Uznesenie – Vydržanie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, September 26, 2022

Referenced legislation in the judgement

Judgement

---

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/92/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3121206257
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Záhumenská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3121206257.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň
JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci navrhovateľky H., právne zastúpenej
advokátskou kanceláriou H.l, za účasti 1/ H., 2/ Y. 3/ T. 4/ Y., 5/ U., 6/ C., 7/ H. 8/ B., 9/ Q., 10/ N., 11/ Q.
12/ Y., 13/ Y., 14/ T., 15/ N., 16/ T. 17/ N., 18/ C., 19/ N., 20/ T., 21/ N., 22/ P., 23/ T., 24/ Y., 25/ N., 26/
Q., 27/ Y., o potvrdenie vydržania, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín
zo dňa 12. júla 2022, č.k. 21Vyd/1/2021-37, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh, ktorým sa navrhovateľka domáhala potvrdenia
vydržania, zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 52, § 359a, § 359c ods. 2, § 359e ods. 1 až
3, § 359f ods.1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej CMP), § 129 ods.1, § 130
ods.1, § 134 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ). V odôvodnení svojho uznesenia uviedol, že
podaným návrhom sa navrhovateľka domáhala, aby súd vydal podľa § 359j ods. 1 CMP uznesenie
o potvrdení vydržania k nehnuteľnosti, pozemku parcela KN-C č. XXX/X, orná pôda o výmere 320
m2, k. ú. O. T., v prospech navrhovateľky v podiele 1/1, ktorá bola vytvorená z parcely KN-E č. XX/X,
orná pôda o výmere 1755 m2, zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. O. T., v zmysle Geometrického plánu
č. XXXXXXXX-XXX-XX, vyhotoveného N.. J. L. dňa 18.08.2021. Nadobudnutie vlastníckeho práva
vydržaním k uvedenej nehnuteľnosti žiadala potvrdiť dňom 21.06.1996. V návrhu uviedla, že je výlučnou
vlastníčkou v podiele 1/1 pozemku parc. KN-C č. XXXX, orná pôda o výmere 1668 m2,
zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. O. T. a podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1070/7200 a 264/7200
pozemku parc. KN-E č. XX/X, orná pôda o výmere 1755 m2, zapísanej na LV č. XXXX, k.
ú. O. T.. Na základe Osvedčenia o dedičstve zo dňa 03.11.2005, sp. zn. XXD XXXX/XXXX, J. XXX/XX,
právoplatného dňa 19.11.2005, nadobudla po smrti svojho otca nehnuteľnosti v k. ú. O. T., zapísané na
LV č. XXXX, parcela č. XX/X, orná pôda o výmere 8399 m2, parcela č. XX/X, orná pôda o
výmere 7 m2 a parcela č. XX/X, orná pôda o výmere 2174 m2 pod B4 v podiele XXX/XXXX. Na základe
Osvedčenia vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam podľa § 63 zákona č. 397/2000
Z. z., spísaného notárom T.. T. H. dňa 27.10.2004, formou Notárskej zápisnice, sp. zn. N XXX/XXXX,
NZ XXXXX/XXXX navrhovateľka nadobudla do podielového spoluvlastníctva, a to titulom vydržania
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v k. ú. O. T., zapísaných na LV č. XXXX, ako
parcely registra „E", a to parcela č. XX/X, orná pôda o výmere 8399 m2, parcela č. XX/X, orná pôda o
výmere 7 m2 a parcela č. XX/X, orná pôda o výmere 2174 m2 pod B 3, 13, 14, 15, 18 v podiele
1070/7200. Z obsahu notárskej zápisnice vyplynulo, že otec navrhovateľky, H. L., mal predmetné podiely
nehnuteľností v držbe a užívaní ako svoje vlastné niekoľko desaťročí, asi od roku 1921 a tieto nadobudol
od spoluvlastníkov uvedených v predmetnej notárskej zápisnici neformálnymi zmluvami. Navrhovateľka

