Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, October 28, 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/65/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7220203055
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7220203055.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a

členov senátu Mgr. Miloša Greguša a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej vo veci starostlivosti súdu
o maloletého A. B. nar. X.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Košice, dieťa rodičov: C. B. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v D. E. F. G. XX a B. B. nar. XX.X.XXXX
bývajúceho v D. E. H. XX, t.č. v Českej republike v I. E. J. - H. I. na K. XXXX/D v konaní o návrhu matky
na zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II. z 19.10.2021 č. k.
19P/49/2020- 139 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II č. k.

24C/42/2010-124 zo dňa 29.3.2011 v časti úpravy rodičovských práv a povinností tak, že zvýšil výživné
na mal. Patrika zo sumy 70 Eur na sumu 210 Eur s účinnosťou od 2.4.2020 do budúcna. Zároveň
rozhodol o dlžnom výživnom za obdobie od 2.4.2020 do 31.10.2021 v celkovej výške 1.988,57 Eur, ktoré
je otec povinný zaplatiť matke do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal otec odvolanie. Uviedol, že s rozhodnutím

súdu nesúhlasí a predložil opis mzdového listu zamestnávateľa (1/2021 – 10/2021) vo vzťahu k
výške dosahovaného príjmu. Taktiež namieta nezrozumiteľnosť príjmov matky v bodoch 6, 9 a 13.
odôvodnenia. V bode 6. matka uvádza 268 Eur príjem z hlavného pracovného pomeru, 108 Eur za
upratovanie, SOS 210 Eur, 100 Eur výživné a 25,50 Eur prídavok na dieťa. V tom prípade má príjem
711,50 Eur. V bode 9. matka uvádza 300 Eur príjem z hlavného pracovného pomeru, 108 Eur za
upratovanie, SOS 210 Eur/300 Eur, 100 Eur výživné a 25,50 Eur prídavok na dieťa. V tom prípade má
príjem 743,50 Eur/833,50 Eur ( záleží od výšky SOS príspevku ). V bode 13. matka uvádza 147 Eur

príjem z hlavného pracovného pomeru, 108 Eur za upratovanie, SOS 210 Eur/300 Eur, 100 Eur výživné
a 25,50 Eur prídavok na dieťa, v tom prípade má príjem 590,50 Eur/680,50 Eur (záleží od výšky SOS
príspevku). V tomto bode matka pracovala dobrovoľne pod minimálnu mzdu. V bode 16. sa uvádza, že
pri lustrácii internetových portálov súd zistil, že byt s rozlohou 63 metrov štvorcových sa prenajíma vo
výške maximálne do 14000 Kč, čo by bola pravda, ale nie sú k tomu započítané náklady na energiu,
v tejto lokalite je to približne 5000 Kč za vodu, plyn a elektriku. Výdaje matky za paušál za telefón vo
výške 46,99 Eur sú prehnané. V prípade každomesačnej investície 50 Eur za zubára, čo je ročne 600

Eur, je na zváženie. Na základe týchto skutočností požiadal o opätovné prehodnotenie a zníženie výšky
výživného. V prílohe priložil potvrdenie zamestnávateľa o výške jeho príjmu.Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že s rozhodnutím súdu prvej inštancie súhlasí a vníma ho
ako primerané a spravodlivé. V ďalšom uviedla, že výdavky za paušál za telefón sú nižšie ako u otca. Za
zubné ošetrenie vo výške 50 Eur mesačne je 100% minimálne dvojnásobne nižšia suma, ako výdavky

na cigarety a alkohol otca. Aktuálny príjem otca je aspoň podľa doručených podkladov najvyšší, aký
doteraz uviedol. V gastrosektore nikto nepracoval dobrovoľne pod minimálnu mzdu, ale v určitom čase
nedobrovoľne v obmedzenom počte pracovných dní. Jednoducho chodiaca bezohľadnosť a lakomosť
najhrubšieho zrna. A nielen otca, ale aj toho, kto odvolanie za neho písal.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že pri zvýšení výživného sa vychádza
zo zásady úmernosti životnej úrovne dieťaťa a jeho rodičov. Výživné teda môže byť určené v
zodpovedajúcej miere, a to pre súčasnú dobu ako aj pre budúcnosť. Maloleté dieťa má právo podieľať
sa na životnej úrovni rodičov a pokiaľ životná situácia jedného z nich presahuje vyšší životný štandard,
možno očakávať, že rovnaký štandard umožní svojmu dieťaťu a to formou výživného, čo je v súlade s

ďalšou požiadavkou, že maloleté dieťa, rodičia ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako
keby spolužitie rodičov trvalo.

Matka vo vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedla, že sa s ním stotožňuje, pretože zvýšené

výživné zohľadňuje životnú úroveň maloletého dieťaťa. Tá má dosahovať štandard rodiča, ktorý ho
dosahuje vyšší.

