Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 11, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/197/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116224140
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5116224140.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalocu: Poštová
banka, a.s., sídlo: Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava,
proti žalovanej: Q. A., nar. XX.XX.XXXX, Q., o zaplatenie 1.996,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 4Csp/63/2016-60 zo dňa 03. novembra 2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaní napadnutých častiach, v ktorej súd vo zvyšnej
časti žalobu zamietol a o nároku na náhradu trov konania, p o t v r d z u j e.

V ostatných časti, v ktorej súd čiastočne žalobe vyhovel ponecháva rozsudok súdu prvej inštancie n
e d o t k n u t ý.

Žiadnej zo strán sporu n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresnýsúdnapadnutýmrozsudkomrozhodol,žežalovanájepovinnázaplatiťžalobcovisumu941,61
Eurspolusúrokomzomeškaniavovýške5,05%ročnezosumy941,61Eurod05.10.2015dozaplatenia
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. Súd žalovanej náhradu trov
konania nepriznal. Z doložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že žalobca si uplatňoval

voči žalovanej nároky vzniknuté mu z uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 27.03.2015.
Žalovaná zmluvu uzatvárala ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní
predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Pri zákonnom
posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.
z. a dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi stranami na základe zmluvy uzavretej dňa
27.03.2015jevzťahomobčianskoprávnymanapredmetnúzmluvusahľadíakonatypovúspotrebiteľskú
zmluvu. Podľa predloženej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 27.03.2015 žalobca ako

veriteľ poskytol žalovanej úver vo výške 2.000 Eur, z ktorého žalovaná uhradila len sumu 58,39 Eur.
Uvedené zistenia neboli medzi stranami sporné. Ďalej okresný súd vo svojom odôvodnení uvádza, že
spotrebiteľská zmluva obsahuje len údaj o výške jednotlivých splátok (40 Eur) a počte splátok (108).
Nebolo však uvedené, koľko z každej splátky predstavuje samostatne istina a samostatne úrok. Zmluva
o spotrebiteľskom úvere, okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov. Nemôže tak byť žiadnej pochybnosti o tom, že povinnými náležitosťami
zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej v čase uzavretia zmluvy z prejednávanej veci bolo

tiež uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Vzhľadom na uvedené
sa zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
sa poskytnutý úver považuje z dôvodu absencie uvedených náležitostí za bezúročný a bez poplatkov.Nakoľko je úver bezúročný a bez poplatkov, je možné žalobcovi priznať len rozdiel medzi vyčerpanou
istinou a zaplatenou sumou (bez akýchkoľvek úrokov a poplatkov). Žalovaná podľa výpisu z úverového
účtu vyčerpala sumu 2.000 Eur a uhradila sumu 58,39 Eur, a teda nezaplatené ostalo 941,61 Eur a

keďže v konaní nebolo preukázané, že by žalovaná uvedenú sumu uhradila, súd žalobe v tejto časti
vyhovel a vo zvyšku žiadanej istiny z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru žalobu zamietol.
Nakoľko súdu nebolo preukázané, že by žalovaná túto dlžnú sumu žalobcovi zaplatila, súd ju zaviazal
na zaplatenie sumy 941.61 Eur a vo zvyšku žalobu zamietol z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru. Čo sa týka kapitalizovaného úroku uplatneného v sume 148,15 Eur, z dôvodu bezúročnosti bolo

podľa okresného súdu nutné žalobu v tejto časti zamietnuť, rovnako tak v časti uplatneného úroku
19,90% ročne z istiny od 25.09.2015 do zaplatenia. Predmetom žaloby boli tiež poplatky za upomienky
v sume 39,65 Eur, pričom však žalobca nepreukázal, že by žalovanej doručoval akékoľvek upomienky,
na ktoré sa viaže vyúčtovanie poplatkov. Súd zároveň priznal žalobcovi zo sumy priznanej istiny 941,61
Eur aj úroky z omeškania. Žalobca vyzval žalovanú na predčasné splatenie úveru do 24.09.2015, teda
dňom 05.10.2015 sa žalovaná dostala do omeškania. K tomuto dňu úroky z omeškania podľa § 3 ods.