mala uvedené podiely v držbe a užívaní ako svoje vlastné od smrti svojho otca H. L. a vlastnícke právo
k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam (podielom) nadobudla titulom vydržania dňa 21.06.1996. Kúpnou
zmluvou, uzavretou dňa 01.03.2016 medzi C. T., rod. L., ako predávajúcou 1/, N.. H. X., rod. T., ako
predávajúcou 2/ a navrhovateľkou ako kupujúcou, nadobudla navrhovateľka dva spoluvlastnícke podiely,
a to podiel 54/7200 od predávajúcej 1/ a podiel 90/7200 od predávajúcej 2/ na parcele KN-E č. XX/
X, orná pôda, zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. O. T. (pôvodné k. ú. G. T.). Vklad vlastníckeho práva
bol povolený Okresným úradom O., katastrálny odbor, dňa 04.04.2016, č. vkladu V XXXX/XXXX. Pri
pozemkových úpravách, vykonávaných Okresným úradom O., pozemkovým a lesným odborom, v k.
ú. O. T. v roku 2014, boli prevedené vlastnícke podiely navrhovateľky na pozemkoch parciel KN-E č.
XX/X a XX/X do registra „C" na parcelu č. XXXX, orná pôda o výmere 1668 m2, zapísanú na LV č.
XXXX, k. ú. O. T., v prospech navrhovateľky v podiele 1/1. Navrhovateľka doručenou žiadosťou o
zmenu obvodu Projektu pozemkových úprav O. T., zo dňa 15.03.2014 žiadala, spolu s ďalšími vlastníkmi
podielov spoločných nehnuteľností v k. ú. O. T. registra „E" na LV č. XXXX, parcela č. X-XX/X a X-
XX/X, o rozšírenie pozemkových úprav aj na parcelu č. XX/X, čo však bolo Okresným úradom O.,
pozemkovým a lesným odborom zamietnuté. Dôvodom bolo, že obvod pozemkových úprav bol určený
na nehnuteľnosti v k. ú. O. T. a vynímal pozemky v zastavanom území obce (celý intravilán). Z oznámenia
OÚ O. zo dňa 17.04.2014 vo veci Projektu pozemkových úprav vyplynulo, že časť E KN parcely č. X-
XX/X (nachádzajúca sa v intraviláne v dvoch častiach) sa nedá považovať za hodnotne rovnocennú s
riešenou časťou E KN parcely č. X-XX/X (nachádzajúcou sa v extraviláne), usporiadavanou v rámci PPÚ.
Preto OÚ rozhodol, že nie je možné vyčleniť v tejto lokalite akýkoľvek pozemok bez súhlasu ostatných
vlastníkov E KN parcely č. X-XX/X. Súd prvej inštancie zistil, že pri zameriavaní a vytyčovaní parciel
registra „C" v k. ú. O. T. bola určená parcela č. XXX/X, orná pôda o výmere 320 m2 (susedí
s parcelou KN-C č. XXXX), ku ktorej nie je aktuálne založený list vlastníctva. Táto parcela č. XXX/X je v
zmysle údajov z KN a snímky z mapy súčasťou parcely registra „E" č. XX/X, orná pôda o výmere 1755
m2, zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. O. T., ktorej je navrhovateľka podielovou spoluvlastníčkou v podiele
1070/7200 a v podiele 264/7200. Navrhovateľka tvrdila, že predmetnú parcelu KN-C č. XXX/X v k. ú. O.
T., orná pôda o výmere 320 m2, ktorá je súčasťou parcely KN-E č. XX/X, orná pôda o výmere 1755 m2,
zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. O. T., mal v držbe a užívaní približne od roku 1921 otec navrhovateľky
a po jeho smrti v roku 1996 (dňa XX.XX.XXXX) túto parcelu má v držbe a užívaní navrhovateľka ako
svoju vlastnú nepretržite viac ako desať rokov, pričom jej držba a ani užívanie nebolo doteraz nikým
spochybnené. O uvedených skutočnostiach predložila navrhovateľka čestné prehlásenia svedkov. Súd
prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že v prejednávanom prípade bola sporná
parcela reg. „E" č. XX/X, ktorá je v súčasnosti zapísaná na LV č. XXXX vo výmere 1755 m2. Na základe
vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie dospel k záveru, že navrhovateľka mala vlastniť cca
394 m2. Táto výmera zodpovedala zdedenému podielu 120/7200 a osvedčením získanému podielu
1070/7200 z parcela č. XX/X o výmere 2174 m2 (359 m2) a podielu 144/7200 získaného kúpou z parcela
č. XX/X o výmere 1755 m2 (35 m2). V súčasnosti ale vlastní tieto podiely len z výmery 1755 m2, celkovo
podiel 1334/7200 (1070 + 264), čo predstavuje 325 m2. Navrhovateľka chcela vydržaním získať 320 m2
(ako budúca výlučná vlastníčka parcela č. XXX/X, a to pri zachovaní svojich podielov z parcela č. XX/
X, ktorá by mala mať následne výmeru 1435 m2 (po odčlenení parcela č. XXX/X), čo je 265 m2 (podiel
1334/7200 z výmery 1435 m2), teda v celosti by mala 585 m2. Súd prvej inštancie mal z vykonaného
dokazovania za preukázané, že navrhovateľka titulom vydržania už podiel 1070/7200 na parcela č. XX/
X získala prostredníctvom notárskej zápisnice N XXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX, ako vyplynulo z LV č.
XXXX. Tento podiel mal v držbe a užívaní jej otec H. L. od roku 1921 do svojej smrti, následne podiel
užívala ako svoj vlastný sama navrhovateľka. Na základe rovnakých vyššie uvedených dôvodov, ako
pri užívaní časti parcely č. XX/X, tentoraz špecifikovanej ako parcela č. XXX/X o výmere 320 m2, si
navrhovateľka uplatňovala časť nehnuteľnosti, ktorú už má v podobe ideálneho podielu. Konštatoval, že
predmetom vydržania nemohol byť ideálny spoluvlastnícky podiel. Navrhovateľka ani neozrejmila, ako
došlo k zníženiu výmery parcela č. XX/X z 2174 m2 na 1755 m2, teda rozdiel 323 m2. V tomto sa mohol
súdu prvej inštancie len domnievať, že na to mali vplyv pozemkové úpravy v danom katastrálnom
území v roku 2014. Súd prvej inštancie napokon konštatoval, že dôvodom podania tohto návrhu je
skutočnosť, že pri pozemkových úpravách tieto neboli realizované v zastavanom území obce O. T., čo
sa ale nedá napraviť podaním takéhoto návrhu. Preto navrhovateľka nebola so zreteľom na uvedené
skutočnosti dobromyseľná v držbe spornej nehnuteľnosti, preto súd prvej inštancie návrh zamietol. O
trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.