Otec v odvolacej replike uviedol, že zubné ošetrenie dieťaťa vo výške 50 Eur predstavuje ročne sumu

600 Eur. Neboli mu doručené žiadne doklady o týchto ošetreniach, preto žiada o ich zdokladovanie.
Odišiel pracovať do cudziny, aby mohol slušne žiť a platiť výživné na syna. Bludy, ktoré píše matka na
jeho osobu, sú odrazom jej nenávisti k celej jeho rodine. Nie je alkoholik, ani nikdy nebol. Súdu predložil
doklad z učtárne na rozdiel od matky. Nebol mu doručený ani príjem matky, iba jej zvláštne výpočty.
Dobrovoľne by nepracoval pod minimálnu mzdu, iba v prípade, že by chcel zavádzať štátne inštitúcie.

Posledná veta v jej vyjadrení hovorí o jej skutočnej arogancii a osočovaní jeho osoby, ktorou sa na súde
falošným plačom snaží zapôsobiť. Na rozdiel od nej nezisťuje, kto jej odvolanie písal. Platí výživné na
svojho syna, žiada len o zníženie výšky sumy.

Kolíznyopatrovníkvovyjadreníkvyjadreniammatkyz8.3.2022akvyjadreniuotcaz5.4.2022uviedol,že
výživné navrhuje určiť primerane veku a odôvodneným potrebám maloletého A. s ohľadom na možnosti,
schopnosti a majetkové pomery na strane povinného rodiča, v záujme maloletého dieťaťa.

Ďalšie vyjadrenia doručené neboli.

Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa zákona č.
161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP).

Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 387 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) odvolací súd
rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2 citovaného
ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,

prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.Podľa§78ods.1Zákonaorodine,dohodyasúdnerozhodnutiaovýživnommožnozmeniť,aksazmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o zvýšení výživného
a o dlžnom výživnom spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, v zmysle zásad vyplývajúcich z § 65
a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods.
3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa

správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne vo veci rozhodol, pričom v odôvodnení sa vysporiadal
so všetkými podstatnými skutočnosťami, ktoré tvorili podklad jeho rozhodnutia a s jeho závermi sa
v plnom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd. Otec v odvolaní neuviedol žiadne podstatné skutočnosti,
ktorébyspochybňovalizáversúduprvejinštancie,pričomjehoodvolaciaargumentáciajetakmertotožná
s obranou v konaní na súde prvej inštancie, s ktorou sa súd v napadnutom rozsudku vysporiadal.
V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka

konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, a teda za
porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní.
V tomto prejednávanom prípade súd prvej inštancie dôsledne vykonal dokazovanie a dostatočne zistil
skutočný stav, ktorý následne správne právne posúdil, pričom jeho skutkové a právne závery zjavne
nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel

zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii otca, že mu nebol
doručený opis mzdového listu zamestnávateľa matky (k výške jej príjmu) odvolací súd dodáva, že súd
prvej inštancie účastníkov oboznámil so všetkými listinnými dôkazmi, čo vyplýva z obsahu zápisnice zo
súdnehopojednávaniadňa19.10.2021.Vtomtosmerejepretojehoodvolaciaargumentácianedôvodná.

Súd prvej inštancie vzhľadom na predmet konania, ktorým je zmena rozhodnutia o výživnom, správne
porovnával pomery účastníkov konania v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom s pomermi
existujúcimi v čase jeho rozhodovania o návrhu matky na zvýšenie výživného v súlade s § 78 ods.
1 Zákona o rodine. K odvolacej argumentácii otca o znížení jeho príjmu odvolací súd uvádza, že na

zníženie alebo stratu príjmu povinného rodiča je možné prihliadať len v prípade preukázania dôležitého
dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia rodiča, a takým môže byť napríklad preukázateľne
výrazné zhoršenie zdravotného stavu znemožňujúce jeho doterajší výkon práce, skončenie pracovného
pomeru z organizačných dôvodov, prípadne zníženie príjmu opäť na strane zamestnávateľa a podobne,
teda dôvody, ktoré povinný rodič nemôže ovplyvniť. Z obsahu preskúmavaného spisu vyplýva, že súd

prvej inštancie vychádzal z príjmu otca doručeného jeho zamestnávateľom. V období 4/2020 do 12/2020
bol priemerný mesačný príjem vo výške 24.288,90 Kč a v období 1/2021 do 6/2021 vo výške 27.880
Kč. Otec v odvolacej argumentácii namietal, že jeho príjem sa v uvedenom období znížil a predložil
opis mzdového listu za obdobie od 1/2021 do 10/2021. Pokiaľ teda otec argumentuje znížením jeho
príjmu, z opisu mzdového listu vyplýva, že výška jeho mesačných príjmov sa odvíjala od odpracovaných

