Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, October 27, 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/28/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112212463
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Hartelová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5112212463.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Hartelovej

a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v právnom spore žalobcov: 1/ Ing.
X. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. XXX/X, I., 2/ Ing. P. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XXX/X, I.
- B., 3/ Ing. J. X., rod. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XXX/X, I. - B., žalobcovia 1/ až 3/ zastúpení
splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Mrázovský & partners, s. r. o., so sídlom
Mariánske námestie 2, Žilina, IČO: 36 855 278, 4/ JUDr. V. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. H. XXXX/XX,
I., proti žalovaným: 1/ X. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. X, I., 2/ P. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. X,
I., žalovaní 1/, 2/ zastúpení splnomocneným zástupcom Vojčík & Partners, s. r. o., so sídlom Rázusova

28, Košice, IČO: 36 866 563, o zaplatenie 74.420,77 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných 1/, 2/
proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 7C/67/2012-624 zo dňa 07. septembra 2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu mení tak, že žalobu zamieta.

Žalovaní 1/, 2/ majú voči žalobcom 1/ až 4/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina (ďalej „okresný súd" alebo „súd prvej inštancie") rozsudkom č. k. 7C/67/2012-624
zo dňa 07. 09. 2020 uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom 1/ až
4/ istinu vo výške 74.420,77 eur spolu so 6 %-ným ročným úrokom z omeškania odo dňa 31. 03. 2005

do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaným 1/, 2/ uložil povinnosť spoločne a
nerozdielne zaplatiť žalobcom 1/ až 4/ trovy konania v rozsahu 100 %.
2. V odôvodnení uviedol, že žalobcovia sa voči žalovaným domáhali zaplatenia sumy 74.420,76 eur so
6 %-ným úrokom z omeškania od 31. 03. 2005 titulom bezdôvodného obohatenia na tom skutkovom
základe, že so žalovanými ako budúcimi kupujúcimi uzatvorili dňa 30. 09. 1997 zmluvu o budúcej
zmluve, ktorej predmetom mal byť predaj nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území B..
Rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 8C/43/2000 bola táto zmluva o budúcej zmluve vyhlásená za

neplatnú. I napriek tejto skutočnosti však žalovaní na základe zmluvy o budúcej zmluve nehnuteľnosť
užívali a v tejto vykonávali podnikateľskú činnosť. Žalovaní až po právoplatnosti rozsudku Okresného
súdu Žilina sp. zn. 8C/43/2000 odovzdali a vydali predmetnú nehnuteľnosť, dňa 21. 08. 2002. Tým, že
žalovaní nehnuteľnosť neoprávnene užívali od 30. 09. 1997 do 21. 08. 2002, čo predstavuje 59 mesiacov
a 21 dní, vzniklo im bezdôvodné obohatenie v požadovanej výške.
3. Žalovaní žiadali žalobu žalobcov zamietnuť s odôvodnením, že vydanie bezdôvodného obohatenia
nemá oporu v zmluve o budúcej zmluve uzavretej dňa 30. 09. 1997, nakoľko táto neobsahovala

žiadne ujednanie týkajúce sa zmeny prijatých splátok pre prípad, že k prevodu nehnuteľností nedôjde,
z kúpy na nájomné. Nesúhlasili ani s výškou a spôsobom určenia mesačného nájomného. Žalovaní
zároveň vzniesli námietku premlčania, nakoľko podľa ich názoru právny dôvod odpadol dovoleným
jednostranným prejavom žalobcov, a to písomným odstúpením od zmluvy dňa 08. 02. 2000. Dňa 22.08. 2002 (deň po odovzdaní nehnuteľnosti) mohli žalobcovia svoj nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia (užívanie nehnuteľnosti bez akejkoľvek úhrady a bez právneho dôvodu v zmysle rozsudku
Krajského súdu v Žiline v konaní o vypratanie nehnuteľnosti) uplatniť žalobou na súde. Žalobcovia

podali žalobu až dňa 16. 05. 2005, preto ich nárok možno považovať za premlčaný z dôvodu uplynutia
dvojročnej subjektívnej premlčacej doby.
4. Súd mal za preukázané, že žalobcovia, ako budúci predávajúci, so žalovanými , ako budúcimi
kupujúcimi, uzatvorili zmluvu o budúcej zmluve, a to dňa 30. 09. 1997. Predmetom mal byť predaj
nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. území B., zapísaných na LV č. XXX za kúpnu cenu 116.178,71

eur. Okrem toho sa dohodli, že po vykonaní inventúry bude vypočítaná aj predajná cena prevzatého
tovaru. Ďalej sa budúci kupujúci pri spísaní a podpísaní zmluvy zaviazali, že budúcim predávajúcim časť
kúpnej ceny vyplatia v hotovosti a časť budú splácať v mesačných splátkach. Túto zmluvu o budúcej
zmluve žalovaní ani žalobcovia nespochybnili.
5. Rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 8C/43/2000-113 zo dňa 19. 07. 2004, právoplatným dňa 27.
01. 2005, bola zmluva o budúcej zmluve určená za neplatnú (z dôvodu neurčitosti právneho úkonu v

časti, v ktorej bol špecifikovaný predmet kúpnej zmluvy; nepodpísania zmluvy všetkými predávajúcimi;
absencie doby, dokedy sa mala uzatvoriť riadna kúpna zmluva).
6. Zo spisu sp. zn. 17C/96/2005 mal súd zistené, že sa viedlo konanie vo veci žalobcov P. O. a spol.,
proti žalovaným Ing. X. X. a spol., o vrátenie plnenia z neplatnej zmluvy. Rozsudkom zo dňa 24. 04.
2008 súd uložil žalovaným povinnosť uhradiť žalobcom sumu 2.000.000,- Sk a žalovanému 3/ sumu

100.000,- Sk ako plnenia z neplatnej zmluvy, t. j. finančných prostriedkov, ktoré splácali žalovaní v tomto
konaní za nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom zmluvy o budúcej kúpnej zmluve.
7. Súd na prejednávaný prípad aplikoval ust. § 451, § 457, § 458 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
8. Konštatoval, že žalovaní užívali nehnuteľnosť bez právneho dôvodu, keďže zmluva o budúcej zmluve
bola v konaní sp. zn. 8C/43/2000 rozsudkom právoplatným dňa 27. 01. 2005 určená za absolútne

neplatný právny úkon, z ktorého nenastávajú žiadne právne účinky. Pokiaľ ide o podmienky užívania,
súd mal zato, že obe strany konania zhodne mali vôľu dojednať odplatné užívanie nehnuteľností za
podmienok obvyklých na trhu. Zo strany žalobcov uvedené vyplýva z toho, že sa touto žalobou domáhajú
plnenia vo výške 74.423,77 eur s príslušenstvom, zo strany žalovaných bola vôľa ohľadne odplatnosti
prejavená v odpovedi na list zo dňa 07. 01. 2000, kde uviedli, že nájomné do doby právoplatného

ukončenia sporu budú skladať do notárskej úschovy. Z uvedeného je zrejmé, že aj oni sami mienili
nehnuteľnosť užívať na odplatnej báze a sami iniciatívne navrhli, že zaplatia nájomné, ak sa ukáže,
že zmluva je neplatná. Keďže v zmluve absentovala explicitná úprava, a teda jazykové vyjadrenie,
vzájomnú dohodu strán ohľadne podmienok užívania nehnuteľnosti treba odvodzovať z vôle strán, a
tá bola v spore nesporne preukázaná ako vôľa užívať nehnuteľnosti odplatne za bežných trhových

podmienok. Výšku nájomného žalovaní nerozporovali.
9. Súd zároveň dospel k záveru, že na strane žalovaných išlo o úmyselné obohacovanie sa, ktorý
záver potvrdila svedkyňa p. X. na pojednávaní dňa 09. 07. 2015 a uvedené je zrejmé aj z predžalobnej
komunikácie medzi žalobcami a žalovanými.
10. Pokiaľ ide o synalagmu z neplatnej zmluvy, táto v danom prípade spočíva vo vydaní nehnuteľností

oproti vráteniu zaplatenia splátok kúpnej ceny, tento vzťah však už bol medzi stranami vyriešený a v
tomto spore už nemá opodstatnenie. K odovzdaniu, resp. vyprataniu nehnuteľností zo strany žalovaných
došlo na základe rozhodnutia Okresného súdu Žilina sp. zn. 2C/372/2000 o nariadení predbežného
opatrenia a následného konania vo veci, na základe ktorého žalovaní protokolárne odovzdali žalobcom
nehnuteľnosť dňa 21. 08. 2002 a na strane žalobcov došlo k splneniu tejto synalagmy na základe

konania vedeného na Okresnom súde Žilina sp. zn. 17C/96/2005, v ktorom sa žalovaní ako žalobcovia
domáhali vrátenia plnenia z neplatnej zmluvy. V uvedenom konaní bola uložená žalobcom 1/ až 4/
povinnosť zaplatiť, vrátiť plnenie poskytnuté z neplatnej zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 30.
09. 1997 vo výške 2.100.000,- Sk (69.707,22 eur) s príslušenstvom. Uvedené konania vychádzali
z rovnakého skutkového základu, ale z rôznych právnych dôvodov. V spore sp. zn. 17C/96/2005,

v nadväznosti na konanie sp. zn. 9Co/237/2008, žalobcovia vzniesli kompenzačnú námietku, resp.
jednostranné započítanie podľa ust. § 580 Občianskeho zákonníka, v ktorom sa domáhali nároku na
vydanie bezdôvodného obohatenia, súdy ich však s touto námietkou odkázali na toto súdne konanie s
tým, že ich pohľadávka je predmetom samostatného konania, ktoré nie je právoplatne skončené, a preto
ako sporná nemôže byť spôsobilá na započítanie.

