21. júna 2011 a nepreložila úradne overený geometrický plán
č. 371117769-23/2013 z 18. septembra 2013. A práve postup stavebného úradu Hažlín, ktorý podľa
neho mohol rozhodnúť až po predložení úradne overeného geometrického plánu stavebníčkou možno

kvalifikovať ako nesprávny úradný postup, ktorý bol aj dôvodom na podanie tejto žaloby. Vzhľadom na
to, že stavebníčka nepredložila žalovanému v 1. rade úradne overený geometrický plán, žalovaný v 1.
rade mal uplatniť postup potrebný na odstránenie čiernej stavby. Avšak tá istá zákonná sudkyňa v konaní
vedenom pod sp. zn. 2C/21/2019 nezobrala do úvahy, ani to, že stavebníčka nepredložila stavebnému
úradu úradne overený geometrický plán, ani to, že stavebníčka si pri stavbe plota prisvojila časť jeho

pozemku o rozmeroch 81 x 25 cm, hoci znalec určil, že plot sa nenachádza na hranici pozemkov.
Zákonná sudkyňa si tým, že nepripustila vypracovanie znaleckého posudku, ktorým by bolo určené, že
plot sa nenachádza na hranici pozemkov, vytvorila priestor na špekulácie a na zmarenie spravodlivosti.
Zároveň mal za to, že zaujaté a nedôvodné zhodnocovanie dôkazov na strane stavebníčky zapríčinilo
rodinkárstvo,konkrétneskutočnosť,žeštatutárobcejeblízkarodinastavebníčky.Nazákladeuvedených

skutočností žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, doplnenie dokazovania na zistenie riadneho skutkového
stavu veci zhodnotením technickej správy vypracovanej znalcom, prípadne jeho vypočutím, či vytýčenia
lomových bodov vedených v KN k jeho parcelám a až po tomto doplnení je možné opäť vo veci
rozhodnúť.

4. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný v 3. rade, ktorý uviedol, že nemá žiadne námietky
proti odvolaním napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie a plne sa stotožňuje s jeho výrokom aj s
jeho odôvodnením. Na základe toho žalovaný v 3. rade navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu
prvej inštancie potvrdil.

5. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný vo 4. rade, ktorý uviedol, že okolnosť, že stavebný
úrad odkázal žalobcu na súd ohľadom preukázania vlastníckeho práva, je v súlade so zákonom.
Správne orgány v rámci konania o dodatočnom povolení stavby plota dospeli k názoru, že na základedostupných dôkazov nedokážu jednoznačne určiť, kto je vlastníkom pozemku, na ktorom stojí plot a
odkázali žalobcu na súd. Stavebný úrad, okresný úrad ani ministerstvo neodňali žalobcovi vlastnícke
právo k jeho pozemku. Správne orgány ani nemajú právomoc rozhodovať v sporných prípadoch, kto je

majiteľom pozemku. Rozhodnutie o odstránení plota alebo vydanie dodatočného stavebného povolenia
bude závisieť od rozhodnutia súdu, ktorý by mal rozhodnúť, kto je vlastníkom pozemku, na ktorom je
postavenýplot.Žalobcanepreukázalnesprávnyúradnýpostupaniexistenciunezákonnéhorozhodnutia.
Stavebný úrad postupoval správne, keď žalobcu odkázal na súd. Žalobca sa výslovne domáha náhrady
škody podľa zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ale vždy zaznie

požiadavka, aby mu bol vydaný pozemok a aby stavebný úrad nariadil odstránenie plota. Žalobca
neuviedol, v čom škoda spočíva a akým spôsobom bola vyčíslená a ohľadom výšky škody a jej vzťahu ku
konaniu o dodatočnom stavebnom povolení nepredniesol žiadne tvrdenia ani nenavrhol žiadne dôkazy,
v dôsledku čoho je požadovaná náhrada škody nepreukázaná. Z dôvodu, že rozsudok je vecne správny,
žalovaný vo 4. rade žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

6. K odvolaniu žalobca sa písomne vyjadril žalovaný v 1. rade, ktorý uviedol, že sa stotožňuje s
napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie.