1 a § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. predstavovali 5,05% ročne. Súd pre úplnosť konštatoval,
že na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru boli splnené podmienky podľa § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka,keďževyhláseniupredčasnejsplatnostiúverupredchádzalavýzvanaúhradudlžnýchsplátok
zo dňa 07.09.2015 s upozornením na možnosť predčasného zosplatnenia úveru. Žalobca sa domáhal
celkovo zaplatenia sumy 39,65 Eur + 1.996 Eur + 148,15 Eur, teda sumy 3.232,97 Eur s úrokom a

úrokomzomeškania,avšakbolúspešnýlenvčastiozaplateniesumy941,61Eursúrokomzomeškania,
a teda je zrejmé, že úspešnejším v konaní bola žalovaná, ktorá by mala voči žalobcovi právo na
pomernú náhradu trov konania. Žalovanej však zo spisu žiadne trovy nevyplývali, žalovaná neplatila
poplatky,súduneadresovalžiadnepodanie,nezúčastnilasaosobnekonaniapredsúdom,nebolaprávne
zastúpená, preto do úvahy neprichádzajú ani trovy právneho zastúpenia. Okresný súd konštatoval, že

žalovanej žiadne trovy nevznikli, a preto jej náhradu trov konania nepriznal.

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku okresného súdu podal žalobca prostredníctvom svojho
právneho zástupcu odvolanie. Navrhoval odvolaciemu súdu, aby podľa § 389 CSP zrušil prvostupňové
rozhodnutie v napadnutej časti a vrátil vec na nové prejednanie súdu prvej inštancie, alebo aby odvolací

súd podľa § 388 CSP zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovie
a zaviaže žalovanú na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalobca má za to, že mu prináleží aj
zmluvný úrok a poplatky. Zmluva o úvere bola uzatvorená riadne a obsahuje všetky zákonné náležitosti.
Žalobca vo svojom odvolaní ďalej uvádza, že úlohou zákonnej úpravy je zabezpečiť, aby spotrebiteľ
vedel posúdiť rozsah svojho záväzku. Požiadavka, aby úverová zmluva obsahovala rozklad jednotlivej

splátky v členení na istinu, úrok a poplatky nie je v súlade s požiadavkami Smernice 2008/48/ES. Z
uvedeného tak vyplýva, že ani sankcia v podobe toho, že úver je poskytnutý bez úroku a poplatkov, ak
neobsahuje rozklad jednotlivej splátky v členení na istinu, úrok a poplatky, nie je primeraná. Z dôvodovej
správy k ust. § 11 zákona č. 129/2010 Z. z., ktorý nahradil zákon č. 258/2001 Z. z.: Výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (spotrebiteľ musí byť zrozumiteľne informovaný v akých

termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti (splácať istinu, úroky a iné
poplatky) vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere). V zmysle § 9 ods. 3 zákona č. 129/2010
Z. z. sa uvedené ustanovenie aplikuje len v prípade, že obsahom zmluvy o spotrebiteľskom úvere je aj
amortizácia istiny, pričom v takom prípade sa zákazníkovi v zmysle § 9 ods. 5 zákona č. 129/2010 Z. z.
poskytuje amortizačná tabuľka. V danom prípade nebola dohodnutá amortizácia istiny úveru a z tohto

dôvodu sa náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. dá vyhovieť jedine nasledovným
spôsobom, ktorý považuje žalobca za postačujúci. Vzhľadom na vyššie uvedené považuje za absolútne
dostatočné a v súlade so zákonom, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje vyčíslenie istiny,
úroku a poplatku a zároveň určuje počet, výšku a termíny splatnosti jednotlivých splátok, ktorými sa má
táto celková čiastka splatiť. Žalobca ďalej uvádza, že žalovaná poznala výšku úveru, výšku celkových

nákladov, výšku mesačnej splátky, počet mesačných splátok, výšku zmluvného úroku, termín konečnej
splatnosti úveru, výšku RPMN banky. Žalovaná tak presne vedela, koľko z toho, čo zaplatí, pripadne
na príslušenstvo (nakoľko bolo vyjadrené celkovou výškou nákladov). Žalovaná nemohla mať žiadne
pochybnosti o výške svojho záväzku. Zmluvné vyjadrenie je dokonca v súlade aj s výkladom podľa
dôvodovej správy zákona, preto sa žalobca domnieva, že neporušil žiadnu povinnosť. Žalobca má ďalej