11. Podľa okresného súdu nepriznanie nároku žalobcom voči žalovaným v tomto konaní by bolo
nespravodlivé a odmietnutím spravodlivosti s ohľadom na § 457 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
sú účastníci neplatnej zmluvy povinní vrátiť všetko, čo podľa nej dostali. Nárok uplatnený žalobcami
je podľa názoru súdu jednoznačne nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia spočívajúcehov bezodplatnom užívaní nehnuteľnosti na úkor žalobcov ako vlastníkov, ktorí by inak mohli danú
nehnuteľnosť sami prenajímať, prostredníctvom nej podnikať a generovať zisk alebo inak ju pre svoje
účely užívať. V danom prípade nejde o nárok na vydanie úžitkov z veci, preto dobromyseľnosť je

irelevantná a nie je nevyhnutné sa ňou zaoberať. Podstatná je len existencia úmyslu, ktorý má vplyv
na dĺžku premlčacej doby.
12. K premlčaniu súd uviedol, že žalovaní užívali predmetné nehnuteľnosti od 30. 09. 1997 až do ich
odovzdania 21. 08. 2002, za ich užívanie neplatili, čím sa na úkor žalobcov bezdôvodne obohacovali.
Totobezdôvodnéobohateniežalovanýchboloúmyselné.Žalovanísiboliodsaméhozačiatkuvedomí,že

užívajú nehnuteľnosti, ktoré nie sú v ich vlastníctve. Ich úmysel o bezdôvodnom obohacovaní existoval
už v čase pred podpisom zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 30. 09. 1997, keď žalovaní si boli
vedomí, že zmluvu podpisujú nie všetky oprávnené osoby. Žalovaní už pri uzatváraní zmluvy kalkulovali
s možnosťou, že potencionálne napadnú zmluvu pre jej neplatnosť, ak by to bolo na ich prospech. Súd
konštatoval, že je jasné, že v súčasnej dobe nemôže existovať zmluva o budúcej zmluve podpísaná
len budúcimi kupujúcimi. Priemerne vzdelanému občanovi je zrejmé, že pokiaľ hocijaká zmluva nie je

podpísaná všetkými účastníkmi zmluvy, tak takáto zmluva nemôže byť platná. Z uvedeného vyplýva
špekulatívnosť hraničiaca so šikanóznym charakterom právneho úkonu, pretože uvedené vyústilo až
do situácie, že žalovaní pre svoje vlastné účely využívali majetok žalobcov, tento síce vrátili, ale nikdy
za to žalobcom neposkytli adekvátne a spravodlivé protiplnenie. Z tohto dôvodu mal súd za to, že je
relevantná premlčacia doba desaťročná, nakoľko bezdôvodné obohatenie žalovaných bolo úmyselné,

a to od samého počiatku užívania nehnuteľnosti. Toto potvrdil aj Krajský súd v Žiline v rozhodnutí zo
dňa 15. 12. 2009. Pokiaľ ide o subjektívnu premlčaciu dobu, žalobcovia po celý čas považovali zmluvu
o budúcej zmluve za platnú, a teda o tom, že k bezdôvodnému obohateniu v podobe ušlého nájomného
došlo, sa s istotou dozvedeli až dňa 27. 01. 2005, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného
súdu Žilina judikujúci neplatnosť zmluvy. Žalovaní podali žalobu v prebiehajúcom konaní dňa 16. 05.

2005, teda subjektívna lehota je zachovaná.
13. Pokiaľ ide o výšku bezdôvodného obohatenia, súd konštatoval, že ani jedna zo sporových strán
nenamietala, že žalovaní túto nehnuteľnosť užívali 59 mesiacov a 21 dní. Začiatok bezdôvodného
obohatenia súd stanovil na deň 30. 09. 1997. V zmysle vyjadrenia realitných kancelárií, nájomné za
nebytové priestory bolo od 29,87 eur do 49,79 eur/m2/rok. Keby súd vychádzal i z najnižšej hodnoty

a počítal by len zastavanú užívaciu plochu o výmere 587 m2, bolo by nájomné ročne 17.536,35 eur,
mesačne 1.461,36 eur. Súd však vychádzal zo sumy 1.261,- eur, a to aj preto, že súčasný nájomník platí
takéto nájomné. Počítajúc 59 mesiacov a 21 dní, tak táto suma zodpovedá istine vo výške 74.420,76
eur. Vzhľadom na uvedené súd žalobe žalobcov vyhovel.
14. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka súd žalobcom priznal aj úroky z omeškania vo výške

6 %, počnúc dňom 31. 03. 2005, ktorým dňom skončila žalovaným lehota na vyjadrenie k návrhu na
urovnanie.
15. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.") a
žalobcom, ktorí mali v konaní plný úspech, priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

16. Proti tomuto rozsudku podali žalovaní 1/, 2/ z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) C. s. p.
odvolanie, ktorým sa domáhali jeho zmeny spočívajúcej v zamietnutí žaloby.
17. Podľa žalovaných súd prvej inštancie nedostatočne a neúplne odôvodnil svoje rozhodnutie vo
vzťahu k synalagme z neplatnej zmluvy. Súd na jednej strane uviedol, že synalagma z neplatnej zmluvy
spočívala vo vydaní nehnuteľností oproti vráteniu zaplatených splátok kúpnej ceny, konštatujúc zároveň,

žetentovzťahužbolmedzistranamivyrovnaný,nastranedruhejvšakpojednávaoreštitučnejpovinnosti
z neplatnej zmluvy a o vzájomnej podmienenosti plnení z tejto zmluvy. Rozsudok okresného súdu v
tejto časti považovali za nepreskúmateľný. Podľa žalovaných nárok žalobcov na vydanie bezdôvodného
obohatenia, uplatnený v konaní, predstavuje samostatný nárok, ktorý nemožno začleniť do vzájomného
reštitučného plnenia strán.

18. Žalovaní namietali tiež záver súdu o ich nedobromyseľnosti už pri uzatváraní zmluvy a o tom,
že kalkulovali s možnosťou, že napadnú zmluvu pre jej neplatnosť, ak by to bolo na ich prospech.
Uvedené tvrdenie, ktoré súd nekriticky prevzal z prednesu žalobcov, vyvrátili jednak zaplatením prvej
splátky kúpnej ceny vo výške 500.000,- Sk v hotovosti, riadnym splácaním dohodnutých splátok kúpnej
ceny načas a snahou získať finančné prostriedky prostredníctvom úveru na predčasné odkúpenie

nehnuteľností.
19. Zdôraznili, že to boli práve žalobcovia, ktorí zapríčinili neuzatvorenie riadnej kúpnej zmluvy v roku
1998 po tom, čo získali úver z K. B., a. s. Tvrdenia súdu o tom, že bolo nepochybne preukázané, že
ich úmysel o bezdôvodnom obohacovaní existoval už v čase pred podpisom zmluvy a z ich stranyišlo o špekulácie a snahu využiť majetok žalobcov pre svoje vlastné účely sú len ničím a nikdy
nepotvrdené, nepreukázané tvrdenia žalobcov, ktoré súd prevzal do odôvodnenia rozsudku bez toho,
aby ich vykonaným dokazovaním potvrdil.

20. Ak im súd dáva za vinu, že nehnuteľnosť užívali špekulatívne a na základe zmluvy, ktorá nebola
podpísanávšetkýmiúčastníkmizostranyžalobcov,jepotomotázne,prečouvedenáskutočnosťnevadila
samotným žalobcom, ktorí im dovolili užívanie nehnuteľnosti takmer päť rokov a brali od nich splátky
kúpnej ceny na mesačnej báze vo výške a v termíne splatnosti uvedenom v zmluve.
21. Žalovaní vytýkali súdu prvej inštancie, že svoje závery o ich „nedobromyseľnosti" založil bez toho,

aby posúdil vzťah strán konania recipročne s ohľadom na dĺžku trvania zmluvného vzťahu a vzájomné
prijímanie plnení zo zmluvy. Súd ich stavia do role tých, ktorí len požívali plnenie zo zmluvy, ktorú ani
nepodpísali všetci žalobcovia, hoci splátky kúpnej ceny platili žalobcom spoločne a nerozdielne. Súd sa
pritom nevysporiadal so skutočnosťou, že súdu predložený dodatok k zmluve, datovaný z roku 1998,
podpísaliužvšetcižalobcovia,čímvlastnepotvrdilijejexistenciu.Pokiaľsúduvádza,žezačalipovažovať
zmluvu za neplatnú na základe právneho rozboru, ktorý si dali urobiť, tak celú vec odstúpili svojmu

pôvodnému právnemu zástupcovi až po tom, čo sa žalobcovia rozhodli neuzavrieť riadnu kúpnu zmluvu.
Súd prvej inštancie sa pritom vôbec nezaoberal okolnosťami a zisťovaním, prečo žalobcovia neboli
ochotní takúto zmluvu uzavrieť
22. Žalovaní v ďalšom uviedli, že žalobcovia si uplatňujú nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia na
tom skutkovom základe, že užívali nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcov bez toho, aby za toto užívanie

zaplatili. Podľa nich by sa v takom prípade mohlo jednať o majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, s odôvodnením, že medzi zmluvnými stranami zmluvy chýbalo dojednanie ohľadom
odplatného užívania nehnuteľnosti zo strany žalovaných, resp. zmluva neupravovala úhradu za užívanie
nehnuteľnosti pre prípad, že k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nedôjde.
23. Poukázali na to, že dňa 21. 08. 2002, na základe právoplatného rozsudku Krajského súdu v Žiline sp.

zn. 6Co/400/02 zo dňa 19. 06. 2002 v konaní o vypratanie nehnuteľnosti, nehnuteľnosť vydali žalobcom
späť do užívania. Žalobcovia museli mať vedomosť už v tom čase a muselo im byť dostatočne zrejmé, že
za užívanie nehnuteľností nezaplatili žiadne finančné prostriedky, nakoľko účelom poskytnutých splátok,
ktoré poukazovali v prospech žalobcov, bolo splatenie kúpnej ceny za nehnuteľnosť. Už v tomto období,
t. j. v čase vydania rozhodnutia odvolacieho súdu v konaní o vypratanie nehnuteľnosti, Krajský súd v

Žiline v rámci prejudiciálneho posudzovania platnosti zmluvy dospel k názoru, že vybrané ustanovenia
zmluvy spôsobujú nejasnosť, neurčitosť zmluvy, čo vzbudzuje vážne pochybnosti o platnosti zmluvy v
zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v tomto smere vyvodil záver, že majú nehnuteľnosť v
držbe bez právneho dôvodu. Aj na základe tohto tvrdenia možno dôvodiť, že z ich strany mohlo ísť o
majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu. V tomto prípade by tak nebolo plynutie

subjektívnej premlčacej lehoty na podanie žaloby viazané na deň právoplatnosti rozsudku o neplatnosti
zmluvy (27. 01. 2005), ako to prezentovali žalobcovia, ktorí majú za to, že sa na ich strane jedná o
majetkový prospech získaný plnením z neplatného právneho úkonu.
24. S poukazom na ust. § 107, § 101 Občianskeho zákonníka si podľa žalovaných žalobcovia nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia mohli uplatniť už dňa 22. 08. 2002 (deň po odovzdaní nehnuteľnosti),

preto ich nárok možno považovať za premlčaný, a to z dôvodu uplynutia dvojročnej subjektívnej
premlčacej lehoty, keďže žalobcovia už od začiatku vedeli, že sa práve oni bezdôvodne obohatili na ich
úkor tým, že užívali nehnuteľnosť bez odplaty. Žalobcovia doručili svoju žalobu na Okresný súd Žilina
až dňa 16. 05. 2005.
25. Podľa žalovaných sa môže tiež javiť, že žalované bezdôvodné obohatenie možno posúdiť tiež ako

majetkový prospech získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, keďže užívanie nehnuteľnosti
dovoľovala samotná zmluva, ale toto užívanie ukončilo právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré
riešilo otázku vypratania nehnuteľnosti. Podľa ich názoru, by v tomto prípade právnym dôvodom mohlo
byť zmluvou dovolené užívanie nehnuteľnosti, ktoré však odpadlo súdnym rozhodnutím.
26. Na základe rozhodnutia odvolacieho súdu týkajúceho sa vypratania nehnuteľnosti v konaní sp. zn.

