Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, June 27, 2019

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Cdo/74/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116224140
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Beniačová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:5116224140.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne Poštová banka, a. s., so sídlom v Bratislave,
Dvořákovo nábrežie 4, IČO: 31 340 890, proti žalovanej Q. A., bývajúcej v Q., G. Ú., U. O. L. X, o
zaplatenie 1 996,- eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 4 Csp 63/2016,
o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 11. decembra 2018 sp. zn. 5 Co 197/2018,
takto

r o z h o d o l :

Dovolanie odmieta.

Žalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 3. novembra 2017 č. k. 4 Csp
63/2016-60 zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni sumu 941,61 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške

5,05 % ročne zo sumy 941,61 eur od 05. októbra 2015 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.Vozvyšnejčastižalobuzamietol.Zároveňžalovanejnepriznalnáhradutrovkonania.Súdprvej
inštanciedospelkzáveru,žezáväzkovývzťah,ktorývznikolmedzistranaminazákladezmluvyuzavretej
dňa 27. marca 2015, je vzťahom občianskoprávnym a na predmetnú zmluvu je potrebné hľadieť ako
na typovú spotrebiteľskú zmluvu. Vzhľadom na to, že poskytnutý úver považoval z dôvodu absencie
podstatných náležitostí za bezúročný a bez poplatkov, bolo možné žalobkyni priznať len rozdiel medzi

vyčerpanou istinou a zaplatenou sumou (bez akýchkoľvek úrokov a poplatkov). Z dôvodu bezúročnosti
bolo podľa súdu prvej inštancie nutné žalobu v časti kapitalizovaného úroku uplatneného v sume 148,15
eur, rovnako tak v časti uplatneného úroku 19,90 % ročne z istiny od 25. septembra 2015 do zaplatenia,
zamietnuť. Rovnako žalobkyňa nepreukázala, že by žalovanej doručovala akékoľvek upomienky, na
ktoré sa viaže vyúčtovanie poplatkov, a preto súd žalovanú na ich zaplatenie nezaviazal. Napokon, súd
prvej inštancie priznal žalobkyni úroky z omeškania, do ktorého sa žalovaná dostala dňom 05. októbra

2015 po tom, ako jej bola doručená výzva na predčasné splatenie úveru.

2. Krajský súd v Žiline (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalobkyne rozsudkom z 11. decembra
2018 sp. zn. 5 Co 197/2018 rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti potvrdil.
Zároveň žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd pre
zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a vzhľadom k odvolacím námietkam uviedol,

že niet žiadnych pochybností o tom, že slovenský zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
(ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“) ide nad rámec Smernice č. 2008/48/ES (ďalej len „Smernica“) a
celkom jednoznačne požaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere definovala tak splátky istiny, ako
aj splátky úrokov a splátky iných poplatkov. V tejto súvislosti odvolací súd zdôraznil, že vzhľadom na
explicitné znenie zákona č. 129/2010 Z.z. v časti povinnosti členenia splátok na splátky istiny, splátky
úrokov a splátky poplatkov, ak by vnútroštátny súd po rozsudku Súdneho dvora EÚ C-42/15 vyložil toto

ustanovenie eurokomformne tak, že zmluva nemusí obsahovať členenie splátok na splátky istiny, úrokov
a iných poplatkov, doslova by „zlomil“ vnútroštátne právo a toto vnútroštátne právo by nahradil smernicouEÚ (čo je postup typický pre priamy účinok). Nakoľko sa ale jedná o spory medzi jednotlivcami, priamy
účinok smernice je vylúčený a jednalo by sa o výklad práva contra legem. Odvolací súd dodal, že
ustálená judikatúra slovenských súdov podáva stabilný výklad ustanovenia zákona ohľadom potreby

štruktúrovania splátok spotrebiteľského úveru a na jej prelomenie niet žiadneho dôvodu.

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie, ktoré odôvodnila poukazom
na ustanovenie § 421 ods. 1 písm. a/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len
„C.s.p.“), t. j. nesprávnym právnym posúdením veci odvolacím súdom v otázke, pri ktorej riešení sa

odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Vyčítala odvolaciemu súdu nesprávnosť
jeho právneho záveru, že došlo k porušeniu ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. tým,
že v spornej zmluve o úvere absentovalo rozdelenie splátky na výšku istiny, úrokov a iných poplatkov,
čo zároveň malo za následok určenie takejto zmluvy za bezúročnú a bez poplatkov. Dovolateľka
poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 3
Cdo 146/2017 a 3 Cdo 56/2018, v zmysle ktorých nemožno od dodávateľov žiadať, aby v zmluvách

uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach, a pokiaľ zákon
používa pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je potrebné
za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka
úveru zahrňuje. Vychádzajúc z účelu Smernice a § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. je potrebné
predmetné ustanovenie interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere

obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej-ktorej anuitnej splátky. V
kontexte uvedených rozhodnutí dovolateľka uviedla, že zo strany odvolacieho súdu došlo k odklonu pri
právnej interpretácii a výklade sporných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. Vyjadrila presvedčenie, že
je absolútne dostatočné a v súlade so zákonom, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje vyčíslenie
istiny, úroku a poplatku a zároveň určuje počet, výšku a termíny splatnosti jednotlivých splátok, ktorými

sa má táto celková čiastka splatiť. Na základe uvedeného navrhla, aby dovolací súd zrušil rozhodnutie
odvolacieho súdu a rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie,
alternatívne aby zmenil rozhodnutie odvolacieho súdu tak, že žalobe vyhovie a zaviaže žalovanú na
náhradu trov konania.

4. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 C.s.p.) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote
(§ 427 ods. 1 C.s.p.) strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.), zastúpená
advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 C.s.p.) dospel k
záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

5. V zmysle § 422 ods. 1 písm. a/ a b/ C.s.p. dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy a v sporoch s
ochranou slabšej strany dvojnásobok minimálnej mzdy, pričom na príslušenstvo sa neprihliada. Podľa
odseku 2 tohto ustanovenia na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.

6. Citované ustanovenie obmedzuje prípustnosť dovolania pre nesprávne právne posúdenie veci tzv.
majetkovým cenzom (ratione valoris). Limituje prípustnosť dovolania určením výšky sumy, ktorá má
byť predmetom dovolacieho prieskumu, pričom túto výšku viaže na desaťnásobok minimálnej mzdy
vo všetkých sporoch, ktorých predmetom je peňažné plnenie. Výnimku predstavujú spory s ochranou

slabšej strany, keď, vychádzajúc z koncepcie zvýšenej ochrany týchto definovaných subjektov, je
majetkový cenzus znížený na dvojnásobok minimálnej mzdy, aby v týchto sporoch bola ponechaná
možnosť dovolacieho prieskumu i pri nižších sumách plnenia. To znamená, že pokiaľ je dovolaním
napadnutý výrok rozhodnutia odvolacieho súdu o peňažnom plnení, je dovolací prieskum pre nesprávne
právne posúdenie veci možný, len ak peňažné plnenie prevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy, resp.

v sporoch s ochranou slabšej strany dvojnásobok minimálnej mzdy.

7. V predmetnej veci bol dovolaním napadnutý výrok rozsudku odvolacieho súdu vo veci samej o
peňažnom plnení vo výške 1054,39 eur (neberúc do úvahy príslušenstvo uplatnenej pohľadávky). Výška
minimálnej mzdy v čase podania žaloby (26. septembra 2016) bola 405,- eur (podľa § 1 písm. a/

Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 279/2015 Z.z.). Odvolací súd teda rozhodoval v dovolaním
napadnutom výroku o peňažnom plnení neprevyšujúcom desaťnásobok minimálnej mzdy (4 050,- eur).
Prípustnosť dovolania žalobkyne bola preto v zmysle § 422 ods. 1 písm. a/ C.s.p. vylúčená.8. I keď v preskúmavanej veci išlo o tzv. spotrebiteľský spor, teda spor s ochranou slabšej strany, pre
posúdenie prípustnosti dovolania neprichádzalo do úvahy uplatnenie nižšieho majetkového cenzu, t.
j. dvojnásobku minimálnej mzdy v zmysle § 422 ods. 1 písm. b/ C.s.p. Účelom zníženia majetkového

cenzu v sporoch s ochranou slabšej strany je totiž podľa dôvodovej správy k C.s.p. zvýšená procesná
ochrana slabšej strany, ktorou je v spotrebiteľskom spore spotrebiteľ. Táto zvýšená procesná ochrana
spočíva v sprístupnení dovolania i pri nižšej sume peňažného plnenia. Znížený majetkový cenzus
sa teda v spotrebiteľskom spore uplatní, ak dovolateľom je neúspešný spotrebiteľ. Pokiaľ je však
dovolateľom neúspešný dodávateľ, pre posúdenie prípustnosti dovolania platí majetkový cenzus vo

výške desaťnásobku minimálnej mzdy. Táto interpretácia neodporuje princípu rovnosti zbraní, pretože je
všeobecne známou skutočnosťou, že rovnosť subjektov je v určitých sporoch (vzhľadom na postavenie
strán) len fikciou, na ktorú zákonodarca v C.s.p. reagoval tzv. pozitívnou diskrimináciou, t. j. osobitnou
právnou úpravou sporov s ochranou slabšej strany. Za takéto spory sa považujú spotrebiteľské spory,
antidiskriminačné spory a individuálne pracovné spory (§ 290 až § 323 C.s.p.), pričom slabšou stranou
v nich je spotrebiteľ, zamestnanec a diskriminovaný. Ochrana slabšej strany spočíva v tom, že sa jej

priznáva viac práv za účelom docielenia rovného postavenia s druhou stranou sporu, a teda dôsledného
naplnenia princípu rovnosti zbraní.

9. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobkyne podľa § 447 písm. c/ C.s.p. ako
neprípustné odmietol.

10. V priebehu dovolacieho konania žalobkyňa Poštová banka, a. s. predložila dovolaciemu súdu zmluvu
zo 6. mája 2019 o postúpení pohľadávok (vrátane pohľadávky, ktorá je predmetom sporu) subjektu
EOS KSI Slovensko, s. r. o. Navrhla, aby do konania na jej miesto vstúpil EOS KSI Slovensko, s.
r. o.; s návrhom vyjadril súhlas aj EOS KSI Slovensko, s. r. o. ako ten, kto má vstúpiť na miesto

žalobkyne. Vzhľadom k procesnému dôvodu odmietnutia podaného dovolania a skutočnosti, že nedošlo
k meritórnemu prieskumu veci, absentovalo opodstatnenie a racionálny dôvod, aby sa dovolací súd
zaoberal uvedeným návrhom.

11. Pre úplnosť dovolací súd uvádza, že vzhľadom k oznámeniu skončenia právneho zastupovania

žalobkyne právnym zástupcom Advokátska kancelária RELEVANS s. r. o. (podanie doručené
dovolaciemusúdu10.júna2019),dovolacísúdvsúlades§124ods.2C.s.p.konalpriamosožalobkyňou
a právneho zástupcu neuviedol v záhlaví tohto rozhodnutia.

12. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods.

3 veta druhá C.s.p.). O výške náhrady trov dovolacieho konania žalovanej rozhodne súd prvej inštancie
(§ 262 ods. 2 C.s.p.).

13. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.