pracovných dní, pričom je možné konštatovať, že v niektorých mesiacoch bol aj vyšší. V neposlednom
rade je tiež podstatné uviesť, že v čase poslednej úpravy otec ukončil pracovný pomer v spoločnosti
Železnice Slovenskej republiky, následne bol nezamestnaný, bez príjmu, o čom svedčí aj jeho návrh na
zníženie výživného z 14.8.2014. K zníženiu príjmu otca nedošlo, naopak jeho príjem sa od poslednej
úpravy zvýšil. Je potrebné zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je zákonná povinnosť,

z čoho vyplýva, že každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby
plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Všeobecne možno konštatovať, že pokiaľ
rodič plánuje zmenu, či už v oblasti zamestnania, bývania, investícií či počtu vyživovacích povinností,
musí mať na zreteli vždy už existujúce vyživovacie povinnosti tak, aby ich plnenie žiadnym spôsobom
neohrozil, a to aj s predpokladom neustále sa zvyšujúcich potrieb dieťaťa, preto len rozdielna výška

príjmu v jednotlivých mesiacoch nemôže sama osebe znamenať, že doteraz určené výživné na jeho
maloleté dieťa nemožno zvýšiť.

Odvolací súd zdôrazňuje, že rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní si vyživovaciu povinnosť prevažne

poskytovaním vecných plnení, ako je bývanie, strava, nákup, ošatenie, zabezpečením zdravotnej
starostlivosti a podobne a osobnou starostlivosťou. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie
všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po
stránke fyzickej ako aj po stránke duševnej. Pokiaľ otec namieta, že neboli predložené doklady ohľadomvykonaných zubných ošetrení je potrebné uviesť, že dôvodom zvýšenia jeho vyživovacej povinnosti na
maloleté dieťa bola primárne zmena pomerov spočívajúca v náraste odôvodnených potrieb dieťaťa, ku
ktorým môže dôjsť buď ihneď, ale aj postupne v dôsledku jeho vyššieho veku. V súvislosti s potrebou

pravidelného zubného ošetrovania chrupu maloletého dieťaťa a jeho výšky namietanej otcom, odvolací
súd poukazuje na predloženú lekársku správu (č.l. 116 spisu) o odvápnení zubov v krčkovej oblasti,
s následnou nutnosťou sanácie a inou vhodnou remineralizáciou chrupu. Vzhľadom na to, že nie všetky
zdravotné úkony sú hradené poisťovňou, tieto musí zaplatiť matka. K odvolacej argumentácii otca
smerujúcej k nezrozumiteľnosti príjmov matky v bodoch 6., 9. a 13. odôvodnenia rozsudku, odvolací

súd dodáva, že príjem matky sa menil v závislosti od štátom prijatých opatrení v súvislosti so šírením
ochorenia COVID 19, ktoré mali vplyv na výkon jej zamestnania. Vo vzťahu k príjmom matky však
možno uzavrieť, že rozdiely v dosahovanom príjme nie sú takého rozsahu, aby mali vplyv na zníženie
vyživovacej povinnosti zo strany otca. V uvedenom prípade by zníženie výživného pre dieťa, resp. jeho
nezvýšenie vzhľadom na dobu, ktorá uplynula od poslednej úpravy pomerov (10 rokov), ako aj výraznej
zmene odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, ktoré nie je schopné samo sa živiť, znamenalo

posunúť zodpovednosť povinného rodiča za zdravie a život dieťaťa len na druhého rodiča, ktorý sa
naviac o dieťa osobne stará a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť k dieťaťu. Argumentácia otca
pôsobífaktickyajvprávnejrovinesmeromkvyživovacejpovinnostivočimaloletémudieťaťunevyvážene
a dovoľuje skôr záver, že subjektívne vnímanie vlastnej situácie mu bráni objektívne posúdiť podstatnú
zmenu rozsahu odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa preukázaných v priebehu konania na súde

prvej inštancie. Rozhodnúť tak v súlade s návrhom otca by znamenalo neúmerne posunúť ešte väčší
podielzodpovednostizaduševnýafyzickýrastmaloletéhonamatku,čobybolonepochybnevrozporeaj
s relevantnými ustanoveniami Zákona o rodine. Vo vzťahu k ostatným výdavkom na maloleté dieťa, ktoré
otec spochybňoval, odvolací súd dopĺňa, že nie je potrebné predkladať bločky o všetkých skutočnostiach
rozhodujúcich pre posúdenie vyživovacej povinnosti rodiča, ale je potrebné vychádzať zo všeobecných

poznatkov o cenách, tovarov a služieb, ktoré zodpovedajú veku maloletého dieťaťa. Uvedený záver je
možné prijať aj k poskytovaným službám mobilných operátorov, ktoré využívajú tak matka ako aj otec.

Pretože konajúci súd správne rozhodol aj o dlžnom výživnom, odvolací súd potvrdil rozsudok

v napadnutých výrokoch ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP a podľa § 387 ods. 2 CSP
sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na
zdôraznenie doplnil ďalšie dôvody.

Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 vety druhej CSP).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).