2C/372/00 (odvolacie konanie sp. zn. 6Co/400/02), ktorým súd nariadil vypratanie nehnuteľnosti, a tým
defactoukončilužívanienehnuteľnostinimi,muselobyťžalobcomzovšetkýchokolnostíprípaduzrejmé,
že k uzatvoreniu riadnej kúpnej zmluvy nedôjde a s poukazom na starostlivosť dobrého hospodára aj to,
že im nezaplatili žiadnu úhradu či odplatu za užívanie nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v ich vlastníctve.
Aj v tomto prípade však dvojročná subjektívna premlčacia lehota na uplatnenie nároku na vydanie

plneniazbezdôvodnéhoobohatenia(t.j.nároknaúhraduzaužívanienehnuteľnosti)začalaplynúťdňom
nasledujúcim po dni protokolárneho odovzdania nehnuteľností žalobcom.
27. Namietali, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku prevzal tvrdenie žalobcov o relevantnosti
desaťročnej premlčacej doby bez toho, aby z vykonaného dokazovania vyplynulo, že sa bezdôvodneobohacovali úmyselne od samého počiatku užívania nehnuteľnosti. Pokiaľ sa súd prvej inštancie
odvoláva na právny názor odvolacieho súdu prezentovaný v rozhodnutí zo dňa 15. 12. 2009, uvedené
rozhodnutie bolo zrušené v dovolacom konaní pre zmätočnosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia.

Podľa ich názoru sa zároveň nemožno riadiť desaťročnou premlčacou dobou, nakoľko ide o objektívnu
premlčaciu dobu, pričom subjektívna premlčacia doba žalobcom, ako uviedli, už uplynula. V tejto
súvislosti poukázali tiež na to, že súd prevzal tvrdenie žalobcov, že po celý čas považovali zmluvu za
platnú, ich však obvinil z toho, že už pri uzatváraní zmluvy kalkulovali s možnosťou, že potencionálne
napadnú zmluvu pre jej neplatnosť, pričom poukazoval na to, že priemerne vzdelanému občanovi je

zrejmé, že pokiaľ hocijaká zmluva nie je podpísaná všetkými účastníkmi zmluvy, tak takáto zmluva
nemôže byť platná.
28. Žalovaní namietali aj záver súdu, že obe strany zmluvy mali (zhodne) vôľu užívať predmetnú
nehnuteľnosť odplatne a v konaní bola preukázaná ich vôľa užívať nehnuteľnosť odplatne za bežných
trhových podmienok. Odplatnosť užívania nehnuteľnosti nebola nikdy v konaní preukázaná, nakoľko z
vôle zmluvných strán a ich právnych úkonov jasne vyplýva, že zmluvné strany prejavili jednoznačnú a

nespochybniteľnú vôľu uzavrieť kúpnu zmluvu a nie zmluvu nájomnú. Zmluvné strany si nikdy medzi
sebou zmluvne a ani iným prejavom nedohodli spôsob užívania nehnuteľnosti vo forme nájmu, a
teda ani výšku nájomného. Záver, že z ich vyjadrenia pri komunikácii so žalobcami o tom, že budú
skladať „nájomné" do notárskej úschovy, vyplýva ich vôľa dohodnúť odplatné užívanie nehnuteľností,
nemá opodstatnenie. Takéto ich tvrdenie vyplýva len z nesprávne použitej právnej terminológie. Pojem

„nájomné" len synonymizoval splátky kúpnej ceny, keďže po celú dobu platili žalobcom práve splátky
kúpnej ceny.
29. V súvislosti s rozsudkom sp. zn. 17C/96/2005 žalovaní upriamili pozornosť na konštatovanie súdu,
že neprihliadol na námietku premlčania vznesenú zo strany odporcov (t. j. žalobcov) s poukazom na
ustanovenie § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pretože navrhovatelia (t. j. žalovaní) už nehnuteľnosť

vrátili. Z tohto jednoznačne vyplýva, že aj súd v konaní sp. zn. 17C/96/2005 mal za to, že vzájomné
plnenie z predmetnej neplatnej zmluvy spočíva v povinnosti vydať nehnuteľnosť oproti povinnosti vrátiť
zaplatenú časť kúpnej ceny. Nakoľko oni už vrátili, resp. vydali nehnuteľnosť žalobcom, mohol súd v
konaní sp. zn. 17C/96/2005 rozhodnúť o povinnosti odporcov (t. j. žalobcov) vrátiť vyinkasovanú časť
kúpnej ceny.

30. Pokiaľ súd prvej inštancie, majúc za to, že súd v konaní sp. zn. 17C/96/2005 vyslovil názor, že
lehota na uplatnenie práva z bezdôvodného obohatenia začala plynúť dňom vyhlásenia rozsudku sp. zn.
8C/43/2000 zo dňa 19. 07. 2004, od čoho súd prvej inštancie odvodzuje začiatok plynutia subjektívnej
premlčacej doby, podľa ich názoru sa súd v rozsudku sp. zn. 17C/96/2005 zaoberal otázkou premlčania
z dôvodu uplatnenej námietky premlčania, pričom odôvodnil začiatok plynutia premlčania len vo vzťahu

k nároku zo zmluvy, ktorým bolo uplatnené vrátenie zaplatenej časti kúpnej ceny. Súd sa v uvedenom
konaní nezaoberal právnou vecou, ktorá tvorí predmet tohto súčasného sporu, preto ani nie je možné,
aby sa vyjadroval k tomu, odkedy začala plynúť premlčacia doba, v rámci ktorej môžu úspešne uplatniť
svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobcovia, ktorý je predmetom tohto konania. Navyše
súd v konaní sp. zn. 17C/96/2005 mal za to, že vzájomné plnenie z predmetnej neplatnej zmluvy spočíva

v povinnosti vydať nehnuteľnosť oproti povinnosti vrátiť zaplatenú časť kúpnej ceny. V prebiehajúcom
súdnom konaní nárok žalobcov na vydanie bezdôvodného obohatenia je nárok samostatný, neviaže
sa na synalagmu z neplatnej zmluvy, no zároveň je premlčaný, nakoľko žalobcovia si ho mohli uplatniť
ihneď po odovzdaní spornej nehnuteľnosti.
31. Žalovaní v ďalšom upriamili pozornosť na to, že sami žalobcovia sa domáhajú vydania

bezdôvodného obohatenia za „prosté" užívanie nehnuteľnosti od 30. 09. 1997 do 21. 08. 2002 a aj z
tohto časového ohraničenia je zrejmé, že dvojročná subjektívna premlčacia lehota na uplatnenie nároku
na vydanie bezdôvodného obohatenia za „prosté" užívanie nehnuteľnosti uplynula žalobcom dňa 22. 08.
2004, keďže svoj nárok si mohli voči nim uplatniť na súde po prvý raz dňa 22. 08. 2002. Z tohto dôvodu
nevidia žiaden právny dôvod na to, aby premlčacia lehota začala žalobcom plynúť až od právoplatnosti

rozsudku, ktorým bola zmluva vyhlásená za neplatnú.
32. Žalovaní napokon poukázali na to, že súd prvej inštancie priznal žalobcom výšku istiny tak, ako sa jej
priznania domáhali už od začiatku v podanej žalobe, pričom však nezohľadnil to, že žalobcom už plnili
podľa rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8Co/172/2009 zo dňa 15. 12. 2009 v celej judikovanej
výške, na ktorú skutočnosť poukázali aj vo vyjadrení zo dňa 08. 01. 2020.

33. Žalobcovia 1/ až 3/ vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných navrhli napadnutý rozsudok okresného súdu
potvrdiť.34. Pokiaľ ide o podmienky užívania nehnuteľností, žalobcovia uviedli, že v konaní bolo jednoznačne
preukázané, že obe strany zhodne mali vôľu dojednať odplatné užívanie nehnuteľností za podmienok
obvyklých na trhu. Uvedené je zrejmé z vôle oboch strán - z ich strany to je evidentné z toho, že sa

podanou žalobou domáhajú plnenia vo výške 74.420,77 eur, čo predstavuje iba sumu za nájom, ktorú
by žalovaní za obdobných podmienok užívania nehnuteľnosti museli zaplatiť a nie aj hodnotu úžitkov,
ktoré by si od nich mohli tiež nárokovať. Zo strany žalovaných bola táto vôľa prejavená v ich odpovedi na
list zo dňa 07. 01. 2000, kde uviedli, že nájomné do doby právoplatného ukončenia sporu budú skladať
do notárskej úschovy.

35. V priebehu dokazovania bolo dostatočne preukázané, že žalovaní predmetné nehnuteľnosti, ktoré
sú v ich vlastníctve, odo dňa 30. 09. 1997 do ich protokolárneho odovzdania dňa 21. 08. 2002, držali,
riadne užívali a vykonávali v nich podnikateľskú činnosť, pričom za ich užívanie neplatili, čím sa na ich
úkor bezdôvodne obohacovali, pričom toto bezdôvodné obohatenie bolo úmyselné. Žalovaní si boli od
samého začiatku užívania nehnuteľností vedomí, že nie sú ich vlastníci. Žalobcovia sa tak stotožnili so
záverom súdu prvej inštancie o úmysle a nedobromyseľnosti žalovaných pri užívaní nehnuteľnosti.