2. Proti uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka. Navrhla, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie

a zároveň žiadal, aby odvolací súd navrhovateľke priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100% poukazujúc na odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP (nesprávne
skutkové a právne závery). Uviedla, že parcelu KN-C č. XXX/X mal v držbe a užívaní od roku 1921
otec navrhovateľky, pán H. L., v dobrej viere, že je jej vlastníkom. Po jeho smrti v roku 1996 sa
navrhovateľka ujala držby predmetnej parcely, nerušene ju naďalej užíva, pričom držba a ani užívanie
predmetnej parcely nebolo počas celej doby nikým spochybnené. Predmetná parcela KN-C č. XXX/X
bola vytvorená pri mapovaní a vytváraní ROEP - Registra obnovenej evidencie pozemkov k.ú. O. T.
pred niekoľkými desaťročiami a doposiaľ nemá založený list vlastníctva. Pre potreby riešenia vlastnícky
práv navrhovateľky k parcele KN-C č. XXX/X, bol vyhotovený N.. J. L. dňa 18.08.2021 Geometrický
plán č. XXXXXXXX-XXX-XX, ktorý potvrdil výmeru parcely KN-C č. XXX/X, 320 m2, jej hranice a vzťah
k výmere parcely KN-E č. XX/X, k,ú. O. T.. Parcela KN-E č. XX/X má niekoľko desiatok spoluvlastníkov
a jej výmera sa v priebehu rokov menila. V čase dedenia po smrti otca navrhovateľky mala výmeru
2174 m2, v súčasnosti má výmeru 1755 m2. Dôvodila tým, že o zmenách výmery navrhovateľku nikto
neinformoval, ani nežiadal o vyjadrenie, či jej súhlas. Navrhovateľka si vyžiadala z
archívu katastra OÚ O. k uvedenému vysvetlenie. Zo záznamu podrobného merania zmien číslo R
940/09 vyplynul uvedený presun a úpravy výmer mnohých parciel registra E, medzi nimi aj parcela KN-
E č. XX/X a vytváranie parciel registra „C". Poukázala na zo, že neužíva celú parcelu KN-E č. XX/X, ale
len jej časť zodpovedajúcu parcele KN-C č. XXX/X o výmere 320 m2, ktorú užíval jej otec.
Podľa navrhovateľky by pre jej úplné užívanie potrebovala na uvedenú parcelu zápis vlastníckeho práva
v katastri nehnuteľností, aby mohla naplno využívať všetky práva spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti
(napr. oplotenie). Navrhovateľka ďalej uviedla, že v zmysle katastrálneho zákona nemôže byť vlastník
uvedený na liste vlastníctva k parcele registra „C" evidovaný aj na liste vlastníctva k parcele registra „E".
To znamená, že po potvrdení vydržania k nehnuteľnosti - pozemku parc. KN-C č. XXX/X, orná pôda o
výmere 320 m2, k.ú. O. T. v podiele 1/1, bude navrhovateľka vlastniť len predmetnú parcelu registra „C"
o výmere 320 m2 a terajšie spoluvlastnícke podiely na parcele KN-E č. XX/X (výmera pripadajúca na
podiely navrhovateľky na parcele KN-E č. XX/X predstavuje 325 m2) zaniknú. Nová výmera parcely KN-
E č. XX/X by potom bola 1435 m2, pričom podiely zostávajúcich spoluvlastníkov by sa prepočítali tak, aby
ostatní spoluvlastníci mali rovnakú výmeru pripadajúcu na ich podiel ako pred zmenou. Navrhovateľka
poukázala na stanoviska geodeta N.. J. L. zo dňa 01.08.2022, z ktorého vyplynulo, že : „Pri zápise
geometrického plánu na určenie vlastníckeho práva k pozemku, vlastnícke právo prechádza z
evidencie v registri „E" katastra nehnuteľností do evidencie v registri „C" katastra nehnuteľností." Názor
súdu prvej inštancie, že navrhovateľka žiadala vydržaním získať 320 m2 (ako budúca výlučná vlastnícka
pare. č. XXX/X), a to pri zachovaní svojich podielov z parc. č. XX/X, ktorá by mala mať následne výmeru
1435 m2 (po odčlenení pare. č. XXX/X), čo je 265 m2 (podiel 1134/7200 z výmery 1435 m2) považovala
za nesprávny a takýto zámer ani nikdy nemala. Trvala na tom, že v konaní boli splnené všetky zákonnom
stanovené predpoklady vydržania (ako vyplynulo aj z čestných prehlásení svedkov), avšak súdu prvej
inštancie vytýkala, že z odôvodnenia napadnutého uznesenia nebolo zrejmé, či predmetné vyhlásenia
súd prvej inštancie zobral do úvahy pri skúmaní zákonných podmienok vydržania alebo nie. V závere
navrhovateľka ohľadom výhrady súdu prvej inštancie, že neozrejmila ako došlo k zníženiu výmery parc.
č. XX/X z 2174 m2 na 1755 m2 (rozdiel 323 m2) odkázala na § 359e ods. 1 druhá veta CMP, ktorý však
súd prvej inštancie nevyužil a preto návrh bez náležitého zistenia skutočného stavu veci zamietol.

3. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 65 a § 66 CMP bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako
vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP, pričom v nadväznosti na § 387 ods. 2 CSP odvolací súd
v celom rozsahu poukazuje na vecne správne odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa v celom
rozsahu stotožňuje.