za to, že priemerného spotrebiteľa zaujíma predovšetkým výška úveru a suma, ktorú výsledne zaplatí,
teda ľudovo povedané, o koľko preplatí jemu poskytnutý úver. Priemerný spotrebiteľ nebude skúmať
každú jednu splátku samostatne. Súčasne si žalobca dovoľuje tvrdiť, že rozdelenie splátky na istinu a
úroky má zmysel pre nedobromyseľného spotrebiteľa, ktorý predpokladá, že bude v omeškaní s plnenímzáväzku pre výpočet úroku z omeškania. Dobromyseľný spotrebiteľ predpokladá, že splní svoj záväzok
v dohodnutom čase a preto pokiaľ v zmluve sú uvedené informácie o výške úveru a celkových nákladov
na úver a doba splácania úveru, vie sa edukovane rozhodnúť o tom, či zmluvu o úvere uzatvorí alebo

neuzatvorí. Podľa žalobcu je teda maximálne v záujme spotrebiteľa rozhodnutie v tomto konkrétnom,
podľa ktorého absencia rozdelenia každej splátky na istinu, úroky a poplatky nespôsobuje bezúročnosť
úveru, nakoľko spotrebiteľ mal všetky potrebné informácie k uzatvoreniu zmluvy a mohol sa fundovane
rozhodnúť. Žalobca tak konal s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere riadneho splácania úveru
žalovanou, nakoľko sama žalovaná svoj záväzok zo Zmluvy o úvere splnila riadne (a načas). Na základe

uvedeného žalobca záver súdu o absencii rozdelenia splátky na istinu, úroky a poplatky považuje za
nesprávny a tiež v podobe sankcionovania úveru bezúročnosťou ako nesprávny a neprimeraný.

3. K podanému odvolaniu sa žalovaná písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou konania

v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení
s ust. § 219 ods. 3 CSP) napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP
potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

5. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

6. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

7. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v

odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s
podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu,
vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania konštatuje, že súd prvej

inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie,
ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom,
s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. §
387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie

zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne
závery primerane vysvetlil.

9. S rozhodnutím súdu prvej inštancie, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku sa
odvolací súd plne stotožnil a v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP na tento poukazuje. Odvolateľ k veci
samotnej neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli
spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav následne prijaté právne závery. Keďže súd prvej inštancie sa

vyporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní a na ktoré poukazoval
odvolateľ aj v priebehu prvostupňového konania, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné.

10. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ďalej uvádza nasledovné:
11. Odvolací súd konštatuje zhodne so súdom prvej inštancie, že zmluva neobsahuje podstatné

náležitosti požadované vyššie citovanými ustanoveniami z. č. 129/2010 Z. z.. Zmluva neobsahuje
konkrétnu výšku, počet a termíny splátok v členení na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov. Bez toho
nie je dostatočne určité, akú časť istiny zaplatila, ako bude s jej platbou naložené a akú časť úveru platí
na úroky a ďalšie poplatky žalovanej. V zmluve o úvere bolo splácanie úveru bolo dohodnuté v 108mesačnýchanuitnýchsplátkachvovýške40Eur,periodicitaatermínsplatnostianuitnejsplátkymesačne
v 25. deň kalendárneho mesiaca, dátum konečnej splatnosti úveru 25.03.2024, výška RPMN 21,28%,
priemerná RPMN 11,58%, celková čiastka, ktorú musí klient zaplatiť 4.298,02 Eur. Absentuje však

dojednanie, v akej časti má byť započítaná splátka na istinu, v akej časti na úrok z istiny, alebo poplatok.
Spotrebiteľ tak nemá prehľad ani vedomosť, o tom, akým spôsobom veriteľ priraďuje jednotlivé platby na
splátky úrokov a na istinu, teda v akej časti má zaplatenú istinu a v akej časti ostatné poplatky. Zmluva
o úvere tieto náležitosti neobsahovala, a to v rozpore s vyššie citovanými ustanoveniami zákona o
spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na uvedené, nebolo možné konštatovať, že zmluva o úvere spĺňala

podstatné náležitosti tak ako to vyžaduje zákon č. 129/2010 Z. z.. V dôsledku absencie podstatných
náležitostí je nutné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov.

12. Odvolaciemu súdu je známy obsah rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 Home Credit
Slovakia, a. s. proti Kláre Biróovej, na ktoré odkazuje žalobca, v ktorom zodpovedal prejudiciálne otázky
na podnet Okresného súdu Dunajská Streda.