36. Podľa žalobcov žalovaní fakticky nehnuteľnosti užívali, je preto nesporné, že majú v rámci
bezdôvodného obohatenia nielen nárok na vrátenie samotnej veci (nehnuteľnosti), ale aj na zaplatenie
ceny, ktorú by za bežných okolností žalovaní prirodzene museli zaplatiť za odplatné užívanie (nájom).
Bezdôvodné obohatenie teda spočíva nielen v užívaní veci samotnej, ale aj v nezaplatení za jej užívanie,
o ktoré sa mal zmenšiť majetok žalovaných. Úmyselné obohacovanie žalovaných bolo preukázané aj

z listinných dôkazov, a to najmä z listu žalovaných zo dňa 01. 12. 1999, kde sa žalovaní explicitne
vyjadrujú, že je im známe, že zmluva o budúcej kúpnej zmluve je neplatná, napriek tomu až do
protokolárneho odovzdania nehnuteľnosti, t. j. do 21. 08. 2002, túto užívali. Žalovaní, napriek vyjadreniu,
že budú skladať nájomné do notárskej úschovy takto zároveň nikdy neurobili, čo rovnako svedčí o
ich úmysle bezdôvodne sa obohatiť. Ich úmysel o bezdôvodnom obohatení existoval už v čase pred

podpisom zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 30. 09. 1997, keď žalovaní si boli vedomí, že zmluvu
nepodpisujú všetky osoby, ktoré ju podpisovať majú.
37. Žalobcova sa vyjadrovali aj k dôvodom neuzatvorenia riadnej kúpnej zmluvy s poukazom na to,
že úverová zmluva zo dňa 10. 09. 1998 nič nehovorila o tom, že peniaze poskytnuté z úveru budú
prevedené na ich účet (obava z akcesorickej povahy záložného práva pre prípad, že by napr. boli nútení

pre nezaplatenie kúpnej ceny žalovanými od kúpnej zmluvy odstúpiť), nepredloženie kúpnej zmluvy
žalovanými, ale návrhu kúpnej zmluvy, ktorého obsah nebol totožný s podmienkami úhrady kúpnej ceny
proti prevodu vlastníckeho práva v súlade so Zmluvou o budúcej kúpnej zmluve, odloženie účinnosti
úverovej zmluvy zo dňa 10. 09. 1998 a jej viazanosť na splnenie podmienok žalovaných, ktoré nemohli
ovplyvniť.

38. V tomto smere (na akom základe a za akých podmienok žalovaní nehnuteľnosť užívali a skutočnosť,
že bližšie podmienky užívania pre prípad, že nedôjde k uzatvoreniu kúpnej zmluvy zo zmluvy o budúcej
kúpnej zmluve nevyplývajú) súd prvej inštancie podľa žalobcov náležite zistil skutkový stav, pričom
doplnil dokazovanie vo veci rešpektujúc záväzný právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
vyjadrený v uznesení sp. zn. 5Cdo/136/2010 zo dňa 14. 06. 2011, ako aj v uznesení odvolacieho súdu

č. k. 8Co/404/2013-396 zo dňa 31. 04. 2014 a najmä v uznesení Krajského súdu v Žiline zo dňa 28. 03.
2018, pričom dospel v napádanom rozsudku k správnym skutkovým zisteniam a správnemu právnemu
posúdeniu veci.
39. Vo vzťahu k synalagme z neplatnej zmluvy žalobcovia uviedli, že v tomto konaní sa nedomáhajú
plnenia z neplatnej zmluvy, ale bezdôvodného obohatenia, ktoré nastalo plnením bez právneho dôvodu,

t. j. užívaním nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov od 30. 09. 1997 do 21. 08. 2002. Je však logické, že
pri posúdení veci nemožno neprihliadať na súvisiace konania, a to konanie o neplatnosť zmluvy (sp. zn.
8C 43/2000), ako aj konanie o vrátenie plnení z neplatnej zmluvy (sp. zn. 17C 96/2005, v nadväznosti
na súdne konanie na Krajskom súde v Žiline sp. zn. 9Co/237/2008) a z nich prameniace hmotnoprávne
dôsledky pre zúčastnené zmluvné strany. Synalagma zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve spočíva vo

vydaní nehnuteľnosti oproti vráteniu zaplatených splátok kúpnej ceny, ktorý vzťah už bol vyriešený a v
tomto spore nemá viac opodstatnenie. Žalovaným vrátili v plnom rozsahu splátky kúpnej ceny v rámci
exekučného konania sp. zn. EXE 105/2009, žalovaní odovzdali, resp. vypratali nehnuteľnosť na základe
rozhodnutia Okresného súdu Žilina sp. zn. 2C/372/2000 o nariadení predbežného opatrenia dňa 21. 08.
2002. Súdy sa v doterajších konaniach s nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia hmotnoprávne

nezaoberali (hoci si uplatnili námietku započítania za užívanie nehnuteľnosti) iba z procesného dôvodu
a ani nemohli, pretože v čase ich rozhodovania bolo toto konanie č. k. 7C/67/2012 na odvolacom súde,
pričom súd prvej inštancie vyhovel ich nároku v plnom rozsahu. Teda okresný súd sa vo veci sp. zn.17C 96/2005 pre procesné štádium tohto konania odmietol zaoberať s ich nárokom hmotnoprávne a
poukázal na prekážku litispendencie.
40. V súvislosti s predchádzajúcimi súdnymi konaniami, ktoré vychádzajú z totožného skutkového

základu, a teda priamo spolu súvisia, poukázali na právne závery súdov vyšších inštancií (NS SR a ÚS
SR) uvádzané v ich judikatúre, že pokiaľ by sa vo svojich rozhodnutiach súdy nevysporiadali s držbou
nehnuteľnosti bez právneho dôvodu voči vlastníkovi nehnuteľnosti (kvázi nájomné) pri vzájomnom
vrátení plnení z neplatnej zmluvy, znamenalo by takéto rozhodnutie súdu pre vlastníka nehnuteľností
určité bezprávie. Z uvedených dôvodov rozporujú tvrdenia žalovaných o synalagme uvedené v odvolaní.

41. K nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia uviedli, že je potrebné rozlíšiť vydanie
bezdôvodného obohatenia, ktoré bolo za strany žalovaných úmyselné a tiež vydanie úžitkov v súvislosti
s nadobudnutím bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 458 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Uviedli,
že uplatnený nárok je nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v bezodplatnom
užívaní nehnuteľností žalovanými, a to na ich úkor, keďže inak mohli danú nehnuteľnosť sami
prenajímať, prostredníctvom nej podnikať a generovať zisk alebo inak ju pre svoje účely využívať.

Dobromyseľnosť je preto v tomto prípade irelevantná, podstatná je len existencia úmyslu, ktorý má vplyv
na dĺžku premlčacej doby, nie však na existenciu bezdôvodného obohatenia ako takého. Skutočnosť,
ktorou bolo nepochybne preukázané, že pri užívaní nehnuteľnosti sa žalovaní obohacovali úmyselne,
a že si boli vedomí svojej povinnosti platiť nájomné, je nielen list žalovaných zo dňa 07. 01. 2000, ale
napr. aj odvolanie žalovaných zo dňa 09. 05. 2000 proti uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia v

konaní sp. zn. 2C 372/2000, kde žalovaní deklarovali, že jednotlivé splátky budú uhrádzané do notárskej
úschovy až do vyriešenia sporu.
42. Podľa názoru žalobcov, súd musí o tom rozhodnúť s ohľadom na spravodlivé usporiadanie vzťahov.
Ak niekto po určitú dobu mal v držbe cudziu vec - na základe neplatného právneho úkonu, riadne ju
užíval, dokonca si práve vďaka nej generoval vlastné výnosy, potom táto skutočnosť nemôže zostať bez

opomenutia, obzvlášť v prípade ak z vôle strán je evidentné, že nikdy nezamýšľali darovanie, výpožičku
ani iný typ bezodplatného právneho úkonu. Napokon aj zmluva o budúcej kúpnej zmluve smerovala ku
kúpe, je teda absolútne nelogické, aby v prípade jej neplatnosti strany akceptovali bezodplatnosť ako to
správne vyhodnotil vo svojom rozsudku aj súd prvej inštancie.
43. Pokiaľ ide o premlčanie, žalobcovia zopakovali, že po celý čas považovali zmluvu o budúcej

kúpnej zmluve za platnú, a teda o tom, že k bezdôvodnému obohateniu v podobe ušlého nájomného
došlo, sa s istotou dozvedeli až dňa 27. 01. 2005, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného
súdu Žilina č. k. 8C/43/2000-113, judikujúci neplatnosť zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 30.
09. 1997. Do tohto momentu im nebolo s istotou zrejmé, že uvedená zmluva o budúcej zmluve je
neplatná, i napriek tomu, že Krajský súd v Žiline v rozhodnutí sp. zn. 6Co/400/2002 zo dňa 19. 06.