7. K vyjadreniu žalovaného v 1. rade podal žalobca odvolaciu repliku, v ktorej uviedol, že starosta Obce
Hažlín je zaujatý, lebo stavebníčka je dcéra jeho sesternice a manžel sesternice je bratranec jeho otca.

Aj to spôsobilo, že „využil“, je možné, nie je vylúčené, že bol úmysel na Okresnom úrade Prešov cez H.
už dopredu pripraviť zámer podľa ods. 3 § 88a, teda nielen podľa § 88a ods. 1, ale aj podľa posunutého
ods. 3 stavebného zákona (citované podľa odvolania). Keďže dôkaz stavebníčkou predložený nebol,
jednoznačne mal stavebný úrad postupovať podľa § 88a ods. 2. To, že starosta sa stotožňuje so súdom
prvej inštancie a jeho rozhodnutím len potvrdzuje jeho zámer, kde túto vec chcel dotiahnuť. Preto nesie

plnú zodpovednosť a nemajetková ujma je dôvodná.

8. K vyjadreniu žalovaného vo 4. rade podal žalobca odvolaciu repliku, v ktorej uviedol, že je až
zarážajúce ako sa k celej veci postavila vybavujúca úradníčka, ktorá je jednoznačne na strane
žalovaných v 1. a 2. rade, a to aj napriek existujúcemu skutkovému stavu, existencii dôkazov a

stavebného zákona. Tým naňho vyprodukovala ďalší bič a ďalšiu šikanu a to považuje za skutočne
neprijateľný spôsob konania pracovníka žalovaného vo 4. rade. Táto pracovníčka však zabudla, že
povinnosť dokázať, kde vlastne stojí postavený plot, mala stavebníčka, ktorá túto svoju povinnosť
nesplnila. Toto nie je možné pracovníčke žalovaného vo 4. rade v žiadnom prípade tolerovať.

9. K vyjadreniu žalovaného v 3. rade podal žalobca odvolaciu repliku, v ktorej uviedol, že konajúci
pracovníci žalovaného v 3. rade (vybavuje O.S.) a hlavne podpísaná vedúca odboru výstavby, ktorá
skutočne nemá žiadnu hanbu (mala by z dokladov vedieť pravdu) zapríčinila celý tento stav a jeho
terajšie súdenie sa v tejto veci. Konania vedené neskôr pod sp. zn. 2C/21/2019 a sp. zn. 2C/19/2019
boli pôvodne spojené a sudkyňa ich vedome odpojila a zameranie oddelila, keď vo veci vedenej pod sp.

zn. 2C/21/2019 o určenie hranice vytýčením lomových bodov podľa stavu katastra zamietla 11. augusta
2021, čím mu odbúrala dôkaz, pre konanie o náhradu nemajetkovej ujmy. Má za to, že odkaz žalovaného
v 3. rade na ustanovenie § 88a ods. 3 stavebného zákona bol predčasný a zavádzajúci a to využil
žalovaný v 1. rade, ktorý nepostupoval podľa stavebného zákona.

10. K odvolacej replike žalobcu podal žalovaný v 1. rade odvolaciu dupliku, v ktorej uviedol, že zotrváva
na svojom predchádzajúcom vyjadrení a tvrdenia žalobcu o zaujatosti starostu Obce Hažlín odmieta.

11. K odvolacej replike žalobcu podal žalovaný v 3. rade odvolaciu dupliku, v ktorej uviedol, že na
svojich predchádzajúcich vyjadreniach uskutočnených v tomto konaní v plnom rozsahu trvá a má za

to, že námietky žalobcu nemajú svoje opodstatnenie ani oporu v zákone. Nemá žiadne námietky proti
napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie a plne sa stotožňuje s jeho výrokom aj s jeho odôvodnením.
Na základe uvedených skutočností žalovaný v 3. rade navrhol, aby odvolací súd vydal vo veci rozsudok,
ktorým rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdzuje.

12. K odvolacím duplikám žalovaných v 1. a 3. rade sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že
vyjadrenie starostu k veci je účelové a vedome zavádzajúce, keďže matka stavebníčky je starostova
sesternica a otec stavebníčky je bratranec so starostovým otcom a práve tento fakt zapríčinil, že vec
zhodnotil v rozpore so zákonom. Skutkový stav podľa obsahu listu žalovaného v 3. rade usvedčuježalovaného v 3. rade z klamania a zavádzania súdu, preto žiada, aby prednosta žalovaného v 3. rade
zmenil tvrdenia p. H. a p. O., nakoľko sú nehodné postavenia zamestnanca žalovaného v 3. rade.

13. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 34 CSP,
po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou
osobou (§ 359 CSP), prejednal odvolanie podané žalobcom a preskúmal rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. CSP
bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie podľa § 385 CSP (a contrario) a na tomto pojednávaní

zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto
postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382,
§ 385 CSP). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného
odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré
boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú
procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Pretože

rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu
v Prešove (§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 CSP). Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie
uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 CSP) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu nie
je dôvodné a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť.

14. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko

s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

16. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený

správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie
dostatočným, jasným, zrozumiteľným a výstižným spôsobom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za
preukázané, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Podrobným

spôsobom objasnil, na základe akých skutočností a na podklade akej právnej úpravy vec právne posúdil.
V nadväznosti na uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné opakovať, resp. dopĺňať rozhodnutie
súdu prvej inštancie. Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza:

17. Z obsahu spisu má odvolací súd preukázané, že podaniu žaloby predchádzali postavenie oplotenia

susedou žalobcu a údajne tým spôsobený zásah susedy žalobcu do vlastníckeho práva žalobcu, keďže
oplotenie bolo údajne posunuté do pozemku žalobcu. Vzhľadom na to, že žalobcom opisovaný stav
vznikol pred viac ako desaťročím a žalobca v dôsledku plynutia času zrejme nadobudol pocit, že sa
nevie domôcť právnej ochrany, podal predmetnú žalobu, ktorou sa domáha náhrady nemajetkovej ujmy
voči subjektom, ktoré podľa neho majú podiel na tomto pre neho nezávideniahodnom stave.

18. V tejto súvislosti odvolací súd podotýka, že pokiaľ žalobca žalobou uplatňovaný nárok odvodzoval od
nesprávneho úradného postupu žalovaného v 1. rade, jeho postup ako nesprávny kvalifikovať nemožno,
a to z dôvodu, že svojím rozhodnutím konanie prerušil a odkázal žalobcu na podanie žaloby na súd, čo
je v súlade s ustanovením § 88a ods. 3 stavebného zákona.

19. Pokiaľ žalobca poukazoval na postup tej istej zákonnej sudkyne v konaní vedenom pod sp. zn.
2C/21/2019,odvolacísúdkonštatuje,ževdanejvecibolžalobcaneúspešnývýhradnepreto,žežalovaný
v 2. rade nemal procesnú subjektivitu, žalovaní v 1. a 3. rade neboli aktívne legitimovaní a vo vzťahu kžalovanému vo 4. rade dôvodnosť svojho nároku nepreukázal. Teda, aj keby bol vyhotovený žalobcom
navrhovaný znalecký posudok v inom konaní, s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou by súd v tomto
konaní nebol dospel k inému záveru, k akému dospel, pretože žalobca podal žalobu voči žalovaným,

voči ktorým je nemal podať (žalovaní v 1., 2. a 3. rade) a neprezentoval tvrdenia a nepredložil dôkazy,
na základe ktorých by mu bolo možné priznať ním požadovanú sumu (voči žalovanému vo 4. rade).

20. Čo sa týka argumentu žalobcu, že výsledok stavebného konania bol ovplyvnený skutočnosťou, že
starosta má rodinné väzby so stavebníčkou, odvolací súd zdôrazňuje, že to, že starosta nepostupoval

podľa predstáv a prianí žalobcu, neznamená, že bol, resp. aj v súčasnosti je zaujatý.

21. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II. zodpovedajú aj súvisiace výroky
o trovách konania.

22. Na základe uvedených skutočností považuje odvolací súd odvolanie žalobcu za nedôvodné a

vzhľadom na uvádzané dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1, ods.
2 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396
ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 CSP a ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom

takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že žalobca v odvolacom konaní úspech nemal a nemá právo na
náhradu trov odvolacieho konania a žalovaným v priebehu odvolacieho konania žiadne preukázateľné
trovy nevznikli, preto odvolací súd nárok na ich náhradu sporovým stranám nepriznal.

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).