13. K obsahu rozhodnutia odvolací súd udáva, že Súdny dvor EÚ vykladá jedine a výlučne právo
Európskej únie a nie je oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho. V súlade s uvedeným
Súdny dvor EÚ aj v predmetnej veci poskytol výlučne výklad smernice a nemohol sa vyjadriť a ani sa
nevyjadroval k výkladu Zákona o spotrebiteľských úveroch.

14. Niet žiadnych pochybností o tom, že slovenský zákon ide nad rámec Smernice č. 2008/48/ES a
celkom jednoznačne požaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere definovala tak splátky istiny ako
aj splátky úrokov a splátky iných poplatkov. Ak by slovenský zákonodarca chcel vyjadriť to isté, čo
požaduje Smernica č. 2008/48/ES (ktorá navyše obsahuje požiadavku tzv. úplnej harmonizácie, teda

zákaz odchýlenia od ustanovení smernice vo vnútroštátnom práve), je zrejmé, že by použil takú istú
terminológiu, akú používa smernica. Slovenský zákonodarca však takúto terminológiu nepoužil, ale k
termínu „splátky“ pridal slová „istiny, úrokov a iných poplatkov“ (§ 9 ods. 2 písm. k) cit. zákona). K výkladu
tohto ustanovenia zákona existuje konštantná judikatúra slovenských súdov, v zmysle ktorej sa má toto
ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a splátok

poplatkov, inak sa úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) cit. zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov.

15. Odvolací súd má za to, že tak explicitne presné ustanovenie akým je ust. § 9 ods. 1 písm. k)
cit. zákona cez prizmu eurokomformného výkladu, nemožno ignorovať a tolerovať absenciu údajov o
výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v žiadnej zmluve o úvere. Zákonodarca v

citovanom ustanovení jasne deklaroval, aké následky sú spojené s absenciou obligatórnych náležitostí
uvedených pod písm. k) § 9 ods. 1 cit. zákona. Smernica EÚ, ktorá bola zjavne implementovaná do
nášho právneho poriadku nad jej rámec a v rozpore s ustanovením o úplnej harmonizácii nemôže mať
priamy účinok, teda zakladať práva a povinnosti priamo sporovým stranám - pôsobiť horizontálne. Teória
a prax Súdneho dvora EÚ vychádza z premisy, že takáto situácia môže následne viesť k použitiu tzv.

eurokomformného výkladu vnútroštátnej normy (tzv. nepriamy účinok smernice), ktorý má však svoje
medze, už judikované rovnako Súdnym dvorom EÚ.

16. Vzhľadom na explicitné znenie zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v časti povinnosti
členenia splátok na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, ak by vnútroštátny súd po rozsudku

Súdneho dvora EÚ C-42/15 vyložil toto ustanovenie eurokomformne tak, že zmluva nemusí obsahovať
členenie splátok na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne v otázke, kedy je zmluva o
úvere bezúročná a bez poplatkov doslova by „zlomil“ vnútroštátne právo a toto vnútroštátne právo by
nahradil smernicou EÚ (čo je postup typický pre priamy účinok). Nakoľko sa ale jedná o spory medzi
jednotlivcami, priamy účinok smernice je vylúčený (teda môžeme uvažovať o účinku nepriamom) a

naznačený postup nebude možný, pretože by sa jednalo o výklad práva contra legem.

17. Odvolací súd ešte zdôrazňuje, že výklad zákona č. 129/2010 Z. z. platného v čase uzatvorenia
predmetnej spotrebiteľskej zmluvy nemôže narúšať všeobecné právne zásady najmä zásadu právnej
istoty. Pojem právnej istoty je v slovenskom Civilnom sporovom poriadku vyjadrený v čl. 2 ods.

2 ako „stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s
ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet,
aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo“. Ustálenájudikatúra slovenských súdov podala aj podáva stabilný výklad ustanovenia zákona ohľadom potreby
štruktúrovania splátok spotrebiteľského úveru a na jej prelomenie niet žiadneho dôvodu.

18.Sozreteľomnavšetkyvyššieuvedenéskutočnosti,odvolacísúdzotrvávanastanovisku,ževprípade
zmluvy, ktorá je predmetom tohto sporu, je legitímny záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru
poskytnutého žalovanej žalobcom, a to v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami.

20. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. §

396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania
podľa pomeru jej úspechu vo veci. Odvolateľ v odvolacom konaní úspešný nebol, žalovanej strane však
žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd rozhodol tak, ako vyplýva z výrokovej
časti jeho rozsudku.

21. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)