2002 naznačoval pochybnosti o platnosti zmluvy. Tu je však podstatné, že súd prvej inštancie (sp.
zn. 2C/372/2000), považoval uvedenú zmluvu o budúcej kúpnej zmluve za platnú a nariadil uvedenú
nehnuteľnosť žalovaným vypratať a odovzdať žalobcom, teda samotný súd mal na platnosť zmluvy o
budúcej kúpnej zmluve opačný názor ako odvolací súd. Úvahy žalovaných prezentované v odvolaní o
ich „údajnej" vedomosti o bezdôvodnom obohacovaní už v čase konania o vypratanie nehnuteľnosti,

teda ešte pred rozhodnutím súdu o neplatnosti zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 30. 09. 1997,
sú účelové, nesprávne a sú iba snahou žalovaných založiť začiatok plynutia subjektívnej premlčacej
lehoty na uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia už skôr a namietať tak premlčanie
uplatneného nároku. Túto argumentáciu žalovaných považujú za právne nesprávnu a stotožňujú sa
s názorom súdu prvej inštancie o plynutí subjektívnej lehoty na uplatnenie nároku na bezdôvodné

obohatenie odo dňa 27. 01. 2005, t. j. odo dňa právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k.
8C/43/2000-113.
44. V ďalšom poukázali na to, že z rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 8C/43/2000-113 zo dňa 19.
07. 2004 je zrejmé, že samotní žalovaní odôvodňovali naliehavý právny záujem na určení neplatnosti
zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 30. 09. 1997 v konaní tým, že ak sa chcú domáhať vydania

bezdôvodného obohatenia, potrebujú mať na to podklad, teda rozhodnutie súdu o neplatnosti tejto
zmluvy, čím jasne deklarovali založenie subjektívnej vedomosti o bezdôvodnom obohatení, ktorú však
v ich prípade spochybňujú a účelovo priradzujú k inému momentu. Žalovaní sa zároveň už dňa 01.
12. 1999 jednoznačne vyjadrili o neplatnosti zmluvy o budúcej kúpnej zmluve (teda mali subjektívnu
vedomosť o bezdôvodnom obohatení), ale plnenie z neplatnej zmluvy podľa ust. § 457 Občianskeho

zákonníka ako bezdôvodné obohatenie žiadali vydať až žalobou podanou na Okresný súd Žilina dňa
20. 04. 2005 (sp. zn. 17C/96/2005), pričom samotný beh subjektívnej lehoty na vydanie bezdôvodného
obohatenia odôvodňovali od právoplatnosti rozhodnutia súdu v konaní č. k. 8C/43/2000 o neplatnosti
zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, t. j. odo dňa 27. 01. 2005. Rovnako v konaní vedenom pod sp.zn. 4C/17/2007 (ktoré je prerušené do právoplatného skončenia tohto konania), v ktorom sa žalovaní
domáhajú bezdôvodného obohatenia predstavujúceho úroky za zhodnotenie finančných prostriedkov
uložených v peňažnom ústave za obdobie od 01. 10. 1997 do 21. 12. 2006, uvádzajú, že lehota na

uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia plynie od právoplatnosti rozsudku Okresného
súdu Žilina č. k. 8C/43/2000-113, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27. 01. 2005.
45. Podobným nesprávnym spôsobom bolo zo strany žalovaných prispôsobené vyjadrenie súdu prvej
inštancie o neplatnosti ich odstúpenia od zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy v kontexte jeho právneho
názoru o tom, že z neplatného právneho úkonu v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka nemôžu

nastať žiadne právne účinky, ktoré v následnom vyjadrení súdu prvej inštancie o začiatku plynutia
subjektívnej lehoty na premlčanie ich nároku na bezdôvodné obohatenie žalovaných, vyhlásili žalovaní
v tejto časti predchádzajúcich rozhodnutí súdu prvej inštancie za nepreskúmateľné a zmätočné.
Takúto prezentáciu právnych záverov súdu prvej inštancie považovali za nesprávnu a zavádzajúcu.
Uviedli, že ak je zmluva o budúcej kúpnej zmluve neplatná, nie je možné od nej odstúpiť a toto
odstúpenie nemôže spôsobiť a vyvolať žiadne právne účinky, teda ani začiatok plynutia subjektívnej

premlčacej lehoty na uplatnenia nároku na bezdôvodné obohatenie, čo správne ustálil aj súd prvej
inštancie. Súd prvej inštancie potom správne za začiatok plynutia subjektívnej lehoty na premlčanie
ich nároku na bezdôvodné obohatenie určil deň právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k.
8C/43/2000-113, t. j. 27. 01. 2005, a ich nárok nepovažoval za premlčaný. Súd prvej inštancie podľa
žalobcov správne stanovil aj objektívnu premlčaciu dobu ako desaťročnú, ktorá plynula od samého

počiatku užívania nehnuteľnosti žalovanými, čo vyjadril aj Krajský súd v Žiline vo svojom rozhodnutí č. k.
8Co/172/2009-253 zo dňa 15. 12. 2009, ako aj s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky ako dovolacieho súdu sp. zn. 5Cdo 136/2010 zo dňa 14. 06. 2011.
46. Žalobcovia nad rámec dali do pozornosti svoju právnu argumentáciu, že v súvislosti so súdnym
konaním vedeným na Okresnom súde v Žiline sp. zn. 8C/43/2000 na základe žaloby žalovaných

o neplatnosť zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, nebolo možné z ich strany uplatniť si bezdôvodné
obohatenie, nakoľko by si týmto uplatnením spôsobili sami sebe neúspech vo veci a potvrdili by
neplatnosť zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a uznali by nárok žalobcov, ale najmä, ak v uvedenom
konaní rozporovali tvrdenie žalovaných o neplatnosti zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 30. 09.
1997 a domáhali sa plnenia na základe tejto zmluvy, nebolo možné uvažovať o nároku na zaplatenie

peňažného plnenia z dôvodu užívania cudzej veci podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení. Práve
na základe rozsudku Okresného súdu Žilina vo veci sp. zn. 8C/43/2000 sa odstránil medzi sporovými
stranami rozpor v názore na platnosť, resp. neplatnosť zmluvy o budúcej zmluve, a až na základe tohto
rozhodnutia súdu bolo možné jednoznačne konštatovať a ustáliť, že žalovaní užívajú nehnuteľnosti vo
vlastníctve žalobcov bez právneho dôvodu. Od uvedeného právoplatného rozhodnutia im začala plynúť

aj subjektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia. V prípade sporu o neplatnosti
právneho úkonu je právoplatný rozsudok právne významný práve k začiatku plynutia subjektívnej
premlčacej lehoty, ako to napokon judikoval aj Okresný súd Žilina vo veci sp. zn. 17C/96/2005 a Krajský
súd v Žiline sp. zn. 9Co/237/2008, ktoré tvoria vzhľadom k tomuto konaniu už rei iudicata, ako správne
konštatuje v napadnutom rozsudku aj súd prvej inštancie.

47. Žalobca 4/ vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných navrhol napadnutý rozsudok okresného súdu
potvrdiť.
48. Podľa žalobcu 4/ ide zo strany žalobcov (správne žalovaných, poznámka odvolacieho súdu) len o
naťahovanie času na zbavenie sa majetku. Nimi uvádzané dôvody sú irelevantné, dávno prejednané,

pretože okresný súd v tejto veci počas dlhých rokov konania vykonal rozsiahle dokazovanie.

49. Žalovaní 1/, 2/ v replike (vyjadrení k vyjadreniu žalobcov) zotrvali na tvrdeniach prezentovaných v
ich vyjadreniach k meritu veci a v podanom odvolaní.
50. K tvrdeniam žalobcov o údajnej vôli zmluvných strán užívať nehnuteľnosť odplatne uviedli, že

pred podpisom zmluvy o budúcej zmluve existovala medzi zmluvnými stranami jediná vzájomná
dohoda a vôľa, a to kúpa a predaj predmetnej nehnuteľnosti. Žiadnu inú vôľu, s úmyslom prenechania
nehnuteľnosti do nájmu, zmluvné strany zmluvy neprejavili a následne ani nedohodli v dvojstrannom
právnom úkone.
51. Odplatnosť užívania nehnuteľnosti nebola nikdy v konaní preukázaná, nakoľko z vôle zmluvných

strán zmluvy a ich právnych úkonov jasne vyplýva, že zmluvné strany prejavili jednoznačnú a
nespochybniteľnú vôľu uzavrieť kúpnu zmluvu a nie zmluvu nájomnú.
52. Pojem „nájomné", ktorý mali použiť v jednom zo svojich vyjadrení, len synonymizoval splátky kúpnej
ceny, keďže po celú dobu platili žalobcom práve splátky kúpnej ceny, čo vyplýva aj z obsahu samotnejzmluvy. Nemožno tak posúdiť vôľu zmluvných strán a právny vzťah medzi stranami konania na základe
jedenkrát nesprávne použitého pojmu „nájomné", keď všetky skutočnosti a dôkazy jasne svedčia o tom,
že do celého vzťahu so žalobcami vstupovali za účelom kúpy predmetnej nehnuteľnosti.

53. Pokiaľ žalobcovia uvádzajú, že nikdy nerozporovali výšku sumy obvyklého nájomného, na uvedené
nemali dôvod, keďže žalobcami deklarovaný „nájom" ako taký neuznávajú.
54. V ďalšom sa žalovaní vyjadrovali k užívaniu nehnuteľnosti prostredníctvom nájmu/podnájmu
nehnuteľnosti tretím osobám a okolnostiam uzavretiu úverovej zmluvy za účelom čerpania úveru na
kúpu nehnuteľností vo vlastníctve žalobcov.

55. Žalovaní zopakovali, že podľa nich nárok žalobcov na vydanie bezdôvodného obohatenia, uplatnený
v tomto konaní, predstavuje samostatný nárok, ktorý nemožno začleniť do vzájomného reštitučného
plnenia strán, keďže v rámci synalagmy z neplatnej zmluvy mali byť plnenia strán v rozsahu „vydanie
nehnuteľnosti" oproti „vráteniu zaplatenej časti kúpnej ceny". Podľa ich názoru sa žalobcovia v tomto
konaní snažia uplatniť synalagmu z neplatnej zmluvy (§ 457 Občianskeho zákonníka) v zmysle
zaplatenia za užívanie nehnuteľnosti žalovanými oproti vráteniu splatenej časti kúpnej ceny zo strany

žalobcov, pričom začiatok premlčacej doby svojho nároku si žalobcovia stanovili na deň právoplatnosti
rozsudku o neplatnosti zmluvy tak, ako im to v tomto konaní vyhovuje.
56. V súvislosti s novými tvrdeniami žalobcov o domáhaní sa bezdôvodného obohatenia, ktoré nastalo
plnením bez právneho dôvodu, poukázali na svoje odvolanie, v ktorom už skôr vyslovili názor, že
je možné posúdiť, že žalobcovia si uplatňujú nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia na tom

skutkovom základe, že užívali nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcov bez toho, aby za toto užívanie
zaplatili, preto sa možno domnievať, že v takomto prípade by sa mohlo jednať o majetkový prospech
získaný plnením bez právneho dôvodu. Ak to isté tvrdia aj žalobcovia, potom zotrvávajú na tom, že
premlčacia doba začal plynúť už dňa 22. 08. 2002 (deň po odovzdaní nehnuteľnosti), kedy si mohli
žalobcovia nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia (a to užívanie nehnuteľnosti bez akejkoľvek

úhrady a bez právneho dôvodu v zmysle rozsudku Krajského súdu v Žiline v konaní o vypratanie
nehnuteľnosti) uplatniť žalobou na súde.
57. Podľa žalovaných sa nemožno stotožniť s relevantnosťou desaťročnej premlčacej doby, nakoľko sa
nikdy bezdôvodne neobohacovali úmyselne, od začiatku užívania nehnuteľnosti.