4. Súd prvej inštancie návrh navrhovateľky na vydanie rozhodnutia o potvrdení vydržania vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti, parcele KN-C č. XXX/X, orná pôda o výmere 320 m2, nachádzajúcej sa v
k. ú. obce O. T., v prospech navrhovateľky v podiele 1/1, zamietol, nakoľko neosvedčila splnenie
všetkých predpokladov pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním - nebola dobromyseľná v držbe
predmetnej nehnuteľnosti, keď odvodzovala vydržanie od parcely KN-E č. XX/X, orná pôda o výmere
1755 m2, zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. obce O. T., z ktorej bola vytvorená vyššie uvedená
parcela č. XXX/X. V danej veci je spornou parc. reg. „E" č. XX/X, ktorá je v súčasnej dobe zapísaná na
LV č. XXXX vo výmere 1755 m2. Navrhovateľka mala v danej veci vlastniť cca 394 m2, ktorá výmera
zodpovedá zdedenému podielu 120/7200 a osvedčením získaného podielu 1070/7200 z parc. č. XX/X o
výmere 2174 m2 (359 m2) a podielu 144/7200 získaného kúpou z parc. č. XX/X o výmere 1755 m2 (35

m2). V súčasnosti vlastní tieto podiely len z výmery 1755 m2, celkový podiel 1334/7200 (1070 + 264) z
tejto výmery je 325 m2. Navrhovateľka chce vydržaním získať 320 m2 (ako budúca výlučná
vlastníčka parc. č. XXX/X, a to pri zachovaní svojich podielov z parc. č. XX/X, ktorá by mala
mať následne výmeru 1435 m2 (po odčlenení parc. č. XXX/X), čo je 265 m2 (podiel 1334/7200 z výmery
1435 m2), pričom celkom by mala 585 m2. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že navrhovateľka
titulom vydržania už podiel 1070/7200 na parc. č. XX/X získala prostredníctvom notárskej zápisnice N
XXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX, poukazom na to, že tento podiel mal v držbe a užívaní jej otec H. L. od
roku 1921 do svojej smrti, následne podiel užívala ako svoj vlastný ona. Na základe rovnakých dôvodov,
poukazom na užívanie časti parcely č. XX/X, tentoraz špecifikovanej ako parc. č. XXX/X o výmere 320
m2, jej otcom od roku 1921 do jeho smrti v roku 1996 a následne navrhovateľkou si táto uplatňuje časť
nehnuteľnosti, ktorú už má v podobe ideálneho podielu. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že
predmetom vydržania nemohol byť ideálny spoluvlastnícky podiel, ako vyplýva z vyššie uvedeného,
vlastníčkou tohto podielu sa navrhovateľka stala, ktorá skutočnosť vyplýva z LV č. XXXX. Navrhovateľka
neozrejmila, ako došlo k zníženiu výmery parc. č. XX/X z 2174 m2 na 1755
m2 (rozdiel 323 m2), preto sa súd prvej inštancie dôvodne domnieval, že ide o dôsledok pozemkových
úprav v danom katastrálnom území a rovnako, že dôvodom podania tohto návrhu je skutočnosť, že pri
pozemkových úpravách tieto neboli realizované v zastavanom území obce O.
T., čo sa ale nedá sanovať podaním takéhoto návrhu.

5. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v
medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu
prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu
prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací
súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

6. Navrhovateľka v podanom odvolaní vytýka súdu prvej inštancie nesprávne skutkové a právne závery.
Odvolací súd uvádza, že nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď
súd pochybí pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený
podľa iného právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný
správne určený právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky
všeobecne vyjadrené v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo
stanovené dispozíciou právnej normy). Odvolaciu námietku navrhovateľky odvolací súd vyhodnotil ako
neopodstatnenú, bez opory v zistenom a ustálenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení
veci súdom prvej inštancie.

7. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie
nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 191 CSP. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia
dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne hodnotenie dôkazov
by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne,
že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v
konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán,
alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický
rozpor.

8. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku
alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05). Konštatuje, že súd prvej inštancie v
dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver. Keďže
ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo,
odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré
v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné
a jednoznačnými argumentmi podporil záver, ku ktorému dospel, pričom k celkovej presvedčivosti

rozhodnutia súdu prvej inštancie možno uviesť, že premisy zvolené v
rozhodnuté, ako aj závery, na základe ktorých k týmto dospel, sú pre nielen právnickú, ale aj laickú
verejnosť prijateľné a racionálne; zároveň aj spravodlivé a presvedčivé. Právne závery sú v súlade s
vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie, pokiaľ sa
týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj čl. 6 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd.

9. Odvolací súd preto považuje vyššie uvedené odvolacie námietky navrhovateľky za neopodstatnené.

10. Civilný mimosporový poriadok bol zák. č. 68/2021 Z.z. novelizovaný s účinnosťou od 01.05.2021,
ktorým bolo zavedené konanie o potvrdení vydržania (§ 359a až § 359k CMP). Okrem všeobecných
náležitostí návrhu tento má obsahovať aj osobitné náležitosti (§ 359d ods. 2 CMP), a to predovšetkým
pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností a označenie dôkazov na ich preukázanie.
Znamená to opísanie rozhodujúcich skutočností do takej hĺbky (podrobností), aby z nich tvrdené právo
navrhovateľa vyplývalo. Ide o skutočnosti, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil všetky predpoklady
pre nadobudnutie vlastníckeho práva. Pri prvom predpoklade oprávnenej držby musí navrhovateľ uviesť
skutočnosti, od ktorých odvodzuje svoju dobromyseľnosť, ako jeho presvedčenie, že nekoná bezprávne,
keď si prisvojuje určitú vec. Nestačí však subjektívne presvedčenie držiteľa, že mu vec patrí, ale
dobromyseľnosť sa hodnotí objektívne. Rozhodujúce je, či držiteľ pri normálnej opatrnosti, ktorú možno
so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte rozumne požadovať, mal resp. mohol
mať alebo nemal, prípadne nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec patrí. Oprávnená držba sa
môže zakladať na domnelom (putatívnom) právnom dôvode alebo na neplatnom právnom dôvode (R
44/1996). Navrhovateľovi preto nestačí v návrhu na začatie konania len uviesť, o aký právny titul opiera
svoju dobromyseľnosť, ale musí uviesť aj iné skutočnosti, z ktorých vyplýva, že v čase uchopenia sa
držby bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný a túto dobromyseľnosť si zachoval počas celej
rozhodujúcej doby. Na preukázanie všetkých tvrdených skutočností by mal navrhovateľ označiť dôkazy
a pokiaľ ide o listinné dôkazy, tak by ich mal k návrhu aj pripojiť (§ 26 ods. 1 CMP).

11. K odvolacej námietke navrhovateľky, že súd prvej inštancie v konaní nepostupoval správne,
keď nevyužil ust. § 359e ods.1 CMP odvolací súd uvádza, že predmetné ustanovenie obligatórne
neustanovuje povinnosť súdu vykonať potrebné šetrenia na overenie správnosti tvrdení navrhovateľky.
Práve naopak, odvolací súd odkazuje na ust. § 359d ods.2 CMP, podľa ktorého musí navrhovateľ
v návrhu opísať skutočnosti, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil predpoklady pre nadobudnutie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a tieto musí zároveň aj osvedčiť. Podľa odvolacieho súdu mal
súd prvej inštancie z predložených dôkazov dostatočne osvedčený skutkový stav, preto nevykonanie
šetrenia na overenie správnosti tvrdení navrhovateľky ako nadbytočné a neúčelné súdom prvej inštancie
považoval odvolací súd za správne.

12. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že neboli splnené základné predpoklady
nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním k nehnuteľnosti. Preto odvolací súd napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie, ktorým návrh navrhovateľky na potvrdenie vydržania zamietol, považuje za vecne
správne a podľa § 387 ods. 1 CSP ho potvrdil.

13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP
tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Ustanovenia § 359a až
§ 359k CMP upravujúce konanie o potvrdení vydržania neustanovujú inak.

14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§
393ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Nov 21, 2022. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.