58. Žalobca 4/ v tzv. duplike (vyjadrení k replike žalovaných) opätovne navrhol napadnutý rozsudok
okresného súdu potvrdiť, majúc zato, že v konaní bola preukázaná oprávnenosť žalobcov.

59. Žalobcovia 1/ až 3/ v duplike rovnako navrhli napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdiť.
60. Zotrvali na svojich vyjadrenia a dôkazoch predložených v konaní. Uviedli, že replika žalovaných

pozostáva z tvrdení, ku ktorým sa už vyjadrili vo svojich predchádzajúcich podania a takisto sa s nimi
vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal aj súd prvej inštancie.

61. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou
stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z
dôvodov uvedených v odvolaní (§ 380, § 379 C. s. p.) a po zopakovaní dokazovania na nariadenom
pojednávaní pred odvolacím súdom v zmysle § 384 ods. 1 C. s. p. listinami, a to zmluvou o uzatvorení
budúcej zmluvy zo dňa 30. 09. 1997, komunikáciou žalobcov a žalovaných, odstúpením od zmluvy o
budúcej zmluve, výzvou žalobcov na vypratanie nehnuteľnosti, protokolom o odovzdaní nehnuteľnosti,

čestným vyhlásením realitnej kancelárie Mont Real zo dňa 04. 03. 2005, vyjadrením RealFin, s. r. o. zo
dňa 03. 04. 2005, dodatkom k zmluve o uzatvorení budúcej zmluvy zo dňa 25. 09. 1998, výpoveďou
svedkyne T. X. na pojednávaní pred okresným súdom dňa 09. 07. 2015, spisom Okresného súdu Žilina
sp. zn. 8C/43/2000, z neho návrhom na vypratanie nehnuteľnosti sp. zn. Nc/156/2000, 2C/372/2000,
uznesenímOkresnéhosúduŽilinač.k.2C/372/2000-27zodňa19.04.2000,uznesenímKrajskéhosúdu

v Žiline sp. zn. 6Co/1533/2000 zo dňa 30. 06. 2000, rozsudkom okresného súdu č. k. 2C/372/2000-103
zo dňa 10. 10. 2001, uznesením Okresného súdu v Žiline č. k. 8C/43/2000-54 zo dňa 28. 06. 2002,
odstúpením od uzatvorenej zmluvy o budúcej zmluve, rozsudkom okresného súdu č. k. 8C/43/2000-113
zo dňa 19. 07. 2004, spisom Okresného súdu Žilina sp. zn. 17C/96/2005, z neho rozsudkom okresného
súdu zo dňa 24. 04. 2008, rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/237/2008, 9Co/238/2008 zo

dňa 31. 10. 2008 a rozsudok okresného súdu podľa § 388 v spojení s § 390 C. s. p. zmenil, vyhodnotiac
odvolanie žalovaných spočívajúce v námietke premlčania uplatneného nároku ako dôvodné.62. Pokiaľ ide o vyjadrenie strán konania, tieto na pojednávaní nariadenom odvolacím súdom zotrvali
na svojich podaniach produkovaných v odvolacom konaní.

63. V preskúmavanom spore sa žalobcovia domáhajú voči žalovaným vydania bezdôvodného
obohatenia vo výške 74.420,77 eur (2.242.000,- Sk) na tom skutkovom základe, že dňa 30. 09. 1997
ako budúci predávajúci uzatvorili so žalovanými ako budúcimi kupujúcimi zmluvu o budúcej zmluve,
ktorej predmetom mal byť predaj nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území B., zapísaných
na LV č. XXX, a to KN parc. č. 434/5, dom č. s. XXX stojaci na KN parc. č. 434/5 a KN parc. č.

434/4 (ďalej len „zmluva o budúcej zmluve"). Rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 8C/43/2000-13
zo dňa 19. 07. 2004, právoplatným dňa 27. 01. 2005, bola uvedená zmluva o budúcej zmluve určená
za neplatnú. Uvedené konanie začalo na základe návrhu žalovaných zo dňa 31. 01. 2000. Na základe
uvedenej žaloby, ako aj z dôvodov porušenia povinností žalovaných z uvedenej zmluvy, dňa 08. 02.
2000 jednostranne odstúpili od uzatvorenej zmluvy o budúcej zmluve, považujúc túto za platnú. Nakoľko
žalovaní im bez uhradenia zmluvnej pokuty odmietli nehnuteľnosti vydať, domáhali sa žalobou zo dňa

06. 03. 2000 vypratania nehnuteľností, ktoré boli predmetom zmluvy. Na základe ich návrhu Okresný
súd Žilina v konaní sp. zn. 2C/372/2000 predbežným opatrením zo dňa 19. 04. 2000 žalovaným zakázal
užívať predmetnú nehnuteľnosť. Uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/1533/2000 zo dňa
30. 06. 2000 bolo uznesenie okresného súdu o nariadení predbežného opatrenia na základe odvolania
žalovaných zrušené. Na základe právoplatného rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 8C/43/2000-113

zo dňa 19. 07. 2004 im žalovaní predmetnú nehnuteľnosť vydali do užívania až protokolom dňa 21. 08.
2002. Užívaním nehnuteľností od 30. 09. 1997 do 21. 08. 2002, za ktoré užívanie neposkytli žiadnu
úhradu, sa žalovaní bezdôvodne obohatili. Žalobcovia uviedli, že o vzniku uvedeného bezdôvodného
obohatenia sa dozvedeli až dňom právoplatnosti rozsudku vydaného v konaní o určenie neplatnosti
zmluvy o budúcej zmluvy, keď ich odstúpenie od zmluvy bolo absolútne neplatným právnym úkonom

(nemožno platne odstúpiť od neplatného právneho úkonu), a teda toto nemohlo vyvolať žiadne právne
účinky.

64. Žalovaní v konaní namietali, že sporové strany si v zmluve o budúcej zmluve nedojednali žiadne
plnenie v zmysle platieb z prenájmu, držby či užívania. Namietali tiež premlčanie uplatneného nároku

žalobcov s poukazom na to, že k zániku záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o budúcej zmluve došlo
odstúpením od zmluvy žalobcami dňa 08. 02. 2000, a teda už od tohto obdobia im vznikol nárok z titulu
„bezzmluvného" užívania.

65. Základom sporu medzi stranami konania bola Zmluva o uzatvorení budúcej zmluvy podľa § 50a

Občianskeho zákonníka zo dňa 30. 09. 1997, na základe ktorej malo dôjsť k prevodu nehnuteľností
evidovaných na LV č. XXX, kat. úz. B., a to KN parc. č. 434/5, dom č. s. XXX stojaci na KN parc.
č. 434/5 a KN parc. č. 434/4, v ktorej nehnuteľnosti sa nachádzala predajňa potravín so skladmi a
sociálnym zariadením a v suteréne vináreň so skladmi a odpočívarňou a sociálnymi zariadeniami,
vrátane zariadenia a pomôcok nachádzajúcich sa v priestoroch predajne a vinárne zo žalobcov ako

budúcich predávajúcich na žalovaných ako budúcich kupujúcich po zaplatení kúpnej ceny vo výške 3,5
mil. Sk a tovar podľa prílohy, ktorý sa nachádza v priestoroch predajne a vinárne za predajnú cenu, od
ktorej bude odpočítaná 20 % zľava. V zmysle čl. II., bod 3/ zmluvy malo k úhrade kúpnej ceny dôjsť tak,
že budúci kupujúci pri spísaní a podpísaní zmluvy uhradia budúcim predávajúcim časť kúpnej ceny, a
to 500.000,- Sk v hotovosti a čiastku 3 mil. Sk budú splácať v mesačných splátkach po 100.000,- Sk

tak, že prvá splátka bude uhradená k 30. 11. 1997 a ostatné splátky mesačne vždy k 30. dňu ďalšieho
mesiaca v hotovosti. V čl. II., bode 8/ sa strany konania dohodli, že budúci kupujúci prevezmú objekty
ako aj tovar a zariadenie 30. 09. 1997, kde im budú odovzdané aj kľúče od priestorov. V čl. V. zmluvy
si zároveň zmluvné strany dohodli, že budúci predávajúci a budúci kupujúci do 03. 10. 1997 odhlásia
stav elektromeru, vodomeru a plynomeru a nahlásia na budúceho kupujúceho, na budúceho kupujúceho

bude najneskôr do 30. 10. 1997 prehlásené aj ochranné signalizačné zariadenie a dňom 01. 10. 1997
budúci kupujúci predmet budúcej kúpy v bode I. poistí.

66. Na základe uvedenej zmluvy sa žalobcom dostalo finančné plnenie (medzi stranami nebolo
sporné, že žalobcovia uhradili časť kúpnej ceny vo výške 2.100.000,- Sk) a žalovaní získali možnosť

nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom zmluvy, užívať, čo vyplýva z čl. II. bod 8/ zmluvy. Uvedenému
oprávneniu žalovaných užívať nehnuteľnosti nasvedčuje aj čl. V. zmluvy, ktorá upravuje povinnosti strán
konania v súvislosti s užívaním nehnuteľností po uzavretí predmetnej zmluvy o budúcej zmluve.67. Uvedená zmluva o budúcej zmluve bola rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 8C/43/2000-113 zo
dňa 19. 07. 2004, právoplatným dňa 27. 01. 2005, na základe návrhu žalovaných, podaného dňa 31.
01. 2000, určená za neplatnú z dôvodu neurčitosti právneho úkonu, neurčenia doby, do ktorej má byť

kúpna zmluva uzavretá a nepodpísania zmluvy všetkými účastníkmi zmluvy.

68. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

69. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

70. Odvolací súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že užívanie nehnuteľností
žalovanými bolo umožnené žalobcami zmluvou o budúcej zmluve (čl. II., bod 8/), pričom v konaní

nebolo preukázané, že by za toto užívanie požadovali nejaké plnenie. Odvolací súd sa nestotožnil so
záverom súdu prvej inštancie, že vôľou strán konania bolo odplatné užívanie nehnuteľností, o čom má
svedčiť skutočnosť, že sa žalobcovia podanou žalobou domáhajú vydania bezdôvodného obohatenia
a vyjadrenie žalovaných v liste zo dňa 07. 01. 2000 o skladaní „nájomného" do doby právoplatného
ukončenia sporu do notárskej úschovy. Samotná skutočnosť, že sa žalobcovia domáhajú vydania

bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v užívaní nehnuteľností v ich vlastníctve žalovanými nesvedčí
o vôli strán konania dohodnúť odplatné užívanie nehnuteľností. Vôľu užívať nehnuteľnosti odplatne
nemožno vyvodiť ani na strane žalovaných, keď žalovaní síce v liste zo dňa 07. 01. 2000 (označený
ako „Odpoveď na list zo dňa 10. 12. 1999") o skladaní „nájomného" do doby právoplatného ukončenia
sporu do notárskej úschovy, nakoľko zo zmluvy o budúcej zmluve nevyplýva povinnosť žalovaných

platiť nájomné, ale splátky kúpnej ceny, na ktorú skutočnosť poukazovali aj žalovaní s tým, že v
uvedenom liste išlo len o nesprávnu formuláciu, ktoré tvrdenie nebolo zo strany žalobcov vyvrátené.
Z podanej žaloby je pritom zrejmé, že žalobcovia sa domáhajú vydania bezdôvodného obohatenia
predstavujúceho nájomné, ktoré by inak museli žalovaní v súvislosti s užívaním nehnuteľností zaplatiť,
avšak nie na základe toho, že bolo dohodnuté odplatné užívanie zmluvy, ale z dôvodu, že žalovaní

bez platného právneho dôvodu užívali nehnuteľnosti v ich vlastníctve, čím sa bezdôvodne obohatili. Zo
zmluvy o budúcej zmluve jednoznačne vyplýva, že žalobcom boli nehnuteľnosti odovzdané do užívania
bezodplatne (zo zmluvy nevyplýva opak), aj keď je zrejmé, že k uvedenému došlo len z dôvodu, že
malo dôjsť k prevodu uvedených nehnuteľností na žalovaných po zaplatení kúpnej ceny v zmysle
zmluvy o budúcej zmluve, pričom je na zodpovednosti zmluvných strán, že v súvislosti s odovzdaním

nehnuteľností do užívania žalovaných si neupravili podmienky ich užívania pre prípad, že nedôjde k
uzavretiu budúcej kúpnej zmluvy.

71. Pokiaľ však došlo k „bezodplatnému" užívaniu nehnuteľností žalobcov žalovanými na základe
zmluvy o budúcej zmluve, ktorá bola vyhlásená za neplatnú (t. j. aj v časti užívania nehnuteľností na

základe uvedenej zmluvy bez odplaty), došlo užívaním nehnuteľností žalovanými k bezdôvodnému
obohateniu (užívanie nehnuteľností na základe neplatného právneho úkonu) a žalovaní sú povinní
toto plnenie poskytnuté zo strany žalobcov (umožnenie užívania ich nehnuteľností) v zmysle § 458
Občianskeho zákonníka vydať. Uvedenej povinnosti žalovaných pritom nezodpovedá žiadna povinnosť
zo strany žalobcov, keďže z ich strany vo vzťahu k užívaniu nehnuteľností nedošlo k prijatiu žiadneho

protiplnenia zo strany žalovaných (protiplnenie zo strany žalovaných nepredstavujú uhradené splátky
kúpnej ceny, keďže kúpna cena predstavuje protiplnenie k nadobudnutiu vlastníckeho práva, pričom ako
poukázali aj strany konania, v sporoch týkajúcich sa uvedenej zmluvy bolo súdmi judikované vrátenie
zaplatenie kúpnej ceny žalobcami oproti vydaniu nehnuteľností žalovanými, o ktorých povinnostiach už
bolo právoplatne rozhodnuté).

72. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka. musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

73. V prípade užívania cudzej nehnuteľnosti spočíva obohatenie v možnosti užívať cudziu vec
bez platenia úhrady za jej užívanie, a vzniká okamžikom vstupu do užívania, resp. umožnenia
nehnuteľnosť užívať výlučne pre seba. Takéto užívanie prirodzene nie je možné ako spotrebované
plnenie vrátiť. Povinná osoba preto musí vydať bezdôvodné obohatenie v peniazoch. Ak výškaprislúchajúceho peňažného plnenia nie je stanovená predpisom, určí ju súd na základe finančného
ohodnotenia (ocenenia) prospechu, ktorý užívaním veci oprávneného vznikol. Majetkovým vyjadrením
tohto prospechu je peňažná suma, ktorá zodpovedá sumám vynakladaným zvyčajne v danom mieste a

čase za užívanie veci, spravidla formou nájmu; dôvodne sa preto táto náhrada určuje obvyklou hladinou
nájomného, ktoré by bol nájomca za obvyklých okolností povinný plniť, ak by užíval vec na základe
platnej nájomnej zmluvy (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25 Cdo
2578/98 z 15. 06. 1999, Rc 53/2000). Za bezdôvodné obohatenie nie je možné považovať akýkoľvek
prospech, ktorý by mohol teoreticky dosiahnuť vlastník veci, ale len ten prospech, o ktorý na jeho úkor

obohatený buď zvýšil svoj majetkový stav, alebo o ktorý sa jeho majetkový stav nezmenšil, hoci by
sa tak za bežných okolností stalo. Pokiaľ teda žalobcovia pri určení výšky bezdôvodného obohatenia
vychádzali z vyjadrení realitných kancelárií ohľadne ceny prenájmu nebytových priestorov v danej
lokalite, postupovali v súlade s ust. § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

74. Odvolací súd, vychádzajúc z vyššie uvedených skutkových zistení, sa stotožňuje so záverom súdu

prvej inštancie, že užívaním nehnuteľností vo vlastníctve žalobcov žalovanými na základe právneho
úkonu, ktorý bol vyhlásený za neplatný, došlo na strane žalovaných k vzniku bezdôvodného obohatenia
v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, spočívajúceho v majetkovom prospechu získanom
plnením z neplatného právneho úkonu. Žalovaným tak v zmysle § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka
vznikla povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie žalobcom, na ktorých úkor sa obohatili. Žalovaní však

v konaní vzniesli námietku premlčania žalobcami uplatneného nároku, ktorú námietku odvolací súd
vyhodnotil ako dôvodnú.

75. Podľa § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

76. Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka.

77. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

78. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

79. Pokiaľ ide o premlčanie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, Občiansky zákonník

v ust. § 107 upravuje premlčaciu dobu jednak subjektívnu (2-ročnú), ktorej začiatok je spojený s dňom,
kedy oprávnený (v danom prípade žalobcovia) nadobudne vedomosť o tom, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil a jednak objektívnu (3- alebo 10-ročnú), ktorej začiatok je
spojený s dňom, kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo.

80. Na základe vykonaného dokazovania odvolací súd dospel k záveru, že žalobcovia si nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnili oneskorene, po uplynutí subjektívnej premlčacej doby v
zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorej začiatok plynutia sa odvíja od nadobudnutia
vedomosti toho, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu o tom, že k bezdôvodnému obohateniu
došlo a kto sa na jeho úkor obohatil.

81. Okresný súd pri posudzovaní námietky premlčania vychádzal zo zistenia, že žalobcovia sa o
vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaných dozvedeli až dňa 27. 01. 2005, kedy nadobudol
právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Žilina judikujúci neplatnosť zmluvy. Odvolací súd sa s
uvedeným názorom nestotožnil.

82. Už v rozsudku bývalého Najvyššieho súdu SSR zo dňa 17. 02. 1978, sp. zn. 2 Cz 35/77,
publikovanom v Zborníku stanovísk a správ o rozhodovaní súdov a súdnych rozhodnutí Najvyšších
súdov ČSSR, ČSR a SSR, zväzku IV, s. 649, bol formulovaný právny záver, podľa ktorého sapre začiatok behu subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie neoprávnene
získaného majetkového prospechu (v súčasnosti bezdôvodné obohatenie) vyžaduje skutočná a nie len
predpokladaná vedomosť oprávneného o tom, kto na jeho úkor získal majetkový prospech. Z hľadiska

posúdenia začiatku plynutia dvojročnej premlčacej doby podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka je
teda rozhodujúci okamih, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že došlo na
jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal. Inak povedané, pre začiatok plynutia
premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje skutočná
(preukázaná) a nielen predpokladaná vedomosť oprávneného. K tomu dochádza vtedy, keď oprávnený

zistí také skutkové okolnosti, ktoré mu umožnia uplatniť jeho právo žalobou. V prípade bezdôvodného
obohatenie získaného plnením z neplatnej zmluvy je potom rozhodujúci subjektívny moment, kedy
oprávnený zistí také okolnosti, z ktorých možno dôvodiť, že zmluva, na základe ktorej bolo plnené, je
neplatná.

83. Z vykonaného dokazovania odvolacím súdom vyplynulo, že žalovaní dňa 31. 01. 2000 na Okresnom

súdeŽilinapodaližalobuourčenieneplatnostizmluvyobudúcejzmluve,vedenúpodsp.zn.8C/43/2000.
Okresný súd žalobe žalobcov vyhovel rozsudkom zo dňa 19. 07. 2004, právoplatným dňa 27. 01. 2005.

84. Dňa 08. 02. 2000 žalobcovia odstúpili od zmluvy o budúcej zmluve a dňa 06. 03. 2000 na Okresnom
súde Žilina podali voči žalovaným žalobu o vypratanie nehnuteľností, ktoré boli predmetom zmluvy o

budúcej zmluve, ktoré konanie bolo vedené pod sp. zn. 2C/372/2000, poukazujúc na odstúpenie od
zmluvy od budúcej zmluvy. Rozsudkom zo dňa 10. 10. 2001 okresný súd uložil žalovaným povinnosť
vypratať nebytový priestor v dome súp. č. XXX, postavenom na parc. č. 434/5, ako aj parcelu č. 434/4,
434/5 v kat. úz. B., zapísané na liste vlastníctva č. XXX a odovzdať ich žalobcom, pričom v odôvodnení
rozsudku konštatoval, že nevznikli žiadne pochybnosti o tom, že zmluva o budúcej zmluve bola riadne

uzatvorená, žalobcovia od zmluvy odstúpili, a teda žalovaní nehnuteľnosti užívajú (ku dňu rozhodovania)
bez právneho titulu. Z rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 8C/43/2000 zo dňa 19. 07. 2004 vyplýva, že
uvedenýrozsudokokresnéhosúduvovecivypratanianehnuteľnostíbolpotvrdenýrozsudkomKrajského
súdu v Žiline sp. zn. 6Co/400/2002 zo dňa 19. 06. 2002, i keď tento na rozdiel od okresného súdu pri
prejudiciálnom posudzovaní zmluvy o budúcej zmluve dospel k názoru, že sú tu vážne pochybnosti

o platnosti tejto zmluvy v zmysle § 37 ods. 1 a § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Následne však
konštatoval, že aj skutočnosť, že žalovaní sami dospeli k záveru o neplatnosti zmluvy o budúcej zmluve,
opodstatňuje záver, že nehnuteľnosť majú v držbe bez právneho dôvodu.

85. Medzi stranami nebolo sporné a súd mal z protokolu o odovzdaní nehnuteľností preukázané, že

žalovaný 1/ dňa 21. 08. 2002 odovzdal žalobcovi 1/ dom č. s. XXX a príslušné parcely.

86. I keď v prípade bezdôvodného obohatenia predstavujúceho majetkový prospech z neplatného
právneho úkonu je vedomosť toho, na koho úkor došlo k vzniku bezdôvodného obohatenie spätá
spravidla s rozhodnutím súdu o neplatnosti právneho úkonu, na základe ktorého k bezdôvodnému

obohateniudošlo,vprejednávanomsporejepotrebnéotázkunadobudnutiavedomostižalobcovovzniku
bezdôvodného obohatenia na strane žalovaných posudzovať v kontexte s postupom jednotlivých strán
konaní po upozornení žalobcov žalovanými o zistení neplatnosti zmluvy o budúcej zmluve a ostatnými
súdnymi konaniami vedenými medzi stranami konania v súvislosti s touto zmluvou.

87. Žalobcovia nesúhlasia s premlčaním uplatneného nároku, majúc zato, že sa o vzniku bezdôvodného
obohatenia dozvedeli až právoplatnosťou rozsudku Okresného súdu Žilina judikujúceho neplatnosť
zmluvyobudúcejzmluve.Vkonanívšakbolonespornepreukázané,žežalobcoviadňom08.02.2000od
zmluvy o budúcej zmluve, považujúc ju za platnú, a to aj napriek podanej žalobe o určenie jej neplatnosti,
odstúpili, pričom práve na základe uvedeného odstúpenia od zmluvy bolo rozhodnuté o povinnosti

žalovaných predmetné nehnuteľnosti vypratať. Vychádzajúc z uvedeného museli mať žalobcovia už
daného dňa vedomosť o tom, že sa žalovaní na ich úkor bezdôvodne obohatili, a to buď z dôvodu,
že je zmluva neplatná (vzhľadom na podanú žalobu o neplatnosť zmluvy) alebo z dôvodu, že táto
sa v dôsledku ich odstúpenia od zmluvy zrušila od počiatku. I keď, ako uvádzajú aj žalobcovi, od
neplatnéhoprávnehoúkonunemožnoplatneodstúpiť,nemožnovdanomprípadeprejsťbezpovšimnutia

rozhodnutie okresného súdu vo veci sp. zn. 2C/372/2000 zo dňa 10. 10. 2001, v ktorom tento konštatoval
platné uzavretie zmluvy. I keď Krajský súd v Žiline v rozsudku sp. zn. 6Co/400/2002 zo dňa 19.
06. 2002, ktorým uvedený rozsudok potvrdil, konštatoval pochybnosti o platnosti zmluvy o budúcej
zmluve, uvedené nemá vplyv na vedomosť žalobcov o vzniku bezdôvodného obohatenia, keď závery oneplatnosti zmluvy o budúcej zmluve rovnako odôvodňujú vedomosť žalobcov o vzniku bezdôvodného
obohatenia na strane žalovaných z uvedeného dôvodu. Vychádzajúc z uvedeného dospel odvolací súd k
záveru, že žalobcovia vedomosť o vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaných nadobudli už

dňa08.02.2000(ktorýmdňomodstúpiliodzmluvy),atobuďzdôvodu,žejezmluvaobudúcejzmluveod
počiatkuneplatnáalebozdôvodu,žeodstúpenímodzmluvydošlokjejzrušeniuodpočiatku.Subjektívna
premlčacia doba na uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia tak začala plynúť dňa 08.
02. 2000 a uplynula dňa 08. 02. 2002. Pokiaľ teda žalobcovia podali žalobu dňa 16. 05. 2005, bolo to
po uplynutí subjektívnej premlčacej doby. Odvolací súd zároveň konštatuje, že aj keby premlčacia doba

začala plynúť dňa 21. 08. 2002, kedy došlo k protokolárnemu odovzdaniu nehnuteľností žalovanými
žalobcom, a teda žalobcovia až daného dňa nadobudli vedomosť o celkovej výške bezdôvodného
obohatenia na strane žalovaných, uplynula by dňa 21. 08. 2002, a teda rovnako pred podaním žaloby.

88. Pokiaľ ide o vedomosť žalobcov o neplatnosti zmluvy o budúcej zmluve, tu odvolací súd poukazuje
zároveň na skutočnosť, že žalobcovia v odvolacom konaní vo vzťahu k povahe bezdôvodného

obohatenia na strane žalovaných (úmyselné/neúmyselné) síce uvádzajú, že priemerne vzdelanému
občanovi je zrejmé, že pokiaľ hocijaká zmluva nie je podpísaná všetkými účastníkmi zmluvy, tak nemôže
byť platná, na druhej strane sa bránia, že až do rozhodnutia súdu o neplatnosti zmluvy boli presvedčení
o jej platnosti, a to i napriek tomu, že zmluva bola podpísaná len dvoma z budúcich predávajúcich, o
čom nesporne museli mať vedomosť.

89. Pokiaľ ide o objektívnu premlčaciu dobu, ktorá začala plynúť dňom, v ktorom došlo k získaniu
bezdôvodného obohatenia - vstupom žalovaných do užívania nehnuteľností dňa 30. 09. 1997 (ktorá
skutočnosť nebola sporná, pričom k ukončeniu bezdôvodného obohacovania sa došlo vydaním
nehnuteľností žalobcom dňa 21. 08. 2002), odvolací súd, na rozdiel od súdu prvej inštancie,

považoval za rozhodnú 3-ročnú premlčaciu dobu, nakoľko nemal za preukázané, že žalovaní vedeli,
že môžu získať bezdôvodné obohatenie spočívajúce v užívaní nehnuteľností a že s týmto následkom
boli uzrozumený. Zo zmluvy o budúcej zmluve jednoznačne vyplýva záujem žalovaných na kúpe
nehnuteľností vo vlastníctve žalobcov, o čom svedčí aj splácanie dohodnutej kúpnej ceny. Úmysel
žalovaných bezdôvodne sa na úkor žalobcov obohatiť vyvracia aj skutočnosť, že medzi stranami došlo

k uzavretiu dodatku k zmluve upravujúceho splatnosť kúpnej ceny ako aj skutočnosť, že žalovaní
požiadali o poskytnutie úveru na zaplatenie zvyšku kúpnej ceny, i keď k uzavretiu úverovej zmluvy
nedošlo pre nesúhlas žalobcov s podmienkami poskytnutia úveru. Z vyjadrenia žalovaných v konaní
(15. 08. 2015) zároveň vyplýva, že dôvodom „nevrátenia" nehnuteľností bolo nevrátenie zaplatených
splátok kúpnej ceny žalobcami (čomu napokon zodpovedá aj synalagma vyjadrená v konaní sp. zn.

17C/96/2005 o vrátenie plnenia z neplatnej zmluvy), z čoho nemožno vyvodiť úmysel žalobcov o
nadobudnutí bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v užívaní nehnuteľností. Takýto úmysel nemal
odvolací súd preukázaný ani z výpovede svedkyne X. na Okresnom súde Žilina dňa 09. 07. 2015, keď
uvedená svedkyňa pri uzatváraní zmluvy nebola prítomná a z jej vyjadrenia, že žalovaní uviedli, že
ak nebudú schopní splácať zmluvu, že im ju zrušia, nemožno automaticky vyvodiť úmysel žalovaných

obohatiť sa na úkor žalobcov užívaním nehnuteľností. V tejto súvislosti odvolací súd len poukazuje na
vyjadrenie svedkyne, ktorú v tej súvislosti napadlo, že zmluvu za žalobcu 3/ podpísal žalobca 1/, čo má
súvis s vedomosťou žalobcov o dôvodoch neplatnosti zmluvy a v tej súvislosti so vznikom bezdôvodného
obohatenia na strane žalovanýc.

90.Vychádzajúczvyššieuvedenýchskutočnostíazáverovodvolacísúdnapadnutýrozsudokokresného
súdu zmenil a žalobu žalobcov zamietol.

91. Pokiaľ ide o zamietnutie nároku žalobcov, jeho zamietnutie čo do sumy istiny 38.712,69 eur a úroku z
omeškania vo výške 6 % ročne od 01. 04. 2005 (spolu 50.186,51 eur) je odôvodnené aj zánikom nároku

žalobcov v tejto časti z dôvodu jeho uspokojenia žalovanými na základe rozsudku Krajského súdu v
Žiline č. k. 8Co/172/2009-253 zo dňa 15. 12. 2009 (zrušený uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 5Cdo/136/2010 zo dňa 14. 06. 2011), ktorú skutočnosť žalobcovia nerozporovali.

92. Nakoľko odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej, podľa § 396 ods. 1,

2 C. s. p. nanovo rozhodol o trovách konania.93. Podľa § 255 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

94. Nakoľko odvolací súd žalobu žalobcov v celom rozsahu zamietol, sú úspešnou stranou konania
žalovaní. Z uvedeného dôvodu odvolací súd žalovaným voči žalobcom 1/ až 4/ priznal nárok na náhradu
trov konania - celého, vrátane dovolacieho konania - v celom rozsahu, keď nezistil dôvody pre aplikáciu
§ 257 C. s. p. O výške náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným

uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

95. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu satoto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)